Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4Csp/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204032
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4425204032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, v zastúpení: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. D. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 293,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť B. E. F., G.) žalobou zo dňa 16.10.2025 žiadal, aby súd
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu sumu 293,49 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 14.03.2022 Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom
úvere č. 1000160846, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 934 eur na kúpu spotrebného
tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (Apple iPhone 13 mini 128GB Starlight biely). Kúpna cena
tovaru bola 934 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0 eur a na zvyšok kúpnej
ceny poskytol žalovanému úver podľa uvedenej zmluvy o úvere. Účelom zmluvy bolo poskytnutie úveru
na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného. Podľa zmluvy o úvere mal žalovaný
splácať úver v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 45,80 eur, a to až do celkovej sumy úveru

vo výške 1098,92 eur, bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 17,94 % a RPMN vo výške
17,07 %. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom z
dňa 24.09.2022 (predžalobná upomienka) vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok vo výške 137,40
eur do 14.10.2022. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto žalobca
dňa 21.10.2022 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 23.10.2022 - „Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, v ktorom vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného zostatku

najneskôr do 22.11.2022. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 293,49 eur.
Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo mal žalovaný
plniť podľa oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti.

2. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP, pretože sa
súdu nepodarilo doručiť mu žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ani

zistiť jeho skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov.

3. V zmysle § 177 ods. 2/ písm. a) CSP a § 297 písm. b) CSP súd nenariadil vo veci pojednávanie,
pretože išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci.4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to žalobou,
výpisom z registra klientskych informácii, Štandardnými Európskymi informáciami o spotrebiteľskom

úvere, dotazníkom o klientovi, Informáciou o RPMN, Zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere č.
1000160846 zo dňa 14.03.2022, Všeobecnými obchodnými podmienkami H. B. F., G., prehľadom
splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou z 24.09.2022, doručenkou, oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru z 23.10.2022 spolu s doručenou, Rámcovou zmluvou o postúpení
pohľadávok z 22.12.2017, Dodatkom č. 7 k rámcovej zmluve, žiadosťou o postúpenie a prevod,

oznámením o postúpení pohľadávky z 20.12.2024, výzvou na zaplatenie pohľadávky z 01.10.2025 spolu
s ePotrvdenkou a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (B. E. F., G.) a
žalovaným dňa 14.03.2022 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na kúpu
tovaru – Apple iPhone 13 mini 128GB Starlight biely – vo výške 934 eur, s akontáciou 0 %. Žalovaný

sa zaviazal tento úver splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 45,80 eur, prvá splátka bola splatná
dňa 20.04.2022 s frekvenciou anuitných splátok mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Z predmetnej
zmluvy ďalej vyplýva výška úrokovej sadzby 17,94 %, RPMN 17,07 %. Celkové náklady žalovaného
predstavovali sumu 164,92 eur a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu
1098,92 eur. V zmluve sú uvedené okrem identifikačných údajov žalovaného, aj osobné údaje v rozsahu

jeho rodinného stavu (slobodný), čistého mesačného príjmu za posledné tri mesiace (800 eur).

6. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný čerpal k 14.03.2022 úver vo výške 934 eur, uhradil
k 20.10.2022 sumu 320,60 eur, následne uhradil ešte ďalšie splátky, dlžná istina je žalovaná suma
293,49 eur.

7. Žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou B. F., G. listinou nazvanou ako
predžalobná upomienka zo dňa 24.09.2022 (č. l. 31 spisu) upozornený, že ak nepríde k úhrade sumy
137,40 eur do 14.10.2022 bude žalobca oprávnený úver zosplatniť, pretože omeškanie pretrváva od
20.07.2022. Predmetná listina bola doručovaná na adresu žalovaného uvedenú v zmluve, doporučene,

žalovaný si ju prevzal dňa 05.10.2022. Na základe listiny právneho predchodcu žalobcu - spoločnosti
B. F., G. zo dňa 23.10.2022 prišlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru k 21.10.2022 s tým, že výška
dlžnej sumy predstavovala sumu 876,69 eur, túto sumu mal žalovaný uhradiť najneskôr do 22.11.2022.

8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky bolo zistené, že pôvodný veriteľ spoločnosť B. F., G. postúpila

pohľadávku na žalobcu k 16.12.2024.

9.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy(ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je

dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné
úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely

rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce
sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa
odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

10. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzujeposkytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, účinného v čase predčasného zosplatnenia úveru, ak

ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu (ďalej len zákon č. 483/2001 Z. z.), ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie

pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu) ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

16. V konaní nebolo sporné, a aj bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť B.
F., G.) a žalovaný uzatvorili dňa 14.03.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne
ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Keďže poskytovanie úverov bolo predmetom
obchodnej činnosti pôvodného žalobcu – veriteľa, preto veriteľ a dlžník, čiže žalovaný uzavreli zmluvu
o úveru, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. V konaní ďalejnebolo sporné, že predmetný úver je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

17. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ v spotrebiteľských veciach
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo

však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho
zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ
môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcejsplátkyzároveňtakmôžeurobiťažpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatením
omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do
splatnostinajbližšejsplátkynevyužije,jehoprávonavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverupretúktorú

splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané
ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

18. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému titulom zmluvy

o úvere sumu 934 eura, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Právny predchodca žalobcu
si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovanému dohodnutý úver, a žalovaný konal v rozpore so
zmluvnými dojednania zmluvy o úvere a neuhrádzal pravidelné mesačné splátky riadne a včas, čím
sa dostal do omeškania so splácaním svojej pohľadávky. Žalovaný celkovo zaplatil na predmetný úver
sumu 320,60 eur. Listom nazvaným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 24.09.2022 (k čomu predložil

právny predchodca žalobcu fotokópiu doručenky) vyzval právny predchodca žalobcu na zaplatenie
dlžných splátok (137,40 eur) do 14.10.2022, s tým, že ak nepríde k úhrade, bude veriteľ oprávnený
úver zosplatniť. Následne dňa 21.10.2022 právny predchodca žalobcu zosplatnil predmetný úver, ktorú
skutočnosť oznámil žalovanému doporučenou zásielkou, ktorú žalovaný prebral dňa 31.10.2022. Právny
predchodca pritom žalobný nárok postavil na skutkových tvrdeniach, podľa ktorých došlo k platnému

zosplatneniu úveru, ktorý bol inak v čase podania už splatný v celom rozsahu.

19. Súd predtým, ako sa meritórne zaoberal nárokom žalobcu z vecnej stránky v prvom rade skúmal,
či je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože súd je povinný skúmať procesné
podmienky počas celého konania, a to aj v prípade, ak to strana konania nenamieta. Aktívnou

vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

20. Súd skúmal podmienky platného vyhlásenia úveru (hoci bol úver už v čase rozhodnutia, ako aj
podania žaloby v celosti splatný), pretože žalobca skutkovo odvodzoval svoj nárok od vyhlásenia

okamžitej splatnosti pred termínom konečnej splatnosti úveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 (ako aj v ďalších rozhodnutiach v jednej
názorovej línii, ktorá vytvára už ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, viď napr.
sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, 6Cdo/15/2023 zo
dňa25.09.2024) ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne

splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh.“ V predmetnej veci nebola v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani v zosplatnení
špecifikovaná splátka, s ktorou bol žalovaný v omeškaní. Aj táto skutočnosť má zásadný dosah na

právny záver, podľa ktorého bolo predmetné zosplatnenie neplatné. Aj Krajský súd v Nitre, vo svojom
rozsudku, sp. zn. 11CoCsp/2/2025 zo dňa 05.03.2025 uviedol, že zastáva právny názor, že výzva
prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska
jeho určitosti musí obligatórne obsahovať(identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanomspore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez
uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa

nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi,
ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.

21. Pred podaním žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu(B.

E. F., G.) na žalobcu, pričom súd bol v dôsledku uvedeného skúmať, či žalobcovi svedčí aktívna vecná
legitimácia v tomto konaní.

22. Súd poznamenáva, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu
predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre
platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení
pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu

centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Ustanovením
§ 92 ods.8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu.

Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová
lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére
súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú
interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky

podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju
pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť
nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) (rozsudok NS SR vo
veci 7 Cdo26/2017 zo dňa 28.03.2018). Dovolací súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že v prípade,

ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej
pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade
so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka

alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť
súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to
zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR
sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej

pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť
právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka).

23. V predmetnej veci, súd skúmal podmienky platnosti postúpenia pohľadávky, pričom dospel k záveru,
že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný z nasledovných dôvodov. Predmetný úver už bol v čase

podania žaloby splatný, rovnako aj v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, pričom podľa názoru
bola splnená podmienka splatnosti celej pohľadávky. V danom prípade však nebola splnená podmienka
predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie dlhu, ktorou môže byť podľa judikatúry aj oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Zo záveru formulovaného dovolacím súdom v bode 41 uznesenia
sp. zn. 9Cdo/165/2022 jednoznačne vyplýva, že výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže

byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu, ak toto
oznámenie zároveň obsahovalo výzvu na úhradu dlhu.24. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách pre účinné postúpenie pohľadávky vyžaduje omeškanie
dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od doručenia písomnej výzvy. Opačný výklad by totiž umožňoval
postúpenie pohľadávky ihneď nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie od banky dlžníkovi,

čím by bola dlžníkovi odňatá možnosť zabrániť postúpeniu predmetnej pohľadávky tým, že by svoj
dlh voči banke uhradil. Najskôr tak musí dôjsť k písomnej výzve banky dlžníkovi, ktorej doručením
dlžníkovi začne plynúť lehota 90 dní na splnenie záväzku a až po jej uplynutí môže dôjsť k postúpeniu
pohľadávky na iný subjekt. Takémuto výkladu citovaného ustanovenia nasvedčuje aj rozhodnutie NS
SR sp. zn.1Cdo 147/2017 zo dňa 24. 04. 2018, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal výkladom cit. ust.

§ 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom uviedol: „Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi
skutočnosťami(podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a dlžníkov o následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.“

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným a VÚB, a.s. bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvu súd
vyhodnotil ako platne uzatvorenú, nepovažoval ju za neplatnú ako celok, bola uzatvorená riadne, v
písomnej forme, určite a zrozumiteľne a obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010
Z. z. Súd však skúmal, či bol úver platne zosplatnený. Podrobnejšie k dôvodom zamietnutia žaloby

súd uvádza nasledovné zdôvodnenie: Vo výzve podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru súd konštatuje, že v otázke určitosti tejto výzvy podľa
predmetného ustanovenia, teda či je táto výzva určitá, ak neobsahuje uvedenie konkrétnej dlžnej
splátky, pre ktorú veriteľ je oprávnený pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a s ktorou je spotrebiteľ
v zmysle dikcie ustanovenia § 53 ods. 9 OZ viac ako 3 mesiace v omeškaní, je potrebné zdôrazniť,

že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že na uplatnenie práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti podľa ust. § 565 OZ je nevyhnutné uplynutie trojmesačnej lehoty od omeškania
so zaplatením splátky a kumulatívne musí dodávateľ upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva
v lehote nie kratšej ako 15 dní. V prípade, keď zákonodarca vymedzil podmienku splátky, mal na
mysli omeškanie v poradí prvej splátky, a to za predpokladu, že nie je spotrebiteľom uhradená.

Vzhľadom na dikciu predmetného ustanovenia súd konštatuje, že dodatočné uhradenie omeškanej
splátky spotrebiteľom konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Takýto
právny názor je možné podporiť dikciou ustanovenia § 565 OZ, ktoré tiež časovo limituje právo
dodávateľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Upozornením má zákonodarca na mysli
adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do dispozičnej sféry spotrebiteľa a z ktorej

obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9 citovaného
ustanovenia, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565
OZ a v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a
zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým
sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Účel predmetného ustanovenia predstavuje ochranu spotrebiteľa,

pretože mu poslednýkrát umožňuje uhradiť svoju splatnú peňažnú mesačnú pohľadávku, s ktorou je v
omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú má veriteľ zákonnú možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru (bez ohľadu na to, že by bol spotrebiteľ v omeškaní už i so skoršími mesačnými splátkami),
čím by zamedzil možnosti veriteľa vykonať závažnú zmenu v obsahu záväzku zo strany veriteľa v
podobe zmeny spôsobu splácania existujúceho dlhu, respektíve straty výhody splátok. Na základe

vyššie vyjadreného účelu ust. § 53 ods. 9 OZ a výzvy zakotvenej v predmetnom ustanovení a vzhľadom
na samotný následok, ktorý potencionálne môže nastať (strata výhody splátok) súd uvádza, že preto je
potrebné uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník viac ako 3 mesiace v omeškaní, vo výzve podľa
vyššie citovaného ustanovenia. Jedná sa tak o rozhodujúcu skutočnosť, pretože spotrebiteľ ako slabšia
strana musí vedieť, pre ktorú konkrétnu splátku bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a na ten

účel má slúžiť výzva v zmysle predmetného ustanovenia, ktorá svojim charakterom na túto skutočnosť
spotrebiteľa upozorňuje. Výlučné uvedenie výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní nepostačuje
k tomu, aby spotrebiteľ mohol posúdiť, ktorá (splatná) splátka je spôsobilá vyvolať následok v podobe
vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu, respektíve ktorú považuje dodávateľ za relevantnú pre jeho
následný postup, pričom ak túto dlžník následne, respektíve dodatočne po splatnosti uhradí, tak zmarí

zákonnú možnosť veriteľa uskutočniť zmenu v obsahu záväzku v podobe straty výhody splátok úveru
(pre porušenie povinnosti spotrebiteľa plniť dlh rozvrhnutý do vopred dojednaných mesačných splátok
riadne a včas). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ohľadom uvedenej otázky určitosti výzvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 5Cdo/197/2020 zo dňa 26.6.2024 v bode 12.2 až 12.3 uviedol, že „V súvislosti s úpravou režimu
straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že
veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo

splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že
upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ

môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa
plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený

celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť
spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli
rozhodnutiami súdov nižších inštancií vzaté do úvahy.“

26. Obdobný právny názor bol Najvyšším súdom SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa

31.7.2024 (najmä bod 23. odôvodnenia),ako i v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 (najmä
bod 14.2). Z výzvy zo dňa 24.09.2022 vyplýva, že sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
celkovej sumy 137,40 eur. Avšak z tejto výzvy nevyplýva konkrétna splátka (lehota jej splatnosti a
výška), s ktorou bol žalovaný ku dňu doručenia predmetnej výzvy v omeškaní. Pre určitosť výzvy
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nepostačuje len matematickým prepočtom dedukovať, ktorá

splátka predstavuje splátku, pre ktorú veriteľ pristupuje k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Na tomto
mieste súd poznamenáva, že dlžník oddiali možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nie
zaplatením celého dlhu, respektíve uvedenej dlžnej sumy (v konkrétnom prípade sumy 137,40 eur), ale
zaplatením jedinej splátky, a to splátky, pre ktorú má veriteľ úmysel mimoriadne zosplatniť úver (v tomto
prípade mesačná splátka vo výške 45,80 eur vyplývajúca zo zmluvy o úvere). Samotná skutočnosť

neurčitosti výzvy sa neprejavuje výlučne v rovine otázky platnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru,
ale tiež v rovine súdneho procesu, pretože súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti
úkonov veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v
zmysle § 53 ods. 9 OZ(a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 OZ) preskúmavaním platobnej histórie
úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať (narážajúc na „procesné limity“ v zmysle

ust. § 132 ods.2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť. Ďalej súd poukazuje aj
na zápisnicu z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre zo dňa 08.04.2025, kde
bolo prijaté stanovisko občianskoprávnych senátov Krajského súdu v Nitre, že vo výzve na zaplatenie
v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ musí byť špecifikovaná splátka, pre ktorú sa dlh zosplatňuje. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru a vyhodnotil výzvu zo dňa 24.09.2022, ktorá predstavuje výzvu podľa ust.
§ 53 ods. 9 OZ, za absolútne neplatný právny úkon nevyvolávajúci právne účinky práve pre jeho
neurčitosť. Keďže predmetná výzva je absolútne neplatným právnym úkonom, nemohlo dôjsť ani k
platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, respektíve predčasnému zosplatneniu úveru.

27. Vzhľadom na uvedené (nebola pohľadávka žalobcu riadne zosplatnená), nie je žalobca aktívne
vecne legitimovaný, A. B., G. postúpilo pohľadávku v rozpore so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona
o bankách) a postúpenie pohľadávky je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd teda
konštatoval, že k zosplatneniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom, nebolo vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru platné, okrem toho právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá nebola

platná, preto žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia, preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

28. Súd v konaní plne úspešnému žalovanému v zmysle § 255 ods. 1/ CSP, náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy zo spisu vyplývajúce nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.