Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 51C/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124213599
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124213599.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX A., XXX XX E. - D., zastúpená: JUDr. Stanislav Pavol, PhD.,
advokát so sídlom Šancová 58, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 171 067, proti
žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Martin Kákoš, advokát
so sídlom Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 201 659, o náhradu za neužívanie spoločnej
veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie, v časti o zaplatenie sumy 3 600 eur, zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 12 600 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne
od 27.12.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2024, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 16 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 27.12.2024 do zaplatenia,
titulom náhrady za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Právny
zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 20.05.2025 vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 3 600

eur späť a žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12 600 eur s úrokom
z omeškania 8,15% ročne od 27.12.2024 do zaplatenia.

1.1. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v k. ú. C., zapísaných na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ č. XXX – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 484 m2, parc. č. XXX – záhrady o výmere 1075 m2 a rodinného domu súp. č. X na
parcele č. XXX (ďalej len predmetné nehnuteľnosti). Strany sporu sú bývalými manželmi a rozsudkom

Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/221/2015 zo dňa 28.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 5Co/263/2017 zo dňa 27.06.2018 bolo zrušené ich podielové spoluvlastníctvo tým
spôsobom, že bol nariadený predaj predmetných nehnuteľností a výťažok rozdelený medzi žalobkyňu
a žalovaného každému v 1.

1.2. Žalobkyňa uviedla, že od právoplatného vyporiadania BSM strán sporu, obýva predmetný rodinný
dom výlučne žalovaný, t. j. užíva ho nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a žalobkyňa nemá

umožnený prístup do spoločnej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom. Žalobkyni tak z § 137 odsek
1 Občianskeho zákonníka vyplýva nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu. Výšku náhrady za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti odvodila žalobkyňa od
trhovej ceny nájomného za porovnateľné nehnuteľnosti v danej lokalite, ktoré sú v sume 690 – 750 eurmesačne, a preto pri výpočte požadovanej náhrady vychádzala z priemernej sumy t. j. 700 eur mesačne
za 3 roky spätne od podania žaloby.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že okolnosti
uvádzané žalobkyňou sa nezakladajú na pravde. Poukázal na to, že žalobkyňa žije dlhodobo mimo
územia SR a nekomunikujú spolu viac ako 9 rokov. Potvrdil, že vyššie špecifikovaným rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre bolo zrušené ich podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nariadením ich predaja a rozdelením výťažku. Podľa

žalovaného však žalobkyňa neurobila žiaden krok k tomu, aby sa nehnuteľnosť predala, pričom
záujemcovia mali vždy jednu podmienku a to kolaudáciu nehnuteľnosti. Podľa žalovaného však
uvedené nebolo možné zrealizovať, nakoľko nedisponoval splnomocnením na potrebné právne úkony
od žalobkyne. Žalovaný ďalej uviedol, že investoval financie do údržby danej nehnuteľnosti a zároveň
platí všetky poplatky za nehnuteľnosť vrátane energií a dane z nehnuteľnosti i poplatok za odpad.
Žalovaný zároveň tvrdil, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je mimo územia SR a dom nebol doposiaľ

predaný, obýva ho výlučne on, avšak sporadicky a nie z dôvodu, že by žalobkyňa nemohla dom a jeho
príslušenstvo obývať, ale len preto, že to jednoducho nechce. Žalobkyňa má od nehnuteľnosti kľúče,
môže ho prísť kedykoľvek obývať a nič jej nebráni v tom, aby na nehnuteľnostiach užívala svoj podiel.
Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že by užíval nehnuteľnosť nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu
a že by bránil žalobkyni v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov ako aj oboznámením listinných
dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

3.1. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/221/2015-266 zo dňa 28.04.2017 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/263/2017-326 zo dňa 27.06.2018 bolo zrušené podielové
spoluvlastníctvo strán k predmetným nehnuteľnostiam ich predajom a rozdelením výťažku medzi strany
sporu každému v 1.

3.2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C. bolo preukázané a medzi stranami nesporné, že

k nariadenému predaju predmetných nehnuteľností doposiaľ nedošlo a strany sporu sú naďalej ich
podielovými spoluvlastníkmi – každý v 1.

3.3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že naposledy bola v predmetnej nehnuteľnosti asi polroka
po rozvode, pôvodne mala od nej kľúče, aktuálne ich už nemá, nakoľko pracovala v zahraničí, deti

sa sťahovali a kľúče už nemajú. Žalovaný im povedal, aby tam v jeho neprítomnosti nechodili, že
si to nepraje a že sa majú dopredu nahlásiť. V synovej izbe bývali nájomníci – kamarát žalovaného
s priateľkou, v dcérinej izbe sa sušila žihľava, žalovaný užíva kuchyňu aj obývačku. Nežiadala od
žalovaného, aby jej tam umožnil bývať resp. aby jej nehnuteľnosť sprístupnil; ona si po rozvode zmenila
aj telefónne číslo, nakoľko žalovaný jej vyvolával hocikedy aj v noci, a ona po rozvode musela aj vyhľadať

psychiatra. Žalovaný hovoril, že tam môžu bývať, že on pôjde do letnej kuchyne, ale to podľa žalobkyne
nebolo reálne, nakoľko po rozvode sa jej vyhrážal ublížením a smrťou, a to bol aj dôvod, prečo vyhľadala
psychiatra

3.4. Svedkyňa F. G. (dcéra žalobkyne a žalovaného) vypovedala, že rodičia si túto nehnuteľnosť kúpili

počas manželstva. Žalobkyňa (aj s ňou a bratom) odišla od žalovaného ešte počas manželstva a od
uvedeného času obýva predmetnú nehnuteľnosť žalovaný. Keď tam ona s bratom napr. chceli ísť
upratať, vždy to skončilo hádkou so žalovaným, ktorý s nimi stále riešil vzťahy medzi ním a žalobkyňou.
Keď sa aj pýtali po rozhodnutí súdu, ktorým bolo určené, že sa má nehnuteľnosť predať, tak žalovaný
stále hovoril, že to bude podľa neho, že on rozhodne, čo bude. Svedkyňa zároveň uviedla, že už od jej

detstva žalovaný pil a vtedy bol agresívny. Prejavovalo sa to tak, že žalobkyni vyčítal všetko, že ona
môže za všetko zlé, čo sa stalo, napr. aj za jeho zdravotný stav. Pil aj týždeň v kuse a bolo tam aj
fyzické násilie, napádal fyzicky žalobkyňu, vyhrážal sa jej nožíkom, a to bolo väčšinou každý večer, keď
bol opitý. Po tom, čo bol súdom určený predaj nehnuteľnosti, bola v predmetnej nehnuteľnosti upratať,
nafotila si to, chcela to ponúknuť realitnej kancelárii. Vyzeralo to tam tak, že kúpeľňa bola neuprataná,

veci nevypraté. V pôvodne bratovej izbe bol počítač, pretože žalovaný chodí na sociálne siete. V jej
pôvodnej izbe sušil žihľavu; v každej izbe boli mušky a neporiadok. V spálni bolo tiež niečo na sušenie, tá
aj dosť plesnivela. Keď asi pred 4 rokmi žiadali žalovaného o vstup do domu, tak hovoril, že on zostane
v garáži. Následne povedal, že im dá kľúče od domu, ale musia mu nahradiť všetky náklady, ktoré dotoho domu investoval. Žalovaný navrhoval, že on sa presťahuje do garáže a oni to tam môžu užívať, ale
s tým, že kľúče im dá, ak zaplatia tú jeho investíciu. Svedkyňa zároveň uviedla, že spolu s bratom chceli
odkúpiť od žalovaného jeho podiel, pričom v znaleckom posudku bola vtedy uvedená hodnota okolo 80

000 eur, tak mu s bratom chceli zaplatiť 40 000 eur, teda polovicu. Žalovaný ale trval na tom, že chce
zaplatiť tých 80 000 eur; keď však navrhli, aby to bolo naopak, teda aby žalovaný matke zaplatil 40 000
eur, tak povedal, že nie, že jej dá maximálne 20 000 eur.

3.5. Svedok H. B. B., ktorý je synom sporových strán, vypovedal, že z predmetného rodinného domu

sa aj s matkou (žalobkyňou) odsťahovali ešte počas trvania manželstva strán sporu, lebo chceli
zachrániť matkin život. Bol niekoľkokrát svedkom urážania, osočovania aj fyzických útokov žalovaného
na žalobkyňu, raz mu v tom dokonca aj zabránil - držal žalovanému ruku, v ktorej mal nôž. Pôvodne
(po tom odchode) ešte mal od toho domu kľúče. Potom sa viackrát sťahoval a nevie o tom, že by niekto
z nich, vrátane matky (t.j. žalobkyne) a sestry (svedkyňa G.) aktuálne nejaké kľúče od toho domu
mal. Nehnuteľnosť užíva výlučne iba žalovaný. Vie, že sestra bola v tom dome 1-2 krát upratať. On sa

potom pokúsil tiež o nejaké stretnutia so žalovaným, bol tam asi 3x s tým, že tam chcel chovať sliepky,
nakoľko je tam veľká záhrada. Keď tam však prišiel na 4. krát, žalovaný bol znovu opitý, tak viac tam
už (svedok) nešiel. Naposledy tam bol asi pred 3 a pol resp. 4. rokmi, po ohlásenom telefonáte. Dom
bol v zlom stave, bolo vidno aj z vonku aj zvnútra, že je neudržiavaný. Boli napr. zájdené plastové okná,
kúpeľňaodvodnéhokameňaazanedbanádomácnosť.Vnútrotohodomubolovyužívanévpodstateako

skladovépriestory,boltamskladnapotravuprehydinu,nejakápŕhľavaaleboproso.Tobolovoviacerých
miestnostiach. Videl, že žalovaný využíva kúpeľňu, kuchyňu, obývačku - tam bol TV, a hlavnú spálňu. V
tých ďalších miestnostiach boli uskladnené veci. Snažili sa o vysporiadanie predmetnej nehnuteľnosti
– jednalo sa o návrhy, aby sa vyplatil jeden alebo druhý. Žalovaný však žiadal od žalobkyne, ak ho
mala vyplácať ona, aby mu zaplatila sumu 80 000 eur s tým, že ale on bol ochotný jej vyplatiť iba 20

000 eur. Rovnako aj sestra sa pokúsila o vyplatenie, ale žalovaný žiadal neprimerane vysokú sumu,
pretože tvrdil, že v budúcnosti na tom neskutočne zarobia. Následne sa snažil o to aj svedok, ale
žalovanýžiadalzaplateniesumy160000eur.Svedokuviedol,ženemávedomosťotom,žebyžalobkyňa
žiadala žalovaného, aby jej v tej nehnuteľnosti umožnil bývať. Ohľadom možnosti ich bývania v danej
nehnuteľnosti žalovaný medzi rečou spomenul aj to, že oni by mohli v tom dome bývať a on by obýval

garáž.

3.6. Svedok I. H., uviedol, že žalovaný je brat svedkovej manželky. Svedok potvrdil, že v predmetnom
rodinnom dome býva žalovaný. Cez víkend chodí k svedkovi, príde aj na obed, chodieva aj cez víkendy,
ale u svedka neprespáva – na noc chodieva domov. Keď žalovaný prišiel z nemocnice, bol u svedka

aj mesiac - keď mal zdravotné problémy. Okrem žalovaného v tom dome nikto nebýva. Svedok nemá
vedomosť o tom, že by žalobkyňa prejavila nejakú snahu tam bývať. V dome sú 3 izby plus obývačka,
kuchynka a sociálne zariadenie. V obývačke má žalovaný váľandu, kde spáva. V tých ostatných
miestnostiach je podľa svedka jedna skriňa a posteľ.

3.7. Žalovaný na súdnom pojednávaní uviedol, že žalobkyňu nevidel 9 rokov, nemá na ňu ani kontakt.
V tej nehnuteľnosti je iba on, nechodí tam nikto - ani žalobkyňa, ani deti. Žalobkyňa má ale od nej
kľúče, a to od rozvodu. On v tom dome užíva obývačku, v ktorej aj spáva, užíva aj kuchyňu a sociálne
zariadenie. Pracuje v spoločnosti F. v E., do práce dochádza z predmetnej nehnuteľnosti. Pri dome je
aj záhrada, ktorú kosí alebo niekomu musí zaplatiť, aby ju pokosil. Žalovaný poprel, že by od žalobkyne

a detí vyžadoval, aby do nehnuteľnosti nechodili v jeho neprítomnosti, resp. aby mu to dali dopredu
vedieť; on len chcel vedieť, čo odtiaľ berú, aby nebrali jeho veci. Po rozvode v tom dome býval jeden
jeho kamarát, ale iba 1 týždeň, lebo nemal kde bývať. V jednej izbe bola sušička, ale žiadna žihľava.
Žalobkyňa ho nikdy nežiadala, aby jej umožnil tú nehnuteľnosť užívať, resp. tam bývať.

3.8. Zo znaleckého posudku č. 1/2016 z januára 2016, vypracovaného G. B. B., znalcom z odbor
geodézia a kartografia vyplýva, že parc. č. XXX – zastavané plocha a nádvoria podľa spoluvlastníckych
podielov nemôže byť rozdelené. Pretože by nebol zabezpečený plnohodnotný prístup do rodinného
domu,pretovypracovalinýnávrhrozdelenia,kdebyžalobkyni,ktorábynadobudlarodinnýdom,pripadol
do vlastníctva pozemok väčší o 45 m2 a žalovaný by nadobudol pozemok, na ktorom je umiestnená

garáž (č.l. 67 a nasl. pripojeného spisu sp. zn. TO- 6C/221/2015).3.9. Zo znaleckého posudku č. 39/2016 z 01.08.2016 vypracovaného G. H. J. znalcom z odboru
oceňovane nehnuteľností vyplýva, že znalec ohodnotil predmetné nehnuteľnosti na cenu 81 382,50 eur
(č.l. 141 a nasl. pripojeného spisu sp. zn. TO- 6C/221/2015) .

3.10. Z inzerátov týkajúcich sa prenájmu nehnuteľností - rodinných domov v predmetnej lokalite t.j. v obci
Preseľany, mal súd za preukázané, že výška nájmu 4 izbových a 5 izbových domov (t. j. porovnateľných
nehnuteľností) je vo výške 750 eur mesačne.

3.11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C., mal súd za preukázané, a medzi stranami nesporné,
že sú naďalej vedení ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, t. j. doposiaľ nedošlo k ich
predaju, ako bol nariadený rozsudkom č. k. 6C/221/2015-266 zo dňa 28.04.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/263/2017-326 zo dňa 27.06.2018.

4. Podľa § 151 odsek 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

4.1. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

4.2. Podľa § 136 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

4.3. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

5. Predmetom sporu je nárok žalobkyne ako spoluvlastníčky na náhradu za neužívanie spoločnej veci
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý nárok vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč.
zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah
jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom

musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je
pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj
dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka,

alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná,
žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká
ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky
podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na
svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod,

pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak
nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania
spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale
rozhodujúcamôžebyťúžitková(hospodárska)hodnotaužívanejčastiveci, akjetátohodnota,vzhľadom
na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (napr. uznesenie najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6Cdo 184/2010 zo dňa 27.10.2010 a sp. zn. 3Cdo/218/2017 zo dňa 25.04.2018).

6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a medzi stranami nesporné, že sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a to každý v podiele 1. Ich podielové spoluvlastníctvo bolo
zrušené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/221/2015 zo dňa 28.04.2017 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/263/2017 zo dňa 27.06.2018 a to tým spôsobom,
že bol nariadený predaj predmetných nehnuteľností a výťažok mal byť rozdelený medzi žalobkyňu
a žalovaného každému v 1. Nesporné je aj to, že k predaju doposiaľ nedošlo. Rovnako nespornou
skutočnosťou je, že strany sporu sú bývalí manželia, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7C/301/20123 zo dňa 12.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 05.02.20214.

7. Súd mal na základe vykonaného dokazovania v prejednávanej veci za preukázané, že žalovaný
užíva celé predmetné nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctvesporových strán – u každého v podiele 1 a uvedená skutočnosť t.j. jej užívanie žalovaným je zároveň
dôvodom jej neužívania žalobkyňou. Aj z výpovede žalovaného vyplýva, že tento dom obýva on sám,
užíva jeho kuchyňu, obývačku, sociálne zariadenie, a z výpovedí svedkov vyplýva, že aj v ostatných

častiach domu sa nachádzajú veci žalovaného a žalobkyňa v dome nebola od jej odchodu zo spoločnej
domácnosti (ešte za trvania manželstva). Z tohto domu žalovaný dochádza do práce t.j. v dome
riadne býva a užíva ho celý a uvedená skutočnosť t.j. užívanie domu žalovaným je zároveň dôvodom
jeho neužívania žalobkyňou. Na základe vykonaného dokazovania, súd zároveň považuje aj prípadný
návrh resp. ponuku žalovaného, aby žalobkyňa užívala daný rodinný dom s tým, že on bude obývať

garáž s letnou kuchyňou, za neakceptovateľnú, nakoľko od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať,
aby na túto ponuku žalovaného reflektovala, a to s poukazom na pravidlo dobrých mravov v zmysle
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže vykonaným dokazovaním vrátane výsluchov svedkov F.
G., H. B. B. ako aj výsluchu žalobkyne mal súd za preukázané, že žalovaný sa k žalobkyni počas
manželstva dopúšťal fyzického i psychického násilia a za takejto situácie potom nemožno od žalobkyne
spravodlivo požadovať, aby prípadnú ponuku žalovaného prijala a žila v predmetnom rodinnom dome

so žalovaným v bezprostrednej blízkosti. Svedecké výpovede svedkov G. a H. B. sú podporené aj sms
komunikáciou medzi svedkyňou G. a žalovaným (na č.l. 73-77), z ktorých vyplýva, že svedkyňa sa
snažila so žalovaným riešiť odpredaj nehnuteľností a zároveň z danej komunikácie vyplýva, že nemá
kľúče od danej nehnuteľnosti. Zároveň sú svedecké výpovede v časti popísania spolužitia žalobkyne
a žalovaného, vrátane aj fyzických útokov žalovaného na žalobkyňu, potvrdené aj výpoveďami týchto

svedkov už v rámci rozvodového konania strán sporu v konaní Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
7C/301/2013 a to konkrétne zápisnicou z pojednávania zo dňa 12.12.2013 (č. l. 139-140).

8. Skutkové tvrdenia žalobkyne o výške mesačného nájmu za predmetný rodinný dom, preukázané
predloženými inzerátmi, považoval súd zo strany žalovaného za nedostatočne popreté v zmysle § 151

ods. 2 CSP, nakoľko žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy o neprimeranosti tejto ceny, ani
neuviedol, akú sumu považuje napr. za primeranú. Z ustanovenia § 151 totiž vyplýva, že stranu sporu
zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa
kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca
strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení teda platia rovnaké požiadavky

ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie
skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia
protistrany sú nesporné. Pokiaľ teda žalovaný iba uviedol, že žalobkyňou tvrdenú, a listinným dôkazom
preukázanú, výšku nájomného považuje za spornú bez toho, aby k tomu pripojil relevantné dôkazy, ktoré

by uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne popierali, vyhodnotil súd takéto popretie skutkového tvrdenia
zo strany žalovaného za neúčinné a vo vzťahu k nemu ani nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie.

9. Súd preto vychádzal z výšky nájmu porovnateľných nehnuteľnosti v k. ú. C. ako bola preukázaná
žalobkyňou predloženými ponukami na inzertnom portáli, t.j zo sumy 700 eur mesačne a uložil

žalovanémuzaplatiťžalobkynináhraduzaneužívaniespoločnejvecivrozsahusvojhospoluvlastníckeho
podielu t.j. 1 ceny mesačného nájmu (keďže strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1)
za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby t. j. mesačný nájom 700 eur : 2 = 350 eur x 36 mesiacov
= 12 600 eur. V zmysle § 57 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. súd zároveň uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobkyni (v zmysle podanej žaloby)

úroky z omeškania a to odo dňa vyhotovenia žaloby t.j od 27.12.2024, hoci do omeškania sa žalovaný
s úhradou náhrady za jednotlivé mesiace, predchádzajúce žalobe, dostal už skôr.

10. Súd sa bližšie nezaoberal tvrdeniami žalovaného ohľadom investícií do predmetného rodinného
domu, nakoľko tieto nie sú predmetom sporu v zmysle podanej žaloby, a predmetom sporu sa nestali ani

na základe žiadneho procesného úkonu žalovaného. Dokazovanie ohľadom nich by tak znamenalo len
neúčelné predlžovanie konania bez relevancie k rozhodnutiu vo veci samej, čo obdobne platí k rôznym
alternatívam rozdelenia predmetných nehnuteľností, ako boli uvedené znalcami v konaní tunajšieho
súdu sp. zn. TO-6C/221/2015.

11. Súd zároveň vo výroku I. tohto rozsudku, na základe dispozičného úkonu žalobkyne na pojednávaní
dňa 20.05.2025, konanie v späťvzatej časti zastavil, s poukazom na § 124 ods. 1 v spojení s § 145
ods. 2 CSP.12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP, nakoľko zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 3 600 eur z procesného hľadiska zavinila
žalobkyňa. Úspech žalobkyne v konaní preto predstavuje 77,78 % a úspech žalovaného 22,22 %. Po

odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobkyne tak predstavuje výsledný úspech žalobkyne v
tomto spore (po zaokrúhlení na celé euro) 55,56 %, v ktorom rozsahu jej súd aj priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania, s tým, že o konkrétnej výške náhrady rozhodne súd samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.