Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123449038
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123449038.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: S&M partners s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Jantárová 1508/8, IČO, zastúpený JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Mäsiarska 30, proti žalovanej: Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so sídlom v Košiciach,
Námestie Maratónu mieru 68/1, o zaplatenie 2.107,72 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Mestského súdu Košice zo 6. marca 2025 sp. zn. 15C/2/2024

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Mestského súdu Košice zo 6. marca 2025 č.k. 15C/2/2024 – 147 a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýKošice(ďalejtiežlen„súdprvejinštancie“alebo"prvoinštančnýsúd")napadnutýmrozsudkom
zamietol žalobu (I.) a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

(II.).

2.1. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
2.107,72 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.107,72 € od 22.11.2023 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Tento nárok si uplatnil titulom náhrady škody spôsobenej porušením
zákonnej povinnosti žalovanej zakotvenej v § 9 ods. 1 a § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách. Skutkovým základom takto podanej žaloby bolo tvrdenie žalobcu, že A. A. B. ako jeho
jediný spoločník a jediný konateľ, dňa 25. 5. 2023 viedol motorové vozidlo zn. Škoda Superb Combi EČ:
C. XXX D., č. karosérie: E., v smere od F. do G. po ceste č. III.3325, kedy došlo k poškodeniu motorového
vozidla tak, že na motorové vozidlo spadli konáre stromov nachádzajúcich sa pri vozovke, a to v čase
o 15:30 h, čím došlo k poškodeniu týchto častí motorového vozidla: predný nárazník, maska chladiča,
predná kapota, čelné sklo a strecha motorového vozidla. Na miesto škodovej udalosti boli okamžite

privolané záchranné zložky policajného ako aj hasičského zboru. Záznam o poškodení motorového
vozidla bol podrobne zdokumentovaný hliadkou OR PZ Košice - okolie. Následne Hasičský a záchranný
zbor odprataním padnutých konárov sprejazdnil vozovku na spomínanom úseku. V dôsledku vyššie
uvedených skutočností žalobcovi vznikla na motorovom vozidle škoda, ktorej oprava si vyžadovala
zaplatenie sumy vo výške: 4 357,72 € bez DPH. Žalobca si objednal opravu predmetného motorového
vozidla v spoločnosti MARCO CAR, s.r.o., Popradská 88, Košice a škodovú udalosť nahlásil v poisťovni

UNION, ktorá ju viedla pod číslom: 32954-2023. Poisťovňa, v rámci likvidácie poistnej udalosti, uhradila
časť škody vo výške 2 250,- € (po odrátaní spoluúčasti vo výške 10 %) priamo na bankový účet
spoločnosti MARCO CAR, s.r.o.. Žalobca vyzval žalovanú ako správcu komunikácie, na ktorej došlo ku
škode, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na náhradu zvyšnej časti škody listom zo dňa 14.
9. 2023, ktorý žalovaná prevzala dňa 18. 9. 2023. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
doplnil svoju výzvu písomným podaním zo dňa 21. 9. 2023, ktorú si žalovaná prevzala dňa 21. 9.

2023. Žalovaná ku dňu podania žaloby nijakým spôsobom nereagovala na výzvu žalobcu, jeho nárok
neuhradila ani sčasti.2.2. Na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil k žalobe výzvu na náhradu škody zo dňa 14. 9. 2023,
doplnenie výzvy zo dňa 21. 9. 2023, záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 25. 5.
2023 OR PZ Košice-okolie, faktúru od spoločnosti MARCO CAR, s.r.o. na sumu 5.229,26 EUR, posudok

- kalkuláciu nákladov na opravu vozidla, oznámenie o likvidácii a úhrade plnenia poisťovňou UNION a.s.
zo dňa 19. 6. 2023.

3. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 1 ods. 1, § 9 ods. 1
§ 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), § 12

ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon (ďalej len „vyhlášky“) a
dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby argumentujúc nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej v spore. Tento záver súd prvej inštancie založil na úvahe, že objektívna zodpovednosť správcu
cesty je v zmysle vyššie spomenutých právnych predpisov spájaná výlučne so zjazdnosťou komunikácie
a skutočnosťou, že vodič ani pri obozretnej jazde nemohol predpokladať ani predvídať vady v zjazdnosti.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o závadu v zjazdnosti cesty III/3325,

pretože príčinou nehody a vzniku škody bol pád stromu v čase prejazdu motorového vozidla žalobcu
a nie náraz vozidla do stromu, ktorý už ležal na ceste a vytváral tak prekážku v zjazdnosti. Z vykonaného
dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, na koho pozemku sa nachádza strom, ktorého padnutý
konár mal poškodiť vozidlo žalobcu, ani komu strom vlastnícky patrí a teda nebolo možné jednoznačne
určiť, kto má byť v konaní pasívne legitimovaný. Napokon súd zhrnul, že pokiaľ by strom bol na pozemku

vo vlastníctve inej osoby, zodpovedným za škodu na vozidle by bol vlastník komunikácie a nie správca.

4. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a na plný úspech žalovaného v spore.

5.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a prizná mu proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil pritom
odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
5.2. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že správca cesty zodpovedá iba za závady v zjazdnosti

cesty, keď už stromy a kamene ležia na ceste. Na podporu svojej argumentácie poukázal na to, že
výpočet závad v zjazdnosti cesty uvedený v § 12 ods. 2 písm. a/ až c/ vyhlášky je iba demonštratívny.
Ozrejmil, že v danom prípade došlo k pádu viacerých konárov zo stromu, ktorý výrazne prečnieval
cez celú plochu cestného telesa, pričom časť konárov spadla na vozidlo v pohybe a časť zrejme aj
pred vozidlo, o čom svedčí poškodenie prednej časti vozidla v časti upevneného EČV. Zhrnul teda, že

pád konárov celkom určite spôsobil závadu v zjazdnosti cesty. Fotografie, ktoré predložil v priebehu
konania jasne ukazujú, že konáre stromov boli tak nízko nad cestou, že neumožňovali bezpečný prejazd
nákladného auta. Už len pri pohľade na stromy v čase vzniku škodovej udalosti je zrejmé, že bolo len
otázkou času, kedy dôjde k pádu ich konárov. Súd prvej inštancie tieto okolnosti vôbec nevyhodnotil,
a to napriek tomu, že správa cesty o.i. zahŕňa aj starostlivosť, resp. údržbu o cestnú zeleň. Vyjadril

presvedčenie, že stromy v tesnej blízkosti cesty tvoria cestnú zeleň, ktorej stav je správca povinný
priebežne monitorovať a v prípade, ak by mohli predstavovať nebezpečenstvo, je povinný bezodkladne
zakročiť. V posudzovanom prípade žalovaný zakročiť nestihol a rozsiahlu úpravu drevín vykonal až po
škodovej udalosti, čo preukazujú viaceré dôkazy, ktoré v konaní predložil. K odvolaniu priložil správy
správcu cesty Žilina, ako aj samotnej žalovanej, z ktorých vyplýva, že monitorovanie, úprava a výrub

drevínpricestáchjepovinnosťousprávcukomunikácie.Akcentovalnatúčasťsprávyžalovanej,vzmysle
ktorej dôvodom na výrub stromov medzi H. a A. je, že „stromy popri tomto úseku cesty vysychajú a hrozí
riziko ich lámania a padania konárov“. Za tohto stavu považuje závery súdu o tom, že nebolo zistiteľné
na koho pozemku sa nachádza strom, prípadne komu patrí strom, za irelevantné. V tomto kontexte tiež
poukázal na definíciu cestného telesa a cestnej zelene, v zmysle ktorých je správca kedykoľvek – takmer

bez obmedzenia nielen oprávnený, ale aj povinný zakročiť. Ak by odvolací súd prisvedčil argumentácii
súdu prvej inštancie, že za pády stromov nenesie zodpovednosť správca komunikácie, vytvoril by
tým právnu medzeru, v zmysle ktorej nebude nikto zodpovedný za obdobné situácie. S poukazom na
rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 2.3.2016 sp. zn. 9Co/195/2015 prezentoval názor, že pokiaľ
aj súd dospel k záveru, že žalovaná nie je zodpovedná za vzniknutú škodu podľa cestného zákona,

bol povinný posudzovať jej zodpovednosť za škodu aj v zmysle § 420 v spojení s § 415 Občianskeho
zákonníka.
6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny
a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Stotožnila sa s úvahou súduprvej inštancie, že stav, keď stromy alebo kamene letia vzduchom, alebo sa ku komunikácii približujú,
nie je možné považovať za závadu v zjazdnosti v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky. V danej veci
bolo nepochybne preukázané, že konáre stromu padali a netvorili bezprostredne prekážku ležiacu na

komunikácii. Odmietla tvrdenie žalobcu, že nevykonala potrebné, škodám predchádzajúce opatrenia,
a v tomto kontexte poukázala na § 14 ods. 3 cestného zákona, v zmysle ktorého o výrube drevín
rozhoduje cestný správny orgán po dohode s orgánom životného prostredia. Doplnila, že výrub drevín
povoľuje príslušný okresný úrad, ktorý je zároveň povinný vykonávať nad predmetnou komunikáciou
štátny odborný dozor podľa § 3c ods. 1 cestného zákona. Výrub stromov medzi obcami Vajkovce

a Rozhanovce, na ktorý žalobca poukazuje, bol vykonaný v súlade s rozhodnutím Okresného úradu
Košice – okolie, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so súhlasom orgánu ochrany prírody
a životného prostredia a na základe žiadosti OR PZ Košice – okolie z dôvodu dopravnej nehody, ktorá
sa na tomto úseku stala až po vzniku škody žalobcovi. Rovnakým postupom došlo k výrubu stromov
aj na úseku, na ktorý žalobca poukazuje v odvolaní (Buzica – Mokrance) a zdôraznila, že výrub bol
indikovaný dendrologickým posudkom. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že nie je oprávnená vykonať výrub

stromov len na základe vlastného rozhodnutia. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že je irelevantné, na koho
pozemku sa nachádza predmetný strom dôvodiac § 47 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny, v zmysle ktorého vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina,
je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Vyjadrila preto názor, že je to práve vlastník,
resp. správca dotknutého pozemku, ktorý zanedbaním starostlivosti o bujnejúcu vegetáciu popri cestách

porušuje povinnosť vyplývajúcu z § 10 ods. 1 cestného zákona a prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ.
Napokon konštatovala, že nie je možné povinnosti správcu komunikácie rozširovať na údržbu pozemkov
a nehnuteľností nachádzajúcich sa v susedstve pozemnej komunikácie. Zhrnula, že aplikácia § 415 OZ
by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by neexistovala konkrétna právna úprava v cestnom zákone,
pričom jej potencionálna zodpovednosť by mala byť vyvodzovaná výlučne z povinností, ktoré jej ukladá

cestný zákon a vyhláška.
7. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. Zopakoval, že osobné motorové vozidlo
narazilo do konárov aj už ležiacich, resp. dotýkajúcich sa cesty, o čom svedčí poškodenie prednej
časti vozidla. Je málo pravdepodobné, aby sa táto časť vozidla poškodila v dôsledku pádu konárov,
nakoľkozhorapadajúcikonárnemôžespadnúťnakolmonachádzajúcusaprednúčasťvozidla.Uvedenú

okolnosť je však veľmi obtiažne až nemožné preukazovať. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že
v danej veci nie je možné aplikovať § 415 OZ a v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že jeho aplikácia
je vylúčená len vtedy, keď škoda vznikne zo stavebno-technického stavu cesty. Ak teda súd dospel
k záveru, že škoda nevznikla zo stavebno-technického stavu cesty, bolo jeho povinnosťou skúmať
zodpovednosť žalovanej podľa § 420, v spojení s § 415 OZ.

8. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojom vyjadrení. Doplnila, že v priebehu celého konania
žalobca nespochybňoval skutočnosť, že škoda na vozidle bola spôsobená pádom konára stromu na
vozidlo a nie nárazom vozidla do padnutého konára, resp. jeho časti.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
10. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (h).

11. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu v sebe zahŕňa skúmanie správnosti napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie tak z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj postup súdu z hľadiska
procesnoprávnych predpisov. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v
ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej
formy rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale mábyť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať
správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu

pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí
byť preskúmateľné.
12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
vôbec alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že súd sa
vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo

veci a odôvodnenie tiež musí byť v súlade s výrokom. Nepreskúmateľnosť rozsudku v dôsledku jeho
nedostatočného odôvodnenia znemožňuje sporovej strane, resp. obmedzuje jej právo uplatniť opravný
prostriedok voči skutočným dôvodom súdneho rozhodnutia a tým sa porušuje jej právo na spravodlivé
súdne konanie.
13. Odvolaním napadnutý rozsudok vyššie uvedené náležitosti nemá. Odôvodnenie rozsudku nie je
dostatočné, pretože súd prvej inštancie sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom

nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú vo veci podstatné a právne
významné. Stranám sporu súd neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov,
zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti
bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na
nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako

s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých
právne závery vychádzajú.
14. Vychádzajúc z odvolacích námietok žalobcu, zásadným pre rozhodnutie vo veci nesporne bolo
posúdenie otázky, či je daná zodpovednosť žalovanej za škodu pre porušenie ustanovení § 9 ods. 1 §
9a ods. 2 cestného zákona v spojení s § 12 ods. 2 písm. a/ vykonávacej vyhlášky, resp. pre porušenie

právnej povinnosti v zmysle § 420 OZ v spojení s § 415 OZ.
15. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona, závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych ciest sú
bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné
kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete, kontroly
bezpečnosti pozemných komunikácií podľa osobitného predpisu a prieskumy možného vplyvu prác na

týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
16. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest však zodpovedajú
za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem
prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť.

17. Podľa § 12 ods.2 písm. a) vyhlášky, závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole
v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté
stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom
neupozorňuje.

18. Predpokladmi zodpovednosti správcu komunikácie v zmysle cestného zákona sú závady v
zjazdnosti miestnej komunikácii, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu na
zavinenie (úmysel, či nedbanlivosť) správcu komunikácie. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť takú
významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá síce je odstrániteľná bežnou údržbou,

avšak svojím charakterom sa do takej miery vymyká stavebnému a dopravno-technickému stavu
pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúcej
stav komunikácie, či prípadne dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a pri
riadení vozidla účinne reagovať tak, aby chyba neovplyvnila jeho jazdu a tým nevznikla škoda. Táto
objektívna zodpovednosť je spájaná výlučne so zjazdnosťou komunikácie a skutočnosťou, že vodič ani

pri obozretnej jazde nemohol predpokladať ani predvídať vady v zjazdnosti.

19. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri skúmaní zodpovednosti žalovanej za spôsobenú
škodu najskôr považoval za potrebné určiť, či jej príčinou bola závada v zjazdnosti komunikácie.

20. V prejednávanej veci, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bol príčinou nehody a vzniku
škody pád konárov stromu na motorové vozidlo v čase, keď žalobca prechádzal po cestnej komunikácii.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sa jednalo o bezprostredne vzniknutú
situáciu, keď padajúce konáre stromu zasiahli prechádzajúce vozidlo – vozidlo v pohybe, nie o existujúcuprekážku na komunikácii, predstavujúcu zmenu/závadu v zjazdnosti, ktorá nebola včas odstránená a na
ktorú by žalobca alebo žalovaná mohli včas reagovať.

21. Pokiaľ za tohto stavu súd prvej inštancie ustálil, že sa nejednalo o závadu v zjazdnosti, za ktorú by
zodpovedala žalovaná s odkazom na ustanovenia cestného zákona v spojení s vykonávacou vyhláškou,
odvolací súd s týmto právnym posúdením v plnom rozsahu súhlasí. Na tomto závere nič nemení tvrdenie
žalobcu, že sa niektoré padajúce konáre dotkli aj povrchu vozovky ešte pred prejazdom osobného
motorového vozidla, pretože aj v tomto prípade šlo o bezprostredne vzniknutú a prebiehajúcu situáciu

počas toho, ako bolo vozidlo žalobcu v pohybe a nie o existujúcu prekážku na komunikácii, na ktorú
žalobca alebo žalovaná mohli včas reagovať.
22. Na druhej strane odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že ak príčinou škody nie
je chyba v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného
zákona(akeďškodanevzniknezostavebno-technickéhostavucesty),niejetýmvylúčenájehoprípadná
všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ (k tomu por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.

mája 2008, sp. zn. 4 Cdo 17/2007 ako aj žalobcom predložený rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 2.3.2016 sp. zn. 9Co/195/2015).
23. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

24.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.
25. Žalobca už v priebehu konania argumentoval, že správa cesty okrem odstraňovania závad
v zjazdnosti celkom určite zahŕňa aj starostlivosť o stromy, resp. dreviny v tesnej blízkosti cesty,
a to ich okliesňovanie, resp. úpravu za tým účelom, aby neohrozovali cestu alebo účastníkov

cestnej premávky (tzv. prevenčná povinnosť). Správca cesty - žalovaná je o.i. povinná priebežne
monitorovať stav stromov a drevín, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti cesty a môžu predstavovať
nebezpečenstvo. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ak správca tieto povinnosti zanedbá, je povinný
znášať (všeobecnú) zodpovednosť za vzniknuté škody. Na podporu svojich tvrdení priložil fotografie
znázorňujúce pracovníkov žalovanej vykonávajúcich údržbu stromov nachádzajúcich sa pri ceste (aj)

nakladaním konárov do pristaveného vozidla (č.l. 81 – 88), dokonca aj fotografie webových stránok,
v ktorých sa verejnosť informuje o výrube 5 ks stromov medzi F. a G. vedľa cesty III/3325 na č.l. 130-133,
140 v januári 2025, z ktorých práve v máji 2023 spadli na vozidlo žalobcu konáre.
26. Svedkyňa H. A., zamestnankyňa žalovanej, na pojednávaní konanom dňa 11.2.2025 potvrdila, že
jednou z činností žalovanej v rámci letnej a zimnej údržby je starostlivosť o cestnú zeleň, čo znamená,

že môžu orezávať alebo rúbať zeleň, t.j. kríky, stromy, orezy počas celého roka okrem jarných mesiacov
(č.l. 143).

27. Súd prvej inštancie zodpovednosť žalovanej podľa § 420 a § 415 OZ vôbec neposúdil, a to
napriek tomu, že to žalobca v priebehu konania alternatívne navrhoval a na podporu svojich tvrdení aj

označoval a predkladal dôkazy. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vyhodnotiť, či relevantná právna
norma ukladá (práve a len) žalovanej povinnosť tvrdenú žalobcom (okliesňovanie a orezávanie stromov
nachádzajúcich sa pri ceste), či došlo k jej porušeniu, či je medzi takýmto porušením a vznikom škody
príčinná súvislosť, ako aj zavinenie žalovanej.

28. Z hľadiska právneho, tak argumentáciu žalobcu bezpochyby nemožno považovať za nepodstatnú
pre rozhodnutie vo veci. Napriek žalobcom včas, jasne a zrozumiteľne predneseným argumentom
s nespornou relevanciou na rozhodnutie o uplatnenom nároku, na ne však súd prvej inštancie nijak
nereflektoval. Vzhľadom na chýbajúce úvahy súdu vo vzťahu k tejto spornej otázke ich nebolo možné
podrobiť odvolaciemu prieskumu.

29. V tejto súvislosti sa odvolaciemu súdu žiada pripomenúť, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (ESĽP) z ktorej vychádza vo svojej rozhodovacej praxi tiež Ústavný súd SR, predstavuje
vyrovnanie sa s relevantnou argumentáciou strán jednu z najdôležitejších súčastí základného práva
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Napr. v rozhodnutí vo veci F. proti Moldavsku ESĽP
uviedol, že „...jednou z požiadaviek článku 6 Dohovoru na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali

najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo
odmietnutie týchto argumentov. Hoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné uviesť dôvody sa môže meniť
v závislosti od osobitných okolností prípadu, opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo
zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivéhoprocesu.”Vrozhodnutísp.zn.II.ÚS200/09ÚstavnýsúdSRobdobnesformulovalzáver„...odôvodnenie
rozhodnutianemusídaťodpoveďnakaždúpoznámkučipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.
Jevšaknevyhnutné,abyspravodlivésúdnerozhodnutiereagovalonapodstatnéarelevantnéargumenty

účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému
(obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ Zároveň akcentoval, že „Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....“ (napr. II.
ÚS 410/06).
30. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že rozsudok je predčasný a nepreskúmateľný

a tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Nakoľko tento
nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť
v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

31. Úlohou súdu po vrátení veci bude zaoberať sa predovšetkým objasňovaním skutočností
konkretizovaných v bodoch 22.-27. tohto uznesenia, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť tak, aby spĺňalo všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle § 220 CSP, a aby mohlo
byť predmetom kontroly tak zo strany žalobcu, ako aj predmetom odvolacieho prieskumu, inak dôjde
k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň aj k porušeniu povinnosti súdu, ktorá pre neho

vyplýva z ust. § 391 ods. 2 CSP (viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu).
32. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).