Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11To/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010231
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8319010231.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.03.2026,
v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3
písm. c) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
3T/43/2019 zo dňa 21.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a odvolanie obžalovaného C. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E.
XX, okr. D. a C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XX, okr. D. za vinných z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 27.10.2018 v čase okolo 04.00 hod. pred barom zv. Crazy na Námestí slobody v Humennom
po predchádzajúcej výmene názorov A. B. bezdôvodne fyzicky napadol A. F., ktorý stál s rukami vo
vreckách nohavíc tak, že ho päsťou svojej ruky udrel do oblasti jeho pravej časti tváre, následkom čoho
A. F. spadol vystretý na zem, pričom ľavú časť hlavy si udrel o tvrdú podložku, zostal na zemi nehybne
ležať a z hlavy mu začala tiecť krv, následne G. H. chytil A. B. za odev, aby mu zabránil v ďalšom útoku

a po krátkom vzájomnom zápasení obidvaja spadli tak, že A. B. spadol na G. H., ktorý pri tomto páde
utrpel zranenie pravej ruky, následne keď k nehybne ležiacemu A. F. prišiel I. J., aby zistil, čo sa mu stalo,
vtedy ho zozadu napadol C. B., ktorý ho udieral do oblasti hlavy a hornej polovice tela, v dôsledku čoho
chcela A. K. zabrániť ďalším útokom na I. J. a keď sa k nemu zohla, A. B. ju zhodil na zem a jedenkrát
do nej kopol do oblasti hlavy, čím svojim konaním A. B. spôsobil:
A. F. podvrtnutie sánkoveho kĺbu vpravo, pohmoždenie tváre nad sánkou vpravo ľahkého stupňa,

zlomeninu lebečnej klenby v spánkovo-temennej oblasti vľavo, tržnozhmoždenú ranu v temennej oblasti
vľavo, subdurálny hematóm v spánkovo-temennej oblasti vpravo, pohmoždenie mozgu v spánkovej
oblasti vpravo, otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 56 dní;
G. H. zlomeninu bázy prvej záprstnej kosti pravej ruky s posunom s dobou liečenia a práceneschopnosti
49 dní;
A. K. pohmoždenie hlavy, podvrtnutie v sánkovom kĺbe vľavo a pohmoždenie ľavej ruky s dobou liečenia

v trvaní 3 dni a

C. B. svojím konaním spôsobil I. J. pohmoždenie hlavy v spánkovej oblasti vpravo ľahkého stupňa a
pohmoždenie predlaktia vpravo ľahkého stupňa s dobou liečenia 2 dni.

Za to okresný súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle §

38 ods. 2 Tr. zákona na § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 56 ods. 2
Tr. zákona úhrnný peňažný trest vo výške 2.040,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že byvýkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 6
mesiacov. Podľa § 56 ods. 4 Tr. zákona okresný určil, že obžalovaný zaplatí peňažný trest v dvanástich
mesačných splátkach vo výške 170,- eur mesačne tak, aby bol peňažný trest zaplatený v celom rozsahu

najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Obžalovanému C. B. okresný súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2
Tr. zákona, na § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 56 ods. 2 Tr. zákona, peňažný trest vo výške 200,- eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený

ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného A. B. zaplatiť náhradu škody
poškodeným L. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, D., vo výške 5.000,- eur (bolestné), I.
G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, D., vo výške 1.145,- eur (bolestné), Sociálnej poisťovni
so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484,

vo výške 613,- eur (nemocenské dávky vyplatené poškodenému L. A. F.), Dôvere zdravotnej poisťovni,
a.s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, vo výške 955,23 eur (náhrada za
zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi L. A. F.).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného C. B. zaplatiť náhradu škody

poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, vo výške 13,62 eur (náhrada za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú poistencovi I. J.).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku okresný súd odkázal poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

J. XXXX/X, D. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 288 ods.
1 Tr. poriadku okresný súd odkázal poškodenú A. F. (predtým K.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX.
XXXXXXXX XX, J., s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, avšak len čo do výroku o náhrade škody, ktorým súd zaviazal obžalovaného A. B.

zaplatiť náhradu škody poškodeným L. A. F., I. G. H., Sociálnej poisťovni a Dôvere zdravotnej poisťovni a
obžalovaného C. B. zaviazal zaplatiť náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,
podali priamo do zápisnice odvolanie obaja obžalovaní, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu
písomne odôvodnili tým, že napádaný výrok o náhrade škody považujú v celom rozsahu za nezákonný
a nedôvodný, nakoľko podklady pre priznanie náhrady škody neboli v tomto konaní dostatočné na to,

aby súd rozhodol o priznaní náhrady škody poškodeným. Podľa ich názoru mali byť všetci poškodení
odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko sú toho názoru, že popis zranení
uvedený v znaleckom posudku u jednotlivých poškodených nekorešponduje s lekárskymi správami
doloženými v trestnom konaní. Poškodenému L. A. F. bolo priznané aj bodové ohodnotenie za otras
mozgu pod položkou 223 v počte bodov 30, pričom z prílohy k zákonu č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že musí

ísť o otras mozgu overený neurologickým alebo chirurgickým pracoviskom, kde bol poškodený ošetrený.
Z prvotnej lekárskej správy zo dňa 27.10.2018, kedy bol poškodený L. F. ošetrený na oddelení úrazovej
chirurgie, však takáto diagnóza nevyplýva. Prvýkrát bol otras mozgu diagnostikovaný až v lekárskej
práve zo dňa 11.11.2018, t. j. až 16 dní po úraze. Zároveň v znaleckom posudku sa uvádza doba liečenia
spojená s dobou PN v čase cca 8 - 9 týždňov, t. j. 56 - 63 dní, pričom zo správy Sociálnej poisťovne

vyplýva, že poškodený L. F. bol PN od 27.10.2018 do 11.12.2018, t. j. 46 dní. U poškodeného G. H.
nemožno ani s istotou určiť, či zranenie, ktoré mu bolo spôsobené, zavinil obžalovaný A. B., nakoľko
k úrazu došlo po ich vzájomnom zápasení, nakoľko ani samotný znalec v znaleckom posudku nevedel
jednoznačne určiť mechanizmus vzniku zranenia, či vzniklo počas pádu alebo počas úderu päsťou
(50:50). Zároveň majú odvolatelia za to, že v trestnom spise absentuje detailné rozpísanie jednotlivých

úkonov zdravotnej starostlivosti, ktorých úhradu si uplatňuje jednak Dôvera zdravotná poisťovňa vo
vzťahu k L. A. F. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo vzťahu k poškodenému I. J. tak, aby
bolo možné posúdiť, či tieto jednotlivé úkony zdravotnej starostlivosti boli poskytnuté v súvislosti so
zraneniami spôsobenými dňa 27.10.2018. Obžalovaní nesúhlasia s výškou škody, na ktorej náhradu boli
zaviazaní napadnutým rozsudkom, preto navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že

poškodených s nárokom na náhradu škody odkáže na civilný proces.

K podanému odvolaniu obžalovaných sa písomne prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
vyjadril poškodený L. A. F., kde uviedol, že v podanom odvolaní poukazujú obžalovaní v súvislosti sjeho zraneniami a ich posúdením na dve nasledovné okolnosti. Obžalovaní v prvom rade poukazujú
na skutočnosť, že mu bolo priznané aj bodové ohodnotenie za otras mozgu pod položkou 223 v
počte bodov 30, pričom z prílohy k zákonu č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že musí ísť o otras mozgu

overený neurologickým alebo chirurgickým pracoviskom, kde bol poškodený ošetrený. Takáto odvolacia
argumentácia obžalovaných je, podľa názoru poškodeného, v plnom rozsahu nedôvodná a vychádza
zo zjavne účelovej interpretácie prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z., a to položky č. 223.
klasifikácie poškodenia na zdraví — poranenie nervovej sústavy, ktorá je vymedzená nasledovne: „Otras
mozgu (overený neurolog. alebo chirurg. pracoviskom, kde zranený bol ošetrený alebo vyšetrený)“.

Táto položka a poranenie nervovej sústavy spočívajúce v otrase mozgu (ktorý bol v trestnom
konaní jednoznačne preukázaný ako súčasť spôsobenej ťažkej ujmy na zdraví) nevyžaduje, aby bolo
poškodenému takéto zranenie diagnostikované bezprostredne pri prvom ošetrení po jeho fyzickom
napadnutí obžalovaným, na čo obžalovaní poukazujú zjavne nesprávne a účelovo. V trestnom konaní
bol následok konania obžalovaného A. B. spočívajúci v otrase mozgu u neho spoľahlivo preukázaný
a zároveň mu bol diagnostikovaný v súlade s požiadavkami uvedenými pod položkou č. 223 klasifikácie

poškodenia zdravia lekárskou správou. Správna diagnostika tohto poranenia vyplýva aj z dôkazov, ktoré
sú súčasťou spisového materiálu. Zároveň platí, že bodové ohodnotenie za otras mozgu v počte bodov
30, aké mu bolo priznané je tým najnižším prípustným bodovým ohodnotením pri poranení nervovej
sústavy spočívajúcom v otrase mozgu. Pri tejto diagnóze ani len nemohlo byť priznané nižšie bodové
ohodnotenie tohto spôsobeného poranenia. V nasledujúcich položkách sa pripúšťa bodové ohodenie

otrasu mozgu dokonca až do 140 bodov (pri ťažkom stupni). V nadväznosti na túto odvolaciu námietku
poškodený poukázal na skutočnosť, že v trestnom konaní bola spoľahlivo preukázaná aj príčinná
súvislosťmedzikonanímobžalovanýchanásledkamipodrobnepopísanýmivovýrokovejčastirozsudku,
vrátane spôsobenia otrasu mozgu. Na uvedené poukazuje z dôvodu, že touto odvolacou námietkou sa
obžalovaný v rámci adhézneho konania usiluje účelovo a nepriamo navodiť dojem, že medzi konaním

obžalovaného A. B. a otrasom mozgu nemá byť (dostatočná) príčinná súvislosť. V trestnom konaní bol
však jednoznačne preukázaný následok konania obžalovaného A. B., ktorý mu spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví, ako aj príčinná súvislosť medzi týmto konaním a následkom. Tieto skutočnosti - následok v
podobe ťažkej ujmy na zdraví (vrátane otrasu mozgu) a príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného
a týmto následkom, jednoznačne potvrdzuje aj odvolaním nenapadnutý výrok o vine. V druhom rade

poukazujú obžalovaní na skutočnosť, že v znaleckom posudku sa uvádza doba liečenia spojená s dobou
PN v čase cca 8 - 9 týždňov, t. j. 56 - 63 dní, pričom zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že poškodený
L. F. bol PN od 27.10.2018 do 11.12.2018, t. j. 46 dní. Aj v tomto ohľade konajúci súd postupoval
správne, kedy mu priznal náhradu bolestného, ktorého výška bola, ako výslovne konajúci súd uvádza
aj na str. 15 odôvodnenia rozsudku, bez pochybností preukázaná znaleckým dokazovaním. Na tomto

mieste je potrebné poukázať na to, že obžalovaní v tomto bode nenamietajú rozsah zranení a ani ich
bodové ohodnotenie, ktoré je rozhodujúce pri určení výšky náhrady za bolesť. V prejednávanej veci boli
jeho zranenia a ich bodové ohodnotenie jednoznačne ustálené a bezpochyby preukázané znaleckým
dokazovaním. Formálne trvanie pracovnej neschopnosti podľa predpisov sociálneho zabezpečenia nie
je okolnosťou, ktorá ovplyvňuje bodové ohodnotenie poškodenia zdravia a v konečnom dôsledku aj

výšku bolestného určovanú podľa zákona č. 437/2004 Z. z. Formálne trvanie pracovnej neschopnosti
podľa predpisov sociálneho zabezpečenia nemožno stotožňovať so skutočnou dobou liečenia určitých
zranení a už vôbec nie s bodovým ohodnotením jednotlivých zranení, ktoré mu boli spôsobené a ktoré
sa posudzujú podľa osobitného predpisu. Z formálnej doby trvania pracovnej neschopnosti vychádza
nárok Sociálnej poisťovne ako poškodeného, ktorá si uplatňuje náhradu nemocenských dávok jemu

vyplatených, nie však bodové ohodnotenie zranení. Obžalovaní sa aj v tomto bode nesprávne a účelovo
snažia nedôvodne spochybniť a zamieňať faktory rozhodujúce pre bodové ohodnotenie a určenie
výšky náhrady za bolesť poškodenému a Sociálnej poisťovni. Pre úplnosť a širší kontext je potrebné
poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaní podaným odvolaním nenapádajú výrok o vine, a to ani
právnu a ani skutkovú vetu, ktorá v sebe priamo subsumuje spôsobený následok spáchaným trestným

činom, t. j. podvrtnutie sánkoveho kĺbu vpravo, pohmoždenie tváre nad sánkou vpravo ľahkého stupňa,
zlomeninu lebečnej klenby v spánkovo-temennei oblasti vľavo, tržnozhmoždenú ranu v temennej oblasti
vľavo, subdurálny hematóm v spánkovo-temennei oblasti vpravo, pohmoždenie mozgu v spánkovej
oblasti vpravo, otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 56 dní. Poškodený
rešpektuje právo každého z obžalovaných rozhodnúť sa, či a v akej časti podá voči rozsudku odvolanie.

Na druhej strane však tento postup obžalovaných, ktorí nepodali odvolanie voči výroku o vine, no
napádajú výlučne výrok o náhrade škody (z dôvodov potenciálne priamo súvisiacich aj s otázkou viny
v určitej časti následkov – napr. závažnosť následku alebo doba liečenia) len svedčí o účelovosti
ich postupu. Je nevyhnutné takisto zdôrazniť, že vyčíslenie výšky škody spôsobenej poškodenému,vychádza zo znaleckého posudku a je výsledkom znaleckého dokazovania, ktoré nebolo nikdy ani zo
strany obžalovaných rozporované. Účelová a tendenčná argumentácia obžalovaných a ich názor nie
sú spôsobilé vyvrátiť a spochybniť znalecké skúmanie znalca (profesionála). Odvolanie obžalovaných

takisto nie je spôsobilé ovplyvniť výrok o náhrade škody priznanej poškodenému. Za týchto okolností a
s ohľadom na zjavnú účelovosť odvolacej argumentácie obžalovaných, sa možno dôvodne domnievať,
že jediným účelom podania odvolania voči výroku o náhrade škody je snaha obžalovaných čo najviac
oddialiť povinnosť náhrady bolestného. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých vyplýva,
že podané odvolanie nie je dôvodné, poškodený navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie zamietol.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom na to, že proti napadnutému rozsudku, proti jeho výroku o náhrade škody, ktorým okresný súd
zaviazal obžalovaného A. B. zaplatiť náhradu škody poškodeným L. A. F., I. G. H., Sociálnej poisťovni a
Dôvere zdravotnej poisťovni a ktorým okresný súd zaviazal obžalovaného C. B. zaplatiť náhradu škody

poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., podali obaja obžalovaní včas odvolanie, krajský súd
preskúmaval len správnosť tohto výroku v napadnutom rozsudku, pričom po takomto preskúmaní dospel
k záveru, že odvolanie oboch obžalovaných je nedôvodné.

Krajský súd zároveň konštatuje, že výrok o vine a treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. nadobudol

právoplatnosť dňa 23.09.2025 a vo vzťahu k obžalovanému C. B. dňa 07.10.2025.

V konaní tak bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní sa dopustili spáchania prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému uhradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť
nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol

obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom
odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len

sčasti.

Ustanovenie § 287 Tr. poriadku upravuje adhézne konanie, ktoré je súčasťou trestného konania.
Adhézne konanie umožňuje poškodenému dosiahnuť čo najskoršie priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej trestným činom. Ak je škoda spôsobená trestným činom v skutkovej vete rozsudku ustálená

a nebola do vyhlásenia rozsudku uhradená celá alebo jej časť, je povinnosťou súdu pri uznaní viny
obžalovaného vždy rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody, pokiaľ tomu nebráni zákonná
prekážka.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento okresný súd odôvodnil tým, že poškodení L. A. F. a I. G. H. si

riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, preto rozhodol o povinnosti
obžalovaného A. B. nahradiť prvému poškodenému škodu vo výške 5.000,- eur a druhému
poškodenému škodu vo výške 1.145,- eur ako náhradu bolestného, ktorého výška bola bez pochybností
preukázaná znaleckým dokazovaním. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že keďže v prevyšujúcej časti
nebolo spôsobenie škody druhému poškodenému preukázané, pričom v trestnom konaní nie je priestor

na skúmanie vzniku nároku na náhradu ušlej mzdy za prácu, prípadne ďalších nákladov. Z tohto dôvodu
preto podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal poškodeného I. G. H. so zvyškom uplatneného nároku
na náhradu škody na civilný proces.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej plynie, že nárok na náhradu škody si riadne a včas uplatnili
aj Sociálna poisťovňa, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Z tohto
dôvodu okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku rozhodol o povinnosti obžalovaného A. B. nahradiť

Sociálnej poisťovni škodu vo výške 613,- eur a Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 955,23
eur, rovnako rozhodol o povinnosti obžalovaného C. B. nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.
s. škodu vo výške 13,62 eur. V prípade Sociálnej poisťovne sa jedná o náhradu nemocenských dávok
vyplatených poistencovi L. A. F. počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, výška tejto náhrady
bola preukázaná predloženým potvrdením Sociálnej poisťovne. V prípade druhej a tretej poisťovne sa

jedná o náhradu vynaložených nákladov zdravotníckych zariadení za zdravotnú starostlivosť poskytnutú
poistencom L. A. F. (Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.) a I. J. (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.),
ktorých výška bola preukázaná vyčíslením vynaložených nákladov zo strany zdravotných poisťovní.
Nárok na náhradu škody si v prípravnom konaní uplatnila aj poškodená A. F. (predtým K.), a to
prostredníctvom zákonného zástupcu. Nárok teda bol uplatnený včas, avšak bol nekonkrétný a neurčitý.
Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal túto poškodenú s

uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Pokiaľ ide o samotný výrok o náhrade škody, má krajský súd za potrebné uviesť, že význam adhézneho
konania spočíva v tom, že umožňuje poškodenému, aby bol súčasne s trestným stíhaním obžalovaného
objasnenýjehonároknanáhraduškody,ktorýmsarozumievzmyslevymedzenia§46ods.1Tr.poriadku

ublíženienazdraví,majetkováškoda,morálnaškodaaleboináškoda,tedaujmanamajetkualeboreálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo iná jeho ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach, pokiaľ mu bola spôsobená
stíhaným skutkom škoda, a aby poškodený dosiahol, že mu bude zároveň s rozhodnutím o podanej
obžalobeprisúdenánáhradaškody.Tentopostupmáprepoškodenéhovýznampredovšetkýmzhľadiska

rýchlosti rozhodnutia o náhrade spôsobenej škody, pričom nevyžaduje od poškodeného zvýšené výdaje,
nezaťažuje ho dôkazným bremenom a zároveň s rozhodnutím o povinnosti obžalovaného nahradiť
škodu dopĺňa preventívno-výchovné pôsobenie uloženého trestu.

O nároku na náhradu škody rozhoduje súd na hlavnom pojednávaní, len ak sú súčasne splnené

podmienky, a to, že nárok na náhradu škody bol v trestnom konaní uplatnený včas a riadne uplatnený, že
súd po otvorení hlavného pojednávania nerozhodol o tom, že nepripúšťa určitú osobu ako poškodeného
v trestnom konaní, prípadne že poškodený sa nevzdal svojich procesných práv, ktoré mu trestný
poriadok ako poškodenému priznáva. Súd prizná celkom alebo čiastočne nárok na náhradu škody, ak je
nárok aj jeho výška odôvodnené výsledkami hlavného pojednávania, inak súd odkáže poškodeného s

uplatneným nárokom alebo s jeho časťou na civilný proces. Urobí tak, ak nie je podklad pre vyslovenie
povinnosti obžalovaného k náhrade škody, alebo by rozhodnutie o takej povinnosti vyžadovalo ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho predĺžilo.

Ak súd rozhodol odsudzujúcim rozsudkom, súčasne, ak škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti so

skutkom vykazujúcim znaky trestného činu, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný za vinného,
o náhrade škody možno vzhľadom na jeho povahu rozhodovať v adhéznom konaní a uplatnený
nárok poškodeného má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich náhradu
škody, pričom v trestnom konaní bola dostatočne preukázaná výška tohto nároku, aj zodpovednosti
obžalovaného za škodu, pričom tu nie je iná zákonná prekážka, ktorá bráni rozhodnutiu o uplatnenom

nároku na náhradu škody, obžalovanému možno uložiť povinnosť túto škodu nahradiť. Súd je povinný
rozhodnúť o uplatnenom nároku spolu s výrokom o vine a nesmie zbytočne poškodeného s uplatneným
nárokom odkazovať na civilný proces. V prípade spôsobenia škody na zdraví sa v adhéznom konaní
odškodňujú nároky vyplývajúce z bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, prípadne preukázaná
strata na zárobku.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že odvolanie obžalovaných, v ktorom namietali
priznanie náhrady škody poškodeným, je nedôvodné.

V zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú

bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Škoda z titulu bolestného vo výške 5.343,- eur bola poškodeným L. A. F. riadne a včas uplatnená, ako
to vyplýva zo zápisnice z jeho výsluchu zo dňa 01.12.2019 a na škode vo výške 5.000,- eur zotrvalaj na hlavnom pojednávaní. Rovnako tak bola škoda z titulu bolestného vo výške 3.995,- eur riadne
a včas uplatnená aj poškodeným I. G. H., kde uvedené je zrejmé zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa
30.01.2019.

Z bodového ohodnotenia vykonaného znalcom I. N. J. vyplýva, že tento bolestné u poškodeného L.
A. F. ohodnotil celkovo na 280 bodov (5.345,-eur) a u poškodeného I. G. H. na 60 bodov (1.145,-eur).
Hodnota bodu bola stanovená v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na
sumu 19,08 eur.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že obaja poškodení si nárok na náhradu škody
uplatnili riadne a včas. Vychádzajúc z výroku o vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť, je zrejmé, že neboli pochybnosti o tom, že trestným činom obžalovaného A. B. bola
spôsobená škoda poškodenému L. A. F. a poškodenému I. G. H. a trestným činom obžalovaného
C. B. bola spôsobená škoda poškodenému I. J., teda bola daná príčinná súvislosť medzi konaním

obžalovaných a následkom v podobe vyššie uvedených zranení poškodených. K tomuto krajský súd
ďalej uvádza, že práve konaním obžalovaných bola spôsobená ujma na zdraví poškodeným, za ktorú
tento zodpovedajú v zmysle ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V danom prípade, keďže obžalovaní
boli právoplatne uznaní vinnými z horeuvedených trestných činov, ktorými bola poškodeným L. F. a I. H.

spôsobená ujma na zdraví, zodpovedajú títo za túto škodu.

Správne preto postupoval okresný súd, keď zaviazal obžalovaného A. B. poškodenému L. A. F. uhradiť
sumu 5.000,- eur a poškodenému I. G. H. uhradiť sumu 1.145,- eur, obom z titulu bolestného. Situácia
predpokladaná citovaným ustanovením § 288 ods. 1, veta prvá, Tr. poriadku, teda pokiaľ ide o škodu

z titulu bolestného a ktorá tvorila časť odvolacích argumentov, nenastala, a preto ani nebol dôvod, aby
okresnýsúdonárokunanáhraduškodyrozhodoltak,žepoškodenýchvtejtočasti–ohľadnebolestného,
odkázal s ich nárokom na civilné konanie.

Pokiaľ ide o poškodené zdravotné poisťovne – Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. a Dôveru, a.s., aj

pri týchto krajský súd konštatuje, že si obe riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody do skončenia
vyšetrovania a rovnako tak si riadne a včas uplatnila náhradu škody aj Sociálna poisťovňa, a.s.

K námietke obžalovaných, že v trestnom spise absentuje aj detailné rozpísanie jednotlivých úkonov
zdravotnej starostlivosti, ktorých úhradu si uplatňuje jednak Dôvera zdravotná poisťovňa vo vzťahu

k poškodenému L. A. F. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo vzťahu k poškodenému I. J.
tak, aby bolo možné posúdiť, či tieto jednotlivé úkony zdravotnej starostlivosti boli poskytnuté v
súvislosti so zraneniami spôsobenými dňa 27.10.2018, krajský súd upriamuje pozornosť odvolateľov na
písomné uplatnenie nároku Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenému I. J. (čl. 572 vyš. spisu), ako aj na písomné uplatnenie nároku zdravotnej poisťovne

Dôvera, a.s. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému L. A. F. (čl. 580, 581 vyš. spisu)
s kompletným a detailným rozpisom a špecifikáciou jednotlivých položiek a zdravotníckych úkonov, ktoré
boli vo vzťahu k zraneniu poškodených vykonané.

Škoda, ktorú si uplatnila VŠZP, a,s. vznikla ako dôsledok konania obžalovaného C. B., ktorý spôsobil

poškodenému I. J. ujmu na zdraví, v dôsledku čoho musela byť tomuto poskytnutá zdravotná
starostlivosť. Preto v tomto prípade správne súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody tejto zdravotnej
poisťovni v sume 13,62 eur, o ktorej výške ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti a táto bola
priznaná správne a zákonne.

Škoda, ktorú si uplatnila Dôvera, a.s., vznikla ako dôsledok konania obžalovaného A. B., ktorý spôsobil
poškodenému L. A. F. ujmu na zdraví, v dôsledku čoho musela byť tomuto poskytnutá zdravotná
starostlivosť. Preto v tomto prípade správne súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody tejto zdravotnej
poisťovni v sume 955,23 eur, o ktorej výške ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti a táto bola
priznaná správne a zákonne.

Úhrada zdravotnej starostlivosti je upravená v ustanovení § 9 zákona č. 580/2004 Z. z. Z citovaného
zákonného ustanovenia, a to konkrétne z jeho odseku 7 písm. c) ďalej vyplýva, že zdravotná poisťovňa
má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe,ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
K poškodeniu zdravia poistenca L. A. F. a I. H. došlo trestným činom obžalovaného A. B. a k poškodeniu
zdravia poistenca I. J. došlo trestným činom obžalovaného C. B., preto boli obaja obžalovaní na úhradu

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zaviazaní v prospech zdravotných poisťovní, ktoré sú
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia na prijatie tejto sumy aktívne legitimovaným subjektom.

Sociálna poisťovňa, a.s. si uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody z titulu vyplatenia
nemocenských dávok poškodenému L. A. F. vo výške 613,- eur, o čom svedčí potvrdenie poisťovne

zo dňa 12.02.2019, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu (čl. 590) a ktoré bolo okresným súdom
postupom podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní prečítané.

Krajský súd tak dospel k záveru, že okresný súd mal k dispozícii všetky podklady umožňujúce mu
o nárokoch tak poškodených L. A. F. a G. H., ako aj poškodených zdravotných poisťovní VŠZP, a.s.
a Dôvera a.s., a Sociálnej poisťovni, a.s. rozhodnúť.

Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku obžalovaných, že poranenie poškodeného L. A. F.
- otras mozgu, bolo prvýkrát diagnostikované až v lekárskej práve zo dňa 11.11.2018, t. j. až 16 dní
po úraze. Daná skutočnosť nič nemení na závere, že uvedené poranenie vzniklo v príčinnej súvislosti
medzi konaním obžalovaného A. B. a následkom v podobe zranenia otrasu mozgu u poškodeného L.

F., teda vzniklo po fyzickom napadnutí poškodeného obžalovaným A. B. v deň a spôsobom ustáleným
v skutkovej vete napadnutého rozsudku, pričom uvedené zranenie je konštatované aj v záveroch
znaleckého posudku I. J..

Pokiaľ ide o spochybňovanie následku konania obžalovaného A. B. vo vzťahu k diagnostikovanému

otrasu mozgu u poškodeného L. A. F. a vo vzťahu k poškodenému I. G. H., krajský súd poukazuje
výsledky vykonaného dokazovania, ktoré viedli k jednoznačnému záveru, že poškodený L. F. v dôsledku
fyzického útoku zo strany obžalovaného A. B. utrpel, okrem iných v skutkovej vete špecifikovaných
poranení, aj otras mozgu a poškodený I. H. zlomeninu bázy prvej záprstnej kosti pravej ruky s posunom.
Krajský súd upriamuje pozornosť na právoplatný výrok o vine, a teda, že obžalovaný A. B. uvedené

zranenia ako následok svojho protiprávneho konania v predmetnom konaní nenamietal, keďže jeho
odvolanie smeruje len do výroku o náhrade škody.

K námietke obžalovaných, že v znaleckom posudku sa uvádza doba liečenia spojená s dobou
práceneschopnosti v čase cca 8 - 9 týždňov, t. j. 56 - 63 dní, pričom zo správy Sociálnej poisťovne

vyplýva, že poškodený L. F. bol práceneschopný od 27.10.2018 do 11.12.2018, t. j. 46 dní, krajský
súd uvádza, že dĺžka práceneschopnosti nevyjadruje dobu liečenia. Rozhodujúcim je v tomto smere
znalecký posudok, ktorý hodnotí ujmu na zdraví z medicínskeho hľadiska. Na základe vyššie uvedeného
preto rozdiel v dobe liečenia a práceneschopnosťou určenou znalcom a práceneschopnosťou
stanovenou Sociálnou poisťovňou, nie je spôsobilý spochybniť závery znaleckého posudku. Evidencia

Sociálnej poisťovne je len formálnym a administratívnym údajom, ktorý nemôže nahrádzať hodnotenie
a medicínske závery znalca.

Vzhľadom k tomu, že neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, krajský súd
odvolanie obžalovaných A. B. a C. B. ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.