Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Cb/179/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125433017
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zdechovanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125433017.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o. IČO: 31592872, so sídlom
Zvolenskácesta31,97401BanskáBystrica,právnezastúp.:Mgr.FrantišekBaraniak,advokátsosídlom
M.R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 55980473, proti žalovanému: TUPA, s.r.o. so sídlom
Majerská cesta 65, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 596 401, o návrhu nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.11.2025 podal žalobca na tunajší súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
v ktorom žiadal zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na meno žalovaného na LV č. XX

pre k.ú. A. B., okres Senec za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške
25.613,67 Eur s príslušenstvom. Predmetná pohľadávka vznikla titulom neuhradenej kúpnej ceny
za dodaný tovar a v súčasnosti je uplatnená v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp.zn. 18Up/1642/2025. Žalobca na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2025 a
jednotlivýchkúpnychzmlúvdodalžalovanémustavebnýmateriál,zaktorývystavildesaťfaktúr.Žalovaný
uhradil len čiastku 5.914,61 Eur z faktúry č. XXXXXXXXXXXXXXXX, pričom zvyšná časť tejto faktúry

vo výške 9 696,17 Eur a všetky ostatné faktúry zostali neuhradené. Pohľadávka žalobcu je pritom
zabezpečená ručiteľským vyhlásením konateľa žalovaného zo dňa 21.02.2025. Žalobca v podanom
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný vlastní len jednu nehnuteľnosť,
zapísanú na LV č. XX pre k. ú. A. B., ktorá je už zaťažená existujúcim záložným právom. Žalovaný má
zároveň ďalšie dlhy voči Sociálnej poisťovni a daňovému úradu. Z výpisu z listu vlastníctva žalobca
zistil, že dňa 28.10.2025 bolo začaté vkladové konanie o prevode tejto nehnuteľnosti na základe

kúpnej zmluvy (C./XXXX), k čomu došlo po splatnosti žalobcom vystavených faktúr a po neúspešnej
výzve žalobcu na poskytnutie dodatočného zabezpečenia pohľadávky. Žalobca na základe konania a
majetkového správania žalovaného (najmä nereagovania na výzvy, neuhrádzanie splatných záväzkov,
prevod nehnuteľností a ich zaťažovanie po splatnosti dlhu) nadobudol pocit, že žalovaný sa vyhýba
plneniu svojich povinností a jeho majetkové pomery sú neuspokojivé. Tieto okolnosti nasvedčujú podľa
názoru žalobcu tomu, že žalovaný sa vyhýba plneniu svojich záväzkov a svoje eventuálne finančné

zdroje pravdepodobne smeruje do vlastných iných aktivít - v opačnom prípade by totiž žalovaný musel
svoje záväzky voči žalobcovi už dávno splniť. Rovnako ide o okolnosti, ktoré osvedčujú pochybnosti
o majetkovej, resp. kapitálovej bonite žalovaného, ktorá môže následne ohroziť exekúciu. Zároveň
žalobca uviedol, že žalovaný v čase, kedy bol viac ako 1,5 roka po splatnosti pohľadávky voči žalobcovi,
zvýhodnil iných svojich veriteľov, keď preukázateľne uzatvoril a dňa 29.07.2025 podal návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva na Okresný úrad Ružomberok a dňa 11.07.2025 podal návrh na

vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor.
Z týchto dôvodov žalobca tvrdí, že existuje reálna obava ohrozenia budúcej exekúcie jeho pohľadávky,ktorá by mohla zostať sčasti alebo úplne neuspokojená. Vzhľadom na uvedené sa domáha nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného.

2. Žalobca za účelom osvedčenia svojich tvrdení predložil súdu nasledovné dôkazy: faktúry a dodacie
listy podľa textu, saldokonto neuhradených faktúr, rámcová kúpna zmluva č. PO č. D. XX/XXXX/XX/
XX zo dňa 21.02.2025, Ručiteľské vyhlásenie zo dňa 21.02.2025, predžalobná upomienka zo dňa
07.10.2025 s poštovou doručenkou, elektronický podací hárok EPH458344221, sledovanie zásielky
RG783485771SK, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.11.2025, potvrdenie o odoslaní

podania, doručenka k návrhu, úrokové sadzby ECB, indikatívna informácia z portálu index podnikateľa
na žalovaného, detail konania C./XXXX z katastrálneho portálu.

3. Podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca doplnil dňa 24.11.2025 o ďalšiu
prílohu – konkrétne o Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Up/1642/2025 zo dňa
24.11.2025, ktorým upomínací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 25.613,67 Eur

s úrokmi z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
400 Eur. Súčasne súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania vo
výške 2.372,31 Eur s tým, že vzhľadom na ručiteľské vyhlásenie konateľa žalovaného plnením jedného
zožalovanýchzanikávrozsahujehoplneniapovinnosťostatnýchpovinnýchsubjektov.Žalobcapredložil
predmetný platobný rozkaz za účelom preukázania, že jeho pohľadávka sa stala judikovanou (hoci

doposiaľ neprávoplatne).

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, akú sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 343 ods. CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

15. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade
úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohtozáložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je tak posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr

judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo, že pohľadávka
veriteľa nebude uspokojená. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods.

3 CSP. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Civilný sporový poriadok
v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho
zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku a tiež existenciu predpokladu,

že budúca exekúcia bude zmarená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť
bezprostredne (§ 326 ods. 1 CSP). Navyše súd pri posudzovaní návrhu preskúmava splnenie zásady
proporcionality.

16.Zriadenímzabezpečovaciehoopatreniasúdomsavpodstatejednáosudcovskézáložnéprávo,ktoré

má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a) a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade
plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže
veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka
priznaná.

17. Z uvedeného výkladu súdu vyplýva, že by nebolo možné zasiahnuť do majetkových práv
žalovaného zriadením záložného práva v prípade, ak by základ nároku nebol minimálne osvedčený.
V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by preto mala byť konkrétna peňažná pohľadávka
špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd
preto v prvom rade skúmal, či žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha
počas prebiehajúceho konania vo veci samej zabezpečenia peňažnej pohľadávky, a to z obavy, že
exekúcia bude ohrozená. Vecou samou je v danom prípade nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej
pohľadávky vo výške 25.613,67 Eur s príslušenstvom, uplatnený v konaní vedenom na Okresnom

súde Banská Bystrica, pracovisko pre upomínacie konanie pod sp. zn. 18Up/1642/2025. Súd vydal
dňa 24.11.2025 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným 1) a 2) , t.j. spoločnosti TUPA s.r.o. a jej
konateľovi E. F. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.613,67 Eur spolu s úrokmi a nákladmi spojenými s
uplatnením pohľadávky v sume 400 Eur, a taktiež trovy konania vo výške 2.372,31 Eur s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Z uvedeného

spôsobu plnenia v zmysle vydaného platobného rozkazu potom vyplýva, že záväzok voči žalobcovi je
možné splniť jednak samotným žalovaným 1) ako obchodnou spoločnosťou, ale taktiež i plnením zo
strany žalovaného 2) ako jej konateľa. Z obsahu spisu teda vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobcu
je dostatočne špecifikovaná, jeho peňažný nárok uplatnený v konaní trvá (bol priznaný v nateraz
neprávoplatnom platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 18Up/1642/2025 zo dňa

24.11.2025) a či bude dôvodný, ukáže až ďalší vývoj v predmetnej právnej veci.

18. Je potrebné pripomenúť, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd
nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti, trvania nároku ako aj nebezpečenstva ohrozenia

exekúcie), pričom osvedčenie rozhodujúcich skutočností nie je možné stotožniť s dokazovaním. Medzi
osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového
stavu pri vydávaní uznesenia o zabezpečovacom opatrení a rozsudku. Pri osvedčovaní dôvodnosti a
trvaniachránenéhonárokujenavrhovateľpovinnýdosiahnuťhodnovernéosvedčenie.Súdtotižtozjavne
nedôvodnému nároku nemôže poskytnúť predbežnú procesnú ochranu.

19. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca
domáha obmedzenia dispozičných práv žalovaného s nehnuteľným majetkom, a ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale ajprimeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania
zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením
nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná

sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho
vlastníckeho práva (rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/76/2017).

20. Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia
peňažnej pohľadávky žalobcu a ako potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Súd teda

môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom
zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, a k žalobca v návrhu preukáže, že je tu hrozba
zmarenia exekúcie.

21. Žalobca podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadal zriadiť na jedinej
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného záložné právo za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky

vyplývajúcej z faktúr vystavených na podklade rámcovej kúpnej zmluvy a ďalších kúpnych
zmlúv v súvislosti s predajom stavebného materiálu žalovanému. Opodstatnenosť nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia (v súvislosti s ohrozením exekúcie jeho pohľadávky) žalobca osvedčoval
najmä tým, že žalovaný nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností; žalovaný odmietol žalobcovi
poskytnúť zabezpečenie jeho pohľadávky; žalovaný dotknutú nehnuteľnosť v čase po splatnosti

pohľadávky žalobcu ako veriteľa zaťažil v prospech tretích osôb; na pracovisku Okresný úrad Senec,
katastrálny odbor prebieha konanie C. - XXXX/XXXX; žalovaný má viacero pohľadávok voči tretím
osobám; žalovaný okrem vyššie uvedenej nehnuteľnej veci nie je vlastníkom žiadnej inej veci vyššej
hodnoty.

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, pre k.ú. A. B. mal súd za osvedčené, že žalovaný je výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol povolením vkladu kúpnej zmluvy C./XXXX zo
dňa 13.01.2021. Súd mal teda za preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej
žalobca žiada zriadenie záložného práva. Následne súd skúmal, či žalobca osvedčil existenciu dôvodnej
obavy, že budúca exekúcia jeho (toho času už judikovanej, avšak neprávoplatnej) pohľadávky bude

ohrozená, resp. zmarená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený
patrí predovšetkým také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku povinnej osoby,
ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje majetkové pomery povinnej osoby.

23. Súd má po zvážení celkových okolností prípadu za to, že predloženému návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyhovieť. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že nariadením
požadovaného zabezpečovacieho opatrenia a teda zriadením sudcovského záložného práva na
označenú nehnuteľnosť v k.ú. A. B., vedenú na LV č. XX by nebolo možné dosiahnuť požadovanú
ochranu žalobcu v zmysle možného budúceho uspokojenia jeho judikovanej pohľadávky voči odporcovi,

pretože predložený návrh nereflektuje na zásadu tzv. priority zápisov práv k nehnuteľnostiam, ktorú
uplatňujú správne orgány (konkrétne Kataster nehnuteľností) v súlade s § 41 ods. 2 Katastrálneho
zákona. V zmysle tohto ustanovenia sa totiž práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom
sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva
k nehnuteľnosti na zápis do katastra. To znamená, že Okresný úrad, katastrálny odbor prioritne podľa

poradia doručených listín a návrhov zapíše najprv vklad vlastníckeho práva na podklade doručenej
kúpnej zmluvy (ktoré konanie v súčasnosti prebieha pod sp.zn. V-7834/2025) a až následne by (v
prípade nariadenia požadovaného zabezpečovacieho opatrenia) pristúpil k zápisu záložného práva.
V čase zápisu záložného práva by však už žalovaný nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, preto
by ani nebolo zo strany katastrálneho odboru možné vykonať záznam zabezpečovacieho opatrenia.

V danom prípade by preto bolo, vzhľadom na okolnosti prípadu a prebiehajúce vkladové konanie
ku kúpnej zmluve, účinnejšou ochranou nároku žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by
obmedzovalo žalovaného v práve nakladať s nehnuteľnosťou, pretože takúto skutočnosť je Okresný
úrad, katastrálny odbor povinný v súlade s § 31 Katastrálneho zákona skúmať pred tým, než rozhodne
o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z obsahu podaného

návrhu pritom súd nemohol vyvodiť žiadosť žalobcu nariadiť okrem zabezpečovacieho opatrenia aj
neodkladné opatrenie, ktoré by bolo v danom prípade práve tým efektívnym nástrojom na zabezpečenie
jeho pohľadávky, ktorý by mohol zabrániť sfinalizovaniu zahájeného vkladového konania na katastri
nehnuteľností. Účel, ktorý sledoval žalobca, a to zabezpečenie jeho nároku z dôvodu existencie obavy,že exekúcia bude ohrozená, by tak bol v danom prípade dosiahnutý práve nariadením neodkladného
opatrenia, paradoxne prednostne pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Súd však nemôže
z vlastnej iniciatívy „dotvárať“ návrhy sporových strán a interpretovať text ich podania tak, aby bolo

možné podanému návrhu vyhovieť. Je len zodpovednosťou strán, aby súdu predložili také podania,
ktoré budú spĺňať všetky zákonné náležitosti a zároveň reflektovať na celkové okolnosti prejednávaného
prípadu. Za danej situácie teda úvahy o tom, že zabezpečovacie opatrenie má (s poukazom na znenie
§ 324 ods. 3 CSP) vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, nie sú opodstatnené.

24. V danom prípade sa javí, že žalobca mal na podklade skutkových zistení v čase podania návrhu a
vzhľadom na existenciu plomby evidovanej na dotknutej nehnuteľnosti, pristúpiť k podaniu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by v danom čase žiadal obmedzenie nakladania žalovaného
s predmetnou nehnuteľnosťou a takýmto spôsobom by mohol zabrániť vkladovému konaniu na základe
kúpnej zmluvy. Práve nariadenie neodkladného opatrenia by pritom bolo vhodným a účinným procesným
nástrojom na ochranu práv žalobcu.

25. Nad rámec špecifických dôvodov, pre ktoré v tomto prípade súd nemohol vyhovieť návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd dodáva, že medzi skutočnosti osvedčujúce, že výkon
rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého obava zo zmarenia
exekúcie musí mať určitú kvalifikovanú intenzitu na to, aby odôvodnila tak závažný zásah do práv

žalovaného, akým je zriadenie záložného práva na vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť. Obava zo
zmarenia exekúcie musí byť aktuálna, naliehavá a reálna, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu.
Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je iba také správanie dlžníka (žalovaného), ktoré
nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa (žalobcu) takými zásahmi do svojho
majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia.

26. Záverom sa súdu prvej inštancie žiada doplniť, že pohľadávka žalobcu je od jej vzniku zabezpečená
aj ručením konateľa obchodnej spoločnosti odporcu (E. F.), ktorý bol v zmysle vydaného platobného
rozkazu v konaní pod sp.zn. 18Up/1642/2025 taktiež zaviazaný k úhrade dlžnej sumy v prospech
žalobcu, preto v prípade právoplatného priznania žalovanej pohľadávky z tohto konania má žalobca

možnosť vymôcť si dlžnú sumu nielen od žalovaného ako obchodnej spoločnosti, ale taktiež od jej
konateľa – ručiteľa.

27. S poukazom na všetko konštatované rozhodol súd tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného vedenej na LV č. XX v k.ú.

A. B., zamietol.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Rozhodnutie o zamietnutí podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Preto bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu
trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán. Žalobca

nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho návrhu nebolo vyhovené, a pritom žalovanému v tomto konaní
žiadne trovy nevznikli, pretože sa mu zamietavé uznesenie súdu v súlade s § 331 ods. 1 CSP nedoručuje
a v tomto konaní teda nevynaložil žiadne náklady na právne služby a pod.. S poukazom na uvedené
súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. (II. výrok uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na
Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.