Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824202126
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8824202126.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. A., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom A. B. C. XXX/XX, XXX XX D. C., prechodne bytom D. XXX/X, XXX XX E., zastúpený:
Advokátska kancelária HAVRILA s. r. o., so sídlom Námestie slobody 1366/13, 071 01 Michalovce, IČO:
57 177 783, proti žalovaným: 1. F. E. G. G. H. XX/X, XXX XX E., I.: XX XXX XXX, 2. I. J. K., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom L. M. XXXX/X, XXX XX N., žalovaný v 2. rade zastúpený: PETRÁN A PARTNERI
ADVOKÁTSKAKANCELÁRIAs.r.o.sosídlomPuškinova16,08001Prešov,IČO:36854581,ourčenie
neplatnosti kúpnej zmluvy,

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému v 1. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

5C/54/2024

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.11.2024 domáhal proti žalovaným určenia,
že kúpna zmluva zo dňa 8.11.2023 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku, parcele registra „C“ KN č. XXXX/XXX
o výmere 210 m2- ostatná plocha, pôvodne zapísaná na LV č. XXX, toho času zapísaná na LV č. XXXX
k.ú. E., obec E., F. D. M. O. je neplatná.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca v roku 2001 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v k.ú. E., obec E., F. D. M. O.. Konkrétne ide o pozemky,
parcely registra „C“ parc. č. XXXX, P. XXXX, P. XXXX/XX, P. XXXX/XXX a rekreačnú chatu súp.
číslo XXX stojacu na pozemku parc. č. XXXX. Od nadobudnutia nehnuteľností do vlastníctva žalobcu
tieto nehnuteľnosti nerušene užíval. Dňa 02.08.2021 žalobca adresoval žalovanému v l. rade písomnú
žiadosť na dokúpenie pozemku (špic na vstupe k pozemku žalobcu), konkrétne parcelu C-KN č. XXXX/
XXX o výmere 210 m2 - ostatná plocha. Zo strany žalobcu, šlo o kvalifikovanú žiadosť, obsahujúcu
všetky potrebné zákonné prílohy, vrátane geometrického plánu. Vo vzťahu k tejto žiadosti sa žalovaný v

l. rade písomne ani akýmkoľvek iným spôsobom nevyjadril, až do 18.07.2024. K vyjadreniu žalovaného
v l. rade k vyššie uvedenej žiadosti žalobcu došlo až takmer po 3 rokoch, a to len z dôvodu, že žalobca
žalovaného v 1. rade telefonicky, ale aj prostredníctvom emailovej komunikácie doslova urgoval. Až po
týchto troch rokoch žalovaný v 1. rade zaslal nesúhlasné stanovisko Majetkovej komisie obce a námietkupána I. A. žalobcovi. Pán A. svoju námietku odôvodnil tým, že odpredajom parcely C-KN č. XXXX/
XXX o výmere 210 m2 - ostatná plocha žalobcovi bude znemožnený jediný prístup k jeho pozemku.
Dňa 22.08.2024, a to opätovne len z dôvodu žiadosti žalobcu mu bola zaslaná zápisnica zasadnutia

majetkovej komisie obce zo dňa 21.10.2021, na ktorom sa rozhodlo, že sa neodporúča predaj žalobcovi.
Žalobcovi však nebol uvedený žiaden dôvod pre ktorý mu nebol odporučený predaj, tento dôvod žalobca
ani doposiaľ nepozná, a preto odpredaj nehnuteľnosti o ktorý žalobca žiadal a jeho nevyhovenie je zo
strany žalovaného v l. rade nedôvodný, diskriminačný a teda nezákonný. Žalovaný v 1. rade uzatvoril
so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu dňa 08.11.2023, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k

predmetnému pozemku parcely C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2 - Ostatná plocha (pozemok o
ktorého kúpu mal záujem žalobca) na žalovaného v 2.rade. Žalobca poukázal na ust. § 9a ods.8 písm. e)
zákona o majetku obcí (účinného do 31.10.2023). V prípade schválenia predaja tohto pozemku nebola
splnená prísna zákonná podmienka upravená zákonom o majetku obce, nakoľko nebol naplnený dôvod
hodný osobitného zreteľa. Dôvod hodný osobitného zreteľa podľa uznesenia č. 209/2023, ktorým sa
schválil odpredaj pozemku žalovanému v 2. rade: „Spočíva v skutočnosti, že žiadateľ vlastní hneď vedľa

predmetnej parcely svoju parcelu a stavbu: rekreačnú chatu, pričom predmetný pozemok sa nachádza
hneďvedľajehonehnuteľností.Predmetnúparcelužiadateľdlhodoboužíva,týmtoprevodomsazosúladí
dlhodobý užívací stav so stavom právnym.“ Pri prevádzaní vlastníckeho práva k predmetnému pozemku
žalovaný v 1 .rade vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný v 2. rade nie je
jediným vlastníkom parcely nachádzajúcej sa hneď vedľa parcely C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210

m2. Žalobca je taktiež vlastníkom parciel nachádzajúcich sa vedľa parcely C- KN č. XXXX/XXX. Dôvod
hodný osobitného zreteľa, nemôže jedného vlastníka zvýhodňovať a druhému zasahovať absolútnym
spôsobom do vlastníckeho práva, ako je tomu v tomto prípade. Žalobca ďalej poukázal na ust. §
9b ods. 1 zákona o majetku obcí a § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí. Naliehavý právny záujem
na podaní tejto žaloby žalobca odôvodňuje tým, že prevodom vlastníckeho práva k parcele C-KN č.

XXXX/XXX o výmere 210 m2 zo strany žalovaného v 1. rade žalovanému v 2.rade bol žalobcovi
znemožnený prístup na pozemky v jeho výlučnom vlastníctve, parcely registra „C“ KN parc. č. XXXX/
XXX; parc. č. XXXX; parc. č.XXXX a parc. č. XXXX/XX a to v celom rozsahu, nakoľko pri vstupe na
svoje nehnuteľnosti musí prechádzať cez pozemok patriaci žalovanému v 2.rade. Predmetnou kúpnou
zmluvou došlo k absolútnemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Absolútny a neprimeraný zásah

do vlastníckeho práva žalobcu stále trvá, čo nepochybne zakladá naliehavý právny záujem žalobcu
na tejto veci. Poukázal na ust. § 123, § 124 a § 126 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v l. rade
svojím konaním - t. j. prevodom vlastníckeho práva k pozemku parcele registra „C“ parc. č. XXXX/
XXX o výmere 210 m2 - Ostatná plocha postupoval v rozpore nie len s ustanoveniami zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, ale aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj v

rozpore s antidiskriminačnou právnou úpravou. Vo vzťahu žalobcovi bola porušená okrem iného zo
strany žalovaného v 1.rade aj zásada rovnakého zaobchádzania, nakoľko žalovaný v l. rade v rovnakom
prípade, za rovnakých okolností, neaplikoval rovnaký prístup na posúdenie splnenia podmienok k
žiadosti o odkúp pozemkov od žalobcu a od žalovaného v 2. rade. Bez akéhokoľvek zrejmého dôvodu,
žalovaný v 1. rade znevýhodnil žalobcu, následkom čoho došlo k neprimeranému zásahu do jeho

vlastníckeho práva. Žalobcovi nebol umožnený odpredaj pozemku parcely C-KN č. XXXX/XXX, aj z
dôvodu námietky pána A., že kúpou pozemku žalobcom mu bude znemožnený jediný prístup na jeho
pozemok. Žalovaný v l. rade však absolútne zvýhodnil bez akéhokoľvek dôvodu žalovaného v 2. rade,
nepozerajúc na žalobcu ako vlastníka pozemkov do ktorého vlastníckeho práva sa predajom zasiahne.
Priamo svojím konaním žalovaný v l. rade totiž zvýhodnil žalovaného v 2.rade , s ktorým uzavrel kúpnu

zmluvu dňa 08.11.2023, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k parcele C-KN pare. P.
XXXX/XXX v dôsledku ktorého bolo trvalé zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu. V tejto súvislosti
žalobcapoukázalnaust.§2ods.1až3Antidiskriminačnéhozákona.Žalovanýv2.radeuzavretímkúpnej
zmluvy dňa 08.11.2023, ako kupujúci porušil dobré susedské vzťahy, čo zakladá právo žalovaného v 1.
rade na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2023 podľa čl. IV bod 4. Kúpna zmluva zo dňa

08.11.2023 uzatvorená medzi žalovaným v l. rade a žalovaným v 2.rade je absolútne neplatná, a to z
dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky na prevod majetku obce, absencie dôvodu hodného osobitného
zreteľa, nakoľko dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým sa odôvodnilo schválenie predaja parcely C-
KN č. XXXX/XXX je nepravdivý, nezákonný a diskriminačný.

3. Žalovaný v 1. rade k žalobe žalobcu uviedol, že žaloba žalobcu je oprávnená, nakoľko zo strany
žalovaného v 2. rade došlo k špekulatívnej kúpe a zjavnej snahe poškodiť žalobcu. Zriekol sa nároku
na náhradu trov konania4. Žalovaný v 2. rade žiadal predmetnú žalobu ako zjavne nedôvodnú na nariadenom pojednávaní bez
ďalšieho zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovanému plnom rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením príloh žaloby, a to kúpnou zmluvou z 8.11.2023, listom
vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., listom vlastníctva č. XXX, k.ú. E., Podaním námietky proti žiadosti p. A.
o dokúpenie pozemku zo dňa 27.9.2021, Uzneseniami č. 185/2023, č. 186/2023, 187/2023, č. 188/2023,
č. 189/2023, č. 190/2023, č. 191/2023, č. 192/2023, č. 193/2023, č. 194/2023, č. 195/2023, č. 196/2023,
č. 197/2023, č. 198/2023, č. 199/2023, č. 200/2023, č. 201/2023, č. 202/2023, č. 203/2023, č. 204/2023

až č. 220/2023, všetky zo dňa 30.10.2023, Žiadosťou o dokúpenie pozemku z 2.8.2021 a geodetickým
nákresom, Vyjadrením žalovaného v 2. rade k žalobe z 14.4.2025 s prílohami – výrezom ortofotomapy,
výrezom z katastrálnej mapy, zobrazeniami pozemku, Vyjadrením žalobcu z 29.7.2025 s prílohou –
vyjadrením I. Q. E. z 14.7.2025, Vyjadrením žalovaného v 1. rade z 8.8.2025, Vyjadrením žalovaného v
2. rade z 1.9.2025 s prílohami – skenom katastrálnej mapy, zobrazením situácie a polohy nehnuteľnosti
I. E. na mape, katastrálnou mapou z roku 2000, Vyjadrením žalovaného v 2. rade z 10.12.2025, Správou

Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor z 25.11.2025 s prílohami a to výpisom z LV
č. XXX, katastrálne územie E. a výpisom z LV č. XXXX, k.ú. E., Zverejnením zámerov na odpredaj
pozemkov za rok 2023, zverejnených na úradnej tabuli žalovaného v 1. rade dňa 12.10.2023 a z
neho uznesenie č. 169/2023, výsluchom strán sporu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie E., F. D. M.
O. bolo zistené, že žalobca je pod B3 vedený ako výlučný vlastník v podiele 1/1 na ňom zapísaných
nehnuteľností: pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 591 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 80 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 163 m2, ostatná plocha, pozemok parcely
registra„C“parc.č.XXXX/XXXovýmere138m2,ostatnáplocha,rekreačnáchatasúp.čísloXXXstojaca
na pozemku parc. č. XXXX.

7. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E., okres D.

M. O. bolo zistené, že žalovaný v 2. rade je pod B1 vedený ako výlučný vlastník v podiele 1/1 na ňom
zapísaných nehnuteľností: pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 210 m2, ostatná
plocha. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č.V-2447/2023 zo dňa 8.12.2023-265/23.

8.PredmetomKúpnejzmluvyč.KVA-2382/178/2023-4058/2023z8.11.2023uzavretej medzižalovaným

v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim je prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v k.ú. E. na LV č. XXX, a to parcely C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2, druh pozemku
ostatná plocha (čl. III. zmluvy). Kúpna cena za predmet prevodu bola uvedená v sume 2625,- eur.
Podľa čl. IV bod 4 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak by kupujúci porušil dobré
susedské vzťahy, alebo dobré mravy, má predávajúca právo jednostranne odstúpiť od zmluvy.

9. Podľa listiny Podanie námietky proti žiadosti p. A. o odkúpenie pozemku, I. L. A. svoju námietku
adresovanúžalovanémuv1.radeodôvodniltým,žeodpredajomparcelyC-KNč.XXXX/XXXmužalobca
znemožní jediný prístup k jeho pozemku. Uviedol tiež, že žalobca mu chce zámerne znemožniť prístup
na pozemok a výstavbu rekreačnej chaty. Okrem znemožnenia prístupu na pozemok znemožní tiež

napojenie na inžinierske siete.

10. Podľa Zverejnenia zámerov na odpredaj pozemkov za rok 2023, zverejneného na úradnej tabuli
žalovaného v 1. rade dňa 12.10.2023 a z uznesenia č. 169/2023 z 12.10.2023 vyplýva, že obecné
zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade schválilo zámer na predaj pozemku vo vlastníctve F. E., konkrétne

sa jedná o zámer predaja: parcely C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m, druh pozemku: ostatná plocha
žalovanému v 2. rade ako žiadateľovi. Cena za 1 m2 pozemku bola určená znaleckým posudkom.
Dôvod hodný osobitného zreteľa: Spočíva v skutočnosti, že žiadateľ vlastní hneď vedľa predmetnej
parcely svoju parcelu a stavbu: rekreačnú chatu, pričom predmetný pozemok sa nachádza hneď vedľa
jeho nehnuteľností. Predmetnú parcelu žiadateľ dlhodobo užíva, týmto prevodom sa zosúladí dlhodobý

užívací stav so stavom právnym.
11. Podľa uznesenia obecného zastupiteľstva č. 209/2023 zo dňa 30.10.2023, ktorým obecné
zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade schválilo odpredaj pozemku žalovanému v 2. rade, dôvod
hodný osobitného zreteľa spočíva v skutočnosti, že žiadateľ vlastní hneď vedľa predmetnej parcelysvoju parcelu a stavbu: rekreačnú chatu, pričom predmetný pozemok sa nachádza hneď vedľa jeho
nehnuteľností. Predmetnú parcelu žiadateľ dlhodobo užíva, týmto prevodom sa zosúladí dlhodobý
užívací stav so stavom právnym.

12. Žalobca predložil spoločne so žalobou tiež listinu „ Dokúpenie pozemkov-žiadosť“, z 2.8.2021
adresovanú žalovanému v 1. rade, ktorou žiadal o dokúpenie susediacich pozemkov k parcele č.
A2053/100 a A2053/94 podľa predloženého geodetického nákresu.

13. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 14.4.2025 uviedol, že zákon o majetku
obcí (zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „ZMO“)) kreuje osobitný spôsob judikovania
neplatnosti zmluvy o prevode majetku obce, ktorý sa vzťahuje iba a výlučne na najzávažnejšie porušenia
povinnosti vyplývajúcich zo ZMO. Dôraz sa kladie podľa § 9a ods. 8 písm. e) ZMO na dodržanie
zákonného procesu na úrovni obce, a to najmä vymedzenie zdôvodnenia hodného osobitného zreteľa,
zverejnenie zámeru prevodu určeným spôsobom, dosiahnutie trhovej ceny a hlasovanie obecného

zastupiteľstva kvalifikovanou väčšinou. Žalobca predmetnou žalobou neuvádza a nenamieta platnosť
spornej KZ s ohľadom na porušenie „procesných“ podmienok schválenia spornej KZ, ale s poukazom
na nedodržanie ním očakávanej kvality resp. charakteru dôvodu hodného osobitného zreteľa. Dôvody
hodné osobitného zreteľa ZMO nekonkretizuje a ponecháva obci právomoc ich individuálne posúdiť v
rámci samosprávnej činnosti. Ak zákonodarca ponechal rozhodovanie o dôvode hodnom osobitného

zreteľa v pôsobnosti obecného zastupiteľstva, jeho použitie v konkrétnom prípade nie je možné
preskúmavať. Sú to obecní poslanci, ktorí detailne poznajú situáciu a potreby obyvateľov, a preto sú
zákonom uspôsobení vyhodnotiť danosť dôvodu hodného osobitného zreteľa. Čo sa týka materiálnej
stránky vymedzených dôvodov hodných osobitného zreteľa, o týchto rozhodli poslanci jednohlasne, s
odkazom na výslovne vymedzený dôvod, ktorý zodpovedá realite, a preto je legitímny a logický. Ani

žalobca nespochybnil, že žalovaný klient predmetný pozemok dlhodobo užíva, a na vlastné náklady
spracoval jeho povrch na prístupovú cestu k svojmu pozemku a stavbe rekreačnej chatky. Keďže
dôvod hodný osobitného zreteľa bol pri hlasovaní o schválení uzavretia spornej KZ pomenovaný, čo
vyplýva už zo žalobcom predloženého dôkazu uznesenia obecného zastupiteľstva, a tento dôvod nebol
spochybnený ani vyvrátený, akékoľvek ďalšie skúmanie jeho „naplnenia“ je irelevantné a vysoko nad

rámec podmienok, pre ktoré možno v zmysle ZMO napádať platnosť zmluvy o prevode majetku obce.
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce,
ktorým sa zakladajú právne vzťahy, alebo ktorým sa adresátom ukladajú práva a povinnosti, ale ide
o prejav vôle orgánu obce ad hoc. Na kreovanie rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa nevzťahujú
ustanovenia o správnom konaní, takže námietka žalobcu voči kvalite zistenia skutkového stavu je

bezpredmetná. Žalobca však vo svojich kritériách na správnosť procesu schvaľovania spornej KZ
zachádzaešteďalej,keďnamietaporušeniezásadyrovnakéhozaobchádzaniažalovanouobcou,ktoráv
minulosti mala podľa názoru žalobcu v analogickej situácii postupovať rozdielne, čím žalobcu poškodila.
Je evidentné, že postup obce pri schvaľovaní zmlúv o prevode majetku nie je predmetom pravidiel
zákona č 365/2004 Z.z., pretože sa tento vzťahuje výslovne na prípady podľa jeho § 3 ods. 1 zákona.

Výkon samosprávy obcí v tomto smere nie je obmedzený antidiskriminačnou právnou úpravou, a teda
právne úvahy žalobcu nemajú žiadny zmysluplný základ. V prvom rade, na „odkúpenie“ pozemku od
obce neexistuje zákonom definovaný právny nárok. Každý prevod majetku obce sa posudzuje ad hoc s
ohľadom na špecifické okolnosti prípadu, a obec je plne zákonne spôsobilá autonómneho rozhodnutia v
takej veci bez ohľadu na predstavy alebo želenia možných záujemcov. V žalobcom opisovanom prípade

I. A. žalovaná obec neumožnila žalobcovi odkúpenie malého pozemku lichobežníkového tvaru, ktorý
predstavoval jediný prístupový bod na pozemky I. A. (C-KN č. XXXX/XXX a C-KN XXXX/XX)2, ktoré
by tým navyše stratili možnosť pripojenia na inžinierske siete. Tieto výhrady I. A. celkom logicky a
opodstatnene vytkol v období do schválenia návrhu tamojšej kúpnej zmluvy žalobcu, a to bol dôvod,
pre ktorý žalovaná obec odkúpenie neodsúhlasila. Navyše, v tamojšom prípade bola koexistencia dvoch

paralelne podaných žiadostí o odkúpenie danej časti pozemku, žalobcu aj pána I. A., teda žalovaná obec
prevod neschválila aj s ohľadom na tento konflikt. V prípade schválenia spornej KZ, ktorej neplatnosti
sa žalobca domáha predmetnou žalobou, žalobca nikdy nepodal obdobnú žiadosť ako žalovaný klient,
nevzniesol a žalovanej obci neadresoval výhrady v lehote, v ktorej bol zámer prevodu zverejnený na
informačnej tabuli obce, a preto žalovaná obec nemala dôvod ex offo uvažovať o odlišných želaniach

či predstavách iných vlastníkov susediacich pozemkov. Situáciu s pánom I. A. je potrebné vnímať aj
v kontexte minulých krokov žalobcu, ktorý rovnakým spôsobom (t.j. bez protiponuky resp. námietky
iného záujemcu), aký teraz považuje v prípade žalovaného klienta za neplatný, získal od žalovanej obce
relatívne rozsiahle pozemky bezprostredne hraničiace s pozemkami I. A.. Nemožno preto nesúhlasiťs názorom prezentovaným v Námietkach I. A. predložených v prílohe predmetnej žaloby, že žalobca
dlhodobo javí záujem o kúpu voľných pozemkov žalovanej obce vo svojom bezprostrednom susedstve,
a nehľadí pritom na žiadne cudzie záujmy, ktoré tým môžu byť eventuálne dotknuté. V konaniach s

obdobným meritom veci sa naliehavý právny záujem neposudzuje a neskúma, pretože podľa § 137
písm. d) CSP ide o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu - § 9b ZMO. Pokiaľ
žalobca z dôvodu širších súvislostí namieta, že spornou KZ stratil svoj doterajší existujúci prístup k
svojim pozemkom, treba poznamenať, že tento „prístup“ v legálnom slova zmysle nemal ani pred
prevodom predmetného pozemku, pretože na ňom nemal zriadené žiadne vecné bremeno, nemal

so žalovanou obcou uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu či iné obdobné vecné či zmluvné právo. Ak
chcel žalobca umocniť dôvody predmetnej žaloby poukazom na eventuálny problém s prístupom, od
prevodu predmetného pozemku žalovaný klient k žiadnemu zamedzeniu vstupu nepristúpil, a pristúpiť
ani nemieni. Žalovaný klient nemá záujem zneužiť svoje postavenie na úkor ktoréhokoľvek suseda, a
o predmetný pozemok prejavil záujem len a výlučne z dôvodu získania vlastného legálneho prístupu
po pozemku, ktorého zhutnený povrch v minulosti na vlastné náklady vyhotovil. Predmetný pozemok

nie je pre žalobcu jediným prístupovým miestom, pretože tento je teoreticky možný aj z pozemku C-
KN č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej obce. Žalobca síce argumentuje údajným porušením dobrých
susedských vzťahov zo strany žalovaného klienta, ale nikde v predmetnej žalobe skutkovo neuvádza, v
čom by také porušenie vzťahov malo spočívať. Tým, že žalovaný klient bol úspešný vo výbere záujemcu
o kúpu predmetného pozemku, neporušil žiadnu povinnosť, a ani morálne či susedské vzťahy a pravidlá,

a len preto, že pre žalobcu je táto situácia subjektívne diskomfortná, nič nenasvedčuje, aby došlo k
naplneniu možnosti žalovanej obce uplatniť právo na odstúpenie od spornej KZ. Žalobca sa v žiadnom
prípade nemôže domáhať uplatnenia určitého zmluvného práva žalovanou obcou, pretože ide o právny
vzťah medzi žalovanými. Žalobca nemá právny nárok vstupovať do právnych vzťahov tretích osôb a
určovať im, aké právo majú alebo nemôžu využiť. Navrhol žalobu ako zjavne nedôvodnú na zamietnuť.

14. Žalobca vo vyjadrení z 29.7.2025 uviedol, že dôvodnosť podanej žaloby odvodzuje práve na základe
ustanovenia § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, teda namieta zákonný proces na úrovni
obce, t.j. nakoľko predmetný zákon stanovuje ako zákonnú podmienku zdôvodnenie dôvodov hodných
osobitného zreteľa pri prevodoch majetku obce, žalobca teda napáda túto procesnú podmienku, ktorá

nebola dodržaná. Nepochybne zákon o majetku obcí nekonkretizuje dôvody hodné osobitného zreteľa,
avšak tieto musia byť jednoznačne preukázané, dané, odôvodnené a v žiadnom prípade prevod majetku
obce nesmie byť nezákonný a diskriminačný. Preto nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného v 2. rade
uvedené na s. 2 v bode 5, že použitie dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné preskúmavať
v konkrétnom prípade. Uvedené podporuje aj zákonné ustanovenie § 9b zákona o majetku obcí.

Neplatnosti sa možno domáhať a to práve z dôvodu, že predaj nebol realizovaný v súlade s § 9a
a §9b, nakoľko podľa § 9a , musí byť daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý je odôvodnený,
nepochybne môže súd podľa na základe gramatického výkladu tohto ustanovenia preskúmavať aj
existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa v konkrétnom prípade. V tomto smere je nevyhnutné
prihliadať aj na účel, zmysel a význam zákonných ustanovení podľa § 9a a § 9b zákona o majetku obcí.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k novele zákona o majetku obcí. Objektívne
nie je možný iný prístup na pozemky vo vlastníctve žalobcu, nakoľko z pozemku na ktorý sa odvoláva
žalovaný vo vyjadrení, tento má nevhodné plošné a výškové pomery. Porušenie dobrých susedských
vzťahov možno nepochybne vidieť v tom, že predajom pozemku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade
žalovanému v 2. rade došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, a to vo veľkej miere, čo vyústilo

do nepriateľského naladenia medzi stranami sporu, ignorácie a stavu absolútnej neistoty, či žalovaný
v 2. rade umožní žalobcovi aj naďalej prechod cez predmetný pozemok, aj napriek skutočnosti, že
žalovaný v 2.rade uviedol, že nemieni zamedziť vstupu, v záujme absolútnej istoty, sa nemôže žalobca
spoliehať výlučne na dobrú vôľu žalovaného v 2. rade. Je nesporné, že na odkúpenie pozemku od obce
neexistuje zákonom definovaný právny nárok, avšak obec je povinná rozhodnúť o prevode majetku v

súlade so zákonom definovanými podmienkami, a predovšetkým nediskriminačne. Kúpna zmluva zo
dňa 08.11.2023 uzatvorená medzi žalovaným v l. rade a žalovaným v 2. rade je absolútne neplatná,
a to z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky na prevod majetku obce, absencie dôvodu hodného
osobitného zreteľa, nakoľko dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým sa odôvodnilo schválenie predaja
parcely C-KN č. XXXX/XXX je nezákonný a diskriminačný.

15. K vyjadreniu žalobca pripojil listinu „Vyjadrenie k možnostiam vstupu na pozemky parcely C-KN
č.XXXX; č. XXXX/XXX a č. XXXX/XX vo vlastníctve A. A. nachádzajúcich sa v kú. E., obec E., okres
D. M. O.“ zo dňa 14.7.2025 vyhotovenú I. Q. E., autorizovaným stavebným inžinierom, v ktorej sauvádza, že vstup na pozemok žalobcu je možný aj z cesty - Vodárenská, parcela C-KN č. XXXX/X,
ktorá je vo vlastníctve obce, ktorá musí dbať na to, že podľa stavebného zákona, k stavbe musí byť
zabezpečený prístup. Žalobca si nemôže zriadiť nový vstup na pozemok z parcely C-KN č. XXXX/X,

ktorý je vo vlastníctve obce. Tento vstup však nie je možné realizovať z dôvodu plošných i výškových
pomerov. Veľký výškový rozdiel by znamenal realizovať veľké zemné práce a veľké stavebné úpravy už
zrealizovaných oporných múrov a stavieb. Na stavebnom úrade žiadny sused neodsúhlasí vytvorenie
nového vstupu. Jediný vhodný a objektívne možný vstup na pozemky pána A. je z parcely C-KN č.
XXXX/XXX, ktoré sú však vo vlastníctve žalovaného v 2. rade.

16. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení z 8.8.2025 uviedol, že celý proces odpredaja prebieha maximálne
transparentne. Obec predáva pozemky k rekreačným chatám, ktoré vlastníci využívajú. Za bývalého
režimu dostávali vlastníci chát len pozemky pod rekreačnou chatou a ostatné pozemky ostávali štátne.
Po revolúcii v roku 1989 boli tieto pozemky prevedené do vlastníctva obce a tá ich odpredáva jednotlivým
vlastníkom chát, alebo pozemkov. Spravidla ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom

na netransparentné skúsenosti z minulosti obec zaviedla akési štandardizované postupy, ktoré sú
zverejnené aj na stránke obce. Jednotlivé žiadosti obecný úrad zbiera počas celého roka. Spravidla
na jeseň zasadá Komisia majetková, ktorá jednotlivé žiadosti prerokuje. Následne o jednotlivých
žiadostiach rokovalo obecné zastupiteľstvo, ktoré schvaľovalo jednotlivé zámery, následne boli tieto
zámery opätovne prerokované vrátane námietok k jednotlivým odpredajom, ak nejaké vznesené boli.

Ako poistka pred špekuláciami sú v kúpnych zmluvách uvedené nasledovné klauzuly: 1. Zmluvné strany
sa dohodli, že vyššie uvedená nehnuteľnosť sa nesmie oplotiť s výnimkou tzv. živých plotov. V prípade
ak kupujúci nesplní túto povinnosť, je predávajúca oprávnená tento plot odstrániť sama, pričom všetky
náklady na odstránenie znáša kupujúci. 2. Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúca má predkupné
právo na nehnuteľnosť popísanú v čl. III. Tejto zmluvy v prípade jej budúceho predaja zo strany

kupujúceho. Kúpna cena v prípade uplatnenia predkupného práva bude rovnaká ako kúpna cena podľa
tejto zmluvy. 3. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak by kupujúci porušil dobré susedské vzťahy,
alebo dobré mravy, má predávajúca právo jednostranne odstúpiť od zmluvy. Obec bola informovaná,
že zo strany kupujúceho došlo k zjavnej špekulácii, žiaľ toto upozornenie prišlo neskoro. Starosta obce
za účelom riešenia vzniknutej situácie niekoľko krát kontaktoval kupujúceho, ktorý prisľúbil stretnutie

priamo na mieste, ale z jeho strany k takémuto stretnutiu nikdy nakoniec nedošlo. Po oboznámení sa
so všetkými skutočnosťami je žalovaný v 1. rade toho názoru, že žaloba je oprávnená a že zo strany
žalovaného v 2. rade došlo k špekulatívnej kúpe a zjavnej snahe poškodiť žalobcu.

17. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 1.9.2025 uviedol, že zákon o majetku obcí (ďalej len „ZMO“) žiadne

zdokladovanie danosti dôvodov nepredpokladá, nepredpokladá ani materiálny prieskum „kvality“ týchto
dôvodov, a už vôbec nehovorí o akomsi zisťovaní skutkového stavu. Žalovaný v 2. rade poukázal v tejto
súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2024, sp.zn.: 6Cdo/25/2022. Sporný prevod
bol vykonaný adekvátnym zákonne predpokladaným postupom, kedy bol dôvod hodný osobitného
zreteľa výslovne uvedený, pravdivý (čo nepopiera žalobca, a ani žalovaná obec), transparentne

zverejnený, a včas odhlasovaný príslušnou obecnou komisiou, obecným zastupiteľstvom, ako aj
samotným starostom žalovanej obce. Pokiaľ ide o žalobcom citovanú časť údajnej Dôvodovej správy
k ZMO, o dôvodovú správu síce ide, ale k zákonu č. 137/2023 Z.z., ktorý mení (zmenil) ZMO od
01.11.2023, zatiaľ čo žalobca opiera dôvodnosť svojej žaloby o znenie ZMO účinné do 31.10.2023, ktoré
je však pokiaľ ide o predpoklady prevodu majetku obce odlišné. ZMO v znení do 31.10.2023 upravuje

predpoklady prevodu majetku obce v žalobcom citovanom ust. § 9a ods. 8 písm. e) ZMO, avšak od
01.11.2023 sú tieto podmienky definované v ust. § 9a ods. 15 písm. f) ZMO. Aj keď teda žalobca účelovo
odkazuje na dôvodovú správu, táto sa zjavne nevzťahuje na podmienky, ktoré má žalobca tendenciu
v žalobe obhájiť, a teda táto iniciatíva žalobcu vyznieva zmätočne a otvára otázku, či žalobca opiera
skutkový stav veci o správnu právnu úpravu. Teoretické úvahy o možných vstupoch žalobcu na svoj

pozemok zmienené vo vyjadrení k žalobe, nemali mať tendenciu preklopiť podstatu merita veci na
dokazovanie vhodných alternatív prístupu k stavbe, pretože ide povahovo o úplne iné konanie – podľa
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré nie je predmetom sporu. Žalobca nemá legálny prístup k
svojej stavbe bez ohľadu na výsledok tohto sporu, faktický prístup žalobca má a mal v každom prípade
z pozemku C-KN č. XXXX/X vo vlastníctve tretej osoby – Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti,

a.s., ktorá nie je účastníkom konania, a s ktorou žalobca nemal a nemá aj tak uzavretý žiadny titul
užívania, nie je sporné, že žalovaný nikdy nebránil užívaniu sporného pozemku, ktorý bol predmetom
prevodu napadnutou kúpnou zmluvou (ďalej len „KZ“), a ani to nemá v úmysle a žalovaný klient dlhodobo
prechádza k svojej nehnuteľnosti aj cez pozemok žalobcu C-KN č. XXXX, čo mu žalobca umožnil nazáklade ústnej dohody. Odborné vyjadrenie inžiniera E. zo dňa 14.07.2025 môžeme označiť za komplot
jeho subjektívnych názorov, ktoré sa celkom neprípustne zaoberajú právnymi otázkami a hypotézami, na
čo inžinier nemá kompetenciu a odbornosť (napr. že obec má dbať na to, aby mal každý prístup k stavbe,

žežiadnysusedneodsúhlasínovývstup),azároveňtaktiežbezkompetencieazainteresovanianavrhuje
právne riešenie rozdeľovania pozemkov medzi stranami. I. E. nie je vhodný na predkladanie akékoľvek
odborných posúdení ako dôkazu, pretože ide o vysoko zaujatú osobu, ktorá má nablízku vlastnú
nehnuteľnosť a nie je nestranným pozorovateľom, ale blízkym priateľom žalobcu. Jeho „odborné“ závery
pretonemajúžiadnuvýpovednúhodnotuapotrebnúvierohodnosť.Tietovyjadreniažalobcunapovedajú,

že jeho tzv. právny záujem a deklarované dôvody neplatnosti napadnutej KZ je len umelo vytvorená
konštrukcia kompenzujúca subjektívnu nespokojnosť žalobcu s tým, že sa verejného a transparentného
procesu kúpy sporného pozemku nezúčastnil. Je absolútne právne irelevantné a nevierohodné, že
žalobca cíti nežičlivosť alebo stav neistoty či „zlé naladenie“ s obavou o právo vstupu, ak rovnakú obavu
nepociťuje aj voči Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., z ktorej pozemkov má faktický
vstup, a ak žalovaného klienta nikdy nevyzval na usporiadanie vzťahov napr. vecným bremenom. Ak

Obec E. v danej situácii od spornej KZ neodstúpila, nevidí porušenie dobrých mravov a susedských
vzťahov, a teda k nemu objektívne nedochádza. Pokiaľ by sa subjektívny pocit krivdy a diskriminácie zo
získania susedného pozemku druhou osobou mal považovať za dôvod nezákonnosti prevodu, potom
by boli všetky prevody majetku obce diskriminačné, a tým nezákonné, lebo by sa dotýkali želaní alebo
pocitov ďalších nezúčastnených osôb. Rovnako diskriminačné a narúšajúce dobré susedské vzťahy by

sa aplikáciou tejto logiky stali aj viaceré prevody obecných pozemkov v prospech žalobcu, ktoré taktiež
zasahovali do eventuálnych prístupov či priľahlých pozemkov susedov. Aj stavebné aktivity žalobcu
neraz zasahovali do legitímnych záujmov žalovaného, napr. jeho prístavba chaty, súp. č. XXX, je za
hranicou pozemku žalovaného klienta, rovnako ako celý ním postavený oporný múr. Vyzdvihovanie
záujmov žalobcu ako dôvodu diskriminácie je v tomto kontexte paradoxom, pretože práve žalobca má

v porovnaní so susedmi najvýhodnejšiu pozíciu. Žalovaný v 2. rade v prílohe predložil na porovnanie
kópiu katastrálnej mapy z r. 2000, z ktorej jasne vyplýva, že žalobca prikupovaním voľných pozemkov
od obce znásobil, a na úkor susedov maximalizoval veľkosť svojho pozemku okolo pôvodne menšej
chaty, ktorú následne taktiež podstatným spôsobom rozšíril a zväčšil. Parametre, podľa ktorých žalobca
posudzuje údajnú diskriminačnosť napadnutého prevodu, mu v minulosti neprekážali, keď taktiež získal

rovnakým postupom pozemok C-KN č. XXXX/XXX, k.ú. E. umiestnený na eventuálnej trase prístupu
suseda I. A., pričom jeho prístup znemožnený nebol. Zákonnosť dôvodu hodného osobitného zreteľa
nespočíva v tom, či tento dôvod vyhovuje každému, ale musí vyhovovať obci, a preto zaň jej volení
zástupcovia väčšinovo hlasovali.

18. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 10.12.2025 uviedol k stanovisku obce ako žalovaného v 1. rade,
že toto žiadnym spôsobom, ani náznakom netvrdí akékoľvek porušenie zákonnosti procesu prevodu
majetku obce. Obec priamo tvrdí, že proces bol štandardizovaný, zákonný a transparentný, a že sa
do zmluvy zakomponovali určité záruky proti špekulatívnosti kupujúcich, napr. vo forme možnosti obce
odstúpiť od zmluvy z dôvodu porušenia dobrých susedských vzťahov alebo mravov. Je zvláštne, ak obec

na jednej strane tvrdí, že žalovaný v 2. rade mal konať špekulatívne, dokonca zjavne špekulatívne, a
preto so žalobou súhlasí, ale zároveň obec od zmluvy doposiaľ neodstúpila. Názory obce z predmetného
vyjadrenia sú teda nepodložené, vnútorne nekonzistentné a nevierohodné. Obec nikde netvrdí akým
spôsobom žalovaný v 2. rade poškodil žalobcu. Príčiny a motivácia obce popierať v prospech žalobcu
svoju suverenitu, aj keď obec tento právny úkon vykonala, a vlastným zastupiteľstvom jednohlasne

schválila, nám nie sú známe, avšak nejde o skutočnosti s vplyvom na právne posúdenie veci.

19. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že v tomto prípade neboli
splnené zákonné podmienky prevodu v súlade so zákonom o majetku obci, žalovaní nesprávne
vyhodnotili, respektíve, žalovaný v 2. rade uviedol nepravdivé skutočnosti pri odkúpení pozemku,

predmetná parcela č. XXXX/XXX slúžila ako príjazdová cesta k dvom nehnuteľnostiam, a to vo
vlastníctve žalobcu, žalovaného v 2. rade. Neexistoval žiaden zákonný dôvod, prečo by mal žalovaný v
2. rade nadobudnúť majetok obce na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaný v 1. rade
uznáva dôvodnosť žaloby a sám poukazuje na špekulatívne konanie žalovaného v 2. rade pri kúpe.
Podstatou žaloby je neexistencia zákonného dôvodu na kúpu predmetného pozemku a z nej vyplývajúca

neplatnosť kúpnej zmluvy, čo žalovaný v 1. rade potvrdil, následne správanie a postoj žalovaného v 2.
rade len podčiarkuje jeho úmysel a cieľ poškodiť svojho suseda. V závere uviedol, že pravdepodobne si
obec v čase schvaľovania neuvedomila, že predmetný pozemok užíva aj žalobca, žalovaný uviedol do
omylu obec a obecné zastupiteľstvo už pri podaní žiadosti, keďže uviedol, že užíva predmetný pozemok,účelovo a ľstivo opomenul skutočnosť, že ho spolu s ním užíva aj žalobca. Odôvodnenie dôvodov
hodných osobitného zreteľa nie je v súlade so skutkovým stavom, pretože predmetný pozemok užívali
v rovnakom pomere, dôvod uvedený v uznesení č. 209/2023, ktorým sa schválil odpredaj pozemku je

nepravdivý, nie je v súlade so skutkovým stavom a celý postup je nezákonný, preto je kúpna zmluva
neplatná,

20. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že starosta obce problém posúdil a uznal, že je dôvodný
aj argumenty žalobcu sú dôvodné. Do zmluvy zakotvili aj možnosť, že obec má právo odstúpiť od zmluvy,

ak sa narušia dobré susedské vzťahy a mravy, je to taká všeobecná klauzula, práve pre takéto prípade,
lebo nie vždy sa dá eliminovať „geometrákmi“ a vytýčenými parcelami, skutkový stav, nie vždy sa dá
eliminovať následne spory a možné úmysly ľudí. Obec obmedzila prístup ku chate žalobcu tým, že
predala ten pozemok a jeho žaloba je dôvodná.

21. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že klient

nie je žiadny špekulant a nechce ani nebude nikomu škodiť, preto sa ohradzuje voči jeho démonizácii
za to, že absolútne legálne, transparentne a bez akýchkoľvek pripomienok a výhrad verejnosti a v
súlade s vyjadrenou jednoznačnou vôľou všetkých poslancov a napokon potvrdenou podpisom starostu,
nadobudol pozemok, ktorý je predmetom namietaného právneho úkonu, kúpnej zmluvy. Urobil len to,
čo mu zákon umožňuje, urobil to zákonne, pred týmto niekoľkokrát vykonal aj samotný žalobca, ktorý

sa tým cíti dotknutý, nepriateľsky naladený, ignorovaný v stave neistoty a možno iné prívlastky, ktoré
použil vo svojich písomných vyjadreniach a ktorými odôvodňuje podstatu a dôvodnosť tejto žaloby. To,
že žalobca je do istej miery podozrievavý, že mu žalovaný znemožní vstup, čo nikdy nenaznačil ani
neurobil ani tým nehrozil, nenapĺňa zákonné predpoklady na neplatnosť prevodu po formálnej a ani po
materiálnej stránke. Dôvod hodný osobitného zreteľa má byť absentujúci, nepravdivý, nezákonný a

diskriminačný. Tak dôvody, pre ktoré žalobca v žalobe, tieto hodnotiace úsudky používa nie sú schopné
ani náznakom vyvrátiť alebo spochybniť ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu a to ako vo veci 6Cdo
25/22 ale aj vo veci 4Cdo 162/2018, ktorá jednoznačne hovorí, že ex post kvalitatívne posudzovanie
uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa súdmi je absolútne vylúčené, pretože sú to obce ako
samosprávy, ktoré poznajú svoju situáciu, poznajú situáciu prevádzaného majetku a pokiaľ o splnené

zákonnom predpísané kvórum a vlastne bol zverejnený zámer prevodu tohto majetku. Žaloba, ktorej
dôvodmi je súd viazaný, hovorí, že zákon bol porušený tým, že nebol dostatočne zistený skutkový stav,
lebo žalovaný v 2. rade nie je jediným vlastníkom priľahlého pozemku k spornému pozemku, lebo
taký priľahlý pozemok má aj žalobca, ale toto nijak nespochybňuje to, že v dôvode hodnom osobitného
zreteľa je jednoznačne uvedené, že užíva tento pozemok, že ho užíva dlhodobo a že susedí s jeho

nehnuteľnosťou, to je nesporný fakt, ktorý doposiaľ nikto v toto konaní nevyvrátil, Antidiskriminačná
právna úprava sa v tejto veci sa zjavne vôbec nepoužíva a po druhé na získanie pozemku nie je právny
nárok a porovnávajú sa odlišné prípady, pretože prípad, ktorý uvádzal žalobca na porovnanie je odlišný
už len v tom, že ten prevod, ktorý komparatívne využíva na podporu svojich tvrdení bol namietaný treťou
osobou a práve aj preto obec vzhliadla alebo prehodnotila svoje alebo započítala toto stanovisko do

svojho rozhodnutia. Na procese prevodu tohto pozemku sa podieľali aj poslanci, aj starosta jednohlasne,
to znamená, že ak sa tu vyhodnocuje špekulatívne konanie, potom by sa musel skúmať ďaleko väčší
okruh súvislosti ako to účelovo tvrdí žalobca. Obvinenie zo špekulatívnosti je preto len prázdna floskula
a obec ani v podstate neopísala, v čom tá špekulatívnosť má spočívať. Na záver uviedol, že vykonané
dokazovanie bolo ústretovou, avšak zbytočnou aktivitou, ktorá nič nemení na tom, že žaloba je už z

listinných dôkazov a z písomných vyjadrení nedôvodná.

22. Právny stav žalobcu sa nezmenil ani po získaní pozemku žalovaným, k žiadnemu zásahu do
jeho vlastníckeho práva nedošlo a ani takýto zásah nehrozí a žalobca ani neuviedol, v čom by mal
takýto zásah hroziť. Žalobca nemôže z týchto dôvodov chcieť zrušiť prevod pozemku, pretože išlo by o

suplovanie konania podľa § 151 o) odsek 3. Občianskeho zákonníka a zabezpečenie nevyhnutnej cesty,
na to slúži úplne iné konanie, ktoré súd nemôže nahrádzať ani mu konkurovať. Obec nevyužila dôvod
na odstúpenie od zmluvy jedine preto, že si je vedomá, že k porušeniu dobrých susedských vzťahov
nešlo a špekulatívne konanie nenastalo a také kroky obce by boli úplne bezúspešné.

23. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný v 2. rade sa už predtým vyhrážal, že s ním zatočí.
Cestu si u odkúpil z takýchto špekulatívnych dôvodov a žalobca má obavy, že prejde čas a nejako
zakáže, aby tam chodili. Tá predmetná parcela sa využívala na prístupovú cestu, ktorú väčšinou
obhospodaroval a kosil, všetci tam mohli chodiť, len na prístupovú cestu sa to využívalo. Aj keď obecodpredala ten pozemok ku svojej chate, zatiaľ mu nikto nebráni v prístupe k svojmu pozemku. Prístup
predtým nevyužíval výlučne žalovaný v 2. rade, pretože od odkúpenia chaty v roku 2001, využívali
prístup obaja.

24. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, obec postupovala síce zákonne, ale v rozpore s
dobrými mravmi, žalobca stratil reálne prístup ku chate, nikomu by sa to nepáčilo ani žalovanému v
2. rade. Obec bola uvedená do omylu. Zákon predpokladá aj to, že ľudia tie veci sledujú, preto sa
to zverejňuje, keďže žiadna námietka nebola, obec vyhodnotila, že nie je problém. Funguje to tak, že

sa zbierajú žiadosti počas celého roka, následne zasadne komisia, komisia to vyhodnotí, zámery sa
zverejniaanámietky,ktoréľudiadajú.Jezaužívanépravidlo,ženajeseňsanazbierajúžiadosti,zasadne
komisia, prejednajú sa sporné veci, urobí sa nejaký zápis, dá sa odporúčanie, zverejní sa zámer.
Predpokladá sa, že ľudia to sledujú, dajú námietky, potom sa obec zaoberá jednotlivými námietkami. Tu
žiaľ žiadne námietky neprišli, čiže v dobrej viere to odpredali aj keď skutkový stav tam bol taký, že sú
viacerí užívatelia, to žiaľ vedieť nemohli. Starostu obce mrzí, že, že nedošlo k námietke žiadnej, lebo by

tomu určite predišli. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či uznesenie č.209/2023, ktorým sa schválil
predaj pozemku žalovanému v 2. rade, či je toto uznesenie v súlade s právnym aj v súlade skutkovým
stavom, žalovaný v 1. rade uviedol, že čiastočne áno, lebo žalovaný v 2. rade to užíva, ale zjavne to
užíval aj žalobca, ale komisia to nevedela, jednoducho námietka neprišla žiadna, čiže nemali dôvod si
myslieť, že to tak nie je. Uviedol tiež, že susedské vzťahy strán sporu nie sú ideálne, keď je tu žaloba,

čiže k ich porušeniu došlo.

25. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na predmetnom pozemku, o ktorý požiadal o
odkúpenie je stavba, je tam prístupová cesta, ktorá má hĺbku 80 cm, bol tam navozený 60 cm makadam
a 20 cm tenší štrk, pričom žalovaný v 2. rade realizoval na základe ohlásenia prístupovú cestu ešte v

minulosti, v roku 1993. Žalovaný v 2. rade mal na pozemku prístupovú cestu, ktorá je stavbou a bola
realizovaná na základe ohlášky bývalému starostovi. Cesta je verejne prístupná, žalovaný v 2. rade
nikomu ani žalobcovi nebráni v jej užívaní. Majiteľom stavy, cesty bol výhradne žalovaný v 2. rade,
využíval cestu, nikomu nebránil ju užívať, a tak ako doteraz nikomu brániť nebude. Aj pred podaním
žiadosti, v čase pred podaním žiadosti predmetný pozemok mohol užívať ktokoľvek. Žalobca má aj inú

možnú prístupovú cestu, nie je pravda, že táto nie je možná, vyjadrenia pána E. nie sú pravdivé. Žalobca
chcel zatarasiť prístup, respektíve znemožnil dokupovaním pozemku pánu A., spodnému susedovi
stavať chatu, jemu tam nedajú stavebné povolenie a s tým dokupom, ktorý obec schválila tak isto a
žalobca vyšachoval spodného suseda. Pred podaním žiadosti o odkúpenie pozemku nemal dôvod
oslovovať žalobcu, žalobca má s ním zlé vzťahy. Postavil si prístavbu a celý oporný múr žalobcov stojí

na pozemku žalovaného v 2. rade, zasiahol mu už do jeho pozemku, nemajú korektné vzťahy. Žalovaný
v 2. rade sa dozvedel, že rok predtým bol problém s pánom A., kde žalobca mu chcel zabrániť úplne,
aby mohol mať prístup na pozemok a vôbec niečo postaviť, bál sa, že túto vec spraví aj jemu. Podal
žiadosť v dobrej viere, zabezpečiť si prístup k svojej chate. Na otázku žalovaného v 1. rade, či by sa
žalovanému v 2. rade páčilo, že obec by omylom odpredala prístupovú cestu k jeho chate, žalovaný v

2. rade uviedol, že sa to presne stalo a obec odpredala polovičku jeho prístupovej cesty žalobcovi.

26. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

27. V danom prípade za takýto osobitný predpis možno považovať ustanovenie § 9b ods. 1 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon o majetku obcí“).

28. Podľa § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v

obcinehnuteľnosťaleboosoba,ktorámánaveciprávnyzáujem,samôžedomáhaťneplatnostiprávneho
úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod
majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

29. Podľa § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného

roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.

30. Podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí účinného do 31.10.2023 pri prevodoch majetku
obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovouväčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok
týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným
zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom

tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.

31. Podľa § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a
povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

32. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie E. a žalovaný v 2. rade je vlastníkom parcely č. XXXX/
XXX, aktuálne evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie E., jedná sa pritom o parcelu susediacu
so žalobcovými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX k.ú. E. (s parcelou č. XXXX). Tiež bolo
preukázané, že žalovaný v 1. rade odpredal predmetnú parcelu žalovanému v 2. rade kúpnou zmluvou
z 8.11.2023, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k parcele C-KN č. XXXX/XXX o výmere

210 m2, druh pozemku ostatná plocha (čl. III. kúpnej zmluvy), pôvodne zapísanej na LV č. XXX, k.ú. E..
Predaj predmetného pozemku s poukazom na § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obci bol schválený
obecným zastupiteľstvom žalovaného v 1. rade uznesením č. 209/2023 z 30.10.2023.

K procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy:

33. Pokiaľ ide samotnú o prípustnosť takejto určovacej žaloby, súd poukazuje na skutočnosť, že
zákonodarca v ustanovení ustanovenia §137 CSP, a to v písm. c) a písm. d) zakotvil novú koncepciu
rozlišujúcu klasickú určovaciu žalobu a žalobu o určenie inej právnej skutočnosti. Cieľom úpravy bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a

iných skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Ust. § 137 písm. d)
CSP viaže prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti na predpoklad, že takáto možnosť
vyplýva z osobitného predpisu. Ust. § 137 písm. d) CSP neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu,
ktorá by iba explicitne pripúšťala možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti. Postačuje,
ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení implicitne, teda ak existuje určité

zákonné ustanovenie, z ktorého obsahu možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej
skutočnosti.

34. V danom prípade žaloba žalobcu o neplatnosť predmetného právneho úkonu je podľa názoru súdu
prípustná, nakoľko mu právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu vyplýva z osobitného predpisu,

a to § 9b ods. 1 zákona o majetku obci.

35. Prípustnosť žaloby je tak daná vychádzajúc z § 137 písm. d) CSP v spojení s § 9b zákona o majetku
obcí. Súd tiež konštatuje, že posúdením žaloby podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 9b zákona o
majetku obcí sa existencia naliehavého právneho záujmu nemusí preukazovať.

36. Je tiež potrebné konštatovať zachovanie prekluzívnej lehoty vyjadrenej v § 9b ods. 2 zákona
o majetku obcí, nakoľko žaloba bola na súde podaná dňa 7.11.2024, pričom kúpna zmluva, ktorou došlo
k prevodu majetku obce bola uzavretá dňa 8.11.2023.

37. Zároveň pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie takejto žaloby, je možné
konštatovať, že žalobca v čase podania žaloby (ako už v čase realizácie právneho úkonu – uzavretia
kúpnej zmluvy) mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby ako vlastník nehnuteľnosti v obci
v súlade s § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí účinného od 1.11.2023.

38. Predmetom konania je posúdenie namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy vzhľadom na splnenie
zákonných podmienok pre prevod majetku obce v zmysle § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí.

Zákonné podmienky stanovené pre nakladanie s majetkom obce:

39. Zákonné podmienky pre výnimku vyplývajúcu z § 9 ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, vrátane
toho, že prevod vlastníctva majetku obce sa musí vykonať na základe obchodnej verejnej súťaže,
dražby alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej
podľa osobitného predpisu sú splnené v prípade, že - zámer previesť majetok z dôvodu hodnéhoosobitného zreteľa, o ktorom bolo na zasadnutí mestského zastupiteľstva rozhodnuté trojpätinovou
väčšinou všetkých poslancov, bol počas zákonnej doby zverejnený, - osobitný zreteľ bol zdôvodnený, -
prevod majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa bol odsúhlasený.

40. Zákonné podmienky stanovené pre nakladanie s majetkom obce vyplývajúce z § 9a ods. 8 písm.
e) zákona o majetku obcí súd skúmal v zmysle znenie vyššie citovaného ustanovenia účinného do
31.10.2023, nakoľko tieto podmienky museli byť splnené podľa zákona účinného v čase, keď došlo k ich
realizácii. V tomto smere nehrá úlohu skutočnosť, že k samotnému prevodu došlo za účinnosti iného

znenia zákona.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 163/2020
z 15. apríla 2020: „Ústavný súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť skutočnosť, že aktivity
mestského zastupiteľstva žalovaného vyúsťujúce do prijatia uznesenia zo 16. decembra 2010 treba
skúmať oddelene od samotného uzavretia zámennej zmluvy 14. novembra 2011, pričom každý jeden z

týchto právnych krokov sa riadi právnym stavom, ktorý bol platný a účinný v čase realizácie toho-ktorého
kroku. Pritom je dôležitá aj skutočnosť, že časová účinnosť (dosah) uznesenia mestského zastupiteľstva
zo 16. decembra 2010 nebola ani zákonom, ale ani samotným uznesením mestského zastupiteľstva
nijako obmedzená. Sťažovateľka sa v tejto súvislosti mylne domnieva, že oba tieto kroky musia byť
posudzované podľa právneho stavu účinného v čase uzavretia zámennej zmluvy, a to aj napriek tomu,

že súhlas mestského zastupiteľstva bol daný za účinnosti skoršej právnej úpravy“.

42. Zámer previesť majetok bol obcou vopred zverejnený ako to vyplýva zo Zverejnenia zámerov na
odpredaj pozemkov za rok 2023, zverejneného na úradnej tabuli žalovaného v 1. rade dňa 12.10.2023,
verejne dostupného na internetovej stránke F. E. (R. odpredaj-pozemkov-za-rok-2023/detail/2504 )

a uznesenia č. 169/2023 z 12.10.2023, ktorým bol obecným zastupiteľstvom žalovaného v 1. rade
schválený zámer odpredať parcelu C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2 žalovanému v 2. rade, a to aj
s výslovným uvedením dôvodu hodného osobitného zreteľa. Dôvod hodný osobitného zreteľa spočíval v
skutočnosti, že žiadateľ vlastní hneď vedľa predmetnej parcely svoju parcelu a stavbu: rekreačnú chatu,
pričom predmetný pozemok sa nachádza hneď vedľa jeho nehnuteľností. Predmetnú parcelu žiadateľ

dlhodobo užíva, týmto prevodom sa zosúladí dlhodobý užívací stav so stavom právnym.

43. Uznesením obecného zastupiteľstva žalovaného v 1. rade č. 209/2023 zo dňa 30.10.2023, bol
schválený odpredaj pozemku žalovanému v 2. rade, s výslovným uvedením rovnakého dôvodu hodného
osobitnéhozreteľa.Kschváleniupredajadošlopouplynutílehoty15dníodzverejneniazámeruodpredať

nehnuteľnosti, ako to vyžadovalo ust. § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí účinného v čase
schvaľovania prevodu. Uznesenie bolo schválené trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov v zmysle
§9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí nakoľko nikto z poslancov obecného zastupiteľstva nebol
proti a ani sa nezdržal hlasovania. Tieto skutočnosti ani neboli v konaní spornými.

44. Zákonné podmienky stanovené pre nakladanie s majetkom obce vyplývajúce z § 9a ods. 8 písm. e)
zákonaomajetkuobcítakpodľanázorusúdubolisplnené.Súčinnosťouod1.1.2011zaviedlosprísnenie
podmienok pre nakladanie s majetkom obcí. V súvislosti s aplikáciou § 9a ods. 8 písm. e) zákona o
majetku obcí sa zvýšilo kvórum potrebné na schválenie takéhoto nakladania s majetkom obce na 3/5
zo všetkých poslancov. Zároveň sa navrhlo zavedenie povinnosti odôvodniť súhlas pri uplatnení tejto

výnimky a povinnosti zverejniť zámer predať majetok uvedeným spôsobom, a to 15 dní pred schválením
v obecnom zastupiteľstve (porovnaj Článok z www.epi.sk: Komentár k § 9a zákona 138/1991 Zb.)
Tieto zmeny sledovali zámer transparentnejšieho nakladania s majetkom obcí realizovaným s použitím
výnimky pre dôvod hodný osobitného zreteľa. Pokiaľ žalovaný v 1. rade splnil aj podmienku zverejnenia
zámeru, žalobca mal možnosť namietať pred samotným predajom skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru

akokoľvek zasahovali do jeho záujmov. Práve uvedené bolo zámerom prijatých zmien, pričom verejnosti
(vrátane žalobcu) bolo umožnené zasahovať do procesu predaja majetku obce. Ak však žalobca zostal
v tomto procese pasívny, nakoľko opak z vykonaného dokazovania nevyplynul, pričom zákonný proces
v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) bol obcou dodržaný, nemožno považovať tento prevod majetku bez
ďalšieho za neplatný. Ak žalobca namietal absenciu (neexistenciu ) dôvodu hodného osobitného zreteľa,

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento dôvod bol v zámere predať majetok ako aj v uznesení
o schválení predaja riadne vyjadrený a dôvod, ktorý obecné zastupiteľstvo považovalo za dôvod hodný
osobitného zreteľa, bol riadne formulovaný.45.Žalobcasažaloboudomáhalneplatnostikúpnejzmluvyzdôvodu,žedôvodhodnýosobitnéhozreteľa
nebol naplnený, že predaj pozemku žalovanému v 1. rade bol diskriminačný, žiadosť žalovaného v 2.
rade bola nepravdivá a obec vychádzala z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

46. Sporným medzi stranami tak bolo, či bol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa v súlade s § 9a
ods. 8 písm. e) zákona o majetku obci účinného do 31.10.2023, respektíve, či vôbec je súd oprávnený
skúmať obsah, respektíve kvalitu orgánom obce vymedzeného a schváleného dôvodu osobitného
zreteľa.

47. Súd je s odkazom na príslušnú judikatúru toho názoru, že v danom prípade ani nie je oprávnený
skúmať obsah a kvalitu dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý bol vymedzený v uznesení obecného
zastupiteľstva žalovaného v 1. rade.

48. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom

obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle
obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá
však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžo/212/2010 z 29. septembra 2011, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 284/2006).

49. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2019 sp. zn. 4Cdo/162/2018, ktorého závery
boli prevzaté tiež do rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/25/2022 z 28.02.2024 vyplýva,
že ,,Vo vzťahu k namietanej danosti dôvodu hodného osobitného zreteľa treba zdôrazniť, že zákon
tieto prípady nešpecifikoval (nešpecifikuje ich ani súčasná právna úprava), a tak ponechal na obciach,
aby si mohli individuálne vypracovať zásady, v ktorých vo všeobecnosti upravia, ktoré prípady bude

možné považovať za hodné osobitného zreteľa pri prevode ich majetku. V zásade by malo ísť o
prípady s preferenciou iného ako ekonomického záujmu, kedy by bolo neprimerane tvrdé postupovať
podľa zákona. Pokiaľ zákonodarca ponechal rozhodovanie o použití tohto postupu v pôsobnosti
obecného zastupiteľstva, nie je možné, aby jeho použitie v konkrétnom prípade bolo predmetom
externého posúdenia. Sú to práve obecní (miestni) poslanci, ktorí detailne poznajú situáciu v obci a

potreby jej obyvateľov, a dokážu vyhodnotiť, či dôvod hodný osobitného zreteľa je reálne daný. V
tejto súvislosti treba poznamenať, že zákonom predpísané kvórum na prijatie rozhodnutia o takomto
postupe by malo garantovať, že ide o skutočnú vôľu obecného zastupiteľstva uprednostniť iný
významný záujem, ktorý v danom prípade prevyšuje ekonomické záujmy.“ Uvedený rozsudok NS SR
bol preskúmavaný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí II. ÚS 163/2020 z 15. apríla

2020. Úvahy najvyššieho súdu v týchto súvislostiach posúdil z pohľadu ústavného súdu ako dostatočné
a presvedčivé, ktoré nejavia známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti.

50. Dôvod hodný osobitného zreteľa je neurčitým právnym pojmom, ktorého naplnenie treba posudzovať
vždy ad hoc. Jeho obsah vymedzenia je vždy iný a v každom rozhodnutí samosprávy posudzovaný

individuálne. Obec ako subjekt územnej samosprávy pri hospodárení s ich majetkom má dostatočnú
voľnosť, ktorá je nevyhnutnou podmienkou zabezpečujúcou samostatnosť obce pri rozhodovaní o
nakladaní s majetkovou základňou slúžiacou plneniu verejných úloh (porovnaj Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo/25/2022 z 28.02.2024).

51. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/117/2021 z 23. 08. 2022: „Odvolací súd uvádza,
že zákon č. 138//1991 Zb. nekonkretizuje prípady hodné osobitného zreteľa, podmienkou však je, že
mestské zastupiteľstvo o tom rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný
zreteľ musí byť zdôvodnený a zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť
najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na

svojej internetovej stránke, ak ju má obec zariadenú. O tom, ktorý prípad je možné považovať za
prípad hodný osobitného zreteľa, teda rozhoduje 3/5-inová väčšina poslancov obecného zastupiteľstva
príslušnej obce. Toto oprávnenie je dané iba obecnému zastupiteľstvu ako kolektívnemu orgánu obce
a v konaní nebolo preukázané, a ani tvrdené, že by došlo k zrušeniu uvedeného uznesenia obecného
zastupiteľstva v zmysle príslušných právnych predpisov.“

52. Z uvedených judikatórnych záverov vyplýva, že pokiaľ žalovaný v 1. rade v danom prípade vymedzil
dôvod hodný osobitného zreteľa v uznesení, ktorým schválil prevod svojho majetku na žalovaného v 2.
rade, bol to prejav vôle obce a tento nemožno preskúmavať spôsobom, ako to žiada žalobca. Podmienkypre platnosť kúpnej zmluvy z 8.11.2023 vyžadované zákonom o majetku obcí, konkrétne ust. § 9a
ods. 8 písm. e), o ktoré ustanovenie žalobca žalobu opieral, tak podľa názoru súdu boli splnené a súd
nevzhliadol žiadne dôvody neplatnosti tejto zmluvy. Dôsledkom je tak zamietnutie žaloby žalobcu, ktorou

sa tejto neplatnosti domáhal.

53. Súd v však pre zdôraznenie správnosti svojich záverov, poukazuje aj na ďalšie skutočnosti
v súvislosti so sporným dôvodom hodným osobitného zreteľa.

54. Ako prípady hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované najmä prípady, kedy by bolo
neprimerane tvrdé postupovať podľa § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, napríklad zo sociálnych
alebo verejnoprospešných dôvodov, alebo by týmto postupom vznikli neprimerane vysoké náklady
v porovnaní s hodnotou prevádzaného majetku. Takýmito prípadmi môžu byť prevody majetku
obce na verejnoprospešné účely, napr. na poskytovanie starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb,
zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu, ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je

podnikateľom, prevody majetku obce malej hodnoty alebo pozemkov nízkej výmery, ako aj prevody
garáží, ateliérov alebo nebytových priestorov do vlastníctva nájomcu podľa zákona o vlastníctve bytov.
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/477/2016 z 19. 01. 2018). Vyššie uvedené závery
vyplývajú zo skoršieho metodického usmernenia pre obce pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve obce
podľa zákona o majetku obcí, ktoré si osvojila aj judikatúra súdov.

55. Z uvedeného pohľad tak dôvod hodný osobitného zreteľa v danom prípade vymedzený v uznesení
obecného zastupiteľstva žalovaného v 1. rade nijako nevybočuje z účelu, pre ktorý bola takáto právna
úprava prijatá. Hlavným zmyslom je uprednostniť iný záujem, ktorý v konkrétnom prípade prevýši aj
ekonomické záujmy. V prejednávanej veci je zrejmé, že sa jedná o pozemok menšej výmery ako

aj malej hodnoty, pričom nakoniec jeho cena bola stanovená znaleckým posudkom. Osobitosťou
v konkrétnom prípade bolo, že žiadateľ je vlastníkom susediaceho pozemku a že dlhodobo žiadaný
pozemok užíva. Takýto dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať za nezákonný, za aký
ho označuje žalobca. Z pohľadu súdu nie je možné nič žalovanému v 1. rade vytknúť, ako v súlade
s uvedeným realizoval svoj prejav vôle a rozhodol sa odpredať spornú parcelu žalovanému v 2. rade,

a to za dodržania formálnych kritérií ako aj kritérií transparentnosti vyžadovanými v ust. § 9a ods. 8
písm. e) zákona o majetku obcí účinného v čase schvaľovania prevodu parcely. Skutočnosť, že bol
uprednostnenýjedenzvlastníkovsusediacehopozemkupodľanázorusúdunemôžezohrávaťabsolútne
žiadnu úlohu. Vlastníka nehnuteľnosti totiž nemožno nútiť k predaju svojho majetku jednému alebo
druhému záujemcovi o kúpu. Pokiaľ žalovaný v 1. rade ako subjekt verejnej správy, preto vystupujúc

v súkromnoprávnom vzťahu ako vlastník osobitný, splnil kritéria, ktoré na neho kládol osobitný predpis
(v danom prípade zákon o majetku obcí), ďalej je na neho potrebné hľadieť ako na každého iného
vlastníka realizujúceho svoju autonómnu vôľu. Bolo tak na žalovanom v 1. rade, aby zistil aj relevantný
skutkový stav pred schválením prevodu svojho majetku, ak to bolo potrebné, avšak tieto skutočnosti sú
bez relevancie vo vzťahu k žalobcovi, ktorý nebol subjektom záväzkového vzťahu medzi žalovanými

v 1. a 2. rade. Ako však naviac vyplynulo z vyjadrenia žalovaného v 2. rade z 14.4.2025 a aj z
jeho výpovede na pojednávaní, tento spornú parcelu skutočne užíval minimálne už od roku 1993, od
kedy na nej na vlastné náklady spracoval povrch a realizoval prístupovú cestu, pričom stavbu riadne
ohlásil žalovanému v 1. rade. Uvedenú skutočnosť ani žiadna zo strán sporu nerozporovala. Pokiaľ
teda žalobca nadobudol susediace nehnuteľnosti až v roku 2001, čo sám v žalobe uvádza, niet dôvodu

pochybovaťopravdivostiskutočnostívyjadrenýchvrámcidôvoduosobitnéhozreteľavdanejveci.Pokiaľ
ako dôvod hodný osobitného zreteľa je vymedzená skutočnosť, že žalovaný v 2. rade dlhodobo spornú
parcelu užíval ako vlastník susediacej nehnuteľnosti, samo o sebe uvedené nespôsobuje nepravdivosť
tohto konštatovania, pokiaľ túto parcelu užíval zároveň iný sused (v danom prípade aj žalobca).

56. Obec, ako subjekt, ktorému zákon o obecnom zriadení priznáva status vlastníka, spôsobilého
samostatne hospodáriť so svojim vlastníctvom (§ 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení), má tak
pri nakladaní so svojím majetkom postavenie vlastníka, ktorému prináležia všetky zákonné atribúty
definujúce akéhokoľvek, resp. každého vlastníka veci, a to právo predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať a disponovať (nakladať) s ním. Pokiaľ ide o realizáciu jedného z atribútov vlastníctva, a

to práva vlastníka disponovať s predmetom svojho vlastníctva, tak v prípade vlastníka Obce, podmienky
a obmedzenia nakladania s jej majetkom reguluje zákon o majetku obcí, pričom o nakladaní s týmto
majetkom rozhodujú orgány obce (§ 7 Zákona o majetku obcí), t.j. konkrétne obecné zastupiteľstvo
(§ 9 Zákona o majetku obcí), ktoré rozhoduje, resp. schvaľuje nakladanie s majetkom obce aj formouprevodu vlastníctva k nehnuteľnému majetku obce na inú osobu. Obecné zastupiteľstvo teda svojim
rozhodnutím, slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito sformuje (vytvorí) vôľu obce previesť obci patriaci
nehnuteľný majetok na inú osobu a takto sformovanú vôľu obce, následne skrz dvojstranný právny úkon

(zmluvu) tlmočí navonok v mene obce voči tretej osobe výkonný orgán obce, t.j. starosta obce (porovnaj
Uznesenie Správneho súdu v Košiciach z 12. 8. 2025 sp.zn. 2S/11/2023).

57. Z uvedeného vyplýva, že ak má obec vôľu previesť napr. predajom (ako je tomu aj v tomto prípade,
pozn.) svoj nehnuteľný majetok v prospech tretej osoby, tak táto vôľa vyjadrená vo forme rozhodnutia

obecného zastupiteľstva musí byť určitá (konkrétna) tak, aby túto vôľu mohol následne navonok tlmočiť
skrz kúpnu zmluvu starosta obce. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by akýkoľvek z vyššie
uvedených atribútov v čase uzavretia spornej zmluvy absentoval.

58. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného v 1. rade, že mu neboli známe skutočnosti, že
spornú parcelu užíval aj žalobca, či ďalšie sporné skutočnosti, keďže zo samotnej žaloby je zrejmé, že už

v roku 2021 žalobca žiadal žalovaného v 1. rade o odkúpenie spornej parcely, pričom dňa 27.9.2021 boli
podané námietky k tomuto odkúpeniu od iného vlastníka susediaceho pozemku, ktorý rovnako žiadal
o odkúpenie tej istej spornej parcely.

59. Pokiaľ žalovaný v 1. rade uvádza, že žalovaný v 2. rade ho mal uviesť do omylu, tu je potrebné

zdôrazniť, že aj v prípade úmyselného vyvolania omylu (čo je však potrebné preukázať) v súlade so
zásadou špeciality sa v týchto prípadoch aplikuje § 49a Občianskeho zákonníka a dotknutý právny
úkon tak bude postihnutý iba relatívnou neplatnosťou (§40a Občianskeho zákonníka), ktorej by sa však
vdanomprípadenemoholdovolávaťžalobca.Naviacvprípadoch,kedyosobaurobilaprávnyúkon(napr.
podpísala zmluvu) na základe nesprávneho predpokladu, očakávania alebo úsudku, ktorý nebol priamo

súčasťou obsahu tohto úkonu, takýto omyl spravidla ani nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

60. Žalovaný v 1. rade si naviac v zmluve o prevode predmetnej parcely vymienil aj osobitný dôvod pre
odstúpenie od predmetnej zmluvy (čl. IV. kúpnej zmluvy), preto ak sa domnieva, že došlo k splneniu
týchto podmienok (ako to uvádza vo svojej výpovedi), bolo na ňom, aby svoje oprávnenia vyplývajúce

zo záväzkového vzťahu so žalovaným v 2. rade využil. Zo súdom vykonaného dokazovania však
nevyplynuli také skutočnosti, pre ktoré by bolo možné považovať spornú kúpnu zmluvu za absolútne
neplatnú.

61. Pokiaľ žalobca napáda platnosť spornej kúpnej zmluvy namietaním porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania zo strany žalovaného v 1. rade, tu je potrebné zdôrazniť, že právna úprava zákona č.
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) sa nevzťahuje na režim
procesov v zmysle zákona o majetku obcí a nemožno ju použiť na vzťahy, ktoré sú predmetom sporu
ani analogicky.

62. V ustanovení § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona je jednoznačne vymedzená pôsobnosť
zákona tým spôsobom, že každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,
poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

63. V zmysle odseku 2 cit. ust. sa zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 uplatňuje len v
spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi, kde príkladmo v poznámke pod čiarou je
uvedený napríklad zákonník práce, zákon o štátnej službe, zákon o výkone práce vo verejnom záujme,
zákon o sociálnej pomoci, zákon o zdravotnej starostlivosti. Je evidentné, že daná právny úprava sa

dotýka úplne iného okruhu právnych vzťahov, ako tých, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto
spore.

64. Antidiskriminačný zákon upravuje povinnosť rešpektovať a uplatňovať zásadu rovnakého
zaobchádzania (a zakazuje diskrimináciu) vo vybraných oblastiach. Vecná pôsobnosť zákona č.

365/2004 Z.z. korešponduje s oblasťami, v ktorých upravuje zákaz diskriminácie a dodržiavanie zásady
rovnakého zaobchádzania európska legislatíva transponovaná zákonom č. 365/2004 Z.z., a to smernica
č. 2000/43/ES, smernica č. 2000/78/ES, smernica č. 2004/113/ES a smernica č. 2006/54/ES (porovnaj
Článok z www.epi.sk: Komentár k § 3 zákona 365/2004 Z. z. )65. Keďže na odkúpenie majetku obce, ktorý bol predmetom napádaného prevodu, neexistuje v zákone
vymedzený právny nárok, pokiaľ obec splnila formálne požiadavky osobitného predpisu (zákona

o majetku obcí), bolo ďalej na rozhodnutí obce, komu svoj majetok predá, pričom do tohto vzťahu už
nemôže vstupovať antidiskriminačná právna úprava. Realizácia kúpnej zmluvy bola následne prejavom
vôle obce odpredať pozemok za zákonom stanovených podmienok.

66. Pokiaľ ide o otázku vstupu na pozemky vo vlastníctve žalobcu cez spornú parcelu, k čomu

žalobca predložil aj vyjadrenie z 14.7.2025 vyhotovené autorizovaný stavebným inžinierom I. Q. E.,
takýto dôkaz by mal relevanciu v konaniach týkajúcich sa vecných práv k cudzej veci, napr. zriadenia
vecného bremena súdom (právo cesty cez priľahlý pozemok § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka),
nie však v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode pozemku vo vlastníctve obce s poukazom na
nedodržanie postupu v zmysle zákona o majetku obcí.

67. Pokiaľ žalobca poukazuje už v žalobe na zásah do svojho vlastníckeho práva s poukazom na
ustanoveniaObčianskehozákonníka(§123,§124,§126),jepotrebnékonštatovať,žežalovanýv1.rade
prevodom svojho majetku na žalovaného v 2. rade nemohol zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobcu,
nakoľko tento nemal právny nárok na nadobudnutie vlastníctva k spornej parcele, nemohol zasiahnuť ani
do užívacieho práva žalobcu, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím deklarované, mohlo ísť najviac o zásah

do stavu faktického, ktorý však nepožíva právnu ochranu v zmysle žalobcom citovaných zákonných
ustanovení. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, že by žalobca bol v tomto konaní úspešný a súd
jeho žalobe vyhovel, nemá ako prinúť žalovaného v 1. rade, aby mu spornú parcelu odpredal. O ochranu
vlastníctva žalobcu tak v tomto prípade ísť nemôže.

68. Žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spornej parcely je špecifický
príklad žaloby na ochranu objektívneho vlastníckeho práva obce upravený v § 9b zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí.

69. Pokiaľ rozhodnutie obecného zastupiteľstva o prevode spornej parcely nie je autoritatívnym výrokom

obce, ale prejavom vôle obce, tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva.
Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa v súdnom konaní
vyskytne ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy,
ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného
zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia

spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav
vôle. Sporná zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha, bola majetkovoprávnym úkonom o ktorom
rozhodlo obecné zastupiteľstvo, a ktoré následne realizoval starosta na základe predchádzajúceho
rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ktorý úkon zaväzuje obec, pretože jeho obsahom je prejav vôle
obce. Právny úkon obce tak vyvolal žiadané právne účinky. Splnením formálny podmienok opravených

v zákone o majetku obci sa už súd zaoberal vyššie.

70. Súdu na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností neostávalo iné, iba
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

71. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

72. V ostatnom súd poukazuje na to, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

73. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

77. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

78. V danom konaní boli žalovaní v 1. a 2. rade proti žalobcovi úspešní v celom rozsahu, pretože súd

žalobu žalobcu zamietol, z uvedeného dôvodu im patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100%.

79. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie

o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky
nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je
záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné
poukázať aj na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovaný v 1. rade sa zriekol nároku na

náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo 166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018.

80. V plnom rozsahu tak bol v danej veci proti žalobcovi úspešný žalovaný v 2. rade, ktorému vznikol
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom trovy žiadal nahradiť, súd mu preto aj nárok
na náhradu trov priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

81. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

5C/54/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.