Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125385224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125385224.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. A. B., narodeného XX.
C. XXXX, D., E. XXX/XX, proti žalovanému DPS financial consulting, s. r. o., Trnava, Tamaškovičova
17/2742, IČO: 46 713 930, o obnove konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica z 24. októbra 2025 č. k. 5C/51/2025-29, takto

r o z h o d o l :

I.Uznesenie OkresnéhosúduBanskáBystricaz24.októbra2025č.k.5C/51/2025-29 potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým uznesením z 24. októbra 2025 č. k. 5C/51/2025-29 (ďalej len ,,uznesenie súdu prvej

inštancie“) žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, pracovisko Brezno
pod sp. zn. 5C/51/2025 odmietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (II. výrok).
1.1. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal obnovy
konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5Csp/60/2023 z dôvodu, že súd prvej inštancie a
odvolacísúdnesprávneprávneposúdiliplatnosťprávnehoúkonu,atovyhláseniamimoriadnejsplatnosti

úveru a následne platnosť postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného 1/ na žalovaného
1/.
1.1.1. Žalobca mal za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z 13. októbra 2014 je absolútne
neplatným právnym úkonom podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“), pričom právny predchodca žalobcu 1/ nevyužil právo
na vyhlásenie úveru za predčasne splatný s poukazom na § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ do najbližšej

nasledujúcej splátky, keďže vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 13. októbra 2014, teda po zákonom
stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené veriteľ nebol oprávnený postúpiť pohľadávku na žalovaného
1/, nakoľko neplatnosť zosplatnenia má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaného
1/ vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke. Uviedol, že posledná výzva na úhradu pohľadávky neobsahovala
identifikáciu splátky, pre ktorú hrozilo následné vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru, pričom
obsahovala len numerický údaj omeškaných splátok vo výške 4 181,19 Eur. Identifikáciu konkrétnej

splátky neobsahovalo ani oznámenie o zosplatnení z 13. októbra 2014, kde bol uvedený len celkový
dlh vo výške 97 907,44 Eur. Podľa jeho názoru celkový dlh ku dňu oznámenia o zosplatnení úveru bol
1 209,73 Eur, čo je pri mesačnej splátke 724 Eur len 1,37 mesačnej splátky. Poukázal na to, že ku dňu
zosplatnenia pohľadávky nebol ani v omeškaní viac ako tri mesiace.
1.1.2. Zdôraznil, že až dňa 4. septembra 2025 na pojednávaní na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši sa
dozvedel o rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/99/2024. Po vydaní rozhodnutia vo veci sp.zn. 5C/60/2023 došlo

k novej judikatúre, preto je daný dôvod na obnovu konania za účelom priaznivejšieho rozhodnutia v
prospech žalobcu.1.1.3. Navrhol, aby súd prvej inštancie vydal uznesenie o povolení obnovy konania a následne vydal
rozsudok, ktorým by súd prvej inštancie určil, ,,že záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve žalobcu LV XXX, a to rodinný dom, súpisné číslo XXX C. F. XXXX a parcely č. XXXX - 477

m2 a XXXX - 104 m2, katastrálne územie D., obec D., katastrálny úrad D., neexistuje“.
1.2. Súd prvej inštancie z obsahu súdneho spisu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.
5Csp/60/2023 zistil, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že záložné právo na nehnuteľnostiach, a
to rodinnom dome súp. č. XXX postaveného na parcele reg. ,,C“ č. XXXX, pozemku parcela reg. ,,C“ č.
XXXX o výmere 477 m2 a pozemku parcela reg. ,,C“ č. XXXX o výmere 104 m2, vedených Okresným

úradom Brezno, katastrálny odbor na LV č. XXX, pre katastrálne územie D., obec D., okres D.,
neexistuje.
1.2.1. Na základe návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vydal
uznesenie č. k. 5Csp/60/2023-49, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor
na LV č. XXX, pre katastrálne územie D., obec D., okres D., a to stavby - rodinného domu súp.

č. XXX postaveného na parcele reg. ,,C“ č. XXXX, pozemku parcela reg. ,,C“ č. XXXX o výmere
477 m2 - zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela reg. ,,C“ č. XXXX o výmere 104 m2 –
záhrada, do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn.
5Csp/60/2023.
1.2.2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 23. apríla 2024 č. k. 5Csp/60/2023-263 žalobu žalobcu zamietol

(výrok I.), zrušil neodkladné opatrenie (výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (výrok III.). Žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie z 23. apríla 2024 č. k.
5Csp/60/2023-263 podal odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,odvolací súd“
alebo ,,krajský súd“) uznesením z 12. júna 2025 č. k. 11CoCsp/24/2024-354 odmietol. Uznesenie
odvolacieho súdu z 12. júna 2025 č. k. 11CoCsp/24/2024-354 nadobudlo právoplatnosť dňom 14. júla

2025.
1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 397 písm. a), b), § 400, § 403 ods. 1, 2, § 410,
§ 413 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový
poriadok“ alebo ,,CSP“).
1.4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predpokladom povolenia obnovy konania je okrem dodržania

zákonnej lehoty aj existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu
konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP) a možnosť vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (397 písm. b/ CSP). Tieto môžu byť dôvodom
obnovy konania len v prípade, že sú pre stranu domáhajúcu sa obnovy konania v porovnaní s pôvodným
konaním nové, t. j. že ich strana nemohla včas a bez svojej viny v pôvodnom konaní použiť, pretože o

nich nevedela a nesplnenie povinnosti dané skutočnosti tvrdiť a predkladať o nich dôkazy z procesného
hľadiska nezavinila. Ide tak o prípady, keď skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy už v čase pôvodného
konania existovali, ale strane sporu neboli známe. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní, ide vtedy, keď strana sporu dôkaz v pôvodnom konaní označila, ale
tieto dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.

1.5. Súd prvej inštancie zistil, že v posudzovanej veci bola zachovaná objektívna trojročná lehota,
nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 5Csp/60/2023-263 nadobudol právoplatnosť dňom 18.
júna 2024 a uznesenie odvolacieho súdu z 12. júna 2025 č. k. 11CoCsp/24/2024-354 nadobudlo
právoplatnosť dňom 14. júla 2025, pričom žaloba na obnovu konania bola súdu prvej inštancie doručená
16. septembra 2025.

1.5.1. Zároveň bola zachovaná trojmesačná subjektívna lehota, ktorá oprávnenému subjektu plynie
odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy
uplatniť. Subjektívna lehota musí byť dodržaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty. V tomto prípade
odôvodnil žalobca žalobu aj tým, že dňa 4. septembra 2025 sa ako splnomocnený zástupca žalobcu na
pojednávaní na Okresnom súde vo G. B. dozvedel o uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej aj ,,najvyšší súd“) zo 17. júna 2025 sp. zn. 8Cdo/99/2024.
1.6. Súd prvej inštancie zopakoval, že žalobca sa žalobou domáhal obnovy konania s poukazom na
§ 397 písm. a), b) CSP. Dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP sú len také skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu
na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je

aj to, že pre navrhovateľa obnovy môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. b/ CSP).
1.6.1. Skutočnosti, dôkazy a rozhodnutia týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania
odôvodňujúce obnovu konania sa nesmú týkať nesprávnej činnosti, procesného postupu či právneho
posúdenia veci súdom. Nemožnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnomkonaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť uznať, či
predložiť tieto skutočnosti alebo dôkazy stranou sporu voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania
možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré strany sporu

označili, ale súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.
1.6.2. Žalobca za skutočnosti, ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a za dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, označil predovšetkým to, že súd prvej inštancie a odvolací súd sa nesprávnym právnym posúdením
vo veci vyjadrili k platnosti právneho úkonu - k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, následnej

neplatnosti postúpenia pohľadávky, keďže posledná výzva na úhradu pohľadávky z 11. septembra
2014 neobsahovala identifikáciu splátky, pre ktorú hrozilo následné vyhlásenie predčasnej splatnosti
celého úveru a identifikáciu konkrétnej splátky neobsahovalo ani oznámenie o zosplatnení z 13. októbra
2014 s tým, že až dňa 4. septembra 2025 sa žalobca dozvedel o uznesení najvyššieho súdu sp. zn.
8Cdo/99/2024.
1.6.3. Podľa názoru súdu prvej inštancie žiadna zo skutočností namietaných žalobcom nemá charakter

predpokladaný § 397 písm. a), b) CSP, keďže žalobca poukázal len na vecnú nesprávnosť rozsudku,
čo však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania. V zmysle § 397 písm. a)
CSP skutočnosti, dôkazy a rozhodnutia týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania
odôvodňujúce obnovu konania sa nesmú týkať nesprávnej činnosti, procesného postupu, či právneho
posúdenia veci súdom. Tieto možno namietať a odstrániť podaním iných opravných prostriedkov.

1.7. Dôvod obnovy podľa § 397 písm. b) CSP prichádza do úvahy vtedy, ak si strana v pôvodnom konaní
riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a riadne označila dôkaz, ktorý navrhla
vykonať, ale z objektívnych dôvodov ho nebolo možné vykonať.
1.7.1. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca už v pôvodnom konaní namietal absolútnu neplatnosť
právneho úkonu - predčasnej splatnosti úveru podľa § 37 a § 39 OZ, a to konkrétne vo svojom vyjadrení

z 11. februára 2024 (č. l. 209 až 211 súdneho spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 5Csp/60/2023) a vo
vyjadrení zo 4. apríla 2024 (č. l. 219 až 235 súdneho spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 5Csp/60/2023),
ku ktorým sa súd prvej inštancie v rozsudku z 23. apríla 2024 č. k. 5Csp/60/2023-263 vyjadril, a preto
nie je možné posudzovať dôvod obnovy ani podľa § 397 písm. b) CSP.
1.8. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že dňa 4. septembra 2025 sa ako splnomocnený zástupca žalobcu

na pojednávaní na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši dozvedel o uznesení najvyššieho súdu zo 17. júna
2025 sp. zn. 8Cdo/99/2024, súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 108/2012, z ktorého vyplýva: ,,ani
z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov považovať za skutočnosť, na základe ktorej by
bolo možné požiadať o obnovu konania. Judikatúra totiž predstavuje právny názor na výklad a aplikáciu

určitej právnej normy, a to buď vo všeobecnej polohe, alebo v nadväznosti na konkrétne
skutkové okolnosti riešeného prípadu“.
1.9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval žalobu za zjavne nedôvodnú, preto ju
odmietol.
1.10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

1.10.1. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd prvej
inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP.

2.2. Poukázal na to, že on sa vyjadroval k predčasnej splatnosti úveru v pôvodnom konaní na základe
jemu v tom čase známych podkladov, pričom nemal vedomosť ohľadne pred vydaním rozsudku súdu
prvej inštancie z 23. apríla 2024 sp. zn. 5Csp/2/2023 o existujúcej judikatúre najvyššieho súdu (viď
uznesenie najvyššieho súdu z 25. januára 2024 sp. zn. 5Cdo/2/2023).
2.3. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru pôvodným veriteľom, preto následné postúpenie

pohľadávky včítane postúpenia záložného práva z pôvodného veriteľa na žalovaného považuje za
absolútne neplatné.
2.4. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie mal mať vedomosť o uznesení najvyššieho súdu z 25.
januára 2024 sp. zn. 5Cdo/2/2023 a mal postupovať ex offo podľa tohto uznesenia.
2.5. Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

z 29. novembra 2021 sp. zn. 7CoCsp/14/2021, rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica z 28.
novembra 2022 sp. zn. 7Csp/20/2022, rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn.
9Cdo/46/2023, sp. zn. 6Cdo/152/2022).2.6. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd povolil obnovu konania, resp. vrátil vec na nové
konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podlˇa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podlˇa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie,
odvolací súd konštatuje, že uznesenie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá

odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP s použitím § 234 ods. 2 CSP.
6.1. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie (v súlade s citovaným §
387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty prejednávanej veci.

7. Podľa § 397 písm. a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,

ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
7.1. Podľa § 397 písm. a), b) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,

ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8. Z ustanovenia § 397 písm. a) CSP vyplýva, že primárnou zákonnou podmienkou na obnovu
konania je existencia takej skutočnosti (eventuálne rozhodnutia alebo dôkazu), ktorá existovala i v čase

pôvodného rozhodnutia a ktorú strana, ktorá sa domáha obnovy konania bez svojej viny, teda
z objektívneho (nie subjektívneho) dôvodu, alebo pre objektívnu prekážku, nemohla použiť v pôvodnom
konaní, pričom musí byť splnená i druhá kumulatívna podmienka a to, že takáto skutočnosť (resp.
rozhodnutie alebo dôkaz) môže pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnej veci.
8.1. Podľa § 397 písm. b) CSP dôvodom na povolenie obnovy konania je aj možnosť vykonania

dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade pôjde o také dôkazy,
ktoré navrhla alebo predložila strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu
existencie objektívnych prekážok. Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre
stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

9. V posudzovanej veci žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu z 25. januára 2024
sp. zn. 5Cdo/2/2023, ktoré existovalo v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, resp. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2021 sp. zn. 7CoCsp/14/2021 a rozhodnutie Okresného súdu
Banská Bystrica z 28. novembra 2022 sp. zn. 7Csp/20/2022 i na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
5Cdo/197/2022, sp. zn. 9Cdo/46/2023, sp. zn. 6Cdo/152/2022.

10. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalobca dôvod obnovy, tak ako ho vymedzil v žalobe na
obnovu konania s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu zo 17. júna 2025 sp. zn. 8Cdo/99/2024,
v podstate napáda právne posúdenie veci v pôvodnom rozhodovaní na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 5Csp/60/2023 ohľadne neplatnosti zosplatnenia úveru. I z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že

žalobca napáda právne posúdenie veci v pôvodnom rozhodovaní na súde prvej inštancie pod sp. zn.
5Csp/60/2023.11. ,,Právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom (Ústavným súdom, ministerstvom a pod.)
než procesným súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy
konania.“ (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 185/96, R 105/1998).

11.1. I z uznesenia najvyššieho súdu z 15. novembra 2023 sp. zn. 2Cdo/152/2022 vyplýva: ,,25. Podľa §
397 písm. a) Civilného sporového poriadku proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného
konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 26. Nezmeniteľnosť a záväznosť

rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa
spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného
prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí aj žaloba
na obnovu konania, smerujúca proti právoplatnému rozsudku. Dôvody jej prípustnosti sú preto v §
397 CSP stanovené taxatívne. 26.1. Uplatnenie žaloby na obnovu konania z dôvodu daného v §
397 písm. a) CSP vyžaduje existenciu rozhodnutia, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na

obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní; môže ísť aj o rozhodnutie,
ktoré bolo vydané až po právoplatnom skončení konania napadnutého žalobou o obnovu konania, ak
môže pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide pritom o rozhodnutie vypovedajúce
o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré boli predmetom pôvodného konania. 27. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/98/2011, publikovanom v časopise Zo súdnej praxe č. 2/2017 vo

vzťahu k obnove konania uviedol, že: „Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým
možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav
v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy;
na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti

iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je
dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa §228 ods. 1 OSP (pozri rozhodnutie
NS SR publ. v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000)“. Aj keď uvedené rozhodnutie rieši prípustnosť
obnovy konania podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, tento záver je plne aplikovateľný
aj za účinnosti Civilného sporového poriadku. 27.1. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil najvyšší

súd aj v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/116/2022 z 29. júna 2023. 28. Dovolací súd pre úplnosť poukazuje aj
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/2012 z 25. apríla 2012, v ktorom konštatoval, že:
„Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a konštantnú
judikatúru) považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania.
Judikatúra totiž predstavuje právny názor na výklad a aplikáciu určitej právnej normy, a to buď vo

všeobecnej polohe, alebo v nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti riešeného prípadu.“

12. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) zdôrazňuje, že existencia odlišného právneho
názoru vyslovená v inom súdnom konaní riešiacom skutkovo i právne analogickú problematiku nie je
dôvodom na obnovu konania.

12.1. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na uznesenie ústavného súdu z 25. apríla
2012 sp. zn. II.ÚS 108/2012, z ktorého vyplýva: ,,Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru
súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a konštantnú judikatúru) považovať za skutočnosť, na základe
ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania. Judikatúra totiž predstavuje právny názor na výklad
a aplikáciu určitej právnej normy, a to buď vo všeobecnej polohe, alebo v nadväznosti na konkrétne

skutkové okolnosti riešeného prípadu. Zjednodušene povedané to znamená, že s ohľadom na súdnu
prax v iných veciach môže účastník konania vo svojej právnej veci argumentovať v prospech pre
neho priaznivého výkladu a aplikácie práva s poukazom na rozhodnutia vydané v iných obdobných
prípadoch. Preto pokiaľ bola sťažovateľka presvedčená o nesprávnosti právneho posúdenia jej veci
(čoho dôkazom v jej očiach bolo aj dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu v inej obdobnej veci), mohla

a mala sa pokúsiť svoj odlišný právny názor presadiť v rámci dovolania, prípadne podnetom na podanie
mimoriadneho dovolania. Napokon mohla podať aj sťažnosť ústavnému súdu. Nie je však možné
namiesto uvedených prostriedkov nápravy právoplatných rozhodnutí použiť inštitút obnovy konania,
ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom najmä na nápravu pochybení pri zisťovaní skutkového
stavu, nie teda na naprávanie chybných právnych názorov.“

13. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu

zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
14.1. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok
aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo súdneho spisu odvolací súd nezistil, že by
žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo

podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.