Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-4C/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418202134
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8418202134.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XX, 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, H. E., obaja právne zastúpení doc. JUDr.
Jozef Tekeli & Associates, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 25, Košice- Staré mesto,
IČO: 52 651 258, proti žalovaným: 1/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, H. H. K., 2/ G. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, H. H. K., o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov bytu č. X bytového domu so súpisným
číslom XX postaveného na pozemku parcela č. KN-C 656/18, katastrálne územie C. D., zapísaného na
liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom D., katastrálnym odborom pre katastrálne územie

C. D., obec C. D., okres D. právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku
žalovaných 1/ a 2/ parcela č. KN-C č. 656/17 zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie
C. D., obec C. D., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom D. katastrálny
odbor, v rozsahu dielu č. 1 o výmere 45 m2 podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 10.10.2023
vyhotoveného geodetom G. L., autorizačne overeného M. N. O. dňa 11.10.2023, úradne overeného
Okresným úradom D. dňa 17.10.2023 pod číslom P./XXXX.

II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í strpieť a umožniť právo prechodu a prejazdu v
prospech žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov bytu č. X bytového domu so súpisným číslom XX, postaveného
na pozemku parcela č. KN-C 656/18, katastrálne územie C. D. zapísaného na liste vlastníctva č. XXX
vedenom Okresným úradom D., katastrálnym odborom pre katastrálne územie C. D., obec C. D., okres
D. cez pozemok parcela č. KN-C č. 656/17 zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie C. D., obec
C. D., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom D., katastrálnym odborom pre
katastrálne územie C. D., obec C. D., okres D. v rozsahu dielu č. 1 o výmere 45 m2 podľa geometrického
plánu č. XXX/XXXX zo dňa 10.10.2023 vyhotoveného geodetom G. L., autorizačne overeného

M. N. O. dňa 11.10.2023, úradne overeného Okresným úradom D. dňa 17.10.2023 pod číslom P./XXXX.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť ako náhradu za zriadenie vecného
bremena žalovaným 1/ a 2/ odplatu vo výške 1.358,94 eur.

IV. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 25.09.2018 po pripustení
konečnej zmeny petitu uznesením zo dňa 28.11.2023 žiadali, aby súd zriadil vecne bremeno v znení
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a priznal im náhradu trov konania.2.1Žalobuodôvodnilitým,žežalovaní1/a2/súodroku2007vlastníkmipozemkuparcelaKN-Eč.652/3,
k.ú.C.D.,ktorýsusedísbytovýmdomomsúpisnéčísloXXparcelaKN-Cč.656/4,k.ú.C.D..Žalobcovia
sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XX,

každý v podiele 1/2 vrátane garáže, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. D.. Predmetný bytový
dom je postavený na parcele č. 656/4 o výmere 219 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
nemá vlastnú prístupovú cestu a je možné sa k nemu dostať len cez susedné pozemky. Tento prístup
nie je doposiaľ právne vysporiadaný, keďže vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu
k bytovému domu doposiaľ nebolo zriadené.

2.2 Na pozemku žalovaných, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, žalovaní
vykonávajú podnikateľskú činnosť spočívajúcu v požičiavaní raftingových člnov. S prevádzkou
týchto služieb súvisí početná klientela nielen z blízkeho okolia. Ich zákazníci počas vykonávania
raftingových aktivít ponechávajú odstavené vozidlá v bezprostrednom okolí bytového domu, keďže tento
dom nemá žiaden vlastný priľahlý pozemok. Žalovaní tak výkonom svojej podnikateľskej činnosti bránia

žalobcom ako vlastníkom garáže v prístupe do garáže, ktorá sa nachádza na prízemí v prednej časti
obytného domu a ku garáži ako takej. Znemožnenie prístupu do garáže spočíva v tom, že v rámci
výkonu podnikania sa priamo na pozemku žalovaných zdržiavajú zákazníci, ktorí na dotknutej časti
pozemku parkujú svoje motorové vozidlá. Keďže časť bytového domu súp. č. XX zasahuje do pozemku
žalovaných, zákazníci parkujú bezprostredne vedľa bytového domu. Parkovací priestor ako súčasť

predmetu podnikania žalovaných nie je pevne vymedzený ani žiadnym iným spôsobom koordinovaný,
a tak zákazníci odstavujú svoje vozidlá na akomkoľvek voľnom mieste. Tým je zasiahnuté do práv
vlastníkov garáží, ktorí sa v dôsledku tohto nekoordinovaného parkovania nedokážu do svojej garáže
dostať. Tvrdili, že majú prístup do garáže len cez priľahlý pozemok parcela KN-E č. 652/3, ktorého sú
vlastníkmi žalovaní, keďže od nadobudnutia bytu a garáže v bytovom dome v roku 2004 prechádzajú k

bytovému domu (vchodu do domu a garáže) cez priľahlé pozemky a do garáže výlučne cez pozemok
parcela KN-E č. 652/3. Iný prístup ku garáži, ktorú užíva predovšetkým žalobca 1/ na parkovanie svojho
motorového vozidla nemajú. Možnosť dostať sa z verejnej komunikácie ku garáži je iba po pozemku
žalovaných, ktorý je priľahlý k bytovému domu. Potreba zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu a prejazdu vznikla až v dôsledku podnikateľskej činnosti žalovaných, ktorý neboli ochotný

prostredníctvom dohody s vlastníkmi garáže dospieť k vzájomnému kompromisu, a preto podali túto
žalobu.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe a v priebehu sporu označili
a predložili výpisy z listov vlastníctva č. XXX N. C. XXX, k. ú. C. D., fotodokumentáciu, katastrálnu mapu,

geometrické plány č. XX/XXXX, C. XX/XXXX N. C. XXX/XXXX.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení nepopierali, že ich syn prevádzkuje na predmetnom pozemku rafting
na rieke Q., avšak táto prevádzka prebieha len v období cca troch mesiacov v roku (jún- august),
čo znamená, že prítomnosť jeho zákazníkov na pozemku je len štvrť roka. Nikdy žalobcom nebránili

v prístupe ku garáži a nebránia sa ani zriadeniu vecného bremena spočívajúceho výlučne v práve
prechodu a prejazdu, bez možnosti parkovania či státia. Nesúhlasili s rozsahom vecného bremena,
ktorého šírka podľa nich nie je určená žiadnym právnym predpisom a závisí len od dohody účastníkov,
konkrétnych podmienok a dosiahnutia cieľa, ktorý odôvodňuje zriadenie vecného bremena. Taktiež
nesúhlasili s výškou odplaty za jeho zriadenie, keďže nie je zrejmé, akým spôsobom žalobcovia dospeli

k jej výške.

5. Žalovaný 1/ poukázal aj na to, že predmetný pozemok, ktorý bol predtým bahnistý upravil do
súčasnej podoby násypom štrku a kamenia. Súhlasil so zriadením vecného bremena po splnení ním
požadovaných podmienok, a to:

- aby právoplatnosť súdneho rozhodnutia nastala až po zaplatení odplaty za zriadenie vecného bremena
vo výške 3.500,- eur na jeho účet;
- počas mesiacov apríl až október nemusí byť podľa neho prejazd voľný vždy ihneď, a preto žalobcovia
musia byť počas tohto obdobia maximálne zhovievaví a trpezliví, ak sa tam bude nachádzať auto, ktoré
bude mať na krátke státie alebo zastavenie povolenie od žalovaných (vykladanie člnov z prívesného

vozíka, vykladanie raftového vybavenia z dodávky, výstup a
nástup klientov do dodávky), pričom prejazd im bude bez problémov v čo najkratšom čase
preparkovaním sprístupnený;- po zavedení oplotenia na pozemku budú žalobcovia povinní postupovať podľa jeho pokynov
súvisiacich so zatváraním prípadne uzamykaním brány a iných skutočnosti, ktoré bude zavedenie
oplotenia predstavovať. Táto skutočnosť však nebude nijako narúšať ich právo prechodu a prejazdu;

- aby žalobcovia z danej časti pozemku vyvážali sneh a neskladovali ho na jeho pozemku;
- aby predmetnú časť pozemku využívali len na prechod a prejazd, nemôžu na ňom vykonávať žiadnu
iná činnosť - rezanie dreva, skladovanie dreva, skladovanie iných materiálov a vecí;
- aby šírka časti pozemku potrebnej na prejazd bola minimálna a nech je maximálne len tak široká ako
sú vchodové dvere, a to 240 cm;

- aby bolo zakázané státie vozidla žalovaných na pozemku a akékoľvek terénne úpravy, nájazdy, násypy
kamienkov, konštrukcie;
- aby bolo zakázané žalobcom zamedzovať alebo brániť akýmkoľvek spôsobom - označením alebo
dopravným kužeľom vjazdu cudzím vozidlám na jeho pozemok;
- aby žalobcovia znášali trovy tohto súdneho konania, nakoľko neriešili právo prechodu a prejazdu
mimosúdnou dohodou a neustále sa k nemu správajú arogantne.

6. Žalobcovia v písomnom vyjadrení poukázali na to, že z aktuálneho oznamu žalovaných pre
zákazníkov vyplýva, že prevádzka raftingu začína už od apríla a trvá do konca októbra, t. j. sedem
mesiacov. Rozsah vecného bremena je podľa nich primeraný, jeho šírka je 2,70 m. Priemerná šírka
osobného motorového vozidla je približne 2 m, k čomu je potrebné pripočítať priestor na prejazd

z oboch strán aspoň v rozsahu 30 cm, aby sa vyhlo poškodeniu stojacich a idúcich vozidiel, čo
zodpovedá minimálnemu zásahu do vlastníckych práv žalovaných. Štandardná šírka na prejazd
osobného motorového vozidla na miestnej komunikácii je podľa cestného zákona projektovaná na 3
m. Výška odplaty za zriadenie vecného bremena bola vypočítaná s prihliadnutím na priemerné ceny
pozemkov v C. D. a z toho 80 % pri jednorazovom plnení za 41 m2. Žalovanými navrhovaná výška

odplaty pri mimosúdnych rokovaniach vo výške 15.000,- eur bola neprimeraná.

7. Na pojednávaniach súdu strany sporu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach, nakoľko nie je
iný možný spôsob, ako by sa žalobcovia dostali do svojej garáže, s tým, že žalobcovia prepracujú
geometrický plán tak, aby bola šírka vecného bremena 2,4 m. Zo zadnej časti bytového domu nie

je prístup, pretože je tam bažina a lesná hospodárka pôda. Zároveň by podľa nich bolo vhodné, aby
obe strany si vzájomne umožnili prevádzkovať podnikateľskú činnosť rodinných príslušníkov žalovaných
na jednej strane a bývanie žalobcov na druhej strane, v tom zmysle, že počas raftovacej sezóny
bude oprávnený z vecného bremena rešpektovať nákladku a výkladku áut, ktoré súvisia s prevádzkou
raftovacej činnosti a povinný z vecného bremena zabezpečí, aby autá dlhodobo nestáli, na pozemku, ku

ktorému sa bude viazať vecné bremeno, aby bol výkon vecného bremena celoročný, bezproblémový a
bez obmedzení. Nakoľko medzi stranami nebola zhoda o výške odplaty za zriadenie vecného bremena
(žalovaní žiadali 3.500,- eur a žalobcovia boli ochotní uhradiť maximálne sumu 1.000,- eur, pričom
žalovaní boli napokon ochotní akceptovať aj sumu 1.750,- eur), obe strany sporu na pojednávaní súdu
dňa 04.06.2024 zhodne navrhli, aby bolo za týmto účelom nariadené znalecké dokazovanie.

8. Na poslednom pojednávaní žalobcovia navrhli, aby súd pripustil zmenu petitu v časti výšky odplaty,
ktorú sú povinní uhradiť žalovaným 1/ a 2/ ako náhradu za zriadenie vecného bremena zo sumy 697,-
eur na sumu 1.358,94 eur podľa vypracovaného znaleckého posudku. V ostatnom zotrvali na tom,
že z ich strany boli splnené všetky zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena. Žalovaný 1/

požadoval vytýčenie geometrického plánu v teréne geodetom na náklady žalobcov a úhradu nákladov,
ktoré vynaložil na znalecký posudok, nakoľko on má v skutočnosti ako vlastník pozemku vyššie výdavky
ako žalobcovia.

9. Žalobcovia sa v spore domáhajú zriadenia vecného bremena na pozemkoch žalovaných

spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov bytu č. X bytového domu súp. č. XX
a garáže zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. D., keďže nemajú inú možnosť prístupu k svojim
nehnuteľnostiam.

10. Právnym záujmom žalobcov, ktorým bol právny dôvod žaloby vymedzený, bola požiadavka, podstata

ktorej vychádza z oprávnenia žalobcov ako vlastníkov nehnuteľnosti – konkrétne stavby garáže,
realizovať užívacie právo k predmetu vlastníctva spôsobom, dôsledkom ktorého má byť vecno-právne
obmedzenie vlastníckeho práva iného - žalovaných, zriadením vecného bremena, práva cesty.11. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami, ústnymi prednesmi strán
a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami ako prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, ktoré tvoria súčasť spisu, vykonanie ktorých nebolo

stranami namietané ani spochybnené, či súdom vyhodnotené ako neúčelné, ako aj po oboznámení
sa s geometrickým plánom č. XXX/XXXX a vypracovaným znaleckým posudkom č. XX/XXXX, zistil
nasledovný skutkový stav:

12. Žalobcovia 1/ a 2 sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti,

vedenej Okresným úradom v D., odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. C. D. obec C. D.,
a to bytu č. X, na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XX, postaveného na pozemkoch
parcela č. 656/4, č. 656/18 a č. 656/21, každý v podiele 1- ica v pomere k celku s titulom nadobudnutia
Osvedčenie o dedičstve XX X/XX - R. XXX/XX - XX/XX a k nemu
patriacej garáže. Právny vzťah k parcele č. 656/18 pod stavbou súpisné číslo XX je evidovaný
na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. D..

13. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX, k. ú. C. D., a to okrem iného aj pozemku parcely registra C KN č. 656/17 o výmere 512
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcely registra C KN č. 656/18 o výmere
49 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/1 s titulom nadobudnutia Kúpna zmluva

K. XXXX/XX-XX/XX.

14. Navrhované zriadenie vecného bremena je upravené geometrickým plánom č. XXX/XXXX
vyhotoveným G. L. a úradne overeným M. M. D. dňa 17.10.2023 pod číslom P. XXX/XXXX, z ktorého
súd zistil spôsob zriadenia vecného bremena na pozemku parcela č. 656/18 o výmere 512 m2, druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie v rozsahu dielu č. 1 o výmere 45 m2, zohľadňujúc požiadavku
žalovaných, aby šírka vecného bremena bola maximálne 2,40 m.

15.ZoznaleckéhoposudkuIng.S.T.č.XX/XXXXzodňa05.09.2024bolozistené,ževšeobecnáhodnota
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu na pozemku žalovaných v rozsahu dielu

č. 1 o výmere 45 m2 podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 10.10.2023 predstavuje
sumu 1.358,94 eur.

16. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami spolu s podanou žalobou mal súd preukázané
parkovanie a státie motorových vozidiel na pozemku žalovaných pred vstupom do garáže žalobcov, čo

žalovaný v priebehu sporu nepopierali. Z kópie katastrálnej mapy na čl. 13 spisu mal súd dostatočne
vytvorený prehľad o situovaní jednotlivých budov a pozemkov, ktorých sa spor týka.

17. Podľa § 151n ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v účinnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného

tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné
bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

18. Podľa § 151o ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak

nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19. Vecné bremeno je tradičným právnym inštitútom, ktorý v právnej úprave platnej na území Slovenska

v jednotlivých historických obdobiach prešiel zmenami a dokonca po roku 1964 hrozil jeho zánik; k jeho
reálnemuoživeniudošloažporoku1992.Základnéprincípyjehoprávnejregulácievšakplatiavpodstate
odstarovekuažposúčasnosť.Občianskyzákonníkzroku1950upravilpojemvecnébremenoavymedzil
ho tak, že povinnosťou vlastníka zaťaženého pozemku je niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo aj niečorobiť. Dňa 01.04.1964 vstúpil do účinnosti Občiansky zákonník č. 40/1964 Sb., ktorý považoval vecné
bremená za obsolentné, platil pre ne § 506. Od 01.04.1983 novela Občianskeho zákonníka oživila vecné
bremená a od 01.01.1992 po prijatí novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1992 Zb.

platí súčasná právna úprava.

20. Novelou, a to zákonom č. 568/2007 Z. z. bol do citovaného ustanovenia doplnený nový odsek
3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie
je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa
vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku
komunikácii. Treba ním rozumieť každý pozemok tvoriaci prekážku medzi stavbou a inými pozemkami
vo vlastníctve vlastníka stavby na jednej strane a verejnou komunikáciou na druhej strane. Z povahy
veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého

vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva
vlastníka pozemku, a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutnú cestu podľa ust. § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno
zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku

21. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj článkom
I. Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z
oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na
základezákona(porov.rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Sžo/154/2010).Podľačl.2ods.3Ústavy
„Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá.“Uvedenáústavnázásadavyjadrujezmluvnúvoľnosťobčianskoprávnychvzťahov,ktorámôže
byť obmedzená iba zákonom. To plne platí aj pri výkone vlastníckych práv. Obmedzenie vlastníckych
práv predstavuje aj vecné bremeno. Uvedená zmluvná voľnosť výkonu vlastníckych práv však nebráni
tomu, aby sám vlastník svoje práva vo vzťahu k tretím osobám zmluvne obmedzil. Vlastníkovi veci okrem
zákonnej právnej úpravy nebráni nič v zriadení zmluvného vecného bremena. Zákon umožňuje vznik

vecného bremena rozhodnutím príslušného orgánu (súdu, alebo príslušného orgánu štátnej správy).
Vecné bremeno vzniká právoplatnosťou rozhodnutia súdu o jeho zriadení, a to bez zreteľa na to, kedy
bude zapísané v katastri nehnuteľností.

22. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv s

možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty
cez cudzí pozemok. Pod právom cesty cez cudzí pozemok je treba rozumieť nielen právo prechodu,
ale aj právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Súd povinnosť zriadiť vecné
bremeno nemá iba vtedy, ak jeho zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov), by malo za následok
také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv

vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri úvahe súdu o tom, či zriadi (nezriadi) vecné bremeno, musí
súd zobrať do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv.

23.Aktívnelegitimovanouosobounazriadenietohtovecnéhobremenajevlastníkstavby.Predpokladom

pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v potrebe
zabezpečiť prístup k stavbe je, že: a) vlastník stavby nemá prístup k stavbe a b) prístup vlastníka k
stavbenemožnozabezpečiťinak.Zapriľahlýpozemokjetrebapovažovaťpozemok,ktorýbezprostredne
susedí ale aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí s pozemkom (stavbou), ale je nevyhnutý pre
zriadenie práva cesty. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý

nemá prístup k stavbe, si nemôže tento prístup zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup
inak je treba rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup cez jemu patriace pozemky, a to aj vtedy, ak by sa
tento prístup javil ako obtiažnejší. Na druhej strane, nie je možné vylúčiť zriadenie vecného bremena ani
vtedy, ak by vlastník stavby mohol síce zabezpečiť prístup cez jemu patriace pozemky, avšak zriadenie
takéhoto prístupu by bolo v zjavnom nepomere s obmedzením vlastníka susediaceho pozemku, alebo

jemu patriace susediace pozemky nemôže užívať z iného dôvodu, pre ktorý nemôže byť prístup k jeho
stavbe realizovaný.24. Súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022,
sp. zn. 5Cdo/51/2020, podľa ktorého cit.: „13.1. Pre zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok zákon
vyžaduje splnenie troch podmienok. I. Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku.

II. Prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. III. Absentujú tu okolnosti vylučujúce zriadenie
práva cesty.
14. Právna otázka, ktorá bola rozhodujúca pre rozhodnutie odvolacieho konania v danej veci, bol výklad
splnenia druhej podmienky. Odvolací súd dospel k záveru, že podmienka, že prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ponúkol vlastníkovi stavby, že

mu pozemok dá do nájmu. Čo v danej veci predstavuje aj spravodlivé usporiadanie vzťahov, vzhľadom
aj na tú skutočnosť, že ostatní vlastníci nehnuteľností v predmetnom areáli majú uzatvorené nájomné
zmluvy so žalovaným, čo však žalobkyňa odmieta a domáha sa len zriadenia vecného bremena. 15.
Dovolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Pri výklade splnenia druhej podmienky pre zriadenia
práva cesty je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že zabezpečenie riadneho výkonu vlastníckeho práva
vlastníka stavby spočíva nielen v práve vlastníka stavbu užívať, ale aj v povinnosti zabezpečovať jej

riadnuúdržbu.Tátopovinnosťvlastníkovistavbyvyplývaz§86ods.1zákonač.50/1976Zb.oúzemnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý ukladá stavebníkovi v súlade s dokumentáciou
overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné
rozhodnutie) udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a
hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo

najviac predĺžila jej užívateľnosť. Povinnosti vlastníka stavby starať sa o stavbu a zabezpečovať jej
riadnu údržbu, sú uložené stavebným zákonom jednak v záujme udržania stavebného fondu z hľadiska
jeho životnosti, a jednak vo verejnom záujme, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí, najmä
z dôvodov požiarnej bezpečnosti a možných hygienických závad. Je teda zjavné, že splnenie tejto
zákonnej povinnosti je vo verejnom záujme a že ju nemožno zabezpečiť bez prístupu vlastníka k stavbe.

15.1. Je nevyhnutné prihliadnuť aj ku konfliktu vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom
pozemku. Pri zriadení práva nevyhnutnej cesty je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku
bolo obmedzené čo najmenej a možno ho zriadiť len za náhradu (čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd, čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník
pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí, teda okrem iného treba zohľadniť aj to, že v dôsledku

zaťaženia pozemku vecným bremenom spravidla klesne jeho cena.
15.2. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vzniká v prospech vlastníka
stavby. Ide teda o vecné bremeno in rem, ktoré predstavuje právo späté s vlastníctvom stavby a zanikne,
ak zanikne stavba. Právo cesty sa preto zriaďuje bez časového obmedzenia.“

25. Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcim vecným bremenám sú v
zákone uvedené taxatívne. Ako už bolo vyššie uvedené, zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty
je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv. Ustanovenie umožňujúce takýto
zásah preto nemožno vykladať extenzívne. Súd v tomto spore po zmenách petitu žaloby a ustálení
okruhu žalovaných ako pasívne vecne legitimovaných subjektov v dôsledku rozšírenia uplatneného

nároku spočívajúceho v zmene navrhovaného rozsahu vecného bremena (aj na pozemkoch ďalších
vlastníkoch) a vysporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku, na ktorom má byť zriadené vecné
bremeno dospel k záveru, že žalobcami podaná žaloba je dôvodná.

26. Žalobcovia sa pred podaním žaloby ako aj v priebehu sporu bezúspešne snažili o zriadenie

vecného bremena a uzatvorenie záležitosti so žalovanými mimosúdnou cestou. Medzi stranami tohto
sporu k zriadeniu zmluvného vecného bremena neprišlo. Aktívna vecná legitimácia žalobcov, ktorí
sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X a garáže v bytovom dome súp. č. XX, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX a ani pasívna vecná legitimácia žalovaných, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemku parcela C KN č. 646/17, vedenom na liste vlastníctva č. XXX, k. ú C. D. v tomto spore

nebola medzi stranami sporná. Žalobcovia ako vlastníci bytu a garáže (stavby) nemajú hmotnoprávne
postavenie vlastníkov susedného, priľahlého pozemku.

27. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. V tomto konkrétnom prípade sú

žalobcovia vlastníkmi stavby, ku ktorej nemajú prístup, pretože pozemok pred vstupom do stavby je
vo vlastníctve žalovaných. Zároveň tento pozemok spĺňa charakter priľahlého pozemku (čo mal súd
preukázané nielen z geometrického plánu, ale aj katastrálnej mapy a predložených fotografií), cez ktorý
sa žalobcovia ako vlastníci stavby dostanú ku komunikácii. Súd mal zároveň vykonaným dokazovanímpreukázané, že prístup žalobcom k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nakoľko v okolí stavby nevlastnia
žiadne iné pozemky, pozemok vo vlastníctve žalovaných bol vždy využívaný na prechod a prejazd,
pričom problémy s prejazdom a prechodom cez pozemok začali až potom, čo žalovaní (resp. ich syn)

začal vykonávať podnikateľskú činnosť, s ktorou je spojené parkovanie motorových vozidiel zákazníkov
žalovaných na ich pozemku, čo im znemožňuje prechod a prejazd k stavbe. Parkovací priestor ako
súčasť predmetu ich podnikania nie je pevne vymedzený ani žiadnym iným spôsobom koordinovaný, a
tak zákazníci odstavujú vozidlá na akomkoľvek voľnom mieste. Za bytovým domom je podľa vyjadrenia
žalobcov, ktoré žalovaní nepopreli bažina a lesná hospodárka pôda. Iný prístup k stavbe preto nie

je možný, čo nepopierali ani žalovaní, ktorý napokon (za splnenia určitých podmienok) súhlasili so
zriadením vecného bremena.

28. Žalovaní nesúhlasili s rozsahom vecného bremena, ktorého šírka podľa nich nie je určená žiadnym
právnym predpisom a závisí len od dohody účastníkov, konkrétnych podmienok a dosiahnutia cieľa,
ktorý odôvodňuje zriadenie vecného bremena, pričom žalovaný 1/ požadoval maximálnu šírku 2,40 m.

Žalobcovia jeho požiadavku zohľadnili a predložili geometrický plán č. XXX/XXXX vyhotovený G. L.
a úradne overený M. M. D. dňa 17.10.2023 pod číslom P. XXX/XXXX, ktorý žalovaný 1/ nenamietal.
Priľahlý pozemok má výmeru 512 m2 a vychádzajúc z predloženého geometrického plánu, je zrejmé,
že zriaďovaným vecným bremenom má byť zaťažovaná plocha zodpovedajúca dielu č. 1 o výmere 45
m2 (šírka od komunikácie 2,15 m), t. j. nie celá výmera predmetného pozemku, pričom žalovaným už pri

kúpe pozemku pred bytovým domom muselo byť zrejmé, že tento pozemok dlhodobo slúži vlastníkom
bytov a garáži v tomto dome ako prístupová cesta, teda aj žalobcom. Uvedené tak spĺňa požiadavku
nielen žalovaného 1/, ale aj charakter tzv. nevyhnutnej cesty, ktorá zasahuje čo najmenej do vlastníckych
práv žalovaných, čím spĺňa aj svoj hospodárky účel. S touto plochou pozemku uvažovala aj znalkyňa
Ing. S. T. pri výpočte hodnoty zriaďovaného vecného bremena v znaleckom posudku.

29. Žalovaní nesúhlasili ani s výškou odplaty za jeho zriadenie, keď mimosúdne žiadali sumu 15.000,-
eur, na pojednávaní súdu 3.500,- eur, pričom žalobcovia boli ochotní uhradiť maximálne sumu 1.000,-
eur a žalovaní boli napokon ochotní akceptovať aj sumu 1.750,- eur). Na základe ich zhodného návrhu
súd nariadil znalecké dokazovanie, po vykonaní ktorého súdna znalkyňa Ing. S. T. predložila znalecký

posudok č. XX/XXXX zo dňa 05.09.2024, ktorým bolo zistené, že všeobecná hodnota vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu na pozemku žalovaných v rozsahu dielu č. 1 o výmere 45
m2 podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 10.10.2023 predstavuje sumu 1.358,94 eur.

30.Čosatýkanáhradyzazriadenievecnéhobremenaktomusúdzdôrazňuje,žeprevýkladustanovenia

§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, je základnou interpretačnou pomôckou článok 11 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). S prihliadnutím k uvedenému ustanoveniu
Listiny je možné zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka len za
náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo podľa článku 11 ods. 4 Listiny bez
toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí

byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady
je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty súdom ako vecného bremena. Náhrada za
zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahŕňa i náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že
v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby - spravidla klesne aj cena
zaťaženéhopozemkuistavbynaňomzriadenejažejehovlastníkbudevýkonomtohtoprávaobmedzený

v užívaní pozemku, bude narušené jeho súkromie a pod. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právo
cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia. Určenie výšky náhrady je preto na úvahe súdu, ktorá musí
byť zdôvodnená.

31. Ako už bolo vyššie uvedené, súd pri určení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena vychádzal

zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne Ing. S. T., ktorá na základe metódy polohovej diferenciácie
stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 1.358,94
eur, pričom vychádzala z hodnoty koeficientu všeobecnej situácie 1,00 a z koeficientu redukujúcich
faktorov 0,90, t. j. iné faktory (tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby). Zároveň vo
vzťahu k výmere vecného bremena zohľadnila odhadovanú stratu 20 % a obmedzenie 80 % z dôvodu,

že vlastník pozemku má obmedzené možnosti využitia pozemku v rozsahu vymedzenom geometrickým
plánom. Predmetný znalecký posudok žiadna zo strán sporu nenamietala, žalobcovia súhlasili s určenou
sumouprimeranejnáhradyažalovanísakznaleckémuposudkunevyjadrili.Sumastanovenáznaleckým
posudkom je primeraná a zo znaleckého posudku znalkyne vyplýva odpoveď na odbornú otázku určeniavýšky náhrady za zriadenie vecného bremena podľa cenových predpisov (viď znalecký posudok č. XX/
XXXX na č. l. 356 - 378 spisu).

32. Žalobcovia splnili všetky podmienky pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných spôsobom predpokladaným ustanovením
§ 151o Občianskeho zákonníka a finančná náhrada za jeho zriadenie je majetkovým právom osoby,
ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“ a vzťahuje
sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Súd preto

žalobe žalobcov vyhovel a zriadením vecného bremena obmedzil vlastnícke právo k časti pozemku
žalovaných, vecné bremeno bude trvať do budúcna, čo odôvodňuje záver v tom zmysle, že náhrada
za takéto zriadenie vecného bremena je náhradou jednorazovou (do pozornosti uznesenie Ústavného
súdu SR IV. ÚS/539/2020, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/17/2019).

33. K požiadavkám žalovaného 1/ súd uvádza, že vecné bremeno vzniká právoplatnosťou rozhodnutia

súdu o jeho zriadení, a to bez zreteľa na to, kedy bude zapísané v katastri nehnuteľností, rovnako tak
nastáva aj právoplatnosť výroku, ktorým súd zaviazal žalobcov zaplatiť žalovaným odplatu za zriadenie
vecného bremena; vytýčenie geometrického plánu v teréne môže byť realizované až po právoplatnosti
rozhodnutia a samotná šírka vecného bremena spĺňa požiadavku 2,40 m. Podmienky žalovaného 1/
týkajúce sa rozsahu a spôsobu užívania jeho pozemku a časti, na ktorej bude zriadené vecné bremeno,

uvedené v bode 5. tohto odôvodnenia, vyplývajú zo skutočností, že žalovaným ostáva zachované
vlastnícke právo k ich pozemku, čo znamená, že sú oprávnení aj naďalej svoju nehnuteľnosť užívať,
nakladať s ňou, avšak pri rešpektovaní ústavnej zásady, že každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, ktorá vyjadruje zmluvnú
voľnosť občianskoprávnych vzťahov, a ktorá môže byť obmedzená iba zákonom. Takéto obmedzenie

vlastníckych práv predstavuje aj vecné bremeno.

34. Súd dáva na vedomie obom stranám sporu, že pod „právom cesty“ cez cudzí pozemok je potrebné
rozumieť len právo prechodu a právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Súd
zriadil toto vecné bremeno v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom, pretože mal za to, že jeho

zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov), bude mať za následok také obmedzenie vlastníckych
práv, ktoré nebude vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníkov stavby, nie je v rozpore
s dobrými mravmi a zodpovedá princípu proporcionality platnému pri obmedzení základných práv.

35. Ohľadne opravy a udržiavania nevyhnutnej cesty súd dáva stranám do pozornosti ustanovenie §

151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten,
kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný
znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto
náklady znášať podľa miery spoluužívania. Je preto na stranách, aby sa sami v súlade s predmetným
ustanovením dohodli, akým spôsobom budú cestu udržiavať a odpratávať z nej sneh.

36. Záverom súd uvádza, že nerozhodoval o navrhovanej zmene petitu prednesenej žalobcami na
poslednom pojednávaní vo vzťahu k výške odplaty, nakoľko zriaďovanie vecného bremena je svojou
podstatou rozhodovaním súdu o nárokoch strán ako vyplývajú z právneho predpisu. Súd pritom nie
je v zmysle ust. § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný žalobným návrhom, môže tento

žalobný návrh prekročiť, prípadne prisúdiť viac, aj nad rámec toho, čoho sa strany domáhajú. Nie je
preto viazaný striktne tým, čo strany produkovali alebo akým spôsobom navrhovali vo veci zriadenia
vecného bremena súdom upraviť. V danom prípade nedošlo ani k rozšíreniu uplatneného práva a ani
k uplatneniu iného práva, ale len o určenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorej výška
závisela od znaleckého posudku.

37. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového konania o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.39.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal
žalobcom 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v
rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobcovia boli v súdnom konaní úspešní a dosiahli zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty autoritatívnym rozhodnutím súdu takým spôsobom, ako po

zmenách petitu žaloby navrhovali a na akom sa márne pokúšali so žalovanými dohodnúť, z čoho
teda vyplýva, že žalobcovia boli v prejednávanej veci v celom rozsahu úspešní. Pokiaľ ide o zmeny
žaloby v priebehu konania, tieto na posúdenie úspechu žalobcov v konaní nemôžu mať vplyv, a to s
poukazom na ustanovenie § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd ani nie je
viazaný žalobným návrhom v prípade, ak ide o konanie, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, čo je aj prípad tu prejednávanej veci (ako súd už vyššie

uviedol).Rozhodujúcepreúspechžalobcovvtomtokonanípretobolo,žesadomáhalizriadeniavecného
bremena spočívajúceho v práve cesty k stavbe a takéto vecné bremeno aj bolo súdnym rozhodnutím
v zmysle zmeneného žalobného petitu zriadené.

41. Pre úplnosť súd uvádza, že sa zaoberal aj prípustnosťou aplikácie moderačného práva v zmysle

ust. § 257 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že v okolnostiach prejednávanej veci
neboli naplnené kritéria pre jeho aplikáciu. Súdna prax pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného
sporovéhoporiadkuvyžadujekumulatívnesplneniedvochpodmienok;dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
a výnimočné okolnosti, pričom tieto v prejednávanej veci neboli preukázané.
V konaní pritom neboli takéto skutočnosti tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným nemal priznať.
Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu § 257 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie je možné iba výnimočne,
ktoré výnimočné dôvody neboli žalovanými tvrdené, ani súdom v konaní zistené. Navyše z obsahu spisu
vyplýva, že žalobcovia zaťažený pozemok užívali už predtým ako sa jeho vlastníkom stali žalovaní,

apretoužvčasenadobudnutiavlastníckehoprávakspornejparcelesibolivedomíexistencieprístupovej
cesty na ich pozemku a boli uzrozumení, že žalobcovia sporný pozemok užívajú ako prístupovú cestu
dlhodobo. Až potom ako žalovaní začali vykonávať podnikateľskú činnosť spojenú s obmedzením
prechodu po ich pozemku, začali medzi stranami nezhody, ktoré vyústili do tohto sporu, v ktorom súd
rozhodol v zmysle návrhu žalobcov.

42. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.