Rozsudok · Pracovné právo · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7Cpr/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519201406
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3519201406.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX/XX, 2/ maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX/
XX, zastúpeného zákonným zástupcom žalobcom 1/, obaja zastúpení JUDr. Katarínou Plačkovou,
advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Centrum 27/32, proti žalovanému: Sládek a syn -
Elektroinštalácie, s.r.o., so sídlom Púchov, Námestie slobody 1900/64, IČO: 362 940 80, zastúpený
Advokátskou kanceláriou LUKAJKA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Jesenského 7713/12, IČO: 52 471
420, o určenie pracovného úrazu a o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri
pracovnom úraze, takto

r o z h o d o l :

I. Súdurčuje,žesmrteľnýúrazpoškodenéhoF.B.,nar.XX.XX.XXXX,ktorýutrpeldňa22.04.2016včase
asi o 08.30 hod. v centrálnom sklade mäsových výrobkov spoločnosti Púchovský mäsový priemysel,
a.s., so sídlom ul. Vsetínska 1354/15, Púchov je pracovný úraz.

II. Súd určuje, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom v rozsahu 100%.

III. Žalobcom sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcoviasapodanýmžalobnýmnávrhomzodňa12.04.2019doručenýmnaOkresnýsúdPovažská

Bystricadňa23.04.2019domáhali,abysúdurčil,žesmrteľnýúrazpoškodenéhoF.B.,nar.XX.XX.XXXX,
ktorý utrpel dňa 22.04.2016 v čase asi o 8:30 hod. v centrálnom sklade mäsových výrobkov spoločnosti
Púchovský mäsový priemysel, a.s., so sídlom ul. Vsetínska 1354/15, Púchov, je pracovný úraz, aby
súd určil, že žalovaný 1/ zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom v rozsahu 100 %,
aby súd uložil žalovanému (pôvodne žalovaný 1/) a pôvodne žalovaným 2/ a 3/ povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 35.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
z tejto dlžnej sumy od 23.04.2016 do zaplatenia, aby súd uložil žalovanému (pôvodne žalovaný 1/)

a pôvodne žalovaným 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 20.000,-
EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto dlžnej sumy od 23.04.2016 do zaplatenia
a žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnili tým, že dňa 22.04.2016
v čase asi o 08.30 hod. v centrálnom sklade mäsových výrobkov v spoločnosti Púchovský mäsový
priemysel, a. s., so sídlom ul. Vsetínska 1354/15, Puchov došlo ku smrteľnému pracovnému úrazu,
ktorý utrpel manžel žalobkyne 1./, resp. otec žalobcu 2./ F. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zraneniam
na mieste úrazu podľahol, t. j. dňa 22. 04. 2016. Ako páchateľ trestného činu „usmrtenie“ podľa §

149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona bol
Okresným súdom Považská Bystrica právoplatne odsúdený žalovaný 2./ D. G., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý obsluhoval vysokozdvižný vozík v čase, kedy sa na jeho plošine nachádzal (o. i.) F. B.. V
čase spáchania trestného činu bol D. G. (pôvodne žalovaný 2/) zamestnancom obchodnej spoločnostiBarón Púchov s. r. o. (pôvodne žalovaný 3/) na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2015 v znení
Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 28. 12. 2015. V čase úrazu bol F. B. zamestnaný na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.07.2006 (v znení Dodatku ku Pracovnej zmluve zo dňa 31. 07.

2007) u zamestnávateľa obchodnej spoločnosti SLÁDEK a syn - Elektroinštalácia, s. r. o., (súčasný
žalovaný) na pozícii elektromontér. Pracovný úraz vznikol v priamej súvislosti so zamestnaním, pri
plnení pracovných úloh, kedy boli zamestnanci žalovaného vyslaní na výmenu stropných žiariviek do
spoločnosti Púchovský mäsový priemysel, a. s.. Okrem F. B. sa práce zúčastnil aj ďalší zamestnanec,
a to H. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pri páde utrpel vážne zranenia, úraz prežil. Žalovaný dňa 28.04.2016

vyhotovil Záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorým uznal smrteľný úraz jeho zamestnanca
F. B. ako úraz pracovný. Žalovaný však v zázname neuviedol rozsah zodpovednosti zamestnávateľa
za registrovaný pracovný úraz. Žalobkyňa 1/ podala včas a riadne Žiadosť o výplatu úrazovej dávky -
jednorazového Odškodnenia v zmysle § 94 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom
znení vo svojom mene ako aj v mene maloletého E., ako manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného,
ktorý utrpel v dôsledku pracovného úrazu. Zároveň podala žiadosť o vyplatenie náhrady nákladov

spojených s pohrebom v zmysle § 101 zákona č. 641/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom
znení. Do dnešného dňa Sociálna poisťovňa nevyplatila dávky úrazového poistenia ani čiastočne a to
s odôvodnením, že nie je ustálený rozsah zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz. Vyjadrením
žalovaného v Zázname o registrovanom pracovnom úraze, k čomu nedošlo a nedošlo k nemu ani po
viacerých výzvach a urgenciách Sociálnej poisťovne v priebehu troch rokov od smrti poškodeného,

F. B.. Žalovaný podľa žalobcov takéto vyjadrenie dobrovoľne neposkytne nikdy. V konaní vo veciach
úrazového poistenia je Sociálna poisťovňa v zmysle § 198 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona o
sociálnompoisteníoprávnenáriešiťpredbežnéotázky,ktorýchposúdeniejenevyhnutnéprerozhodnutie
o priznaní a výplate dávky. Ako predbežnú otázku môže teda riešiť aj otázku, či poškodenie zdravia je
pracovným úrazom a či sú splnené podmienky pre čiastočné alebo úplné zbavenie sa zodpovednosti

za poškodenie zdravia pracovným úrazom a aký je rozsahu prípadného čiastočného zbavenia sa tejto
zodpovednosti. Sociálna poisťovňa disponuje trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica,
sp. zn. 1T/47/2018 zo dňa 20.04.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 11.05.2018, protokolom
Inšpektorátu práce Trenčín o vyšetrení príčin vzniku závažných pracovných úrazov nebohého F. B. a
poškodeného H. I. zo dňa 04. 12. 2018, č. J./H., I. a Dodatku č. 1 zo dňa 24. 01. 2019 k tomuto Protokolu.

Ani jeden z týchto subjektov meritórne nerozhodol o určení rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa
(resp. zamestnanca) za pracovný úraz. Práve preto je tu možnosť pristúpenia ku správnej úvahe
a vyhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností pre posúdenie otázky miery zodpovednosti za
pracovný úraz. V prípade, že Sociálna poisťovňa nepristúpi k urobeniu si úsudku, zákon jej ukladá
povinnosť podať príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Sociálna poisťovňa konanie o určenie

miery zodpovednosti doposiaľ nezačala, preto sa pre ochranu svojich práv žalobcovia obrátili na súd,
vzhľadom k nečinnosti žalovaného ako zamestnávateľa, ako aj nečinnosti Sociálnej poisťovne počas
troch rokov od smrteľného pracovného úrazu poškodeného, F. B.. Na výzvu splnomocneného právneho
zástupcu žalobcov Sociálna poisťovňa zaslala vyjadrenie zo dňa 26.02.2019 s tým, že úrazové dávky
budú vyplatené na základe výsledkov vyšetrovania dozerajúcich orgánov. Následne však Sociálna

poisťovňa svoje stanovisko zmenila a dňa 26.03.2019 dala na vedomie, že vyjadrenie žalovaného o tom,
že protokol Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 04.12.2018 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 24.01.2019
považuje za nezákonný a podá proti nemu v zákonnej dvojmesačnej lehote správnu žalobu na Krajskom
súde v Trenčíne, považuje Sociálna poisťovňa za konanie o predbežnej otázke, bez vyriešenia ktorej
nie je možno rozhodnúť o predmetných úrazových dávkach. S uvedeným žalobcovia nesúhlasia.

Stanovisko je podľa ich názoru nesprávne a rovnako i neprávne. Žalovaný uviedol, že podá správnu
žalobu na správnom súde (Krajský súd Trenčín), predmetom ktorej bude prípadné zrušenie dotknutého
protokolu. Správny súd nebude v žiadnom prípade riešiť mieru zodpovednosti za poistnú udalosť,
tak ako sa nesprávne domnieva Sociálna poisťovňa. Výsledok žaloby podanej zamestnávateľa preto
nebude riešiť otázku, na zodpovedanie ktorej Sociálna poisťovňa čaká. Preto žalobcovia podali žalobu o

určenie, že sa jedná o pracovný úraz a že rozsah zodpovednosti spočíva výlučne na zamestnávateľovi
(žalovanom). Do pozornosti žalobcovia dali aj rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 12.06.2018, sp.
zn. 1IS 59/2017. Rozsudok je výsledkom podania správnej žaloby zamestnávateľom (tunajší žalovaný)
proti protokolu Inšpektorátu práce Trenčín, ktorý predchádzal vydaniu aktuálneho protokolu zo dňa
04.12.2018. Výrok predmetného rozhodnutia korešponduje s právnym názorom žalobcov, a to že

podanie správnej žaloby nerieši mieru zavinenia. Bez významu neostáva ani skutočnosť, že uplynutím
lehoty troch rokov od smrteľného pracovného úrazu, čo nastalo dňa 22.04.2019 pravdepodobne zanikne
právomoc Inšpektorátu práce uložiť žalovanému pokutu za porušenia zákona o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práce č. 125/2006 v platnom znení (§ 19 ods. 4), a konanie bude zastavené ex offo. Nebudetak už vydaný žiadny ďalší protokol o vyšetrení príčin vzniku závažných pracovných úrazov (ktorý by
moholžalovanýopätovnenapadnúťsprávnoužalobou)aktorúžalobubySociálnapoisťovňapovažovala
za dôvod na nevyplatenie úrazových dávok. Vo svetle tejto argumentácie je podľa žalobcov nekonanie

Sociálne poisťovne vrcholným alibizmom, navyše, ak je na strane poberateľov úrazových dávok vdova -
samoživiteľkasmaloletýmdieťaťom(hypotékouapod,).Zodpovednosťžalovanéhoakozamestnávateľa
za pracovný úraz je zodpovednosťou objektívnou vyplývajúcou z § 195 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce v platnom znení. Žalobcovia majú za to, že zodpovednosť žalovaného je daná v rozsahu
100 %, pričom toto žalobcovia odôvodňujú nedostatkami zistenými vyšetrovaním. Úraz bol predmetom

šetrenia Inšpektorátu práce Trenčín, ktorý vyhotovil protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovných úrazov
zo dňa 04.12.2018 v znení Dodatku č. 1 k nemu, č. k. J.- X.J.X,XX-XX. Úrad nezistil nedostatky zo strany
poškodených (B., I.). Úrad zistil nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu na strane
zamestnávateľa poškodených (B., I.), a to (strana 21 až 24 Protokolu). Zamestnávateľ poškodených,
vykonávajúci práce pre inú právnickú osobu, nedohodol S objednávateľom prác zabezpečenie a
vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce a práce sa začali, aj keď pracovisko nebolo náležité

zabezpečené a vybavené, čo je porušením ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ
poškodených, žalovaný, vykonávajúci dňa 22. 04. 2016 prostredníctvom svojich zamestnancov F. B.
a H. I. práce pre objednávateľa, spoločnosť Púchovský mäsový priemysel, a. s., Vsetínska 1354/15,
020 39 Púchov, nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný

výkon práce. Výkon prác spočívajúcich vo výmene svietidiel v centrálnom sklade mäsových výrobkov
na pracovisku objednávateľa dohodol zamestnávateľ poškodeného s objednávateľom prác telefonicky.
Konateľžalovaného,J.F.C.,sadohodolspracovníkomtechnickéhoúsekuobjednávateľaprác,K.B.,iba
všeobecne na tom, akú prácu je potrebné vykonať a nedohodol s objednávateľom práce žiadne bližšie
postupy a opatrenia na zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Zamestnávateľ

poškodených nedohodol s objednávateľom práce najmä konkrétne podmienky bezpečného výkonu prác
vo výške, ktoré bolo v súvislosti s charakterom objednaných prác nevyhnutné vykonať (napr. vybavenie
pracoviska vhodnými pracovnými prostriedkami určenými na prácu vo výške a na prístup na dočasné
pracovisko vo výške, zabezpečenie vzájomnej informovanosti a koordinácie činností). Dohodnuté práce
následnezačali,ajkeďpracoviskonebolonáležítezabezpečenéavybavené.Žalovanýneurčilbezpečné

pracovné postupy, čo je porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP. Porušenie
spočíva v tom, že zamestnávateľ poškodených (žalovaný) neurčil bezpečný pracovný postup pre
vykonanie prác vo výške spočívajúcich vo výmene svietidiel v centrálnom sklade mäsových výrobkov u
objednávateľa,spoločnostiPúchovskýmäsovýpriemysel,a.s.,Vsetínska1354/15,02039Púchov,ktoré
boli poškodeným zadané na deň 22.04.2016. Žalovaný neurčil v bezpečnom pracovnom postupe pre

výmenu svietidiel najmä spôsob bezpečného prístupu zamestnancov na dočasné pracovisko vo výške
a s tým súvisiaci výber najvhodnejšieho pracovného prostriedku potrebného na výkon prác vo výške,
podmienky použitia strojov a zariadení, časovú nadväznosť a spôsob vykonania jednotlivých činností,
spôsob kolektívneho alebo individuálneho zabezpečenia proti pádu a spôsob zabezpečenia dotknutých
pracovísk. Vzhľadom k neurčeniu bezpečného pracovného postupu pre výmenu svietidiel, poškodení

neboli zo strany zamestnávateľa oboznámení s bezpečným pracovným postupom pre prácu, ktorá im
bola zamestnávateľom na deň 22.04.2016 zadaná. Žalovaný neurčil a nezabezpečil ochranné opatrenia,
ktoré sa musia vykonať a neurčil a nezabezpečil ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať v záujme
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo je porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j)
zákona o BOZP. Porušenie spočíva v tom, že žalovaný v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci neurčil a nezabezpečil ochranné opatrenia, ktoré bolo nevyhnutné vykonať a neurčil
a nezabezpečil ochranné prostriedky, ktoré bolo nevyhnutné' použiť v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci vo výške spočívajúcej vo výmene svietidiel v centrálnom sklade mäsových
výrobkov u objednávateľa, spoločnosti Púchovský mäsový priemysel, a. s., Vsetínska 1354/15, 020 39
Púchov, ktorá bola poškodeným zadaná na deň 22.04.2016. Žalovaný najmä neurčil ochranné opatrenia

na zaistenie poškodených proti pádu a za účelom bezpečného výkonu práce vo výške nezabezpečil
pre poškodených potrebné ochranné prostriedky (napr. formou kolektívneho zabezpečenia proti pádu
zvyšky alebo osobných ochranných pracovných prostriedkov proti pádu). Žalovaný nezabezpečil výber
najvhodnejších pracovných prostriedkov na zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok
pri vykonávaní dočasnej práce vo výške, ktorú nie je možné vykonávať bezpečne, vo vhodných

ergonomických podmienkach a z vhodnej plochy, čo je porušením ustanovenia § 4 ods. 3 v nadväznosti
na bod 5.1.1. Prílohy č. 2 k nariadeniu vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Porušenie spočíva v tom, že
žalovaný nezabezpečil výber najvhodnejších pracovných prostriedkov v záujme zaistenia a zachovaniabezpečných pracovných podmienok zamestnancov vykonávajúcich dňa 22.04.2016 dočasné práce vo
výške pre objednávateľa, spoločnosť Púchovský mäsový priemysel, a. s., Vsetínska 1354/15, 020 39
Púchov. Uvedenú prácu nebolo možné vykonávať bezpečne, vo vhodných ergonomických podmienkach

a z vhodnej plochy. Žalovaný nezabezpečil výber najvhodnejších pracovných prostriedkov pre dočasnú
prácu vo výške tak, aby rozmery pracovných prostriedkov boli primerané charakteru práce, ktorá sa
mala vykonať, predpokladanému zaťaženiu a aby umožňovali bezpečný pohyb. Žalovaný nezabezpečil
výber najvhodnejšieho pracovného prostriedku na prístup na dočasné pracovisko vo výška podľa
frekvencie jeho používania, podľa výšky, ktorá sa má dosiahnuť a podľa dĺžky používania a aby pohyb

po prístupovom pracovnom prostriedku ktorýmkoľvek smerom z podláh, plošín alebo lávok neviedol
k vzniku ďalšieho rizika pádu. Žalovaný následne neurčil a neposkytol poškodeným zamestnancom
žiadne pracovné prostriedky, ktoré mali za účelom zaistenia a zachovania bezpečných pracovných
podmienok pri vykonávaní dočasných prác vo výške na pracovisku u objednávateľa používať. Napriek
tomu, že žalovaný vlastní napr. výsuvnú hydraulickú pracovnú plošinu, oceľovú pojazdné lešenie a
v prípade potreby zabezpečuje aj prenájom montážnych plošín od iných organizácií, nezabezpečil pre

poškodených výber najvhodnejších pracovných prostriedkov potrebných na bezpečný výkon dočasných
prác vo výške, ktoré im boli na deň 22.04.2016 zadané. Žalovaný nezabezpečil, aby pri práci vo
výške nad 1,5 m boli na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoby vykonávajúce stavebné práce
zabezpečené kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranných prostriedkom proti pádu podľa
Prílohy č. 6 k Vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s
nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení
neskorších predpisov v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP,
čo je porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 124/2006 o BOZP v nadväznosti na bod
1.1 Prílohy č. 6 k Vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čo 147/2013 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach
s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v
znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že žalovaný nezabezpečil, aby zamestnanci
vykonávajúci dočasné práce vo výške viac ako 1,5 m u objednávateľa, spoločnosti Púchovský
mäsový priemysel, a. s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, boli zabezpečení proti pádu kolektívnym

zabezpečením a využitím ochranných a záchytných konštrukcií (napr. zábradlia, ochranného ohradenia,
lešenia, záchytného ohradenia, záchytného lešenia alebo záchytnej siete) alebo osobným ochranným
pracovným prostriedkom proti pádu (napr. pracovným polohovacím systémom tvoreným najmenej
miestom ukotvenia, spojovacími prostriedkami a bezpečnostným pásom, alebo systémom zachytenia
pádu tvoreným najmenej miestom ukotvenia, spojovacími prostriedkami, zariadením na tlmenie pádu

a celotelovým bezpečnostným postrojom). V zmysle uplatňovania zásad všeobecnej prevencie je
zamestnávateľ povinný pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri prácu uprednostňovať kolektívne ochranné opatrenia pred individuálnymi ochrannými
opatreniami. Dodatkom č. 1 k uvedenému Protokolu boli opravené 2 chyby v písaní, vo zvyšku ostal
nezmenený. V tejto súvislosti žalobcovia odkazujú na znenie ustanovenia § 194 Civilného sporového

poriadku, podľa ktorého otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa ich názoru Inšpektorát práce
správne vyšetril pochybenia na strane zamestnávateľa a žiadajú, aby súd vzal jeho právne posúdenie
na zreteľ pri určení miery zavinenia zamestnávateľa. Žalobkyňa 1/ stratila manžela a žalobca 2/ otca.
Manželstvo žalobkyne 1/ s poškodeným F. B. bolo uzatvorené dňa 14.6.2014. U oboch sa jednalo o

ich prvé manželstvo, pred jeho uzatvorením boli partnermi už od stredoškolských čias. Pre žalobkyňu
1/ bol poškodený doposiaľ jediným mužom, ktorého poznala, tohto si vzala za manžela a splodili spolu
dieťa. Maloletý E. v tom čase práve začal chodiť a rozprávať, plánovali ďalšie dieťa, o pár mesiacov
sa malo narodiť ich krstniatko, bola naplánovaná a zaplatená prvá spoločná dovolenka pri mori. Ujma,
ktorú utrpela jeho smrťou je neopísateľná, ťažko ju verbálne zachytiť; žalobkyni sa okamihom smrti

poškodeného zrútil svet, všetko, čo dovtedy budovala (budovali spolu s manželom) bolo preč, všetko, na
čo sa dovtedy spoliehala sa rozplynulo v jedinom momente. Žalobkyni 1/ smrť jej manžela zasiahla do
usporiadaného rodinného života, žalobkyňa 1/ upadla do depresií, so stratou manžela, priateľa, partnera
a milenca v jednej osobe sa dodnes nevyrovnala a v citovej oblasti naďalej pociťuje psychickú bolesť.
Po jeho smrti tri dni a tri noci nespala, odmietala akékoľvek lieky na ukľudnenie. Až keď bola na pokraji

psychického a fyzického vyčerpania prijala, aby ju brat odviezol k lekárke, ktorá jej predpísala lieky.
Tieto užila pred spaním. V noci ju však jej mama nedokázala zobudiť, keď malý E. plakal. Zopakovalo
sa to aj druhú noc, napriek polovičnej dávke. Vtedy sa rozhodla ďalšie lieky neužívať, keďže tam bol
jej maličký syn, ktorý ju potreboval, musela k nemu vstávať v noci a hlavne cez deň si vyžadoval jejneustálu pozornosť. Žalobkyňa 1/ je zdravotník a vie, že na tento typ liekov ľahko vzniká návyk, taktiež
bola aktívnym šoférom. Posledné lieky užila v deň manželovho pohrebu. Svoje citové rozpoloženie tak
riešila inak než liekmi. Manželovým odchodom prišla o oporu vo vzťahu ako aj o finančnú istotu. V čase,

keď poškodený zomrel, mali manželia poskytnutý hypotekárny úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. na
sumu 75.000,00 € slúžiaci na výstavu rodinného domu v obci C.. Po smrti manžela musela žalobkyňa
1/ o. i. riešiť aj finančný deficit, ktorý vznikol absenciou jeho príjmu do rodinného rozpočtu. Žalobkyňa
1/ bola v tom čase na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 226,00 € spolu
s prídavkami na dieťa vo výške 20,00 €. Pre nemožnosť pokryť rodinné výdaje sa rozhodla nastúpiť

do práce skôr než maloletý E. dovŕšil 3 roky veku a tento bol od 09/2017 umiestnený do materskej
školy v C.. V práci to žalobkyňa 1/ nemala jednoduché z viacerých dôvodov. Zamestnala sa ako terénna
zdravotná sestra, keďže to bola v tom čase jediná voľná pozícia v jednozmennej prevádzke, musela
sa znovu naučiť komunikovať s ľuďmi a najmä naučiť sa odpovedať na otázky o osobnom živote pri
označení „mladá vdova“. Po smrti poškodeného sa žalobkyni 1/ postupne podarilo dokončiť dom vnútri,
zatepliť ho a spraviť fasádu, skolaudovať, medzitým vybavovala dedičské konania a rôzne potvrdenia,

úrady, dala spraviť zosnulému pomník. Na všetko bola sama. Nedokáže normálne fungovať, má pocit,
že len prežíva zo dňa na deň v zabehnutom stereotype, chodí do práce, stará sa o syna, o dom, o
záhradu a o domácnosť, ale jej manžel jej stále veľmi chýba a ona sa nedokáže zmieriť s tým, že už tu
nie je. Pohľad na kompletné rodiny ju ešte vždy rozplače, ak nie hneď na mieste, tak doma večer, keď
syn zaspí. Bola jej smrťou manžela zobratá možnosť vychovávať dieťa v kompletnej rodine, mať ďalšie

dieťa s rovnakým mužom. Synovi od manželovej smrti rozpráva a vysvetľuje, že „tatinko“ zomrel a je
v nebíčku. Každodenný boj s dôsledkami manželovej smrti je vyčerpávajúci a ako sme uviedli vyššie
je ho aj ťažko zachytiť. Na všetko ostala žalobkyňa 1/ sama (odprevádzanie ráno do škôlky a poobede
vyzdvihnutie znej, na návštevy krúžkov, na chodenie po výletoch, aby mal zdravé podnety na svoj rast
a vývin, na lekárske prehliadky, na finančné zabezpečenie, domáce práce aj práce okolo domu...). Bez

pomoci a podpory (citovej a finančnej) svojej matky (resp. rodičov poškodeného) by situáciu nezvládla.
Jej matka sa niekoľko mesiacov u nej trvalo zdržovala, pomáhala s vedením domácnosti v čase, kedy
žalobkyňa nebola schopná myslieť pozitívne na budúcnosť. Jej pomoc si veľmi váži, no na druhej strane
treba povedať, že spolužitie bolo vynútené okolnosťami a nebyť tragického úmrtia by rozhodnutie dcéry
žiťsmatkouneprišlodobrovoľne.Bezohľadunakonštrukciuobjektívnejzodpovednostizamestnávateľa,

kedy sa neskúma zavinenie, je dôležité podrobne sa oboznámiť s výsledkami šetrenia príčin smrteľného
úrazu, ktoré vykonal Inšpektorát práce Trenčín, a ktoré sú rozpísané v bode 3 tejto žaloby. Z nich
vyplýva, že zamestnávateľ porušil viacero konkrétnych ustanovení zákona o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci (a ďalších vykonávacích predpisov k nemu) a na smrti poškodeného B. nesie aj priamu
zodpovednosť.

2. Okresný súd Považská Bystrica dňa 10.05.2019 postúpil vec podľa § 43 ods. 1, § 23 písm. c/
Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom. Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom nesúhlasil s postúpením veci a spis predložil Krajskému súdu v Trenčíne
na rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne uznesením 4NcC/16/2019-108 zo dňa 17.10.2019 rozhodol

tak, že nesúhlas Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom s postúpením veci z Okresného súdu
Považská Bystrica v časti žaloby o určenie, že smrteľný úraz je pracovným úrazom a v časti žaloby o
určenie, že žalovaný (pôvodne žalovaný 1/) zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom nie je
dôvodný; že príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu v časti žaloby o určenie, že smrteľný
úraz je pracovným úrazom a v časti žaloby o určenie, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú

pracovným úrazom je tunajší súd; že nesúhlas Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom s postúpením
veci z Okresného súdu Považská Bystrica v časti žaloby o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy je
dôvodný, a že príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu v časti žaloby o zaplatenie náhrady
nemajetkovej ujmy je Okresný súd Považská Bystrica.

3. Pôvodní žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu doručili súdu dňa 03.11.2020 vyjadrenie
k žalobe, v ktorom uviedli, že žalobcovia v žalobe na strane 3 uvádzajú, že rozsah zodpovednosti
zamestnávateľa za pracovný úraz je' ustálený Vyjadrením zamestnávateľa v Zázname o registrovanom
pracovnom úraze, k čomu nedošlo a nedošlo k nemu ani po viacerých výzvach a urgenciách
Sociálnej poisťovne v priebehu troch rokov od smrti poškodeného F. B.. Podľa žalobcov je zrejmé, že

zamestnávateľ, resp. žalovaný, takéto vyjadrenie dobrovoľne neposkytne nikdy. Žalovaný nevie ustáliť
rozsah zodpovednosti jednotlivých subjektov, nakoľko posúdenie o tom, kto zo spoluzodpovedných
subjektov porušil koľko a aké porušenia právnych predpisov, by malo prináležať súdu. Vzhľadom na
konanie viacerých subjektov nie je možné, aby žalovaný určil spoluzodpovednosť všetkých subjektovna pracovných úrazoch s uvedením jej rozsahu v percentách zákonným spôsobom, nakoľko podľa
nášho názoru na uvedené, vzhľadom na náročnosť posudzovanej veci, by mal oprávnenie len súd
alebo znalec. Žalobcovia v žalobe na strane 5 uvádzajú, že úraz bol predmetom šetrenia Inšpektorátu

práce Trenčín, ktorý vyhotovil Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovných úrazov zo dňa 04.12.2018
v znení Dodatku č. 1 k nemu, Č. k. J./H.,I.. Úrad nezistil nedostatky zo strany poškodených (B., I.).
Úrad zistil nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu na strane zamestnávateľa
poškodených (B., I.). S názormi Inšpektorátu práce žalovaný nesúhlasí. V protokole zo dňa 04.12.2018
v časti G. v bode 1. na strane 21 Inšpektorát práce Trenčín konkretizuje zistené nedostatky zo

strany žalovaného 1 , ktoré sú v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, pričom uvádza, že
žalovaný ako zamestnávateľ poškodených, vykonávajúci práce pre inú právnickú osobu, nedohodol
s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce a práce sa
začali, aj keď pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, čo je porušením ust. § 18 ods. 3
zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Dodáva, že porušenie uvedeného ustanovenia spočíva v tom,

že žalovaný vykonávajúci dňa 22.04.2016 prostredníctvom svojich zamestnancov, F. B. a H. I., práce
pre objednávateľa, spoločnosť Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov,
nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce.
Výkon prác spočívajúcich vo výmene svietidiel v centrálnom sklade mäsových výrobkov na pracovisku
objednávateľa dohodol žalovaný s objednávateľom prác telefonicky. Konateľ žalovaného, J. F. C., sa

dohodol s pracovníkom technického úseku objednávateľa prác, K. B., iba všeobecne na tom, akú
prácu je potrebné vykonať a nedohodol s objednávateľom prác žiadne bližšie postupy a opatrenia
na zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. V protokole sa ďalej uvádza, že
žalovaný nedohodol s objednávateľom prác najmä konkrétne podmienky bezpečného výkonu prác vo
výške, ktoré bolo v súvislosti s charakterom objednaných prác nevyhnutné vykonať (napr. vybavenie

pracoviska vhodnými pracovnými prostriedkami určenými na prácu vo výške a na prístup na dočasné
pracovisko vo výške, zabezpečenie vzájomnej informovanosti a koordinácie činností). Dohodnuté
práce sa následne začali, aj keď podľa inšpektorátu práce pracovisko nebolo náležíte zabezpečené a
vybavené. Zo zákonných ustanovení
BOZP vyplýva zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí

budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, a to najmä
informácie o nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť,
o preventívnych a ochranných opatreniach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a tiež
o opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia, vrátane poskytnutia prvej pomoci. Uvedené

povinnosti mal tak splniť zamestnávateľ, teda spol. Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska
1354/15, 020 39 Púchov, v súčasnosti Púchovský mäsový priemysel, a.s. v konkurze (ďalej aj ako ,,spol.
PMP“), na čom sa žalovaný dohodol s pánom K. B., pracovníkom technického úseku spol. PMP, čo
vyplýva aj z výpovede uvedenej v zápisnici o podaní informácie zo dňa 27.04.2016, v ktorej uviedol, že
„Dohodnuté bolo, že sa mi pracovníci majú ohlásiť a ja im presne vysvetlím o akú prácu sa jedná Presný

postup práce sme s pánom C. neriešili, mal som to dohodnúť priamo s pracovníkmi.“ Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný sa s pánom K. B. dohodol, že presný postup práce dohodne s jeho zamestnancami,
pričom ich mal v zmysle citovaného § 6 ods. 4 a § 7 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP
okrem určenia postupu práce informovať aj o pokynoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci platných pre priestory spol. PMP. Nie je teda pravdou to, čo konštatoval Inšpektorát práce

Trenčín, t.j. že J. F. C., sa nedohodol s pracovníkom technického úseku objednávateľa prác, K. B.,
na postupoch na zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce, keďže K. B. sa
zaviazal, že presne vysvetlí pracovníkom o akú prácu sa jedná a že presný postup práce dohodne
priamo s pracovníkmi. Okrem toho, Inšpektorát práce Trenčín nemôže dávať žalovanému za vinu, že
pracovisko nebolo zabezpečené, keďže pracovisko spol. PMP nebolo písomne prevzaté, a teda práve

spol. PMP mala splniť všetky povinnosti vyplývajúce jej z právnych predpisov ohľadne bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, čo predpokladá okrem iného aj ustanovenie § 5 ods. 5 vyhlášky Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z. Taktiež je potrebné uviesť, že
žalovaný nevedel aké práce budú vykonávať u spol. PMP, keďže konkrétne práce neboli dopredu
dojednané a práve preto mal K. B. presne vysvetliť pracovníkom o akú prácu sa jedná. Inšpektorát práce

Trenčín vo vyjadrení uvedenom v Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 24.03.2017 k bodu 6 Vyjadrenia
na strane 2 a 3 uvádza, že žalovaný ako kontrolovaný subjekt nie je oprávnený na základe ústnej
dohody s objednávateľom prác zbaviť sa zodpovednosti za zaistenie BOZP svojich zamestnancov a ani
svojich ďalších povinností, ktoré mu bezprostredne vyplývajú zo zákona o BOZP, Zákonníka práce aďalších právnych predpisov. V ďalšom texte Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 24.03.2017 Inšpektorát
práce Trenčín poukazuje na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú na zdraví
zamestnanca, resp. za pracovný úraz, a rovnako poukazuje na ustanovenia zákona č. 124/2006 o BOZP,

ktoré upravujú všeobecné povinnosti zamestnávateľa. Tiež poukazuje na obsah pracovnoprávneho
vzťahu, v rámci ktorého zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu v zmysle jeho
pokynov. Ďalej uvádza, že zamestnávateľ je v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. l) v záujme zaistenia
BOZP povinný vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o BOZP a dávať pokyny na zaistenie BOZP, pričom
žalovaný ako kontrolovaný subjekt nepreukázal, že po zadaní pokynov súvisiacich s druhom práce,

ktorá bola poškodeným zamestnancom zadaná ich priamym nadriadeným dal akékoľvek pokyny na
zaistenie BOZP či už poškodeným zamestnancom, alebo objednávateľovi prác. Žalovaný si je vedomý
povinností, ktoré mu ako zamestnávateľovi vyplývajú z ustanovení Zákonníka práce, rovnako objektívnej
zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca. Rovnako si je vedomý všeobecných povinností, ktoré
mu vyplývajú zo zákona č. 124/2006 o BOZP. Dodáva však, že predmetný prípad je špecifický, keďže
zamestnanci žalovaného vykonávali práce u iného zamestnávateľa, resp. objednávateľa prác, teda nie

na pracovisku žalovaného. Osobitné povinnosti ohľadne zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci vo vzťahu k zamestnancom žalovaného mal tak objednávateľ prác, t.j. spol. PMP. Žalovaný má
tiež za to, že dal pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že s objednávateľom
prác, resp. s pánom K. B., pracovníkom technického úseku spol. PMP, dohodol, že zamestnancom
žalovaného vysvetlí predmet pracovnej činnosti. Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. l) zákona o BOZP síce

ukladá zamestnávateľovi povinnosť dávať pokyny na zaistenie BOZP, avšak má za to, že túto si môže
zamestnávateľ splniť aj sprostredkovane, teda tak, že poverí inú osobu, resp. s inou osobou dohodne
zaistenie BOZP, a to najmä v prípade, pokiaľ zamestnanci žalovaného vykonávali práce na pracovisku
iného zamestnávateľa. Ďalej dodáva, že poškodení zamestnanci boli riadne preškolení v oblasti BOZP,
ako aj pre prácu vo výškach. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že z jeho strany nedošlo k

porušeniu § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP, keďže povinnosť vyplývajúcu z tohto zákonného
ustanovenia, a to povinnosť dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na
bezpečný výkon práce si splnil, keďže sa s pánom K. B. dohodol, že jeho zamestnancom vysvetlí presný
postup práce. Žalovaný mal za to, že pri objasňovaní presného postupu práce nemôže objednávateľ
prác opomenúť povinnosť poučenia v zmysle § 7 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP, o ktorých sám

nemohol mať vedomosť, keďže išlo o pracovisko iného zamestnávateľa. S prihliadnutím na citovaný
§ 6 ods. 4 zákona o BOZP mal byť postup práce určený v súlade s rešpektovaním požiadaviek na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platných pre priestory a pracoviská spol. PMP. Máme
za to, že k porušeniu citovaných zákonných ustanovení tak došlo zo strany spol. PMP, nie zo strany
žalovaného. Žalovaný nemal vedomosť o tom, a v akej výške je potrebné žiarovky vymeniť, keďže

objednávateľ prác, spol. PMP, mu neposkytla bližšie informácie. V zmysle dohody so žalovaným mal K.
B. určiť zamestnancom žalovaného prácu, ktorú bolo potrebné vykonať a rovnako zabezpečiť pracovné
prostriedky na jej vykonanie. Keďže požiadavku na pracovné prostriedky na výkon práce vo výškach
žalovaný nedostal, mal za to, že tieto vzhľadom na charakter práce nebude potrebné zabezpečovať.
Žalovaný sa s pánom K. B. dohodol, že zamestnancom vysvetlí pracovný postup v zmysle určenia

potreby výmeny konkrétnych svietidiel, nemal pritom namysli konkrétny montážny postup, ktorý sám
zamestnávateľ, resp. žalovaný neurčuje, keďže bolo na samotných pracovníkoch určenie montážneho
postupu, ktorí ho mohli zhodnotiť až po tom, ako zistia stav a umiestnenie svietidiel. Poškodený
zamestnanec, H. I. bol odborne spôsobilý v elektrotechnike, čoho dôkazom je jeho Osvedčenie o
odbornej spôsobilosti v elektrotechnike pre kvalifikačný stupeň § 23 Elektrotechnik na riadenie činnosti

alebo riadene prevádzky. Na základe tohto osvedčenia tak bol zamestnanec žalovaného, H. I. odborne
spôsobilý na riadenie elektrotechnickej práce, pričom druhý zamestnanec žalovaného F. B. mal v
čase úrazu platné Osvedčenie o odbornej spôsobilosti v elektrotechnike pre kvalifikačný stupeň § 22
Samostatný elektrotechnik. Na základe uvedených osvedčení tak mohol H. I. určovať pracovnú postup a
F. B. vykonať činnosť ako samostatný elektrotechnik. Inšpektorát práce Trenčín vo vyjadrení uvedenom

v Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 24.03.2017 k bodu 6 Vyjadrenia na strane 3 uvádza, že vzhľadom
k tomu, že spol. PMP nepreukázala splnenie povinnosti uvedenej v § 6 ods. 4 v nadväznosti na §
7 ods. 8 písm. a) až c) zákona o BOZP, je tento nedostatok uvedený v samostatnom protokole o
výsledku inšpekcie práce v nepríčinnej súvislosti s pracovnými úrazmi poškodených. Zamestnávateľovi
je vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o BOZP uložená povinnosť zabezpečiť, aby zamestnanci

iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali
potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho
pracoviská a priestory, najmä informácie o nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a
v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika, preventívnych opatreniach aochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých
pracoviskách, opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,

ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie. Inšpektor
práce má za to, že tento zistený nedostatok na strane spol. PMP nie je v príčinnej súvislosti so
vznikom pracovných úrazov poškodených, pretože aj v prípade, ak by poškodení dostali zo strany
objednávateľa prác všetky potrebné informácie o nebezpečenstvách, ohrozeniach, rizikách a prijatých
opatreniach na zaistenie BOZP na jednotlivých pracoviskách objednávateľa, nemalo by to takéto

oboznámenie zamestnancov vplyv na vylúčenie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík alebo na
ich minimalizovanie na akceptovateľnú úroveň najmä z dôvodu, že kontrolovaný subjekt si nesplnil
svoje zákonné povinnosti a v dôsledku nesprávnej organizácie práce nedohodol s objednávateľom prác
podmienky na zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. V znaleckom posudku
vypracovanom znalcom odboru cestnej dopravy Ing. Jurajom Lucom, na strane 15, kde sú konštatované
technické príčiny danej nehody sa uvádza, že ,,technická príčina danej nehody - prevrátenie zábradlia

pracovnej plošiny mala dva nesprávne prvky - kolízna situácia bola vyvolaná náhodným silovým
pôsobením - bočným prítlakom poškodených osôb o zábradlie tesnej pracovnej plošiny v smere
prevrátenia pomerne malou silou, v hodnote väčšej ako 128 Newtonov (12,8 kilopondov) - použitie
necertifikovanej, svojpomocne zhotovenej pracovnej plošiny, technicky nesprávnej a veľmi nebezpečnej
konštrukcie, bez pevného spojenia kovového zábradlia s podlahou plošiny aj výložníkom vozidla bolo

tým nesprávnym prvkom, ktorý znemožnil zabráneniu nehodového deja - prevráteniu a pádu zábradlia
z veľkej pracovnej výšky, spolu s osobami pracujúcimi na plošine. Tieto poškodené osoby zrejme
pred začatím práce vopred vôbec nerozpoznali chyby konštrukcie pracovnej plošiny a neuvedomovali
si z toho vyplývajúce nebezpečenstvo vo výške. Táto okolnosť však podlieha výhradne právnemu
posúdeniu. Už aj veľmi jednoduché preventívne konštrukčné opatrenie- mechanické upevnenie klietky

zábradlia k drevenej podlahe - europalete pomocou vhodných spojovacích prvkov, napríklad viacerými
skrutkovými spojmi by umožnilo prenos náhodného silového prítlaku aj značnej veľkosti od poškodených
osôb a mohlo tak zabrániť- predísť nehode. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že pokiaľ by
poškodení zamestnanci žalovaného dostali od spol. PMP, t. j. od objednávateľa prác čo i len pokyn,
v zmysle ktorého sa nemajú dotýkať zábradlia, resp. keby boli upovedomený o tom, že klietka nie

je ani sčasti pripevnená k drevenej podlahe - europalete pomocou spojovacích prvkov, a tým by
dostali informácie o nebezpečenstvách, ohrozeniach, rizikách a prijatých opatreniach na zaistenie BOZP
na jednotlivých pracoviskách objednávateľa, malo by to takéto oboznámenie zamestnancov vplyv na
vylúčenie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík alebo na ich minimalizovanie na akceptovateľnú
úroveň. Máme tak za to, že nesplnenie povinnosti uvedenej v § 6 ods. 4 v nadväznosti na § 7 ods. 8

písm. a) až c) zákona o BOZP zo strany spol. PMP bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovných
úrazov zamestnancov žalovaného. Inšpektorát práce Trenčín vyslovil porušenie zo strany žalovaného,
spočívajúce v tom, že neurčil a nezabezpečil ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať a neurčil a
nezabezpečil ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, čo je porušením ust. § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďalej uviedol, že porušenie spočíva v tom, že žalovaný v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci neurčil a nezabezpečil ochranné opatrenia, ktoré bolo nevyhnutné vykonať a neurčil
a nezabezpečil ochranné prostriedky, ktoré bolo nevyhnutné použiť v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci vo výške spočívajúcej vo výmene svietidiel v centrálnom sklade mäsových

výrobkov u objednávateľa, spoločnosti Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39
Púchov, ktorá bola poškodeným zadaná na deň 22.04.2016. Žalovaný najmä neurčil ochranné opatrenia
na zaistenie poškodených proti pádu a za účelom bezpečného výkonu práce vo výške nezabezpečil
pre poškodených potrebné ochranné prostriedky (napr. formou kolektívneho zabezpečenia proti pádu
z výšky alebo osobných ochranných pracovných prostriedkov proti pádu). Žalovaný nevedel aké práce

budú vykonávať zamestnanci u spol. PMP, resp. v akej výške, keďže konkrétne podmienky práce neboli
dopredu dojednané a práve preto mal K. B. presne vysvetliť pracovníkom o akú prácu sa jedná. Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaný teda nemohol určiť bezpečné pracovné postupy, ochranné opatrenia
a prostriedky. Pán K. B. mal na základe dohody so žalovaným určiť jeho zamestnancom pracovný
postup, čo sa s prihliadnutím na pracovný priestor spoločnosti PMP, ako aj prostriedky, ktoré mala spol.

zamestnancom žalovaného poskytnúť javilo ako najvhodnejšie. V Protokole v časti F, v bode 4. na
strane 7 sa uvádza, že ,,H. L. do zápisnice o podaní informácie č. XX-XXX/XXXX zo dňa 19.05.2016
uviedol, že konkrétny spôsob výkonu prác pri výmene svietidiel v spoločnosti PMP, a.s. nebol dohodnutý
a bola určená len úloha vymeniť svietidlá. Žalovaný mal podľa vyjadrenia H. L. zabezpečiť dvochpracovníkov a svietidlá a firma PMP, a.s. ostatné. H. L. poslal daných zamestnancov do spoločnosti
PMP a.s. na základe pokynu nadriadeného (konateľa spoločnosti J. F. C.) a K. B.. H. L. uviedol,
že nevedel v akej výške ani v akom priestore sa majú práce vykonávať a miesto si nebol vopred

obhliadnuť.“ Z uvedeného vyplýva, že obsahom dohody o výmene svietidiel v sklade medzi žalovaným
1 a spol. PMP bolo, že žalovaný zabezpečí dvoch pracovníkov a svietidlá a spol. PMP zabezpečí
ostatné, teda určí pracovníkom pracovný postup, ale aj zabezpečí prostriedky potrebné na vykonanie
práce. V predmetnom protokole na strane 8 sa tiež uvádza, že ,,Keď mu H. I. a G. D. povedali, že
budú meniť nejaké svietidlá a trubice povedal im, že majú audit a že v ten deň to nemôžu urobiť.

Povedal im, aby prišli na druhý deň, t.j. v piatok 22.04.2016, kedy mal byť priestor pre prácu voľný a
prisľúbil im aj obsluhu motorového vozíka potrebnú pre výmenu svietidiel, nakoľko svietidlá boli vysoko.“
Ďalej na strane 8 predmetného Protokolu sa uvádza, že ,,V čase keď boli H. I. a G. D. v priestoroch
expedičného skladu, prišiel za nimi vedúci skladu a povedal im, že toho dňa je vo firme audit a majú prísť
v piatok 22.04.2016,“ a tiež, že ,,G. D. do zápisnice o podaní informácie č. XX- M. zo dňa 02.06.2016
uviedol, že po odložení materiálu na údržbe išli s kolegom H. I. na vrátnicu a telefonovali K. B., ktorý

sa ospravedlňoval, lebo nevedel že je audit a prisľúbil, že zariadi, aby mohli prísť na druhý deň.“ Na
základe citovaných vyjadrení uvedených v Protokole možno konštatovať, že zamestnanci spol. PMP
určili deň, v ktorý mali zamestnanci žalovaného vykonať prácu pre spol. PMP, rovnako určili pracovný
postup, a tiež prísľub, že spol. PMP zabezpečí vhodnú pracovnú plošinu potrebnú na výkon práce.
Keďže žalovaný počas stretnutia s pánom K. B., na ktorom sa dohodli na vykonaní práce nevošiel

do skladu, v ktorom mali jeho zamestnanci svetlá vymeniť, nemohol tak posúdiť, že pôjde o prácu
vo výške a tomu prispôsobiť pracovné prostriedky, ktorých zabezpečenie naviac prisľúbili zamestnanci
spol. PMP. Navyše žalovaný zadal svojim zamestnancom pracovnú úlohu v zmysle bežnej údržby,
resp. montáže, ktorá bola zadaná podľa požiadaviek pána K. B.. Nemohol preto ani predpokladať
ktoré konkrétne svietidlá a v akej výške bude potrebné vymeniť. Podľa vyjadrenia K. B. konkrétny

pracovný postup mal zabezpečiť sám, a to 22.04.2016, keďže mal vedomosť o tomto dátume výkonu
prác, alebo mal na uvedené poveriť iného zamestnanca. S uvedenými porušeniami v bodoch 2. a 3.
na strane 22 Protokolu na základe uvedeného nesúhlasíme, keďže má žalovaný za to, že uvedených
porušení sa dopustila spol. PMP. Je zrejmé, že K. B. skutočne aj poveril osoby zorganizovaním práce
pre zamestnancov žalovaného na pracovisku spol. PMP (a následným inštruovaním), a to priamych

nadriadených D. G. - H. I. a G. N.. Zamestnanec žalovaného, pán G. D. o tom hovorí v zápisnici o
podaní informácie XXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016. V predmetnom protokole v časti F, v bode 3. na
strane 6 sa uvádza, že poškodený H. I. do zápisnice o podaní informácie č. N. zo dňa 26.04.2016
v rámci odpovede na otázku, či si niečo z úrazu, ktorý utrpel dňa 22.04.2016 pamätá okrem iného
uviedol, že ,,Išli sme vymieňať lampy pod strop. Pán z mäsokombinátu nás zdvihol na vysokozdvižnom

vozíku. Boli sme tam už viackrát, ale predtým sme vždy mali inú plošinu.“ Keďže žalovaný vykonával
prostredníctvom svojich zamestnancov prácu pre spol. PMP už niekoľkokrát, pričom spol. PMP vždy
zabezpečila inú pracovnú plošinu, pričom doposiaľ nedošlo pri výkone dohodnutých prác k žiadnemu
pracovnému úrazu, mal za to, že rovnako dňa 22.04.2016 zabezpečí vhodnú pracovnú plošinu ako
tomu bolo doposiaľ, pokiaľ sa ukáže potreba práce vo výške. Spol. PMP tak postupovala v súlade

s právnymi predpismi ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže práce, ktoré žalovaný
prostredníctvom svojich zamestnancov vykonával v spol. PMP, boli vykonávané na jej pracovisku, a
tak vhodné pracovné prostriedky zabezpečila sama. Rovnako tak mala spol. PMP postupovať aj v
deň, kedy došlo k závažnému pracovnému úrazu zamestnancov žalovaného. Povinnosť zabezpečiť
zamestnancom žalovaného pokyny a informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

platné pre jeho pracoviská a priestory mala v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP rovnako
zabezpečiť spol. PMP. V závislosti od povahy, resp. druhu pracovnej plošiny, výšky, v ktorej sa svietidlá
nachádzali ako aj výšky, v ktorej sa mali nachádzať zamestnanci žalovaného mala spol. PMP zabezpečiť
vhodné ochranné opatrenia a ochranné prostriedky proti pádu z výšky za účelom bezpečného výkonu
práce vo výške. Žalovaný dodáva, že Inšpektorát práce Trenčín nesprávne posudzoval vec, keď sa v

predmetnom Protokole náležite nevysporiadal s posúdením vhodnosti použitej pracovnej plošiny, a tiež
zdvíhacieho zariadenia, ktorým bola plošina uvedená do výšky, a to z hľadiska splnenia bezpečnostných
kritérií ustanovených právnymi predpismi ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom
nevzal v úvahu, že túto pracovnú plošinu, rovnako zdvíhacie zariadenie pre výkon práce poskytla spol.
PMP. Neskúmal tak, či poskytnutím týchto nevhodných pracovných prostriedkov nedošlo k porušeniu

príslušnýchprávnychpredpisovzostranyspol.PMP.Spol.PMPurčilapracovnýpostupvýmenysvietidiel
prostredníctvom použitej pracovnej plošiny. Spol. PMP mala znemožniť svojím, či iným zamestnancom
bezpotrebnéhooprávneniavoľnedisponovaťzdvíhacímzariadením(VZV)aprovizórnouplošinou.Mohli
tak učiniť určením jedinečného bezpečnostného kódu, ktorým by disponovala iba poverená osoba. Vzmysle dohody medzi žalovaným a spol. PMP mala spol. PMP zabezpečiť poučenie zamestnancov
žalovaného o bezpečnom pracovnom postupe, rovnako mala zabezpečiť vhodné ochranné opatrenia a
ochranné prostriedky proti pádu z výšky, a to vzhľadom na skutočnosť, že miestom výkonu dohodnutých

prác bolo pracovisko spol. PMP. Tiež mala spol. PMP povinnosť informovať zamestnancov žalovaného
o postupoch a informáciách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platných pre jeho
pracoviská a priestory, ktorú si však nesplnila. Nebolo by totiž rozumné požadovať splnenie uvedených
povinnostísohľadomnavzájomnúdohodumedzižalovanýmaspol.PMP,atiežvzhľadomnazariadenie,
priestoryosobitnévybaveniepracoviskaspol.PMP,ktorámámaťnajlepšiuvedomosťotom,aképostupy

a pracovné prostriedky je potrebné dodržiavať v jej priestoroch v záujme zabezpečenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci. Taktiež v protokole inšpektorátu práce chýbajú informácie resp. právne
posúdenie toho, či spol. PMP vykonala vstupné a ďalšie školenia zamestnancov žalovaného, tak ako to
vyplýva zo zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP. V Protokole v časti G. v bode 4. na strane 23 Inšpektorát
práce Trenčín tiež uviedol, že žalovaný nezabezpečil výber najvhodnejších pracovných prostriedkov na
zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok pri vykonávaní dočasnej práce vo výške,

ktorú nie je možné vykonávať bezpečne, vo vhodných ergonomických podmienkach a z vhodnej plochy,
čo je porušením ust. § 4 ods. 3 v nadväznosti na bod 5.1.1. Prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej
republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní
pracovných prostriedkov. Uvádza, že porušenie zo strany žalovaného spočíva v tom, že nezabezpečil
výbernajvhodnejšíchpracovnýchprostriedkovvzáujmezaisteniaazachovaniabezpečnýchpracovných

podmienok zamestnancov vykonávajúcich dňa 22.04.2016 dočasné práce vo výške pre objednávateľa,
spoločnosť Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov. Uvedenú prácu
nebolomožnévykonávaťbezpečne,vovhodnýchergonomickýchpodmienkachazvhodnejplochy.Tiež,
uvádza že žalovaný nezabezpečil výber najvhodnejších pracovných prostriedkov pre dočasnú prácu vo
výšketak,abyrozmerypracovnýchprostriedkovboliprimeranécharakterupráce,ktorásamalavykonať,

predpokladanému zaťaženiu a aby umožňovali bezpečný pohyb, nezabezpečil výber najvhodnejšieho
pracovného prostriedku na prístup na dočasné pracovisko vo výške podľa frekvencie jeho používania,
podľa výšky, ktorá sa má dosiahnuť a podľa dĺžky používania a aby pohyb po prístupovom pracovnom
prostriedku ktorýmkoľvek smerom z podláh, plošín alebo lávok neviedol k vzniku ďalšieho rizika pádu.
Žalovaný následne neurčil a neposkytol poškodeným zamestnancom žiadne pracovné prostriedky

ktoré mali za účelom zaistenia a zachovania bezpečných pracovných podmienok pri vykonávaní
dočasných prác vo výške na pracovisku u objednávateľa používať napriek tomu, že vlastní napr.
výsuvnú hydraulickú pracovná plošinu, oceľové pojazdné lešenie a v prípade potreby zabezpečuje aj
prenájom montážnych plošín od iných organizácií, nezabezpečil pre poškodených výber najvhodnejších
pracovných prostriedkov potrebných na bezpečný výkon dočasných prác vo výške, ktoré im boli na

deň 22.04.2016 zadané. Žalovaný nevedel aké práce budú vykonávať zamestnanci u spol. PMP, keďže
konkrétne práce neboli dopredu dojednané a práve preto mal K. B. presne vysvetliť pracovníkom o akú
prácu sa jedná. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný teda nemohol zabezpečiť výber najvhodnejších
pracovných prostriedkov na zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok pri vykonávaní
dočasnej práce vo výške, keďže ani nemal vedomosť, že sa bude jednať o prácu vo výške. S

konštatovaným porušením žalovaný nesúhlasí, nakoľko výber najvhodnejších pracovných prostriedkov
na zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok pri vykonávaní dočasnej práce vo výške,
ktorú nie je možné vykonávať bezpečne, vo vhodných ergonomických podmienkach a z vhodnej plochy,
mala zabezpečiť spol. PMP, na čom sa ešte pred začatím vykonávania prác zamestnanec spol. PMP K.
B. dohodol so žalovaným. V rámci určenia pracovného postupu tak mal zabezpečiť najvhodnejší výber

pracovných prostriedkov, ako tomu bolo aj po minulé razy. Spol. PMP zabezpečila vždy iné pracovné
prostriedky pre zamestnancov žalovaného, čo vyplýva aj z výpovede poškodeného, resp. pána I.. Spol.
PMP tak mala zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý sa na používanie poskytne zamestnancovi
vyhovoval minimálnym požiadavkám podľa osobitného predpisu. Spol. PMP si však túto povinnosť
nesplnila, máme preto za to, že z jej strany došlo k porušeniu § 4 ods. 3 v nadväznosti na bod 5.1.1.

Prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, nie zo strany žalovaného. V protokole
v časti G. v bode 5. na strane 23 Inšpektorát práce Trenčín uviedol, že žalovaný nezabezpečil, aby
pri práci vo výške nad 1,5 m boli na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoby vykonávajúce
stavebné práce zabezpečené kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným prostriedkom proti

pádu podľa Prílohy č. 6 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon
niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov a v súlade s ust. § 5 ods. 2 písm. d) zákonač. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, čo je porušením ust. § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov v nadväznosti na ust. § 14 ods. 3 v nadväznosti na bod 1.1 Prílohy č. 6 k vyhláške Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich
a podrobnosti o odbornej spôsobilostí na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších
predpisov. Spol. PMP určila pracovný postup výmeny svietidiel prostredníctvom použitej pracovnej

plošiny. Žalovaný nevedel aké práce budú vykonávať zamestnanci u spol. PMP, keďže konkrétne práce
neboli dopredu dojednané a práve preto mal K. B. presne vysvetliť pracovníkom o akú prácu sa jedná.
Žalovanýaninevedel,žesamájednaťoprácuvovýške.Žalovanýnesúhlasítiežsporušenímuvedeným
v časti G. v bode 5. na strane 23 predmetného Protokolu, keďže podľa vyjadrenia K. B., ktorý mal
určiť zamestnancom žalovaného bezpečný pracovný postup, mal s ohľadom na to zabezpečiť aj výber
vhodných pracovných prostriedkov, a tiež ochranných pracovných prostriedkov proti pádu. Namiesto

toho však bola poškodeným zamestnancom na výkon práce poskytnutá zo strany spol. PMP, ktorá
určila tento pracovný postup nevhodná pracovná plošina, ktorú do výšky pomocou vysokozdvižného
zariadenia uviedol zamestnanec spol. Barón Púchov s.r.o., Vsetínska 1354/15, 020 01 Púchov - D. G.,
ktorý vykonával túto činnosť bez toho, aby mal preukaz odbornej spôsobilosti na obsluhu motorových
vozíkov. Pri stretnutí s pánom K. B. neurčil konkrétne svietidlá, ktoré sa mali vymieňať, žalovanému, dal

len kúsok kartónu odtrhnutého z balenia, na ktorom bol uvedený len typ svietidla, ktorého údržba sa mala
vykonať. Preto pán K. B. uviedol, že pracovný postup zamestnancom žalovaného vysvetlí. Dodal tiež,
že v rámci ohliadky, ktorú žalovaný vykonal s pánom K. B., nevstúpil do centrálneho skladu mäsových
výrobkov, v ktorom mali byť svietidlá vymenené, a tiež že do tohto skladu vstúpil po prvý krát až po
tom, ako došlo k pracovnému úrazu jeho zamestnancov. Keďže žalovaný sklad, ktorý mal byť miestom

výkonuprácepriohliadnenevidelanemalvedomosťotom,ktorékonkrétnesvietidláspol.PMPpožaduje
vymeniť, nemohol mať ani vedomosť o tom, v akej výške sa nachádzajú a tomu prispôsobiť potrebné
ochranné prostriedky individuálneho či kolektívneho zabezpečenia. Uvedené tak mala zabezpečiť spol.
PMP, keďže práce sa vykonávali na jej pracovisku. Máme preto za to, že povinnosti uvedené v časti
G. v bode 5. na strane 23 predmetného Protokolu porušila spol. PMP, keď zamestnancom žalovaného

neposkytla potrebné ochranné prostriedky na výkon práce vo výške, a tiež nezabezpečila pracovné
prostriedky, ktoré by spĺňali bezpečnostné požiadavky ustanovené osobitnými predpismi. Podľa názoru
žalovaného Inšpektorát práce Trenčín nesprávne právne posúdil vec, keď v predmetnom Protokole, v
časti G, v bodoch 1. až 5. konštatoval zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného
úrazu. Má totiž za to, že ku konštatovaným porušeniam v Protokole nedošlo zo strany kontrolované

subjektu, ale zo strany spol. PMP, keďže práce, ktoré v deň vzniku závažného pracovného úrazu
zamestnancov žalovaného, boli vykonávané práve na pracovisku spol. PMP. Pracovisko spol. PMP
nebolo tiež písomne prevzaté, teda spol. PMP mala splniť všetky povinnosti vyplývajúce jej z právnych
predpisov ohľadne bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čo predpokladá okrem iného aj ustanovenie
§ 5 ods. 5 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach
a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných
činností v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ak pracovisko nie je odovzdané ďalšiemu
zhotoviteľovi, tento ďalší zhotoviteľ je zhotoviteľom vykonávajúcim pracovnú činnosť na pracovisku
iného zhotoviteľa. Žalovaný na základe dohody s pánom K. B., pracovníkom technického úseku spol.

PMP, a následného stretnutia, v rámci ktorého nevstúpil do skladu, kde mali jeho zamestnanci prácu
vykonávať, poslal dňa 21.04.2016 poškodených zamestnancov, aby v priestoroch spol. PMP vykonali
bežné montážne práce či práce súvisiace s údržbou, a to podľa pokynov pána K. B.. Zamestnanec
spol. PMP poškodeným zamestnancom povedal, aby prišli na druhý deň, tj. v piatok 22.04.2016, kedy
mal byť priestor pre prácu voľný a prisľúbil im aj obsluhu motorového vozíka potrebnú pre výmenu

svietidiel, nakoľko svietidlá boli vysoko. Na druhý deň mali byť v sklade dvaja vozíčkari, jeden pre
potreby prevádzky v sklade a druhý kvôli výmene svietidiel. K výkonu prác teda došlo až na druhý
deň, tj. 22.04.2016 z dôvodu, že tieto nebolo možné vykonať pre prebiehajúci audit v spol. PMP. Podľa
dohody so žalovaným, ako aj na základe jeho záväzku, mal K. B. informovať zamestnancov žalovaného
o pracovnom postupe, a rovnako mal zabezpečiť pracovné prostriedky potrebné na vykonanie prác.

Keďže sa pán K. B. dňa 22.04.2016 v priestoroch spol. PMP nenachádzal, o čom nemal žalovaný
vedomosť, pričom K. B. vedel, že zamestnanci žalovaného prídu vykonať práce, mal poveriť iného
zamestnanca, aby zamestnanci žalovaného boli náležite poučení o pracovnom postupe, a rovnako aby
im boli poskytnuté pracovné prostriedky na bezpečný výkon práce tak, ako sa zaviazal. Avšak v dôsledkuneurčenia bezpečného pracovného postupu a nezabezpečenia vhodných pracovných prostriedkov zo
strany spol. PMP, došlo k vzniku závažného pracovného úrazu oboch zamestnancov žalovaného.
A to aj napriek tomu, že povinnosť určiť bezpečný pracovný postup, zabezpečiť vhodné pracovné

prostriedky, ako aj iné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci mala zabezpečiť
spol. PMP z dôvodu, že práce sa mali vykonať v jej priestoroch, teda na jej pracovisku, ktoré žalovanému
nebolo písomne odovzdané. Žalovaný má za to, že organizácia práce bola zo strany žalovaného
dodržaná. Spol. PMP ako objednávateľ a zároveň zamestnávateľ, na ktorého pracovisku sa objednané
práce vykonávali, porušila ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci tým, že neurčila bezpečný pracovný postup poškodeným zamestnancom žalovaného,
nezabezpečila vhodné pracovné prostriedky ako viackrát doposiaľ, nezabezpečila vhodné ochranné
prostriedky proti pádu pri výkone práce vo výškach, následkom čoho došlo k závažným pracovným
úrazom dvoch zamestnancov žalovaného. Pracovníci žalovaného, pán I. a pán B. videli a museli vedieť,
že to nie je plošina vhodná na zdvíhanie osôb, resp. že nejde o plošinu s ktorou pred tým pracovali.
Pokiaľ im spoločnosť PMP odmietla dať inú plošinu, podľa nariadení, školení a pravidiel žalovaného,

mali kontaktovať svojho zamestnávateľa, technikov alebo konateľa s tým, že zariadenie nie je vhodné
na nimi vykonávanú prácu. Vzhľadom na uvedené preto nie je možné jednoznačne uvádzať, že úraz
zavinil v plnej miere žalovaný. Tak ako je vyššie uvedené, sme toho názoru, že vo výsledkoch šetrenia
zo strany Inšpektorátu práce Trenčín sú nejasnosti a preto tieto výsledky nehovoria jasne a zrozumiteľne
o tom, kto je za vzniknutý úraz zodpovedný. Dôležitou skutočnosťou pri určovaní miery zavinenia

pracovného úrazu je Trestný rozkaz priložený žalobcami v ktorom Okresný súd Považská Bystrica
obvineného D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX. N. J. uznal za vinného, pretože porušil
ustanovenie § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a ustanovenie uvedené v
bode 3.4.5. STN 26 8805/Z2 o motorových vozíkoch, a teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím

spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením povinnosti uloženej mu podľa zákona a inému
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušenímdôležitejpovinnostiuloženejmupodľazákona.Užlennazákladetohtorozsudkuniejemožné
vyhovieť žalobe t. j. že žalovaný nesie mieru zavinenia 100%. Ako je uvedené aj v trestnom rozkaze,
pán D. G., ktorý bol uznaným vinným bol v tom období zamestnancom spoločnosti Baron, s.r.o., Púchov,

Vsetínska 1354/15, nakoľko v priestoroch pracoviska, bez toho, aby bol držiteľom preukazu na obsluhu
motorových vozíkov a bez poverenia zamestnávateľa obsluhoval vysokozdvižný elektrický motorový
vozík vlastníka PMP tým spôsobom, že ako vodič vysokozdvižného vozíka s tým vošiel do regálov
uličky C, pojazdom vozíka naložil na lyžiny výložníka necertifikovanú, svojpomocne zhotovenú pracovnú
plošinu, technicky nesprávnej a nebezpečnej konštrukcie, pozostávajúcu z podlahy, ktorou bola drevená

europaleta, na ktorej bola postavená oceľová konštrukcia tvorená kovovými profilmi tvaru „L“, v dolnej a
hornej časti v šírke 40 cm obtočená priehľadnou potravinárskou fóliou, bez pevného spojenia kovového
zábradlia s podlahou plošiny aj výložníkom vozíka, ktorú tam pred tým pomocou paletového vozíka
priviezli zamestnanci žalovaného, H. I. a F. B.. Posudok, ktorý bol vyhotovený v súvislosti s trestným
konaním, ktoré predchádzalo trestnému rozkazu. Podľa trestného rozkazu teda pracovný úraz spôsobili

zamestnanci žalovaného, H. I. a F. B. a zamestnanec spoločnosti Baron, s.r.o. pán D. G.. Žalovanému
nie je možné pripočítať mieru zavinenia vo výške 100%. Spoluzodpovednosť a mieru zavinenia týchto
zainteresovaných subjektov - H. I. ako zamestnanec žalovaného, F. B. ako nebohý zamestnanec a
kolega H. I., spoločnosť Púchovský mäsový priemysel, a.s. v konkurze, odsúdený D. G., spoločnosť
Baron, s.r.o. ako zamestnávateľ odsúdeného, žalovaný, môže určite len súd na základe znaleckého

posudku o určení mieri zavinenia.

4. Žalobcoviavpodanídoručenomsúdudňa19.11.2020uviedli,žežalovanýuvádza,ževýrokI.uvedený
v žalobe je nadbytočný, vzhľadom k tomu, že sa jedná nesporne o pracovný úraz. Žalobcovia majú za
to, a z toho dôvodu bola aj žaloba formulovaná v zmysle výroku I., že vzhľadom k predmetu žaloby

o určenie miery zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz, je logicky odôvodnené, aby predmetom
žalobybolajvýrokourčení,žesajednáopracovnýúraz.Žalobcovianemajúvočižalovanémudôveru,že
by v súdnom konaní nespochybňoval túto okolnosť, s ohľadom na spochybňovanie všetkých ostatných
okolností pracovného úrazu. Je pravdou, že žalovaný „zaškrtol“ kolónku „pracovný úraz“ v zázname o
registrovanom pracovnom úraze pre Sociálnu poisťovňu, avšak takéto konanie nemá právnu relevanciu

ako súdne rozhodnutie a žalovaný môže kedykoľvek svoje vyhlásenie urobené vo vzťahu so Sociálnej
poisťovni vziať späť. Výrok 1./ a výrok 2./ žaloby majú logickú súslednosť a ako také ich naďalej považujú
za nie nadbytočné, a to ani v prípade, že žalovaný nespochybnil hmotnoprávnu podstatu výroku 1./
vo svojom vyjadrení. Je nepochybné, že v prípade snahy o mimosúdne spísanie dohody, ktorá byurčovala skutočnosti, ktorých stanovenia sa žalobcovia domáhajú prostredníctvom formulácie výroku 1./
a výroku 2./ by žalovaný dobrovoľne takéto vyhlásenie vo vzťahu k žalobcom neuskutočnil. Žalovaný
v časti III. svojho vyjadrenia uvádza, že podľa jeho názoru je potrebné mieru zavinenia za pracovný

úraz rozdeliť medzi i.) samotných poškodených, ii.) Púchovský mäsový priemysel, a. s., iii.) D. G.,
iv.) Baron, s. r. o. a neho samotného. Ustanovenie § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v
platnom znení jasne určuje, že zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je zodpovednosťou
objektívnou. Právna teória pozná zodpovednosť objektívnu a zodpovednosť subjektívnu, pričom na
tom nič nemení ani ustanovenie o liberácii zamestnávateľa. Objektívna zodpovednosť na nastúpenie

účinkov z nej plynúcich nevyžaduje kategóriu „zavinenie“, tak ako je to pri zodpovednosti subjektívnej.
Z tohto dôvodu ani výrok 2./ prejednávanej žaloby neznie na určenie zavinenia zamestnávateľa ale
na určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz. Povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa bolo
v pracovnoprávnom vzťahu s poškodeným F. B. vytvárať také pracovné podmienky a prijímať také
opatrenia, ktoré mu mali umožniť plniť si svoje pracovné povinnosti bez ohrozenia života, zdravia či
majetku. Zavinenie sa zamestnávateľovi nepreukazuje, čo platí aj pri zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu, ktorá vznikla pracovným úrazom, čo znamená, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu aj
vtedy, ak dodržal všetky povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. V konkrétnom prípade však došlo aj k viacerým pochybeniam pri dodržiavaní
týchto predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré vyšetril Inšpektorát práce Trenčín, z dôvodu čoho
žalovaný aj (jeho rétorikou) smrteľný pracovný úraz „zavinil“. Protokol Inšpektorátu práce Trenčín (v

poradí druhý) zo dňa 04. 12. 2018 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 24.01.2019 (ktorý opravil 2 chyby
v písaní) napadol žalovaný riadnym opravným prostriedkom, na základe čoho bol vydaný Rozsudok
Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.10.2019, sp. zn. 11S 50/2019, ktorým bola žaloba zamietnutá. Na
základe výsledkov šetrenia bola žalovanému uložená pokuta od Inšpektorátu práce Trenčín. Žalovaný
v časti II. svojho vyjadrenia na jeho stranách 2 až 13 polemizuje so závermi Inšpektorátu práce,

ktoré doposiaľ neboli nijak vyvrátené, so všetkými jeho námietkami sa vysporiadal nielen Inšpektorát
práce ale následne aj Krajský súd Trenčín, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný navrhuje vo
veci vykonať znalecké dokazovanie, ktoré rozdelí „zavinenie“ na ním určené subjekty. Civilný sporový
poriadok stranám dáva možnosť zabezpečiť a predložiť do konania súkromný znalecký posudok, túto
iniciatívu v žiadnom ohľade na seba za stranu, ktorá niečo tvrdí, nepreberá konajúci súd. Žalovaný má

možnosť podložiť svoje tvrdenia (keďže za súčasného stavu nijak neuniesol dôkazné bremeno) riadnymi
dôkazmi, s ktorými je následne možné polemizovať, a zaujať k nim stanovisko. Žalobcovia sa stotožňujú
s doposiaľ ustáleným skutkovým stavom, ktorý vyšetril Inšpektorát práce ako orgán štátnej správy na to
určený. Žalobcovia v plnom rozsahu zotrvávajú na skutočnostiach uvedených v podanej žalobe s tým,
že žalovaný neuviedol argumentáciu vyvracajúcu tvrdenie žalobcov podložené predloženými dôkazmi.

Žalobcovia navrhujú, aby Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyhovel žalobe v plnom rozsahu tak, ako
bola podaná v časti výrokov I. a II. vrátane priznania trov náhrady konania: aby súd určil, že smrteľný
úraz poškodeného F. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý utrpel dňa 22. 04. 2016 v čase asi o 08.30 hod. v
centrálnom sklade mäsových výrobkov spoločnosti Púchovský mäsový priemysel, a. s., so sídlom ul.
Vsetínska1354/15,Púchovjepracovnýúraz;abysúdurčil,žežalovaný zodpovedázaškoduspôsobenú

pracovným úrazom v rozsahu 100 %; aby súd priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 07.12.2020 uviedol, že žalobcovia uviedli, že nemajú
voči žalovanému dôveru, že by v súdnom konaní nespochybňoval túto okolnosť, s ohľadom na
spochybňovanie všetkých ostatných okolností pracovného úrazu. Je pravdou, že žalovaný „zaškrtol“

kolónku „pracovný úraz“ v zázname o registrovanom pracovnom úraze pre Sociálnu poisťovňu, avšak
takéto konanie nemá právnu relevanciu ako súdne rozhodnutie a žalovaný môže kedykoľvek svoje
vyhlásenie urobené vo vzťahu so Sociálnej poisťovni vziať späť. Žalovaný k tvrdeniu žalobcov uvádza,
že pokiaľ by mal úmysel spochybňovať skutočnosť, že ide o pracovný úraz, v takom prípade by
v zázname o registrovanom pracovnom úraze pre Sociálnu poisťovňu nezaškrtol kolónku pracovný

úraz a tvrdil by, že nešlo o pracovný úraz. Tento krok však žalovaný neurobil, a preto tvrdenie
žalobcov považuje za bezpredmetné. Zamestnávateľ nemá oprávnenie a možnosť „stiahnuť“ uznanie
pracovného úrazu; to čo môže zmeniť je výška miery zavinenia. Aj naďalej preto žalovaný navrhuje
aby súd výrok I. žaloby zamietol vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o pracovný
úraz. Predmetom sporu je okrem iného výška miery zavinenia zamestnávateľa. Veľmi zjednodušene

povedané, žalovaný resp. konatelia spoločnosti sa subjektívne necítia vinní zo smrteľného úrazu, ku
ktorému došlo najmä tým, že zamestnanci nastúpili už na prvý pohľad neodborne zhotovenú plošinu
(vytvorenú svojpomocne), pričom vysokozdvižný vozík riadila osoba, ktorá ani nemala oprávnenie
(odsúdená v trestnom konaní). Žalovaný plošinu nezhotovil, nedal príkaz aby na ňu nastúpili, nebolzamestnávateľom osoby, ktorá nemala oprávnenie na riadenie vysokozdvižného vozíka a teda sa nevie
stotožniť s mierou zavinenia vo výške 100%. Otázka výšky miery zavinenia t. j. závažnosť porušení
právnych predpisov zamestnávateľa a zamestnanca resp. zamestnancov vzhľadom na smrteľný

úraz, ktorý sa stal, musí byť odborne posudzovaná. Žalovaný konanie zamestnancov nebol schopný
ovplyvniť. Žalovaný nemôže za zamestnancov suplovať splnenie povinnosti v ustanovení § 178 ods.
1 Zákonníka práce, ktoré uvádza, že zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Týmto ustanovením § 178 ods. 1 Zákonníka práce sa zamestnávateľ nezbavuje zodpovednosti úplne,

avšak poukazuje na to, že nastúpenie už na prvý pohľad neodborne zhotovenú plošinu (vytvorenú
svojpomocne), je zjavným porušením tohto ustanovenia zo strany zamestnancov. Žalobcovia uviedli,
že objektívna zodpovednosť na nastúpenie účinkov z nej plynúcich nevyžaduje kategóriu „zavinenie“,
tak ako je to pri zodpovednosti subjektívnej. Z tohto dôvodu ani výrok 2./ prejednávanej žaloby
neznie na určenie zavinenia zamestnávateľa, ale na určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz.
Povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa bolo v pracovnoprávnom vzťahu s poškodeným F.

B. vytvárať také pracovné podmienky a prijímať také opatrenia, ktoré mu mali umožniť plniť si
svoje pracovné povinnosti bez ohrozenia života, zdravia či majetku. Zavinenie sa zamestnávateľovi
nepreukazuje, čo platí aj pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla pracovným úrazom,
čo znamená, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu aj vtedy, ak dodržal všetky povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V konkrétnom prípade

však došlo aj k viacerým pochybeniam pri dodržiavaní týchto predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré
vyšetril Inšpektorát práce Trenčín, z dôvodu čoho žalovaný aj (jeho rétorikou) smrteľný pracovný úraz
„zavinil“. Žalobcovia pôvodne svojou žalobou označili nasledovných žalovaných: 1/ Sládek a syn —
Elektroinštalácie, s.r.o., 2/ D. G. a 3/ Baron Púchov s. r. o. Následne v žalobe uvádzajú ako pôvodne
žalovaného 2/ D. G., ktorý bol uznaný vinným odsúdený za spáchanie trestného činu usmrtenie v

zmysle ustanovenia § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona (poukazujú na trestný rozkaz). Pôvodne žalovaný 2/ bol v tej dobe zamestnancom
spoločnosti Baron Púchov s. r. o. (označený pôvodne žalovaný 3/). Následne však žalobcovia na
strane 5 žaloby a vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2020 uvádzajú, že zodpovednosť zamestnávateľa
je daná v rozsahu 100%, a teda žalovaný smrteľný úraz zavinil. Takáto argumentácia je nesprávna,

nakoľko aj žalobcom z pohľadu nimi určenej pasívnej legitimácie musí byť zrejmé, že zodpovedných
subjektov je viac, nie len žalovaný. Nie je možné žalovanému pripočítať mieru zavinenia vo výške 100
%. Zamestnávateľ má oprávnenie, zverené zákonom, určovať mieru spoluzodpovednosti na pracovnom
úraze, a to konkrétne uvedením do záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Zamestnávateľ sa teda
rozhodne, či určí mieru zavinenia vo výške 0%, 10%, 50% alebo 100%. Samozrejme, musí tak urobiť

po posúdení všetkých skutočností a skutkových okolností konkrétneho pracovného úrazu. Žalovaný ako
zamestnávateľ dňa 04.12.2020 oznámil Sociálnej poisťovni, že uznáva mieru zavinenia vo výške 10% (v
zázname o registrovanom pracovnom úraze uviedol mieru zavinenia 0%). Žalovaný nesúhlasí s bodom
4 vyjadrenia žalobcov a to, že Civilný sporový poriadok stranám dáva možnosť zabezpečiť a predložiť
do konania súkromný znalecký posudok, túto iniciatívu v žiadnom ohľade na seba za stranu, ktorá

niečo tvrdí, nepreberá konajúci súd. Žalovaný má možnosť podložiť svoje tvrdenia (keďže za súčasného
stavu nijak neuniesol dôkazné bremeno) riadnymi dôkazmi, s ktorými je následne možné polemizovať, a
zaujať k nim stanovisko. Žalobcovia sa stotožňujú s doposiaľ ustáleným skutkovým stavom, ktorý vyšetril
Inšpektorát práce ako orgán štátnej správy na to určený. Inšpektorát práce ani žiadny štátny orgán
nemôže suplovať rozhodnutie zamestnávateľa o určení miery zavinenia v zázname o registrovanom

pracovnomúraze.Akspercentuálnouvýškoumieryzavineniazamestnanecnesúhlasí,nemôžepreniesť
zodpovednosť preukazovania, že miera zavinenia je vyššia alebo nižšia na stranu zamestnávateľa. Túto
povinnosť - preukázať mieru zavinenia, ktorá je iná ako tá ktorú uviedol zamestnávateľ v zázname o
registrovanom pracovnom úraze (v konkrétnom prípade zamestnávateľa to bolo 0%), má práve naopak
zamestnanec. Preto sa žalovaný nemôže stotožniť s právnym názorom, že práve on má povinnosť

podložiťsvojetvrdeniariadnymidôkazmi;tátopovinnosťnaopakvyplývazamestnancoviatenjunemôže
splniť len tým, že poukáže na šetrenie inšpektorátu práce, nakoľko ten nemá oprávnenie zasahovať do
určenia miery zavinenia (mieru zavinenia určuje zamestnávateľ). Žalobcovia teda nesprávne prenášajú
dôkazné bremeno ohľadom určenia miery zavinenia na žalovaného, túto povinnosť majú práve oni
sami, keďže poukázanie na porušenie právnych predpisov zamestnávateľa (voči rozsudku bola podaná

kasačná sťažnosť na Najvyšší súd SR) samo o sebe nestačí na určenie, že miera zavinenia na
strane zamestnávateľa je 100%. Žalovaný po posúdení všetkých skutočností a skutkových okolností
konkrétneho pracovného úrazu v zázname o registrovanom pracovnom úraze určil mieru zavinenia 0%,
podaním zo dňa 04.12.2020 na 10%.6. Dňa 19.02.2021 žalovaný doručil súdu návrh na vykonanie dôkazov, v ktorom uviedol, že navrhuje
vykonanie dôkazu - popis postupu výpočtu koreňových príčin - 1. a 2. časť. Vzhľadom na hospodárnosť

konania a nakoľko to okolnosti umožňujú si žalovaný dal vypracovať odborné vyjadrenie J. O. F.
- autorizovaného bezpečnostného technika, ktorý je okrem iného oprávnený vykonávať posúdenie
koreňových príčin úrazu, ktoré je súčasťou prílohy k podaniu. Popis postupu výpočtu koreňových
príčin okrem iného na strane 8 prvej časti odborného vyjadrenia uvádza výpočet, na základe ktorého
bola vypočítaná miera zavinenia v prípade vzniknutého pracovného úrazu. Na základe odborného

vyjadrenia je miera zavinenia určená nasledovne: žalovaný - podiel miery zavinenia je 14,7 %,
Púchovský mäsový priemysel, a.s. v konkurze a Baron Púchov s.r.o. - podiel miery zavinenia je
85,2%. Autorizovaný bezpečnostný technik, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie záverom uviedol, že
po podrobnom preštudovaní protokolu J./H., I. ako aj celého úrazového deja z vypočutia jednotlivých
zúčastnených nadobudol vážne podozrenie, že protokol je značne tendenčný a celé vyhodnotenie
záveru je zásadne v neprospech žalovaného. Na základe predloženého odborného vyjadrenia navrhol

aj vykonanie dôkazu a to výsluch svedka - J. O. F..

7. Dňa 09.11.2021 žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu doručili súdu podanie, ktorým
zobrali podanú žalobu späť voči pôvodne žalovanému 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX,
a pôvodne žalovanému 3/ Baron Púchov s.r.o., so sídlom Púchov, ul. Vsetínska 1354/15, IČO: 479

637 51 a to z dôvodu, že na základe sporu o príslušnosť bolo právoplatne Uznesením Krajského súdu
Trenčín, sp. zn. 4NcC 16/2019 rozhodnuté o rozdelení predmetnej žaloby a ponechaní na tunajšom súde
tú časť žaloby, ktorá pojednáva pracovnoprávny spor, teda prejednať a rozhodnúť o výrokoch uvedených
v bode 1. a 2. petitu žaloby, ktoré smerujú iba voči žalovanému. Vzhľadom k horeuvedenému zobrali
svoju žalobu voči pôvodne žalovaným 2/ a 3/ späť v plnom rozsahu a žiadali, aby konajúci súd voči nim

konanie zastavil a s ohľadom na okolnosti prípadu im nepriznal náhradu trov konania.

8. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č. k. 7Cpr/18/2019-202 zo dňa 28.11.2021 zastavil
konanie voči pôvodne žalovanému 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, a pôvodne žalovanému
3/ Baron Púchov s.r.o., so sídlom Púchov, ul. Vsetínska 1354/15, IČO: 479 637 51. Pôvodne žalovaným

2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise, oboznámením trestného spisu sp. zn. 1T/47/2018, svedeckými výpoveďami D. G. zo
dňa 08.08.2017 a 20.10.2017 a H. I. zo dňa 24.04.2016, 11.05.2016, 22.07.2016, 19.09.2016,

25.09.2017,znaleckýmposudkomč.10/2016Ing.JurajaLuca–záverZP,protokolomInšpektorátupráce
Trenčín IPTN-5-42-2.2.-T-J1, J2-17 zo dňa 16.02.2017, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
11S/50/2019 zo dňa 29.10.2019, rozhodnutím Inšpektorátu práce zn. KHIP-ROZ-2019/74,091/2017/1.2-
G zo dňa 20.03.2019, rozhodnutím Národného inšpektorátu práce zn. PO/VEZ/2019/3362, O-134/2019
zo dňa 15.04.2019, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/105/2019 zo dňa 11.02.2020,

výpočtom koreňových príčin od J. F. zo dňa 04.02.2021 a 14.05.2022, znaleckým posudkom č. 1/2023
znalca J. I. G. a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. F. B. bol zamestnancom žalovaného, a to na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa
25.07.2006, v znení dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.07.2007. V zmysle pracovnej zmluvy mali

dojednaný druh práce na pozícii elektromontér. Dňa 22.04.2016 v čase cca o 8:30 hod. v centrálnom
sklade mäsových výrobkov v spoločnosti Púchovský mäsový priemysel, a.s., so sídlom Vsetínska
1354/15, Púchov (objednávateľ) došlo ku smrteľnému pracovnému úrazu poškodeného F. B., ktorý na
mieste zraneniam úrazu podľahol, pričom na dané miesto bol vyslaný žalovaným na plnenie pracovných
úloh. F. B. a H. I. boli vyslaní žalovaným na dané miesto výkonu práce s pracovnou úlohou výmeny

svietidiel, a to na nezabezpečenom pracovisku objednávateľa, ktoré nebolo náležite vybavené a nebolo
tiež vopred špecificky dohodnuté, aké postupy a opatrenia na zabezpečenie majú byť prijaté na prácu
vo výške. Technickou príčinou úrazu bol bočný prítlak poškodených osôb o zábradlie tesnej pracovnej
plošiny v smere prevrátenia sa pomerne malou silou, a to za použitia necertifikovanej, svojpomocne
zhotovenej pracovnej plošiny, technicky nesprávne zabezpečenej konštrukcie bez pevného spojenia

kovového zábradlia s podlahou plošiny aj výložníkom vozidla, čo znemožnilo zabráneniu nehodového
deja, a to prevráteniu a pádu z veľkej výšky spolu s poškodenými osobami pracujúcimi na plošine.
Súd vykonal dôkaz znaleckým posudkom č. 10/2016 J. I. P. z odboru cestnej dopravy, kedy bolo
v intenciách vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne preukázaná technická nespôsobilosťpracovnej plošiny definovaná v predošlom odseku, pričom z posudku znalca nevplýva, že by priamou
alebo nepriamou príčinou prevrátenia plošiny bolo konanie zo strany D. G., ktorý nemohol ovplyvniť, že
zamestnávateľ pre poškodených ako zamestnancov nezabezpečil príslušné osobné ochranné pracovné

prostriedky, či dohodne zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce za určenia
bezpečného pracovného postupu, čo zamestnávateľ nesplnil.

11. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

12. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere.

14. Podľa§195ods.2Zákonníkapráce,pracovnýúrazjepoškodeniezdravia,ktorébolozamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

15. Podľa § 195 ods. 3 Zákonníka práce, pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste
do zamestnania a späť.
16. Podľa § 195 ods. 4 Zákonníka práce, za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania
zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom

pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania
sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak
vznikli za podmienok v nich uvedených.

17. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti

vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

18. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

19. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne

oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

20. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť
škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2

písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

21. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých
si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

22. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

23. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru), odo
dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať

práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

24. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty, ods. 3 ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec
utrpel pre plnenie pracovných úloh.

25. Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ v záujme
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

26. Podľa § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ v záujme
zaisteniabezpečnostiaochranyzdraviapriprácijepovinnýurčovaťazabezpečovaťochrannéopatrenia,
ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa
musia používať.

27. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce
pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie

a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko
náležite zabezpečené a vybavené.

28. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby

pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným
v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

29. Zákonník práce za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným

a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Môže ísť o vplyvy mechanické, ale aj chemické
a duševné. Za pracovný úraz možno považovať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej
súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz,
ku ktorému došlo pre plnenie pracovných povinností zamestnanca. O pracovný úraz nejde, ak došlo
k poškodeniu zdravia zamestnanca v čase, keď prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných úloh alebo

činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť
zodpovednosti len tým, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis. Musí ísť o zavinené porušenie
predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa.
Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti
sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou.

K pracovnému úrazu nemusí dôjsť z jedinej príčiny, ale aj z viacerých príčin. Ďalším predpokladom
tejto zodpovednosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo inom právnom vzťahu
podľa ust. §215 ZP a k pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania došlo pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zodpovednosť za pracovné úrazy a choroby z povolania
môže vzniknúť aj v pracovnom pomere na čiastočný pracovný úväzok. Tieto predpoklady preukazuje

poškodený. Dodržanie všetkých povinností vyplývajúcich z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci samo
osebe ešte nie je dôvodom na obmedzenie alebo zbavenie sa zodpovednosti.30. Dôvodomzbaveniasazodpovednostizamestnávateľa(liberácie)môžebyťlenpreukázanézavinené
protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkaz neviny
zamestnávateľa je právne irelevantný. Rozdiel medzi úplným a čiastočným zbavením sa zodpovednosti

je v predpokladoch a účinkoch. Na rozdiel od právnej konštrukcie úplného zbavenia sa zodpovednosti,
pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti stačí riadne oboznámenie zamestnanca s právnymi alebo
ostatnými predpismi a pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podmienka,
že sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, nemusí byť splnená, rovnako ako aj dodržiavanie týchto
predpisov a pokynov nemusí byť sústavne vyžadované a kontrolované. Zavinenie zamestnanca, ktoré

preukazuje zamestnávateľ, nemusí byť jedinou, ale jednou z príčin poškodenia zdravia. Pri opitosti
alebo zneužití iných omamných prostriedkov alebo psychotropných látok tieto okolnosti nemusia
byť jedinou, ale jednou z príčin poškodenia zdravia a nevyžaduje sa podmienka, že zamestnávateľ
nemohol škode zabrániť. Pri posudzovaní ľahkomyseľného konania zamestnanca treba prihliadať najmä
na kvalifikáciu zamestnanca, získané skúsenosti, dĺžku zamestnania. Ďalšou podmienkou právnej
kvalifikácie ľahkomyseľného konania zamestnanca je, aby aj spôsob činnosti konania bol v rozpore

s obvyklým spôsobom konania zamestnanca. Ak by si takýmto spôsobom počínali aj iní zamestnanci
a zamestnávateľ by im to trpel, konanie zamestnanca by nebolo možné hodnotiť ako ľahkomyseľné
vrozporesobvyklýmsprávanímsazamestnancov.Ľahkomyseľnékonaniezamestnancamôžespočívať
nielen v konaní, ale aj v opomenutí. Ide o kvalifikovanú nedbanlivosť bez ohľadu na to, či je vedomou
alebo nevedomou nedbanlivosťou. Týka sa vzťahu medzi konaním zamestnanca a poškodením zdravia.

31. Na základe vykonaného dokazovania, súd po skutkovej a právnej stránke vec posúdil tak, že
žalobný návrh je dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vo vzťahu k I. výroku súd uvádza, že medzi
stranami nebolo sporné, že úraz s následkom smrti, ktorý utrpel poškodený F. B., bol pracovným úrazom.
Súd uvádza, že sa jedná o pracovný úraz podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko poškodený

utrpel úraz pri plnení pracovných úloh daných zamestnávateľom.

32. Vo vzťahu k II. výroku súd uvádza, že príčinou vzniknutého pracovného úrazu s následkom smrti
poškodeného bolo to, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia §
6 ods. 1 písm. i) a j) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 14 ods. 3 a bod 1.1
Prílohy č. 6 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z.
z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach
a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných
činností v znení neskorších predpisov, a súčasne za porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovenia

§ 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene k doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

33. Na pracovisku Centrálny sklad mäsových výrobkov v subjekte Púchovský mäsový priemysel,
a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov žalovaný ku dňu výkonu práce 22.04.2016 nezabezpečil,

aby pri práci vo výške nad 1,5 metra boli na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoby
vykonávajúce stavebné práce zabezpečené kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným
prostriedkom, nakoľko poškodení zamestnanci F. B. a H. I. pri práci spočívajúcej vo výmene svietidiel
vo výške nad 1,5 m neboli zabezpečení proti pádu kolektívnym zabezpečením s využitím ochranných
a záchytných konštrukcií, a to zábradlia, ochranného ohradenia, lešenia, záchytného ohradenia,

záchytného lešenia alebo záchytnej siete, alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti
pádu, a to pracovným polohovacím systémom tvoreným najmenej miestom ukotvenia, spojovacími
prostriedkami a bezpečnostným pásom, alebo systémom zachytenia pádu tvoreným najmenej miestom
ukotvenia, spojovacími prostriedkami, zariadením na tlmenie pádu a celotelovým bezpečnostným
postrojom. Žalovaný ako subjekt vykonávajúci prostredníctvom svojich zamestnancov, poškodených

F. B. a H. I., práce pre inú právnickú osobu, nedohodol s objednávateľom týchto prác Púchovský
mäsový priemysel, a. s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov zabezpečenie a vybavenie pracoviska
na bezpečný výkon práce a práce sa začali, aj keď pracovisko nebolo náležíte zabezpečené a
vybavené, nakoľko výkon prác spočívajúcich vo výmene svietidiel v centrálnom sklade mäsových
výrobkov na pracovisku objednávateľa dohodol s objednávateľom prác telefonicky, pričom sa dohodol

s pracovníkom technického úseku objednávateľa prác K. B. iba všeobecne na tom, akú prácu je
potrebné vykonať, avšak nedohodol s objednávateľom prác žiadne bližšie postupy a opatrenia na
zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce, a to konkrétne podmienky bezpečného
výkonu prác vo výške, ktoré bolo v súvislosti s charakterom objednaných prác nevyhnutné vykonať,najmä vybavenie pracoviska vhodnými pracovnými prostriedkami určenými na prácu vo výške a
na prístup na dočasné pracovisko vo výške, zabezpečenie vzájomnej informovanosti a koordinácie
činností, dohodnuté práce sa následne začali, aj keď pracovisko nebolo náležíte zabezpečené

a vybavené. Žalovaný neurčil bezpečný pracovný postup pre vykonanie prác vo výške, spočívajúcich
vo výmene svietidiel, nakoľko neurčil v bezpečnom pracovnom postupe pre výmenu svietidiel najmä
spôsob bezpečného prístupu zamestnancov na dočasný pracovisko vo výške a s tým súvisiaci výber
najvhodnejšieho pracovného prostriedku, potrebného na výkon prác vo výške, podmienky použitia
strojov a zariadení, Časovú nadväznosť a spôsob vykonania jednotlivých činností, spôsob kolektívneho

alebo individuálneho zabezpečenia proti pádu a spôsob zabezpečenia dotknutých pracovísk. Vzhľadom
k neurčeniu bezpečného pracovného postupu pre výmenu svietidiel poškodení zamestnanci F. B. a H.
I. neboli oboznámení s bezpečným pracovným postupom pre prácu, ktorá im bola na deň 22.04.2016
zadaná.

34. Súd nevzhliadol žiadne dôvody k zbaveniu sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz

(liberácie) a to ani čiastočne, pričom naopak zistil porušenia na strane žalovaného uvedené v odseku 32
tohto rozsudku. K rovnakým zisteniam a záverom dospel aj Inšpektorát práce Trenčín v rozhodnutí zn.
IPTN/KHIP/ROZ/2019/74, 091/2017/1.2/G zo dňa 20.03.2019 a Národný inšpektorát práce v rozhodnutí
zn. PO/BEZ/2019/3362, O-134/2019 zo dňa 15.04.2019 a Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn.
11S/105/2019 zo dňa 11.02.2020.

35. Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti na úseku
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; nakoľko žalovaný vykonávajúci práce pre inú právnickú osobu
nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce a
práce sa začali, aj keď pracovisko nebolo náležíte zabezpečené a vybavené, čím porušil ustanovenia

§ 18 ods. 3 zákona o BOZP. Žalovaný neurčil bezpečné pracovné postupy pre vykonanie prác vo
výške spočívajúcich vo výmene svietidiel v centrálnom sklade mäsových výrobkov u objednávateľa,
čím porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP tým, že neurčil a nezabezpečil ochranné
opatrenia, ktoré sa musia vykonať a neurčil a nezabezpečil ochranné prostriedky, ktoré sa musia
používať v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím porušil ustanovenie § 6 ods.

1 písm. j) zákona o BOZP. Žalovaný nezabezpečil výber najvhodnejších pracovných prostriedkov na
zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok pri vykonávaní dočasnej práce vo výške,
ktorú nie je možné vykonávať bezpečne, vo vhodných ergonomických podmienkach a z vhodnej plochy,
čím porušil ustanovenia § 4 ods. 3 v nadväznosti na bod 5.1.1. Prílohy č. 2 k nariadeniu vlády
Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách

pri používaní pracovných prostriedkov, nezabezpečil, aby pri práci vo výške nad 1,5 metra boli na
všetkých pracoviskách a komunikáciách osoby vykonávajúce stavebné práce zabezpečené kolektívnym
zabezpečením alebo osobným ochranným prostriedkom proti pádu podľa Prílohy č. 6 k vyhláške
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi

súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení
neskorších predpisov a v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 písm. d) zákona o BOZP, čím porušil
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) zákona o BOZP v nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 3 v nadväznosti
na bod 1.1 Prílohy č. 6 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon
niektorýchpracovnýchčinnostívzneníneskoršíchpredpisov.Žalovanýsanemôžezbaviťzodpovednosti
zazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácisvojichzamestnancovzdôvodu,žetítozamestnanci
vykonávajú práce na pracovisku iného subjektu, prenesením na objednávateľa prác iba prostredníctvom
ústnej, neurčitej (neformálnej) a všeobecnej dohody s objednávateľom prác, ktorej obsah navyše nie

je zachytený písomne, ale je závislý iba od pamäťových schopností účastníkov príslušných dialógov,
v rámci ktorých mali tieto prísľuby odznieť. Ani nevedomosť žalovaného o konkrétnom rozsahu prác a
podmienkach ich výkonu ho nezbavuje povinností určených Zákonníkom práce a predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje súd za
jednoznačne preukázané porušenie povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo

strany žalovaného. Porušenie povinnosti žalovaným bolo preukázané a dostatočne podložené dôkazmi.
V prejednávanom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa účastník konania nemôže zbaviť.
Išlo o porušenie, resp. neplnenie si povinností žalovaného v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. Ide o zodpovednosť za výsledok, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie.36. Podľa názoru súdu je žalovaný ako zamestnávateľ poškodených povinný znášať zodpovednosť za
následky, za nedodržanie príslušných zákonných povinností, v dôsledku ktorých došlo k pracovnému

úrazu zamestnancov, pretože v predmetnom zákone nie sú stanovené liberačné dôvody na zbavenie
sa objektívnej zodpovednosti. Žalovaný ako zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské,
stavebné a iné práce je podľa § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. povinný dohodnúť s objednávateľom
prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až
vtedy, keď je pracovisko náležíte zabezpečené a vybavené. V danom prípade však žalovaný ako

zamestnávateľ nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný
výkon práce. Súd má za preukázané, že žalovaný, ktorého poškodení zamestnanci vykonávali prácu
na dočasnom pracovisku, pričom nebola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca, je teda
objektívne zodpovedný za spôsobenie závažného pracovného úrazu s následkom smrti a závažného
pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, porušením svojich povinností vyplývajúcich zo zák. č.
124/2006 Z. z.

37. Súd podporne dopĺňa odôvodnenie rozsudku o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
R 11/1978: Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri práci so strojom, ktorý pre svoje nedostatky zo
stránky bezpečnosti práce nemá byť vôbec v prevádzke, nastalo na strane zamestnávateľa porušenie
základných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V takom prípade by bolo v rozpore

s výchovným poslaním ustanovenia § 196 ods. 2 písm. a) ZP, ak by zamestnávateľ mohol, hoci len
čiastočne, zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz.

38. Vychádzajúc zo skutkových zistení a na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a

súhrnne súd dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo zbaviť zodpovednosti v súvislosti s
pracovným úrazom poškodeného podľa už citovaných ustanovení § 196 Zákonníka práce a to ani
čiastočne. Preto súd vo výroku II. určil mieru zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za škodu
spôsobenú pracovným úrazom v rozsahu 100% tak, ako ju predpokladá ustanovenie § 195 ods. 1
Zákonníka práce.

39. V situácii, pokiaľ si strana zaobstará vlastné dôkazy a predloží odborné vyjadrenie alebo súkromný
znalecký posudok, ktoré si zadovážila sama, urobila tak v súlade so svojimi právami a povinnosťami
sporovej strany/účastníka konania (čl. 6 ods. 1 a § 149 CSP) a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), dokazovanie vykoná v zásade na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP)

a pritom sa riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP). Žalovaný si zaobstaral
a v konaní predložil vlastné dôkazy: Výpočet koreňových príčin od J. F. zo dňa 04.02.2021 a 14.05.2022,
znalecký posudok č. 1/2023 znalca J. I. G. H. a súvislosti závažných pracovných úrazov nebohého
F. B. a poškodeného H. I. zamestnancov spoločnosti Sládek a syn – Elektroinštalácie, s.r.o. Súd
predmetné dôkazy vykonal ich čítaním na pojednávaní, pričom však pri rozhodovaní neprihliadol ani

na jeden z predložených dôkazov. Dôveryhodnosť listiny Výpočet koreňových príčin od J. F. žalobca
spochybňoval od momentu ich predloženia súdu žalovaným a súd sa stotožnil s námietkami žalobcu
k týmto listinám, že sú nedôveryhodné. Súd totožne so žalobcom poukazuje na skutočnosť, že vo
verzii zo dňa 04.02.2021 je podiel zavinenia smrteľného pracovného úrazu rozdelený medi žalovaného
v rozsahu 14,7 % a zvyšných 85,2 % je na pleciach firiem, k priestore ktorých sa menili svietidlá; v

jeho verzii zo dňa 14.05.2022 je predmetných 14,7% určených na zamestnávateľa rozdelené tak, že
zamestnávateľ nesie 0 % zodpovednosti a zamestnanci 46,9 % a v jeho opravnej – tretej – verzii
je to opätovne pozmenené tak, že z 14,7% je 0% zodpovednosti na zamestnávateľovi a 100% na
zamestnancoch. Vo vzťahu k žalovaným predloženému súkromnému znaleckého posudku č. 1/2023 J.
I. G. žalobca vzniesol námietky, že samotné znalecké skúmanie ako také je nedôveryhodné, pričom

zo znaleckého posudku by malo byť aj zrejmé z akých zistení znalec vychádza, ako k ním dospel,
na základe akých úvah dospel k svojim záverom a predovšetkým teda závery by mali byť logickým
vyústením vykonaného skúmania. V danom prípade, po oboznámení sa so znaleckým posudkom
absentuje akékoľvek logické vyústenie znaleckého skúmania, keďže znalec bez akékoľvek spojitosti
s vykonaným rozborom len hodnotí vnútorný psychický postoj ku konaniu poškodeného a následne

do záveru posudku opíše konkrétne právne pasáže z ustanovení o liberácii čiastočne zamestnávateľa
podľa § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, s opomenutím že za ľahkomyseľné konanie nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Navyše znalec nesmie riešiť právne
otázky a znalec z technického odboru nesmie hodnotiť vnútorný psychický postoj konkrétnej osobybez dôkazov. Opísanie z kontextu vytrhnutých pasáží o čiastočnej liberácii zo zákonníka práce nie
je žiadnym logickým vyústením konkrétneho skúmania znalca a preto závery znaleckého posudku
sú zjavne neobjektívne, nepresvedčivé, a nesprávne, opomínajúce iné, ku liberácii právne relevantné

závery z vykonaného dokazovania, a to tie, že za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú
neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Súd sa stotožňuje aj s námietkami žalobcu vo vzťahu
k predloženému znaleckému posudku a uvádza, že znalec z technického odboru nemá v znaleckom
posudku hodnotiť vnútorný psychický postoj konkrétnej osoby k určitému konaniu, tak ako je uvedené
v znaleckom posudku napr. na strane 5 bod d/ kde znalec posudzuje konanie nebohého poškodeného

F. B. ako „nedbanlivostné porušenie svojich povinností na úseku BOZP“. Taktiež v Závere posudku
kde sa uvádza, že „Postihnutý pán F. B. konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju
kvalifikáciu a doterajšie skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví...“, pričom ide o pasáže
zo zákonných ustanovení o čiastočnej liberácii zamestnávateľa podľa § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka
práce. Preto súd pri rozhodovaní neprihliadol na vyššie uvedené žalovaným predložené dôkazy.

40. Žalovaný vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie, avšak túto súd nepovažuje za dôvodnú,
nakoľko jeho vecná legitimácia je v spore daná ustálenou rozhodovacou praxou súdov v súlade so
zákonnýmiustanoveniami§316CSP,§195,196ZP,keďžežalovanýjezamestnávateľompoškodeného,
ktorý nesporne utrpel pracovný úraz s následkom smrti, pričom v predmetnom konaní sa o. i. rieši
zodpovednosť za zavinenie, ktorá bola preukázaná a prislúcha žalovanému v zmysle odôvodnenia tohto

rozsudku v súlade s aplikovanými ustanoveniami právnych predpisov.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Pracovné právo , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2024

Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2024