Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10C/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200872
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Nemčeková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624200872.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou, PhD., v právnej

veci žalobcov: 1. A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. XX, XXXX E., A., 2. F. D., narodený
XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX H., 3. I. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXXX, XXX XX K. L.,
4. A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX N., 5. O. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX N. L. XXX, zastúpení: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 232 757, proti žalovaným: 1. F. K., neznámy, 2. J. K., A. F., neznáma, zastúpení: Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že vec patrí
do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovaným voči žalobcom v 1. – 5. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2024 sa žalobca v 1. rade (vystupujúci pôvodne sám
ako žalobca) domáhal proti pôvodným žalovaným v 1. až 3. rade určenia, že nehnuteľnosť evidovaná
Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území: K. L., obec: K.
L., okres: N., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra "C", evidovaný na

katastrálnej mape s parc. č. XXXXX, o výmere 1213 m2, druh pozemku: záhrada patrí do dedičstva po
N. D., A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. L., a to v rozsahu podielu
1/1 k celku, a nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúca
sa v katastrálnom území: K. L., obec: K. L., okres: N., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako
pozemok parcela registra "C", evidovaný na katastrálnej mape s parc. č. XXXXX, o výmere 2651 m2,
druh pozemku: orná pôda patrí do dedičstva po N. D., A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K. L., a to v rozsahu podielu 1/1 k celku.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vnukom po poručiteľke, nebohej N. D., A. G.. Žalobca nepozná
údaje o trvalom pobyte a dátume narodenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a v tejto súvislosti priložil
k žalobe správu z obce K. L., že v evidencii obyvateľov nie sú informácie o týchto osobách, a rovnako
tak priložil aj odpoveď z Ministerstva vnútra SR v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ nedá jednoznačne
určiť a vo vzťahu k žalovanému 2/ ministerstvo uvádza, že daná osoba sa v registri nenachádza.
Žalovaní sú formálne evidovaní ako vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sú zapísané
Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území: K. L., obec:

K. L., okres: N., a to: 1/ na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej
mape parc. č. XXXXX, o výmere 1213 m2, druh pozemku: záhrada, pričom žalovaný 1/ má evidovaný
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku a žalovaný 2/ podiel o veľkosti 1/2 k celku; 2/ na LV č.
XXXX ako pozemok parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXXX, o výmere2651 m2, druh pozemku: orná pôda, pričom žalovaný 3/ má evidovaný podiel o veľkosti 1/1 k celku. Na
oboch listoch vlastníctva figuruje ako správca Slovenský pozemkový fond, pričom tituly nadobudnutia sú
datované do roku 2010, jednalo sa o pozemkové úpravy. Žalovaní boli do LV č. XXXX a LV č. XXXX pre

katastrálne územie K. L. zapísaní na základe rozhodnutia Okresného pozemkového úradu v Malackách
podč.j.I./141-Vrakovlastníci,resp.spoluvlastníci.Spornéparcelybolipredtýmzapísanéako:PKvložka
XXXX - parcela číslo XXX (predtým) - v súčasnosti parcely registra "C" s parc. č. XXXXX a PK vložka
XXXX - parcela číslo XXX (predtým) - v súčasnosti parcela registra "C" s parc. č. XXXXX. V dôsledku
rozhodnutia úradu v Malackách boli vyššie uvedené parcely prečíslované. Pozemkové úpravy, ktoré

popisuje vyššie, však neprebehli správne. Vlastníkom pôvodných parciel č. XXX B. Q. XXX bol pôvodne
R. N. (žalovaný 3), ktorý tieto zdedil po svojej matke G. N., A. G., a ktorý vlastníctvo k vyššie uvedeným
parcelám previedol na poručiteľku N. D.. Právnym predchodcom žalobcu bola poručiteľka. Poručiteľka
parcely PK XXX a PK XXX kúpila od pôvodného vlastníka, čo sa však z bližšie nezistených dôvodov
nezaevidovalo do katastra nehnuteľností. Kúpnou zmluvou žalobca nedisponuje, avšak podarilo sa
mu dohľadať Potvrdenku zo dňa 10.05.1968, ktorá potvrdzuje to, že poručiteľka kúpila parcelu PK

XXX vo výmere 1180 m2 a parcelu PK XXX vo výmere 337 štvorcových siah, v súčasnosti približne
1.212 m2. Potvrdenka tiež potvrdzuje, že za vyššie uvedené parcely zaplatila poručiteľka 10.000 Kč.
Potvrdenku vystavil namiesto žalovaného 3/ jeho zástupca K. H., ktorý konal na základe splnomocnenia
udeleného žalovaným 3/. Od daného okamihu, teda roku 1968, poručiteľka tieto pozemky riadne užívala
a obhospodarovala ako svoje vlastné, nakoľko za ne preukázateľne zaplatila kúpnu cenu a to až do

svojej smrti dňa 26.10.1996. Inštitút vydržania bol zavedený v Občianskom zákonníku (OZ) s účinnosťou
odo dňa 01.04.1983, pričom najskôr bolo možné vydržať nehnuteľnosť ku dňu 01.04.1984. Po smrti
poručiteľky však tieto pozemky neboli predmetom dedičského konania. V rámci dedičského konania bol
všetok majetok poručiteľky odkázaný žalobcovi a to na základe dohody dedičov. V rovnaký deň tiež
žalobcova matka resp. dcéra poručiteľky, uvedomujúc si vyššie uvedené, spísala notársku zápisnicu

slúžiacu ako osvedčenie o prehlásení účastníčky o nadobudnutí vlastníctva k sporným parcelám na
základe vydržania podľa § 56 ods. 1 a § 63 zák. č. 323/1992 Zb. pri splnení podmienok v súlade s ust. §
134 OZ. Od uvedeného okamihu pozemky užíva žalobca. Po niekoľkých rokoch od dedičského konania
savšakdozvedelinformáciu,žespornépozemkysúvsúčasnostievidovanénainéjemuneznámeosoby.
Nakoľko však došlo k prečíslovaniu parciel, tak tieto potreboval najprv identifikovať, čo sa mu podarilo

až vďaka odpovedi OÚ Malacky, resp. ich identifikácie parciel zo dňa 03.10.2023. Inštitút vydržania bol
zavedený novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01.04.1983, pričom v zmysle § 135a „Vlastníkom
veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§
132aods.1)hnuteľnúvectrirokyanehnuteľnúvecdesaťrokov.Obdobne,pokiaľniejeustanovenéinak,
nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2)." Z dôvodu nemožnosti

dohľadania kúpnej zmluvy a z dôvodu absencie záznamu v katastri nehnuteľností sa vlastnícke právo
vyvodzuje primárne z titulu vydržania. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že poručiteľka splnila
podmienky vydržania, nakoľko vyššie opísané parcely ako spôsobilý predmet vydržania oprávnene
držala v dobromyseľnom domnení, že jej patria, a to nepretržite po zákonom ustanovenú dobu viac ako
10 rokov ešte pred rokom 1992. Sporné parcely totiž kúpila od pôvodného vlastníka, za čo aj zaplatila

kúpnu cenu. Patrili teda iba výlučne jej. Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, nehnuteľnosti držala minimálne
od roku 1968, čo do jej smrti predstavuje skoro tri desaťročia. Žalobca má z týchto dôvodov za to, že
predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pre kat. územie: K. L., vydržala jeho
stará mama, resp. poručiteľka, a že táto v čase svojej smrti bola ich skutočnou výlučnou vlastníckou a
žiada, aby súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nej. Žalovaní sú osoby zapísané na listoch

vlastníctva popísaných vyššie, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom podľa § 34 ods. 18 zákona
č. 330/1991 Zb..

3. Žalobca naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe odôvodnil ust. § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 26/2007 z 16.12.2008.

4. Zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.05.2024 uviedol, že v prípade
žalovaného 3/ nie je na rozdiel od žalovaných 1/ a 2/ preukázané, že ide o nezisteného vlastníka.
Uvedená osoba nar. XX.XX.XXXX žila a zomrela XX.XX.XXXX vo K. (podľa informácií plnomocenstva z
23.04.1968 a z Čestného vyhlásenia zo dňa 10.12.2022). Ak sú známi jej právni nástupcovia, uplatnený

nárok by si mal žalobca prioritne riešiť s nimi. SPF v takomto prípade nie je oprávnený zastupovať
žalovaného 3/. Poukázal na uznesenie NS SR 8Cdo/94/2018) a upozornil, že účastníkmi súdneho
konania by mali byť všetci dedičia po N. D. podľa osvedčenia o dedičstve D2306/96, Dnot456/96. Čo
sa týka splnenia podmienok vydržania právnou predchodkyňou žalobcu, SPF konštatuje, že v zmyslenálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018 možno
považovať za domnelý (putatívny) titul, podľa ktorého mohla byť uvedená osoba presvedčená o tom,
že jej dotknuté nehnuteľnosti vlastnícky kúpnu zmluvu medzi ňou a pôvodným vlastníkom R. N.. O

realizácii danej kúpy svedčí potvrdenka z 10.05.1968 a neskoršie dôkazy, a to Notárska zápisnica zo
dňa 18.03.1998 a Čestné vyhlásenie matky žalobcu zo dňa 10.12.2022. Pri poskytovaní súdnej ochrany
v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva
na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia §
134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav
nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje,
resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne

konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

Čo sa týka splnenia ďalšej podmienky vydržania, ktorou je nakladanie s nehnuteľnosťami ako s
vlastnými počas celej vydržacej doby, v už uvádzaných dôkazoch sa píše, že právna predchodkyňa
žalobcu nehnuteľnosti od času kúpy až do jej smrti v roku 1996 užívala a tiež, že nehnuteľnosti užíva
rodina žalobcu dodnes. SPF pripája mapku dotknutých nehnuteľností, podľa ktorej je CKN parcela
XXXXX súčasťou väčšieho poľnohospodárskeho bloku a CKN parcela XXXXX je tiež súčasťou sčasti

zarastenej trávnatej plochy. Pre SPF skutočnosť nakladania s nehnuteľnosťami ako vlastnými je sporná
napr. s CKN parcelou XXXXX nemôže žalobca sám nakladať, keďže je súčasťou poľnohospodárskeho
bloku ani ju nemôže prenajímať tretej osobe, keďže nie je jej vlastník podľa katastrálneho zápisu. Aj v
období do roku 1989 bolo samostatné nakladanie v zmysle jej reálneho obhospodarovania podľa názoru
SPF vylúčené, keďže všetky poľnohospodárske pozemky v poľnohospodárskych blokoch boli užívané

družstvami príp. inými socialistickými organizáciami. Preukázanie nakladania s vecou automaticky
nepreukazuje ani vyhlásenie o užívaní dotknutých parciel uvedené v notárskej zápisnici z 18.03.1998
právnou predchodkyňou žalobcu N. D.. V uvedenej súvislosti SPF odkazuje na uznesenie NS SR
6Mcdo17/2010 z 28.03.2012, podľa ktorého: „Pokiaľ sa žalovaná proti žalobe bránila tvrdením, že jej
právna predchodkyňa (E. J.) nadobudla vlastnícke právo k tým istým pozemkom vydržaním, bolo jej

povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať, teda preukázať existenciu zákonom stanovených podmienok
pre vydržanie vlastníckeho práva, t.j. oprávnenú (dobromyseľnú) držbu, trvajúcu po stanovenú dobu, a
spôsobilý predmet vydržania. Ak žalovaná preukazovala nadobúdací titul svojej právnej predchodkyne
predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, osvedčovala táto listina, iba
pravdivosť toho, že ju spísala notárka a že (E. J.) urobila pred notárkou vyhlásenie. Neosvedčovala

však existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto
podmienkach). Predloženie tejto listiny, ktorú inak odvolací súd navyše nesprávne považoval za
nadobúdací titul vlastníckeho práva, preto nemalo za následok prechod dôkazného bremena na
žalobcov, t.j. ich povinnosť preukazovať neexistenciu oprávnenej držby (E.J.). Dôkazné bremeno
ohľadne preukázania pravdivosti obsahu uvedenej listiny zostalo na žalovanej.“ Tvrdenie držiteľa o

tom, že mu vec patrí (§126 a §134 OZ) a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné (R8/1991). Jedným zo znakov oprávnenej držby je nakladanie oprávneného držiteľa s
vecou ako vlastnou. Spôsob nakladania s vecou ako vlastnou objektivizuje dobromyseľnosť držiteľa.
Podstata nakladania s vecou ako vlastnou nespočíva v jej faktickom ovládaní. Fyzické ovládanie je len

jedným z možných spôsobov nakladania s vecou, a to už preto, že niektoré veci fyzicky držať nemožno.
Záleží teda na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto s ohľadom na zvyklosti a všeobecné
názory nakladá s vecou ako vlastnou. (R., I. a kol. Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel, str. 745).
SPF akceptuje skutočnosť nesprávneho zápisu projektu pozemkových úprav v k.ú. K. L. z roku 2010,
podľa ktorého bola p.k. parcela XXX pôvodne patriaca R. N. zapísaná do vlastníctva F. K. a J. K., obaja

v 1/2-ici. Z uvedeného dôvodu žalobca správne podal žalobu aj voči žalovaným 1 a 2 ako aktuálnym
vlastníkom CKN parcely XXXXX.5. Žalobca v replike, doručenej súdu dňa 25.06.2024, podal návrh na pristúpenie ďalších subjektov
do konania, konkrétne dedičov po poručiteľke N. D., A. G., ktorými sú: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt: G. X, XXX XX H., syn poručiteľky, namiesto dcéry poručiteľky I. B., ktorá dedičstvo odmietla

nastupujú jej deti: I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXXX, XXX XX K. L., vnučka poručiteľky, A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: M. XX, XXX XX N., vnučka poručiteľky, O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt: N. L. XXX, XXX XX N. L., vnučka poručiteľky. Dedičia súhlasili so vstupom do tohto konania na
strane žalobcov, čo vyplýva aj z textu samotného splnomocnenia ktoré udelili. Okruh dedičov vyplýva aj
z osvedčenia o dedičstve, ktoré už tvorí súčasť súdneho spisu a ktoré bolo prílohou žaloby. Nakoľko I.

B. dedičstvo odmietla, táto nie je v pozícií žalobcu s poukazom na ust. § 467 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný tiež považoval za sporné, že boli dlhodobo užívané pozemky zo strany žalobcu a jej právnej
predchodkyne. Za týmto účelom žalobca produkoval tvrdenia, ako aj priložil dôkaz v podobe notárskej
zápisnice, ako aj čestné vyhlásenie matky žalobcu, ktoré nebolo zástupcom žalovaných spochybnené.

6. Zástupca žalovaných v duplike, doručenej súdu dňa 30.07.2024, zotrval na svojich tvrdeniach

uvedených vo vyjadrení k žalobe v bode I. Podľa žalovaného v konaní bolo preukázané, že žalovaný
3/ R. N. zomrel XX.XX.XXXX vo K., nemá hmotnoprávnu ani procesnoprávnu subjektivitu a preto (na
rozdiel od právneho nároku žalobcov prezentovaného v zaslanej replike) nemôže byť tento účastníkom
súdneho konania. Zápis rozhodnutia o vykonaní pozemkových úprav do katastra nehnuteľností
predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných. Vykonanie pozemkových

úprav znamená nemožnosť tretej osoby s úspechom sa domáhať určenia vlastníckeho práva na súde
k novovytvorenému pozemku, ktorý má zodpovedať pôvodnému pozemku. Uvedený názor prezentuje
aj rozhodovacia prax súdov napr. KS Trnava 25Co 134/2018, KS Trenčín 5 Co 344/2017, KS B.
Bystrica 16Co 494/2016. Priložil článok F. N. N. G. s názvom Pozemkové úpravy a určovacia žaloby
publikovaný v Bulletine Slovenskej advokácie 6/2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti SPF požaduje

žalobu zamietnuť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobcovia si vlastnícke právo začali uplatňovať
po cca. 55 rokoch od neformálnej kúpy dotknutých nehnuteľností v roku 1968 a cca. po 35 rokoch od
zmenyspoločenskýchpomerovvbývalomČeskoslovenskuvroku1989.Predmetnénekonaniežalobcov
má za následok absenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby s následkom jej
zamietnutia. O uvedenom nekonaní sa zmieňuje aj citovaný odborný článok, keď uvádza, že „ak je osoba

dlhodobo nečinná pri uplatňovaní svojich práv ako vlastníka veci, nemožno jej donekonečna poskytovať
ochranu a možnosť nápravy“. V priebehu času je potrebné zohľadňovať iné právne skutočnosti,
ktoré majú vplyv na vlastnícke právo skutočného vlastníka, ako napr. vydržanie, dobromyseľnosť
nadobúdateľa, originárne nadobudnutie vlastníckeho práva na exekučnej dražbe, obmedzená ochrana
oprávneného dediča. Konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu o schválení vykonania pozemkových

úprav je a má byť právnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na možnosti ochrany prípadných tretích osôb,
ktoré majú právny titul osvedčujúci ich vlastnícke právo k pôvodným pozemkom. Od zápisu schválenia
rozhodnutia o vykonaní pozemkových úprav do katastra nehnuteľností OPÚ XXXXX XXXXXX XXX
Vr právoplatné 14.07.2010, ktorým získali k dotknutým parcelám vlastnícke právo žalovaní, až do
doručenia žaloby spochybňujúcej ich vlastníctvo uplynulo cca. 14 rokov. Počas uvedeného obdobia boli

dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo k dotknutým parcelám reálne patrí. K absencii naliehavého
právneho záujmu SPF v tejto duplike citoval z rozsudku NS SR 4Cdo130/2007 a z rozsudku NS ČR
31Cdo154/2006. SPF preukázanie užívania nehnuteľností považuje za sporné, podľa pripojenej mapky
zo zbgis.sk je CKN parcela XXXXX zarastená a neudržiavaná.

7. Súd uznesením zo dňa 04.12.2024 rozhodol vo výroku I. tak, že pripustil, aby do konania na stranu
žalobcu pristúpili ako žalobca 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX H., ako žalobkyňa 3/ I.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXXX, XXX XX K. L., ako žalobkyňa 4/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XX, XXX XX N. a ako žalobkyňa 5/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. L. XXX. Tým istým
uznesením vo výroku II. súd zastavil konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosť evidovaná Okresným

úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území: K. L., obec: K. L., okres:
N., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra „C“ evidovaný na katastrálnej
mape s parc. č. XXXXX, o výmere 2651 m2, druh pozemku: Orná pôda patrí do dedičstva po N. D., A.
G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. L., a to v rozsahu podielu 1/1 k celku.
Vo výroku III. toho istého uznesenia súd rozhodol, že v zastavenej časti konania žalobca nemá nárok na

náhradu trov konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2024 vo výroku I. a dňa
28.12.,2024 vo výroku II. a III.8. Na pojednávaní žalobcovia pred súdom zotrvali na žalobe, na svojich písomných podaniach a žiadali,
aby súd určil, že nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúca
sa v katastrálnom území: K. L., obec: K. L., okres: N., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok

parcela registra "C" evidovaný na katastrálnej mape s parcelným č. XXXXX, o výmere 1213 m2, druh
pozemku:záhrada,patrídodedičstvapoN.D.,A.G.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelej26.10.1996,naposledy
bytom K. L., a to v rozsahu podielu 1/1 k celku.

9. Žalobca v 1. rade A. B. na pojednávaní uviedol, že od malička býval v obci K. L., S. K. XX, ktorý hraničí

so záhradou, ktorú kúpila jeho starenka N. D.. Bol pri kúpe tohto pozemku. Podrobnosti a spisy nebral
na vedomie, pretože vtedy mal 8 rokov. Stará mama pozemky obhospodarovala, otec tam napríklad
inštaloval závlahový systém. Po smrti N. D. boli pozvaní na pozostalostné konanie, kde boli spísané aj
zápisnice ohľadne vydržania. Až po rokoch zistil, keď mu druh sestry povedal, že na LV sú uvedené
neznáme osoby. Písal na kataster, na obec a SPF a všade dostal zamietavé odpovede. Čo sa týka
udržiavania pozemku, matka má 84 rokov, je veľmi chorá, je nevládna a už sa o obhospodarovanie

pozemku nemôže starať. Tak isto sa nestarajú ani jeho súrodenci ani on, keďže býva v zahraničí.
Osobne navštívil kataster, kde mu nevedeli vysvetliť, ako sa mohlo zmeniť vlastníctvo na majiteľa F. a J.
K.. Na katastri mu povedali, že sa stala chyba a ospravedlňovali to aj pozemkovými reformami.

10. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca a žalovaný.

11. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

12. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

13. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

14. V prejednávanej veci v čase rozhodnutia súdu vo veci samej vystupujú v konaní na strane
žalobcu dedičia po poručiteľke N. D., A. G.. Do úvahy prichádzajúci dedičia tvoria nerozlučné procesné
spoločenstvo v zmysle ust. § 78 ods. 1 CSP, čo potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu SR (napr. uznesenie tohto súdu sp. zn. 8Cdo/94/22018 z 16.05.2019). Súd z osvedčenia

o dedičstve sp. zn. D 2306/96, D Not 456/96, spísaného dňa 18.03.1998 F. K. J., notárom ako súdnym
komisárom (č.l. 8) zistil, že okruh súčasných žalobcov v 1. až 5. rade zodpovedá okruhu do úvahy
pripadajúcich dedičov po spomínanej poručiteľke a z tohto dôvodu preto nebol daný procesný postup
podľa ust. § 78 ods. 2 CSP.

15. V konaní nebolo sporné a obsahom vyjadrenia Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, zo dňa
03.10.2023 (č. l. 17) bolo aj preukázané, že pozemok parcela registra C č. XXXXX, o ktorého vlastníctvo
ku dňu smrti poručiteľky sa vedie tento súdny spor, bol vytvorený (vznikol) pozemkovými úpravami podľa
zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 330/1991 Zb.“). Na účely posúdenia tejto žaloby (najmä ďalej súdom skúmanej otázky
naliehavého právneho záujmu) súd použil znenie ustanovení tohto zákona účinné v roku 2010, v ktorom
spomínaný pozemok vznikol. Podstatná časť týchto ustanovení je v tomto znení účinná aj v čase
vyhlásenia tohto rozsudku.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové
usporiadaniepozemkovéhovlastníctvavurčitomúzemíaostatnéhonehnuteľnéhopoľnohospodárskeho
a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami
a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami
poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy zahŕňajúa) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných
práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy
pozemkov),

b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním
právnych pomerov.

18. V ust. § 2 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. sú uvedené dôvody pozemkových úprav.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak
a) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu
vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona,
b) došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav
(§ 3),
c) má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné

podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti,
d) je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme
a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny,
e) má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných
pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov,

f) sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného užívania viac ako 25
percent výmery poľnohospodárskej pôdy,
g) je potrebné riešiť dôsledky živelných pohrôm.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy sa vykonávajú spravidla naraz pre celé

katastrálne územie, ktoré tvorí obvod pozemkových úprav.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkovým úpravám podliehajú všetky pozemky v obvode
pozemkových úprav.

22. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. do obvodu projektu pozemkových úprav možno zahrnúť
aj pozemky, ktoré svoju polohu, tvar a vlastníctvo nemenia, ak je to účelné pre vytvorenie súvislého
mapového diela; postupy uvedené v prvej časti zákona sa na tieto pozemky nepoužijú.

23. Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona č. 330/1991 Zb. obvodný pozemkový úrad rozhoduje v správnom

konaní o pozemkových úpravách.
(poznámka súdu: v súčasnosti o pozemkových úpravách rozhoduje príslušný okresný úrad)

24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. účastníkmi pozemkových úprav (ďalej len „účastník“) sú
a) vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám okrem vlastníkov pozemkov podľa § 4 ods.

4, ak nejde o osoby uvedené v písmene d),
b) nájomcovia pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám,
c) vlastníci ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku nachádzajúceho sa v obvode
pozemkových úprav,
d) fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami

dotknuté,
e) investor, ak ide o pozemkové úpravy z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. d), alebo iná fyzická
osoba alebo právnická osoba, v ktorej záujme sa pozemkové úpravy vykonávajú,
f) Slovenský pozemkový fond (§ 34 až 36),
g) správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len „správca"),

h) obec alebo vyšší územný celok.

25. Podľa § 6 ods. 2 prvej vety zákona č. 330/1991 Zb. pôvodným pozemkom je pozemok alebo jeho
časť, alebo spoluvlastnícky podiel, s ktorým vstupuje vlastník do konania o pozemkových úpravách a
ktorý sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav.

26. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí
vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa nanich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom obvodný pozemkový
úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 7.

27. Podľa § 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 330/1991 Zb. vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov
a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len „nový pozemok").

28. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania
projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo

k novým pozemkom (§ 11 ods. 2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho
plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu
pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy
katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri
nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verejnou
vyhláškou obvodný pozemkový úrad. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových

úprav sa nemožno odvolať.

29. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. projekt pozemkových úprav je záväzný pre
a) všetkých účastníkov pozemkových úprav,
b) rozhraničenie pozemkov medzi lesným pôdnym fondom a poľnohospodárskou pôdou,

c) zmeny druhu pozemku.

30. Podľa § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. ak sa po schválení vykonania projektu pozemkových
úprav zistí, že projekt obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné,
obvodný pozemkový úrad rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a

vykonania projektu pozemkových úprav. V rozhodnutí sa uvedú aj opravy údajov v ostatných správnych
rozhodnutiach, ktorých sa zmena týka. Rozhodnutie sa doručuje len účastníkom, ktorých sa zmena
týka. Rozhodnúť podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu
pozemkových úprav.

31. Podľa § 42c ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. podľa odseku 1 sa nepostupuje, ak došlo k prevodu
alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu; tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa
osobitného predpisu.55)
Poznámka 55) k § 42c ods. 2 pôvodne znela: § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Po zrušení Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok táto

poznámka znie: § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

32. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občianskoprávne vzťahy vznikajú z
právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

33. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

34. Podľa § 118 ods. 1 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich

povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

35. Podľa § 119 ods. 1 a 2 OZ veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a
stavby spojené so zemou pevným základom.

36. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

37. Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

38. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.39. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

40. Podľa § 194 ods. 2 CSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

41. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

42. Pri spôsoboch nadobudnutia vlastníckeho práva právna teória a súdna prax rozlišuje medzi
pôvodným (originárnym) nadobudnutím vlastníctva a odvodeným (derivatívnym) nadobudnutím
vlastníctva. Z takéhoto rozlíšenia vychádza aj Občiansky zákonník v ust. § 132. Pri originárnom
nadobudnutí vlastníckeho práva nie je podstatné, kto bol pôvodným vlastníkom nadobúdanej veci,

pretože ku vzniku vlastníckeho práva dochádza v dôsledku inej právnej skutočnosti ako je prevod
či prechod vlastníckeho práva. Pri originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva nadobúdateľ, na
rozdiel od derivatívneho nadobudnutia, neodvodzuje svoje právo od svojho právneho predchodcu
(predchádzajúceho vlastníka). K tomu bližšie LAZAR, J. a kol. Občianske právo hmotné I. 2. vyd.
Bratislava: Iura Edition, 2010.

43. Pozemkové úpravy, ktorými dochádza k nadobudnutiu vlastníctva spôsobom upraveným v § 14 ods.
4 zákona č. 330/1991 Zb., teda rozhodnutím štátneho orgánu (§ 132 ods. 1 OZ), sa zaraďujú medzi
originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva. Pri takomto zaradení sú právna teória a súdna
prax v zhode (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ,

M.a kol. Občiansky zákonník I.§ 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/219/2019 z
30.11.2021).

44. Ako už bolo uvedené (a vyplýva to napokon aj zo samotného názvu tohto spôsobu nadobudnutia

vlastníctva), pri originárnom nadobudnutí vlastníctva nadobúdateľ svoje vlastnícke právo neodvodzuje
od iného – predchádzajúceho vlastníka a práve z tohto dôvodu tretia osoba, ktorá sa považuje tiež
za vlastníka tej istej veci, nemá možnosť úspešne napadnúť (napr. na súde) nadobudnutie vlastníctva
originárnym nadobúdateľom. Taká možnosť nie je daná ani platnou právnou úpravou pozemkových
úprav. Zákon č. 330/1991 Zb. v ust. § 42c ods. 2 v časti vety za bodkočiarkou síce garantuje

nedotknuteľnosť práva tretej osoby domáhať sa ochrany svojich práv na súde podľa § 137 písm. c)
CSP, ibaže podľa názoru súdu, opierajúceho sa o výslovné znenie celého tohto zákonného ustanovenia,
má tretia osoba takúto možnosť iba v prípade, ak po nadobudnutí vlastníctva k pozemku v rámci
pozemkových úprav došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva tohto pozemku na inú osobu. To však
nie je prípad posudzovaný v tomto súdnom spore.

45. Rozhodovanie o pozemkových úpravách zveril zákon č. 330/1991 Zb. obvodným pozemkovým
úradom (v súčasnosti okresným úradom), ktoré v tejto veci rozhodujú v správnom konaní (§ 5 ods. 4
písm. b) s účastníkmi, ktorých výpočet vyplýva z ust. § 6 ods. 1 tohto zákona. Medzi účastníkmi tohto
konania sa na prvom mieste uvádzajú vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám a pre

tieto pozemky je v § 6 ods. 1 zákona definovaný pojem „pôvodný pozemok“. Účastníkmi konania sú aj
ďalšie osoby označené zákonom ako osoby, ktorých práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté.
Všetky tieto subjekty sú teda zo zákona účastníkmi správneho konania o pozemkových úpravách.
Zároveň ten istý zákon používa aj označenie „nový pozemok“ pre pozemky, na ktorých sa účastníkom
pozemkových úprav za ich pôvodné pozemky poskytuje vyrovnanie (§ 11 ods. 2 prvá veta).

46. Zo znenia ust. § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. nepochybne vyplýva, že rozhodnutie
okresného úradu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav má konštitutívne účinky vo vzťahu
k vlastníckemu právu k pozemku vytvorenému v rámci pozemkových úprav. Podľa tohto ustanovenia
dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším

dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom. Výkladom tohto ustanovenia
možno prísť k záveru, že pôvodné pozemky ako predmet vlastníctva pozemkovými úpravami zanikajú
a vzniká nový predmet vlastníctva - nové pozemky (veci v právnom zmysle), ktorých vlastnícke právo sa
nadobúda originárnym spôsobom, v tomto prípade rozhodnutím okresného úradu o schválení vykonaniaprojektu pozemkových úprav. Správnosť tohto názoru potvrdzuje aj Najvyšší súd SR vo svojom vyššie
uvádzanom rozsudku sp. zn. 3Cdo/219/2019 z 30.11.2021.

47. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je originárnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je súd ako právoplatným správnym rozhodnutím
pozemkového úradu, vydaným v medziach jeho právomoci viazaný a nie je oprávnený preskúmavať
jeho vecnú správnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/219/2019 z 30.11.2021, publikovaný
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 38/2023).

48. Viazanosť súdu právoplatným rozhodnutím o schválení vykonania pozemkových úprav vyplýva z ust.
§ 194 ods. 2 CSP.

49. Žalobcovia sa žalobou (po zastavení konania voči pôvodnému žalovaného v 3. rade R. N.) domáhajú
určenia, že pozemok s parc. č. XXXXX v k.ú. K. L., zapísaný na LV č. XXXX, patrí do dedičstva po N. D.,

zomr. XX.XX.XXXX. Z pohľadu zákonom rozlišovaného druhu žalôb ide v tomto prípade o žalobu podľa
ust. § 137 písm. c) CSP a výslovnou zákonnou podmienkou procesnej prípustnosti takejto určovacej
žaloby v zmysle tohto ustanovenia (obdobne to bolo aj podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku) je právny záujem žalobcu, ktorý musí byť naliehavý. Súd potom pri takejto žalobe musí
v prvom rade ešte pred jej samotným meritórnym prejednaním skúmať, či žalobcovia majú na jej podaní

naliehavý právny záujem. Takúto povinnosť súd nemá, ak existencia naliehavého právneho záujmu
vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) CSP časť vety za bodkočiarkou).

50. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či

podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať

určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu

alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
vecivedúceksporumedziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 31/2011 z 6.12.2012)

51. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia § 80
písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c/ C. s. p.) vtedy,
ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný

základ pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom
ochrany práv (R 47/2020).

52. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo

na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. (uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn: II. ÚS 590/2017
z 06.10.2017).

53. V posudzovanej veci, ako súd už vyššie uviedol, zákon č. 330/1991 Zb. ani iný právny predpis
neupravuje výslovne možnosť skutočného či domnelého vlastníka (tretej osoby) domáhať sa na súde

určenia vlastníckeho práva k pozemku vzniknutému v rámci pozemkových úprav, ak po nadobudnutí
tohto pozemku v procese pozemkových úprav nedošlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku
na inú osobu. V prejednávanej veci sa spor týka určenia, že pozemok parc. č. XXXXX vzniknutý
pozemkovými úpravami podľa zákona č. 330/1991 Zb., patrí do dedičstva po N. D.. Tento pozemoknadobudli pozemkovými úpravami do podielového spoluvlastníctva žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí podľa
zápisu v katastri nehnuteľností boli naďalej spoluvlastníkmi tohto pozemku aj v čase rozhodovania súdu
(§ 217 ods. 1 prvá veta CSP).

54. Zákonodarca v ust. § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. umožnil vykonať rozhodnutím v správnom
konaní opravu chýb v projekte pozemkových úprav a súvisiacich rozhodnutiach v lehote do piatich rokov
od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. V nasledujúcom ust. § 42c ods. 2 tohto zákona
však vylúčil takúto možnosť v prípadoch, v ktorých došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku

na inú osobu a iba v týchto prípadoch zároveň výslovne zakotvil právo na podanie určovacej žaloby
podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, resp. po jeho zrušení podľa
§ 137 písm. c) CSP). Výkladom argumentum a contrario (dôkaz opaku) dospel súd k právnemu názoru,
že zákonodarca nemal v úmysle povoliť žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemkom vzniknutým
v rámci pozemkových úprav a tým súdnymi spormi spochybňovať a narúšať výsledok pozemkových
úprav v prípadoch, ak po vzniku tohto vlastníckeho práva nedošlo k zmene nositeľa tohto práva, teda

nedošlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. V prejednávanej veci ide o prípad,
kedy sa žalobcovia domáhajú žalobou určenia vlastníctva ku dňu smrti poručiteľky voči pôvodným (a
zároveň súčasným) nadobúdateľom pozemku vytvoreného pozemkovými úpravami podľa zákona č.
330/1991 Zb., ktoré sú vykonávané vo verejnom záujme (§ 1 ods. 1) a z tohto dôvodu vzhľadom na
znenie ust. § 42c ods. 2 tohto zákona nemajú na podaní takejto žaloby naliehavý právny záujem.

Odvolávajúc sa aj na vyššie citovaný rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/219/2019 z 30.11.2021,
súd je viazaný právoplatným správnym rozhodnutím o pozemkových úpravách a nie je oprávnený
preskúmavať jeho vecnú správnosť.

55. Podľa názoru súdu žalobcovia podľa platnej právnej úpravy nemajú právny dôvod, ktorý by

im dovoľoval v civilnom súdnom konaní zasahovať do práv a oprávnených záujmov pôvodných
nadobúdateľov pozemku parc. č. XXXXX v k.ú. K. L. (§ 3 ods. 1 OZ).

56. Procesným právnym následkom nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe,
podanej podľa § 137 písm. c) CSP, je zamietnutie takejto žaloby, k čomu súd aj pristúpil vo výroku I.

tohto rozsudku. Samotným predmetom žaloby (určením práva) sa už súd nemusel potom zaoberať,
ale ak by pri eventuálnej existencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe skúmal jej vecnú
dôvodnosť, tak by jej nemohol vyhovieť už len z toho dôvodu, že žalobcovia sa ňou domáhajú určenia, že
do dedičstva po poručiteľke patrí pozemok vzniknutý v roku 2010 pozemkovými úpravami, ktorý ku dňu
smrti tejto poručiteľky (26.10.1996) de iure neexistoval (bol vytvorený projektom pozemkových úprav až

v roku 2010).

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

59. nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na výsledok
sporu súd priznal procesne úspešným žalovaným voči žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

60.Súdpreúplnosťešteuvádza,žeaksavodôvodnenítohtorozsudkunezaoberalniektoroukonkrétnou
námietkou alebo argumentom strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň
nepovažoval pre svoje rozhodnutie za rozhodujúce (k tomu judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva, napr. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.