Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 72C/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124206750
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124206750.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom v spore žalobcu: V.L.K., spol. s r.o., Rampová 6,

Košice, IČO: 36 197 301, zastúpený: Mgr. Peter Kocák, advokát, so sídlom Rožňavská 8, Moldava nad
Bodvou, proti žalovanému: Tomas Automation s.r.o., Rampová 6, Košice, IČO: 52 779 092, zastúpený:
JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., Kováčska 28, Košice o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa8.4.2024domáhal,abysúdzriadilvecnébremenovprospech
vlastníka stavby, zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec: A., katastrálne územie: C. D.,

na LV č. XXXXX ako administratívna budova so súpisným číslom XXXX E. F. E. G. A., parc. č. XXXX,
skúšobná hala C so súpisným číslom XXXX postavená na parcele C KN, parc. č. XXXX/XX, spojovacia
chodba so súpisným číslom XXXX postavená na parcele C KN, parc. č. XXXX/XX, spočívajúce v práve
prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez časť pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností
pre okres: A. B., obec: A. – C., katastrálne územie: C. D., na LV č. XXXX ako parcela reg. C KN,
parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 936 m2, v rozsahu dielu 1 o výmere 37
m2 a dielu 2 o výmere 157 m2 vyznačenom v geometrickom pláne H. XX/XXXX vyhotoveného dňa

11.12.2023 vyhotoviteľom D. C. geodetická kancelária, s miestom podnikania G. XXX, XXX XX G., IČO:
37 300 709, úradne overeným B. I. J. dňa 20.12.2023 pod č. K./XXXX a že žalobca zaplatí žalovanému
jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu
motorovými vozidlami cez časť pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec: A. –
C., katastrálne územie: C. D., na LV č. XXXX ako parcela reg. C KN, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 936 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne H. XX/XXXX vyhotoveného
dňa 11.12.2023 vo výške 1.230,29 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - stavieb zapísaných v
katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec: A., katastrálne územie: C. D., na LV č. XXXXX ako:
- administratívna budova so súpisným číslom XXXX postavená na parcele C KN, parc. č. XXXX,
- skúšobná hala C so súpisným číslom XXXX postavená na parcele C KN, parc. č. XXXX/XX,
- spojovacia chodba so súpisným číslom XXXX postavená na parcele C KN, parc. č. XXXX/XX,
Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec:

A., katastrálne územie: C. D., na LV č. XXXX ako parcela C KN, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 936 m2 (ďalej len „pozemok“).
Žalobca ako vlastník vyššie uvedených stavieb zároveň nie je vlastníkom vyššie uvedeného pozemku.
Uvedený pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného je priľahlým pozemkom k vyššie uvedenýmstavbám. Žalobca sa k predmetným stavbám z miestnej verejnej komunikácie nemôže dostať inak
ako cez časť vyššie uvedeného pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Medzi pozemkom
žalovaného a verejnou komunikáciou síce sú ešte ďalšie pozemky, a to parc. XXXX/XX, XXXX/XX L.

XXXX/XX resp. parc. XXXX/X, ktorých je však žalobca podielovým spoluvlastníkom a z tohto titulu je
oprávnený ich užívať. Zriadením vecného bremena, ktoré žalobca požaduje sa mu zabezpečí riadny
prístup od jeho stavieb k verejnej komunikácii.
Vyššie uvedené stavby vo vlastníctve žalobcu (administratívna budova, skúšobná hala) slúžia na
výkon jeho podnikateľskej činnosti. Pre riadne užívanie týchto stavieb, resp. pre riadne zabezpečenie

žalobcovej podnikateľskej činnosti prostredníctvom týchto stavieb je nevyhnutné, aby mal žalobca
zabezpečený prístup k týmto stavbám a to jednak prechodom peši ako aj prejazdom motorovými
vozidlami cez časť vyššie uvedeného priľahlého pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Na časti
vyššie uvedeného priľahlého pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného je vybudovaná prístupová
komunikácia k stavbám vo vlastníctve žalobcu, a to tak k administratívnej budove postavenej na parc.
č. XXXX ako aj k hale postavenej na parc. č. XXXX/XX. Predmetná cestná komunikácia slúži na

prechod peši a prejazd motorových vozidiel. K postaveniu uvedenej cestnej komunikácie došlo ešte skôr
ako sa žalovaný stal vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená. V čase, keď žalovaný nadobudol
predmetný pozemok do svojho vlastníctva, predmetná cestná komunikácia slúžiaca na prechod peši
a prejazd motorovými vozidlami už bola postavená a teda žalovaný mal vedomosť o účele pozemku,
ktorý nadobudol a na ktorom je postavená uvedená cestná komunikácia. Z uvedeného tiež vyplýva,

že predmetné stavby vo výlučnom vlastníctve žalobcu a k nim priľahlá časť pozemku vo vlastníctve
žalovaného, na ktorej je postavená cestná komunikácia, tvoria spolu funkčný celok, a to vzhľadom na
svoje využitie a umiestnenie.
Z uvedeného tiež vyplýva, že zriadenie vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu nebude
znamenať žiadny vážny zásah do právnej pozície žalovaného, keďže na predmetnej časti pozemku

v jeho vlastníctve, na ktorej žalobca žiada súd o zriadenie vecného bremena, resp. o určenie práva
prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami zodpovedajúceho vecnému bremenu, sa už roky
nachádza cestná komunikácia, ktorú žalovaný nevie využívať nijako inak ako na prechod pešo a prejazd
motorovými vozidlami.
Žalobca si dal vyhotoviť geometrický plán za účelom vyznačenia tých častí priľahlého pozemku vo

výlučnom vlastníctve žalovaného, na ktorých je postavená uvedená cestná komunikácia a ktorá by
mala byť zaťažená predmetným vecným bremenom ako aj znalecký posudok za účelom určenia
jednorazovej odplaty za zriadenie predmetného vecného bremena. Podľa geometrického plánu H. XX/
XXXX vyhotoveného dňa 11.12.2023 vyhotoviteľom D. C. geodetická kancelária, s miestom podnikania
G. XXX, XXX XX G., IČO: 37 300 709, úradne overeným B. I. J. dňa 20.12.2023 pod č. G1-10161/2023

(ďalejlen„geometrickýplán“)vzniklazpozemkureg.CKN,parc.č.XXXX/X,zastavanéplochyanádvoria
o výmere 936 m2, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: C. D., obec: A., okres: A. B.:
časť o výmere 37 m2, na ktorej sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena in rem z dôvodu
zabezpečenia prístupu k hale postavenej na parc. č. XXXX/XX, časť o výmere 157 m2, na ktorej sa
žalobca domáha zriadenia vecného bremena in rem z dôvodu zabezpečenia prístupu k administratívnej

budove postavenej na parc. č. XXXX a spojovacej chodbe postavenej na parc. č. XXXX/XX.
Všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena in rem spočívajúceho v práve
prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez vyššie špecifikované časti priľahkého pozemku vo
vlastníctve žalovaného špecifikované geometrickým plánom vo výmere 37 m2 a 157 m2, bola stanovená
znaleckým posudkom B. D. M. č. X/XXXX zo dňa 02.01.2024 na 6,34 €/m2. Jednorazová odplata za

zriadenie vecného bremena vo výmere 37m2 a 157 m2 (spolu 194 m2) tak predstavuje 1.230,29 Eur
(slovom: jedentisícdvestotridsať eur a dvadsaťdeväť centov).
Pred podaním žaloby žalobca adresoval žalovanému Návrh na uzavretie Zmluvy o zriadení vecného
bremena zo dňa 29.02.2024, v ktorom mu navrhol uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena
prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez vyššie uvedené časti priľahlého pozemku vo

výlučnom vlastníctve žalovaného v rozsahu určenom vyššie uvedeným geometrickým plánom a za
jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.230,29 Eur vypočítanú podľa vyššie
uvedeného znaleckého posudku. Prílohou uvedeného listu bol aj návrh samotnej Zmluvy o zriadení
vecného bremena. Žalovaný však v odpovedi zo dňa 13.03.2024 uviedol, že so zriadením vecného
bremena nesúhlasí.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Podľa citovaného ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka cez priľahlý pozemok možnozriadiť vecné bremeno a to na návrh a v prospech vlastníka stavby za predpokladu, že vlastník stavby
nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Na podanie návrhu je aktívne legitimovaný vlastník stavby, pričom žaloba smeruje proti vlastníkovi

priľahlého pozemku.
Žalobca má za to, že všetky vyššie uvedené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena
sú splnené. Žalobca ako vlastník vyššie špecifikovaných stavieb nie je zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a jeho prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak ako cez tie časti pozemku vo vlastníctve
žalovaného, na ktorých žalobca žiada súd o zriadenie vecného bremena. Prístup žalobcu k predmetným

stavbám v jeho vlastníctve nie je priamo zabezpečený z miestnej verejnej komunikácie a prístup žalobcu
k nim nemožno zabezpečiť ani cez žiadne iné pozemky v jeho vlastníctve alebo pozemky vo vlastníctve
iných osôb ako žalovaného. Žalobca tak má požadovaný prístup (pešo alebo motorovými vozidlami)
k vyššie špecifikovaným stavbám v jeho vlastníctve výlučne iba cez tie časti vyššie špecifikovaného
pozemku vo vlastníctve žalovaného, na ktorých sa nachádza cestná komunikácia a ktoré sú vyznačené
vo vyššie uvedenom geometrickom pláne.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil: výpis z LV č. XXXXX, výpis z LV č. XXXX, výpis z
LV XXXXX, výpis z LV XXXXX, výpis z LV XXXXX, výpis z LV XXXXX, kópiu z katastrálnej mapy, K. E.
H. XX/XXXX, Znalecký posudok č. X/XXXX, Návrh na uzavretie Zmluvy o zriadení vecného bremena
zo dňa 29.02.2024, Odpoveď žalovaného zo dňa 13.03.2024.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra ,,C“ pre
katastrálne územie – C. D. a to parcely č. XXXX, na ktorej sa nachádza administratívna budova pod
súpisným číslom XXXX zapísaných na LV č. XXXXX. Rovnako je vlastníkom skúšobnej haly C, ktorá sa
nachádza na parcele č. XXXX/XX a spojovacej chodby, ktorá je na parcele č. XXXX/XX zapísaných pod

rovnakým súpisným číslom XXXX na LV č. XXXXX.
Žalovaný je výlučným vlastníkom parciel registra „C" pre katastrálne územie - Severné mesto, a to -
XXXX/X, XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX.
Žalobcajetedavlastníktrochnehnuteľností,zktorých1.administratívnabudovajepostavenánaparcele
v jeho vlastníctve, 2. skúšobná hala C a 3. spojovacia chodba, postavená na parcelách, ktoré sú vo

vlastníctve Žalovaného.
Žalobca prenajíma na podnikateľskú činnosť spoločnosti FB Autoservis s.r.o. skúšobnú halu C a časť
administratívnej budovy, zvyšnú časť iným nájomcom. Žalovaný prenajíma všetky parcely uvedené na
listevlastníctvač.XXXXspoločnostiFBAutoserviss.r.o.napodnikateľskúčinnosťapodľatejtouzavretej
dohody je FB Autoservis s.r.o. oprávnený prenajímať tieto parcely ďalej do podnájmu tretím osobám.

Žalovaný teda prenajíma parcely v jeho vlastníctve len Žalobcovým nájomcom, aby nedošlo k sporom v
rozsahu užívacích práv (vrátane práva nevyhnutnej cesty). Na základe priloženej fotodokumentácie je
možné názorne vidieť aktuálny prístup Žalobcu ako aj spoločnosti FB Autoservis s.r.o, a iných nájomcov
Žalobcu. Na fotodokumentácii č. 1 je možné vidieť vstup z parcely XXXX/X na parcelu XXXX/X v forme
rampyumožňujúcejvstupdoskúšobnejhalyC(vyznačenýorientačnýdielč.lpodľaGeometrickéhoplánu

predloženého žalobcom). Žalovaný dal súhlas na odstránenie časti svojho plota na zriadenie vstupu
priamo do haly aby nájomník Žalobcu mal priamy vstup skúšobnej haly C.
Na fotodokumentácii č. 2, prvá strana, je možné vidieť vstup z parciel 5067/34 a XXXX/XX vo forme
vstupu na parcelu č. XXXX/X do administratívnej budovy (orientačný diel č.2 podľa Geometrického plánu
predloženého žalobcom).

Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že žalobca spolu s jeho nájomcami má umožnený
riadny prístup k nehnuteľnostiam vlastniacich Žalobcom. Doposiaľ ani raz od nadobudnutia predmetných
parciel do výlučného vlastníctva Žalovaného, nebol Žalobcovi znemožnený riadny a nijako nerušený
prístup k ním vlastniacim nehnuteľnostiam (administratívna budova a skúšobná hala C, spojovacia
chodba). Žalovaný ďalej uvádza, že Žalobca užíva parcelu XXXX/XX, na ktorej sa nachádza skúšobná

hala C ako aj parcelu XXXX/XX, na ktorej sa nachádza spojovacia chodba bez právnej titulu vo vzťahu
k Žalovanému ako vlastníkovi tejto parcely, t.j. bez nájomnej zmluvy.
Žalobca má možnosť vytvorenia prístupu do administratívnej budovy z parciel XXXX/XX a XXXX/XX
priamo z prístupovej cesty (viď. Fotodokumentácia 2, druhá strana), ktorej je Žalobca podielovým
spoluvlastníkom. V minulosti v tomto mieste bol plot a podľa súčasného skutkového stavu bol v mesiaci

apríl 2024 odstránený. Z ustanovenia § 151o ods. 3 OZ vyplýva nutnosť splnenia týchto 3 podmienok:
1. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, 2. prístup vlastníka nie je možné
zabezpečiť inak a 3. neexistencia okolností vylučujúcich zriadenie práva nevyhnutnej cesty. Podľa
skutkovéhoaprávnehostavuztýchto3podmienokuvedenéhohmotnoprávnehoustanovenia§151oOZžalobca spĺňa iba jednu, a síce formálnu, že nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Druhá podmienka nie
je splnená, nakoľko Žalobca má umožnený fakticky prístup k všetkým nehnuteľnostiam bez akýchkoľvek
komplikácií. Žalobca má stále možnosť zabezpečiť tento prístup po formálnej stránke zmluvne so

Žalovaným (faktickým už v súčasnosti disponuje), napr. Nájomnou zmluvou, prípadne aj z parciel,
ktorých spoluvlastníkom je aj Žalobca. Tretia podmienka rovnako nie je splnená pretože v prípade
zriadenia vecného bremena by bolo vlastnícke právo Žalovaného ako vlastníka zjavne obmedzené
nakoľko tieto parcely sú predmetom nájmu s nájomcom - spoločnosťou FB Autoservis s.r.o. v celej
výmere parcely XXXX/X nielen v rozsahu navrhovaných vecných bremien.

Status quo je, že Nájomca ako aj Žalobca nie sú nijakým spôsobom obmedzovaný ju využívať.
Zriadenie vecného bremena by do značnej miery obmedzilo výkon podnikateľskej činnosti Žalovaného,
pretože zásah do jeho výlučného vlastníctva zriadením vecného bremena by obmedzilo rovnako aj
rozsah nájmu, ktorý momentálne nerušene zmluvne v súlade s právnym poriadkom SR prenajíma,
bez obmedzenia na právach Žalobcu. Prenájom nehnuteľností je predmetom podnikania Žalobcu, ako
aj Žalovaného. Avšak v prípade Žalovaného by zriadením vecného bremena značne obmedzilo v

jeho predmete podnikania, ako aj v prípade ďalšieho predaja znehodnotilo cenu uvedených parciel.
Rozhodnutie súdu podľa § 151 o ods. 3 OZ je rozhodnutím konštitutívnym, ktoré nedeklaruje už
existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry sporových strán, že zakladá
alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať,
že Žalobca podanou žalobou o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej

cesty nesleduje zámer sledovaný zákonodarcom a síce, ochrániť jeho právo prístupu a právo mať
zabezpečený nikým a ničím nerušený príjazd k uvedených nehnuteľnostiam. Žalobca sa touto žalobou
o zriadenie vecného bremena snaží obísť legitímne možnosti, ktoré mu poskytuje právny poriadok SR
na to aby sa po spolu so Žalovaným dohodol na právnom titule užívania predmetnej parcely XXXX/X
po formálnej stránke.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný svoju obranu voči žalobe o zriadenie vecného bremena
zakladá na tom, že žalobca spolu s jeho nájomcami má umožnený riadny prístup k svojim stavbám
po pozemku žalovaného a doposiaľ ani raz od nadobudnutia predmetného pozemku do výlučného
vlastníctva žalovaného, nebol žalobcovi znemožnený riadny a nijako nerušený prístup k jeho stavbám

(administratívna budova, skúšobná hala C, spojovacia chodba). K tomu uvádza, že je pravdou, že
žalovaný zatiaľ nebráni žalobcovi v prístupe k jeho stavbám po parcele XXXX/X a žalobca tak má v
súčasnosti zabezpečený faktický prístup k stavbám vo svojom vlastníctve. Žalobca v súčasnosti nebráni
v prístupe po tejto parcele ani žalobcovmu nájomcovi (FB Autoservis s.r.o.), čo je však prirodzené
vzhľadom na to, že s ním má uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je okrem iného aj prenájom

celej parcely XXXX/X. Tiež je však potrebné uviesť, že po právnej stránke nemá žalobca žiadnym
spôsobom zabezpečený prístup k stavbám v jeho vlastníctve. Takýto stav nie je spôsobilý zabezpečiť
dostatočnú ochranu práv a oprávnených a legitímnych záujmov žalobcu voči žalovanému a voči tretím
subjektom, tak ako to umožňuje inštitút vecného bremena. Žalobca poukazuje na to, že pokiaľ nedôjde
k zriadeniu predmetného vecného bremena k častiam parcely XXXX/X vo vlastníctve žalovaného, je

na ľubovôli žalovaného, či žalobcovi umožní alebo neumožní prístup k jeho stavbám, čím sa žalobca
dostáva do pozície „rukojemníka“ žalovaného. V tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti súdu, že
medzi ním a žalovaným prebiehajú na Mestskom súde Košice viaceré súdne konania a ich vzájomné
vzťahy ako aj vzťahy medzi ich štatutárnymi zástupcami nie sú dobré. Žalobca je tak v stave právnej
neistoty pokiaľ ide o prístup k jeho stavbám, pretože aj keď mu žalovaný momentálne v prístupe nijako

nebráni, tento jeho postoj sa môže kedykoľvek zmeniť a svoj súhlas s užívaním predmetných častí
parcely XXXX/X môže kedykoľvek jednostranne odvolať a začať brániť žalobcovi v prístupe k jeho
stavbám. Na druhej strane vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorého
zriadenia sa žalobca domáha, vzniká v prospech každého vlastníka stavby. Ide teda o vecné bremeno
in rem, ktoré predstavuje právo späté s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba a toto právo

sa preto zriaďuje bez časového obmedzenia.
Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že na zriadenie vecného bremena súdom je nutné splniť
3 podmienky: vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka nie je
možné zabezpečiť inak a neexistencia okolností vylučujúcich zriadenie práva nevyhnutnej cesty.
Podľa jeho názoru nie je splnená druhá a tretia podmienka potrebná na zriadenie vecného bremena.

Konkrétne uvádza, že nie je splnená podmienka, že prístup k stavbám žalobcu nie je možné
zabezpečiť inak a tiež podmienka neexistencie okolností vylučujúcich zriadenie práva nevyhnutnej
cesty. Podmienku, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku však považuje zasplnenú, aj keď na inom mieste svojho vyjadrenia uvádza, že žalobca má možnosť vytvoriť si prístup do
administratívnej budovy z parcely XXXX/XX, ktorej je podielovým spoluvlastníkom.
Pokiaľ ide o splnenie prvej podmienky, žalobca nemá možnosť zabezpečiť si prístup k stavbám vo

svojom vlastníctve iným spôsobom ako cez predmetné časti parcely XXXX/X vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, ku ktorým sa domáha zriadenia vecného bremena. Prístup žalobcu k administratívnej
budove z parcely XXXX/XX nie je možný. Žalobca síce je podielovým spoluvlastníkom uvedenej parcely,
no vlastní len výrazne najmenší spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XXX-XX k celku. Vzhľadom k tomu,
že je len podielovým spoluvlastníkom, navyše s jednoznačne najmenším spoluvlastníckym podielom,

nemôže samostatne rozhodovať o nakladaní so spoločnou vecou a stavebne upraviť tento pozemok tak,
aby si cez neho zabezpečil prístup k administratívnej budove. Na zriadenie prístupu k administratívnej
budove cez tento pozemok by bol preto potrebný súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov uvedenej
parcely, čo však žalobca nevie zabezpečiť. Z parcely XXXX/XX už vôbec nie je možný prístup k
skúšobnej hale C, ktorá nie je postavená na priľahlom pozemku a do ktorej potrebuje mať žalobca
zabezpečený prístup aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami. Takýto prístup sa z parcely

XXXX/XX nedá zabezpečiť. Jediný možný prístup k skúšobnej hale C je cez žalobcom predloženým
geometrickým plánom vyznačenú časť parcely XXXX/X vo vlastníctve žalovaného.
Čo sa týka druhej podmienky, žalovaný uviedol, že samotný faktický prístup k jeho stavbám nie je
postačujúci. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak je splnená dokonca
aj v prípade, ak vlastník stavby ponúkne vlastníkovi stavby právo prechodu nájomnou zmluvou. V

predmetnom prípade však medzi sporovými stranami nie je uzatvorená ani len nájomná zmluva. Aj
v prípade uzavretia nájomnej zmluvy medzi sporovými stranami by išlo iba o relatívny záväzkový
vzťah, ktorý by bol dočasný, vypovedateľný a zrušiteľný a pre zabezpečenie verejného záujmu na
splnení povinnosti vlastníka stavby v zmysle stavebného zákona je takáto forma prístupu k stavbe
nepostačujúca. Navyše vzhľadom na to, že podľa žalobcu sú na zriadenie vecného bremena splnené

všetky zákonné podmienky, žalobca nevidí dôvod, prečo by mal svoju situáciu riešiť nejakým iným,
pre neho neadekvátnym spôsobom, ako prostredníctvom zriadenia predmetného vecného bremena a
uspokojiť sa s faktickým stavom, prípadne s uzatvorením nájomnej zmluvy.
K splneniu tretej podmienky žalobca uvádza, že prekážkou zriadenia vecného bremena nemôže byť
skutočnosť, že pozemok, na ktorom sa požaduje zriadenie vecného bremena je prenajatý tretej osobe a

ani skutočnosť, že zriadením vecného bremena by bolo jeho vlastnícke právo obmedzené. Obmedzenie
výkonu vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému pozemku je vyjadrením samotnej podstaty a
obsahu vecného bremena a preto nemôže byť prekážkou pre jeho zriadenie. Navyše je potrebné uviesť,
že za toto obmedzenie vlastníckeho práva bude žalobca povinný uhradiť žalovanému náhradu, ktorá
je vypočítaná v predloženom znaleckom posudku, pričom žalovaný tento výpočet žiadnym spôsobom

nespochybnil. Žalobca tiež žalovanému umožnil pred podaním žaloby na súd rokovať o návrhu zmluvy o
zriadení vecného bremena a na základe spoločných rokovaní dospieť k úprave vzájomných zmluvných
práv a povinností, ktorá by bola pre žalovaného akceptovateľná. Z odpovede žalovaného k návrhu na
zriadenie vecného bremena zo dňa 13.03.2024 však jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemá záujem na
uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena k predmetnému pozemku bez ohľadu na konkrétny obsah

jej jednotlivých ustanovení, a to z dôvodu, že využívanie predmetného pozemku je podľa neho možné
riešiť nájomnou zmluvou. Zriadenie predmetného vecného bremena tiež nejde nad rámec oprávnených
a legitímnych záujmov žalobcu a vzhľadom na všetky už v žalobe uvedené skutočnosti ani neprimerane
nezaťažujezáujmyžalovaného,keďžežalovanémuneznemožňuje,abypredmetnéčastipozemku,ktoré
majú byť zaťažené vecným bremenom, naďalej sám užíval alebo aby ho využívali jeho nájomcovia.

Žalobca sa domáha zriadenia predmetného vecného bremena len v nevyhnutnej miere, nie nad rámec
jeho nevyhnutných potrieb a v rozsahu, ktorý nadmerne nezaťažuje žalovaného. Zriadenie predmetného
vecného bremena nepredstavuje žiadny vážny zásah do faktickej pozície žalovaného a ujma, ktorú by
utrpel v dôsledku zriadenia vecného bremena by bola minimálna, keďže časti pozemku, ku ktorým sa
žalobca domáha zriadenia vecného bremena dlhodobo slúžia ako príjazdová cesta, ktorú môže využívať

na prechod a prejazd motorovými vozidlami v plnom rozsahu aj žalovaný. Dokonca príjazdová cesta
na ňom existovala už aj v čase kedy tento pozemok nadobudol žalovaný, ktorý tak nepochybne vedel
o jeho účele.
Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že pre zriadenie predmetného vecného bremena sú
splnené všetky zákonné požiadavky, a preto žiada súd, aby vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu a

priznal mu nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca nespochybňuje, že mu bol a aj v súčasnosti má faktický
prístup k svojim stavbám (administratívna budova, skúšobná hala C, spojovacia chodba) po parcele vovlastníctve žalovaného (pozemok pare. č. XXXX/X). Žalobca vo svojom vyjadrení sám priznáva, že mu
prístup na tieto stavby nebol doposiaľ nikdy znemožnený, a tento prístup nebol ani nijako rušený. Tento
stav existuje od nadobudnutia pozemku žalovaným a nebol nikdy zmenený. Z tohto dôvodu žalovaný

považuje nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena za neopodstatnený.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR sa inštitút vecného bremena využíva v prípadoch, kedy je
prístup k nehnuteľnosti fakticky alebo právne znemožnený alebo závažne obmedzený. Keďže žalobca
v tomto prípade nepreukázal, že by bol jeho prístup akokoľvek obmedzený alebo právne znemožnený,
podmienky na zriadenie vecného bremena nie sú splnené.

Zriadenie vecného bremena predstavuje vážny zásah do vlastníckeho práva žalovaného, ktorý by ho
mohol obmedziť v plnohodnotnom užívaní a nakladaní s predmetným pozemkom. Podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je vlastnícke právo chránené, pričom jeho obmedzenie je možné len za
podmienok stanovených zákonom a musí byť primerané.
Žalobca argumentuje, že obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného je prirodzeným dôsledkom
zriadeniavecnéhobremena.Tentoargumentvšakignorujezásaduproporcionality,ktorúsúdvprípadoch

zásahu do vlastníckeho práva musí vždy zohľadniť. Ak existuje alternatívne riešenie, ktoré je menej
invazívne voči vlastníckym právam žalovaného, súd by mal uprednostniť také riešenie. V tomto prípade
existuje možnosť riešiť prístup žalobcu formou dohody alebo nájomnej zmluvy, čo by bolo menej
obmedzujúce ako zriadenie vecného bremena.
Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že nemá iný spôsob, ako si zabezpečiť prístup k svojim stavbám,

čo žalovaný považuje za nepravdivé a neúplné. Ako sám žalobca priznáva, je spoluvlastníkom
pozemku pare. č. XXXX/XX, cez ktorý by mohol zriadiť prístup do administratívnej budovy. Hoci je
jeho spoluvlastnícky podiel malý, neznamená to, že tento pozemok nemôže byť využitý na prístup.
Rampová 6 je areál, kde sa nachádza niekoľko podnikateľských subjektov. Vedie cez neho prístupová
cesta (parcela č. XXXX/XX zapísaná na L V č. XXXXX), v ktorej majú všetci podiel, resp. zriadené vecné

bremeno tak ako aj Žalovaný so súhlasom ostatných vlastníkov. Žalobca získal spoluvlastnícky podiel k
tejto prístupovej ceste na základe Darovacej zmluvy začiatkom roka 2024.
Vzhľadom na uvedené, žalobca nevyužil možnosti, ktoré má ako spoluvlastník iného pozemku, a preto
jeho tvrdenie o nemožnosti zabezpečiť si iný prístup nie je pravdivé. Navyše, je na žalobcovi, aby
preukázal, že neexistuje iná možnosť zabezpečenia prístupu, čo v tomto prípade nesplnil.

V konaní o zriadenie vecného bremena je potrebné zohľadniť zásadu primeranosti. Aj keď by žalobca
mal teoreticky nárok na prístup k svojim stavbám, musí byť tento prístup zabezpečený spôsobom, ktorý
čo najmenej zasahuje do práv žalovaného. V tomto prípade je potrebné posúdiť, či navrhované vecné
bremeno nezakladá neprimeraný zásah do práv žalovaného v porovnaní s inými možnými alternatívami.
Podľa § 15lo ods. 3 Občianskeho zákonníka je vecné bremeno obmedzením vlastníckeho práva, ktoré

musí byť pre vlastníka čo najmenej zaťažujúce. Je potrebné uprednostniť riešenia, ktoré sú menej
invazívne a zohľadňujú oprávnené záujmy oboch strán sporu. Zriadenie vecného bremena by malo byť
výnimočným riešením, keď neexistujú iné efektívne možnosti.
V tomto prípade, keďže žalobca má faktický prístup k pozemku a existujú alternatívne možnosti
(napr. prístup cez iný pozemok alebo nájomná zmluva), by zriadenie vecného bremena predstavovalo

neprimeraný zásah do práv žalovaného.
Právne vzťahy medzi účastníkmi by mali byť vedené v duchu dobrej viery a vzájomnej spolupráce.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa výkon práv a povinností musí uskutočňovať v súlade s
dobrými mravmi a nesmie byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný uvádza, že
v minulosti nájomcovia Žalobcu užívali parcelu XXXX/X ako parkovaciu plochu a parcelu XXXX/XX (obe

patriace Žalovanému), na ktorom je postavená hala patriaca Žalobcovi. Žalobca tieto parcely prenajímal
svojím nájomcom bez právneho titulu, čím dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu. Preto následne
bola uzavretá medzi Žalobcom a Žalovaný zmluva o prenájme týchto parciel za veľmi výhodných
podmienok s podmienkou, že sa uhradia ušlé nájomné. Túto zmluvnú podmienku Žalobca porušil a
preto Žalovaný bol nútený zrušiť tento nájomný vzťah. Tak ako v minulosti ako aj súčasnosti parcela

XXXX/X (vedená na katastri ako zastavaná plocha a nádvorie) bola využívaná nie ako príjazdová cesta,
ale ako parkovacia, resp. odstavná plocha. Parcela XXXX/X je predmetom nájmu medzi Žalovaným
a Žalobcovým nájomcom (FB Autoservis s.r.o.), ale slúži aj ostatným Žalobcovým nájomcom ako
parkovisko. Tento nájomný vzťah zakladá legitímny právny titul na užívanie tejto parcely, ktorá je
predmetom podnikania Žalovaného v súlade s právnym poriadkom SR. Zriadením vecného bremena

by bolo znemožnené Žalovanému, ako vlastníkovi tejto parcely, ju komerčne ďalej využívať a tým
obmedzovať jeho podnikateľskú činnosť, ktorej časť tvorí prenájom nehnuteľného majetku.
V danom prípade žalovaný doteraz žalobcovi umožňoval prístup k jeho stavbám bez akéhokoľvek
obmedzenia, čo preukazuje dobrú vôľu a ochotu spolupracovať. Žalobca však napriek tomu odmietariešiť situáciu dohodou, ktorá by bola pre obe strany výhodná, napríklad formou nájomnej zmluvy. Takéto
správanie žalobcu môže byť považované za konanie v rozpore s princípom dobrej viery, keďže požaduje
zriadenie vecného bremena, ktoré nie je nevyhnutné, a tým úmyselne zasahuje do práv žalovaného.

Podľa § 2 Občianskeho zákonníka nikto nesmie zneužívať svoje práva na úkor iných osôb. Zákon tiež
chráni účastníkov právnych vzťahov pred neprimeranými požiadavkami druhej strany, ktoré by mohli
viesť k zneužívaniu právomocí. V tomto prípade sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena, aj
keď v súčasnosti má voľný prístup k svojim stavbám a jeho prístup nebol doteraz nijako obmedzený.
To, že žalobca vopred predpokladá budúce možné komplikácie, nie je dostatočným dôvodom na

zriadenie vecného bremena. Zriadenie vecného bremena by v tomto prípade mohlo byť považované za
neprimerané zneužitie práva, keďže žalobca nemá žiadne reálne dôvody na to, aby sa domáhal takého
obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného.
Nárok na zriadenie vecného bremena musí byť posudzovaný veľmi prísne, a to najmä v prípadoch, kedy
sa žalobca domáha neprimeraného zásahu do práv vlastníka bez reálneho opodstatnenia. V danom
prípadeneexistuježiadnydôkaz,žebyžalovanýniekedyzneužilsvojeprávoobmedziťprístupžalobcovi.

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd prihliadol na fakt, že žalobca
má iné alternatívy, a jeho požiadavka na zriadenie vecného bremena je neopodstatnená. Súd by mal
zvážiť, či žalobcov návrh nezakladá neprimeraný zásah do práv žalovaného a či nepredstavuje prípad
zneužitia práva.

7.Žalovanývovyjadrenízodňa3.10.2025uviedol,ženesúhlasísozriadenímvecnéhobremena,pretože
niet dôvodov pre takýto postup. Žalobu považuje za špekulatívne konanie žalobcu v rozpore s dobrými
mravmi, žalobca navrhuje riešenie pre neho najpohodlnejšie a najvýhodnejšie napriek tomu, že vôbec
nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom. Súd môže v zmysle §151o ods. 3
OZ zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok

len v prípade ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalobca si prístup k stavbe vie
zabezpečiť viacerými spôsobmi.
Po prvé, žalobca vie zabezpečiť prístup k jeho stavbám cez svoju vlastnú parcelu č. XXXX. Žalobca je
podielovým spoluvlastníkom parciel XXXX/XX, XXXX/XX L. XXXX/XX, tvoriacich prístupovú cestu od
jeho parcely XXXX až k verejnej komunikácii. Žalobca nepreukázal žiadnu prekážku pre ktorú by toto

riešenie nebolo možné. To, že žalobca má menšinový podiel na parcele XXXX/XX nie je prekážkou.
Menšinový podiel je pre prístup postačujúci a je to úplne bežná prax. Nie je pravdou, že by žalobca
potreboval pre prístup k stavbe súhlas všetkých vlastníkov parcely č. XXXX/XX. Nie je pravdou a ani
žiadnym spôsobom preukázaná potreba stavebnej úpravy pozemku XXXX/XX, resp., že by žalobca
ako podielový spoluvlastník nemohol takúto úpravu v prípade teoretickej potreby uskutočniť. Žiadnym

spôsobom nie je preukázaná ani nemožnosť prístupu žalobcu cez jeho parcelu XXXX k skúšobnej
hale „C“. Žalobca uvádza vymyslené prekážky len preto, lebo je pre neho najjednoduchšie, aby ťarchu
prístupu k jeho stavbám znášal žalovaný. „Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo
vlastníkapozemkuboloobmedzenéčomožnonajmenej.Pretovprípade,ževlastníkstavbymámožnosť
zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového

vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť.“
Žalobca vie zabezpečiť prístup k jeho stavbám aj odkúpením parcely XXXX/X. Žalobca dokonca vedel
o tom, že predchádzajúci vlastník LOGIK s.r.o. predáva parcely v areáli Rampová (okrem iného aj
parcelu XXXX/X), ale nemal záujem o kúpu. Týmto spôsobom žalovaný ponúka žalobcovi, aby od neho
odkúpil parcelu XXXX/X. Za uvedeným účelom žalovaný kontaktoval aj právneho zástupcu žalobcu, no

bezúspešne. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe (pozri R 32/2006): „podmienka, že prístup vlastníka
stavby nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako
cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá, alebo že mu zriadi vecné
bremeno zmluvou, a to za obvyklú cenu.“ Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný bez problémov (rovnako
ako jeho právny predchodca LOGIK s.r.o.) prenajíma parcely uvedené na LV č. XXXX (teda aj parcelu

XXXX/X) žalobcovým nájomcom. Žalovaný by bol ochotný uzatvoriť nájomnú zmluvu aj so žalobcom. To
žalobca nechce uzatvoriť ani nájomnú zmluvu, ale necháva to na jeho vlastných nájomcov. Uvedené tiež
dáva za pravdu neexistencii dôvodov na zriadenie vecného bremena súdom. „Podmienkou na zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty súdom je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť
inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je

núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú
komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak
vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok
alebo jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. Ak je kstavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup
k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre
vlastníka stavby výhodnejší. Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca má prístup k stavbe

na základe obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy) alebo môže na prístup využiť iné
pozemky, ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa
nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam.“ (Rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 495/2015)

Žalovaný rozporuje aj znalecký posudok č. X/XXXX od B. D. M.. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho
práva žalovaného zriadením vecného bremena bola znalcom stanovená nesprávne a vôbec
nezodpovedá realite, vôbec nezodpovedá trhovej hodnote pozemkov v tejto lokalite (150€ za meter
štvorcový). Žalovaný celkovo rozporuje jednorazovú odplatu za časovo vopred neurčené obmedzenie
vlastníckeho práva žalovaného zriadením vecného bremena. Podľa žalovaného spravodlivejšou je
v takom prípade náhrada opakovaná vo výške nájomného, ktorá zohľadní skutočnú dobu trvania

obmedzenia.

8. Súd uznesením zo dňa 3.9.2025 pripustil zmenu žalovaného, v zmysle ktorej pôvodný žalovaný
LOGIK s.r.o., IČO: 46 489 851, Rampová 4, Košice vystúpil z konania a na jeho miesto vstúpil do
konania nový žalovaný, ktorým je Tomas Automation s.r.o., IČO: 52 779 092, Rampová 6, Košice.

9. Súd uskutočnil vo veci pojednávanie dňa 18.12.2025, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany
prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Strany sporu v celom rozsahu zotrvali na svojich
dovtedajších písomných vyjadreniach a tieto v podstatnom rozsahu zopakovali a akcentovali v nich
obsiahnuté právne závery. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca nebol

ochotný od žalovaného odkúpiť tie časti pozemku, na ktorých sa domáha zriadenia vecného bremena,
práve naopak žalobca ponúkol žalovanému odkúpenie týchto častí pozemku, a to za trhovú cenu, s tým
však žalovaný nesúhlasí a požaduje, aby žalobca od neho odkúpil celú parcelu, ktorú však žalobca
nepotrebuje.

10. Po predbežnom právnom posúdení právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca deklaroval aj
deklaruje, že má záujem o odkúpenie, ale iba tej časti pozemku, na ktorej sa domáha zriadenia vecného
bremena. S tým, ale žalovaný nesúhlasí. Problémom nie tak tá kúpna cena, ale ten rozsah, ktorý by mal
byť predmetom kúpnej zmluvy. Zopakoval to, že žalobca má záujem pozemok odkúpiť, ale len v rozsahu,
v akom sa domáha zriadenia vecného bremena.

11. Strany sporu po predbežnom právnom posúdení nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

12. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že sú splnené všetky podmienky na zriadenie vecného bremena
zo strany súdu, nakoľko nemá možnosť prístupu z verejnej komunikácie ku svojim stavbám, a to ani

k administratívnej budove, a ani ku skúšobnej hale C, keďže táto slúži na opravu motorových vozidiel a je
potrebné sa k tejto hale dostať aj motorovým vozidlom. Vzhľadom teda na tieto skutočnosti má za to, že
sú splnené všetky podmienky na zriadenie vecného bremena zo strany súdu. Pokiaľ ide o možnosť kúpy
tohto pozemku, deklaroval to aj na pojednávaní, že žalobca je ochotný pozemok od žalovaného odkúpiť,
ale iba v tom rozsahu, v akom sa domáha zriadenia vecného bremena, a to za trhovú cenu. Pokiaľ

ide o možnosť uzatvorenia nájomnej zmluvy, takýto spôsob nie je podľa názoru žalobcu dostačujúci,
čo potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že uzatvorenie
nájomnej zmluvy nie je prekážkou pre zriadenie vecného bremena zo strany súdu.

13. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že žalobu je nevyhnutné zamietnuť, nakoľko žalobca neuniesol

dôkazné bremeno. Zdôraznil, že žalobca má možnosť prístupu k stavbe, jednak uzatvorením kúpnej
zmluvy, jednak uzatvorením nájomnej zmluvy, a taktiež uskutočnením vstupu cez pozemky v jeho
podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ ide o to, že vraj by sa nedostal k skúšobnej hale C, s tým žalovaný
nesúhlasí, nakoľko parcela XXXX je na prvý pohľad dostatočne široká na to, aby sa prostredníctvom
uskutočnených nejakých stavebných úprav bolo možné dostať cez túto parcelu, resp. cez stavbu, ktorá

na nej stojí aj ku skúšobnej hale C. Žalobný návrh zo strany žalobcu žalovaný považuje za špekulatívny.
Žalobca sa týmto návrhom snaží si privodiť čo najpriaznivejšie, ekonomicky výhodné zabezpečenie
prístupu k jeho stavbám, ale takto to nie je postavené. Ak tu sú jednoducho iné možnosti, súd nemôže
zriaďovať vecné bremeno na pozemku žalovaného.14. Po záverečných rečiach strany sporu nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

16. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX konštatuje, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností - stavieb zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec: A., katastrálne

územie: C. D., a to:
- administratívnej budovy so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele C KN, parc. č. XXXX
- skúšobnej haly C so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele C KN, parc. č. XXXX/XX
- spojovacej chodby so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele C KN, parc. č. XXXX/XX.

17. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX konštatuje, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku

zapísaného v katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec: A., katastrálne územie: C. D., ako parcela C
KN, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 936 m2.

18. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX konštatuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku
zapísaného v katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec: A., katastrálne územie: C. D., ako parcela

C KN, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1208 m2,pričom jeho spoluvlastnícky
podiel predstavuje 1/156.

19. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX konštatuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku
zapísaného v katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec: A., katastrálne územie: C. D., ako parcela

C KN, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, pričom jeho spoluvlastnícky
podiel predstavuje 1/156.

20. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX konštatuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku
zapísaného v katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec: A., katastrálne územie: C. D., ako parcela

C KN, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 254 m2, pričom jeho spoluvlastnícky
podiel predstavuje 4/8.

21. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX konštatuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku
zapísaného v katastri nehnuteľností pre okres: A. B., obec: A., katastrálne územie: C. D., ako parcela

C KN, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.863 m2, pričom jeho spoluvlastnícky
podiel predstavuje 1/10.

22. Súd z geometrického plánu H. XX/XXXX vyhotoveného dňa 11.12.2023 vyhotoviteľom D. C.
konštatuje, že z pozemku reg. CKN, parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 936 m2,

zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: C. D., obec: A., okres: A. B.: vznikla časť o výmere
37 m2, na ktorej sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena in rem z dôvodu zabezpečenia
prístupu k hale postavenej na parc. č. XXXX/XX, a vznikla časť o výmere 157 m2, na ktorej sa žalobca
domáha zriadenia vecného bremena in rem z dôvodu zabezpečenia prístupu k administratívnej budove
postavenej na parc. č. XXXX a spojovacej chodbe postavenej na parc. č. XXXX/XX.

23. Súd zo znaleckého posudku B. D. M. č. X/XXXX zo dňa 02.01.2024 konštatuje, že všeobecná
hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena in rem spočívajúceho v práve prechodu
peši a prejazdu motorovými vozidlami cez vyššie špecifikované časti priľahkého pozemku vo vlastníctve
žalovaného špecifikované geometrickým plánom vo výmere 37 m2 a 157 m2, bola stanovená na 6,34

Eur/m2. Jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena vo výmere 37m2 a 157 m2 (spolu 194
m2), teda predstavuje 1.230,29 Eur.

24. Z Návrhu na uzavretie Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 29.02.2024, ktorý žalobca
adresoval žalovanému súd konštatuje, že žalobca navrhol žalovanému uzatvorenie zmluvy o zriadení

vecného bremena prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez vyššie uvedené časti
priľahlého pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného v rozsahu určenom geometrickým plánom
a za jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.230,29 Eur vypočítanú podľa
znaleckého posudku č. č. X/XXXX zo dňa 02.01.2024.25. Súd z odpovede žalovaného zo dňa 13.03.2024 konštatuje, že žalovaný so zriadením vecného
bremena nesúhlasí.

26. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovného zákonného ustanovenia:

27. Podľa § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na

návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok.

28. Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 OZ predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby
s vlastníkom pozemku. Zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ možno za podmienok
v tomto ustanovení uvedených. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tieto tri

podmienky: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka ka
stavbe nemožno zabezpečiť inak, c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

29. Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je
vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby

ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii.

30. Právo cesty cez cudzí pozemok v prospech vlastníka stavby môže súd zriadiť v zmysle § 151o ods.
3 OZ aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa
vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii.

31. V konaní nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parciel č. XXXX/XX, H. XXXX/
XX L. H. XXXX/XX, ktoré sa nachádzajú medzi jeho parcelou č. XXXX a verejnou komunikáciou.

32. Žalobca nepreukázal, že spoluvlastníci pozemku parcelné č. XXXX/XX nedosiahli dohodu

o hospodárení so spoločnou vecou o stavebnej úprave pozemku za účelom zabezpečenia prístupu
žalobcu k administratívnej budove na parcele č. XXXX. Žalobca nepreukázal, že na základe rozhodnutia
majoritného spoluvlastníka došlo k jeho vylúčeniu ako menšinového spoluvlastníka z užívania spoločnej
veci a že bol povinný sa rozhodnutiu majoritného spoluvlastníka podriadiť, prípadne že ho väčšinový
spoluvlastník svojím rozhodnutím z užívania spoločnej veci vylúčil úplne. Žalobca teda nepreukázal

splnenie podmienky, že sa ako vlastník stavby cez pozemok parcelné č. XXXX/XX a cez pozemok
parcelné č. XXXX/XX, ktorých je spoluvlastníkom nedostane k verejnej komunikácii.

33. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty teda je, že prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty rozhodnutím súdu je

potrebnédbať,abyprávovlastníkapozemkuboloobmedzenéčomožnonajmenej.Akmávlastníkstavby
možnosť zriadiť prístup k stavbe inak, bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno právo
vecného bremena cesty zriadiť.

34. Žalobca nepreukázal neexistenciu inej možnosti zabezpečenia prístupu k stavbe. Žalobca

nepreukázal nemožnosť technického riešenia stavebnej úpravy na pozemku parcelné č. XXXX za
účelom zabezpečenia prístupu k skúšobnej hale C nachádzajúcej sa na pozemku parcelné č. XXXX/
XX, a v prípade technickej možnosti zabezpečenia takéhoto prístupu nepreukázal jeho ekonomickú
náročnosť za účelom posúdenia či náklady na jeho zriadenie by boli objektívne natoľko vysoké (či
by mnohonásobne prevyšovali ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty), že ich

vynaloženie by nebolo možné spravodlivo požadovať.
Nevyhnutnú cestu možno požadovať len pre pozemok, ktorý postráda nutné spojenie s verejnou
komunikáciou. Vecné bremeno nevyhnutnej cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca zabezpečený
prístup k stavbe na základe obligačného práva alebo ak môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom
vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok, pozemok žalovaného parcelné č.

XXXX/X na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp.
výhodnejší, alebo že by sa obišiel bez stavebných úprav, nie je významná.35. Podmienka, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak, v tomto prípade nie je
splnená, keďže vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby,
že mu pozemok odpredá za cenu, ktorá nebola vlastníkom stavby (žalobcom) rozporovaná. Ide totiž

o vecné právo, ktoré má povahu absolútneho práva pôsobiaceho proti všetkým, zabezpečujúceho
nezrušiteľnosť oprávneného vo výkone jeho práva k veci. Žalobca však prejavil záujem o odkúpenie
iba tej časti pozemku, na ktorej sa domáha zriadenia vecného bremena. Žalovaný tvrdí, že zvyšnú
časť pozemku nevie hospodársky využiť. Keďže po nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, dochádza teda k preneseniu dôkazného bremena

o hospodárskej využiteľnosti pozemku žalovaným na žalobcu, ktorý v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno.

36. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiťinaknaprotitomujesplnenávprípade,akvlastníkstavbyponúkneprávoprechodunájomnou
zmluvou. Ide o záväzkové právo, ktoré sa týka relatívneho vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom.

Nájomná zmluva je dočasná, vypovedateľná a zrušiteľná.

37. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
tak, že súd úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100% (výrok II.). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na Mestskom súde Košice.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).