Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222202773
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2222202773.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: V Star Lines, s.r.o., IČO: 45 566 739,
Pomlejská cesta 2205/2A, Šamorín, zast. splnomocnenkyňou: MATUŠÍKOVÁ & PARTNERS s. r. o.,
Rudnayovo nám. 1, Bratislava a advokátom: JUDr. Norbert Kálmán, Sv. Beňadika 30/B, Nitra, proti
žalovanej: MONAQ Leasing, a. s., IČO: 35 864 001, Tvarožkova 5, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou:
ULC Čarnogurský s.r.o., IČO: 35 975 016, Tvarožkova 5, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17C/55/2022-355 zo dňa
20.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanej
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, pričom svoje oprávnenie
odvodzovala z leasingových zmlúv uzavretých medzi právnymi predchodcami žalobkyne a žalovanou a

z následného reťazca postúpení práv a povinností. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že leasingové
zmluvy boli platne a účinne ukončené odstúpením od leasingových zmlúv žalovanej dňa 4.2.2010, že
postúpenia práv boli vykonané bez písomného súhlasu prenajímateľa a že žalobkyňa nepreukázala
nadobudnutie postavenia účastníka zmluvy ani práva na uzavretie kúpnej zmluvy.

3. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že žalobkyňa nie je nositeľkou
hmotnoprávneho oprávnenia, ktorého určenia sa žalobou domáha. Právne posúdenie veci vystaval

na tom, že leasingové zmluvy, z ktorých žalobkyňa odvodzovala svoje oprávnenie, zanikli platným
a účinným odstúpením žalovanej od týchto zmlúv, pričom žalobkyňa nepreukázala neplatnosť ani
neúčinnosť odstúpenia. Súd prvej inštancie zároveň vyhodnotil, že k postúpeniu práv z leasingových
zmlúv nedošlo v súlade so zmluvnými podmienkami, keďže absentoval písomný súhlas prenajímateľa, a
preto žalobkyňa nemohla nadobudnúť postavenie účastníka leasingového vzťahu ani právo na uzavretie
kúpnych zmlúv. Právny záver o zamietnutí žaloby tak súd prvej inštancie oprel o absenciu aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne, vychádzajúc z toho, že nebolo preukázané nadobudnutie titulárneho oprávnenia,

a teda ani existenciu práva, ktoré by mohlo byť predmetom určovacej žaloby. Zároveň aplikoval zásadu
nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, keď konštatoval, že neexistujúce alebo
zaniknuté práva nemohli byť predmetom ďalšieho prevodu.4. Žalobkyňa napadla rozsudok v celom rozsahu a uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), f) a h) C.s.p., namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých
dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Porušenie práva na

spravodlivý proces („odňatie možnosti konať“) odôvodňovala tým, že jej neumožnil vykonať navrhované
dôkazy (výsluchy svedkov), nevykonanie navrhnutých dôkazov - výsluchy ( A. B., C. B., D. E., F.
D. ), mali preukázať simuláciu odstúpení a oprávnenie konať za A.W.A. s.r.o. Ďalej namietala, že súd
prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav ohľadom trvania právneho vzťahu a platnosti odstúpení;
odstúpenia mali byť nevážne/simulované; zmluvný vzťah fakticky pokračoval a platby boli realizované.

Nakoniec namietala nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd prvej inštancie nesprávne posúdil
aktívnu legitimáciu; odstúpenia mali byť neplatné (nedostatok vôle; neexistencia dôvodu); postúpenia
práv mali byť účinné a ona mala právo vyvolať uzavretie kúpnych zmlúv.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362
ods. 1 C.s.p. ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti ( § 363 CSP ) a že odvolateľka v odvolaní uplatnila zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi
odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 CSP ), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho
vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

6. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, keď z ním vykonaných
dôkazov vyplýva ucelený a logicky previazaný skutkový obraz, ktorý umožňuje ustáliť, že leasingové
zmluvy boli platne a účinne ukončené odstúpením žalovanej, že k postúpeniu práv z týchto zmlúv
nedošlo v súlade so zmluvnými podmienkami a že žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie postavenia

nájomcu ani existenciu práva na uzavretie kúpnych zmlúv. Skutkové závery súdu prvej inštancie majú
oporu vo vykonanom dokazovaní a nevykazujú vnútorné rozpory ani logické nedostatky.

7. Aktívna vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávnu podmienku úspechu žaloby. Súd môže priznať
právo len tomu subjektu, ktorý preukáže, že je jeho nositeľom. V sporovom konaní pritom nesie bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno ten, kto z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.
Ak žalobca nepreukáže existenciu právneho titulu, z ktorého mu vyplýva uplatňované právo, žaloba musí
byť zamietnutá bez potreby skúmať ďalšie hmotnoprávne otázky.

8. Žalobkyňa odvodzovala svoje oprávnenie z leasingových zmlúv uzavretých medzi právnymi

predchodcami a žalovanou a z následného reťazca postúpení práv a povinností. Takáto konštrukcia je
právne akceptovateľná len za predpokladu, že leasingové zmluvy boli v čase postúpenia práv platné a
účinné, že právo kúpy nezaniklo a že prevody práv boli vykonané v súlade so zmluvnými a zákonnými
podmienkami.

9. Zo spisu vyplýva, že žalovaná odstúpila od leasingových zmlúv a tieto odstúpenia boli doručené
právnemu predchodcovi žalobkyne. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorým
dochádza k zániku záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal námietkami
žalobkyne smerujúcimi proti platnosti a účinnosti odstúpení a presvedčivo vysvetlil, prečo tieto námietky
nepovažoval za dôvodné.

10. Žalobkyňa tvrdila, že odstúpenia boli simulované alebo že dôvod odstúpenia neexistoval. Tieto
tvrdenia však zostali v rovine hypotéz a neboli podložené relevantnými dôkazmi pričom samotná
polemika s dôvodmi odstúpenia nemôže nahradiť dôkazné bremeno, ktoré žalobkyňa niesla. Odvolací
súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že leasingové zmluvy zanikli platným a

účinným odstúpením. Zánikom zmluvy zároveň zaniklo aj akcesorické oprávnenie nájomcu nadobudnúť
vlastníctvo k predmetu leasingu.11. Nebolo sporné, že leasingové zmluvy obsahovali výslovnú podmienku o možnosti prevodu
práv a povinností nájomcu len s písomným súhlasom prenajímateľa. Takýto súhlas žalovanou ako
prenajímateľom udelený nebol. Už z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k právne účinnému postúpeniu

práv, pretože ak prvý nadobúdateľ práv zo zmluvy tieto práva nenadobudol platne, nemohol ich ďalej
previesť. Zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet je elementárnym princípom
súkromného práva. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa stala účastníčkou leasingových zmlúv alebo
nositeľkou práva na uzavretie kúpnej zmluvy. Bez existencie titulárneho oprávnenia nemohla žalobkyňa
vyvolať účinky ustanovení o prevode vlastníctva ani sa domáhať určenia vlastníckeho práva.

12. Tvrdené porušenie práva na spravodlivý proces nebolo zistené. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa mala
v konaní pred súdom prvej inštancie plnú možnosť realizovať svoje procesné práva. Skutočnosť, že súd
neprihliadol na niektoré dôkazné návrhy, sama osebe neznamená odňatie možnosti konať pred súdom,
pokiaľ postupoval v súlade so zásadou koncentrácie konania a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo
odôvodnil.

13. Pokiaľ ide o nevykonanie navrhovaných dôkazov, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, že súd prvej inštancie vysvetlil, prečo tieto dôkazy nepovažoval za potrebné. Navrhované
výsluchy neboli spôsobilé odstrániť základný nedostatok spočívajúci v absencii právne účinného
nadobudnutia práv žalobkyňou, ktorý bol pre posúdenie veci rozhodujúci.

14. Namietaná nesprávnosť skutkových zistení sa nepreukázala. Súd prvej inštancie vychádzal z
vykonaných listinných dôkazov a jeho skutkové závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Žalobkyňa v odvolaní iba polemizuje s hodnotením dôkazov, avšak neoznačuje konkrétne skutkové
zistenie, ktoré by bolo v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov.

15. Rovnako nie je dôvodná ani výhrada smerujúca proti právnemu posúdeniu veci. Právne závery súdu
prvej inštancie sú správne a logicky nadväzujú na ustálený skutkový stav. Absencia aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne predstavuje samostatný a dostatočný dôvod na zamietnutie žaloby, bez potreby
ďalšieho meritórneho skúmania uplatneného nároku.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zrozumiteľné, logické a preskúmateľné. Súd prvej inštancie sa
vysporiadal s podstatnými argumentmi strán pričom odvolací súd svoje rozhodnutie nezakladá na inom
právnom základe, než ktorý bol predmetom konania, a nejde o prekvapivé rozhodnutie.

17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na absenciu nadobúdacieho titulu žalobkyne, na
zánik práv odstúpením a na nemožnosť postúpenia neexistujúcich práv. Odvolací súd považuje túto
argumentáciu za vecne a právne relevantnú.

18. Pokiaľ žalovaná poukazovala na procesnú pasivitu žalobkyne a na aplikáciu sudcovskej

koncentrácie, jej argumentácia je v súlade so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a s jeho
procesným postupom vyplývajúcim z obsahu vykonaného dokazovania.

19. Keďže žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, predmetom odvolacieho
preskúmania bol nielen výrok vo veci samej, ale aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.

Odvolací súd preskúmal aj tento závislý výrok a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o
trovách konania je vecne správne. Súd prvej inštancie vychádzal zo zásady úspechu v konaní, keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a správne priznal žalovanej ako plne úspešnej strane nárok na
náhradu trov konania. Odvolací súd nenašiel žiadny dôvod na odklon od tohto záveru, a preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok vrátane závislého výroku o náhrade trov konania potvrdil.

20. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd vychádzal z procesného výsledku tohto
štádia konania. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, keďže jej odvolanie bolo zamietnuté
a napadnutý rozsudok bol potvrdený. Naopak, žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v plnom
rozsahu. Zásada úspechu v konaní sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, pričom strana, ktorá mala vo

veci plný úspech, má právo na náhradu účelne vynaložených trov proti strane, ktorá úspech nemala.

21. Odvolací súd preto priznal žalovanej v odvolacom konaní úspešnej podľa ustanovení § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., nárok na náhradu trov odvolacieho konaniavoči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným
uznesením po právoplatnom skončení veci.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §

426 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435
C.s.p. ).