Uznesenie – Rodina a mládež – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/38/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225010617
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225010617.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A. B., t.
č. vo výkone väzby v ÚZVJS Bratislava, pre v bode 1. obžaloby prečin nebezpečné vyhrážanie podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, v bode
2. obžaloby prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona, v bode 3. obžaloby prečin výtržníctvo podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, v bode 4. obžaloby zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Trestného
zákona, v bode 5. obžaloby zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.d)Trestnéhozákona,vbode6.obžalobyzločinzavlečenie
do cudziny podľa § 187 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného
súduDunajskáStredasp.zn.24T/45/2025–644zodňa26.02.2026,naneverejnomzasadnutíkonanom

dňa 10.03.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
B., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Po výsluchu obžalovaného uskutočnenom dňa 25.02.2026 až 26.02.2026 v zmysle § 79 ods. 3
Trestného poriadku v spojení s § 72 ods. 3 Trestného poriadku, vo veci žiadosti obžalovaného

o prepustenie z väzby na slobodu v čase súdneho trestného konania, vyhláseným uznesením zo dňa
26.02.2026 sp. zn. 24T/45/2025 – 644 Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ,,okresný súd“) rozhodol
tak, že (citácia):

,,Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku súd žiadosť obžalovaného A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. B.,
trvale bytom D. E. XXX, okres Dunajská Streda, toho času vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody a v Ústave na výkon väzby Bratislava, o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 03.02.2026
zamieta, z dôvodu, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku naďalej trvajú.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku súd písomný sľub obžalovaného A. B., na
nahradenie väzby neprijíma.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku súd väzbu obžalovaného A. B., dohľadom
probačného a mediačného úradníka nenahrádza.“
Okresný súd svoje uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 644 až 655 spisu (ďalej len ,,napadnuté
uznesenie“).

Proti napadnutému uzneseniu vzápätí po jeho vyhlásení podal sťažnosť obžalovaný (č. l. 641 spisu;

ďalej aj ,,sťažnosť obžalovaného“). Obžalovaný v písomnom odôvodnení sťažnosti, ktoré okresnému
súdu doručil dňa 05.03.2026 prostredníctvom svojej obhajkyne, uviedol (ako z neho vyrozumelsťažnostný súd), že napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru nesprávne [§ 189 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku], čo odôvodnil tým, že (pre obsiahlosť textu tu zostručnené/zosumarizované)
- okresným súdom nebol dostatočne zohľadnený aktuálny procesný stav veci a prestoj v súdnom

konaní. Na doterajších štyroch termínoch hlavného pojednávania bol realizovaný v podstate len výsluch
obžalovaného, poškodené osobne dosiaľ vypočuté neboli, okresným súdom uvádzaný skutkový stav
nebol dosiaľ overený vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Okresný súd pritom hodnotil
skutkový stav, akoby dokazovanie bolo úplne vykonané, výpoveď poškodenej nebola dosiaľ pred súdom
kontradiktórne vykonaná (preto sa o ňu, vykonanú zatiaľ len v prípravnom konaní, okresný súd nemal pri

väzobnom rozhodovaní opierať). Okresný súd navyše formuloval svoje úvahy/závery spôsobom, ktorý
prejudikuje existenciu tu stíhaných skutkov a vinu obžalovaného za ne, čo nie je prípustné (okresný súd
tak porušil prezumpciu neviny).
- rýchlosť dokazovania v konaní pred súdom nezodpovedá tomu, že obžalovaný je väzobne stíhaný.
Medzi termínom hlavného pojednávania dňa 24.11.2026 a dňa 04.02.2026 ubehlo bez zavinenia
obžalovaného až 72 dní. Ak nemohla v danom období konať zákonná sudkyňa z dôvodu jej

práceneschopnosti, mala konať ju zastupujúca sudkyňa.
- okresný súd nie dôsledne (a len formálne) skúmal možné nahradenie ním identifikovaných dôvodov
väzby zo strany obhajoby ponúknutými náhradami väzby.
- okresný súd zakladá dôvod tzv. preventívnej väzby aj na výsledkoch znaleckého skúmania osoby
obžalovaného; také výsledky znaleckého skúmania však nie sú spôsobilé predpovedať budúce

správanie sa obžalovaného. Tiež nie je pravdou, že by obžalovaný nebol schopný rešpektovať vôľu
poškodenej, ako plynie z jeho výpovede pred súdom (ktorej obsahom sa okresný súd v napadnutom
uznesení vôbec nezaoberal), ich kontakt bol obojstranný, kedy obžalovaný rešpektoval aj žiadosť
poškodenej o časový odstup.
- dôkazy nachádzajúce sa v spise (najmä svedecké výpovede či znalecké hodnotenie osoby

obžalovaného a osôb poškodených) okresný súd interpretoval selektívne len v neprospech
obžalovaného. Okresný súd tak ignoruje verziu podávanú obžalovaným, preferuje verziu podávanú
poškodenou/poškodenými (prípadnou vierohodnosťou výpovedí sa napadnuté uznesenie nijak
nezaoberá).
- psychologické posúdenie obžalovaného v prípravnom konaní prebehlo neprípustne bez prítomnosti

tlmočníka (výsledky znaleckého skúmania tak môžu trpieť v dôsledku jazykovej bariéry medzi
obžalovaným a znalcom).
- obžalovaný je vo väzbe už cca 13 mesiacov, pritom dokazovanie v konaní pred súdom je
stále len vo svojej úvodnej fáze, kedy okresný súd aj nesprávne v zápisnici z termínu hlavného
pojednávania konaného dňa 04.02.2026 poznačil, že prehral v rámci dokazovania do konca záznam

z výsluchu poškodenej z prípravného konania. Procesné zdržanie tejto väzobnej veci nebolo spôsobené
obžalovaným, preventívna funkcia väzby tak začína napĺňať funkciu sankčnú, čo je neprípustné, okresný
súd nijak v napadnutom uznesení neanalyzuje dôvody väzby či nutnosť jej ďalšieho trvania.
- okresný súd sa v napadnutom uznesení nedostatočne vysporiadal aj s otázkou možnej náhrady ním
identifikovaných dôvodov väzby. Obžalovaný predložil svoj písomný sľub a prejavil ochotu podrobiť

sa povinnostiam/obmedzeniam; obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný, je u neho evidovaný jeden
priestupok nesúvisiaci s násilnou/obdobnou trestnou činnosťou. Obžalovaný by sa zdržiaval na adrese
trvalého bydliska, pomáhal by svojim rodičom, zdravotne odkázaným na pomoc, rešpektoval by aj zákaz
kontaktu s poškodenými. Elektronický monitoring pritom predstavuje efektívny kontrolný mechanizmus.
- celkovo napadnuté uznesenie pôsobí neprípustne formalisticky, nie je presvedčivým súdnym

rozhodnutím, nevysporiadalo sa ani s výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý poprel
trestnú činnosť, ktorá mu je tu kladená za vinu. Napadnuté uznesenie len reprodukuje zdôvodnenie
väzby z predošlých rozhodnutí bez aktualizácie daných úvah na aktuálny stav veci.
- napadnuté uznesenie navyše obsahuje nesprávne poučenie o možnosti opravného prostriedku (ten
nie je nevyhnutné podať len ihneď po vyhlásení uznesenia, ako mylne uviedol v poučení okresný súd).

Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil
ho z väzby na slobodu, resp. pri zistených dôvodoch väzby túto nahradil uložením (podľa vlastných úvah
súdu) potrebných primeraných obmedzení/povinností podľa § 80 Trestného poriadku.
Prokurátorka prítomná na výsluchu obžalovaného sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzápätí
vzdala práva na podanie sťažnosti (č. l. 641 spisu). K sťažnosti obžalovaného sa následne nevyjadrila.

Posúdenie sťažnosti obžalovaného sťažnostným súdom. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie,že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva
dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu

alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné
väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

Podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku, konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej
bolo vznesené obvinenie. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný.
O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje
nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa
vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda
senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo
sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez

výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa
konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca
záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o
výsluchu,akjetopotrebné.Návrhyažiadostiprokurátorasabezodkladnedoručiaobvinenémuažiadosti
obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a

obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd
rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a.

Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.
Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania, najneskôr

do piatich pracovných dní po predložení celého doposiaľ získaného spisového materiálu, so svojím
stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného
a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju
obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie
o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1
písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať
obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

- písm. a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie
správanie obvineného a to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd,
a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo
v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na
povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju,

- písm. b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a
že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre
prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu
za dostatočný a prijme ho, alebo,
- písm. c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby

dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu
nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku, ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa §
80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na

posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno
alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä ...

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán (ďalej aj ,,sťažnostný súd“), v súlade s
citovaným ustanovením § 192 ods. 1 Trestného poriadku, na podklade sťažnosti obžalovaného,
preskúmal zo všetkých hľadísk výrokovú časť napadnutého uznesenia, správnosť postupu konania,ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou
osobou, a to obžalovaným, nie je však dôvodná. Aj sťažnostný súd je toho názoru, že u obžalovaného
sú aj naďalej splnené tak formálne ako i materiálne podmienky väzby, vrátane dôvodu tzv. preventívnej

väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a účel väzby ani v tomto štádiu trestného konania
nie je možné nahradiť iným (čo do obmedzenia jeho osobnej slobody menej invazívnym) spôsobom/
inštitútom trestného procesu, ako to už uviedol (správne a matériu vyčerpávajúco) okresný súd v
napadnutom uznesení.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd v súlade s § 176 ods. 2 Trestného poriadku

v spojení s § 72 ods. 2 Trestného poriadku dostatočne a presvedčivo odôvodnil, prečo je nutné
väzobné stíhanie obžalovaného v aktuálnom procesnom čase, a prečo nie je možné súdom zistené
dôvody väzby nahradiť alternatívnym inštitútom podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku či § 82 Trestného poriadku. Pokiaľ ide o dôvodnosť podozrenia zo spáchania stíhanej trestnej
činnosti obžalovaným, ktorá dôvodnosť je nevyhnutná pre väzobné stíhanie obžalovaného, a tiež
identifikovaný dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, okresný

súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol (stručne rekapitulujúc obsah spisu, viď najmä strany
12 až 17 napadnutého uznesenia, č. l. 649 až 652 spisu), ktoré dôkazy nateraz svedčia v tejto
veci v neprospech obžalovaného (ktorý svoju vinu popiera, k čomu sa na hlavnom pojednávaní aj
pomerne obšírne vyjadril, konkurujúc tak tvrdeniam najmä poškodených), a svoje úvahy aj bližšie,
stručne, no výstižne rozviedol. Okresný súd pri tom venoval pozornosť aj obžalovaným namietanému nie

plynulému priebehu trestného konania, aktuálne vo fáze súdneho konania, či aj ostatným obhajobným
námietkam, týkajúcim sa aj nespokojnosti obžalovaného s výkon obhajoby v predošlom/doterajšom
priebehu trestného konania (k tomu viď najmä stranu 16 až 21 napadnutého uznesenia, č. l. 651 až
654 spisu). Taktiež okresný súd náležite venoval pozornosť aj prípadnej možnosti nahradenia zistených
pretrvávajúcichdôvodovväzbyuobžalovanéhočododopadunajehoslobodumiernejšímiprostriedkami

trestného procesu, a to tými ponúknutými obhajobou (k čomu viď stranu 21 až 24 napadnutého
uznesenia, č. l. 654 až 655 spisu).
Sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu, voči ktorým nemá podstatnejšie výhrady, a ktoré sú
prezentované v napadnutom uznesení, osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje, bez potreby
opakovania týchto dôvodov vo svojom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v

dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade,
ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne,
nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018), pričom
odôvodnenie uznesenia prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane,

keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 336/2016; ústavný súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných princípov orgánmi
verejnej moci pri rozhodovaní a rozhodnutí o osobnej slobode fyzickej osoby vychádza z toho, že na
rozhodnutie vydané na rôznych inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden celok, k čomu viď tiež
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 447/2016).

Pre úplnosť sťažnostný súd uvádza, že pokiaľ ide o väzobné dôvody trestného stíhania vedeného v tejto
trestnej veci voči obžalovanému, tak zo spisového materiálu (vrátane pripojených spisov Okresného
súduDunajskáStredatýkajúcichsaväzobnéhorozhodovaniaoosobeobžalovanéhozčasuprípravného
konania) sťažnostný súd zistil (okrem iného), že väzobne rozhodované o osobe obžalovaného bolo

v tomto trestnom konaní už opakovane, a to prostredníctvom
- uznesenia sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.01.2025 sp. zn.
23Tp/6/2025 – 17, na základe ktorého bol obžalovaný (v tom čase v procesnom postavení obvineného)
v tejto trestnej veci vzatý do väzby z dôvodu tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Súdom boli identifikované ako naplnené tak formálne, ako i materiálne podmienky

väzby vrátane uvádzaného tzv. preventívneho dôvodu, pričom väzba obžalovaného nebola nahradená
dohľadom probačného/mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Procesné
strany sa vzdali opravného prostriedku voči danému uzneseniu. Preklad zápisnice o väzobnom výsluchu
a väzobného uznesenia súdu obžalovaný nežiadal (postačovalo mu pretlmočenie na väzobnom
výsluchu prítomným tlmočníkom).

- uznesenia sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.04.2025
sp. zn. 23Tp/12/2025 – 101, ktorým súd zamietol žiadosť obžalovaného (v tom čase v procesnom
postavení obvineného) o prepustenie z väzby na slobodu. Po opätovnom prieskume spisu súd vzhliadol
ako pretrvávajúce/naplnené tak formálne, ako i materiálne podmienky väzby vrátane dôvodu tzv.preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom väzba obžalovaného
nebola nahradená dohľadom probačného/mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, nebol súdom prijatý písomný sľub obžalovaného podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku ani záruka tzv. dôveryhodnej osoby podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Preklad
písomností súdu obžalovaný nežiadal (postačovalo mu pretlmočenie na väzobnom výsluchu prítomným
tlmočníkom). Predmetné uznesenie súdu obstálo v sťažnostnom konaní, kedy Krajský súd v Trnave ako
súd sťažnostný svojím uznesením zo dňa 13.05.2025 sp. zn. 3Tpo/33/2025 – 129, po vysporiadaní sa
so sťažnostnými námietkami obžalovaného (vrátane okolností/zákonnosti zadržania obžalovaného dňa

18.01.2025 podľa § 85 Trestného poriadku, právnej kvalifikácie stíhanej trestnej činnosti, dôvodnosti
trestného stíhania voči obžalovanému, existencie dôvodov tzv. preventívnej väzby aj vzhľadom na dĺžku/
pravidelnosť/stupňujúci sa charakter stíhaného správania sa obžalovaného čo do jeho závažnosti, či
v danom čase aktuálnej nemožnosti nahradenia väzby u obžalovaného, ktorý bol v danom čase stíhaný
v tejto trestnej veci aj pre obzvlášť závažný zločin, atď.) sťažnosť obžalovaného zamietol.
- uznesenia okresného súdu zo dňa 06.08.2025 sp. zn. 24T/45/2025 – 466, ktoré bolo výsledkom

postupu okresného súdu podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku v čase po podaní obžaloby na
súd. Súdom boli identifikované ako naplnené/pretrvávajúce tak formálne, ako i materiálne podmienky
väzby vrátane uvádzaného tzv. preventívneho dôvodu, pričom väzba obžalovaného nebola nahradená
dohľadom probačného/mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nebol
súdom prijatý písomný sľub obžalovaného podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. To všetko

pri obžalobne upravenej/zmenenej (zníženej) právnej kvalifikácii stíhanej trestnej činnosti, ktorá už (na
rozdiel od prípravného konania) nezahŕňa stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, ale súbeh troch prečinov
a troch zločinov (viď č. l. 417 a 418 spisu, príslušné časti na okresný súd podanej obžaloby). Obžalovaný
žiadal preklad zápisnice o väzobnom výsluchu (obsahujúcu dané väzobné uznesenie okresného
súdu), dodatočne mu bol doručený (č. l. 494). Na základe sťažnosti obžalovaného proti predmetnému

uzneseniu okresného súdu rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave ako súd sťažnostný, ktorý svojím
uznesenímzodňa12.08.2025sp.zn.3Tos/161/2025–486sťažnosťobžalovanéhozamietol(zároveňsa
vysporiadal so sťažnostnými námietkami obžalovaného – ohľadne zákonnosti zadržania obžalovaného
resp. prvotného obmedzenia jeho osobnej slobody, zabezpečenia tlmočenia obžalovanému či prekladu
písomností, vrátane tlmočenia pri znaleckom skúmaní osoby obžalovaného, či výhrad k samotnému

trestnému stíhaniu alebo rýchlosti tohto väzobného trestného stíhania atď.). Okresný súd ani sťažnostný
súd tak po podaní obžaloby ani za situácie, že v dôsledku zmeny právnej kvalifikácie vykonanej
prokurátorom pri podaní obžaloby nebolo zákonom vyžadované skúmanie tzv. výnimočných okolností
prípadu podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku (ako tomu naopak bolo v prípravnom konaní, kedy bolo
prvotne proti obžalovanému vedené trestné stíhanie aj pre obzvlášť závažný zločin), nevideli možnosť

náhrady väzby obžalovaného prijatím jeho písomného sľubu či dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Tu v danej súvislosti pre úplnosť sťažnostný súd uvádza, že nadbytočne vo výrokovej časti
tu napadnutého uznesenia odkazuje okresný súd na § 80 ods. 2 Trestného poriadku, čo však ako svojím
dopadom drobný formálny nedostatok nie dôvodom pre inú výrokovú časť tohto uznesenia sťažnostného
súdu.

Vyššie uvedené väzobné rozhodnutia súdov (a ich obsah) sú procesným stranám dôverne známe.
V danom predošlom väzobnom konaní resp. rozhodnutiach súdov boli identifikované ako naplnené
tak formálne (obžalovanému bolo vznesené obvinenie pre skutky, vo vzťahu ku ktorým je tu väzobne
stíhaný), ako i pretrvávajúce materiálne dôvody väzby (t. j. existenciu dôvodného podozrenia, že

väzobne stíhané skutky, pre ktoré bolo obžalovanému vznesené obvinenie, sa stali, napĺňajú znaky
aktuálne stíhanej trestnej činnosti, a že je dôvodné sa domnievať, že sa jej dopustil práve aj trestne
zodpovednýobžalovaný,ktorýdanútrestnúčinnosťaktuálnepopiera),vrátanedôvodovtzv.preventívnej
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku – to s ohľadom na povahu stíhanej trestnej
činnosti ako závažného trestnoprávne relevantného, podľa podanej obžaloby istý čas pretrvávajúceho, v

podstate závažnosťou gradujúceho protiprávneho konania dopadajúceho najmä na osobu poškodenej,
jej slobodu/telesnú integritu atď., a tiež s ohľadom charakteristiku obžalovaného ako osoby majúcej
oplývať nezrelou osobnosťou so zníženou kapacitou pre zvládanie záťaže, obzvlášť interpersonálnej,
kedy má mať v záťaži impulzívny charakter s prvkami násilia, a zároveň ako osoby tu dôvodne
prezumovane kontinuálne agresívne a nerešpektujúco sa prejavujúcej voči poškodenej, u ktorého by

dohľad štátu vzhľadom na okolnosti veci/osobu obžalovaného nebol efektívny.

Opakovanie danej argumentácie týkajúcej sa zdôvodnenia naplnenia a pretrvávania dôvodov väzby
v tejto trestnej veci u obžalovaného uvádzanej v doterajších a procesným stranám dôkladne známychväzobných rozhodnutiach súdov, a doplnenej vzhľadom na aktuálny obsah spisu prostredníctvom
napadnutého uznesenia v tejto trestnej veci, považuje nateraz sťažnostný súd za nadbytočné. Išlo by
o nadbytočný formalizmus zasahujúci prehľadnosť a tým zrozumiteľnosť súdneho rozhodovania, kedy

taký postup nevidí sťažnostný súd vzhľadom na vyššie popísané okolnosti veci za rozporný s § 176
ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 72 ods. 2 Trestného poriadku. Tu sťažnostný súd poukazuje na
aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odkaz (aký sťažnostný
súd činí v tomto uznesení) na predchádzajúce rozhodnutia o väzbe a dôvody v nich uvedené je v
zásade možný, pokiaľ z obsahu samotného rozhodnutia súčasne vyplýva dostatočne zrozumiteľný

záver, že boli prehodnotené vo vzťahu k aktuálnemu štádiu trestného konania (čo tu sťažnostným súdom
opätovne ku dňu tohto uznesenia boli) a reflektovali na jeho dovtedajší priebeh a v čase rozhodovania
existujúcudôkaznúsituáciu,pričomichaktuálnosťmusíbyťprimeranevysvetlenáindividuálnevovzťahu
ku každému obvinenému (k tomu viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
347/2022 zo dňa 14.06.2022). Opakovanie skutočností, ktoré odôvodňujú dôvod väzby v predošlých
rozhodnutiach súdu, neznižuje ich relevanciu, pokiaľ preskúmaním všetkých okolností prípadu dospel

súd k záveru o ich pretrvávajúcej existencii (k tomu pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 384/2019 zo 17.09.2019), k čomu tu sťažnostný súd jednoznačne dospel.

Sťažnostný súd po prieskume obsahu spisu v tomto uznesení totiž nevie (v zhode s okresným
súdom) skonštatovať v podstate žiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla viesť ku korekcii už skôr súdmi

identifikovaných a pretrvávajúcich dôvodov väzby u obžalovaného, za súčasnej a naďalej pretrvávajúcej
nemožnosti ich náhrady miernejšími inštitútmi trestného procesu. To ani za situácie, kedy obžalovaný
pred súdom vypovedal a trestnú činnosť poprel, konkurujúc tak tvrdeniam obžaloby postaveným najmä
(no nielen) na tvrdeniach poškodených.
Napriek vyššie uvedenému, nie je vylúčené, že by v budúcnosti, pri ďalšom väzobnom rozhodovaní

o osobe obžalovaného v tejto trestnej veci, nakoľko toho času už nie je trestne stíhaný pre obzvlášť
závažný zločin (a nevyžaduje sa na náhradu existujúcich dôvodov väzby zistenie tzv. výnimočných
okolností prípadu v zmysle § 80 ods. 2 Trestného poriadku), nemohla byť súdom posúdená ako
dostatočná kombinácia/kumulácia
- dohľadu probačného a mediačného úradníka súdu v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) trestného poriadku,

za súčasne vhodne zvolených/uložených primeraných povinností/obmedzení (§ 82 ods. 1 Trestného
poriadku) obžalovanému, eventuálne v prípade potreby aj za súčasného elektronického monitorovania
ich plnení osobou obžalovaného.
- záruky ponúknutej subjektom/osobou v zmysle § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ktorý subjekt/
osoba by vzhľadom na svoj reálny vplyv na osobu obžalovaného vedela garantovať jeho správanie/

konanie v zmysle daného zákonného ustanovenia, a tým efektívne dopĺňať dohľad probačného
a mediačného úradníka súdu.
- aj eventuálneho písomného sľubu obžalovaného podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktorý
i keď dosiaľ vyhodnotený ako nedostatočný, by mohol svoju hodnotu na účely náhrady väzby zvýšiť
svojím posilnením cez kumuláciu oboch inštitútov uvedených v predošlých dvoch odrážkach vyššie.

Nie je však úlohou (sťažnostného) súdu aktuálne konajúceho o väzbe iniciatívne pomáhať dotvárať/
materiálne zdokladovať obhajobnú argumentáciu. Vo vzťahu k obžalovanému je tak nutné konštatovať
(napriek argumentácii obhajoby pretavenej aj do sťažnosti obžalovaného) pretrvávajúce naplnenie tak
formálnych ako i materiálnych dôvodov väzby, vrátane dôvodu tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku. A to bez možnosti ich aktuálnej náhrady.

Totiž od predošlého väzobného rozhodovania súdov nedošlo materiálne v otázkach existencie
väzobných dôvodov v podstate k žiadnej zmene, ako správne zhrnul okresný súd v napadnutom
uznesení, na hlavnom pojednávaní prebieha úvodná fáza dokazovania, kedy obžalovaný (na rozdiel od
prípravného konania) pomerne obsiahlo vypovedá k trestnej činnosti, ktorá mu je tu kladená za vinu

(svoju vinu popiera). Prevažná časť dôkazov, ktorú navrhla obžaloba na podporu obžalovaných tvrdení
na hlavnom pojednávaní vykonať a ktoré boli a sú základom počiatku i pretrvávajúceho väzobného
stíhania obžalovaného, ešte len má byť na hlavnom pojednávaní vykonaná – je prirodzené, že dôkazná
situácia môže byť počas jej postupného vykonávania na hlavnom pojednávaní tzv. plávajúca; ak by
mal súd konajúci o väzbe brať do úvahy len dôkazy na hlavnom pojednávaní medzičasom vykonané

a svedčiace skôr v prospech obžalovaného, a nebrať do úvahy zvyšné dôkazy čakajúce na svoje
vykonanie na hlavnom pojednávaní, a z daného by vyvodil zánik/zrelativizovanie dôkaznej situácie
a tým i väzobných dôvodov, nešlo by o správny ani Trestným poriadkom zamýšľaný/preferovaný
postup (argumentum ad absurdum: nakoľko trestný proces počíta s tým, že dokazovanie na hlavnompojednávaní začína v podstate výsluchom obvineného/obžalovaného, v prípade popretia trestnej
činnosti jeho osobou by bolo potom povinnosťou súdu vždy po vykonaní takého výsluchu, ktorého
obsahom by bolo popretie trestnej činnosti, okamžite prepustiť obvineného/obžalovaného z väzby).

Je tak nateraz bez vyššej relevancie, ak obžalovaný na rozdiel od prípravného konania podrobne
ku skutkom vypovedá a neguje svoju vinu, súd konajúci o väzbe musí brať do úvahy totiž súhrnný
dôkazný obraz plynúci v aktuálnom čase zo spisu, sťažnostný súd vychádza tiež zo súhrnu dôkazov
nachádzajúcichsavspise,kedyniektorévmedzičasebolinahlavnompojednávanívykonané,nonezistil
pri tom zánik dôvodného podozrenia na strane obžalovaného zo spáchania tu žalovanej trestnej činnosti,

ani zmiernenie obavy zakotvenej v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (nie je tak udržateľnou
sťažnostná námietka obžalovaného, že o väzbe konajúci súd nebral do úvahy výpoveď obžalovaného
učinenú medzičasom na hlavnom pojednávaní).

Pokiaľ ide o plynulosť konania, sťažnostný súd nezistil žiadne také zdržanie, ktoré by mohlo byť
charakterizované svojou intenzitou ako porušenie § 2 ods. 6 Trestného poriadku. Sťažnostný súd síce

na jednej strane dáva za pravdu obhajobe, že odo dňa 24.11.2025 sa určený ďalší termín hlavného
pojednávania dňa 15.12.2025 pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne neuskutočnil, a že ďalší termín
hlavného pojednávania sa reálne uskutočnil až dňa 04.02.2026 (čo je cca 10 týždňov), a že predmetné
zdržanie spočívajúce v personálnych otázkach na strane okresného súdu (práceneschopnosť pôvodnej
zákonnej sudkyne, následne zmena zákonného sudcu) nijak nespôsobil ani k nemu neprispel

obžalovaný. No zo spisu je zrejmé, že zastupujúca sudkyňa zadala dňa 31.12.2025 (č. l. 599 spisu)
úpravu s určením termínu hlavného pojednávania na deň 21.01.2026, a keď ani daný termín pre
pretrvávajúcu práceneschopnosť zákonnej sudkyne nemohol byť realizovaný, zastupujúca sudkyňa
zadala dňa 21.01.2026 (č. l. 611 spisu) úpravu s určením termínu hlavného pojednávania na deň
04.02.2026, ktorý už (po pridelení veci novej zákonnej sudkyni) realizovaný bol. Ide z pohľadu

sťažnostného súdu s ohľadom na § 2 ods. 6 Trestného poriadku síce o hraničnú situáciu, pokiaľ ide
o časový odstup medzi dvoma termínmi hlavného pojednávania za situácie, kedy sa na danom časovom
odstupe väzobne stíhaný obžalovaný/obhajoba nijak nepodieľala, no stále procesne udržateľnú. To aj
s ohľadom na to, že následne boli určené viaceré termíny hlavného pojednávania (04.03.2026, neskôr
zmenený, viď č. l. 641 spisu, na viacero ďalších termínov hlavného pojednávania dňa 13.03.2026,

18.03.2026, 30.03.2026, 08.04.2026, 20.04.2026) – je tak zrejmé, že okresný súd priznával a naďalej
priznáva prejednaniu tejto trestnej veci procesnú prioritu presne tak, ako predpokladá už spomínané
ustanovenie § 2 ods. 6 Trestného poriadku; táto trestná vec neostala od času 24.11.2025 okresným
súdom zabudnutá, nepovšimnutá, koná sa v nej.

Sťažnostný súd nevidí s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej
republiky (viď napr. nález ústavného súdu zo dňa 26.03.2024 sp. zn. III. ÚS 45/2024 – 32, najmä jeho
body 35. a 36.) neprimerané zdržanie, ani pokiaľ ide o rozhodovanie okresného súdu dňa 25.02.2026
až 26.02.2026 (č. l. 637 ž 641 spisu) o aktuálnej žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby zo
dňa 03.02.2026 (č. l. 618 až 625 spisu). Termín výsluchu určil okresný súd dňa 04.02.2026 (č. l. 626

až 628 spisu) na deň 25.02.2026, kedy v medzičase okresný súd pripravovaný priebeh väzobného
výsluchu obžalovaného organizačne či inak zabezpečil (prítomnosť tlmočníka, zaslanie predmetnej
žiadosti prokuratúre na oboznámenie sa s ňou a prípadné vyjadrenie k nej v zmysle § 72 ods.
3 Trestného poriadku), pričom napadnuté uznesenie bolo bez meškania po výsluchu sfinalizované/
vyhotovené a dourčené v totožný deň (resp. 26.02.2026) procesným stranám (viď doručenky na č. l.

641 spisu). Vec bola následne predložená bez meškania dňa 03.03.2026 na rozhodnutie sťažnostnému
súdu, ktorý po naštudovaní veci o sťažnosti obžalovaného, ktorú jeho obhajkyňa písomne odôvodnila
podaním zo dňa 04.03.2026 doručeným okresnému súdu dňa 05.03.2026 (doposlané sťažnostnému
súdu v daný deň), rozhodol dňa 10.03.2026 (medzičasom okresný súd zabezpečil preklad napadnutého
uznesenia a doručenie takého prekladu obžalovanému). O žiadosti obžalovaného tak bolo rozhodnuté

z pohľadu sťažnostného súdu bez zbytočného meškania. Sťažnostný súd v postupe okresného súdu v
súdnom trestnom konaní teda nevidí žiadne také (neprimerané) zdržanie na ujmu práv obžalovaného,
pokiaľ ide o včasnosť/bezodkladnosť väzobného rozhodovania či vedenia trestného konania, ktoré
by mohlo viesť k oslabeniu či zániku dôvodnosti jeho väzobného stíhania; trestné konanie (aktuálne
vo fáze súdneho konania) prebieha vo svojom súhrne s ohľadom na obsah spisu bez zbytočného či

neprimeraného/neudržateľného meškania.

K nemožnosti nahradenia väzby obžalovaného ani v aktuálnom procesnom čase resp. k
zvyšným sťažnostným námietkam obžalovaného. Sťažnostný súd pripomína (a zároveň poukazuje naaktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, viď napr. uznesenie ústavného súdu
zo dňa 09.09.2025, sp. zn. II. ÚS 472/2025-10), že tak z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
ako i judikatúry ústavného súdu vyplýva, že (sťažnostný) súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať

na každú námietku sťažovateľa, ale iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o vzatí do či ponechaní obvineného/obžalovaného vo väzbe, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v sťažnostnom konaní.
V nadväznosti na uvedené sťažnostný súd konštatuje, že výstižným/správnym spôsobom sa okresný
súd vysporiadal s v podstate celou obhajobnou (aj sťažnostnou) argumentáciou týkajúcou sa otázky

možnosti nahradenia väzby obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku či prijatím jeho písomného sľubu podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku. Totiž, po preskúmaní spisového materiálu dospel aj sťažnostný súd k rovnakému záveru, ako
tomu bolo aj v prípade rozhodovania okresným súdom či vyššie popísaných predošlých väzobných
rozhodnutí súdov (naposledy tých v čase po podaní obžaloby na súd postupom súdu podľa § 238 ods.
4 Trestného poriadku), že v prejednávanej veci nie je možné v aktuálnom procesnom čase dosiahnuť

účel väzby u obžalovaného len týmito alternatívnymi inštitútmi (a to ani v ich vzájomnej kombinácii,
a za súčasného uloženia primeraných povinností/obmedzení obvinenému, plnenie ktorých by bolo čo aj
kontrolované technickými prostriedkami), nakoľko ich nie je možné (bez ďalšieho – ako je už naznačené
vyššie ohľadne vhodnej kumulácie náhrady väzby) považovať za dostatočné na splnenie účelu väzby
obžalovaného tak, ako to predpokladá Trestný poriadok.

Riziko možného zlyhania vyššie uvedených/obhajobou aktuálne ponúknutých náhrad v podobe
trestnoprávne relevantného protiprávneho správania sa obžalovaného je jednoducho stále príliš veľké,
presúd/spoločnosťneakceptovateľné.Nemožnopretodôvodnepredpokladať,žebydohľadprobačného
a mediačného úradníka doplnený len o písomný sľub obžalovaného, ktorý dohľad ani nemôže z povahy

veci prebiehať v režime dohľadu ,,24/7“ (t. j. nepretržite), bol aktuálne spôsobilý eliminovať vyššie
uvedené dôvody väzby a riziko protiprávneho správania sa obžalovaného (ako osoby, i keď dosiaľ súdne
netrestanej, no v nie dávnej minulosti cca 2,5 roka spätne v priestupkovej rovine správajúcej sa proti
zákonom preferovaným normám občianskeho spolunažívania – obžalovaný sa dňa 12.08.2023 správal
verbálne agresívne na iného). Totiž nerešpektovanie noriem správania sa voči druhým malo aktuálne

u neho prerásť, aj s ohľadom na jeho znalecky zistenú osobnostnú výbavu/charakteristiku, rovno do
početnej a závažnej protiprávnej činnosti v podobe súbehu troch prečinov a troch zločinov namierených
proti vôli/telesnej integrite poškodenej či proti spoločnosťou preferovaným normám správania sa k vôli
druhých (čo znižuje istým spôsobom hodnotu ním ponúknutého sľubu, ak má ostať bez kumulácie
s ďalšími náhradami väzby). V nadväznosti na uvedené k naplneniu účelu väzby ani aktuálne

nemožno podľa názoru sťažnostného súdu dôjsť za súčasného uloženia primeraných povinností a
obmedzení v zmysle § 82 ods. 1 Trestného poriadku, ani kontrolou plnenia týchto povinností technickými
prostriedkami, kedy taká kontrola technickými prostriedkami je ,,len“ monitoring, nie aktívne bránenie tu
stíhanej protiprávnej činnosti. Postup podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku vyžaduje záver súdu o tom,
že účel väzby je možné dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, ku ktorému záveru

sťažnostný súd nedospel.

Pritomjenastranesúdunutnévzájomnezvážiťvkonkurenciisozistenýmiväzobnýmidôvodminastrane
obžalovaného aj potrebu ochrany poškodenej pred zásahom do jej života v podobe prípadnej nutnosti
nosenia zariadenia varovania blízkosti (v zmysle § 7 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 78/2015 Z.

z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v príslušnom znení); nateraz však sťažnostný súd, pri obhajobne aktuálne ponúkaných (a
súdom vyhodnotených ako nedostatočných) náhradách zistených dôvodov väzby (písomný sľub, dohľad
probačného/mediačného úradníka), nevidí dôvod uvažovať nad takým zásahom do života poškodenej
(nevidí proporcionalitu takého zásahu, na rozdiel od pretrvávajúceho zásahu do osobnej slobody

obžalovaného cez výkon väzby).

Pokiaľ obžalovaný nesúhlasí s tým, že okresný súd obhajobou predkladanú obhajobnú argumentáciu
nevyhodnotil ním želaným spôsobom, k danému sťažnostný súd uvádza, že medzi právo na spravodlivý
proces nepatrí právo obžalovaného, aby sa súd stotožnil s jeho pohľadom na prejednávanú trestnú

vec (a to aj čo do existencie väzobných dôvodov či ne/možnosti ich náhrady niektorým z procesných
inštitútov nahradzujúcich väzbu).
Záverom sťažnostný súd uvádza, že pri rozhodovaní musí súd vždy zvažovať, či nahradenie väzby
preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) až písm. c) Trestnéhoporiadku, čo v prípade obžalovaného aktuálne stále nepreváži (dané sa však môže plynúcim časom
zmeniť, a to nie len v dôsledku pribúdajúcich výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré
eventuálne môžu priniesť aj iný obraz o skutkovom deji než je predkladaný obžalobou, alebo napr. aj

v dôsledku kumulácie riadnych záruk predložených obhajobou súdu konajúcemu o väzbe obžalovaného,
najmä pokiaľ ide o dohľad/vplývanie na obžalovaného a jeho ďalšie správanie sa pri pobyte na
slobode). Požiadavka verejného záujmu na zabránení v prípadnom konaní predpokladanom vo vyššie
uvedenom ustanovení tak jednoznačne aj naďalej prevažuje nad rešpektovaním osobnej slobody
obžalovaného. Väzba ako krajné riešenie s najzávažnejším zásahom do základných ľudských práv

spomedzi zaisťovacích inštitútov má síce trvať iba nevyhnutný čas, no tu je naďalej nutné konštatovať
jej opodstatnenosť.

Pokiaľ ide o niektoré zvyšné obhajobné tvrdenia, ak
- obžalovaný nesúhlasí s tým, ako mu boli poskytované právne služby predošlými obhajcami v tejto
trestnej veci, s daným sa už správne vysporiadal okresný súd v napadnutom uznesení. Totiž, pokiaľ

obžalovaný aktuálne nesúhlasí s rozsahom/kvalitou jemu v minulosti v tejto trestnej veci poskytnutých
právnych služieb, nič mu nebráni iniciovať prieskum daného cez právne predpisy upravujúce výkon
advokácie [najmä z. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v príslušnom
znení]. Dané, retrospektívne hodnotenie práce najmä zvolených obhajcov totiž neprislúcha činiť súdu

konajúcemu o väzbe, nejde ani o skutočnosť, ktorú by mal súd na účely väzby skúmať.
- súd konajúci o väzbe vyvodí z obsahu spisu/vykonaného dokazovania záver o dôvodnom podozrení
zo spáchania stíhanej trestnej činnosti väzobne stíhaným obvineným (tu obžalovaným), kedy nie je
prítomná žiadna okolnosť, ktorá by vylúčila dôvodnosť trestného stíhania voči danej osobe, takým
konštatovaním (vyvodením dôvodného podozrenia) súd jednoznačne nerezignuje na povinnosť bezo

zvyšku rešpektovať prezumpciu neviny obvinenej osoby v zmysle § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Pokiaľ
obžalovaný v tomto smere napáda terminológiu použitú okresným súdom v napadnutom uznesení
vo vzťahu k takému dôvodnému podozreniu, k danému sťažnostný súd uvádza, že z napadnutého
uznesenia ako celku plynie, že okresný súd sa pohybuje jedine v medziach takého dôvodného
podozrenia, neprejudikuje vinu obžalovaného.

- obžalovaný namieta, že okresný súd napadnuté uznesenie postavil na dôkazoch, ktoré neboli dosiaľ
vykonané kontradiktórnym spôsobom, k danému sťažnostný súd uvádza, že dané nie je na ťarchu
väzobného rozhodnutia súdu. Pri rozhodovaní o väzbe súd nehodnotí dôkazy tak, akoby tomu bolo pri
meritórnom rozhodovaní o ne/vine obvineného (tu obžalovaného), kedy by s takými (nekontradiktórne
vykonanými) dôkazmi musel narábať inak. Ako plynie z predošlej odrážky vyššie, súd konajúci o väzbe

sa pohybuje v medziach zisťovania dôvodného podozrenia, na účel čoho je možné brať do úvahy aj
dôkazy/listiny/informáciezospisu,ktoréniesúvýsledkomkontradiktórnehoprocesu(tunavyšeobhajobe
bol daný priestor také dôkazy/informácie z nich plynúce napádať vlastnou obhajobnou argumentáciou,
ktorá bola súdom konajúcim o väzbe braná do úvahy).
- obžalovaný namieta, že pri znaleckom skúmaní jeho osoby nebol prítomný tlmočník, ide už

o opakovanú námietku, s ktorou sa sťažnostný súd vysporiadal vo svojom predošlom väzobnom
uznesení z tejto trestnej veci zo dňa 12.08.2025 sp. zn. 3Tos/161/2025 – 486, na ktoré je poukázané
už vyššie. Preto naň týmto sťažnostný súd plne odkazuje a opakuje, že v konečnom dôsledku bude
vecou okresného súdu sa s touto námietkou vysporiadať v čase vyhodnocovania zákonnosti/procesnej
súladnosti všetkých dôkazov v rámci hlavného pojednávania a meritórneho rozhodovania veci.

- obžalovaný namieta obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní, má k dispozícii k tomu Trestným
poriadkom zamýšľané procesné nástroje (§ 60 Trestného poriadku); okrem toho, pokiaľ ide o namietaný
rozpor ohľadne vykonania dôkazu prehratím záznamu na hlavnom pojednávaní z výsluchu poškodenej,
tak na č. l. 627 je v príslušnej zápisnici obžalovaným namietaná diskrepancia opravená ručne vykonanou
opravou/prepisom slovami ,,do konca“, s podpisom (podľa všetkého) konajúcej sudkyne.

- obžalovaný poukazuje na nesprávne poučenie o opravnom prostriedku v napadnutom uznesení,
vdanommudávasťažnostnýsúdzapravdu.Protinapadnutémuuzneseniuvšakobžalovanýriadne/včas
zahlásil sťažnosť, ktorú tu prejednal sťažnostný súd. Napriek danému pochybeniu boli procesné práva
obžalovaného plne zachované. Okrem toho, v zápisnici o väzobnom výsluchu obžalovaného zo dňa
25.02.2026až26.02.2026jeuvedenésprávnepoučenieomožnostipodaťprotinapadnutémuuzneseniu

sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia (č. l. 641 spisu), na čo následne podľa znenia
danej zápisnice obžalovaný sťažnosť proti napadnutému uzneseniu, tu následne sťažnostným súdom
prejednanú, aj zahlásil.Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná,
(b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná.

Pretože sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť obžalovaného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.