Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/375/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124240407
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124240407.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Marián Galbavý, advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, práv. zast.: Mgr. Rastislav Soldán,
advokát so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 55 980 058 proti povinnému: A. B., nar: 10.
10. 1993, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., prechodne bytom C. F. XXXX/XX 917 01 Trnava,
o vymoženie 229,53 EUR s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Soňa Majkútová, so

sídlomexekútorskéhoúraduŠtúrova257/37A,90501Senica,IČO:36091952podsp.zn.105EX161/24,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/375/2024 zo
dňa 11. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/375/2024 zo
dňa 11. 11. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/375/2024 zo dňa 11. 11. 2025 vyššia súdna
úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým,
že v danej veci súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp.
zn. 24OdK/39/2025 zo dňa 29. 05. 2025 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Zo spisového
materiálu, najmä žalobného návrhu je zrejmé, že oprávnený si v základnom konaní ako žalobca uplatnil

voči žalovanému (povinnému) nárok na zaplatenej dlžnej sumy vyplývajúcej z neuhradenej odmeny za
poskytnuté právne služby s príslušenstvom. Vzhľadom na skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka vznikla
pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz je možné ju uspokojiť len vo vyhlásenom
konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou. Oprávnený v
podanýchnámietkachničímnepreukázal,žebysajednaloopohľadávkuoddlženímnedotknutúvzmysle
§ 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“). Konštatovanie

oprávneného, že povinný neuviedol oprávneného v zozname veriteľov a preto je vylúčené, že povinný
konal s poctivým zámerom (a teda z uvedeného dôvodu považuje upovedomenie za nezákonné) je
pre dané konanie bez právneho významu. Oprávnený v tejto súvislosti nepreukázal, že prípadne podal
žalobu na zrušenie oddlženia povinného pre nepoctivý zámer v zmysle §166 ods. 1 a nasl. ZoKR. Po
preskúmaní spisového materiálu tiež konštatovala, že Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo aj v
časti výzvy na úhradu trov exekúcie vydané správne. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny

exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných
situácií (napr. zánik oprávneného a povinného), avšak tieto majú byť pokryté (uhradené) najskôr z
prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako
paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak
je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov,
má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou

výškou náhrady paušálnych výdavkov. V danom prípade pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny
exekútor od povinného vymohol časť pohľadávky vo výške 83,71 EUR, z ktorej zaslal oprávnenémusumu 73,71 EUR a súdny exekútor si ponechal ako trovy exekútora sumu 10,- EUR táto suma sa
započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a 198 ods. 2 Exekučného poriadku a súdny exekútor má v
danomprípadenároknaichnáhradulenvrozsahu113,-EURtak,akotosprávneuviedolvupovedomení

o zastavení exekúcie, pričom v danom prípade absencia toho vyčíslenia nespôsobuje dôvod na vrátenie
Upovedomenia o zastavení exekúcie v časti výzvy na úhradu trov. Navyše, výška náhrady trov súdneho
exekútora vyplýva priamo zo zákona a vyššie citovanej vyhlášky.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť oprávnený,

ktorú odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie je vecne aj procesne nesprávne, spočíva na neúplne
zistenom skutkovom stave, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia účinkov konkurzu na majetok povinného, ako aj režimu trov exekúcie. Z uvedených
dôvodov je daný dôvod na jeho zrušenie a nové rozhodnutie o námietkach. Z obsahu právnej úpravy
a v záujme naplnenia požiadavky právnej istoty a práva na spravodlivý súdny proces vyplýva, že
výzva na úhradu trov exekúcie musí byť určitá, zrozumiteľná a preskúmateľná: oprávnený musí byť

schopný z nej jednoznačne zistiť jednak celkovú sumu, ktorú má uhradiť, ako aj jej štruktúru, aby
mohol účinne uplatniť opravný prostriedok. Inými slovami povedané, oprávnený musí byť jednoznačne
uzrozumený o tom, koľko má uhradiť a z čoho suma pozostáva. V uvedenej právnej veci však
súdny exekútor takto nepostupoval, dokonca sa dopustil závažného pochybenia, keď oprávnenému
nezaslal špecifikáciu náhrady výdavkov. Exekučný súd túto kľúčovú námietku prehliadol a dôležitú

námietku oprávneného zmietol zo stola odkázaním na všeobecné tvrdenia o opodstatnenosti výdavkov,
ktoré sú určené vyhláškou. Je povinnosťou súdneho exekútora, aby svoje náklady riadne vyčíslil a
odôvodnil (čo sa rovnako vyžaduje aj v prípade vyčíslenia trov konania u advokátov). V ustálenej
rozhodovacej praxi všeobecných súdov, ako aj v disciplinárnej praxi voči súdnym exekútorom sa
pritom stabilne zdôrazňuje, že súdny exekútor je povinný trovy exekúcie vyčísliť transparentne a

presne, oddelene uviesť odmenu, paušálne výdavky a nevyhnutné výdavky, pričom pochybenia pri
vyčíslení týchto položiek sa považujú za porušenie povinností exekútora. Exekučný súd tieto dôležité
nároky na činnosť súdneho exekútora absolútne opomenul a ignoroval. Ak exekučný súd napriek
nedoručeniu špecifikácie výdavkov a napriek zjavnej neurčitosti výzvy vyhodnotil námietky oprávneného
ako nedôvodné, prijal nesprávny právny záver. Minimálne v časti týkajúcej sa trov exekúcie boli

námietky dôvodné a exekučný súd mal podľa ustanovenia § 61n ods. 4 EP výzvu na úhradu trov
exekútora vrátiť na prepracovanie súdnemu exekútorovi. Tým, že tak neurobil, porušil nielen citované
ustanovenie, ale aj právo oprávneného na spravodlivý proces v časti týkajúcej sa rozhodovania o
jeho majetkových právach. Ďalej oprávnený poukázal na to, že exekučný súd založil svoj záver o
správnosti zastavenia exekúcie na ustanoveniach Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré v zásade

stanovujú, že pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom (kalendárnym mesiacom, v ktorom
bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi), môžu byť uspokojené len v konkurze
a po oddlžení sa stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľnými, čo predznamenáva zákonnú povinnosť
zastaviť exekučné konania, v ktorých sa vymáhajú takéto pohľadávky voči povinnému. Exekučný súd
neuviedol, z ktorého dátumu poskytnutia právnych služieb či splatnosti odmeny vychádzal. Takýto

paušálny záver bez konkrétnej skutkovej opory zodpovedá atribútom nepreskúmateľného a arbitrárneho
rozhodnutia v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR. Rovnako formálne a nedostatočne sa exekučný
súd vysporiadal s námietkou oprávneného, že povinný v konkurznom konaní oprávneného vôbec
neuviedol v zozname veriteľov, čo svedčí o nepoctivom zámere pri oddlžení. Táto skutočnosť spravidla
postačuje na vyhlásenie zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Súd túto okolnosť označil za

právne irelevantnú iba z toho dôvodu, že oprávnený nepreukázal podanie žaloby na zrušenie oddlženia.
Takýmto formalistickým prístupom úplne abstrahoval od účelu právnej úpravy oddlženia a od zásady, že
zákonné účinky oddlženia nemožno vykladať tak, aby poskytovali ochranu zjavne nepoctivému dlžníkovi
na úkor veriteľa, ktorý bol z konkurzu fakticky vylúčený. Navyše, podanie žaloby o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer zákon v rámci exekučného konania nevyžaduje. Ide o čisto fiktívnu povinnosť

súdu, ktorá nemá právny základ. Oprávnený si je vedomý, že exekučný súd nemôže nahrádzať konanie
príslušného súdu o zrušení oddlženia. To však neznamená, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je
zbavený povinnosti posudzovať účinky konkurzu v súlade s účelom zákona a svoje závery presvedčivo
odôvodniť. Minimalistický a formalistický prístup exekučného súdu je preto v tejto časti výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Súdna exekútorka k podanej sťažnosti uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným
v napadnutom uznesení.4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

10. Po preskúmaní podanej sťažnosti, napadnutého uznesenia a obsahu exekučného spisu, treba

konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vecne správne. Skutočnosť, že
súd nerozhodol a svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno
považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Hoci sa vyššia súdna úradníčka plne
nevysporiadala s niektorými námietkami oprávneného, súd prvej inštancie to nepovažoval za dôvod pre
zrušenie napadnutého uznesenia, keďže na právnom postavení oprávneného by sa nič nezmenilo. Aj

súd prvej inštancie totiž musí konštatovať, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo jednoznačne
vydané v súlade so zákonom.

11. Sťažnostný súd pripomína, že v predmetnej veci došlo Upovedomením o zastavení exekúcie sp.
zn. 105EX 161/24 zo dňa 07. 06. 2025 k zastaveniu exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie (uznesením
Okresného súdu Trnava sp. zn. 24OdK/39/2025 zo dňa 29. 05. 2025 bol vyhlásený konkurz na majetok
povinného). Súdna exekútorka zároveň vyzvala oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo
výške 113,-Eur. Proti upovedomeniu podal námietky oprávnený, ktorý namietal absenciu špecifikácie
uplatnenej náhrady výdavkov zo strany súdnej exekútorky, nedostatočné odôvodnenie upovedomenia

o zastavení exekúcie a zneužitie inštitútu oddlženia zo strany povinného.

12. Napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka námietky oprávneného zamietla a konštatovala
správnosť upovedomenia, čo do dôvodu zastavenia exekúcie ako aj do výšky trov, na ktorých úhradu
súdna exekútorka vyzvala oprávneného.

13. Oprávnený v rámci podanej sťažnosti zopakoval obranu v rozsahu absencie špecifikácie uplatnenej
náhrady výdavkov zo strany súdnej exekútorky a nedostatočného odôvodnenia upovedomenia
o zastavení exekúcie. Vo vzťahu k oddlženiu povinného poukázal na to, že súd neuviedol, z akého
dátumu vychádzal pri posúdení vzniku pohľadávky a ďalej apeloval na to, že exekučný súd síce nemôže

nahrádzať konanie príslušného súdu o zrušení oddlženia, to však neznamená, že pri rozhodovaní o
zastavení exekúcie je zbavený povinnosti posudzovať účinky konkurzu v súlade s účelom zákona a
svoje závery presvedčivo odôvodniť.

14. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia upovedomenia o zastavení exekúcie a absenciu

špecifikácie uplatnenej náhrady výdavkov zo strany súdnej exekútorky, súd prvej inštancie poukazuje
predovšetkým na to, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n Exekučného poriadku vydané
súdnym exekútorom nie je súdnym rozhodnutím, a preto naň nemožno aplikovať pravidlá vzťahujúce
sa na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Upovedomenie má povahu administratívno-právneho aktu,v prípade ktorého Exekučný poriadok nepredpisuje žiadne obligatórne obsahové náležitosti. Z právnej
úpravy tak možno abstrahovať to, že upovedomenie musí obsahovať spisovú značku, označenie
účastníkov konania a súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, dôvod, pre ktorý dochádza

k zastaveniu exekúcie s odkazom na zákonné ustanovenie, čo je však podstatné najmä pre posúdenie
prípustnosti námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, a výzvu oprávnenému na náhradu
výdavkov s uvedením sumy a lehoty, v ktorej má oprávnený povinnosť splniť. Ďalšie obsahové náležitosti
z právnej úpravy nevyplývajú. Podstatnou náležitosťou vydaného upovedomenia tak nie je ani bližšie
odôvodnenie dôvodu zastavenia exekúcie a ani špecifikácia uloženej náhrady výdavkov. V prípade

jedného i druhého totiž ide o okolnosti, ktoré buď sú verejne dostupné (oddlženie predstavuje zákonný
dôvod pre zastavenie exekúcie a informácia o konkurze na majetok povinného sa zverejňuje v REPLIK-
u) alebo vyplývajú z právnej úpravy (náhrada výdavkov vychádza z právnej úpravy Exekučného poriadku
a Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z.). A pokiaľ oprávnený má pochybnosti o správnosti a zákonnosti jednej
či druhej okolnosti, k dispozícii má v danom prípade práve námietky proti upovedomeniu, kde môže
namietať dôvod zastavenia exekúcie ako i výšku uloženej náhrady výdavkov. Práve oprávnený má totiž

rozporovať, že vymáhaná pohľadávka nepodlieha právnym účinkom vyhláseného konkurzu alebo že
uplatnenánáhradavýdavkovjevrozporesvyššieuvedenouprávnouúpravou.Kjehorelevantnejobrane
však nepotrebuje, aby upovedomenie o zastavení exekúcie obsahovalo bližšie odôvodnenie, či aby
mu bola doručená špecifikácia uplatnenej náhrady výdavkov, ktoré v tomto prípade vyplývali z právnej
úpravy a boli súdnou exekútorkou vyčíslené jednoznačne správne a v súlade s touto právnou úpravou.

Ani právo na odôvodnenie rozhodnutia (právneho aktu) nie je absolútne.

15. K právnym účinkom vyhláseného konkurzu na majetok povinného a k otázke vzniku pohľadávky
súd prvej inštancie dopĺňa, že uvedená argumentácia v podstata nebola obsahom námietok proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie, keď oprávnený obranu smeroval na poctivý zámer povinného pri

oddlžení.Vyššiasúdnaúradníčkataksvojerozhodnutieodôvodnilanadrozsahnámietokapokiaľvrámci
tohto odôvodnenia výslovne neuviedla moment vzniku pohľadávky, nemožno to hodnotiť ako vadu
napadnutého uznesenia, keď táto otázka v rámci námietkového konania nebola ani sporná. Súčasne,
súd prvej inštancie musí túto námietku vyhodnotiť i ako účelovú, keďže minimálne porovnaním dňa
vydania exekučného titulu (27. 10. 2023) a dňa vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok

povinného (29. 05. 2025) je bezpochyby zrejmé, že vymáhaná pohľadávka musela vzniknúť pred
rozhodujúcim dňom. Pre vylúčenie akejkoľvek ďalšej polemiky so záverom súdu o momente vzniku
pohľadávky súd prvej inštancie uvádza, že si je vedomý toho, že pohľadávka v danom prípade nevznikla
vydaním exekučného titulu, ale vznikla skôr, avšak presný moment vzniku pohľadávky pre posúdenie
právnych účinkov konkurzu na exekúciu v tomto prípade nie je vôbec relevantný.

16. Napokon, pokiaľ v súvislosti s vyhláseným konkurzom oprávnený poukazoval na nepoctivý úmysel
povinného,súdprvejinštanciezotrvávanazávere,ženauvedenévrámciexekučnéhokonanianemožno
prihliadať, pretože exekučný súd nie je kompetentný na posúdenie uvedenej otázky. Exekučný súd je
viazaný právoplatným uznesením o vyhlásení konkurzu a o oddlžení dlžníka, a preto skúma len to či

vymáhaná pohľadávka spadá alebo nespadá do vyhláseného konkurzu, a teda či vyhlásený konkurz
bráni ďalšiemu vedeniu exekúcie. Tiež súd prvej inštancie poukazuje na § 166g ods. 5 ZoKR, ktorý
výslovne upravuje, že poctivý zámer dlžníka sa neskúma ani v konkurznom konaní či v konaní o
určení splátkového kalendára. K preskúmaniu poctivého zámeru dlžníka slúži osobitné konanie podľa
§ 166f ods. 1 ZoKR, ktoré možno iniciovať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia

splátkového kalendára, pričom na preskúmanie poctivého zámeru je výslovne zverená právomoc súdu,
ktorý rozhodol o oddlžení. Týmto súdom tak nie je exekučný súd.

17. Záverom, súd prvej inštancie ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená
judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).18. Týmito úvahami súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/375/2024 zo dňa 11. 11. 2025, a preto ju

v celom rozsahu zamietol, keď upovedomenie o zastavení exekúcie ako aj nadväzujúce napadnuté
uznesenie vyššej súdnej úradníčky vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).