Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cpr/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125205846
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125205846.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Dávid Hoffman,
advokát so sídlom Hlavné námestie č. 80, 060 01 Kežmarok proti žalovanému: MIMITRANS, s.r.o., so
sídlomF.D.XXXX/X,XXXXXG.,IČO:46000437,právnezastúpenému:JUDr.RenéPribylinec,advokát
so sídlom Okružná č. 789/16, 058 01 Poprad, v spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným zo dňa 20.05.2025
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.

II. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2025 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným zo dňa 20.05.2025 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.09.2024 žalobca
ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom Pracovnú zmluvu s nástupom do
práce od 01.10.2024, s druhom práce vodič údržbár a miestom výkonu práce B. C. XXXX, G.. Dňa

20.05.2025 vyhotovil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom žalovaný
uviedol, že podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobcom okamžite končí pracovný pomer,
a to z dôvodu jeho absencie v práci za obdobie od 01.05.2025 do 20.05.2025. Žalobca v prvom rade
namieta skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru nenapĺňa hmotnoprávne predpoklady
dané ustanovením § 70 Zákonníka práce, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ nevymedzil skutkovo
dostatočne dôvod, pre ktorý so žalobcom okamžite končí pracovný pomer. Zároveň je toho názoru,
že sa nejednalo o neospravedlnenú absenciu v práci, nakoľko žalovaný prostredníctvom elektronickej

komunikáciezodňa10.04.2025uviedolžalobcovi,žesnímukončujepracovnýpomer,dávamuvýpoveď
a zároveň mu uviedol, aby nechodil na pracovisko, z dôvodu, aby sa v objekte nič nestalo.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.08.2025 žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že žalobca do práce nechodil za mesiac máj 2025, o čom svedčí jeho dochádzka
zamestnanca. Rovnako porušoval pracovnú disciplínu aj v mesiacoch marec a apríl 2025, počas ktorých
svojvoľne nechodil do práce. Žalobca absolútne ignoroval pracovnú disciplínu a pracovný čas, čo

vyústilodoúkonuzamestnávateľadoručiťmuokamžitéskončeniepracovnéhopomeru,čomôžupotvrdiť
svedkovia H. I., J. I., K. G. a H. G.. Neospravedlnená absencia v práci zamestnanca je dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru.3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.09.2025 zotrval na právnom a skutkovom zdôvodnení žaloby.
Rovnako tak žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2025 žiadal žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu
7Cpr/5/2025, vypočutím strán sporu a svedkov a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 26.09.2024 bola medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom

podpísaná Pracovná zmluva, z obsahu ktorej vyplýva, že zamestnanec nastúpi do práce 01.10.2024,
druh práce vodič údržbár, s miestom výkonu práce B. C. XXXX, G., pričom pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú.

6. Dňa 20.05.2025 vypracoval žalovaný ako zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v ktorom uviedol, že so žalobcom končí okamžite pracovný

pomer, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že v dňoch od
01.05.2025 do 20.05.2025 sa nedostavil na pracovisko napriek tomu, že mal plánované smeny. Výzvy
priamehonadriadeného,abysadostavilnapracovisko,neuposlúchol,týmmu vzniklineospravedlniteľné
absencie v práci. Tento skutok sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto nie je
možné ho naďalej zamestnávať. Pracovný pomer sa zároveň končí doručením písomného vyhotovenia

okamžitého skončenia pracovného pomeru.

7. Žalobca súdu predložil esemeskovú komunikáciu zo dňa 10.04.2025, ktorá prebehla medzi žalobcom
a žalovaným ako jeho zamestnávateľom, z ktorej súd vyberá komunikáciu zo dňa 10.04.2025 v čase
o 23:16 hod., citujúc: „Čo sa týka tvojich výplat, tak tam končím. Takisto zamestnanie do 15.04.25 a

dávam ti výpoveď. Poprosím ťa, aby si tu viac nechodil a aby sa tu na objekte nič nestalo. S bytom ti
pomôžem, aby som nebol až taký zlý, za akého ma robíš. A dôvod výpovede, nechcem to už a viacerí
majú výpoveď.“ Z esemeskovej komunikácie zo dňa 10.04.2025 v čase o 23:16 hod., súd vyberá: „A
poprosím ťa, pošli mi výpoveď poštou, keďže už nemám chodiť na firmu a keď si to neželáš.“

8. Žalovaný súdu predložil dochádzku zamestnanca za máj 2025, z ktorej vyplýva jeho absencia v práci
za obdobie od 02.05.2025 do 07.05.2025 v počte 6 kalendárnych dní a za obdobie od 09.05.2025 do
23.05.2025, v počte 15 dní.

9. Súd na pojednávaní dňa 09.02.2026 vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že pracoval pre žalovaného

už od roku 2022. Potom bol preradený do inej firmy. Pracoval ako vodič, šofér na kamióne. Po troch
rokoch dostal výpoveď, a to zo dňa na deň, iba sms správou, že dostáva výpoveď. Keď sa pýtal na
dôvod žalovaného, aby mu uviedol dôvod výpovede, bolo mu odpísané, lebo tak som sa rozhodol.
Následne ho žalovaný kontaktoval a chcel s ním skončiť pracovný pomer dohodou. Žalobca s tým
nesúhlasil, nakoľko stále nevedel dôvod, pre ktorý chce s ním skončiť zamestnávateľ pracovný pomer.

Potom mu žalovaný dal porušenie pracovnej disciplíny pre porušenie dochádzky formou okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Do práce už nechodil, a to z dôvodu, že dostal výslovný zákaz
zamestnávateľa písomnou formou, že sa nemá zdržiavať na pracovisku, aby nešiel do zamestnania, že
si to neželá a žalobca to akceptoval. Na základe tejto komunikácie mu bolo zakázané chodiť na firmu.
Žalobca žiadal, aby mu zamestnávateľ doručil výpoveď, no prišlo mu okamžité skončenie pracovného

pomeru. Za 3 roky trvania pracovného pomeru nedostal žiadne porušenie pracovnej disciplíny, ani
nikdy nebol zo strany zamestnávateľa upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Bolo preto pre
neho nepochopiteľné dostať takéto skončenie pracovného pomeru zo dňa na deň, bez akéhokoľvek
stretnutia, bez akéhokoľvek pohovoru, jednou sms správou s odôvodnením: „Lebo som sa tak rozhodol.“
Nikdy nemal v práci žiadnu neospravedlnenú absenciu. Od zamestnávateľa nedostal ani napomenutie,

ani písomné upozornenie, ani nikdy nebol vyzvaný na doloženie nejakého dokladu o absencii v práci.
Nevie si vysvetliť komunikáciu so zamestnávateľom, že nemá chodiť na pracovisko, aby sa v objekte
nič nestalo. To musí vysvetliť zamestnávateľ. Nemal žiaden dôvod v máji niečo ospravedlňovať. Nebol
vyzvaný, aby predkladal niečo na ospravedlnenie svojej absencie v práci. Len plnil pokyn žalovaného
a jeho písomnú žiadosť. Túto akceptoval a nechodil do práce. Žalobca ešte súdu na doplnenie svojej

výpovede uviedol, že počas celej doby trvania pracovného pomeru na firme u žalovaného, neexistovala
žiadna dochádzka, žiaden dochádzkový systém, kde by sa ráno hlásil do práce a poobede sa odpisoval
z práce.10. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nechodil už v mesiaci marec do práce. Vyjadril
sa doslovne, že nebude tu chodiť šálky umývať po druhých. Pokiaľ spomínal dve firmy, žalobca pracoval
v dvoch firmách žalovaného. Sú to dve firmy, ktoré sídlia v jednom objekte. Následne uskutočnil jeho

prechod z jednej firmy do spoločnosti MIMITRANS. Už v prvej firme boli medzi nimi nezhody. Nechcel
dať žalovanému výpoveď, prehodnotil to, dohodli sa. Neskôr ho presunul do spoločnosti MIMITRANS.
Pol roka bolo celkom dobre, no potom správanie žalobcu bolo neakceptovateľné, neúnosné, bolo v práci
dusno. Žalobca išiel tvrdo aj po iných zamestnancoch, kvôli nemu sa vytvárala dusná atmosféra, nakoľko
všetci poznali jeho minulosť. K sms komunikácií „Poprosím ťa, aby si tu viac nechodil, aby sa tu na

objekte nič nestalo,“ a zákazu vstupu žalobcovi na pracovisko počnúc aprílom 2025, štatutárny zástupca
žalovaného uviedol, že nechcel, aby niečo na firme nezhorelo, aby neboli poškodené vozidlá a najmä,
mal strach o ľudí, ktorí sú tam zamestnaní. Za pár dní sa so žalobcom stretli na Shell, bol tam prítomný
aj svedok, kde mal vo fascikli rôzne papiere, pracovnú zmluvu aj dohodu, vie to potvrdiť aj svedok,
avšak žalobca uviedol, že nič podpisovať nebude, že sa nechce so žalovaným dohodnúť. Nekontaktoval
žalobcu, aby nastúpil do práce potom, čo mu zakázal v apríli vstup na pracovisko, nevyzýval ho, aby

nastúpil a vykonával svoju prácu. Urobil tak v marci, keďže žalovaný nechodil do práce už v marci.
Žalobca si zobral firemné auto. Nevie ako sa dostal k splnomocneniu, ale firemné auto si prepísal na
seba. Stalo sa to v apríli 2025. Na žalobcu nepodal trestné oznámenie, nekontaktoval orgány činné
v trestnom konaní. Telefonicky ho vyzýval, aj sa stretli a následne v mesiaci apríl 2025 mu žalobca dal
splnomocnenie a motorové vozidlo bolo prepísané späť na jeho firmu. K plneniu pracovných povinností

žalobcu uviedol, že žalobca je veľmi šikovný chlap, ktorý je súci do každej práce. No dochádzalo
k škriepkam na pracovisku. Na pracovisku musí byť nejaká dohoda a rovnako aj pohoda. Nemôžu
sa akceptovať nejaké vulgárne nadávky. Každý s každým sa musí akceptovať. Čo sa týka práce, so
žalobcom nemal vôbec žiaden problém. Prácu vedel a vie urobiť a vie pracovať, všetko vedel ohľadne
strojov, vedel ich opraviť.

11. Svedkyňa H. I. uviedla, že žalobca vo firme pracoval ako šofér. Podrobné dôvody ukončenia
pracovného pomeru nevie. O dôvode vie len z úst pána L., rozprávali sa o tom. Ona sama so žalobcom
veľmi do styku neprichádzala. Od ostatných zamestnancov sa dištancoval. Pán L. jej povedal, že
žalobca do práce nechodí a takto ho vnímala aj ona, že do práce nechodí. Už v mesiaci marec prestal

žalobca chodiť do práce. Atmosféra na pracovisku nebola dobrá. Žalobca nevychádzal s ostatnými
zamestnancami, iba s pánom L.. Vzťahy boli na pracovisku napäté. S ostatnými prichádzal do styku, iba
keď bolo niečo treba. Nevie prečo žalobca nechodil do práce. Vie iba to, že telefonoval a esemeskoval
iba s pánom L.. Nemá vedomosť o tom, že pán L. vyzýval žalobcu, že má prísť do práce v máji 2025.
Uviedla, že oni spolu telefonovali, no vo väčšine pán L., keď volal s pánom B., tak išiel preč na chodbu

a následne len prezentoval to, o čom sa rozprávali. Ostatní zamestnanci mali pocit, že žalobcovi vadia.
Atmosféra na pracovisku bola zlá. K porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu svedkyňa uviedla,
že vie o jednej situácii, bolo to v Nemecku. Bol tam žalobca, mal z Nemecka priviesť nejaké veci pre
firmu, no nemohol tak urobiť, lebo si previezol svoju motorku. Vie o tom, že pán L. už riešil takúto situáciu
v roku 2024, že situácia nie je dobrá. Chcel mu dať výpoveď, no potom sa znovu dohodli, ale priamo

pri komunikácii ohľadne ukončenia pracovného pomeru medzi nimi nebola. So žalobcom nebola priamo
v kontakte, či porušil alebo neporušil pracovné povinnosti, to uviesť nevedela. Žalobca bol šofér, ale čo
konkrétne mal robiť, uviesť nevedela.

12. Svedok J. I. uviedol, že žalobca prestal vykonávať prácu pre spoločnosť žalovaného, pretože prestal

chodiť do práce. Vedel, že žalobca neprišiel, do práce, respektíve povedal mu to vedúci, pán L.. V práci
boli napäté vzťahy. S pánom žalobcom nevychádzali. Nestretávali sa. Od pána L. vie, že podľa žalobcu
všetcibolizlíasituácianapracoviskubolanapätá.Otelefonickomrozhovore,abyvyzývalzamestnávateľ
žalobcudopráce,nemávedomosť.Vôbecspolusožalobcomnekomunikovali,lensasemtampozdravili.
O elektronickej komunikácii žalovaného so žalobcom má vedomosť, ale nemá vedomosť o tom, čo si

žalobca so žalovaným písali. Viem len, že pán L. povedal, že mal prísť do práce a neprišiel. Pán B.
chcel komunikovať iba s pánom L. osobne. Ostatní tam preňho boli vždy iba navyše. Nemá vedomosť
o tom, aký druh práce vykonával žalobca pre žalovaného, nevie na čom sa dohodli. Má vedomosť o
tom, že mal byť prijatý do práce ako údržbár jednotlivých zariadení. Keď bolo treba niečo vyviesť na
stavbu do Nemecka, pýtal sa pána L., prečo zase musí ísť on. Na to pán L. odpovedal, že žalobca

odmietal chodiť do Nemecka.

13.SvedkyňaK.G.uviedla,žežalobcaprestalchodiťdopráceasiod19.-20.marca.Sámodsebaprestal
chodiť do práce, nakoľko má s ostatnými veľký problém a žiarli na nich. Vie, že žalobca mal vykonávaťprácu vodiča, ale väčšinou ležal v garáži. K absencii žalobcu v práci v mesiaci máj uviedla, že pán L.
ho vyzýval telefonicky na nástup do práce, no ignoroval to a tak došlo k skončeniu pracovného pomeru.
Nebola nikdy prítomná pri komunikácii medzi žalobcom a žalovaným ohľadne skončenia pracovného

pomeru. Všetky tieto informácie, ktoré súdu vypovedala, má sprostredkovane od pána L..

14. Svedok H. G. uviedol, že u žalovaného pracuje od 15.04.2025. Myslí si, že dôvodom skončenia
pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným mohlo byť neplnenie si pracovných povinností. Pán
L. pred ním počas dňa spomenul, že žalobca zase nie je v práci. Má vedomosť o tom, že žalobca porušil

pracovnú disciplínu aj pred májom 2025, pretože si zobral firemné auto a odišiel. Nemá vedomosť o tom,
že prebehla nejaká elektronická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, nebol prítomný priamo pri
tejto komunikácii. Tiež nevie aký druh práce mal žalobca vykonávať pre žalovaného, myslí si, že bol
údržbár.

15. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Bol toho názoru, že okamžité

skončenie pracovného pomeru nespĺňa hmotnoprávne podmienky a rovnako zo strany žalobcu nedošlo
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Bol
toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom a žalobca sa
dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, keďže za obdobie máj 2025 mal neospravedlnené
absencie v práci.

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Pracovný pomer možno skončiť
a)

dohodou,
b)
výpoveďou,
c)
okamžitým skončením,

d)
skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a)
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia

ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 81 písm. a), b) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä
a)
pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b)
byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

17. Predmetom tohto sporu bolo posúdenie platnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru

ako jednostranného právneho úkonu zamestnávateľa, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 20.05.2025
postupom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z jeho obsahu vyplýva, že žalobca sa dopustil
závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že v dňoch od 01.05.2025 do 20.05.2025 sa nedostavil
na pracovisko napriek tomu, že mal naplánované smeny, čím mu vznikli v práci neospravedlnené
absencie. Súd uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon

účastníka pracovného pomeru, ktorého výnimočnosť je daná osobitnými dôvodmi a účinkami, ktoré
okamžité skončenie pracovného pomeru vyvoláva. Ide podľa názoru súdu o radikálny spôsob ukončenia
pracovného pomeru spôsobujúci vážny zásah do postavenia dotknutého subjektu. V prípade dôvodu
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny
zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky okolnosti prípadu musí byť takej intenzity,

že ho objektívne možno označiť za závažné. Typickým príkladom, pre ktorý dochádza k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neospravedlnená absencia zamestnanca
v práci. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 5Cdo/81/2010 zo
dňa 27.04.2011 o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom
pracovnom čase si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na

pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou práceneschopnosťou, čerpaním
dovolenky, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Skutočnosti,
ktoré sú podstatou tohto dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového alebo spravidla z
dôvodu opakovaného konania zamestnanca, niekedy kratšej, inokedy v dlhšej dobe. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/81/2010 nejde o závažné porušenie pracovnej

disciplíny, ak sa zamestnanec nezdržiaval v práci pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

18. Súd sa v tomto spore nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že okamžité skončenie pracovného
pomeru nenapĺňa hmotnoprávne predpoklady dané ustanovením § 70 Zákonníka práce. Podľa
zákonných ustanovení, ktoré súd citoval, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ

aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak
je neplatné. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ
definoval skutok, ktorého sa mal dopustiť žalobca ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to že
v dňoch od 01.05.2025 do 20.05.2025 sa nedostavil na pracovisko, napriek tomu, že mal plánované

smeny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny tak v tomto úkone bolo zo strany zamestnávateľa podľa
názoruzrozumiteľneaurčitevymedzené.Pretostoutoargumentácioužalobcusasúdvžiadnomprípade
nestotožňuje. Rozhodujúce pre tento spor bolo posúdiť dôvod, pre ktorý sa žalobca nedostavoval na
pracovisko, pričom zamestnávateľ predložil absenciu v práci na základe dochádzkového systému, z
ktorého vyplýva absencia žalobcu ako zamestnanca v práci za mesiac máj 2025. Súd však uvedenú

argumentáciu žalovaného nemôže prijať, a to s poukazom na elektronickú komunikáciu v podobe sms
správ, ktoré prebehli medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa
10.04.2025. Jednoznačne z tejto komunikácie vyplýva, že štatutárny zástupca žalovaného požiadal
žalobcu dňa 10.04.2025, aby do práce viac nechodil, aby sa tu v objekte nič nestalo. Zároveň hožalobca poprosil, aby mu zaslal výpoveď poštou, keď už na firmu nemá chodiť. V ďalšom súd uvádza,
že samotný štatutárny zástupca žalovaného pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 09.02.2026
nepoprel, že zakázal v mesiaci apríl 2025 vstup žalobcu na pracovisko. Žalobca tak plnil pokyn

svojho zamestnávateľa a na dané pracovisko sa nedostavil. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi,
aby za tento skutok, ktorý sám vyvolal zamestnávateľ bol postihnutý žalobca ako slabšia strana vo
forme použitia tohto výnimočného inštitútu. Pokiaľ ide o výpovede svedkov a samotného štatutárneho
zástupcu žalovaného, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, keď už v mesiaci marec
nechodil do práce, respektíve chodil sporadicky do práce a neplnil si svoje povinnosti, z vykonaného

dokazovania pre súd nevyplynulo, aby štatutárny zástupca žalovaného ako zamestnávateľ žalobcu
pristúpil k nejakému písomnému upozorneniu žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny. Rovnako
pre súd nevyplynulo, aby v mesiaci máj 2025, keď sa žalobca mal dopustiť údajného závažného
porušenia pracovnej disciplíny v podobe neospravedlnenej absencii v práci, aby ho zamestnávateľ
telefonicky, mailovou komunikáciou, esemeskami, ústne alebo inou formou vyzýval na nástup do
práce, respektíve aby ho upozornil na porušenie pracovnej disciplíny. Svedkovia navrhnutí žalovaným

vypovedali o osobe zamestnanca, o jeho vzťahu k ostatným zamestnancom, avšak to, aby sa závažným
spôsobom dopustil porušenia pracovnej disciplíny, ako aj dôvod, prečo v mesiaci máj 2025 nenastúpil
do práce, to z výpovede svedkov nevyplynulo. Jednoznačne všetci svedkovia zhodne uviedli, že o
dôvode skončenia pracovného pomeru vedia iba sprostredkovane od svojho zamestnávateľa, t.j. od
žalovaného. Rovnako svedkovia zhodne vypovedali, že nemajú žiadne informácie o komunikácii medzi

žalobcom a žalovaným, nakoľko tá prebehla iba medzi nimi. Preto títo svedkovia nevedeli súdu uviesť
dôvod, prečo žalobca nenastúpil do práce. Súd uzatvára, že žalobca nenastúpil do práce v mesiaci
máj 2025, a to z dôvodu, že mu v sms komunikácií zo dňa 10.04.2025 vstup na pracovisko výslovne
zakázal samotný žalovaný, pričom táto skutočnosť nebola žalovaným na pojednávaní ani popretá. Z
vyššieuvedenýchdôvodov,jesúdtohonázoru,žežalobcasanedopustilzávažnéhoporušeniapracovnej

disciplíny pre neospravedlnenú absenciu v práci tak, ako to uviedol žalovaný v okamžitom skončení
pracovného pomeru, nakoľko tým, že znemožnil výkon dohodnutého druhu práce žalovaný žalobcovi
ako zamestnancovi, vznikla prekážka v práci na strane zamestnávateľa a v tomto prípade zamestnanec
nemal povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. Súd v tomto
spore cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Mcdo/13/2009: „Podľa názoru

dovolacieho súdu nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec, ktorému
zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy nedostavil do zamestnania a po dobu trvania
tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiaval. Žalovanému sa v konaní
nepodarilo preukázať, že bolo povinnosťou žalobkyne vyplývajúcou z pracovnej zmluvy, respektíve jej
smeny vykonávať nejakú prácu, preto ak tak žalobkyňa neurobila, nemožno jej konanie považovať

za protiprávne, zakladajúce neospravedlnenú neprítomnosť v práci, absenciu a zároveň za dôvod na
okamžité skončenie pracovného pomeru.“ Súd tak uzatvára, že neprítomnosť žalobcu na pracovisku
v mesiaci máj 2025 nemožno označiť za neospravedlnenú absenciu v práci, a to s poukazom na
správaniesasamotnéhozamestnávateľa,čobybolovrozporesčlánkom2základnýchzásadZákonníka
práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť

v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je v celom rozsahu neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.

19.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p. aúspešnémužalobcovipriznalvovzťahuk

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262
C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.