Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119366997
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6119366997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX,
bytom D. XXX/XX, XXX XX B. A., proti žalovanému: Ústav materiálového výskumu SAV, v.v.i., sídlo:
Watsonova 47, 040 01 Košice - Sever, IČO: 00 166 804, v konaní o zaplatenie 191,86 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16.07.2024, č.k.
32Cb/13/2020 – 152 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok č.k. 32Cb/13/2020 – 152 zo dňa 16.07.2024.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 191,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 47,93 eur od 28.10.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 143,93 eur od 21.01.2018 do zaplatenia a sumu vo výške 80,- eur titulom paušálnej náhrady
spojenej s uplatnením pohľadávky, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej pôvodne upomínaciemu súdu (Okresnému súdu Banská Bystrica)
dňa 02.01.2019, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 191,86
eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenia ceny za služby spojené s dodaným tovarom - elektrickou
trojrúrovou pecou.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc nedôvodnosťou uplatneného nároku, pretože faktúry
nevedie v svojom účtovníctve, dodaný tovar má neuspokojivé vlastnosti (bol trikrát reklamovaný)

a vzniesol námietku absencie pasívnej vecnej legitimácie.

4. Ako nesporné skutkové tvrdenia súd prvej inštancie ustálil:
- existenciu obchodnoprávneho zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným
ako kupujúcim na základe Kúpnej zmluve č. Z201710602 - Z zo dňa 14.03.2017 uzavretej
automatizovaným spôsobom v rámci Elektronického kontrakčného systému a v zmysle Obchodných
podmienokelektronickéhotrhoviska(ďalejlenOPET).Predmetomkúpnejzmluvybolaelektrickástatická

pec ako zariadenie závodnej jedálne s presne uvedenou špecifikáciou a žalovaným požadovaným
príslušenstvom (3x nerezový rošt, 6 ks plech - gastronádoba smaltovaná), za celkovú kúpnu cenu
2.295,00 eur vrátane DPH. Tovar bol uvedený do prevádzky dňa 29.03.2017 s uvedením záručnej doby
12 mesiacov odo dňa predaja výrobku;- počas používania tovaru boli zistené jeho nedostatky, ktoré kupujúci reklamoval u predávajúceho v
záručnej dobe;
- žalobca za účelom zistenia závad tovaru vykonal dva výjazdy na základe oznámenia žalovaného;

- zistené vady tovaru žalobca neuznal ako oprávnenú reklamáciu, čo bolo žalovanému oznámené;
- žalobca vystavil za vykonanie výjazdu a poskytnuté služby spojené so zisťovaním závadu faktúry č.
FV 170096, č. 180001, ktoré boli žalovanému doručené. Faktúry neboli uhradené v lehote splatnosti.

5. K sporným otázkam (či žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi cenu za vykonané služby spojené s

tovarom a ak áno, v akej výške, vzhľadom na jeho obranu spočívajúcu v tom, že tovar mal vady, ktoré boli
odstránené inou osobou ako je žalobca) vykonaným dokazovaním zistil súd prvej inštancie nasledovný
skutkový stav:
- podľa vzájomnej mailovej a inej písomnej komunikácie žalovaný mailom zo dňa 05.10.2017 z mailovej
adresy E. (vedúca ZJ) reklamoval u žalobcu vady (nedostatky) tovaru - elektrickej pece, spočívajúce v
tom, že cukrárenská rúra, hlavne prostredná rúra, nepečie dostatočne („slabo pečie, aj keď elektrický

prúd je v poriadku“);
- listom zo dňa 28.12.2017 žalovaný opakovane reklamoval nedostatky pece, ktoré mali spočívať v tom
„že plášť pece viditeľne koroduje“ a v tom, že „po zapnutí pece sa termostat pre rúry č. 1 a č. 3 zapne
medzi 50 -100 stupňov C a druhý čiže prostredný termostat až na 150 stupňov C, ak je rúra zapnutá dlhší
čas, prostredná rúra nepečie dostatočne, lebo ostáva pri múčnych jedlách nedopečený spodok, keď je

rúra rozohriata prostredný termostat vypína v priebehu pol hodiny 2 - 3 krát prvá a tretia rúra len raz.
Pri odbornom meraní hodnôt elektrickej siete našim pracovníkom bolo zistené, že nedochádza k poklesu
prívodu elektrického prúdu neboli zistené. Pri meraní boli zistené hodnoty v súlade s predpismi;“
- podľa predloženej Potvrdenky o vykonaní prác zo dňa 09.10.2017 a podľa tvrdení oboch strán sporu,
žalobca ako reakciu na mail žalovaného zo dňa 05.10.2017 previedol dňa 09.10.2017 u žalovaného

služby súvisiace so zisťovaním závady reklamovanej pece, za ktoré si účtoval cenu 25,00 eur spolu
s dopravou vo výške paušálu - KE 14.94 eur, čo následne vyúčtoval faktúrou č. FV 170096 zo dňa
17.10.2017, splatnou dňa 27.10.2017, vystavenou na sumu 47,93 eur;
- faktúrou č. FV 180001 zo dňa 10.01.2018, splatnou dňa 20.01.2018 vyúčtoval žalobca žalovanému
služby spojené so zisťovaním vád tovaru uvádzaných v liste žalovaného zo dňa 28.12.2017, pričom

za tieto služby (kompletná servisná prehliadka trojrúrovej pece a demonštratívne čistenie špeciálnym
prípravkom na čistenie nerezu) si vyúčtoval cenu 2x 52,50 eur a dopravu vo výške paušálu - KE, teda
14,94 eur, celkovo 143,93 eur;
- podľa listu žalobcu zo dňa 11.01.2018 žalobca vykonaním podrobnej technickej prehliadky
reklamovanej pece dňa 10.01.2018 nezistil vady tovaru, ktoré uvádzal žalovaný (znaky korózie

tovaru, vypínanie pece spojené s reguláciou vzduchu majúce za následok nedopečenie múčnych
jedál). Žalobcom zistené „vady“ tovaru boli spôsobené obsluhujúcim personálom žalovaného, a to
buď z nedbanlivosti, alebo z neodbornosti (silné znečistenie pece potravinovými zvyškami, ktoré
bolo odstránenie vhodným prípravkom; používanie nevhodných nádob na pečenie a ich následné
nevhodné kladenie do pece tak, že nie je zabezpečená cirkulácia vzduchu). Žalobca detailne premeral

elektrické obvody a termostaty tovaru, pričom nezistil žiadne závady na elektroinštalácii pece, ani
úbytok elektrického napätia a tiež to, že žalobca poučil personál žalovaného obsluhujúci tovar o jeho
správnom používaní napr. používaním vhodných smaltovaných nádob a ich kladenie na jednotlivé rošty
trojrúrovej elektrickej pece. Žalobca v závere oznámil žalovanému, že ním v liste zo dňa 28.12.2017
uvádzané a vytýkané vady pece neuznal ako vady výrobku a preto mu za vykonané služby vystavil

faktúru s vyčíslenými nákladmi za kompletnú technickú prehliadku, za čistiace práce, špeciálny čistiaci
prostriedok, ako aj za samotný výjazd k žalovanému;
- podľa Cenníka povinných servisných prehliadok strojov a zariadení nad rámec záruky, ktorý tvorí
prílohu k záručnému listu tovaru doloženého žalovaným si elektrické spotrebiče vyžadujú a odporúča
sa prehliadka 2x ročne, cena bez DPH (1 ks) je 35,00 eur a cena dopravy bez DPH (v rámci KE) je

14,94 eur paušál;
-podľamailuzaslanéhožalobcovidňa31.8.2018zmailovejadresyC..sižalovaný ktovaruzakúpenému
za 2.295,00 eur z FV 170031 uplatnil reklamáciu, nakoľko pec je nefunkčná, nehreje a pretože ide o
spotrebič v závodnej jedálni žiadal, aby žalobca zaslal technika za účelom odstránenia poruchy;
- z mailovej odpovede žalobcu zo dňa 31.8.2018 zaslanej na mailovú adresu C. je zrejmé, že žalobca

adresátovi oznámil, že nevie identifikovať za koho uvedená osoba koná, za akú firmu. Následne bola
žalobcovi doručená odpoveď, že ide o organizáciu Slovenská akadémia vied, Technicko-hospodárska
správa ústavov SAV, Watsonova č. 45, Košice, za ktorú mail zaslala zástupkyňa vedúcej závodnej
jedálne;- podľa vyjadrenia žalovaného, tento nesúhlasil s dôvodmi neuznania reklamácie žalobcom, ani s
výsledkami technickej prehliadky, ktoré u neho žalobca vykonal dňa 09.10.2017 a 10.01.2018. Preto
žalovaný (aj z dôvodu, že žalobca nereagoval na mail zo dňa 31.8.2018), si následne vady pece dal

odstrániť sám, na vlastné náklady a od žalobcu nepožadoval ich náhradu. Faktúry vystavené žalobcom
nezahrnul do svojho účtovníctva a jeho nárok neuznáva.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (právna úprava
kúpnej zmluvy), § 324 Obchodného zákonníka (právna úprava zániku záväzku), § 365 Obchodného

zákonníka (právna úprava omeškania dlžníka), § 369 OBZ (právna úprava úrokov z omeškania).

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy žalobe vyhovel, keďže bolo v konaní
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 14.03.2017, kde predmetom kúpy bola elektrická statická pec, dodaná žalovanému
ako kupujúcemu dňa 29.03.2017 za dohodnutú kúpnu cenu 2.295,- eur. Preukázaným bolo aj to, že

žalovaný ako kupujúci reklamoval vady tovaru ich presným opísaním a teda si v lehote uplatnil záruku
za akosť tovaru; že žalobca pri vykonaní prehliadky tovaru nezistil žalovaným opísané vady, na ktoré sa
vzťahovala záruka za akosť a teda neuznal reklamáciu žalovaného ako dôvodnú.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaným uplatnené reklamácie uvedené v jeho mailovej
komunikácii zo dňa 5.10.2017 a v liste zo dňa 28.12.2017 neboli výrobnými vadami tovaru, ktoré sa

preukázali pri použití tovaru, ale išlo o vady vzniknuté neodborným, či nedôsledným používaním tovaru
žalovaným, či používaním nevhodného príslušenstva tovaru pri jeho prevádzke, ktoré sú vylúčené zo
záruky aj v zmysle Obchodných podmienok elektronického trhoviska. Na základe uvedeného tak nároky,
ktoré si žalobca vyúčtoval faktúrou č. FV 170096 a č. FV 180001 spojené s riešením reklamácie tovaru
boli oprávnené, účtované v súlade s Cenníkom, o ktorom žalovaný mal vedomosť. Pretože žalovaný

sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobca má nárok aj na úroky z omeškania,
ktorých výšku mu určil v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z. z.. Žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávok a to v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,00 eur.

Ako irelevantnú pre rozhodnutie vo veci samej označil skutočnosť, že faktúry nevedie v účtovníctve,
resp. že ju neviedol ani jeho právny predchodca, keďže uvedené neznamená, že mu záväzok voči
žalobcovi nevznikol.

8. Námietku neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako

nedôvodnú, pretože pasívna legitimácia žalovaného vyplýva priamo z ust. § 10 zák. č. 243/2017 Z.z.
o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého pri zlúčení
verejných výskumných inštitúcii majetok, oprávnenia a záväzky zanikajúcich inštitúcii prechádzajú na
inú, už existujúcu verejnú výskumnú inštitúciu.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, a h CSP.

10. Argumentuje, že súd nesprávne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Pôvodný žalovaný
Technicko-hospodárska správa ústavov SAV, Watsonova č. 45, Košice, IČO: 00111643 (ďalej len
THS) zanikol na základe rozhodnutia jeho zakladateľa - predsedníctva SAV č. 01786/2018 zo dňa

19. 04.2018 a jedna jeho časť, ktorá sídlila v Košiciach, bola zlúčená s účinnosťou od 1.05.2018 s
Ústavom materiálového výskumu SAV, Watsonova č. 47, Košice, IČO: 00166804. Tento subjekt sa stal
jeho právnym nástupcom. O prechode košickej časti bývalej THS bol vyhotovený delimitačný protokol,
ktorého predmetom bol súpis prechádzaných majetkov, zamestnancov, práv a povinnosti z pôvodného
právneho subjektu na nového právneho nástupcu. Z tohto dôvodu bola vykonaná k 30.04.2018

mimoriadna inventarizácia majetku a záväzkov a v nej sa žalobcom uvádzané faktúry/záväzky
nenachádzali. Na základe tejto inventarizácie, ktorá bola súčasťou delimitačného protokolu, žalobcom
uvádzané faktúry/záväzky žalovaného neprešli na právneho nástupcu. V čase prvého zlučovania v roku
2018 nebola ani jedna organizácia SAV verejnou výskumnou inštitúciou, preto nemohlo pri zlučovaní ani
dôjsť k uplatneniu zákona č. 243/2017 Z.z. v platnom znení o verejnej výskumnej inštitúcii. S účinnosťou

od 1.01.2022 došlo k transformácii všetkých dovtedajších samostatných organizácii SAV na verejné
výskumné inštitúcie zo zákona, a to na základe ustanovení § 21aa a nasl. zákona č. 133/2002 v platnom
znení (ďalej len zákona o SAV) a nie podľa § 10 zákona č. 243/2017 Z.z. v platnom znení (ďalej len zákon
o VVI). Súčasťou protokolu z časti inventarizácie majetku bola opäť inventarizácia majetku organizáciek 31.12.2021, ktorej súčasťou bola o.i. aj inventarizácia účtu 321 dodávatelia, a v jeho rozpise nie sú
uvedené faktúry žalobcu. Teda ak záväzky pôvodného žalovaného (THS) neprešli ani pri jeho zlúčení
s iným subjektom (ÚMV) v roku 2018 a neprešli ani pri jeho transformácii na vvi. s účinnosťou od

01.01.2022 na jeho právneho nástupcu, tak nemôže byť žalovaný pasívne legitimovaný v tomto spore,
keďže na nikoho nemôže prejsť viac práv a povinností, ako mal jeho právny predchodca.

11. Nesprávnym je aj záver súdu o neexistencii faktúr v účtovníctve žalovaného z „vypočítavosti“ a záver,
že žalovaný faktúry nerozporoval. Žalovaný viackrát prostredníctvom telefonátov a e-mailov od vedúcej

závodnej jedálne a napokon aj v písomnej reklamácie vedúcej THS de facto svojim konaním rozporoval
obsah faktúr. Má právo faktúry neuhradiť v prípade, ak ich obsah nezodpovedá skutočnosti a zaradiť
ich do účtovníctva až po vyriešení rozporu.
Keďže rozpor medzi obsahom faktúr a skutočnosťou nebol vyriešený, tak faktúry neboli do účtovníctva
žalovaného nezahrnuté svojvoľne. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený kúpnou
zmluvou uzavretou v systéme EKS. Podľa 41 ods. 4 Pravidiel OPET dodávateľ (žalobca) pri registrácii

v EKS potvrdí súhlas s OPET, inak by nemohol byť registrovaný, t.j. žalobca potvrdil, že záručná doba
sú dva roky a potvrdil definície vád dodávky ako aj skutočnosť, že odstraňovanie závad v rámci záručnej
doby je bezplatné, resp. na účet dodávateľa/žalobcu. Pec bola uvedená do prevádzky 29.03.2017, prvá
reklamácia bola 5.10.2017, príchod technika 9.10.2024, druhá reklamácia 28.12.2017, príchod technika
bol 10.01.2018, ďalšia reklamácia bola 31.08.2018, na ktorú už žalobca nereagoval.

Žalovaný niekoľko mesiacov rúru nepoužíval, až následne zavolal na opravu iného opravára, ktorý aj
napriek tomu, že by záručná doba prepadla, definoval závady a pec opravil. Vo vzťahu ku konštatovaniu
súdu, že mal za preukázané, že žalobca pri vykonaní prehliadky tovaru nezistil žalovaným opísané vady
tovaru, na ktoré sa vzťahovala záruka za akosť a teda neuznal reklamáciu žalovaného ako dôvodnú,
odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie nevykonával žiadne dokazovanie, ani odborné posudzovanie,

len nekritický opísal tvrdenia žalobcu.

12. K tvrdeniu súdu „súd z vykonaného dokazovania mal teda za preukázané, že nároky, ktoré si
žalobca vyúčtoval faktúrou č. FV 170096 a č. FV 180001 spojené s riešením reklamácie tovaru boli
oprávnené, účtované v súlade s cenníkom, o ktorom žalovaný mal vedomosť a preto žalobu považuje

za dôvodnú v celom rozsahu“ odvolateľ uviedol, že súd nevykonal žiadne odborné posudzovanie
a nie je ani odborné zdatný posúdiť tvrdenia žalobcu, preto nemohol dospieť k takýmto záverom,
resp. keď dospel, dospel v rozpore s logikou, fyzikálnymi zákonmi aj legislatívou. Pokiaľ ide o cenník
uvedený na zadnej strane záručného listu, žalobca získal zákazku jeho zúčastnením sa na verejnom
obstarávaní v systéme EKS a obsadením prvého miesta na základe najnižšej ponúknutej ceny. Žalovaný

pri obstarávaní pece uvedené servisné prehliadky v cenníku nepožadoval, nevyplývajú zo žiadnej
všeobecnej záväznej právnej úpravy a neobjednal si ich ani neskôr po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá sa
uzatvára v systéme EKS automaticky. Nanútením povinnosti zákonom, ani žalovaným nepožadovaných
servisných prehliadok a ich zverejnením a požadovaním od žalovaného až po uzavretí kúpnej zmluvy,
je možné hodnotiť konanie žalobcu ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať zákonnú a ani

súdnu ochranu. Preto na úhradu takýchto poplatkov nemôže mať žalobca nárok a súd nemôže takéto
platby priznať. Zo zákona v VO vyplýva, že požadovaním zo strany žalobcu dodatočných poplatkov
za servis, ktoré nemajú oporu v uzavretej zmluve ani v obchodných podmienkach OPET, by došlo k
porušeniu princípov, a to rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov
a princípu transparentnosti.

Ak teda servisné poplatky vyúčtoval žalobca v rozpore s platnou legislatívou, nemôže požadovať za ne
úhradu a súd mu ju nemôže priznať, pretože by priznal plnenie, ktoré je s legislatívou v rozpore.
Rovnako súd nemôže priznať ani paušálne náhrady v zmysle Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. v
platnom znení.
Žalovaný zdôraznil, že akýkoľvek záručný servis je v zmysle všeobecnej záväznej právnej úpravy vždy

bezplatný. Odplatným je iba pozáručný servis.

13. Žalovaný k odvolaniu pripojil inventarizačný zápis k 30.04.2018 - účet 321 - dodávatelia,
inventarizačný zápis k 31.12.2021 - účet 321 - dodávatelia, prílohu č. 2: výsledné poradie dodávateľov
z EKS zo dňa 14.03.2017, rozhodnutie SAV zo dňa 19.04.2018, č. 01786/2018.

14. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.15. Reagujúc na vyjadrenie žalobcu, žalovaný opakuje už argumenty uvádzané v priebehu konania ako
v odvolaní.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

17. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. g), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené.

17.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17.2.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré

z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane

poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného

práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.17.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

17.4. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

17.5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky
procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu
ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.01.2026 o 10:15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,

ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

Na úvod považuje odvolací súd za potrebné poukázať na následné zákonné ustanovenia:

20. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa

vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

21. Ustanovenie § 151 ods. 1 CSP stanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza
v meritórnom rozhodnutí.

22. Pri samotnom hodnotení dôkazov (v zmysle či tieto stranami sporu predložené preukazujú ich
tvrdenia) sa uplatňuje zásada ich voľného hodnotenia, vyjadrená v § 191 CSP, v zmysle ktorého súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov teda súd
zásadne nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz

hodnotiť, musí ale hodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a následne ustáliť, či strana,
ktorú v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, toto bremeno uniesla. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
aj v súlade s princípmi, na ktorých CSP spočíva (čl. 15 CSP).23. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je zásada koncentrácie konania, ktorá znamená,
že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v
jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky

procesnéhoútokuaprocesnejobrany(skutkovétvrdenie,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhy
na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP). Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je uplatnený včas,
nebude sa naň prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Včas nie je uplatnený, ak to strana mohla predložiť už skôr, ak

by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Najneskôr je
možné ich predložiť do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania (§ 154 CSP).
Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany možno za istých okolností, ak
neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za
podmienok uvedených v § 366 CSP, a to vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu,
alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť pred súdom prvej inštancie. Aj tu však platí, že musia byť uplatnené do konca lehoty na podanie
odvolania.

K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného:

24. V odôvodnení odporu žalovaný k otázke pasívnej legitimácie uvádza, že „kúpna zmluva bola
uzatvorená dňa 14.03.2017, teda v čase, keď bol predchodca žalovaného ešte samostatným právnym
subjektom (do 30.04.2018); faktúry sa v účtovníctve pôvodného právneho subjektu nenachádzajú, preto
ani neprešli na právneho nástupcu od 1.05.2018 v rámci prechodu práv a povinností.“

V ďalšom podaní žalovaného (podanie zo dňa 5.06.2020) žalovaný opakuje už uvedené v odpore proti
vydanému platobnému rozkazu.

25. Žalovaný teda v podstate namietal len to, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 14.03.2017 (kedy
existoval právny predchodca žalovaného) a to, že v jeho účtovníctve sa sporné faktúry nenachádzali

(podľa tvrdenia žalovaného z dôvodu, že ich právny predchodca odmietol uhradiť).
Skutkové tvrdenia uvedené žalovaným v odvolaní sú teda tzv. novotami (viď ods. 23); na ktoré odvolací
súd nemôže prihliadať; pretože na to neboli splnené procesné podmienky (ich splnenie odvolateľ ani
netvrdí).

K uplatnenému nároku – cene za poskytnuté služby:

26. Podľa § 420 ods. 1 OBZ, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré
určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vydať na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

27. Podľa § 422 ods. 1 OBZ, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za
vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných
na užívanie tovaru.

28. Žalobca tvrdí, že ním uplatnený nárok je odplatou za reálne vykonané práce – zisťovanie závady,

kompletnáservisnáprehliadkatrojrúrovejpece,demonštratívnečistenievonkajšíchnerezovýchplechov.
Žalovaný tvrdí, že prevedené práce boli „opravou“ vád dodaného tovaru, teda, že trojrúrová pec dodaná
žalobcom mala vady.
Tu odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaného vo vzťahu k tvrdeniu o vade dodaného tovaru zaťažuje
povinnosť na toto tvrdenie predložiť dôkazy, preukazujúce jeho pravdivosť (viď odsek 20 odôvodnenia

tohto rozhodnutia). Žalovaný vady nepreukázal, pretože tieto dôkazy nepredložil, čoho dôsledkom je
rozhodnutie v jeho neprospech.

29. Vo vzťahu k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/CSP, ktorý odvolateľ
vzhliada v postupe súdu prvej inštancie, keď vec rozhodol a prejednal bez účasti zástupkyne žalovaného

(„mnohé skutočnosti uvedené v napadnutom rozsudku mohli byť vyjasnené, hneď na pojednávaní, čím
by súd dospel k spravodlivému rozsudku, zohľadňujúcemu reálne skutočnosti“) je potrebné uviesť, že
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a môže byť na návrh strany odročené len vtedy,ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie (§ 183 ods. 1
CSP).
V prejednávanom spore bolo predvolanie na pojednávanie žalovanému doručené dňa 05.06.2024

(pojednávanie vytýčené na deň 16.07.2024).
Dňa12.07.2024bolažalovanýmsúdudoručenážiadosťoodročeniepojednávaniazdôvoduúčastiJUDr.
Glórie Gajdošovej (vedúca organizačnej zložky THS - pozn. odv. súdu) na zasadnutí Dozornej rady.
Podľa úradného záznamu (č.l. 143 spisu) sa konajúci súd pokúšal telefonicky (neúspešne) kontaktovať
žalovaného (číslo uvedené v žiadosti o odročenie) o tom, že vzhľadom na výšku žalovanej sumy,

vykonaní prípravy na pojednávanie a dĺžku konania (návrh na vydanie Platobného rozkazu doručený
upomínaciemu súdu 10.09.2019), žiadosti o odročenie pojednávania vyhovené nebude.
Za uvedenej situácie tak konajúci súd neporušil žiadne procesné práva priznané žalovanému
procesnými predpismi. Totiž odročenie pojednávania je možné len z dôležitých dôvodov a vždy
s prihliadnutím na okolnosti tej-ktorej pojednávanej veci. Aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie,
dospel k záveru, že dôvody na odročenie pojednávania neboli dané. Je pravdou, že súd prvej inštancie

mal o nevyhovení žiadosti o odročenie žalovaného upovedomiť. Ak sa tak však nestalo pre okolnosti
na strane žalovaného, nemožno mať za to, že to bolo procesným pochybením súdu (teda porušením
procesných predpisov súdom). Navyše sa žiada uviesť, že žalovaný mohol (a mal) všetky tvrdenia
uvedené v odvolaní (teda tie, o ktorých tvrdí, že by ich uviedol na pojednávaní) predniesť už v odpore
proti vydanému platobnému rozkazu, v reakcii na uznesenie č.k. 32Cb/13/2020-91 zo dňa 07.04.2020

vydané podľa § 167 ods. 4 CSP, v Doplnení vyjadrenia zo dňa 09.06.2020 (viď ods. 23 odôvodnenia
tohto uznesenia).

30. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne „odborné posudzovanie“
odvolací súd uvádza, že súd nariadi znalecké dokazovanie ex offo (t.j. bez návrhu sporových strán),

ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti (§ 206 CSP). Ak súd dospel
k záveru, že (prihliadnuc na skutkové tvrdenia strán sporu) znalecké dokazovanie pre rozhodnutie vo
veci samej nepotrebuje, nič žalovanému nebránilo predložiť súkromný znalecký posudok resp. odborné
vyjadrenie (§ 209 CSP); príp. jeho nariadenie navrhnúť (keďže ho zaťažuje povinnosť predkladať dôkazy
na ním tvrdené skutočnosti).

31. Nebola tak naplnená v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaným tvrdená existencia odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, pretože súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, tieto podriadil pod správne právne normy, z ktorých vyvodil správne
práva a povinnosti sporných strán, ani existencia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, g/

CSP (viď vyššie). Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd
udáva, že síce jeho existenciu odvolateľ formálne udáva; no neuvádza v akom postupe súdu vzhliada
jeho naplnenie (uvedené nie je možné vyvodiť ani z obsahu odvolania).

32. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods.

1 CSP).

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).