Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010488
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1623010488.6

Uznesenie

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, pre zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4
písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Malackách dňa 13.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku sa trestná vec

obžalovanéhoA.B.,narodenéhoXX.XX.XXXXvC.,trvalebydliskomD.E.č.XXXX,prežalovanýskutok,
ktorého sa mal dopustiť tak, že:
ako fyzická osoba, v presne nezistenom čase, najneskôr do dňa 25.08.2022 v obci F. E., v katastrálnom
území obce F. E., na parcele registra „C“, s číslom XXXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
vo vlastníctve obce F. E., F. E. č. XXX, XXX XX, IČO: XXX XXX, druh pozemku ostatná plocha, o
výmere spolu 10.713 m2 (spoluvlastnícky podiel 1/1), na nehnuteľnostiach, ktoré obvinený v danom

čase užíval na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2019 do dňa 31.12.2022 zneškodňoval odpad,
doposiaľ presne nezisteného pôvodu, katalógového zaradenia v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. Zz. V znení neskorších predpisov identifikovaný ako
odpad kategórie „O“ betón (katalógové číslo 17 01 01), tehly (katalógové číslo 17 01 02), zmesi betónu,
tehál, škridiel, obkladového materiálu a keramiky iné ako v 17 01 06 (katalógové číslo 17 01 07),

bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01 (katalógové číslo 17 03 02), zemina a kamenivo iné
ako uvedené v 17 05 03 (katalógové číslo 17 05 04), výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05
(katalógové číslo 17 05 06), zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17
09 02 a 17 09 03 (katalógové číslo 17 09 04) a zmesový komunálny odpad (katalógové číslo 20 03 01)
o celkovom objeme 13.670 m2, takou činnosťou, že tento ukladal do zeme a na povrch zeme, čoho
následkom bolo vytvorenie tzv. „čiernej skládky odpadu“ na dotknutom území, bez úmyslu túto ďalej

zákonným spôsobom zhodnotiť alebo zneškodniť, pričom tak konal v rozpore s § 12 ods. 1, a súčasne
§ 13 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“), nakoľko obvinenému nebol nikdy
vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch, čím konal v rozpore s ustanovením § 12 ods. 6
zákona o odpadoch, čím neoprávnene nakladal s odpadom na dotknutom území v rozsahu minimálne
2.871.035,- Eur,

kvalifikovaného obžalobou Krajskej prokuratúry Bratislava číslo 1Kv 27/23/1100-12, ako zločin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods.1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona,
p o s t u p u j e

Okresnému úradu Malacky, Odboru starostlivosti o životné prostredie, pretože konanie obžalovaného
nie je trestným činom, ale by mohlo byť posúdené ako priestupok podľa § 115 ods. 1 písm. s) zákona

č. 79/2015 Z.z. o odpadoch.

Podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam súd poškodený subjekt Slovenská republika,
v zastúpení Okresný úrad Malacky, Odbor starostlivosti o životné prostredie, IČO: 00151 866, so sídlom
Záhorácka ul. 2942/60A, 901 01 Malacky, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava pod spisovou značkou 1Kv 27/23/1100 podal dňa 28.09.2023
na Okresný súd Malacky obžalobu na v tom čase obvineného A. B. pre zločin neoprávnené nakladanie

s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, tiež výsluchom
splnomocnenej zástupkyne poškodeného G. H. I., ďalej výsluchom svedkov A. B., J. H., K. G.
L., výsluchom znalkyne G. M. B., ako aj oboznámením listinných dôkazov a spisového materiálu

označených v texte rozhodnutia, pričom súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli
vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo

spáchania stíhaného skutku. K veci vypovedal, že si prenajal tento pozemok od obce F. E. približne
v roku 2019. V tom čase sa tam nachádzal komunálny odpad. On ho zhŕňal do jednej strany tak, aby sa
zmestil do prenajatého pozemku. On na pozemok žiadny odpad nenavážal, navážal tam iba stavebné
hmoty a to štrky a kamenivá, nakoľko sa venuje stavebnej činnosti. Množstvo odpadu, ktoré bolo zistené
znaleckým posudkom predstavovalo objem asi na 900 kamiónov. On má len 2 kamióny, to by to tam

muselnavážaťminimálnerokvkusebezprestávky.Akoužuviedol,keďsipozemokprenajal,tentoboluž
zavezený odpadom. Asi po roku urobil bránu na prístupovej ceste, aby zamedzil prístupu, nakoľko ešte
asi rok po prenajatí tam rôzni ľudia navážali smeti. Neskôr celý pozemok oplotil, asi v roku 2022, nevie
to uviesť presne. Ešte v roku 2010 firma J. urobila z jednej strany val zo zeminy, aby sa nerozširovala
skládka na ich pozemky. Tento pozemok, ktorý má v prenájme hraničí so skládkou z obce D. E., ktorá

sa nachádza v katastrálnom území D. E., nakoľko tento pozemok je na hranici katastrálnych území
obcí F. E. a D. E.. On mal od obce sľúbené, že mu prenajatý pozemok odpredajú. Ďalej vypovedal, že
v minulosti, ešte pred prenájmom predmetného pozemku, vykonával na základe objednávok pre rôzne
obce úpravu skládok, preto ho ani nenapadlo, že pácha trestnú činnosť. Na hlavnom pojednávaní ďalej
uviedol, že aktuálne celý materiál sa nachádza na 1/3 pozemku, je na kope a čo sa týka valu zeminy,

ten sa tam aktuálne stále nachádza. Počas využívania tohto pozemku na pozemok doviezol 2500 m3
výkopovej zeminy z jeho stavby a taktiež si na pozemku uskladnil tehly, ktoré ukladal na palety, je to
zadokumentované fotografiami, ktoré má k dispozícii. Nechcel ich zneškodňovať, ale sú naplánované
na výstavbu plotu, stále sa tam nachádzajú. Čo sa týka bitúmenových zmesí, on na pozemok naviezol
materiál z rekonštrukcie cesty, ktorá prebiehala medzi Malackami a Veľkými Levármi, vykonávala to

firma Eurovia a v spise je doložené potvrdenie o tom, že to nie je stavebný odpad, ale druhotný stavebný
materiál. Aktuálne tiež existujú zápisnice z obce o tom, že mu odpredajú tento pozemok. Predložil súdu
zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 09.08.2013, kde sa odpredaj rieši v bode 13. Ak
by mal vrátiť pozemok do pôvodného stavu, tak ako požadovala zástupkyňa poškodeného Okresného
úradu Malacky, musel by odpad rozhrnúť po celom pozemku. Predložil tiež fotografie v akom stave

sa pozemok nachádzal v roku 2020, fotografie boli vyhotovené mobilom. Čo sa týka odpadu, mal za
to, že tento patrí obci D. E., on je ochotný ho naložiť a odviezť komu patrí, teda na vedľajšiu skládku,
ktorá je evidovaná. Poukázal na zápisnicu z obecného zastupiteľstva, kde je v bode 13 uvedené, že
na pozemku, ktorý mu bude odpredaný, bola a je skládka komunálneho odpadu z obce D. E.. Zhŕňať
odpad znamená, že tam boli rôzne veci, tam sa v minulosti vozilo všetko, postupne sa to zhŕňalo

a vyrovnávalo na jednu stranu, aby mali prístup k pozemku. Na pozemku boli aj rôzne jamy a prevýšenia
a on to vypĺňali stavebným odpadom a snažili sa to zarovnať a vyseparovať. Vie, čím je potrebné
vypĺňať nerovnosti terénu, keďže podniká v tejto oblasti a potrebuje, aby povrch bol pevný. Ohľadom
bitúmenových zmesí ide o materiál, ktorý vzniká po odfrézovaní povrchu cesty, volá sa to recykláž,
používa sa to na spevňovaní krajníc, prípadne pri budovaní parkovísk, ako podkladový materiál aj pri

budovaní nových ciest. Taktiež obžalovaný uviedol, že mu nebol udelený od okresného úradu akýkoľvek
súhlas podľa § 97 ods. 1 zák. o odpadoch. On aj v minulosti vykonával úpravy skládok pre rôzne obce
vrámcizakázokanenapadloho,žejepotrebnýnejakýsúhlas.Doplnil,žepribližnevroku2021obecbola
prípisom požiadaná od spoločnosti EUSTREAM, aby odpratala 1/3 pozemku a následne došlo v tejto
časti k prekrytiu plynovodného potrubia, je to zrejmé aj na fotodokumentácii. Jemu starosta pri prenájme

dal ústny súhlas ako napríklad na vyčistenie a úpravu pozemku, poznajú sa roky a vie, že pracuje v tejtooblasti. Ústne mu taktiež bolo povedané od starostu, že na pozemku je presah zo skládky obce D. E.,
pričom táto skládka tam bola viac ako 50 rokov. Doplnil, že nebol podpísaný protokol o tom, čo všetko
sa nachádza na uvedených pozemkoch v písomnej podobe, spísaná bola iba nájomná zmluva.

K výpovedi svedka A. B. uviedol, že zhŕňať do boxov materiál znamená, že on riadne nakupoval
rôzny materiál, ako štrky, piesky, kamenivo od rôznych dodávateľov, toto si skladoval na prenajatom
pozemku, tým, že uvedené materiály sa buď následne predávali, alebo sa používali na stavbu ciest pri
stavbách nových rodinných domov. Toto je predmet jeho činnosti, keďže vykonáva výstavbu účelových

komunikácii.

K výpovedi svedka J. H. uviedol, že čo sa týka požiadaviek EUSTREAM, pracovníci EUSTREAM presne
zamerali, čo sa má odpratať, kde sa má spevniť terén, kde sa majú položiť panely na spevnenie, aby
sa mohol prechádzať nákladnými vozidlami.
K prečítaným listinným dôkazom uviedol, že je pravda, že zarovnávali pozemok, ale nezakladá sa na

pravde, že tam niečo iné doviezli okrem zeminy, ktorú sám priznal, ktorá bola zo stavby, ktorú v danom
čase realizoval a táto zemina je už odvezená naspäť.
K výsluchu svedka K. G. L. uviedol, že tam bola v jednej časti pozemku dovezená čerstvá hlina, to
je pravda, k tomu sa aj priamo vyjadril, že tam túto zeminu doviezol, dočasne uložil a následne bola
odvezená a použitá na stavebné práce, na zásyp.

Splnomocnená zástupkyňa poškodeného G. H. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že podnet
obdržali približne v máji 2021. Následne prišla aj žiadosť od enviropolície a dňa 24.05.2021 v súčinnosti
s políciou vykonali kontrolu na parcele skládky v obci F. E.. Po tejto kontrole v zmysle § 15 zákona
o odpadoch č. 79/2015 Z.z. vypracovali odborné stanovisko, v ktorom vyčíslili množstvo odpadu na 3500

ton a odhadli náklady na odstránenie približne 108.000 Eur. To bolo to, čo videli na povrchu, to bol hrubý
odhad. Pri vykonaní kontroly na mieste samom videli upravený terén, ktorý bol pokrytý asfaltovou drťou.
Na mieste bolo vidno rozrušené teleso skládky, jednotlivé vrstvy odpadu a postupne navážanie odpadu
starej pôvodnej skládky. Na pravej strane bol navezený zmiešaný stavebný odpad, tehly, zemina, pričom
vtedy prítomný zamestnanec, ktorý im uviedol, že ide o odpad z búracích prác rodinného domu. Na

jednej ceste bolo vidieť, že bolo bagrom vyťažené podložie a toto bolo vyplnené podrveným staveným
odpadom a prekryté asfaltovou drťou. Na mieste vtedy buď zamestnanec, alebo samotný obžalovaný
hovoril, že to prekrývajú touto asfaltovou drťou a týmto spevňujú povrch. Akákoľvek úprava terénu
a použitie odpadu na úpravu terénu bez súhlasu dotknutého orgánu je porušením zákona o odpadoch.
Aj samotné nakladanie a uloženie odpadu zo stavebných činnosti je porušením zákona o odpadoch.

Následne boli robené sondy a znaleckým posudkom bola vyčíslená škoda v dvoch variantoch, bolo
to viac ako 3 milióny. Uvedené úkony vykonávala polícia. Ona nemá vedomosť, že by obžalovanému
bolo vydané akékoľvek povolenie podľa § 97 zákona o odpadoch, vie, o tom, že obžalovaný si požiadal
o súhlas, ale až v čase, kedy bolo vedené trestné konanie a toto konanie o vydanie súhlasu bolo
prerušené až do skončenia trestného konania. Na vedľajšej parcele je vedená stará environmentálna

záťaž, stará skládka obce D. E., ktorá mala presah na parc. č. XXXX, t.j. hranica katastrálnych území
obcí F. E. a D. E., tento presah bol premiestnený do pravej strany a podľa slov obžalovaného, pôvodcom
tejto skládky sú občania obce D. E.. V presunutej časti bol navezený odpad a v čase našej obhliadky
s na mieste nachádzal stavebný odpad z búracích prác rodinného domu, pričom im bolo povedané,
že ide o dovezený odpad z búracích prác, ktorý aktuálne zamestnanec nakladal. Nevie uviesť aké

množstvo odpadu bolo údajne dovezené a aké množstvo tam bolo z presahu starej skládky, nakoľko
odpad bol prekrytý a zmiešaný. Nevedia stanoviť percentuálny rozsah telesa skládky komunálneho
odpadu. Nekontaktovali vlastníka pozemku, prišli na kontrolu a zamestnanci prítomní na mieste ho
zavolali. Podľa § 15 ods. 2 zákona o odpadoch má vlastník pozemku povinnosť kontaktovať ich, ak
má umiestený na pozemku odpad, vlastník pozemku ich nekontaktoval a oni nekontaktovali vlastníka.

Nevie vysvetliť rozdiel medzi ich odborným vyjadrením o množstve odpadu a sume, ktorá je potrebná
na jeho odstránenia a znaleckým posudkom G. B., uviedla, že v odbornom vyjadrení
vychádzali z toho, čo videli na povrchu. Je to ich odhad. Doplnila, že nie sú odborne spôsobilí znalci pre
presné výpočty a nemali ani zameriavaciu techniku. Pri vypracovaní znaleckého posudku boli použité
sondy a meracia technika, z ktorých následne bolo vychádzané v znaleckom posudku. Aby nebola zo

strany poškodeného uplatňovaná náhrada škody je potrebné, aby bol pozemok uvedený do pôvodného
stavu, avšak nevie, či v tomto prípade je to možné, daný stavebný odpad by mal byť odvezený do
príslušných zariadení oprávnených na nakladanie s takýmto odpadom a malo by byť vydané potvrdenie
o spôsobe zhodnotenia, resp. zneškodnenia tohto odpadu. Až následne je možné posúdiť, či bol odpaddostatočne odstránený v zmysle zákona. Má za to, že je potrebné odstrániť odpad, s ktorým bolo
nakladané a manipulované.

Svedok A. B. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval pre obžalovaného ako vodič nakladaču.
V obci F. E. robili cesty, navážali kameň. Kameň sa rozvážal na cestu, muselo sa to vyvalcovať,
vyrovnávať. On tam hrnul materiál do boxov, bol to šuter, kamene, tento materiál tam bol privezený a on
ho zhŕňal na kopu, alebo ho nakladal na kamión a následne sa ten materiál viezol na cestu. Obžalovaný
mu určoval, čo tam má robiť.

Svedok J. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že oni ako obec F. E. prenajali obžalovanému parcelu,
ktorá hraničí s katastrom obce D. E., ktorá má na susednom pozemku, aj na ich obecnom pozemku,
dlhodobo skládku. K nemu ako starostovi obce sa následne dostali informácie, že na tomto pozemku
zasahovala enviropolícia, že sa tam robili výkopové práce, sondy. On sa s obžalovaným o tomto
nerozprával. Pre neho to bola taká informácia, že na skládke odpadu našli odpad. Bolo to tam v minulosti

predtým, než tam došla enviropolícia, kontaktoval ho poslanec z obecného zastupiteľstva, ktorý mu
uviedol,žesatamniečonaváža.Vtedyprišielnamiesto,vtedysatamnachádzalapôvodnáskládka,bolo
tam navezené kamenivo. Svedok ďalej uviedol, že dôvodom prenájmu tohto pozemku bolo skladovanie
sypkých materiálov, nič nezvyčajne vtedy na mieste nevidel, nebol urobený žiadny zápis. V čase kedy
bol uzavretá nájomná zmluva boli na mieste, bolo to aj za účasti geodeta, ktorý im pozemok vytýčil,

vie, že tam bol navezený odpad do výšky 6 m, to bol odhad geodeta. Toto bolo zarastené stromami,
kríkmi, tento stav tam bol už dlhodobo, pretože v zadnej časti je hranica s katastrálnym územím D. E.
a v tejto časti sa sem vtedy nelegálne navážal komunálny odpad obyvateľmi. Vtedy sa s obžalovaným
dohodli, že cestičku, ktorou sa tam odpad takto navážal, prekope, resp. urobí terénne úpravy, aby sa
zabránilo ďalšiemu navážaniu. Vtedy odporučil pánovi B. aj odpredaj pozemku, bolo vyhodnotené, že

by bolo dobré, aby sa obec zbavila takéhoto pozemku, ktorý je environmentálne zaťažený. Prítomný
geodet bol K. D., myslí si, že geometrický plán vtedy nebol nevyhotovený, toto nebolo potrebné
k prenájmu, zápis zo stretnutia sa nerobil, oni potrebovali len vedieť, kde je pozemok umiestnený, aká
je prístupová cesta, aký je terén a výška tohto terénu. Možno by vedel dohľadať fotografie, myslí, že
boli vtedy vyhotovované fotografie. Účelom nájmu bolo umiestnenie sypkých materiálov. Na manipuláciu

s odpadom pred prenájmom, ktorý sa tam nachádzal, zo strany obce súhlas daný nebol, ale vie, že
na zastupiteľstve sa riešilo, čo so skládkou, pričom poslanci navrhovali, aby sa odpad nahrnul tam,
kam patrí, teda na pozemok susednej obce. Taktiež sa to riešilo aj so spol. EUSTREAM, nakoľko
bolo zistené, že ich potrubie sa nachádza na prenajatom pozemku obžalovanému, v tom čase už bol
pozemok oplotený. Zamestnanec EUSTREAM trval na tom, aby sa odstránil všetok odpad, ktorý sa

nachádzal na pozemku nad ich potrubím. Výsledok bolo, že sa dohodli s obžalovaným, že pozemok nad
potrubím bude spevnený. Obžalovaný tam mal spevnené úložiská na sypký materiál, mal tam makadam,
alebo asfalt. Vie, že podľa dohody obžalovaný urobil opatrenia v zadnej časti pozemku, aby zamedzil
navážaniu odpadu zo strany obce D. E., zamedzil tomu aj z bočnej strany, aby sa tam ľudia nedostali ani
káričkou, ani autami. Ďalej doplnil, že ak by sa dialo na pozemku niečo nelegálne, tak by sa to poslanci,

resp. obec dozvedela, chodia tadiaľ okolo jednotlivý poslanci aj poľovníci, tieto informácie, by sa k obci
dostali. Obžalovaný tento terén upravoval, spevňoval časti prenajatého pozemku pre spol. EUSTREAM,
zrovnal pozemok na určitú výšku a prispôsobil terén tak, aby mohli byť položené betónové panely na
potrubie EUSTREAM. Došlo k úprave terénu, aj presúvania odpadu. Príslušný orgán na vydávanie
súhlasu s nakladaním odpadu je okresný úrad, obec má povinnosť zabezpečiť zber odpadu. Pozemok

je v štádiu predaja obžalovanému, ešte tam plynú lehoty, obec tento pozemok nechce. O dokumente
zroku1997-geoprieskumG.C.nemávedomosť,vie,žesivminulostiviaceréobcevyhotovovaliprojekty
k likvidovaniu starých environmentálnych záťaží, spravidla sa však finančné prostriedky na realizáciu
nenašli.

Znalkyňa G. M. B. na hlavnom pojednávaní predniesla znalecký posudok č. X/XXXX súhlasne ako
na čísle listu 56 – 93, na záveroch posudku zotrvala, uviedla, že postup zamerania a spôsob výpočtu
je taktiež veľmi podrobne rozpracovaný v znaleckom posudku. Zameranie prebiehalo v spolupráci
s geodetom. V znaleckom posudku sa nachádza aj podrobná fotodokumentácia k jednotlivým výkopom.
Ďalej vypovedala, že starú enviromentálnu záťaž neriešili, nachádzala sa na hranici sledovaného

objektu. Vedeli, že sa tam nachádza záťaž, preto nebola predmetom obhliadky. Všetky 4 výkopy sa
realizovali na parcele XXXXX. Nenašli tam odpad v homogenizovanom stave, pritom poukázala na
tabuľku 4, kde sa nachádza zatriedenie odpadov. Ktorá časť bola chronologicky navezená najskôr viepovedať geodet z časového vývoja snímok. Zotrvala, že suma 2.871.035 Eur je škoda, ktorá súvislí
s odstránením celého uvedeného telesa odpadu.

Zo znaleckého posudku znalkyne G. M. B., číslo X/XXXX zo dňa 24.03.2023 vyplynul odhad výšky
nákladov na odstránenie nezákonne umiestneného odpadu v súhrnnej výške 2.871.035 Eur s DPH.
Areálbolpritomrozdelenýna4plochyapríjazdovúkomunikáciu(cestu)naparcelečísloXXXXX,XXXXX
a XXXXX, ktoré boli samostatne zamerané. Plocha č. 1 – 4, teda parcela č. XXXXX, list vlastníctva č.
XXXX o výmere 10713 m2 súhrnne, ďalej cesta na parcele č. XXXXX, list vlastníctva č. XXXX o výmere

1362 m2 a cesta na parcele č. XXXXX, list vlastníctva č. XXXX o výmere 207 m2.

Svedok K. G. L., geodet, vypovedal na hlavnom pojednávaní, že bol oslovený v trestnej veci ešte pred
samotným prejednávaním a to odborom enviromentálnym, kde podával na základe dopytu tohto odboru
súčinnosť vo vzťahu k priestoru a k hraniciam príslušného katastra. Jednalo sa o katastrálne územie F.
E., kde na základe definovania plôch znalcom vykonal meranie, na základe ktorého sa počítal jednak

objemajednaksarealizovalifotografickésnímkydronomdanéhopriestoru,čímsanáslednevyhotovoval
fotogrametrický model terénu. Zadávateľom bol príslušný Bratislavský enviromentálny odbor, avšak
nepamätá si už priamo meno vyšetrovateľa, v ním podanej správe sa uvádza príslušný odbor, ktorý
objednávku zadal. Jeho úlohou nebolo definovať materiál nachádzajúci sa na danom pozemku, tento
materiál bol zadefinovaný znalcom. Jeho úloha spočívala v tom, že mu ukázali priestor, ktorý má

zamerať, následne v tomto priestore bola robená aj sondáž až do výšky spodnej vody. Po nasondovaní
pozemku sa chvíľu čakalo, kým sa spodná voda ustáli. Od spodnej vody do 30 cm bol „bordel“, ktorý
bol zasypaný zhruba 20 cm štrkom a na ňom na vrchu bol jemný makadam. Znalkyňa uviedla, že sa
jednalo o hrúbku 57 cm od výšky hladiny spodnej vody, ktorú definovali ako strednú hladinu spodnej
vody, ktorá sa určila aritmetickým priemerom v jednotlivých sondách. Povrch pozemku bol zrovnaný,

bol spevnený, boli tam urobené jednotlivé kóje, zrejme na odkladanie materiálu. Jednalo sa o úpravu
povrchu pozemku tak, aby bol využiteľný, bez toho by sa pozemok využiť nedal. Následne bola skúmaná
druhá plocha, tak ako je uvedené v operáte, kde bola navezená čerstvá hlina, ktorá je vo výstupnom
materiály jasne špecifikovaná. To, že sa jednalo o navezenie čerstvej hliny, bolo zrejmé podľa buriny,
ktorá bola nízkeho vzrastu, kým v inej časti pozemku bola burina vysoká, bolo teda zrejmé, že sa jedná

o čerstvú hlinu. Nejednalo sa o navezenie odpadovej hliny, podľa neho to bola nejaká čerstvá skrivka
poľnohospodárskej pôdy. Plocha č. 3 bola v priestore medzi čerstvou hlinou a plochou č. 4, čo bola ešte
stará skládka a medzi tým bol nasunutý starý pás a bolo tam všeličo, betón, občas aj nejaká tehla. Javilo
sa mu to, že to je prisunuté bágrami ku starej skládke. Je to špecifikované ako plocha č. 3 v operáte.
Následne sa zamerali na plochu č. 4, ktorá bola v určitej ploche objemu a to bola stará ekologická

záťaž. Tu sa nejednalo o nič nové. Je to špecifikované v tabuľkách a išlo o starú záťaž. Stará záťaž, tým
myslí dovezené možno spred 20 rokov. Možno ešte z dôb socializmu. Jedná sa o starú záťaž, je to tam
výslovne uvedené, myslí si, že to obžalovaný nespôsobil, ale nachádza sa to na skúmanom pozemku
a preto to uvedené bolo. Podľa neho tá plocha č. 3 bol odsunutý materiál z plochy č. 1, nakoľko tak veľké
kusy betónov, ktoré tam boli, museli tam podľa jeho názoru byť podstatne dlhšie. Taktiež má vedomosť,

že na vedľajšom pozemku, ktorý už patrí do katastrálneho územia D. E., sa nachádza enviromentálna
záťaž - smetisko. Tiež doplnil, že podľa jeho názoru prezentovaná plocha č. 4 je súčasťou smetiska,
ktoré teraz uvádza. Rozdelenie zameriavaného pozemku na jednotlivé plochy č. 1,2,3 a 4 určila súdna
znalkyňa, s ktorou na pozemku pracoval, na základe jej pokynov postupoval pri zameriavaní.

Z technickej správy K. G. L., s miestom výkonu činnosti M. XXX vyplynulo, že uložený materiál v
uvedenom rozsahu sa nachádza na parcelách XXXXX, XXXXX a XXXXX registra C, katastrálne územie
F. E., vedených Správou katastra Malacky. Jedná sa o štyri plochy ležiace na parcele XXXXX. Prvá
plocha predstavuje spevnenú plochu objektu, na ktorej boli realizované sondy na určenie: materiálovej
skladby plochy do nivelety spodnej vody. Z tejto sondáže bola určená materiálová skladba spevnenej

plochy, metódou priemernej hodnoty skladby materiálov. Pre výpočet bola použitá skladbe v hodnotách
spodný materiál v hrúbke 0.30 m nad spodnou vodou, medzivrstva 0.20 m štrkového charakteru a
povrchová vrstva 0.07 m povrchového materiálu. Hrúbka skladby spevnenej plochy, ktorá bola použitá
k výpočtu zaťaženia parcely je 0.57 m. Výška hladiny spodnej vody bola definovaná ako stredná
výška spodnej vody priamo meraná v sondách. Výška hladiny spodnej vody je 153.36 m vo výškovom

systéme Balt po vyrovnaní. Druhá plocha reprezentuje homogénny (sypaný) materiál zložený vo vale
pozdĺž spevnenej plochy a južnej strane pozemku. Tretia plocha sa nachádza po dilatačnej medzere
na južnej strane a je zložená z nahrnutého nehomogénneho materiálu. Plynulo prechádza do štvrtej
plochy, ktorá vytvára doplnok k pozemku XXXXX a predstavuje pôvodný objem materiálu nachádzajúcisa na uvedenom pozemku. V areáli sa nachádza prístupová komunikácia ktorá na severnej strane
objektu prechádza pozemkami XXXXX a XXXXX. Táto je spevnená povrchovou vrstvou a vytvára
zaťaženie v uvedenom rozsahu. Časový prehľad priebehu činnosti na lokalite je realizovaný snímkovou

dokumentáciou pri využití možností programu Google Earth Pro. Stav objektu je dohľadateľný k
pôvodnému stavu snímkou 10/2017. Následné snímky 6/2019, 3/2020, 11/2022. Zobrazujú stav objektu
k času snímkovania. Celková plocha materiálu je 10.497 m2 pri objeme 13.670 m3.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov Prezídia Policajného

zboru, národnej centrály osobitných druhov kriminality, odbor odhaľovania nebezpečných materiálov
a environmentálnej kriminality číslo PPZ-150/N. zo dňa 25.08.2022, ako aj pripojenej fotodokumentácie
(č.l. 254 – 302) súd zistil, že za obcou D. E. (v smere od F.) sa príslušné policajného zložky vykonávajúce
prehliadku presunuli po cca. 300 m doľava na nespevnenú cestu, kde po cca. 500 m sa po ľavej strane
nachádza kovová brána na kolieskach, ktorá je uzamknutá. Na miesto sa dostavil A. B. aj so synom,
ktorý bol poučený o právach a v čase o 11.05 h si zároveň prebral príkaz na prehliadku iných priestorov

a pozemkov a následne otvoril predmetnú bránku, cez ktorú sa po cca. 300 m dostali na plochu o
rozmeroch cca. 150 x 400 m, ktorá je zasypaná a utlačená podrveným kamenivom a asfaltom. Hneď po
ľavej strane sa nachádzajú 5 ks kóji, kde sa nachádza rôzny štrk a piesok. Po ľavej strane sa nachádza
dlhá kopa (val) starej environmentálnej záťaže o výške cca. 10 m a dĺžke niekoľko cca. 100 m a oproti
vstupu sa nachádza ďalšia kopa (val) odpadu zarastený vegetáciu vysokou cca. 60 cm široký cca. 50m,

ktoré sa spoju spájajú v ľavom hornom rohu. Hneď za uvedenou kopou - valom odpadu sa nachádza
ďalšia kopa - val odpadu a po cca. 200 m sa nachádza ďalšia kopa - val odpadu. Do zeme začína v
čase o 11.35 hodine kopať bager HaZZ zn. JCV EČV: F. XXX J., na danom území bolo vykopaných
viacero jám, ktoré budú zaznamenané a zamerané geodetom, taktiež fotograficky zaznamenané, bude
vypracovaný video záznam kriminalistickým technikom a označené nasledovne:

Val č. 1 a okolie
Sonda č. | — rôzny stavebný odpad — kusy betónu a tehál, cca. 1m narazili na spodnú vodu Sonda č.
2 — stavebný odpad a tehly do hĺbky cca. 1 m
Sonda č. 3 — kusy betónu a tehly do hĺbky cca. 1 m
Sonda č. 4 — kusy betónu, tehly, zámková dlažba do hĺbky cca. 2 m, kde narážame na spodnú vodu

Sonda č. 5 — zemina (výkop z kopy - valu oproti vstupu, zarastený vegetáciou)
Sonda č. 6 — tehly, plasty do hĺbky cca. 1,5 m, kde narážame na spodnú vodu
Val č. 2 z prednej časti
Sonda č. 7 -betón, tehly, plasty, zmiešaný odpad do hĺbky cca. 3 m z valu
Sonda č. 8 - betón, tehly, plasty, zmiešaný odpad

Val č. 2 zo zadnej časti
Sonda č. 9 — betón, tehly, zmiešaný odpad, plasty
Sonda č. 10 — betón, tehly, zmiešaný stavebný odpad, rôzne látky, plasty
Sonda č. 11 — betón, tehly, plasty
Sonda č. 12 —v hĺbke cca. 30 cm tehly, plast a látky

Sonda č. 13 — v hĺbke cca. 1 m zemina zmiešaná s plastom a tehlami
Sonda č. 14 — cca. 20 cm asfaltová navážka utlačená a pod ňou cca 15 cm navážka drvenej tehly a
pod ňou spodná voda
Sonda č. 15 — zemina s pieskom ,
Sonda č. 16 — betón, tehly, plasty, guma v hĺbke cca. 1m.

Zo záznamu z ohliadky parcely č. XXXXX, XXXXX, XXXXX Okresného úradu Malacky, odboru
starostlivosti o životné prostredie zo dňa 24.05.2021 vyplynulo, že kontrola bola vykonaná v zmysle §
15 ods. 5 zákona o odpadoch od podnetu zelenej linky Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky.NamiestesanachádzalvodičbagraO.XXXXXXA.B.,pracujúciprepánaB..Zostarejskládky

s odpadom zasypávajú jamy. Odpad je navezený (tehly, zemina), doviezli od neznámeho pôvodcu,
na pozemku sa nachádzajú kopy čerstvo navezeného odpadu, asfaltová drť, ktorá sa rozprestrie na
pozemku na prekrytie a spevnenie zasypaných jám a vyťažených jám štrku. Viditeľné sú aj navážky
piesku na pôvodnom telese skládky, vždy ide prevažne o výkop zeminy a tehly. K záznamu bola
vyhotovená fotodokumentácia priložená k záznamu. V odkrytej časti skládky sú vidieť aj nebezpečné

odpady.

Zo zápisnice z III. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v F. E. zo dňa 09.08.2023 vyplynulo,
že predmetom prekovania bol aj bod programu označený pod číslom 13 ako predaj pozemku osobitnýmzreteľom – B. A.. V bode 13 zápisnice sa okrem iného uvádza, že pozemok registra C, parcelné
číslo XXXXX, o výmere 10713 m2, v katastrálnom území F. E., na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý má
obžalovaný dlhodobo v nájme, žiadal A. B. odkúpiť, pričom sa konštatuje, že osobitným zreteľom je

skutočnosť, že na tomto pozemku sa v značnej miere nachádza skládka komunálneho odpadu z obce
F. E., teda sa jedná o znehodnotený pozemok.

Z odpisu registra trestov obžalovaného má súd preukázanú jeho trestnoprávnu bezúhonnosť, keďže
zistil, že obžalovaný nebol dosiaľ trestne stíhaný, ani odsúdený.

Z registra priestupkov obžalovaného vyplynulo päť záznamom v období rokov 2020 – 2025, z toho
4 nezávažné priestupky na úseku cestnej premávky. Naposledy sa dopustil priestupku z 02.09.2024
porušením ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (obsluha
mobilnéhotelefónupočasvediamotorovéhovozidlavcestnejpremávke),začomubolauloženábloková
pokuta vo výške 20 Eur, ktorú obžalovaný riadne zaplatil.

Prokurátor v záverečnej reči predniesol, že v nadväznosti na dokazovanie vykonané ako v prípravnom
konaní, tak aj v konaní pred súdom má za to, že skutok sa stal tak, ako je tento opísaný v obžalobe
Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 27.09.2023, pričom tento je možné kvalifikovať ako zločin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného

zákona. Z vykonaného dokazovania podľa názoru prokuratúry vyplýva, že tohto skutku sa dopustil
obžalovaný A. B.. Samotný obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2024
po zákonnom poučení uviedol, že „zhŕňal odpad do jednej strany“, pričom na otázku prokurátora čo
znamená zhŕňanie odpadu uviedol, že „boli tam rôzne veci, tam sa v minulosti vozilo všetko, postupne
sa to zhŕňalo a vyrovnávalo na jednu stranu, aby sme mali prístup k pozemku. Boli tam aj rôzne jamy

a prevýšenia a my sme to vypĺňali stavebným odpadom a snažili sme sa to zarovnať a
vyseparovať.“ Na margo vyššie uvedeného poukázal na zákonné znenie § 3 ods. 16 zákona o odpadoch,
z ktorého vyplýva, že zneškodňovaním odpadu je činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, a to aj vtedy, ak
je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie: zoznam činností zneškodňovania
odpadu je uvedený v prílohe č. 2 — konkrétne činnosť D1 — Uloženie do zeme alebo na povrchu zeme.

Dokazovanie vykonané v rámci hlavného pojednávania názoru prokuratúry potvrdzujú a preukazujú
tvrdenia uvedené v obžalobe prokuratúry. V predmetnej trestnej veci majú za to, že vykonané
dôkazy preukazujú, že skutku opísaného v skutkovej vete obžaloby sa mal dopustiť práve obžalovaný A.
B. a to tak, že mal zneškodňovať odpad takou činnosťou, že tento ukladal do zeme a na povrch
zeme, pričom na uvedenú činnosť nedisponoval príslušným súhlasom orgánu štátnej správy na úseku

odpadového hospodárstva. Obžalovaný A. B. spáchanie skutku v celom rozsahu popiera, avšak
súčasne pri svojom výsluchu v zásade priznáva, že s odpadom nakladal horeuvedeným spôsobom.
Rozsah skutku vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré nadväzuje na zameranie stavu
objektu k plošnej a objemovej kvantifikácii. Skutkový stav veci bol v rámci vykonaného hlavného
pojednávania zistený bez dôvodných pochybností, pričom mal za to, že takto zistený skutkový stav

umožňuje vydanie rozhodnutia vo veci samej. s poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd
uznal obžalovaného vinným skutkovo a právne v zmysle podanej obžaloby a navrhol mu uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4
roky,zasúčasnéhouloženiapovinnostinahradiťškoduspôsobenútrestnýmčinomapríkazuvskúšobnej
dobe zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze.

Obhajca A. G. M. v záverečnej reči uviedol, že zo strany obžalovaného nedošlo čo i len k
nedbanlivostnému konaniu. Skutok, ktorý je z časti nejasný (zneškodňoval odpad presne nezisteného
pôvodu), z časti neúplný (ukladal do zeme a na povrch zeme, čoho následkom bolo vytvorenie čiernej
skládky), s nevyjasnenou otázkou výšky škody (odstránenie celej skládky ...) nemôže byť podkladom

pre výrok rozsudku o vine a treste. Ak by skutková veta obžaloby mala spĺňať zákonné predpoklady,
tak by musela obsahovať taktiež opis skutku s uvedením miesta, času, resp. iných okolností, za akých
ku skutku došlo, aby bola splnená zákonná požiadavka nezameniteľnosti, resp. totožnosti skutku.
Modifikácia sa môže týkať len kvalifikácie, nie opisu skutku, pretože totožnosť skutku je pre orgány
činné v trestnom konaní a súd záväzná. Vo vzťahu ku skutkovej vete uvedenej v obžalobe uviedol,

že súd nie je oprávnený meniť opis skutku, ani obžalobu v zmysle obžalovacej zásady podľa § 2 ods.
15 Trestného poriadku a v zmysle zásady spravodlivého súdneho procesu. Skutková veta obžaloby
nevyjadruje konanie obžalovaného, nakoľko absentuje pojem „aktívneho a motivovaného konania“,
skutok tak ako bol preukázaný pred súdom nezodpovedá opisu skutku v obžalobe, nakoľko nedošlo kidentifikácii materiálu pôvodného, dovezeného, skladovaného a odvezeného. Skutková veta obžaloby
sa nemôže modifikovať v rozsudku súdu, pokiaľ sa mení podstatná dejová línia, preto dôkazná núdza,
vada opisu skutku, ktorý nezodpovedá trestnému činu a vada totožnosti skutku sa môže prejaviť len

vo výroku a odôvodnení rozsudku. Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa,
ktorý „čo aj z nedbanlivosti nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne z. právnym
predpisom“. Pojem nakladanie s odpadom je charakterizovaný v § 3 zákona o odpadoch. V obžalobe
je obžalovanému kladené za vinu, že zneškodňoval odpad. Aj tento pojem je definovaný v spomenutej
právnej norme. Je aj negatórne vymedzený ako činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním odpadu. Súd sa

teda musí vysporiadať s pojmami „nakladanie, zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu“. Mal za to, že
nebolo pred súdom preukázané, že by došlo k vytvoreniu „novej čiernej skládky“, pričom by obžalovaný
ukladal do zeme, alebo na povrch údajných 13 670 m3 odpadu. Poukázal aj na obžalobou uznaný
fakt, že na pôvodnom mieste sa nachádza stará enviromentálna záťaž v podobe skládky. Mal za to, že
výsluchy P. I. zo dňa 12 7.2022, následne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, sú vágne,
nepresné a zavádzajúce. Jedná sa o hlavného svedka obžaloby, pričom jej informácie k opisu prvotnej

obhliadky, k osobám, ktoré tam stretla a k situácii sú iba na úrovni jej úvah. Poukázal aj na určenie
výšky škody. Tiež poukázal na doktrína RAVEN, často citovanú v odbornej literatúre, ktorá sa práve
venuje vierohodnosti svedka v najširšom poňatí. Mimoriadne nebezpečná arbitrárna premisa spočíva
v aplikačnej praxi v tom, že súdy opierajú svoje rozhodnutia o výpovede svedkov bez posúdenia ich
vierohodnosti, len na základe slepej dôvery v ich nezištné a s tým spojené pravdivé objasňovanie

trestného činu. Súd by mal skúmať, či konanie posudzované v celku (prípravné konanie a konanie
pred súdom), vrátane spôsobu vykonania dôkazov v neprospech obžalovaného, malo spravodlivý
charakter požadovaný článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach. Je úlohou súdu, aby sa vyrovnal
so všetkými okolnosťami, ktoré vyšli najavo v priebehu konania pred súdom, týkajúcimi sa výpovedí
svedkov, ktoré sú minimálne rozhodujúcimi dôkazmi, na ktorých je založená obžaloba. Ak by ani napriek

tomu nebolo možné objasniť skutkový stav, je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo.“ Dojmy
a myšlienkové konštrukty orgánov činných v trestnom konaní nesmú stáť nad vecnou správnosťou
záverov formulovaných zistení v obžalobe, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Je neprípustné
posúdiť napadnuté dôkazy ako každý iný, pokiaľ bol dôkaz získaný na základe výpovede osoby, ktorá
mala vložený záujem na výsledku trestného konania. Výpovede takýchto osôb by nemali predstavovať

ťažiskovú časť obžaloby prokurátora alebo rozhodnutia súdu, nakoľko osoby môžu vypovedať úplne, či
čiastočne nepravdivo, a to s cieľom, aby ich výpoveď pôsobila rafinovane a presvedčivo. Nevykonanie
testu vierohodnosti, objektívnej znalosti, subjektívnej zmätočnosti ako ani testu pravdovravnosti svedka
je skutočnosťou, od ktorej nie je možné konanie pred súdom proti osobe obžalovaného považovať
za objektívne a jeho výsledky za také, na základe ktorých je možné vo veci naplniť účel trestného

konania, teda spravodlivo meritórne rozhodnúť. Orgány činné v trestnom konaní a súdy by nemali
opomenúť, že pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti by ich legitímnym dôkazným prostriedkom
nemali byť výlučne len výpovede svedkov. Poukázal na rozhodnutie Trestného kolégia Najvyššieho súdu
SR pod sp. zn. 6To/8/2018 zo dňa 20.02.2019 „keď vierohodnosť svedkov je spochybnená z dôvodu
pretrvávajúcich rozporov a pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych

pre vyslovenie bezpečného záveru, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, musí
súd obžalovaného oslobodiť.“ Teda poukázal na skutočnosť, že pri vzniku rozporov medzi viacerými
svedkami sú diskvalifikované všetky dôkazy vo forme svedeckých výpovedí, ak k nim nepristúpi ucelená
reťaz priamych aj nepriamych dôkazov. Potreba zabezpečiť podporné dôkazy primerane stúpa, ak
možno uviesť, že dôkaz je slabý a hrozí, že je nehodnoverný. Súčasne však možno konštatovať,

že využitie inštitútu svedka je riešenie dôkaznej núdze, t. j. nie sú priame ani nepriame podporné
dôkazy. Je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní a súd za každých okolností preskúmavali
a všetkými dosiahnuteľnými spôsobmi aj overovali výpoveď svedka, ktorý svojou výpoveďou usvedčuje
obvineného alebo už obžalovaného. Ak sa osoba ocitne v situácii, že môže mať eminentný záujem na
istom spôsobe výpovede, tieto okolnosti vyvolávajú pochybnosti o vierohodnosti ako aj pravdovravnosti

svedka. V kontexte vyššie uvedeného mali orgány činné v trestnom konaní a momentálne by mal
súd analyzovať motiváciu svedkov. Pozornosť by sa mala upriamiť na neobvyklosti v trestnom konaní
ako aj neštandardné civilné rozhodnutia, resp. rozhodnutia o náhrade škody. Obžalovaný tvrdí, že v
tomto prípade môžeme hovoriť o skutočnej nezákonnosti obžaloby, nakoľko ide o rozhodnutie orgánov
činných v trestnom konaní bez dostatočného preverenia, resp. vykonania dôkazov v rámci prípravného

konania. Zákonnosť pritom predstavuje esenciálny prvok trestného konania ako celku, ktorý napomáha
k dodržaniu právnej istoty, vďaka ktorej osoby nebudú stíhané bezdôvodne ako aj to, že do základných
práv a slobôd sa bude zasahovať len v zákonoch predvídaných prípadoch a výlučne len v nevyhnutnej
miere. Obžalobu možno podať len voči tej osobe, u ktorej je naozaj dôvodné podozrenie, že spáchalaskutok, ktorý je obsiahnutý v osobitnej časti Trestného zákona a podstatné skutočnosti by nemali ostať
neobjasnené. Rovnako ani odsudzujúci rozsudok nemôže byť vydaný konformne so zákonom, pokiaľ
podstatné dejové línie nie sú dostatočne objasnené a ak sa objasniť nepodaria, súd sa s týmto musí

vysporiadať uplatnením zásady in dubio pro reo. K dôkazu získanému na základe výpovede svedka
s vloženým záujmom je potrebné pristúpiť s opatrnosťou, prezieravosťou, rozvahou a pozornosťou
najvyššieho stupňa. Každý obžalovaný má právo z podanej obžaloby sa dozvedieť, ako boli jeho
obhajobné argumenty vyhodnotené, čomu sa má brániť, ako sa prokurátor vysporiadal s trhlinami a
rozpormi vo výpovediach svedkov, no najmä prečo osobe v procesnom postavení svedka obžaloba

uverila (poukaz na čl. 6 ods. 1 Dohovoru), pričom v prejednávanom prípade tomu tak nebolo. Na to, aby
bolo možné tvrdiť, že nedošlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru, by v prípravnom konaní a v konaní pred
súdom musela každá osoba svedka vypovedať konzistentne s inými vykonanými dôkazmi a podrobne
ku každému aspektu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, bez rozporov, a to spôsobom, ktorý
by jasne svedčil o osobe, ktorá hovorí pravdu. Osoba svedka by mala byť podrobená veľmi dlhým,
veľmi náročným a vyčerpávajúcim výsluchom. Svedkovia by mali byť pri nich odzbrojujúco úprimní, živí

a obrazní vo svojich opisoch. Svedkovia by mali uvádzať fakty a detaily, ktoré by mohol vyrozprávať
len ten, kto ich skutočne zažil, čím by sa vylúčila akákoľvek možnosť, že by tvrdenia svedka mohli byť
len výplodom fantázie alebo výsledkom spolupráce alebo réžie, či už vyšetrovateľa alebo prokurátora.
Výpoveď by sa mala vyznačovať aj spontánnosťou a pripravenosťou. Tu poukázal na skutočnosť, že
skutočnosti, ktoré neboli centralistické, sa svedkom z pamäťovej stopy vytrácali. Záverom prípravného

konania by sa orgány činné v trestnom konaní a súd záverom konania pred súdom mali zaoberať
všetkými námietkami, ktoré predložila obhajoba, čím by preukázali rešpekt voči právam obvineného a
ak by nezistili nič, čo by poukazovalo na malígne alebo vonkajšie motívy na strane svedka alebo na
akýkoľvek odklon od zaužívanej policajnej praxe a reálií pre účinné vyriešenie trestného činu, potom by
prokurátor mohol podať obžalobu Zároveň mal za to, že znalecký posudok je potrebné odmietnuť ako

celok. Ďalej uviedol, že odstraňovanie rozporov vo výpovediach svedkov by mal navrhnúť ten, kto dôkaz
získaný na základe výpovedí svedkov navrhol, aby posilnil vierohodnosť tohto dôkazu v konaní. Pokiaľ
tak neurobí napr. prokurátor pri svedkoch ním navrhnutých, obhajoba má možnosť poukázať na rozpory,
ktoré vytvárajú pochybnosti o spoľahlivom zistení skutkového stavu a pochybnosti o vierohodnosti týchto
svedkov, pričom obhajoba nie je povinná snažiť sa o odstraňovanie rozporov a posilňovanie dôkazov

v neprospech obžalovaného. Pokiaľ existujú akékoľvek rozumné pochybnosti o správnosti zistenia
skutkového stavu, súd by mal uplatniť zásadu „in dubio pro reo“ (pochybnosti v prospech obvineného)
a nie zásadu „in dubio mitius“ (v pochybnostiach miernejšie). V odo^vodneni´ obžaloby sa prokurátor
nevysporiadal so vsˇetky´mi okolnostˇami vy´znamny´mi pre jej podanie, v do^sledku cˇoho si jeho za
´very v prevazˇnej va¨cˇsˇine vza´jomne odporuju´, vylucˇuju´ sa a su´ vnu´torne nekonzistentne´. Za´ver

o dôvodnom podozrení zo spáchania trestnej činnosti je postaveny´ vy´lucˇne na domnienkach, ktore
´ nie su´ podlozˇene´ procesne spo^sobilo vykonany´m dokazovani´m, zatialˇ cˇo plati´, zˇe prokurátor
uplatnil ,,prezumpciu viny", s poukazom na znaleký posudok nepojednávajúci o škode. Skutkove´
zistenia vyjadrene´ v skutkovej vete a ich odo^vodnenie v obžalobe trpia, v do^sledku nedostatocˇne
starostlivo vykonane´ho uva´zˇenia vsˇetky´ch okolnosti´ pri´padu, viacery´mi za´vazˇny´mi rozpormi

a medzerami, na podklade cˇoho nemozˇno oznacˇitˇ žalobcom formulovane´ skutkove´ zistenia za
správne a nemožno ich meniť ani konvalidovať. Medzery v do^kaznej situa´cii (do^kazna´ nu´dza) sa v
zˇiadnom pri´pade nemo^zˇu vypl´nˇatˇ subjekti´vnymi u´vahami a do^kazmi, kde existuju´ ake´kolˇvek
rozumne´ pochybnosti. Opis skutku (predovsˇetky´m spo^sob jeho spa´chania) musi´ bytˇ uvedeny´
tak, aby jednotlive´ cˇasti zodpovedali pri´slusˇny´m znakom skutkovej podstaty trestne´ho cˇinu. Ak

neobsahuje skutkova´ veta vo vy´roku obžaloby u´plny´ popis skutocˇnosti´ rozhodny´ch pre naplnenie
vsˇetky´ch znakov skutkovej podstaty, docha´dza k porusˇeniu pra´va obžalovaného na spravodlivy´
proces. Skutkova´ veta musi´ bytˇ odrazom pra´vnej vety. Je nepri´pustne´ formulovatˇ skutkovu´ vetu
spo^sobom, zˇe ta´to si´ce vo vy´sledku obsahuje vsˇetky za´konne´ znaky danej skutkovej podstaty,
ale je nepresku´matelˇna´ v tom, aky´m konkre´tnym konani´m a za aky´ch konkre´tnych okolnosti´

malo do^jstˇ k spa´chaniu konkrétneho trestne´ho cˇinu. Nemožno sa vyhnúť za´veru, zˇe obžaloba je
zatˇazˇená chybami spo^sobuju´cimi jej nejasnosti a neu´plnosti skutkovy´ch zisteni´, v do^sledku ktory
´ch žalobca dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Je potrebné zdôrazniť, že dedukcie v prípade
nedostatku dôkazov nesmú v trestnom konaní spôsobovať pochybnosti, ktoré sú inak v prospech
obžalovaného podľa zásady „in dubio pro reo“, ktorá je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa

v rámci trestného konania a je neoddeliteľne spätá s prezumpciou neviny. Zásada je zakotvená v
medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody, rovnako sa nachádza
aj Ústave Slovenskej republiky zákon č. 460/1992 Zb. V znení neskorších predpisov a v zákone
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Z uvedeného možno konštatovať,že porušením práva garantujúceho prezumpciu neviny v konečnom dôsledku predstavuje porušenie
základného ľudského práva. Hoci orgány činné v trestnom konaní by mali požívať aspoň elementárnu
dôveru, že sa nesnažia usvedčovať nevinné osoby nezákonným stíhaním, napriek tomu dôvera súdu

nebude môcť byť slepá. Navrhol preto konajúcemu súdu, aby obžalovaného oslobodil s pod obžaloby
prokurátora podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko skutok nie je trestným činom, alternatívne
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

Obhajca A. C. D. v záverečnej reči poukázal na poukázať na absenciu objektívnej stránky žalovaného
trestného činu. Objektívna stránka trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302
Trestného zákona spočíva v konaní páchateľa, ktorý „čo aj z nedbanlivosti, nakladá s odpadmi v malom
rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi“, všeobecne záväzným predpisom je v
tomto prípade hlavne zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Pojem nakladanie s odpadmi je podľa § 3 ods.
2 tohoto zákona definovaný ako „zber, preprava, zhodnocovanie vrátane triedenia a zneškodňovanie

odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania
a zahŕňa aj konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa“. V obžalobe prokurátora
sa kladie za vinu obžalovanému, že v uvedenom čase zneškodňoval odpad nezisteného pôvodu. V
zmysle § 3 ods. 16 zák. o odpadoch je zneškodňovanie odpadu činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním,
a to aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie; zoznam činností

zneškodňovania odpadu je uvedený v prílohe č. 2. - Uloženie do zeme alebo na povrchu
zeme (napr. skládka odpadov). Teda obžaloba kladie za vinu v podstate vytvorenie akejsi novej skládky
odpadov. Z vykonaného dokazovania, najmä v konaní pred súdom však nevyplynulo, že obžalovaný by
doviezol rôzny odpad v objeme 13.670 m3 a tento následne ukladal do zeme alebo na povrch zeme.
Na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2025 sa intervenujúci prokurátor vyjadril, že počas celého trestného

konania nikdy nikto nespochybnil existenciu odpadu na danom pozemku, pričom sa jedná o pozemok,
ktorý bol zaťažený starou enviromentálnou záťažou, ktorá je evidovaná pod číslom SK/EZ/MA/XXX D. E.
– stará štrkovňa u O. – skládka OP, nachádzajúca sa aj na parcele KN XXXXX, v k. ú. F. E., pričom Štátny
GeologickýústavDionýzaŠtúravBratislavevedietútostarúenviromentálnuzáťažvRegistriskládokpod
registračným číslom XXXX a konkrétne ide o opustenú skládku bez prekrytia (nelegálna skládka) obce

D. E.. Poškodená strana, ktorou je Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie Malacky, z
nepochopiteľnýchdôvodovvidívkonaníobžalovanéhoporušeniezákazupodľa §13písm.b)zák.
o odpadoch, že sa mal stavebného odpadu zbavovať spôsobom, že tento stavebný odpad, ktorý však
jednoznačne pochádza zo starej skládky a bol zo strany obžalovaného použitý iba materiál na vyplnenie
jám po ťažbe štrku, čo však v žiadnom prípade nebolo v dokazovaní potvrdené, ale možno skonštatovať,

že nejaký materiál pochádzajúci zo starej skládky bol použitý pri úprave terénu. Vo vzťahu k objektu
trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona poukázal na to, že
objektom je ochrana pred neoprávneným nakladaním s odpadmi a v tejto súvislosti aj záujem na ochrane
životného prostredia, čím mal zákonodarca na mysli nevytváranie nelegálnych skládok. Už zo samotnej
skutkovej vety uvedenej v obžalobe je zrejmé, že obžalovaný žiadnu nelegálnu skládku nevytváral, ale

iba manipuloval s tam nachádzajúcim sa odpadom, ktorý pochádza zo starej enviromentálnej záťaže,
pričom na túto činnosť mal predchádzajúci súhlas vlastníka pozemku. Po vykonaní dokazovania v
prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní zaujali nesprávny skutkový záver, ktorý je vyjadrený
v návrhu na podanie obžaloby a z ktorého obžaloba vychádzala. Jedná sa o to, že obžalovaný si údajne
v úmysle nakladať s odpadmi vo veľkom rozsahu prenajal pozemky vo vlastníctve

obce Malé Leváre na jej katastrálnom území, na ktorých mal uložiť do zeme a na povrch zeme celkom
13.670,- m3 odpadu pozostávajúceho zo zmiešaných odpadov zo stavieb a zmesového komunálneho
odpadu. Je nad všetku pochybnosť jasné, že obžalovaný nemal ani motív, aby také množstvo odpadu
navážal na svoj prenajatý pozemok a vôbec nebol v celom trestnom konaní preukázaný iný pôvod tohto
odpadu, ako zo starej opustenej nelegálnej skládky, pričom na pozemok č. parc. XXXXX sa premiestnil

inou skoršou činnosťou v gescii obce D. E.. Z hľadiska právneho posúdenia predmetného
skutku uviedol, že obžalovaný v žiadnom prípade nekonal úmyselne a ani z nedbanlivosti tak, že by na
prenajatom pozemku nejakým spôsobom ukladal a zneškodňoval odpad presne nezisteného pôvodu,
teda možno hovoriť tiež aj o absencii subjektívnej stránky žalovaného trestného činu. Preto navrhol, aby
bol obžalovaný podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený v celom rozsahu spod obžaloby

prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava.
Súčasne obhajca doplnil, že aj vzhľadom na výsluch svedka K. L. bolo vyvrátené, že by obžalovaný
mal zneškodňovať odpady na prenajatom pozemku, pričom svedok potvrdil, že sa na tomto pozemku
nachádzal odpad zo starej enviromentálnej záťaže.Obžalovaný sa v záverečnej reči pridržiaval vyjadrenia jeho obhajcov a doplnil, že až od roku
2000 funguje v oblasti poskytovania zemných prác už 15 rokov, kedy upravoval rôzne smetiská na

základe požiadaviek príslušných orgánov a nikdy toto rozhŕňanie nebolo považované za neoprávnené
nakladanie s odpadmi. Bežne sa stávalo, že sa odpad na nejakom smetisku takto rozhrnul do ďalších
pozemkov a myslím si, že takto vznikla záťaž aj na prejednávanom pozemku, kedy nastal presah zo
skládky v katastrálnom území D. E. až do pozemku, ktorý si prenajal v katastrálnom území F. E.. On si
tento prenajatý pozemok len upratal, presunul ten odpad len v rámci daného pozemku, aby sa to dalo

využívať, nič iné s odpadom na pozemku neriešil.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
650 000 eur.

Podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona, kto, čo aj z nedbanlivosti, nakladá s odpadmi v malom rozsahu

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 302 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo

b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho

závažnosť nepatrná.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch (ďalej aj zákon o odpadoch) každý je povinný
nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom, ten, komu vyplývajú z
rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s

nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím.

Podľa § 12 ods. 6 zákona o odpadoch, fyzické osoby nemôžu nakladať a inak zaobchádzať s iným
ako s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným odpadom z jednoduchých
stavieb22a) a z drobných stavieb,22b) okrem zaobchádzania podľa § 63 ods. 1 a § 72. Na fyzickú osobu,

ktorá nakladá so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb alebo z drobných stavieb sa vzťahuje
ustanovenie § 14 ods. 1 písm. e). Fyzická osoba nesmie nakladať alebo inak zaobchádzať so stavebným
odpadom z jednoduchých stavieb alebo drobných stavieb s obsahom azbestu.

Podľa § 13 písm. a) zákona o odpadoch, zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako

na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný odovzdať odpady len osobe
oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je v odseku 5, § 38 ods. 1 písm. a)
a d), § 49 písm. a)a b), §72 a § 135h ods. 4 a 5 ustanovené inak a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie

alebo zneškodnenie sám.

Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú
súhlas na využívanie odpadov na spätné zasypávanie.

Podľa § 115 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch priestupku sa dopustí ten, kto nakladá alebo inak
zaobchádza s odpadmi v rozpore s týmto zákonom [§ 12 ods. 1 a 2].Podľa § 115 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch priestupku sa dopustí ten, kto nakladá s iným ako
komunálnym odpadom v rozpore s § 12 ods. 6.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú
predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde (obžalovacia zásada).

Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne
hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu. Zo základných zásad trestného konania,
konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. poriadku vyplýva interalia, že
obvinenému musí byť vina preukázaná, obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani
skutočnosť svedčiacu v jeho prospech.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je
nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Skutkový stav veci súd zisťoval
tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. S
rovnakou starostlivosťou súd pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich
proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Na hlavnom pojednávaní

boli vykonané všetky dôkazy, ktoré procesné strany obstarali, resp. navrhli. Vykonané dôkazy súd
následne starostlivo a nestranne zhodnotil, aplikujúc tak zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.
12 Trestného poriadku. Súd s poukazom na ustanovenie §278 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku môže
rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, pričom súd nie je viazaný jeho právnym
posúdením. Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu, nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a výrokom súdu v konečnom rozhodnutí
musí byť úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať v celom rozsahu, čo aj súd
v danom prípade učinil, pričom má súd nielen právo ale i povinnosť do svojho rozhodnutia premietnuť
výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú,
samozrejme pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku, ktorá musí byť počas celého procesu zachovaná. Tieto

zásady pritom platia nielen vtedy, keď súd rozhoduje rozsudkom odsudzujúcim alebo oslobodzujúcim,
ale aj v prípadoch iných rozhodnutí súdu na hlavnom pojednávaní uvedených v 6 diely 3 hlavy Trestného
poriadku (o postúpení veci podľa § 280, o zastavení trestného stíhania podľa § 281, o podmienečnom
zastavení trestného stíhania podľa § 282 ods. 1, ods. 2, o schválení zmieru a o zastavení trestného
stíhania podľa § 282 ods. 3 Tr. por.). Súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov následne dospel

k záveru, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, nie je trestným činom, avšak
mohol by byť posúdený ako priestupok podľa § 115 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
Z tohto dôvodu súd postupoval vec podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku príslušnému správnemu
orgánu.

Prokurátor v podanej obžalobe kládol obžalovanému za vinu, že sa mal dopustiť zločinu neoprávneného
nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona tým, že na
prenajatom pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území obce F. E. od 01.01.2019 do
31.12.2022 zneškodňoval odpad (ukladal ho do zeme a na povrch zeme) presne nezisteného pôvodu,
špecifikovaného na podklade znaleckého posudku obžalobou o celkovom objeme 13.670 m3, čím

vytvoril nelegálnu skládku odpadu, bez úmyslu túto zákonným spôsobom zneškodniť, čím mala vzniknúť
škoda na životnom prostredí vyčíslená znaleckým posudkom na sumu minimálne 2.871.035,- EUR.
Kvalifikácia skutku ako zločinu bola založená výlučne na tvrdenom naplnení kvalifikačného znaku
spôsobenia škody veľkého rozsahu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na predmetnom pozemku obce F. E. sa nachádzala nelegálna
skládka odpadu už dlhodobo, a to výrazne pred uzavretím nájomného vzťahu s obžalovaným. Taktiež
bolo preukázané, že obec predmetný pozemok prenajala obžalovanému s vedomím existencie tejto
nelegálnej enviromentálnej záťaže, čo bolo preukázané jednak výpoveďou obžalovaného, ako aj
výpoveďou starostu obce a výpoveďou svedka K. L., taktiež i zápisnicou zasadnutia Obecného

zastupiteľstva v F. E.. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, bez akýchkoľvek pochybností,
že by obžalovaný túto skládku vytvoril, alebo že by na pozemok naviezol odpad v objeme tak, ako je
uvádzané v obžalobe krajskej prokuratúry. Výpoveďou obžalovaného, ako aj výpoveďami svedkov bolo
ďalej nepochybné, že obžalovaný existujúci odpad mechanicky presúval a zhŕňal za účelom vyrovnaniaterénu a taktiež za účelom zamedzenia ďalšej nelegálnej navážky na tento prenajatý pozemok inými
osobami. Obžalovaný teda manipuloval s existujúcim odpadom pre účely úpravy terénu pozemku, ktorý
ďalej využíval na uskladnenie stavebného materiálu a taktiež zabezpečoval časť terénu pozemku po

ústnej dohode s vedením obce pre potreby spoločnosti EUSTREAM.
Vykonaným dokazovaním tak neprišlo k preukázaniu kvalifikačného znaku škody. Prednesený znalecký
posudok, na ktorý obžaloba poukazovala, vyčíslil environmentálnu škodu na sumu približne 2.871.035,-
EUR. Súd však konštatuje, že tento znalecký záver vychádzal z predpokladu, že celý objem
dokumentovaného odpadu bol na pozemok uložený výlučne konaním obžalovaného. Keďže sa v konaní

bez pochybností nepreukázalo, že by obžalovaný naviezol alebo zneškodnil odpad v tomto rozsahu,
nebolo možné považovať kvalifikačný znak spôsobenia škody veľkého rozsahu za naplnený. Za tejto
situácie skutok nemohol byť právne posúdený ako zločin podľa § 302 ods. 4 písm. b) Trestného zákona.

Súd sa následne zaoberal otázkou, či skutok obžalovaného napĺňa znaky základnej skutkovej podstaty
podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona, teda prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi. Z

dokazovania vyplynulo, že obžalovaný s existujúcim odpadom určitým spôsobom nakladal, avšak nešlo
o jeho zneškodňovanie, nešlo ani o jeho umiestnenie na nové miesto, nebolo taktiež preukázané
vytvorenie ani rozšírenie existujúcej nelegálnej skládky. Podľa názoru súdu tak stíhaný skutok
nemožno automaticky posudzovať aniako prečinneoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302
ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na § 115 zákona o odpadoch, ktorý upravuje administratívnu zodpovednosť

za priestupky pri porušení povinností na úseku nakladania s odpadmi, okrem danosti formálnych
znakov je potrebné posúdiť aj konkrétne okolnosti prípadu vyjadrujúce závažnosť takéhoto konania
z materiálnej stránky, t.j. danosť materiálneho znaku prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona.
V súvislosti s posudzovaním splnenia zákonných podmienok významných pre ustálenie záveru,
či konanie obžalovaného je neoprávneným nakladaním s odpadmi v trestnoprávnom zmysle, je

nevyhnutné skúmať okolnosti a priebeh spáchania činu, pohnútku páchateľa, mieru zavinenia, správanie
a spôsob života páchateľa pred spáchaním a po spáchaní činu, ako aj to, či sa jednalo o ojedinelý skutok
alebo opakovaný čin a celkové okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, vrátane miery akou sa konanie
páchateľa v prejednávanom prípade priblížilo k vzniku nebezpečenstva pre životné prostredie. Súd na
základe posúdenia všetkých zistených okolností prípadu dospel k právnemu záveru, podľa ktorého

dokazovaním ustálený skutok síce spĺňa formálne znaky trestného činu, pre ktorý bola podaná
obžaloba (po úprave skutku na podklade vykonaného dokazovania, viď vysvetlené vyššie vysvetlené),
avšak absentuje materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Pri hodnotení materiálneho
korektívu súd prihliadol najmä na absenciu preukázaného závažného následku spôsobeného konaním
obžalovaného, ako aj skutočnosť, že obžalovaný nenavážal odpad, ale manipuloval s odpadom, ktorý

sa na pozemku nachádzal už predtým, a v neposlednom rade aj okolnosť, že obec ako vlastník pozemku
prenajala pozemok obžalovanému s vedomím jeho environmentálnej záťaže.

Podľa názoru súdu, konanie obžalovaného smerovalo len k vyrovnaniu a úprave terénu prenajatého
pozemku. Za podstatnú okolnosť súd považuje, že konaním obžalovaného nedošlo a ani nemohlo

dôjsť k následnému ohrozeniu životného prostredia z dôvodu jeho konania. Za daných okolností
súd v konaní obžalovaného, ktorý doteraz viedol riadny život, vzhliadol len administratívne pochybenie
spočívajúce v nevyžiadaní si súhlasu podľa § 79 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Vzhľadom k
uvedenému konanie obžalovaného nie je možné z materiálneho hľadiska právne posúdiť ani ako
prečin podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona, ale ani ako iný trestný čin uvedený v Trestnom zákone.

S poukazom na skutkové okolnosti prípadu však môže ísť o konanie, ktoré by mal príslušný správny
orgán prejednať ako priestupok, pretože vykazuje znaky priestupku podľa§ 115 ods. 1 písm. s) zákona
č. 79/2015 Z.z. o odpadoch.

Podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd rozhodne podľa odseku 1 alebo 2, odkáže poškodeného,

ktorýuplatnilnároknanáhraduškody,nacivilnýprocesalebonakonaniepredinýmpríslušnýmorgánom.
Vzhľadom na to, že súd tresnú vec obžalovaného postúpil na ďalšie konanie správnemu orgánu,
analogickým postupom k § 281 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodený správny orgán Okresný
úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom v Malackách, s jeho nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor do 3 pracovných dní od jeho oznámenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.