Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125433017
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125433017.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872,
právne zast. Mgr. František Baraniak, advokát, IČO: 55 980 473, M.R. Štefánika 43, 026 01 Dolný Kubín,
proti žalovanému: TUPA, s.r.o. so sídlom Majerská cesta 65, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 596 401,

o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cb/179/2025-100 zo dňa 8. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cb/179/2025-100 zo dňa 8. decembra 2025
potvrdzuje .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a v druhej časti výroku rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 14.11.2025 podal
žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žiadal zriadiť záložné právo k
nehnuteľnosti zapísanej na meno žalovaného na LV č. XX pre k.ú. A. B., okres Senec (ďalej len

Nehnuteľnosť“) za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 25.613,67 Eur
spríslušenstvom.Uviedol,žepredmetnápohľadávkavzniklatitulomneuhradenejkúpnejcenyzadodaný
tovar a v súčasnosti je uplatnená v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.
18Up/1642/2025.
3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2025 a
jednotlivýchkúpnychzmlúvdodalžalovanémustavebnýmateriál,zaktorývystavildesaťfaktúr.Žalovaný

uhradil len čiastku 5.914,61 Eur z faktúry č. 2504010100000309, pričom zvyšná časť tejto faktúry
vo výške 9 696,17 Eur a všetky ostatné faktúry zostali neuhradené. Pohľadávka žalobcu je pritom
zabezpečená ručiteľským vyhlásením konateľa žalovaného zo dňa 21.02.2025. Žalobca v podanom
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný vlastní len jednu nehnuteľnosť,
zapísanú na LV č. XX pre k. ú. A. B., ktorá je už zaťažená existujúcim záložným právom. Žalovaný
má podľa žalobcu aj ďalšie dlhy, a to voči Sociálnej poisťovni a daňovému úradu. Z výpisu z listu

vlastníctva žalobca zistil, že dňa 28.10.2025 bolo začaté vkladové konanie o prevode tejto nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy (V-7834/2025), k čomu došlo po splatnosti žalobcom vystavených faktúr a po
neúspešnej výzve žalobcu na poskytnutie dodatočného zabezpečenia pohľadávky. Žalobca na základe
konania a majetkového správania žalovaného (najmä nereagovania na výzvy, neuhrádzania splatných
záväzkov, prevodu nehnuteľností a ich zaťažovania po splatnosti dlhu) nadobudol pocit, že žalovaný sa
vyhýba plneniu svojich povinností a jeho majetkové pomery sú neuspokojivé. Uvedené podľa žalobcu

nasvedčuje tomu, že sa žalovaný vyhýba plneniu svojich záväzkov a svoje eventuálne finančné zdroje
pravdepodobne smeruje do vlastných iných aktivít - v opačnom prípade by totiž žalovaný muselsvoje záväzky voči žalobcovi už dávno splniť. Tieto okolnosti podľa žalobcu osvedčujú pochybnosti
o majetkovej, resp. kapitálovej bonite žalovaného, ktorá môže následne ohroziť exekúciu. Zároveň
žalobca uviedol, že žalovaný v čase, kedy bol viac ako 1,5 roka po splatnosti pohľadávky voči žalobcovi,

zvýhodnil iných svojich veriteľov, keď preukázateľne uzatvoril a dňa 29.07.2025 podal návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva na Okresný úrad Ružomberok a dňa 11.07.2025 podal návrh na
vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor.
Z týchto dôvodov žalobca odvodil reálnosť svojej obavy z ohrozenia budúcej exekúcie jeho pohľadávky,
ktorá by mohla zostať sčasti alebo úplne neuspokojená. Vzhľadom na uvedené sa domáhal nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na Nehnuteľnosti žalovaného.
4. Dňa 24.11.2025 žalobca predložil súdu Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 18Up/1642/2025 zo dňa 24.11.2025 (v texte aj „Platobný rozkaz“), ktorým upomínací súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 25.613,67 Eur s úrokmi z omeškania, ako aj paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 400 Eur. Súčasne súd rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania vo výške 2.372,31 Eur s tým, že vzhľadom

na ručiteľské vyhlásenie konateľa žalovaného plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho
plnenia povinnosť ostatných povinných subjektov. Žalobca predložil predmetný platobný rozkaz za
účelom preukázania, že jeho pohľadávka sa stala judikovanou (hoci doposiaľ neprávoplatne).
5. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. V odôvodnení vysvetlil význam a podstatu
zabezpečovacieho opatrenia a uviedol podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol návrhu

o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Prvoinštančný súd skúmal dôvodnosť a trvanie
nároku, poskytnutia ochrany ktorého sa domáhal podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Poukázal na žalobcom predložený Platobný rozkaz, ktorým súd uložil spoločnosti TUPA s.r.o.
(žalovanému) a jej konateľovi C. D. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.613,67 Eur spolu s úrokmi
a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 400,- Eur a taktiež trovy konania vo výške

2.372,31Eurstým,žeplnenímjednéhozožalovanýchzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťdruhého
žalovaného. Z uvedeného spôsobu plnenia v zmysle vydaného platobného rozkazu potom vyplýva, že
záväzok voči žalobcovi je možné splniť jednak samotným žalovaným 1) ako obchodnou spoločnosťou,
ale taktiež i plnením zo strany žalovaného 2) ako jej konateľa. Z obsahu spisu teda vyplýva, že
peňažná pohľadávka žalobcu je dostatočne špecifikovaná, jeho peňažný nárok uplatnený v konaní trvá

(bol priznaný v nateraz neprávoplatnom platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
18Up/1642/2025 zo dňa 24.11.2025) a či bude dôvodný, ukáže až ďalší vývoj v predmetnej právnej veci
6. Súd prvej tiež poukázal na to, že žalobca osvedčoval opodstatnenosť podaného návrhu najmä tým,
že žalovaný nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností; žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť
zabezpečenie jeho pohľadávky; žalovaný dotknutú nehnuteľnosť v čase po splatnosti pohľadávky

žalobcu ako veriteľa zaťažil v prospech tretích osôb; na pracovisku Okresný úrad Senec, katastrálny
odbor prebieha konanie V - 7834/2025; žalovaný má viacero pohľadávok voči tretím osobám; žalovaný
okrem vyššie uvedenej nehnuteľnej veci nie je vlastníkom žiadnej inej veci vyššej hodnoty.
7. Súd prvej inštancie mal za osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX pre k.ú. A. B., ktorú nadobudol povolením vkladu kúpnej zmluvy

V-11161/2020 zo dňa 13.01.2021. Následne súd skúmal existenciu dôvodnej obavy žalobcu zo zmarenia
exekúcie.Poukázalnapotrebuskúmaniakonaniažalovaného,dôsledkomktoréhojeznižovaniehodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery povinnej osoby.
8. Primárne súd prvej inštancie konštatoval, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť z dôvodu, že

zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť požadovanú ochranu žalobcu v zmysle možného
budúceho uspokojenia jeho judikovanej pohľadávky voči žalovanému, pretože predložený návrh
nereflektuje na zásadu tzv. priority zápisov práv k nehnuteľnostiam, ktorú uplatňujú správne orgány
(konkrétne Kataster nehnuteľností) v súlade s § 41 ods. 2 Katastrálneho zákona, teda Okresný
úrad, katastrálny odbor prioritne podľa poradia doručených listín a návrhov zapíše najprv vklad

vlastníckeho práva na podklade doručenej kúpnej zmluvy (ktoré konanie v súčasnosti prebieha
pod sp.zn. V-7834/2025) a až následne by (v prípade nariadenia požadovaného zabezpečovacieho
opatrenia) pristúpil k zápisu záložného práva. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval,
že po prevode vlastníckeho práva by katastrálny úrad tzv. sudcovské záložné právo nemohol zapísať,
a preto efektívnym nástrojom na ochranu práv žalobcu by za danej situácie bolo neodkladné opatrenie,

niezabezpečovacieopatrenie.Zobsahunávrhuvšaknevyplýva,žebysažalobcadomáhalajnariadenia
neodkladného opatrenia a nakoľko súd nemôže z vlastnej iniciatívy „dotvárať“ návrhy sporových strán
a interpretovať text ich podania tak, aby bolo možné podanému návrhu vyhovieť. Za danej situáciemal teda žalobca podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorého by mohol
dosiahnuť zmarenie predmetného vkladového konania.
9. Súd prvej inštancie tiež poukázal na nevyhnutnosť osvedčenia obavy zo zmarenia exekúcie,

ktorá musí svojou intenzitou odôvodniť tak závažný zásah do práv žalovaného, akým je zriadenie
záložného práva na vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť. Obava zo zmarenia exekúcie musí byť
aktuálna, naliehavá a reálna, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu. Dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je preto iba také správanie dlžníka (žalovaného), ktoré nasvedčuje
jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa (žalobcu) takými zásahmi do svojho majetku,

ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Súd poukázal na to, že
pohľadávka žalobcu je od jej vzniku zabezpečená aj ručením konateľa obchodnej spoločnosti odporcu
(C. D.), ktorý bol v zmysle vydaného platobného rozkazu v konaní pod sp.zn. 18Up/1642/2025 taktiež
zaviazaný k úhrade dlžnej sumy v prospech žalobcu, preto v prípade právoplatného priznania žalovanej
pohľadávky z tohto konania má žalobca možnosť vymôcť si dlžnú sumu nielen od žalovaného ako
obchodnej spoločnosti, ale taktiež od jej konateľa – ručiteľa.

10. Žalobca sa včas podaným odvolaním proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvoinštančného súdu
domáhal, aby súd podľa § 376 CSP v rámci autoremedúry zrušil uznesenie prvoinštančného súdu a
návrhu na vydanie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v celom rozsahu a zaviazal
žalovaného povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 100 % a v prípade, že sa s takýmto postupom
nestotožní, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že zriadi záložné právo

k nehnuteľnostiam podľa návrhu žalobcu.
11. Žalobca v odvolaní označil závery súdu prvej inštancie za nesprávne a odkázal na odvolacie dôvody
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), b) d), f) a h) CSP.
12. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vybočuje nielen z rozhodovacej praxe súdov, ale aj
z rozhodovacej praxe toho istého senátu a poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 67Cb/22/2024 zo dňa 04.09.2024, ktoré priložil k odvolaniu.
13. Žalobca tiež namietol neodôvodnenosť rozhodnutia v časti tvrdení o nemožnosti dosiahnutia ochrany
zabezpečovacím opatrením, pričom prejudikoval výsledok vkladového konania, hoci v zmysle § 329 ods.
2 CSP bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase vydania rozhodnutia žalovaný. Tiež poukázal na to, že pokiaľ
by súd skúmal stav konania vedeného na Okresnom úrade Senec, katastrálnom odbore pod sp. zn.

V - 7834/2025 aspoň cez systém ESKN dostupný na stránke https://kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal/
services/info-stav-podania/info-stav-spracovania-ziadost tak by zistil, že ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia je konanie V-7834/2025 zo dňa 28.10.2025 na pracovisku Okresný úrad Senec, katastrálny
odbor prerušené ku dňu 09.12.2025. Žalobca ako dôvody pre prerušenie konania uviedol nielen
prebiehajúce konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale aj absolútnu neplatnosť právneho

úkonu, ktorý tvorí predmet tohto vkladového konania z dôvodu, že bol uskutočnený v čase po tom, ako
bolo žalovanému doručené upovedomenie o začatí exekúcie v rámci exekučného konania vedeného u
súdneho exekútora - JUDr. Žofia Žabková pod sp. zn. 420EX 915/2025, s účinkami podľa ust. § 61d
Exekučného poriadku.
14. Žalobca tiež poukázal na to, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia oproti stavu ku dňu podania

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na LV č. XX k.ú. A. B., obec: A. B., okres: Senec
pribudla poznámka, predmetom ktorej je upovedomenie o vykonaní exekúcie zriadením exekučného
záložného práva v prospech: RBR Betón, a. s., (IČO: 36851574) na pozemok parc.č. 131/3, podľa
420EX 915/2025 zo dňa 20.11.2025, súdny exekútor - JUDr. Žofia Žabková, P-493/2025 č.z. 245/2025,
ktorého súčasťou je aj zákaz povinného t.j. TUPA s.r.o. previesť alebo zaťažiť nehnuteľnosť. Z tohto

dôvodu bolo konanie vedené na Okresnom úrade Senec, katastrálnom odbore pod sp. zn. V - 7834/2025
prerušené v súlade s § 31a písm. a) katastrálneho zákona až do doby ukončenia exekučného konania.
Tieto skutočnosti oznámil žalobca telefonicky súdu prvej inštancie dňa 03.12.2025, kedy sa o nich sám
dozvedel.
15. Žalobca tiež poukázal na to, že u súdneho exekútora - JUDr. Žofia Žabková je pod sp. zn. 420EX

999/2025 vedené aj ďalšie exekučné konanie pre vymoženie sumy 4.617.43 Eur s príslušenstvom v
prospech oprávneného RAMIRENTspol. s r. o., IČO: 17321484, sídlo: Opletalova 65, 841 07 Bratislava-
Dev.Nová Ves, čo vyplýva z Centrálneho registra exekúcií.
16. Na základe uvedeného má žalobca za to, že úvahy súdu prvej inštancie o tom, že vhodnejšou formou
ochrany ohrozených a porušených práv žalobcu by malo byť neodkladné opatrenie nemôže obstáť. Tieto

skutočnosti zároveň u žalobcu prehlbujú jeho obavy, že žalovaný zaťažovaním a pokusom o prevod
svojho majetku marí vymoženie pohľadávky žalobcu.
17. Žalobca označil za právne bezvýznamnú skutočnosť o ručiteľskom vyhlásení konateľa žalovaného,
nakoľko tento nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávkužalobcu. Žalobca v odvolaní poukázal aj na to, že prípadné vyhovenie jeho návrhu by malo za následok
len zápis jeho práv ako druhej, príp. tretej osoby v poradí, nakoľko na predmetnom liste vlastníctva už
je zapísané právo tretej osoby (V-340/2021 zo dňa 26.03.2021)

18. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na formálnych záveroch a nezohľadnilo
skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia, či
skutočnostiohľadomúčelovéhokonaniažalovaného,ktorýnapriektomu,žejevomeškanísozaplatením
kúpnej ceny za dodaný tovar už viac ako 6 mesiacov sa systematicky zbavuje nehnuteľného majetku.
19. Žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že ochrana toho proti komu má navrhované neodkladné

zabezpečovacie opatrenie smerovať nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany, pričom poukázal na rozhodnutie 5Obdo/33/2012 a na
rozhodnutie 6 M Cdo/5/2012, ktorých časť odcitoval.
20. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia môže nastať situácia, kedy žalobcovi
reálne spravodlivosť poskytnutá nebude z dôvodov ďalších prevodov, resp. zaťaženia nehnuteľnosti,
ktoré jediné sú vo vlastníctve žalovaného a ktoré môžu byť postihnuté v rámci núteného výkonu

rozhodnutia.
21. Žalobca vyčítal prvoinštančnému súdu, že neprihliadol na preukázané skutkové okolnosti, ktoré vyšli
najavo z listín, ktoré žalobca priložil k návrhu na vydanie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia, a
síce neprihliadol na účelové konanie žalovaného, ktorý nesplnil svoj záväzok a žalobcovi ani neposkytol
žiadne zabezpečenie jeho pohľadávky. Žalobca tiež namietol nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie

o tom, že žalovaný sa účelovo nezbavuje svojho nehnuteľného majetku v úmysle poškodiť žalobu ako
veriteľa z dôvodu, že nehnuteľnosti nielen predáva ale aj nakupuje. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie,
že neskúmal, ani neporovnával masu nehnuteľného majetku, ktorým žalobca disponoval pri vstupe do
zmluvného vzťahu so žalobcom a ktorým disponuje v súčasnosti, resp. disponoval v čase podania a
rozhodovania o návrhu. Podľa žalobcu hodnota pozemku žalovaného zďaleka nedosahuje hodnotu

jeho neuspokojenej pohľadávky, pričom už samotná výška tejto pohľadávky predstavuje dôvodnú obavu
z jej vymoženia. Navrhované zabezpečovacie opatrenie označil vzhľadom na neúspešné mimosúdne
rokovania ako aj dĺžku omeškania žalovaného za primerané. Tiež uviedol, že ochrana povinného
nemôže prevyšovať ochranu žalobcu.
22. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, keďže súd prvej inštancie záver o neosvedčení

obavy o nevymožiteľnosti prijal na základe domnienok a dohadov, a nie na základe preukázaných
skutočností. Dokonca rozhodol v rozpore s nimi. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skutkovým
stavomvyplývajúcimzpredloženýchlistinnýchdokladov.Podľažalobcunapadnutérozhodnutieporušuje
aj princíp legitímnych očakávaní, a to s poukazom na rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Banská
Bystrica v iných veciach s rovnakým predmetom konania.

23. Žalobca v nadväznosti na uvedené poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS
499/2011, podľa ktorého obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú
právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr.
I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99, III.ÚS 356/06)...Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju

nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Podľa žalobcu odklon od ustálenej
rozhodovacej činnosti Okresného súdu Banská Bystrica zo strany súdu prvej inštancie v tejto právnej
veci nie je možné objektívne ani rozumne odôvodniť a na strane žalobcu takýto postup súdu zakladá
odôvodnenú pochybnosť o zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu.
24. Odvolací súd zaslal odvolanie žalobcu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

a napadnuté uznesenie žalovanému za účelom poskytnutia možnosti vyjadrenia. Žalovaný sa
k doručeným listinám nevyjadril.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vo výroku vecne správne.

26. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom
v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti žalovaného na tom základe, že má

voči žalovanému pohľadávku v sume 25.613,67 Eur s príslušenstvom, ktorá bola v priebehu konania
žalobcovi priznaná Platobným rozkazom. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca
odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom len nehnuteľnosti, ku ktorej žiada zriadiť záložné právo v jeho
prospech, nakoľko je na liste vlastníctva zapísané záložné právo v prospech tretej osoby (V-340/2021zo dňa 26.03.2021) a na liste vlastníctva je zapísaná plomba V-7834/2025 na základe návrhu zo dňa
28.10.2025, teda po splatnosti pohľadávky žalobcu. Tiež žalobca dôvodil, že žalovaný jeho záväzok voči
žalobcovi neuhradil, neposkytol žalobcovi žiadne zabezpečenie pohľadávky a má viacero pohľadávok

voči tretím osobám.
28. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
29. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
31. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
33. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
35. Žalobca v odvolaní všeobecne namietal, že ochrana žalovaného nesmie dosiahnuť takú intenzitu,
aby znemožnila ochranu žalobcu s poukazom na rozhodnutia NS SR 5Obdo/33/2012 a 6MCdo/5/2012
s tým, že v dôsledku napadnutého uznesenia môže nastať situácia, že žalobca napriek úspechu v spore

vo veci samej svoje právo nevymôže. Predovšetkým je potrebné k takýmto odvolacím námietkam uviesť,
že žalobca obavy z ohrozenia exekúcie odvodil z tvrdení, že žalobca vlastní len jednu nehnuteľnosť,
na ktorej už je zapísané záložné právo a plomba, ktorou sa snažil scudziť nehnuteľnosť počas
prebiehajúcich exekučných konaní, preto sa domáhal prerušenia konania, čo podľa tvrdení žalobcu aj
dosiahol. Ďalšou časťou argumentácie žalobcu sú tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného,

ktorú osvedčoval len existenciou ďalších pohľadávok voči veriteľom a prebiehajúcim exekučným
konaním, pričom predložil súdu o.i. aj prehľad majetkových pomerov žalovaného, podľa ktorého bol
v roku 2024 index daňovej spoľahlivosti žalovaného „vysoko spoľahlivý“ (č.l. 63 a nasl.).
36. K námietke žalobcu o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie správne konštatoval, že nestačí osvedčiť pravdepodobnosť existencie nároku žalobcu,

ktorému požaduje poskytnúť ochranu zabezpečovacím opatrením, ale aj žalobcove tvrdenia o existencii
obavy z ohrozenia exekúcie musia byť takej intenzity, aby odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu. Aj
keď možno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedostatočnosti argumentácia prvoinštančného súdu v tejto
otázke, skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, nestačia na to, aby súd mohol dospieť k záveru, že z nich
dôvodne plynie dôvodná obava žalobcu z ohrozenia exekúcie. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa

snažil predať svoje nehnuteľnosti neosvedčuje tvrdené bezprostredné ohrozenie exekúcie, nakoľko
zmena formy majetku podnikajúceho subjektu z nehnuteľností na peniaze nemusí nič meniť na hodnote
aktív dlžníka, k čomu sa žalobca vôbec nevyjadril. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len za
splnenia zákonných podmienok. Pravdepodobnosť existencie a trvanie nároku navrhovateľa je len
jednou z dvoch podmienok, ktoré musia byť kumulatívne naplnené. Druhou je buď potreba bezodkladnej

úpravy pomerov strán, ktorá je vzhľadom na zriadené exekučné záložné právo a prerušené katastrálne
konania nenaplnená, alebo že je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Je na žalobcovi,
aby tvrdil také skutočnosti, z ktorých je možné takúto obavu vyvodiť a aby takéto skutočnosti zároveň
osvedčil. Nestačí naplnenie tejto podmienky tvrdiť.
37. Zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie sú inštitúty procesného práva umožňujúce súdu

v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán, a to v prípade
zabezpečovacieho opatrenia vtedy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená tak, ako to vyplýva z § 343
ods. 1 CSP a v prípade neodkladného opatrenia vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená tak, ako to vyplýva z § 325 ods. 1 CSP, pričom v súdenej
veci sa žalobca domáhal zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

38. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo presne znamená zákonná požiadavka „obava, že
exekúcia bude ohrozená“. Exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na
exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa
§ 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)vykonať o.i. prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom
nehnuteľností, predajom podniku. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva právny názor, že zo
zákonnej formulácie „obava, že exekúcia bude ohrozená“ je potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti

a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia alebo
neodkladného opatrenia, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda že protistrana koná
spôsobom,ktoréhodôsledkomjezníženiemajetkupostihnuteľnéhoexekúciou,alebožeinakpodstatnou
mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery.
39. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že v danom prípade neboli splnené

podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu začatého konania o zápis zmeny
vlastníckeho práva, ktoré sa na liste vlastníctva prejavilo plombou a rovnako neosvedčil ani potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu zabránenia nezvratného stavu a ohrozenia budúceho výkonu
exekúcie.
40. Aj keď sa možno stotožniť so závermi súdu o priorite zápisov do katastra nehnuteľností, odvolací
súd musí prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu do tej miery, že súd viazaný skutkovým stavom v čase

rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa touto otázkou zaoberal nad rámec
preskúmavania splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa však
stotožnil s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie ohľadom absencie bezodkladnej potreby zásahu
do práv žalovaného s odôvodnením obavy z vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu.
41. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alebo neodkladného

opatrenia, súdy vždy rozhodujú podľa konkrétnych okolností tej - ktorej rozhodovanej veci.
Konkrétne okolnosti danej veci pritom zásadne determinuje navrhovateľ neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že
exekúcia bude ohrozená, prípadne odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď opísanie
skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená a v prípade neodkladného opatrenia

aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, je podľa § 326 ods. 1 v spojení
s § 344 CSP aj osobitnou zákonnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia.
42. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
alebo neodkladného opatrenia rozhoduje súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP v

zásade bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodovanie o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia je teda charakteristický
zjednodušený procesný postup, pri ktorom súd vychádza z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú
hodnotu pripojených listín a pri ktorom pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre
plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať, a preto o návrhu

rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností uvedených navrhovateľom neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia v návrhu na ich nariadenie.
43. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je to práve žalobca, ktorý do
vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie mal uviesť a osvedčiť rozhodujúce skutočnosti
umožňujúce prijať záver o dôvodnosti jeho nároku a zároveň aj o potrebe nariadiť zabezpečovacie

opatrenie z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej
pohľadávky mal súd prvej inštancie za osvedčený. Ohrozenie exekúcie žalobca odvodzoval
z nepriaznivých majetkových pomerov, ktoré tvrdenie založil len na tom, že žalovaný nevlastní žiadnu
inú nehnuteľnosť okrem nehnuteľnosti, na ktorej už je zriadené záložné právo ( v priebehu odvolacieho
konania aj ďalšie exekučné záložné právo), žalovaný svoju pohľadávku nesplnil a neposkytol žalobcovi

ani žiadne zabezpečenie a žalovaný má ďalších veriteľov, pričom na jeho majetok sú vedené viaceré
exekučné konania. Tieto tvrdenia však bez ďalšieho neodôvodňujú reálne a bezprostredné ohrozenie
exekúcie, resp. hrozby úkonov žalovaného fakticky smerujúcich čo i len k čiastočnému zmarenia
budúcej exekúcie. Odvolací súd poukazuje na to, že ani v prípade, že by sa osvedčilo účelové
konanie žalovaného, ktoré žalobca tvrdí, toto bez ďalších okolností automaticky neosvedčuje splnenie

podmienokprenariadeniezabezpečovaciehoopatreniavočižalovanému,nakoľkozoskutkovýchtvrdení
žalobcu nevyplynulo, že by žalovaný robil také právne úkony a v nadväznosti na to bol v takej
hospodárskej situácii, že by prevod jeho jedinej nehnuteľnosti znamenal ohrozenie alebo zmarenie
exekúcie, pokiaľ by v budúcnosti voči žalovanému žalobca disponoval exekučným titulom. Znovu treba
zdôrazniť, že prevod majetku je len transformáciou hmotnej časti majetku na finančné prostriedky,

nakoľko prevádzané vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalovaného je potrebné vnímať ako protihodnotu
za poskytnuté plnenie - kúpnu cenu. Je nepochybné, že tak ako pri odplatnom nadobudnutí majetku
spoločnosťou od tretích osôb, ako aj pri odplatnom nadobudnutí majetku od spoločnosti dochádza
k transformácii aktív, a to buď k transformácii neobežného majetku, alebo naopak. Transformácioumajetku (hmotný majetok na pohľadávku) na ekvivalentnú sumu v peňažnom vyjadrení nedošlo k zmene
vlastného imania spoločnosti žalovaného, z čoho vyplýva, že hodnota vlastného imania sa predajom
nehnuteľnosti nemení. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, že žalovaný previedol nehnuteľnosť na tretiu

osobu, samé o sebe reálne neodôvodňuje tvrdenie žalobcu o ohrození exekúcie. Na základe uvedeného
preto nemožno právny úkon žalovaného smerujúci k prevodu jeho nehnuteľnosti na tretiu osobu, či
bližšie neodôvodnené tvrdenie o zaťažovaní majetku žalovaného, bez ďalšieho vyhodnotiť ako účelové
znižovanie hodnoty majetku žalovaného v snahe zmariť prípadnú exekúciu.
44. V nadväznosti na uvedené odvolací súd tiež poukazuje na to, že na otázku obavy z ohrozenia

exekúcie nadväzuje aj otázka proporcionality zabezpečovacieho opatrenia, ktorej sa žalobca venoval
len vo všeobecnej rovine bez poukazu na hodnotu majetku, ku ktorému žiada zriadiť sudcovské
záložné právo a rovnako len s odkazom na existujúce iné záložné práva zriadené k nehnuteľnostiam
žalovaného. Pre nariadenie zabezpečovacieho patrenia nepostačuje len tvrdenie žalobcu o primeranosti
vo vzťahu k ním tvrdenému obmedzeniu v užívaní jeho nehnuteľností porušením zmluvných povinností
žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia nie je prostriedkom

na zaistenie si určitej výhody v postavení medzi inými prípadnými veriteľmi žalovaného, ale slúži
na okamžité zabránenie zmareniu vymožiteľnosti práva v prípade bezprostrednej hrozby zmenšenia
majetku žalovaného, ktorú žalobca v tomto konaní neosvedčil. Na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nepostačuje ani samotná domnienka žalobcu, vyjadrujúca jeho obavu, že na strane
žalovaného by hypoteticky mohlo v budúcnosti dôjsť k zmenšeniu majetku zvýšením jeho záväzkov

z dôvodu žalobcom tvrdenej hrozby viacerých exekučných konaní vedených proti žalovanému. Odvolací
súd tiež uvádza, že zásah do vlastníckeho práva žalovaného v prípade zabezpečovacieho opatrenia
nielenže musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku, ale zároveň musí byť odôvodnený
akútnou potrebou takéhoto zásahu, a to s ohľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je
účinná ochrana práv oprávnenej osoby.

45. Úkony žalovaného, na ktoré poukázal žalobca v návrhu preto nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť
ako úkony smerujúce k ohrozeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky v takej intenzite, že by osvedčovali
splnenie podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa má zasiahnuť do
vlastníckeho práva žalovaného. Rovnako nemožno dospieť k záveru o účelovom znižovaní hodnoty
majetku žalovaného len na základe neosvedčených tvrdení žalobcu o nepriaznivých majetkových

pomeroch žalovaného. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný nedisponoval dostatkom prostriedkov na
uspokojenie jeho pohľadávky, prípadne, že by spoločnosť žalovaného bola v zlej platobnej a finančnej
situácii. Pokiaľ ide o predložené výstupy Indexu podnikateľa (č.l. 63) primárne odvolací súd poukazuje na
to, že žalobca neuviedol, prečo sú tieto dôkazy pre rozhodnutie relevantné, pričom základné ukazovatele
finančnej kondície žalovaného za rok 2024 neosvedčujú tvrdenia žalobcu o nepriaznivých majetkových

pomeroch žalovaného.
46. Žalobca v odvolaní uviedol skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to tvrdenie o tom, že na majetok žalovaného je vedené ďalšie exekučné
konanie (420EX 999/2025) a vkladové konanie č. V-7834/2025, v dôsledku ktorého je na liste vlastníctva
č. XX pre k.ú. A. B. zapísaná plomba, bolo prerušené podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona

až do doby ukončenia exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Žofia Žabková,
č. 420EX 915/2025 v prospech oprávneného RBR Betón, a.s.. Nielenže ide o novoty v odvolacom
konaní (najmä pokiaľ ide o ďalšie exekučné konanie, hoci poverenie súdneho exekútora bolo vydané
dňa 11.11.2025), ale tieto skutočnosti ani neosvedčujú účelové konanie žalovaného bezprostredne
smerujúce k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného v snahe zmariť exekučné konanie. Zároveň však

odvolací súd poukazuje na to, že práve zriadené exekučné záložné právo a prerušené vkladové konanie
sú efektívnymi zákonnými inštitútmi brániacimi žalovanému nakladať s jeho majetkom.
47. Pokiaľ žalobca zdôrazňuje údajné nebezpečenstvo zmarenia exekúcie poukazom na iné záväzky
žalobcu a zdôrazňuje skutočnosť, že žalovaný nijak neprejavil snahu mimosúdneho usporiadania
vzťahov k žalobcovi, je nutné pripomenúť, že nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca

domáha vo vzťahu k pohľadávke, ktorá nie je právoplatne judikovaná a je potrebné ju považovať
za spornú napriek tomu, že vo veci už bol vydaný platobný rozkaz. Ani samotná existencia údajnej
pohľadávky žalobcu ani existencia iných dlhov žalovaného však nie sú bez ďalších skutočností dôvodom
na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, ale dôvodom na uplatnenie nároku
v nachádzacom konaní a následne po získaní exekučného titulu dôvodom na exekúciu. Dôvodom na

zabezpečenie majetku dlžníka neodkladným / zabezpečovacím opatrením by mohlo byť také konanie
dlžníka, z ktorého je možné s vysokou pravdepodobnosťou vyvodiť, že svojimi úkonmi dosiahne
stav, kedy získanie exekučného titulu stratí pre veriteľa zmysel, pretože exekúcia nebude môcť byť
úspešná. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však okrem domnienok o nepriaznivýchmajetkových pomeroch žalovaného neobsahoval opis nezvrátiteľného konania žalovaného, obsahoval
informáciu o prebiehajúcom vkladovom konaní, ktoré bolo prerušené a iných záväzkoch dlžníka
a prebiehajúce exekučné konania. Ako vyplýva z tvrdení žalobcu vyplývajúcich priamo z návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak aj zo žalobcom predložených listín je zrejmé, že je
dostatočne efektívne zabezpečená ochrana majetku žalovaného tak, aby sa zabránilo scudzovaniu,
či znehodnocovaniu majetku žalovaného jeho konaním. Odvolací súd má za osvedčené, že zriadené
exekučné záložné právo je spôsobilé zabrániť zaťaženiu majetku žalovaného inak, ako v súlade
so zákonom, alebo na základe zákona. Pri skúmaní podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia odvolací súd posúdiac aj individuálne okolnosti tejto veci dospel k záveru, že zriadené
záložné právo poskytuje dostatočnú ochranu pohľadávky uplatnenej žalobcom voči žalovanému, ktorý
momentálne nemôže svojvoľne nakladať s Nehnuteľnosťou. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že
zo žalobcom predložených dokladov nie je možné zistiť aktuálny stav majetku obchodnej spoločnosti
žalovaného. Za situácie, že žalovaný disponuje dostatkom majetku na uspokojenie exekučného nároku,
prípadná dispozícia s jeho vlastným majetkom prevyšujúcim hodnotu exekučného nároku je plne v jeho

dispozícii, a vtedy nemôže byť ani takáto dispozícia s majetkom vyhodnotená ako dôvod pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.
48. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdeniami žalobcu o účele zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň je
však potrebné znovu zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nie je nástrojom na zabezpečenie poradia
a vymožiteľnosti pohľadávky ako predbežný inštitút do momentu judikovania pohľadávky žalobcu, ale

ide o osobitný druh dočasného opatrenia, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva povinnej osoby
za splnenia zákonných predpokladov, medzi ktoré patrí o.i. aj preukázanie bezprostrednej hrozby
nevymoženia osvedčeného nároku, resp. pohľadávky oprávnenej osoby- žalobcu.
49. Vo vzťahu k otázke opodstatnenosti ručiteľského záväzku odvolací súd poukazuje na
zabezpečovaciu povahu inštitútu ručiteľského vyhlásenia, ktorú zrejme žalobca nepovažoval za

irelevantnú v čase jeho zriadenia. Bez ohľadu na to odvolací súd uvádza, že žalobca neosvedčil svoje
tvrdenia nielen o nepriaznivej finančnej situácii ručiteľa, ale ani žalovaného. Samotná skutočnosť, že
povinná osoba nedisponuje nehnuteľným majetkom, či so svojím majetkom akokoľvek nakladá bez
osvedčenia činnosti povinnej osoby smerujúcej výhradne k zmenšovaniu hodnoty majetku povinnej
osoby nezakladá nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie má

osobitnú povahu obmedziť dispozičné práva povinnej osoby za účelom zamedzenia znižovaniu hodnoty
majetku povinnej osoby, nie na elimináciu podnikateľského rizika. Odvolací súd pripomína, že veriteľ
vo vzťahu k dlžníkovi vždy znáša riziko, že dlžník nezaplatí. Zníženie miery tohto rizika môže veriteľ
pri vzniku právneho vzťahu ovplyvniť zmluvne dohodnutými spôsobmi zabezpečenia (záložné právo,
ručenie), čo v danom prípade aj urobil. Bolo teda na rozhodnutí veriteľa zabezpečiť si plnenie zo

záväzkového vzťahu dostatočným spôsobom a nie v následne žiadať zásah do práv dlžníka zo strany
súdu. Vstupom do záväzkového právneho vzťahu žalobca prijíma riziko nezaplatenia jeho prípadnej
pohľadávky. Ide o vedomé rozhodnutie veriteľa, ktorý sa má s rizikami uspokojenia prípadne vzniknutej
pohľadávky oboznámiť pri uzatváraní zmluvy. Zo strany veriteľa potom nie je opodstatnené požadovať
od súdu, aby v jeho prospech pohľadávku preventívne fakticky a právne zabezpečil, a tým znižoval mieru

rizika nezaplatenia pohľadávky. Ak si záložné právo na zabezpečenie pohľadávky nedohodli zmluvné
strany, resp. veriteľ ho už považuje za nedostatočné, súd tak môže urobiť iba zo zákonných dôvodov
a tým nie je všeobecné riziko veriteľa, ale akútne nebezpečenstvo zníženia majetku dlžníka, v dôsledku
ktorého exekúcia nebude úspešná. Zásah do vlastníckeho práva žalovaného však musí mať nevyhnutne
vzťah ku konkrétnemu nároku a zároveň musí byť odôvodnený akútnou potrebou takéhoto zásahu, a to

s ohľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je účinná ochrana práv oprávnenej osoby.
50. Nič na tom nemení ani argumentácia žalobcu, že na nehnuteľnosti už je zriadené záložné právo
v prospech tretej osoby na zabezpečenie záväzku žalovaného zo zmluvy o pôžičke, nakoľko toto právo
tretej osoby už bolo zapísané na liste vlastníctva v čase, keď žalobca vstúpil do záväzkového vzťahu
so žalovaným, pričom nič mu v tom čase nebránilo rovnakým spôsobom zabezpečiť aj svoju prípadnú

budúcu pohľadávku.
51. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
v časti neúčelnosti vydania zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko súd prvej inštancie zrozumiteľne
argumentoval zásadou tzv. priority zápisov, v dôsledku čoho poukázal na skutočnosť, že v čase zápisu
prípadného sudcovského záložného práva by už nebol vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný, ale tretia

osoba, do vlastníckeho práva ktorej nemožno napadnutým rozhodnutím súdu zasiahnuť. Aj keď tvrdenia
súdu prvej v tejto časti odvolací súd nepovažoval za relevantné vzhľadom na absenciu preukázania
bezprostrednej hrozby z ohrozenia exekúcie, v konečnom dôsledku odvolací súd vyhodnotil napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne.52. Vo vzťahu k narušeniu princípu legitímnych očakávaní žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že
tvrdenia žalobcu o rozhodovacej činnosti prvoinštančného súdu vo veciach „s rovnakým predmetom
konania“ neznamená, že tieto konania a následne aj rozhodnutia vychádzajú s identického skutkového

základu, aj keď predmet konania môže byť vymedzený rovnako. Vzhľadom na kontradiktórnu povahu
konania, na ktorú odkázal žalobca sám v podanom odvolaní, je súd viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho tvrdili, osvedčili či preukázali strany konania. V prípade neodkladného či zabezpečovacieho
opatrenia zvlášť treba individuálne pristupovať k splneniu zákonných podmienok na nariadenie zásahu
do práv povinnej osoby, preto bez ďalších tvrdení nemožno dospieť k záveru, že ide o identickú

vec, resp. skutkový stav. Z predloženého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré poukázal žalobca
v odvolaní jasne vyplýva iný skutkový stav ako v danom prípade, nakoľko zásadným rozdielom v danej
veci je skutočnosť opakovaných úkonov smerujúcich k znižovaniu majetku povinnej osoby vrátane
bezodplatných úkonov medzi spriaznenými osobami povinnej osoby. Žalobca v odvolaní neuviedol,
v čom by mala byť skutková situácia, t. j. osvedčenie rozhodných skutočností, ktorými mali byť
naplnenézákonnépodmienkynavydaniezabezpečovaciehoopatrenia,vpredmetnejvecirovnakéalebo

analogické a v čom by malo spočívať rozdielne právne posúdenie. Uviedol len to, že zabezpečovacie
opatreniebolovydané.Potomodvolacísúdztakejtoodvolacejnámietkyzdôvodu,žejeviazanýdôvodmi
odvolania, ktoré sám nemôže dotvárať, rozvíjať, dopĺňať, či z obsahu spisu vyhľadávať, nemohol
dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na znenie čl. 2
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo. Za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít je v
zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, vo vzťahu k NS SR možné považovať stanoviská
alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu SR a rozhodnutí súdov SR, do tohto pojmu je možné zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach NS alebo jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutie NS názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Všeobecne za rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít je možné považovať aj rozhodnutia Ústavného súdu SR.

53. Záverom ešte odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu záveru o tom, že sa žalovaný účelovo nezbavuje majetku v úmysle poškodiť
žalobcu z dôvodu, že nehnuteľnosti nielen predáva, ale aj nakupuje, odvolací súd konštatuje, že
táto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Obdobné nedostatky vyplývajú aj
z tvrdení samotného návrhu, keď žalobca tvrdil, že žalovaný viac ako 1,5 roka po splatnosti pohľadávky

voči žalobcovi, zvýhodnil iných svojich veriteľov, keď preukázateľne uzatvoril a dňa 29.07.2025 podal
návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva na Okresný úrad Ružomberok a dňa 11.07.2025
podal návrh na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na Okresný úrad Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, prípadne, že žalovaný zaťažoval po splatnosti záväzku voči žalobcovi svoj majetok
právami v prospech tretích osôb.

54. Na základe vyššie uvedeného posúdenia dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu a preskúmaní
napadnutého rozhodnutia z odvolateľom uplatnených dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd zistil, že odvolanie nebolo dôvodné. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.
55. Nakoľko vydaním rozhodnutia o neodkladnom opatrení v tejto veci sa konanie končí, rozhodol

odvolací súd aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).