Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 39Csp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124404824
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6124404824.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobcu: BENCONT

FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/X, C., o zaplatenie 2 493,55 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 283,55 Eur spolu s úrokom z omeškania:
- 5,00 % ročne zo sumy 259,36 Eur od 01.06.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 276,65 Eur od 01.07.2022 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 372,81 Eur od 30.07.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 266,45 Eur od 01.09.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 260,46 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 195,48 Eur od 01.11.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 652,34 Eur od 01.12.2022 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,20%. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 23.10.2024 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 17.03.2025
sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2 493,55 Eur s príslušenstvom.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovak Telekom, a.s.) poskytol žalovanej

služby, za ktoré žalovaná nezaplatila. Uviedol, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou
bolauzavretázmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebvznenídodatku,nazákladektorejbolžalovanému
aktivovaný program služieb. Slovak Telekom vystavil žalovanej faktúry v celkovej sume 2 283,55 Eur.
Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila Slovak Telekom vystavené
faktúry, pričom Slovak Telekom ju upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. K ich úhrade
doposiaľ nedošlo. Keďže žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní, žalobca si uplatnil takisto zákonný
úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.

Žalobca ďalej uviedol, že dňa 14.05.2024 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. V prípade, ak si
uplatňuje zmluvnú pokutu, bola vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní
uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nieje neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody
o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s)
Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila a v spore zostala pasívna.
Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k nej bola žalovanej doručená v súlade s § 116 ods.
2 CSP, dňa 13.11.2025.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 20.01.2026, na ktoré predvolal
obe sporové strany. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu
13.01.2026 a žiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Zásielka s predvolaním adresovaná
žalovanej sa súdu vrátila ako nedoručená dňa 31.12.2025. Dňom vrátenia sa táto považuje za doručenú
aj keď sa adresát o tom nedozvedel s poukazom na § 111 ods. 3 CSP. Žalovaná sa na pojednávanie
nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu a zistil nasledovné skutočnosti:

5. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzatvorila so žalovanou nasledovné zmluvné záväzky: Zmluvy

o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.07.2021, 23.12.2021, 04.02.2022, 22.02.2022 uzatvorila 3
takéto zmluvy, 03.03.2022, 12.06.2020 uzatvorila 2 zmluvy, 04.03.2022 uzatvorila 3 zmluvy, 10.03.2022,
25.03.2022, 01.04.2022, 04.04.2022, 12.04.2022, Žiadosť o prenos čísla v mobilnej verejnej sieti
dňa 12.06.2020, Zmluva o poskytovaní služby Magio Televízia cez internet dňa 19.06.2020, Dodatky
k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.04.2021, 24.02.2021, 10.03.2021, 08.06.2021,

22.06.2020, 15.10.2020, dohoda o výmene SIM karty zo dňa 05.05.2022. Žalovaná svojim podpisom
vyjadrila súhlasy s biomterickým podpisom pre účely spracovania osobných údajov dňa 12.06.2020,
03.03.2022, 04.03.2022, 10.03.2022 a 25.03.2022. So spracovaním osobných údajov súhlasila
22.02.2022,

6. Z uzatvorených zmlúv Slovak Telekom vystavil žalovanej nasledovné faktúry:
- č. XXXXXXXXXX, splatná 30.06.2022, vo výške 276,65 Eur,
- č. XXXXXXXXXX, splatná 29.07.2022, vo výške 372,81 Eur,
- č. XXXXXXXXXX, splatná 31.08.2022, vo výške 266,45 Eur,
- č. XXXXXXXXXX, splatná 30.09.2022, vo výške 260,46 Eur,

- č. XXXXXXXXXX, splatná 31.10.2022, vo výške 195,48 Eur,
- č. XXXXXXXXXX, splatná 30.11.2022, vo výške 652,34 Eur,
- č. XXXXXXXXXX, splatná 31.08.2023, vo výške 210 Eur,
- č. XXXXXXXXXX, splatná 31.05.2022, vo výške 259,36 Eur.

7. Listom zo dňa 02.08.2023 Slovak Telekom odstúpil od zmlúv so žalovanou s účinnosťou od
12.08.2023. Záväzok vyčíslil z faktúr, ktoré predložil vo výške 2 283,55 Eur. Žalovaného upozornil
o možnosti postúpenia pohľadávky písomnou zmluvou inej osobe. Prílohu odstúpenia tvoril zoznam
zmlúv od ktorých spoločnosť odstúpila.

8. Listom zo dňa 21.05.2024 Slovak Telekom informoval žalovanú o postúpení pohľadávky žalobcovi,
s účinnosťou k 14.05.2024.

9. Listom zo dňa 19.08.2024 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

10. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.

13. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

14. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ak je napriek písomnej výzve podniku účastník
nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže
podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou

zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte
pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o
záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

15. Podľa § 84 ods. 1 a 2 zákona č. 452/2021 Z.z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik zaväzuje zriadiť pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy o poskytovaní služieb. Podnik poskytne spotrebiteľovi, mikropodniku, malému podniku alebo
neziskovej organizácii obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní služieb bezplatne na trvanlivom nosiči; to

neplatí pre predplatené služby a poskytovanie služieb prostredníctvom verejných prístupových bodov.
Ak je zmluva o poskytovaní služieb písomná, je možné ju meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa
na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka
možno dojednať len v písomnej forme.

16. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejne
dostupnú službu.

17. Podľa § 86 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejne
dostupnú službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

18. Podľa § 86 ods. 5 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite
dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik
postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej

osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri
postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

19.Podľa§87ods.5písm.b)citovanéhozákona,podnikmôžeodstúpiťodzmluvyoposkytovaníverejne
dostupných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

20. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

obchodník so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

24. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Na základe vykonaného dokazovania a aplikujúc citované zákonné ustanovenia, dospel súd

k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej je v časti dôvodný
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou ako účastníkom bola
uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol záväzok podniku poskytnúť

žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby a záväzok žalovanej platiť podniku mesačne
dohodnutú cenu za poskytnuté služby.

27. Podnik si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanej plnil, keď jej poskytol elektronické komunikačné
služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval príslušnými faktúrami. Podnik

vyfakturoval žalovanej cenu za poskytnuté služby spolu vo výške 2 283,55 Eur, ako vyplynulo zo súčtu
predložených a neuhradených faktúr. Žalovaná túto sumu doposiaľ neuhradila, preto jej súd uložil
povinnosť zaplatiť ju žalobcovi ako právnemu nástupcovi spoločnosti Slovak Telekom, a.s.

28. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení

pohľadávky zo dňa 21.05.2024, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie
predmetnej pohľadávky žalobcovi, pričom neodoslanie, resp. nedoručenie uvedeného listu žalovaná
v konaní nijako nerozporovala. Zároveň súd konštatuje, že žalovaná bola v omeškaní aspoň 90 dní
s úhradou svojho záväzku voči podniku a tento žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy pred postúpením.
Zároveň žalovanú upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe. Slovak Telekom tak

vykonal 02.08.2023.

29. Žalobca si zároveň voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 210 Eur.
V tejto časti súd podanú žalobu zamietol vo výroku II. rozsudku, pretože žalobca neuniesol svoju
základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku,

vyplývajúcu mu z čl. 8 CSP a z § 132 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca totiž v žalobe neuviedol také skutkové
tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol len toľko, že v prípade, ak
si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak jej výpočet je nasledovný, pričom následne uviedol všeobecný vzorec
výpočtu zmluvnej pokuty, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalobca teda neuviedol

konkrétne skutočnosti potrebné na uskutočnenie tohto výpočtu, najmä počet dní uplynutých z doby
viazanosti, resp. okamih ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti. Žalobca v žalobe neuviedol ani len to, na základe akej zmluvy či dodatku si zmluvnú
pokutu uplatňuje, akú povinnosť táto zmluvná pokuta zabezpečovala, akú povinnosť žalovaná porušila,aký bol základ zmluvnej pokuty a ako dospel k výpočtu konečnej výšky zmluvnej pokuty. Opísanie
rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd preto nemohol
ustáliť, či podnik určil zmluvnú pokutu v správnej (t. j. v zmluvne dohodnutej) výške a či nárok na jej

zaplatenie vôbec vznikol. Žalobca tiež súdu nepredložil faktúru, na základe ktorej si zmluvnú pokutu voči
žalovanej uplatnil. Súd nemohol posúdiť ani to, či zmluvná pokuta nie je v rozpore s právnymi predpismi
na ochranu spotrebiteľa, napr. či nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej
povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho
zákonníka. Nemohol tiež posúdiť, či nie je daný priestor na moderáciu zmluvnej pokuty v zmysle § 545a

Občianskeho zákonníka.

30. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom
sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať
všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať.
Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho

úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To
však neznamená, že pasivita žalovanej môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek
uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovanej
poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd

uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali
dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nie je ani na mieste, aby súd suploval
procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní,
vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je
povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanej) ako slabšej

sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol
povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11
ods. 3 CSP). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe
všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.

31. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 CSP, teda požiadať žalobcu o ďalšie
skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný
dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 CSP, keďže nedostatok spočívajúci
v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby,

ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola
zjavne nedôvodná v zmysle § 138 CSP, súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby.
Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených
v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by

v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom
dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovanej ako
slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za
taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich
procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj

Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).

32. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovanú
zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 2 283,55 Eur. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu
zamietol.

Nezaplatením dlžných súm z vystavených faktúr v lehotách splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania
s plnením peňažného dlhu, preto ju súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 %
ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie 2 283,55 Eur a žalovaná mala v konaní úspech
v zamietnutej časti, teda 210 Eur. Čistý úspech žalobcu preto predstavuje jeho nárok na náhradu trovkonania v rozsahu 83,20%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vsúladesustanovením§262ods.2CSP,poprávoplatnostitohtorozhodnutia,ktorévydásúdnyúradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).