Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/121/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202601
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202601.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
F. Lehára 18, Lučenec,dieťa rodičov: otec - Z. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., právne zastúpený:
LOVÁSZ LEGAL s.r.o., so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, matka - Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom R. právne zastúpená: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokát, so sídlom Rožňavská 22, Bratislava,
za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, Vajnorská 47, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.08.2025 sa matka maloletej domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne obmedzil rozsah styku otca s maloletou dcérou podľa
jej návrhu a znížil výšku vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že pred Mestským súdom Bratislava II prebieha súdne konanie o úprava

styku otca s maloletou a konanie o výkone rozhodnutia, v ktorom súd dňa 28.04.2025 vyhovel návrhu
otca na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 39P/176/2021-233 zo dňa
29.09.2022. Matka uvádza, že už v minulosti/rok 2023 u maloletej bolo možné navnímať úzkostnú
symptomatológiu viazanú na situácie predávania dieťaťa zo starostlivosti matky do starostlivosti otca,
ktorej pretrvávanie malo negatívny efekt na zdravý psychický vývin maloletej. Klinický psychológ
odporučil realizovať predávanie maloletej za prítomnosti kolízneho opatrovníka s cieľom objektivizovať

správanie dieťaťa a identifikovať možné príčiny a taktiež odporučil spoluprácu oboch rodičov s referátom
poradenských služieb na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a navrhol aj vyšetrenie dieťaťa detským
psychológom. Záujmom Matky maloletej je ochrana maloletej dcéry pred ďalšou traumou, opakovaným
nepríjemným a stresujúcim zážitkom, v záujme zabezpečenia jej zdravého fyzického a psychického
vývoja. Otec nie je ochotný na tému spoločného stretávania ani komunikovať. Názor maloletej je
jasne evidentný z početných správ psychológa a kolízneho opatrovníka, ktoré potvrdzujú, že maloletá

odmieta styk s Otcom bez prítomnosti Matky. Otec odmieta akúkoľvek komunikáciu so psychológom,
odmieta spoločnú komunikáciu rodičov za prítomnosti tretej osoby, odmieta dokazovanie, odmieta
znalecké dokazovanie spojené s jeho osobou. Maloletá s otcom neudržiavala kontakt, či telefonicky,
prostredníctvom videohovoru alebo fyzicky, a to po dobu takmer dva roky, z čoho vyplýva, že vzhľadom
na jej vek, je takáto doba odcudzenia spôsobilá, aby citové väzby s otcom ochladli. Tento stav nie
je zapríčinený matkou, ale práve naopak postojom otca. Po pojednávaní dňa 28.04.2025, na ktorom

prvoinštančný súd nariadil výkon rozhodnutia, došlo k pokusom otca o styk s maloletou dvakrát
(03.05.2025 a 08.05.2025). Matka sa v oboch prípadoch vždy spýtala maloletej, či chce ísť s tatinom,na čo maloletá vždy s plačom odpovedala, že nechce. Tvrdenia otca, že matka manipuluje maloletú,
sú klamlivé. Otec si nechce priznať, že svojím nezáujmom spôsobil ochladnutie citových väzieb medzi
ním a maloletou. Zo správy kolízneho opatrovníka z pohovoru s maloletým dieťaťom zo dňa 13.05.2025

vyplýva, že maloletá hodnotí stretnutie s otcom negatívne aj preto, že si myslela, že bude útočiť na
maminku. Zároveň uviedla, že sa tatina bála, že jej niečo urobí, pretože minule sa jej stalo u tatina
to, že jej dal po riti a išla do kúta a preto tam nechcela ísť ani náhodou. Ďalej sa vyjadrila, že v
priebehu stretnutia sa tatino správal k maminke hrozne. Podľa jej názoru si tatino myslí, že sa správa
lepšie ale nespráva sa, maminka sa správa lepšie. Tatino bol k maminke nepríjemný, maminka k nemu

bola dobrá a snažila sa mu vysvetliť, že k nemu nechcela ísť. Uviedla, že sa na tata hnevala lebo
bol hnusný k maminke a maminka je ku nej každý deň láskavá. Cítila, že maminke sa to nepáči, ale
musí to urobiť. Uvedené okolnosti, v spojení s konaním o výkon rozhodnutia, jednoznačne poukazujú
na nutnosť úpravy styku otca s maloletou a odklad výkonu rozhodnutia, aby sa zabránilo ďalšiemu
vážnemu zhoršeniu psychického zdravia maloletej. Pokračovanie núteného styku bez rešpektovania
aktuálneho psychického stavu maloletej by mohlo viesť k trvalým emocionálnym následkom a vážnemu

poškodeniu jej duševnej pohody. Po pokuse otca o styk s maloletou sa dieťa uchýlilo k drastickému
činu - ostrihalo si vlasy, čo v jej veku jednoznačne predstavuje akt sebapoškodzovania. Takýto prejav
obrovskej empatie a mentálnej vyspelosti u päť a pol ročného dieťaťa súd prvej inštancie úplne ignoroval
a zľahčil tvrdením, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoj názor. Tento fakt je vážnym dôkazom, že
maloletá má jasný a uvedomelý postoj, ktorý je absolútne nevyhnutné rešpektovať pri rozhodovaní

o jej styku s otcom. Matka dáva súdu do pozornosti, že uznesením Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 5.11.2024 bolo nariadené znalecké dokazovanie, najmä za účelom zistenia vzťahov rodičov k
maloletej. Napriek tomu ku dňu podania neodkladného opatrenia, k realizácii znaleckého dokazovania
nedošlo. V konaní vo veci samej nedošlo k žiadnemu posunu a konanie sa doteraz neuskutočnilo v
potrebnom rozsahu. Otec sa nezúčastnil na znaleckom dokazovaní. Nutnosť dočasnej úpravy pomerov

matka vidí i vzhľadom k súčasnej nevykonateľnosti Rodičovskej dohody, keďže maloletá tohto roku
dosiahla vek 5 rokov, čo znamená, že v septembri tohto roku bude musieť nastúpiť do predprimárneho
povinného vzdelávania. Je nevyhnutné, aby súd v tejto veci rozhodol tak, aby zabezpečil, že jej právo
na vzdelanie nebude ohrozené. Maloletá F. vo veku päť a pol roka je vo vývojovom štádiu dieťaťa,
v ktorom je vytváranie stabilných citových väzieb rozhodujúce pre jej ďalší harmonický psychický a

emocionálny rozvoj. Preto je dôležité, aby mala zabezpečené stabilné a bezpečné vzťahy s osobami,
s ktorými maloletá trávi alebo má tráviť čas, čo znamená i s otcom, musí mu však dôverovať, cítiť sa
s ním bezpečne, aby dosiahla psychickú stabilitu, čo svojim prístupom otec absolútne popiera. Násilné
prerušenie primárnej citovej väzby u dieťaťa v tak ranom veku môže viesť k dlhodobým následkom, ako
sú úzkostné poruchy, problémy v správaní, ťažkosti v nadväzovaní medziľudských vzťahov a poruchy

emocionálnej regulácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že bezprostredná
realizácia Výkonu rozhodnutia na základe platnosti úpravy stretávania sa otca s maloletou na základe
Rodičovskej dohody, by mala za následok vážne narušenie priaznivého a stabilného psychického vývoja
maloletej. Preto je v najlepšom záujme maloletej dočasne upraviť stretávanie sa otca s maloletou a
umožniť realizáciu styku až po postupnom, odborným spôsobom facilitovanom obnovení vzťahu, a to

za podmienok rešpektujúcich emocionálne potreby a psychickú pripravenosť dieťaťa, nie otca. Matkina
snaha o pozitívne budovanie citovej väzby medzi Otcom a maloletou F. je až tak vysoko nastavená, že
Matka navrhuje dočasne upraviť výšku vyživovacej povinnosti Otca, zníženú o sumu 150 EUR mesačne,
aby Otec neprezentoval názor, že cesta C., prípadne ubytovanie pri stretávaní sa s dcérou je finančne
náročné.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

11. V zmysle článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

12. V zmysle článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem

dieťaťa.

13.Podľačlánku5.Zákonaorodine,záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa ust. § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne

upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu
a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený
v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,

že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej,úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie
len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením
nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom

alebo nad nevyhnutný rozsah.

16. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na
skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho

dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa
vážne ohrozené. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je
potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého, s
cieľom ochrany jeho práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.

17. Súd posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, listinné dôkazy priložené k návrhu,
na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, a po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru,
že návrh matky nie je dôvodný.

18. Bezodkladná úprava pomerov účastníkov musí byť naliehavá a odôvodnená individuálnymi

okolnosťami konkrétneho prípadu. Neodkladné opatrenie súd nariadi len vtedy, ak má preukázané,
že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznenie odklad. Podľa názoru súdu na základe skutočností,
ktoré mal preukázané v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia a súvisiacich konaní,
vrátane konania o nariadenie výkonu rozhodnutia vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp.
zn. 37Em/3/2024, v ktorom súd uznesením zo dňa 28.04.2025 nariadil výkon rozsudku Okresného

súdu Bratislava III, sp. zn. 39P/176/2021 - 233 zo dňa 29.09.2022, a uložil povinnosť matke umožniť
styk otca s maloletým dieťaťom, nie je v tomto štádiu konania možné rozhodnúť tak, ako matka vo
svojom návrhu navrhuje. Tak ako súd uvádza v predmetnom uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia
právo maloletého dieťaťa vyjadriť sa a povinnosť súdu zohľadniť najlepší záujem dieťaťa nemožno bez
ďalšiehostotožňovať.Jenutnémaťnazreteli,žeakákoľvekdeformáciavzťahurodič-dieťajevdôsledku

odcudzenia a v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. V záujme dieťaťa je zachovať rovnocenný
vzťah s oboma rodičmi, ktorý vytvorí maloletej priestor rozvíjať aj vzťah s otcom, i keď je zverená do
osobnej starostlivosti matky, ktorá je v súčasnosti jej primárnou vzťahovou osobou. Z doposiaľ zistených
skutočností a vykonaného dokazovania v rámci súvisiacich konaní nevyplynul reálny, opodstatnený
dôvod,prektorýbymalsúdpristúpiťkobmedzeniurozsahustykuotcasmaloletouformouneodkladného

opatrenia. Návrh matky na zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú rozhodne nemožno
považovať v záujme maloletého dieťaťa, pričom otec, ako povinný platiť výživné, sa jeho zníženia ani
nedomáha.

19. Z rozhodnutia Krajského sudu Trnava 11CoP/150/2024 - 625 zo dňa 05.11.2024: „Nad rámec vyššie

uvedeného sa žiada poukázať na špecifickosť spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom konania. Ide
o veľmi citlivé vzťahy medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, do ktorých by zo strany štátnych orgánov
malo byť zasahované čo najmenej, čo vyplýva ako z povahy týchto rodinných vzťahov, tak z povahy
samotnej štátnej moci. O to viac je treba apelovať na oboch rodičov, aby sa snažili dosiahnuť dohodu
o ďalších podmienkach výchovy svojho dieťaťa prirodzenou cestou, aby ich komplikovaným vzťahom

nebola poškodená ich dcéra.“

20. Ďalšie argumenty matky súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať. I
podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia §52 C.m.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.