Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Júlia Stuhlmann Podobová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 84Em/3/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212373
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia Stuhlmann – Podobová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3123212373.9
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci oprávneného A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, C.
D., zastúpeného JUDr. Lilianou Smieškovou Kazerooni, advokátkou so sídlom Mariánske námestie 21,
Žilina, proti povinnej E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpenou JUDr. Zuzanou Tomášovou,
advokátkou so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci
maloletého G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený - otec maloletého sa návrhom na začatie konania domáhal výkonu rozhodnutia Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 86P/36/2023-55 zo dňa 06.11.2023 s tvrdením, že povinná zamedzuje styk otca
s maloletým. K uvedenému konaniu došlo po tom ako povinná oprávnenému dňa 17.12.2023 oznámila,
že z dôvodu modrín na tele maloletého styk neumožní.
2.Tvrdeniaoprávnenéhouvedenévnávrhupotvrdilapovinnávrámcipohovoruskolíznymopatrovníkom
dňa 20.12.2023. Povinná odmietala umožniť styk odvolávajúc sa na hematómy na tele maloletého, ktoré
si všimla po styku otca s maloletým dňa 17.12.2023. Matka sa v tejto súvislosti obrátila aj na súd, kde
žiadala úpravu styku neodkladným opatrením tak, že styk bude prebiehať výlučne za jej prítomnosti. Po
zamietnutí jej návrhu matka tvrdila, že styk maloletého s oprávneným umožňuje. Výnimkou sú situácie,
kedy styk vylučuje zhoršený zdravotný stav maloletého. Podľa matky má však oprávnený namiesto
termínov styku, kedy je G. chorý, možnosť styku v náhradnom termíne.
3. Oprávnený na pojednávaní dňa 26.01.2026 trval na návrhu napriek tomu, že k riadnemu plneniu styku
dochádza minimálne od 19.11.2025, dôvodom je obava, že v prípade ukončenia konania styk riadne
prebiehať nebude.
4. Povinná na pojednávaní dňa 26.01.2026 uviedla, že medzi rodičmi pretrváva konflikt, napriek tomu
styk dodržuje. Pokiaľ styk nebol možný pre ochorenie maloletého, oprávnenému navrhla náhradný
termín.
5. Rodičovský konflikt medzi oprávneným a povinnou potvrdil aj kolízny opatrovník na pojednávaní
dňa 26.01.2026. Podľa kolízneho opatrovníka styk prebieha. V prípade ak neprebehol, maloletý bol
preukázateľne chorý.
6. Súd má v danej veci za preukázané, že otázka styku oprávneného s maloletým G. je upravená
rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. 86P/36/2023-55, zo dňa 06.11.2023, ktorým súd schválilrodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky. Oprávnený má
v zmysle rozhodnutia právo stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v roku od piatka 14:00 hod do
nedele do 18:00 hod, každý týždeň v roku od stredy od 14:00 hod do štvrtka 18:00 hod, každý nepárny
rok od 25.12 od 14:00 hod do 26.12 do 18:00 hod a každý párny rok od 24.12 od 14:00 hod do 25.12.
do 18:00 hod s tým, že oprávnený si v stanovený deň a čas maloletého od povinnej prevezme v mieste
jej bydliska a maloletého povinnej v stanovený deň a čas v mieste jej bydliska odovzdá.
7. Povinná skutočne v súlade s tvrdeniami obsiahnutými v návrhu dňa 20.12.2023 oprávnenému
oznámila, že maloletého nikdy neuvidí. Toto vyjadrenie potvrdila aj v rámci pohovoru s kolíznym
opatrovníkom, kde poukázala na modriny maloletého po styku s otcom (č. l. 9). V rámci zisťovania
dôvodov nepodrobenia sa súdnemu rozhodnutiu vykonal kolízny opatrovník s oprávneným a povinnou
dňa 08.02.2024 pohovor. Povinná uznala, že maloletý od 17.12.2023 u oprávneného nebol, čo
zdôvodnilaobavouosynapremodrinynajehotelepostykusotcom.Kzmenepostojapovinnejdošlopod
vplyvom neodkladného opatrenia sp. zn. 86P/111/2023 zo dňa 25.01.2024, ktorým tunajší súd zamietol
návrh matky na dočasnú úpravu styku oprávneného s maloletým vždy v jej prítomnosti (ktorý povinná
odôvodnila drobnými hematómami na maloletom po styku s oprávneným dňa 17.12.2023). Rodičia
v rámci šetrenia kolízneho opatrovníka uviedli, že maloletý od rozhodnutia sp. zn. 86P/111/2023 zo dňa
25.01.2024 chodí k oprávnenému. Obaja rodičia sa dohodli na styku ako aj na hľadaní spôsobov vhodnej
komunikácie a konzultáciách u psychologičky (č. l. 45).
8. Po nariadení vyššie uvedeného neodkladného opatrenia povinná prejavila snahu úpravu styku
dodržiavať. Nedodržanie termínov odôvodňovala zdravotným stavom maloletého.
9. Podľa záverečnej správy zo dňa 31.07.2024, vyhotovenej z poradensko – psychologického procesu,
ktorého sa oprávnený a povinná zúčastňujú, u rodičov pretrváva vzájomný konflikt, problémová
komunikácia (č. l. 84).
10. Povinná aj oprávnený zhodne na pojednávaní dňa 04.12.2024 uviedli, že pokiaľ je maloletý chorý,
povinná G. oprávnenému nedáva, poskytuje mu však náhradné termíny styku. Ako problémový faktor
styku bola identifikovaná problémová komunikácia rodičov. Súd preto v rámci výkonu rozhodnutia
pristúpil rozhodnutím sp. zn. 84Em/3/2023 zo dňa 04.12.2024 k nariadeniu povinnosti oprávnenému
a povinnej podrobiť sa psychologickému poradenstvu.
11. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.02.2025 sa rodičia pravidelne zúčastňovali
nariadeného psychologického poradenstva. Stretnutia maloletého s oprávneným prebiehajú, G. býva
s oprávneným aj nad rozsah jemu priznaných termínov styku.
12. Zo záverečnej správy z nariadeného poradensko – psychologického procesu zo dňa 29.09.2025
súd zistil, že konflikt medzi rodičmi pretrváva, komunikácia je problémová. Oprávnená sa v priebehu
poradenského procesu pokúšala nájsť vyriešenie otázky styku tak, aby oprávnený mohol s maloletým
tráviť čo najviac času.
13. Oprávnený po realizácii poradensko – psychologického procesu súdu v podaní zo dňa 01.12.2025
oznámil, že od 04.12.2024 povinná marí styk výhovorkami o chorobe maloletého a cielene vyvoláva v G.
smútok z odchodu k otcovi.
14. Oprávnený dňa 23.01.2026 súdu predložil rozpis uskutočňovania styku s maloletým. Z uvedeného
zoznamu spolu s vyjadreniami matky, ktoré sa v rozhodných otázkach (t. j. dodržiavanie rozsahu
styku oprávneného s maloletým) zhodujú, má súd za preukázané, že minimálne počas roka 2025
dochádzalo k styku oprávneného s maloletým v súlade s rozhodnutím č. k. 86P/36/2023-55. Z prehľadu
produkovaného otcom je zrejmé, že zo strany otca ani matky nedochádza k absolútnemu dodržiavaniu
rozhodnutia čo sa týka dní styku ani času a miesta preberania a odovzdávania maloletého. Obaja
rodičia nedodržujú miesto ani čas preberania a odovzdávania, tieto sú prispôsobované aktuálnej situácii,
bydlisku a dochádzke maloletého do predškolského zariadenia. Zároveň však z uvedených vyplýva, že
matka a otec sa v otázke styku dohodnú v prípade neuskutočnenia termínu styku na náhradnom termíne.
Bolo tomu tak napríklad v termíne styku, ktorý sa mal uskutočniť dňa 29.- 30.01.2025, no v skutočnosti
sa uskutočnil dňa 28.- 29.01.2025, rovnako tak sa mal styk uskutočniť dňa 19.- 23.02.2025, no uskutočnil
sa dňa 18.- 19.02.2025 a 21.02.- 23.02.2025. Styk sa mal uskutočniť dňa 05.-09.03.2025, rodičia sadohodli na styku dňa 04.- 05.03.2025 a 07.- 09.03.2025. Rovnaká dohoda sa realizovala aj v mesiaci
apríl, jún, júl, august a september. Styk oprávneného s povinným sa nadrámec úpravy uskutočnil dňa
18.01.2025, jeden deň z termínu 31.01.2025- 02.02.2025, počas ktorého termínu bol otcovi umožnený
náhradný termín za dva dni, kedy sa zúčastnil pracovnej cesty dňa 05.- 06.02.2025 a logicky teda styk
realizovať nemohol pre prekážku na jeho strane. Naviac bol styk umožnený aj dňa 18.07.2025. Naproti
tomu styk oprávneného s G. nebol umožnený dňa 21.- 22.05.2025, 06.08.2025, 10.- 11.09.2025 a 01.-
05.10.2025. a 12.11.2025.
15. Pokiaľ ide o termín 03.09.2025, počas tohto dňa mal prebiehať styk oprávneného so synom.
Zo samotného záznamu oprávneného je však zrejmé, že k styku nedošlo a to pre dohodu rodičov
u psychologičky. V termíne 21.- 22.05.2025, 01.- 05.10.2025 a 12.11.2025 mal byť dôvodom
neuskutočnenia styku zdravotný stav maloletého. Dňa 01.10.2025 otec styk odložil pre zdravotný stav,
ostatné dni tento dôvod spochybnil. Dňa 06.08.2025 bol dôvod neuskutočnenia styku označený ako
záchvat maloletého a dňa 10.- 11.09.2025 bolo dôvodom uštipnutie osou.
16. Z textovej komunikácie medzi matkou a otcom má súd za preukázané, že dňa 03.10.2025 povinná
a oprávnený spolu komunikovali zhoršený zdravotný stav maloletého. Povinná zároveň oprávnenému
ponúkla možnosť kedykoľvek maloletého „pozrieť“. Dňa 06.10.2025 povinná znovu oprávnenému
textovou komunikáciou oznámila, že maloletý mal teploty, kašle, soplí, odmieta užívať lieky, preto
oprávnenéhoprosila,abyajonsynovivysvetlilpotrebuužívaniamedikamentov.Nasledujúcideňpovinná
oprávnenému oznámila, že maloletému boli predpísané antibiotiká, pretrváva silný kašeľ.
17. Ochorenie maloletého v termíne styku 12.11.2025 preukazuje žiadosť o ošetrovné, z ktorej vyplýva,
že maloletý G. si vyžadoval pre ochorenie opateru v období od 10.11.2025 (č. l. 139).
18. Pokiaľ povinná navrhla vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania vhodnosti
styku počas ochorenia maloletého, súd znalecké dokazovanie nevykonal vzhľadom na vyššie uvedený
preukázaný skutkový stav. V konaní bolo dostatočne preukázané, že matka svojvoľne styku nebráni,
preto sa vykonanie ďalšieho dokazovania javí ako nadbytočné. V súčasnosti by znalecké dokazovanie
v danej veci bolo nadbytočné, neefektívne a odporovalo by rýchlosti a hospodárnosti konania.
19. Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
20. Podľa § 390 písm. e) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak
došlo k splneniu povinnosti.
21. Vzhľadom na zjavný konflikt rodičov maloletého a ich komunikáciu súd primárne zdôrazňuje, že
v zmysle platných medzinárodných a vnútroštátnych právnych noriem je v každej veci potrebné a
nevyhnutné brať na zreteľ názor dieťaťa, jeho vek a najlepšie záujmy. Záujem maloletého dieťaťa musí
byť vždy prvoradým hľadiskom (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dieťa má právo na priamy styk
s oboma rodičmi. Právo styku maloletého dieťaťa s rodičom je predovšetkým právom dieťaťa a nie
jeho povinnosťou. Styk upravený súdom rešpektuje právo rodiča, ktorý dieťa nemá zverené, no hlavne
sleduje záujem dieťaťa udržiavať a rozvíjať vzťah s rodičom, ktorému nie je zverené a tým eliminovať ich
vzájomnú odluku. Ak je však podľa individuálnych okolností styk rodiča s maloletým dieťaťom v rozpore
so záujmami maloletého, styk rodiča s maloletým môže byť obmedzený, ba dokonca vylúčený.
22. V danej veci nepochybne dochádza k stretu názorov rodičov maloletého. Otec ako oprávnený
z dôvodu nesporného nerealizovania styku s maloletým na konci roku 2023 v zmysle právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia súdu inicioval výkon tohto rozhodnutia súdnou cestou. Je nesporné, že
povinná skutočne v tom čase odmietla umožniť styk, čo odôvodňovala snahou o dosiahnutie najlepšieho
záujmu maloletého spočívajúcou v ochrane jeho zdravia, nakoľko po styku G. s oprávneným si na tele
maloletého všimla hematómy. S cieľom dosiahnuť ochranu maloletého sa obrátila na súd, kde žiadala
upraviť styk tak, aby sa realizoval výlučne v jej prítomnosti. Tunajší súd neodkladným opatrením zn.
86P/111/2023 zo dňa 25.01.2024 návrh povinnej zamietol. Po rozhodnutí súdu možno badať zmenu
odmietavého postoja povinnej. Oprávnený aj povinná potvrdili, že maloletý od rozhodnutia súdu chodil
k oprávnenému pravidelne.23. Napriek realizácii styku oprávnený trval na pokračovaní v konaní dôvodiac jeho preventívnou
funkciou. Obával sa možného porušovania práva styku povinnou bez pomyselného tlaku z predmetného
konania. Keďže povinnosťou súdu v rámci vykonávacieho konania je presvedčiť sa, že predpoklad
dobrovoľného plnenia súdneho rozhodnutia je dlhodobý a bude trvať do budúcna, súd v rámci
vykonávacieho konania pre problémovú komunikáciu rodičov nariadil oprávnenému a povinnej
neodkladným opatrením sp. zn. 84Em/3/2023 zo dňa 04.12.2024 psychologické poradenstvo a naďalej
bez použitia donucovacích prostriedkov dohliadal na realizáciu styku.
24. Oprávnený tvrdil, že styk je matkou marený, čo povinná ospravedlňuje chorobnosťou maloletého
G.. Povinná a kolízny opatrovník tvrdili, že k styku dochádza s výnimkou situácii ak to zdravotný stav
neumožňuje. V situácii, kedy je komunikácia rodičov problémová, rodičia nie sú schopní dohodnúť
sa na výkone rodičovských práv a povinností, sú povinní rešpektovať rozhodnutie súdu. Matka, t.
j. povinná za stavu, kedy otec prejavuje aktívny a dlhodobý záujem udržiavať s maloletým blízky
kontakt a rozvíjať ich vzťah, musí styk umožniť. V danej veci nebolo preukázané, že matka túto
povinnosťporušuje.Nebolopreukázané,žebypovinnáúmyselneabezexistencieobjektívnychprekážok
oprávnenému bránila v styku s maloletým. Maloletý je štvorročné dieťa. Ide o vek, o ktorom je všeobecne
známe, že chorobnosť detí v tomto veku je zvýšená. Z obsahu spisu je zrejmé, že v priebehu konania
maloletý opakovane trpel rôznymi ochoreniami (infarkty dýchacích ciest, teploty, atď.). Je prirodzené,
že matka ako primárny opatrovateľ a osoba, s ktorou má maloletý prvotnú vzťahovú väzbu má
tendenciu maloletého chrániť a vníma jeho stav citlivejšie. Napriek tomu, v konaní bolo preukázané, že
k styku oprávneného s maloletým dochádza aj počas ochorenia maloletého a povinná tak zhoršenie
zdravotného stavu automaticky nevyužíva ako dôvod marenia styku. Uvedený postoj je v súlade so
zákonom, keďže zhoršený zdravotný stav nie je prekážkou realizácie styku. Predpokladá sa, že každý
z rodičov by mal byť schopný postarať sa o dieťa aj počas ochorenia. Inak tomu nie je ani v prípade
strán konania. Opačná situácia nastáva v prípade akútne zhoršeného zdravotného stavu. V takomto
stave je zrejmé, že realizácia styku vyžadujúca si premiestňovanie chorého dieťaťa nie je zlučiteľná
s jeho najlepším záujmom. Je logické, že realizácia styku premiestňovaním maloletého znamená pre
chorý organizmu dieťaťa zbytočnú záťaž. Rodičia by mali v prvom rade brať ohľad na najlepší záujem
maloletého. Ani právo styku neoprávňuje rodiča na vyžadovanie kontaktu, ktorého realizácia by mohla
ohroziť zdravie dieťaťa. V tomto smere je potrebná kooperácia rodičov a vzájomný rešpekt. Oprávnený
však názor povinnej v otázke ochorenia nerešpektuje, dokonca spochybňuje ochorenie maloletého
v čase, kedy styk nebol realizovaný.
25. V konaní bolo preukázané, že v priebehu roku 2025 sa styk neuskutočnil v termínoch: 21.-
22.05.2025, 06.08.2025, 03.09.2025, 10.- 11.09.2025 a 01.- 05.10.2025. a 12.11.2025. Dňa 03.09.2025
otec označil ako dôvod neuskutočnenia styku dohodu rodičov. Dohoda predstavuje viacstranný právny
úkon, pri ktorom strany dosiahnu konsenzus. Súhlas oprávneného so zmenou styku tak vylučuje
objektívne porušenie rozhodnutia povinnou v tomto dni. V ostatných vyššie uvedených prípadoch
oprávnený označil dôvod neuskutočnenia sa styku zdravotný stav G.. Vo vzťahu k termínu 12.11.2025
povinná preukázala zhoršený zdravotný stav maloletého. Intenzita ochorenia bola v takom rozsahu, že
si vyžiadala permanentnú prítomnosť a ošetrovanie povinnej od 10.11.2025. Vzhľadom na krátky časový
odstup dňa 12.11.2025 od počiatku ochorenia sa súd priklonil k názoru povinnej, že premiestňovanie
maloletého, t. j. realizácia styku by bola v rozpore s najlepším záujmom maloletého. K rovnakému záveru
súd dospel aj vo vzťahu k termínu od 01.- 05.10.2025. V prvý deň tohto termínu dokonca oprávnený sám
odložil stretnutie s maloletým. Pokiaľ chorobu v nasledujúce dni oprávnený spochybňoval, jeho tvrdenia
boli vyvrátené textovou komunikáciou medzi ním a povinnou v tomto období, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že oprávnený mal vedomosť o zhoršenom zdravotnom stave, pričom vzhľadom na antibiotickú
liečbu nešlo len o menej závažne zhoršený stav. Naznačené bránenie styku popiera aj reakcia povinnej,
ktorá oprávnenému komunikovala možnosť návštevy a teda kontaktu s maloletým napriek ochoreniu.
Styk sa mal uskutočniť aj dňa 10. – 11.9.2025. Obaja rodičia sa k tomuto termínu zhodujú, že styk
nebol realizovaný ako aj v tom, že dôvodom bolo uštipnutie maloletého osou. Nebolo preukázané,
že povinná úmyselne bránila oprávnenému v styku. Styk sa nerealizoval aj dňa 21.- 22.05.2025 a
06.08.2025, teda v rozsahu 3 dní. Naproti tomu však pozornosti súdu neušlo, že k realizácii styku došlo
aj nadrámec súdom upraveného styku (viď. ods. 12 odôvodnenia tohto uznesenia), a to v rozsahu
3 dní. Je pravda, že styk sa neuskutočnil striktne v súdom určenom termíne, avšak rozsah styku
bol zachovaný. Pre úplnosť súd uvádza, že aj nedodržiavanie termínov, času a miesta odovzdávania
maloletého možno vyhodnotiť ako porušovanie súdneho rozhodnutia. Nie ale za stavu, kedy v takomtorozsahu dochádza k permanentnému porušovanie tak zo strany povinnej ako zo strany oprávneného.
Zároveň je pri styku potrebné prihliadať aj na časový odstup od vyhlásenia vykonávaného titulu, počas
ktorého došlo k prirodzeným zmenám v živote a potrebách rodičov a maloletého (napr. zmena bydliska,
zmena bioritmu, nástup na predprimárne vzdelávanie a pod.).
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zo strany povinnej dochádza dlhodobo
k dobrovoľnému plneniu vykonateľného rozhodnutia, styk sa realizuje s výnimkou objektívnych dôvodov
– ochorenia, počas ktorého nie je styk objektívne v najlepšom záujme maloletého. Podľa názoru súdu
preto odpadol dôvod pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia, následkom čoho súd konanie o výkon
rozhodnutia zastavil v zmysle ustanovenia § 390 písm. e) CMP.
27. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.
28. Napriek zastaveniu konania, súd apeluje na oboch rodičov k vzájomnej zmierlivej komunikácii
a odstráneniu konfliktných situácií medzi sebou, ktoré majú na maloletého nepriaznivý dopad. Pre oboch
rodičov by mal byť záujem maloletého prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým. Tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove
podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého bez pochybností nezastupiteľné postavenie
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 554/04). Rodičov súd záverom upozorňuje, že zastavenie
konania nevytvára prekážku opätovnému konaniu súdu vo vykonávacom konaní pre prípad neplnenia
vykonateľného rozhodnutia. Oprávnený môže v takom prípade opätovne podať návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu
Trenčín na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.