Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/2974/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121458160
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Mistrík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121458160.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 35 777 974, právne zast.: Mgr. Zuzana Bírová, so
sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO 30 849 837, proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 70,70 Eur s príslušenstvom,
vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Eva Falisová, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova

14, 811 05 Bratislava, pod sp. zn. 424EX 470/21, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn.
424EX 470/21 zo dňa 09.07.2025.

II. Súd v r a c i a súdnemu exekútorovi výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 424EX 470/21 zo dňa

09.07.2025 na prepracovanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.08.2021, domáhal od
povinného vymoženia 70,70 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu 1/ rozsudok
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 29Csp/90/2020 zo dňa 11.12.2020, exekučného titulu 2/ uznesenie
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 29Csp/90/2020 zo dňa 27.05.2021.

2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd
poverením zo dňa 13.09.2021, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eva Falisová, so
sídlom exekútorského úradu Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 424EX
470/21.

3/ Poverený súdny exekútor vydal dňa 09.07.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na
zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. f) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)zdôvodu,žezosobitného
predpisu vyplýva, že sa exekúcia zastavila. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na úhradu trov
exekútora vo výške 73,80 Eur.

4/ Oprávnený dňa 10.07.2025 podal u súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote Námietky proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora, ktoré
považuje za vydané v rozpore so zákonom. Oprávnený ďalej uvádza, že podľa správy o priebehu
exekúcie bola pre oprávneného od súdneho exekútora vymožená suma 245,79 Eur. Z uvedeného
vyplýva, že aj súdny exekútor si vymohol časť trov. Oprávnený ďalej odkazuje na ust. § 198 ods. 2

Exekučného poriadku. V zásade platí, že pri zastavení exekúcie patrí exekútorovi na trovách čo do
výšky len náhrada výdavkov (73,80 Eur). Ak však exekútor do zastavenia exekúcie vymohol trovyv rozsahu, ktoré si bol oprávnený ponechať v súlade s § 60 Exekučného poriadku, patria mu tieto trovy,
ak presahujú sumu náhrady výdavkov podľa prvej vety. Ak by suma podľa druhej vety bola nižšia ako
náhrada výdavkov, ktorá exekútorovi patrí podľa prvej vety, má exekútor nárok len na rozdiel medzi

týmito dvoma hodnotami. Oprávnený preto nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na náhradu výdavkov
vo výške 73,80 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd podaným námietkam
oprávneného vyhovel a vydané upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekútora
424EX 470/21 zo dňa 09.07.2025 zrušil v celom rozsahu resp. aby určil, že súdny exekútor je oprávnený
vymáhať len rozdiel medzi uvedenou výškou trov.

5/ Súdny exekútor predložil súdu vyjadrenie k námietkam oprávneného, v ktorom konštatuje, že
oprávnený zastáva nesprávny právny názor týkajúci sa nasledovného zápočtu trov exekúcie počas
exekučného konania z prijatej sumy, vzhľadom k dikcii zákona v ust. § 60 Exekučného poriadku, v
zmysle ktorého sa pri priorite uspokojovania nárokov uplatňuje zásada zápočtu v zmysle cit. ust. § 60
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku na trovy exekúcie, vychádzajúc zo znenia Exekučného poriadku

trovami exekúcie sú v zmysle ust. § 197 Exekučného poriadku odmena a náhrada exekútora a náhrada
výdavkov – a teda trovami exekúcie nie sú len výdavky exekúcie ako tvrdí oprávnený, že časť sumy
prijatej/vymoženej počas exekúcie na trovy exekúcie boli výdavky a preto nemá nárok podľa tohto
nesprávneho právneho názoru na ne exekútor. Súdny exekútor ďalej uvádza, že zákonodarca výslovne
neuvádza pri priorite uspokojenia nárokov/na započítanie trov exekúcie/podľa vyššie cit. znenia § 60

Exekučného poriadku ktorá zložka z trov exekútora (podľa ust. § 196 Ex. poriadku) a teda či odmena
či výdavky exekútora sa uspokojujú/započítajú počas exekučného konania pri čiastočnom splnení/
vymožení nároku. Na základe uvedeného nie je možné sa stotožniť s právnym názorom oprávneného,
že si exekútor uspokojil svoje trovy v podobe výdavkov, nakoľko zákonodarca jasne stanovil prehľadnosť
ich uplatnenia a priznania aj v dôvodovej správe. Súdny exekútor uvádza, že súd pri rozhodovaní

námietok o trovách exekúcie musí vziať v úvahu aplikáciu ust. § 196 Exekučného poriadku, podľa
ktorého sú trovami exekútora odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. Za
výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov
a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento

z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania
poverenia na vykonanie exekúcie (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku) a ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z
pridanej hodnoty. V súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., podľa ktorého exekútorovi patrí
náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur a v súlade s § 22 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého ak sa

vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa
zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie,
patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. Súd aplikovaním
týchto zákonných ustanovení by mal vziať v úvahu, že trovy exekúcie ktoré počas vedenia exekúcie
súdny exekútor prijal/vymohol z majetku povinného sú odmenou za výkon jeho činnosti a nie je

možné ich zamieňať s paušálnymi výdavkami, nakoľko v prípade, ak nastane dôvod na zastavenie
exekúcie, ktorý zakladá súdnemu exekútorovi povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie
ako je to v danom prípade, teda nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. 61n ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku a tým je spojená v citovanom ustanovení Exekučného poriadku povinnosť uhradiť
paušálne výdavky súdnemu exekútorovi, tie nie sú však skonzumované súdnym exekútorom, nakoľko

za výkon činnosti, teda za vymoženie v danom prípade čiastočnej úhrady od povinnej osoby počas
vedenia exekúcie patrí exekútorovi odmena exekúcie, na ktorú bola aj predmetná prijatá časť aj riadne
započítaná, a súdny exekútor ju riadne v zmysle ust. § 60 ods. 1 Exekučného poriadku aj vyúčtoval
vo vyúčtovaní, riadne odviedol daň z pridanej hodnoty, na preukázanie čoho pripájam aj faktúru z
účtovníctva súdneho exekútora. Súdny exekútor ďalej odkazuje na ust. § 198 ods. 2, § 199c Exekučného

poriadku. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, pre ktorý ako vyplýva z vyššie citovaného znenia
zákona prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, nemožno súhlasiť s námietkou
oprávneného týkajúcej sa skutočnosti, že súdny exekútor už nemá nárok na paušálne výdavky, nakoľko
od vymoženia/ prijatia čiastočnej úhrady súdny exekútor riadne pokračoval vo vykonávaní exekučnej
činnosti procesnými úkonmi voči povinnej osobe v predmetnej exekúcii a vyvíjal snahu o uspokojenie

pohľadávky, riadne lustroval naďalej majetok povinnej osoby, vykonával zaisťovacie úkony voči povinnej
osobe, teda za jeho výkon činnosti mu prináležia trovy exekúcie, a v prípade ak sa už nevymôže
od posledného zexekvovania sumy (v danom prípade čiastočnej sumy) od povinnej osoby žiadne iné
plnenie, zákonodarca práve zakotvil v ust. §198 ods.2 Exekučného poriadku pri zastavení exekúcieoprávnenej osobe povinnosť platiť trovy exekútorovi, t.j. v danom prípade paušálne výdavky, ktorých
podstata a materiálny význam spočíva práve v náhrade výkonu činnosti exekútora v podobe výkonu jeho
procesných úkonov, ktoré zabezpečoval do riadneho skončenia/zastavenia exekúcie súdny exekútor.

Súdny exekútor dáva do pozornosti citáciu dôvodovej správy k paušálnym výdavkom, ktoré sa zaviedli
zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). „Ich zavedením sa tak stanovujú
jednoznačné pravidlá pre rozhodovanie o trovách exekúcie všetkých účastníkov exekučného konania
vrátane súdneho exekútora a vo vzťahu k exekútorovi sa zavádza paušálne odmeňovanie, v zmysle

ktorého má mať súdny exekútor nárok na vopred známu, jasne určenú a teda predvídateľnú paušálnu
odmenu a paušálne výdavky tak, aby mal aj oprávnený od začiatku exekúcie jednoznačnú vedomosť
o tom, „koľko ho bude exekúcia stáť“. Tým dôjde aj k odbremeneniu súdov od enormného množstva
prípadov,vktorýchjevsúčasnostipotrebnérozhodovaťotrováchexekúcie.Vprípadeexekúcietýkajúcej
sa uspokojenia práv na nepeňažné plnenie sa stanovuje fakultatívny preddavok na nevyhnutné výdavky
spojené s vedením konania.“ Podľa vyššie citovaného výkladu zákonodarcu v dôvodovej správe k

paušálnym výdavkom, ak by súd nepriznal tieto paušálne výdavky súdnemu exekútorovi pri zastavení
exekúcie, aplikoval by tak iný právny názor zjavne rozporujúci s účelom zákonodarcu a súdny exekútor
sa domnieva, že by sa tak zmaril samotný účel ich zavedenia do legislatívneho rámca a zároveň by
sa narušil princíp právnej istoty účastníkov konania vrátane súdneho exekútora o trovách ktorého sa
rozhoduje. Na základe vyššie uvedených skutočností súdny exekútor žiada súd, aby o námietkach

oprávnenej osoby voči výzve na úhradu trov rozhodol tak, že ich zamietne v celosti.

6/ Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.

7/ Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8/ Podľa §61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu

9/ Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov

exekučného konania a trovy štátu.

10/ Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

11/ Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

12/ Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

13/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada

výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.14/ Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa
na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí:

a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty,
b) istina vymáhanej pohľadávky,
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného.

15/ Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a)
použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b);
na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku
1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere
podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné
uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v

poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.

16/ Podľa § 30b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“), v exekučnom konaní začatom od 1. apríla

2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi
odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

17/ Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. decembra 2023,
exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

18/ Podstatou oprávneným podanými námietkami voči súdnym exekútorom vydanému upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora je skutočnosť, že

poverený súdny exekútor nepostupoval správne, keď v oprávneným napadnutom upovedomení vyzval
oprávneného na náhradu účelne vynaložených výdavkov vo výške 73,80 Eur s DPH, nakoľko v priebehu
výkonu exekúcie bol dosiahnutý výťažok pre oprávneného vo 245,79 Eur, pričom časť z celkového
výťažku si započítal súdny exekútor na svoju odmenu. V tomto kontexte má preto oprávnený za to, že
poverenému súdnemu neprináleží náhrada účelne vynaložených výdavkov vo výške 73,80 Eur s DPH,

keď dosiahnutím čiastočného výťažku má dôjsť k jej kráteniu v sume zodpovedajúcej výške odmeny vo
väzbe na ustanovenie § 60 Exekučného poriadku.

19/ Exekučný súd po preskúmaní námietok oprávneného a vyjadrenia povereného súdneho exekútora,
vrátane ním vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie, v prvom

rade dáva do pozornosti, že skutočnosť spočívajúca v ponechaní si odmeny súdnym exekútorom
je v konaní nesporná, a preto súd nepovažoval za potrebné vyžiadanie konečného vyúčtovania
predmetnej exekúcie. K samotným námietkam oprávneného a vyjadreniu súdneho exekútora, súd
uvádza nasledovné. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie
vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií), a majú byť pokryté

najprv z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena
vyššia ako paušálne výdavky, môže si tieto súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada
paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou
a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia

vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú
odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od
oprávneného).

20/ Pravidlo výpočtu odmeny súdneho exekútora obsiahnuté v ustanovení § 198 ods. 2 Exekučného

poriadku vymedzuje vo svojej podstate rozličné scenáre, ktoré prichádzajú do úvahy v prípade, ak
súdny exekútor vymohol to-ktoré plnenie v čase pred zastavením exekúcie. Podľa tohto ustanovenia
prináleží poverenému súdnemu exekútorovi náhrada výdavkov, ktoré znáša účastník konania, ktorý je
povinný tieto trovy platiť. Suma zodpovedajúca náhrade paušálnych výdavkov je určená osobitným,vykonávacím právnym predpisom, ktorý určuje náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur,
pričom, ak je poverený súdny exekútor platcom DPH, je táto suma navýšená o 23 % DPH. Druhá veta
tohto ustanovenia upravuje prípad, kedy poverený súdny exekútor má nárok aj na odmenu z plnenia,

ktoré vymohol v čase pred zastavením exekúcie, avšak len vtedy, ak táto suma prevyšuje náhradu
výdavkov vo výške 60,00 Eur (+ DPH). Výška odmeny z prijatého plnenia je v zmysle ustanovenia § 60
ods. 2 Exekučného poriadku najviac 24%. Vzhľadom na uvedené, platí v danej veci nasledovný stav.
Poverený súdny exekútor v čase pred zastavením exekúcie vymohol výťažok pre oprávneného vo výške
245,79 Eur, pričom časť z celkového výťažku si započítal súdny exekútor na svoju odmenu. To znamená,

že poverenému súdnemu exekútorovi síce prináleží náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur
+ DPH, t.j. suma 73,80 Eur, avšak táto suma má byť podľa pravidla vymedzeného v ustanovení § 198
ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku ponížená o tie trovy, ktoré exekútor vymohol pred zastavením
exekúcie.

21/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného formálne vznesené len

proti výzve na úhradu trov exekútora za dôvodné, a preto s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4
Exekučného poriadku námietkam vyhovel a výzvu na úhradu trov exekútora vrátil súdnemu exekútorovi
na prepracovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.