Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 56Csp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423204498
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1423204498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: Bratislavská

vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: act
legal s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, proti žalovanému: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom XXXX C. D., E. F., G., H. XXX, H., zastúpený: X-legal, s.r.o., so sídlom Riazanská
66A, Bratislava, o zaplatenie 309,28 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi sumu 309,28 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 309,28 EUR od 05.03.2024 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa10.08.2023sažalobcaprotižalovanémudomáhalzaplatenia
sumy 309,28 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradených platieb za odvádzanie zrážkovej vody.

2. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových
vôd a na základe tejto zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré mu pravidelne fakturoval. Ceny za

dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti C.. Žalobca uviedol, že ku dňu podania
žaloby eviduje desať neuhradených faktúr v celkovej sume 309,28 EUR, ktoré v žalobe špecifikoval. V
žalobe sa domáhal zaplatenia tejto sumy spolu s úrokom z omeškania s úrokom 5% ročne vždy od dňa
nasledujúceho po splatnosti príslušnej faktúry.

3. Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 56Csp/20/2023-48 zo dňa 24.11.2023. Proti tomuto platobnému
rozkazupodalžalovanýodpor.Vodporeuviedol,ženamietanárokčododôvoduajvýšky.Vžalobepodľa
žalovaného úplne absentovala špecifikácia, akým spôsobom žalobca dospel k fakturovaným sumám,
či tieto mali odzrkadľovať reálnu výšku vodného a stočného, resp. akým spôsobom dospel žalobca k
výpočtu množstva zrážok za konkrétne fakturované obdobie. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa na adrese
I. XX, J., kde je sporné odberné miesto, je dlhodobo neobývaná, o čom má žalobca dlhodobo vedomosť.
Žalovanýpretooznačilzanepochopiteľné,žežalobcanapr.nafaktúreč.4204457568zodňa16.08.2020

uvádza vodné v množstve 1 m3 a stočné v množstve 1 m3, pričom pri spotrebe dokonca uvádza
poznámku „predpoklad“. Obdobné nezrovnalosti sú aj vo faktúrach č. 4204629770 zo dňa 16.11.2020 a
č. 4211030213 zo dňa 28.02.2021. Žalobca tieto údaje uspokojivým spôsobom neobjasnil. Skutočnosť,
že pre uvedenú spotrebu vo vzťahu k položkám „vodné“ a „stočné“ neexistuje žiaden relevantný podklad,je zrejmá aj faktúr za nasledujúce fakturačné obdobia od kvartálu 02/2021-05/2021, na ktorých už
položky „vodné“ a „stočné“ vôbec nie sú uvádzané. Vo vzťahu k položke „zrážky“ podľa žalovaného
žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval, ako dospel k množstvu zrážok uvádzanému v predložených

faktúrach za jednotlivé kvartálne fakturačné obdobia. S ohľadom na absenciu konkrétnej špecifikácie
žalovaného nároku nie je možné preveriť dôvodnosť uplatneného nároku čo do jeho výšky ani čo do
právneho dôvodu jeho vzniku. Žalovaný ďalej uviedol, že sa dlhodobo zdržiava v Kanade, o čom je
žalobca informovaný. Žalovaný žiadal žalobcu o zasielanie faktúr na email a zároveň zriadil trvalý príkaz,
ktorý zaručoval automatickú realizáciu úhrad faktúr vystavených žalobcom. Žalovanému žiadna z v

konaní predložených faktúr nebola doručená. Ak by boli aj nároky dôvodné, tak nie je zrejmé, prečo
žalobca nevyužil žalovaným zriadený trvalý príkaz. Tieto problémy pritom trvali dlhodobo a žalovaný túto
skutočnosť u žalobcu opakovane reklamoval. Túto skutočnosť preukázal komunikáciou z rokov 2016
až 2019. Za vznik nárokov tak nesie zodpovednosť výlučne žalobca a tieto nemožno pričítať na ťarchu
žalovaného.

4. Žalobca v replike poukázal na ustanovenia zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, a to najmä § 28 ods. 9, v zmysle ktorého vzniká prevádzkovateľovi verejnej
kanalizácie právo na stočné pripojením pozemku alebo stavby na verejnú kanalizáciu. Uviedol, že nemá
voči žalovanému žiadnu poučovaciu povinnosť ohľadom povinností, ktoré žalovanému vyplývajú priamo
zo zákona. Zdôraznil, že množstvo zrážok je určovaných v súlade s vyhláškou Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva
vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva
vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody. Žalobca
si spotrebu žalovaného nevymyslel a ani s touto nijako nemanipuloval.

5. Súd doručil repliku žalobcu žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný dupliku v konaní nepredložil.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na dňa 06.02.2026. Na toto pojednávanie sa
nedostavila ani jedna zo strán, pričom obe boli riadne predvolané. Žiadna zo strán svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnila. Súd tak rozhodol v neprítomnosti strán.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to: Zmluva č.
PZ00205668_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 03.02.2016 (č.l. 5 až 7),
faktúry uvedené v odseku 8 nižšie (č.l. 7 až 17), všeobecné obchodné podmienky žalobcu (č.l. 18 až 28)
a emailová komunikácia z rokov 2016 až 2017 (č.l. 65 až 67) a z roku 2019 (č.l. 68).

8. Z dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
odberateľ uzatvorili dňa 03.02.2016 Zmluvu č. PZ00205668_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd (ďalej aj „Zmluva“). Taktiež mal za preukázané, že na základe Zmluvy žalobca vystavil
žalovanému nasledovné faktúry:

- faktúra č. 4204457568 vo výške 30,98 EUR splatná 31.08.2020
- faktúra č. 4204629770 vo výške 30,98 EUR splatná 30.11.2020
- faktúra č. 4211030213 vo výške 29,27 EUR splatná 15.03.2021
- faktúra č. 4214275887 vo výške 32,35 EUR splatná 31.05.2021

- faktúra č. 4214453620 vo výške 32,35 EUR splatná 30.08.2021
- faktúra č. 4214636356 vo výške 32,35 EUR splatná 30.11.2021
- faktúra č. 4221028929 vo výške 33,56 EUR splatná 14.03.2022
- faktúra č. 4224301960 vo výške 29,95 EUR splatná 30.05.2022
- faktúra č. 4224497307 vo výške 29,95 EUR splatná 30.08.2022

- faktúra č. 4224682552 vo výške 29,95 EUR splatná 30.11.2022

Medzi stranami nebolo sporné, že všetky tieto faktúry neboli uhradené v celej výške, s výnimkou faktúry
č. 4221028929, ktorá bola uhradená zápočtom vo výške 2,41 EUR a neuhradená vo výške 31,15 EUR.
Celková neuhradená suma tak predstavovala 309,28 EUR.

9. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval právne predpisy a prišiel k záveru, že žaloba je pokiaľ
ide o istinu v celom rozsahu dôvodná.10. Podľa § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z.: „Vlastník verejnej kanalizácie je ďalej
povinný zatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú
kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej

kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.“

11. Podľa § 29 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z.: „Podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným
vodovodom a množstva vypúšťaných odpadových vôd, spôsob výpočtu množstva vypúšťaných
odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej

kanalizácie a smerné čísla spotreby vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo. “

12. Žalobca v konaní preukázal, že na základe Zmluvy žalovanému dodal dohodnuté služby spočívajúce
v odvádzaní odpadových vôd z povrchového odtoku a za tieto služby žalovanému vystavil faktúry.
Zároveň v konaní preukázal, že tieto faktúry v celkovej výške 309,28 EUR neboli zo strany žalovaného

uhradené. Žaloba žalobcu tak bola pokiaľ ide o istinu v celom rozsahu dôvodná a súd žalobcovi žalovanú
sumu prvým výrokom tohto rozsudku priznal.

13. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, že nárok žalobcu nie je dostatočne
špecifikovaný. Nárok žalobcu dostatočným spôsobom vyplýva z predložených faktúr. Pokiaľ ide o

položky „vodné“ a „stočné“, tieto sú fakturované ako „predpoklad“ vo faktúrach č. 4204457568 a
4204629770 v rozsahu 1 m3, avšak z vyúčtovacej faktúry č. 4211030213 je zrejmé, že žalovanému bola
fakturovaná skutočná spotreba v objeme 0 m3. Spotreba 1 m3 je fakturovaná vo vyúčtovacej faktúre
č. 4221028929, pričom z faktúry vyplýva, že hodnota na vodomere sa zvýšila z 8 m3 na 9 m3. Súd
konštatuje, že takáto minimálna spotreba nie je v rozpore s tvrdením žalovaného, že nehnuteľnosť je

dlhodobo neobývaná, resp. žalovaný v konaní netvrdil, že spotreba na mieste bola za celé obdobie
nulová. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú absenciu špecifikácie výpočtu nákladov na odvádzanie vôd z
povrchového odtoku (zrážková voda), s touto námietkou sa súd rovnako nestotožnil. Spôsob výpočtu
množstva vôd z povrchového odtoku z nehnuteľnosti odvádzaných do verejnej kanalizácie je určený
v prílohe č. 2 k vyhláške č. 397/2003 Z.z., pričom táto skutočnosť je zároveň konštatovaná v článku

I ods. 2 Zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy je jej príloha č. 2, v ktorej je uvedený informatívny
technický výpočet množstva vôd z povrchového odtoku vypúšťaných žalovaným z odberného miesta
do verejnej kanalizácie. V tomto výpočte sú do vzorca Q = Hz . S . ? určeného vyhláškou dosadené
konkrétnehodnotyviazanénaodbernémiestožalovaného.Objemzrážkovejvodyfakturovanýžalobcom
tak vyplýva priamo zo zákona, resp. z vyhlášky. Súd pre úplnosť dodáva, že v prílohe č. 2 k Zmluve

je množstvo vôd z povrchového odtoku z posledného relevantného úhrnu zrážok vypočítaný na 110,70
m3/rok, čo zodpovedá fakturácii žalobcu v zálohových faktúrach (25 m3 až 27 m3 na štvrťrok), resp.
v ročných vyúčtovacích faktúrach č. 4211030213 a 4221028929 (106 m3, resp. 107 m3). Tvrdenia
žalovaného vo vzťahu k absencii špecifikácie nároku tak boli nedôvodné.

14. Súd tiež konštatuje, že tvrdenia žalovaného vo vzťahu k nesplnenej povinnosti žalobcu strhávať si
platby automaticky z jeho účtu na základe zriadeného trvalého príkazu pokladal vo vzťahu k žalovanej
istine za irelevantné. Ak by aj došlo k zlyhaniu na strane žalobcu pri inkasovaní prostriedkov z účtu
žalovaného, táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť fakturované sumy. Súd preto
tietotvrdeniažalovanéhovovzťahukistinenepokladalzarelevantné,pričomnapreukázanieskutočností

tvrdených žalovaným zároveň nemohla postačovať komunikácia so žalobcom z rokov 2016 až 2017,
resp. z roku 2019, keďže faktúry boli vystavené až v rokoch 2020 až 2022. Bolo tak povinnosťou žalobcu
fakturované sumy uhradiť.

15. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal v zmysle § 517

ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania.
Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatňoval vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej
faktúry. Takto žalované úroky ale súd žalobcovi nemohol priznať. Žalovaný v konaní tvrdil, že žiadna zo
sporných faktúr mu nebola doručená. Žalobca sa k tejto skutočnosti v žalobe ani v replike nevyjadril.
Doručenie faktúr tak ostalo v konaní sporné, pričom dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Žalobca v

konaní doručenie faktúr či už na adresu žalovaného alebo vo forme emailu nepreukázal a ani netvrdil,
čím neuniesol bremeno tvrdenia a najmä neuniesol dôkazné bremeno. Uvedené platí o to viac, že
žalovaný v konaní vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Súd tak mohol v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka per analogiam žalobcovi úroky z omeškania priznať až od druhého dňa nasledujúceho podni, keď žalobca žalovaného o plnenie požiadal. Keďže žalobca v konaní nepreukázal skorší dátum
požiadania žalovaného o plnenie, súd vychádzal z dátumu doručenia žaloby, resp. platobného rozkazu
žalovanému. Tento platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený dňa 02.03.2024.

Povinnosť žalovaného plniť tak vznikla dňa 04.03.2024 (dňa 03.03.2024 bola nedeľa) a nárok na úrok z
omeškania žalobcovi vznikol od 05.03.2024. Súd tak úroky z omeškania žalobcovi priznal od tohto dňa.
Výškaúrokovzomeškaniajevsúlades§3nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania.

Táto sadzba bola ku dňu 05.03.2024 vo výške 4,5% ročne. Žalobca tak mohol úroky z omeškania vo
vzťahu k celej žalovanej sume požadovať vo výške 9,5% ročne. Keďže je však súd v súlade s § 216
ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom, v súlade s týmto návrhom priznal žalobcovi úroky z omeškania
vo výške 5% ročne z celej žalovanej sumy 309,28 EUR od 05.03.2024 do zaplatenia.

16. Keďže súd žalobe vo vzťahu k úrokom z omeškania vyhovel len čiastočne, vo zvyšnej časti žalobu

druhým výrokom tohto rozsudku zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a nárok na náhradu trov konania stranám priznal podľa ich úspechu v konaní. Na účely výpočtu
úspechu súd vychádzal nielen z istiny, ale aj zo žalovaných a priznaných úrokov z omeškania, a to k

dátumu vyhlásenia rozsudku. Keďže žalobca v žalobe požadoval úroky z desiatich približne rovnakých
súm z rôznych dátumov s odstupom troch mesiacov, súd na účely zjednodušenia vypočítal žalovaný
úrok z omeškania ako úrok vo výške 5% ročne zo sumy 309,28 EUR odo dňa 15.10.2021 (približný
priemerný dátum) do 06.02.2026, t.j. sumu 66,77 EUR. Priznaný úrok súd vypočítal ako úrok vo výške
5% ročne zo sumy 309,28 EUR od 05.03.2024 do 06.02.2026, t.j. sumu 29,82 EUR. Žalobca tak bol

úspešný celkovo v sume 339,10 EUR (istina 309,28 EUR + priznaný úrok 29,82 EUR), čo predstavuje
90% zo žalovaného nároku vo výške 376,05 EUR (istina 309,28 EUR + požadovaný úrok 66,77 EUR)
a žalovaný bol úspešný vo zvyšnom rozsahu nepriznaného úroku vo výške 36,95 EUR, čo predstavuje
10% žalovaného nároku. V súlade s ustálenou judikatúrou tak súd priznal žalobcovi tretím výrokom tohto
rozsudku nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi úspechmi strán, t.j. v rozsahu 80%

(90-10).

18. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).