Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/157/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209826

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125209826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14 7Csp 157/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová
banka a.s., skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX/XX, XXX XX D., v spore o
zaplatenie 1.398,12 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

13 7Csp 157/2025

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

11 7Csp 157/2025

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2025 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

sumu vo výške 1.398,12 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým,
že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 21.08.2022 uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe ktorej
bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.362,04 Eur, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných
60 mesačných splátkach po 34,86 Eur. Z dlžnej sumy zaplatil sumu 104,58 Eur bez akontácie, pričom
z dôvodu neplnenia si povinností žalovaného žalobca úver zosplatnil.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril, napriek skutočnosti, že žaloba mu bola doručená
dňa 12.12.2025.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:4.Z NotárskejzápisnicečísloE.XXXX/XXXXF.dňa11.decembra2017malsúdzapreukázanézlúčenie
obchodných spoločností Consumer Finance Holding, a.s. so spoločnosťou Všeobecná úverová banka,
a.s. a spoločnosťou VÚB leasing, a.s. ktoré sa stali jej univerzálnymi právnymi nástupcami.

5. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 21.08.2022 podpísaná Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.362,04 Eur, s termínom konečnej splatnosti
20.09.2027, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach v počte 60, vo výške 34,86 Eur,
pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 20,28%.

6. Podľa článku 9.2 uzatvorenej zmluvy, vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky: Spoločnosť je
oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie
celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky),
ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia
dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

7. Predžalobnou upomienkou zo dňa 24.02.2023 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku
na splátkach v celkovej výške 104,58 Eur s upozornením, že ak do 16.03.2023 nedôjde k úhrade
splátky, veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa
03.03.2023.

8. Z dôvodu porušenia povinností žalovaného, žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 23.03.2023 a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

9. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaný titulom poskytnutej pôžičky zaplatil

žalobcovi sumu 104,58 Eur.

10. Súd vyzýval právneho zástupcu žalobcu, aby súdu predložil listiny ako veriteľ preskúmaval bonitu
žalovaného pri poskytovaní úveru, pričom žalobca vo svojom podaní zo dňa 29.01.2026 predložil súdu
potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 21.08.2022, z ktorého mal za preukázaný vymeriavací základ

žalovaného vo výške 475 Eur a výpis z registra SRBI, z ktorého nevyplývalo žiadne úverové zaťaženie
žalovaného.

11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 18.02.2026 v neprítomnosti žalobcu ako aj jeho právneho
zástupcu,ktorísvojuneprítomnosťnatomtopojednávanípísomneospravedlniliasúhlasilisprejednaním

veci v ich neprítomnosti. Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovil žalovaný, ktorému
predvolanie na toto pojednávanie bolo riadne a včas doručené dňa 27.01.2026. Svoju neprítomnosť na
tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 21.08.2022 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet
stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa§7ods.1Zákonač.129/2010Z.z.,veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

PE \* MERGEFORMAT 11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za

podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 19 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

11 7Csp 157/2025

FORMAT 11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a)
čistý príjem spotrebiteľa,
b)
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,

c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a
d)
peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.
11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

T 11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)

meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e)

celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

h)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i)

výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné

transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r)

právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu

a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
v)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/2025

11 7Csp 157/202511 7Csp 157/2025

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo

d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na

platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)

f)
veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty

stanovenej podľa osobitných predpisov.
11 7Csp 157/2025

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa /www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?

ucinnost=09.11.2022" \l "paragraf-7.odsek-1" \o "Odkaz na predpis alebo ustanovenie" § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7
ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2010/129/?ucinnost=09.11.2022" \l "paragraf-7.odsek-19" \o "Odkaz na predpis alebo ustanovenie"
§ 7 ods. 19 až 42.

11 7Csp 157/2025

13. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.08.2022 bol žalovanému ako dlžníkovi
zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 1.362,04 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných
splátkach v počte 60, vo výške 34,86 Eur. Z dôvodu porušenia povinností žalovaného, žalobca úver

zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Súd vyzýval právneho zástupcu žalobcu,
aby súdu predložil listiny ako veriteľ preskúmaval bonitu žalovaného ako dlžníka pri poskytovaní úveru,
pričom právny zástupca žalobcu odkázal na údaje uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, kde je
deklarovaný čistý mesačný príjem žiadateľa o úver 646 Eur a žiadne výdavky. Súdu bolo predložené
aj potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške vymeriavacieho základu žalovaného a výpis z registra SRBI,

z ktorého nevyplýva úverové zaťaženie žalovaného.

14. Súd je toho názoru, že veriteľ porušil svoje povinnosti a dostatočným a hodnoverným spôsobom v
súlades§7a§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochnepreverovalbonitužalovanéhoakodlžníkapri poskytovaní úveru. Za nedostatočné súd považuje uvedenie iba čistého mesačného príjmu bez jeho
reálneho preukázania v sume 646 Eur, ktorý je deklarovaný v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Výška
vymeriavacieho základu v potvrdení Sociálnej poisťovne nie je dokladom, resp. preverením čistého

mesačného príjmu žalovaného. Veriteľ postup s odbornou starostlivosťou podľa Zákona č. 129/2010
Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy a podľa Opatrenia NBS č. 10/2017 nepreukázal.

15. Súd je toho názoru, že pokiaľ účelom skúmania bonity je zistenie všetkých údajov potrebných na
posúdenie schopnosti klienta splácať úver, potom bez skúmania reálneho príjmu, rodinného stavu,

celkového objemu výdavkov klienta nemôže veriteľ urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Skúmanie výdavkov klienta len nahliadnutím do databáz bánk a Sociálnej
poisťovne nie je podľa názoru súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať iba z týchto
verejnýchdatabáz.Keďžežalobcavsúvislostisoverenímbonityžalovanéhopriposkytnutípredmetného
úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o jeho rodinnom stave, počte vyživovacích povinností,
výške ním reálne dosahovaného príjmu vrátane údaja o výške celkového objemu jeho výdavkov, došlo

tak k naplneniu hypotézy § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z., na základe ktorej je potrebné
posúdiť konanie žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinností overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je
nepochybné, že žalobca dôsledne neskúmal bonitu žalovaného, vychádzal z údajov nahliadnutím do
verejných registrov bez toho, aby spotrebiteľa požiadal o poskytnutie presných, pravdivých, úplných

informácií potrebných na posúdenie jeho schopnosti splácať úver o reálne dosahovanom príjme a
celkovom objeme jeho výdavkov postupom podľa § 7 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z., ktoré nemožno
kvalifikovať inak, ako hrubé porušenie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti žalovaného
splácať predmetný úver.

16. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2
zákona číslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie
jeho schopnosti splácať úver, to však nezbavuje veriteľa povinnosti poskytnuté údaje preveriť v
príslušných databázach, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky a
tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,

že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o
osobných a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník
uviedol si veriteľ aj overí minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019).
Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019

sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má jednoznačne povinnosť preveriť
spotrebiteľovu schopnosť splatiť úver. Je možné poukázať zároveň aj na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C – 449/13 z 18. decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA proti G. H.. Podľa tohto
rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť dlžníka spotrebiteľa na
základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť zabránené, aby veritelia

neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, že by postupoval s
riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, keďže jeho informáciu o príjme
nepreveril, respektíve na výzvu súdu nepreukázal, že by tak urobil, a preto je súd toho názoru, že nastala
fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej v nadväznosti na § 7 ods. 1
Zákona číslo 129/2010 Z.z. a zároveň je právny úkon veriteľa o zosplatnení úveru neplatným právnym

úkonom.

17. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 679/18: Články 8 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť

preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej
veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23.

18. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 449/13, veriteľ musí po prvé v každom prípade a
vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné
na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených
informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výškuúveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú
situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii
záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však

nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

19. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 9 As 127/2024, poskytovatel úvěrů
je nadto povinen prověřit schopnost spotřebitele splácet úvěr s odbornou péčí, jíž je třeba rozumět
„úroveň zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve vztahu ke spotřebiteli rozumně

očekávat a která odpovídá poctivým obchodním praktikám nebo obecným zásadám dobré víry v oblasti
jeho činnosti“. Postup s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele ověřit podstatné informace
poskytnuté spotřebitelem svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr. Nejvyšší správní soud se
s argumentací správních orgánů ztotožňuje. Částka životního minima, jež představuje státem uznanou
minimální hranici peněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a ostatních základních osobních
potřeb, nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých individuálních základních životních

potřeb musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy
několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy,
náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat na
požadavku individualizovaného posuzování úvěruschopnosti, při kterém poskytovatel musí brát zřetel
na konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.

20. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/141/2024: ,,Napokon je tu aj ďalší aspekt procesu
poskytovania úveru, na ktorý je súd povinný prihliadať na účely posúdenia, či veriteľ konal s odbornou
starostlivosťou, a to či na základe odborného posúdenia mal byť úver poskytnutý. Napriek prieskumu
zo strany veriteľa sa môže stať (a je zrejmé, že sa aj stáva), že dlžník úver splácať nebude. V takom

prípade je potrebné vyhodnotiť, či sa tejto situácii nedalo predísť jednoducho tým, že by veriteľ úver
nebol poskytol. Ak totiž veriteľ klientovi úver neposkytne, klient síce finančné prostriedky nezíska, ale
ani nič nestratí. V prípade omeškania so splátkami, naopak, nielenže musí poskytnuté prostriedky vrátiť,
ale suma sa (častokrát výrazne) navyšuje o úroky, zmluvné pokuty a ďalšie poplatky, na ktoré má veriteľ
nárok (ak ho má). Aj na platobnej neschopnosti dlžníkov teda môže veriteľ „zarobiť“, a preto je potrebné

vyhodnocovať, či platobnú schopnosť dlžníka mohol už pri poskytovaní úveru racionálne predpokladať
alebo nie - jednoducho povedané, či neposkytol úver napriek tomu, že bolo už na začiatku zrejmé,
že ho dlžník nebude vedieť splácať. Uvedené platí napriek tomu, že tieto aspekty poskytovania úveru
nevyplývajú z doslovného znenia § 7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednak je
potrebné vziať do úvahy slovíčko „najmä“ v § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednak je

potrebné prihliadať na účel a cieľ čl. 8 smernice, ktorým je nielen ochrana samotného spotrebiteľa, ale
aj posilnenie zodpovednosti veriteľa a zabránenie poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru.“

21. Samotný úkon zosplatnenia veriteľom, súd posudzoval podľa rozhodovacej praxe najvyššej súdnej
autority. Z jej záverov vyplýva napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2024: ,,Účelom právnej

úpravy v zmysle § 53 ods. 9 OZ je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa
so zaplatením splátky (len pár eur) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu
dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému
však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie

právaveriteľapodľa§565OZ.Ustanovenie§53ods.9OZjepotrebnévykladaťvkontexteustanovenia§
565 OZ, pričom výzva prezumovaná § 53 ods. 9 OZ je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska
jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní,
a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie
nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu
podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť
spotrebiteľovi reálne sa „dozvedieť“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, a „spôsobe“ ako tento následok odvrátiť.“

22. Najvyššie súdne autority a to NS SR a ÚS SR rozhodli, že priznanie splatných splátok by bolo
priznaním plnenia z iného skutkového stavu ako sa domáhal žalobca, súd z uvedených rozhodnutí
vychádzal a nenašiel dôvod na odklonenie sa od nich. Podľa NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z ktorého
súd cituje: ,,Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiťviac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“,
sa vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke,
aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou

náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu
petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je
vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou

náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010). V danom
prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia peňažného
nároku s tvrdením o predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných
povinností zo strany žalovaného, pričom zosplatneniu mala predchádzať výzva zo dňa 17. júla 2017
v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie žalobe
vyhovel, okrem iného majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, s ktorým čiastkovým záverom sa ale

odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd bol naopak toho názoru, že zosplatnenie úveru bolo neplatné.
Napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní na pojednávaní, na ktoré sa strany sporu nedostavili
posudzoval, či vzhľadom na uplatnenie zaplatenia peňažnej sumy zo strany žalobkyne z titulu uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri ktorej nebolo preukázané zosplatnenie úveru, vznikol žalobkyni
nárok na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu

spisu a vykonaného dokazovania. Odvolací súd žalobu, ktorá bola s prílohami doručená žalovanému
považoval za výzvu na zaplatenie dlžnej sumy - splátok z poskytnutého úveru. Tiež mal preukázané,
že žalovaný žiadnu splátku poskytnutého úveru žalobkyni nezaplatil. Na základe uvedeného zmenil
napadnuté rozhodnutie v prvej výrokovej vete a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných
splátok splatných ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu počnúc splátkou splatnou dňa 15.

júna 2017 až po splátku splatnú dňa 20. mája 2020. Odvolací súd uložil žalovanému aj povinnosť na
zaplatenie vyúčtovaného úroku z omeškania ku dňu 18. septembru 2017 vo výške 2,11 eura a úroku
za poskytnutie úveru vo výške 216,25 eura vyčísleného ku dňu 18. septembru 2017. Vychádzajúc z
vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom
pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu,

pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj
keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená
prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie
žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že

zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na
jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v
spore(spoluspríslušenstvom),vktoromnemoholprekročiťnávrhystrán(§216CSP),naviacsochranou
slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného
na spravodlivý proces.“

23. Podľa rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 528/2024 (rozhodujúc o ústavnej sťažnosti voči vyššie
citovanému rozhodnutiu NS SR), Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: ,, Na tomto mieste ústavný
súd hodnotí námietku sťažovateľky, ktorou neguje záver o postupe ultra petitum len odkazom na to,
že jej bolo prisúdené menej, ako žiadala v žalobe, s ohľadom na rozhodovacou činnosťou najvyššieho

súdu a ústavného súdu judikovanú nemožnosť priznať plnenie z iného skutkového stavu, ako toho,
ktorý bol v žalobe tvrdený žalobcom, za prima facie nedôvodnú. Rovnako nedôvodný je aj odkaz
sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej
zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva,
že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto

jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania
zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v
žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení
vychádza. Napokon ani odkaz sťažovateľky na § 293 CSP, ktorý chráni spotrebiteľa tým, že si
môže byť istý predmetom sporu, nie je dôvodný. Legislatívne ukotvená nemožnosť zmeny žaloby

v spotrebiteľskej agende totiž nevylučovala možnosť sťažovateľky v záujme vyhnúť sa neúspechu
v spore pri existujúcom vedomí o pochybnostiach preukázania zosplatnenia úveru, aby vo veci
podala žalobu o zaplatenie nezaplatených dlžných splátok. Podľa názoru ústavného súdu ústavnou
sťažnosťou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad aplikovanýchprávnych predpisov a dôvodí svoje rozhodnutie. V napadnutom uznesení najvyššieho súdu ústavný súd,
konfrontujúc argumenty sťažovateľky, nezistil nič, čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným, a teda
vyžadujúcim korekciu z jeho strany. Ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je

vnútorne logické, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného súdu,
nie je arbitrárne a zrozumiteľným spôsobom dáva odpoveď na všetky otázky súvisiace s porušením
zásady ne ultra petitum. Záver o absencii arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu
vylučuje možnosť vyslovenia porušenia princípu rovnosti sporových strán, ako aj práv slúžiacich na
ochranu majetku. Navyše vo vzťahu k hmotnoprávnemu posúdeniu veci samej ústavný súd zdôrazňuje,

že sťažovateľka nestratí (v budúcnosti) v prípade, ak by nebola úspešná v konaní pred odvolacím
súdom, možnosť namietať ho v prípadnom následnom dovolacom konaní, prípadne v konaní o ústavnej
sťažnosti. Ústavný súd tak dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým
uznesením najvyššieho súdu a obsahom označených základných práv na súdnu ochranu a na
spravodlivé súdne konanie, ako aj základného práva na rovnosť účastníkov v konaní a ochranu majetku
neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.“

24. Súd po prijatí záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou
pri poskytovaní úveru dlžníkovi, hodnotí úver ako bezúročný a bezpoplatkový, pričom zároveň veriteľ
nebol oprávnený pristúpiť k jednostrannému zosplatneniu úveru. Súd prijal záver, že úkon veriteľa

o zosplatnení úveru zo dňa 23.03.2023 je neplatným právnym úkonom. Súd však podľa citovaného
rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, nemohol žalobcovi ako veriteľovi priznať nárok na jednotlivé
splatnésplátkykudňuvyhláseniatohtorozhodnutia,nakoľkobytentopostupsúdubolporušenímzásady
ne ultra petitum. Z vyššie popísaných dôvodov, tak súd žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalobca bol neúspešný, nemá
nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu z obsahu
spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

2 7Csp 157/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.