Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123229406
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123229406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Marián
Pitoňák - CERANTI, so sídlom Mierová 20, Stará Ľubovňa, IČO: 40 320 456, zastúpený: SLOVÍK LAW,
s. r. o., so sídlom Rubínova 1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 55 691 641, proti žalovaným: 1/ S.. Y.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. G. X, X., 2/ F.. K. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, N.,
(obaja ako právni nástupcovia neb. žalovanej Z. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. v odvolacom konaní dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XX, G.), o zaplatenie 800,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16.04.2024, č.k. B2-56C/51/2023-155, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v konaní pokračuje s právnymi nástupcami neb. žalovanej Z. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XX, G., a to: S.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. G.H. X, X. a F..
K. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, N..
II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. B2-56C/51/2023-155 zo dňa 16.04.2024 sa potvrdzuje.
III. Žalovaným 1/, 2/ sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanej priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,
ktoréžalobcavymedziltak,žesapodanoužaloboudomáhazaplatenia800sprísl.natomtomskutkovom
základe, že medzi ním ako dodávateľom a žalovanou ako objednávateľom došlo k uzatvoreniu ústnej
zmluvy o dielo, ktorej predmetom malo byť vypracovanie projektovej dokumentácie, rozpočtu a výkazu
výmer na oplotenie, spevnenie plôch a terénnych úprav na pozemkoch parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/
XX o výmere 420 m2 a s parc. č. XXXX/XXX o výmere 146 m2 zapísaných na LV č. XXXXX, okres:
Senec, obec: N., k.ú. N., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Následne došlo dňa 14.07.2021

k realizácii a odovzdaniu diela žalovanej (odovzdanie projektovej dokumentácie) a dňa 11.08.2021
(odovzdanie rozpočtu a výkazu výmer). Uvedené dokumenty žalovanej odovzdala priateľka žalobcu p. L.
K., ktorá s ňou bola v rámci pracovných činností bežne v osobnom kontakte. Uvedené žalobca dôkazne
preukazoval vzájomnou e-mailovou komunikáciou medzi ním a žalovanou a emailovou komunikáciou
medzip.K.ažalovanou,skutkovotvrdil,žežalovanáhooslovilaprostredníctvomjehopriateľkyp.K.,aby
pre ňu vykonal dielo. S ohľadom na v tom čase vzájomné korektné vzťahy žalovanej a priateľky žalobcu
p. K., nepožadovala žalovaná od žalobcu vydanie potvrdenia o objednávke. Bližšie ozrejmil, že žalovaná

od žalobcu pri obhliadke požadovala zákres plota, chodníkov, parkovacích plôch, osvetlenia, rozšírenia
terasy a podkladu pod vírivku na jej pozemku; pri úvodnej obhliadke mal byť plot medzi pozemkom
žalovanej a jej susedom pletivový, následne volala žalovaná žalobcovi, že plot má byť betónový. Najprv
mala byť vírivka iba nafukovacia a následne žalovaná požadovala nacenenie pod štandardnú vírivku(akrylátovú). Najprv bol projekt bez závlahy pre trávnik, následne žalovaná požadovala nacenenie a
projekt aj pre závlahu. Žalovaná so žalobcom riešila aj druh, vzor a farbu dlažby pre chodníky (pri
ďalšej návšteve žalobcu na pozemku žalovanej, kedy žalobca doniesol katalógy, aby mu žalovaná

odsúhlasila druh a farbu plota, dlažby a ďalších materiálov), parkovacie plochy a spevnené plochy na
jej pozemku, ich rozmer a riešenie. Prvotne požadovala dlažbu v cene 7 Eur/m2 a následne zmenila
názor a požadovala realizáciu s dlažbou v cene 15 Eur/m2. Z uvedeného dôvodu nemohla byť cena
určená pri obhliadke rovnaká ako pri následnom finálnom nacenení prác, nakoľko sama žalovaná
dodatočne menila materiály a spôsob realizácie, čo sa dodatočne odrazilo aj na záverečnej cenovej

ponuke a nákrese. Podľa žalobcu si žalovaná vyžiadala celkový rozpočet na všetky veci, ktoré na
pozemku chcela mať s tým, že podľa financií uvidí, čo bude realizovať. Žalobca sa so žalovanou stretol
trikrát a predmetom všetkých stretnutí boli konzultácie ohľadom návrhu a nacenenia úprav pozemku
žalovanej. Nešlo teda o jednoduchý projekt, ale o časovo náročnejšiu prácu. Žalobca sa následne snažil
so žalovanou skontaktovať za účelom doriešenia ceny za dielo a jej úhrady, avšak žalovaná sa neozvala
a bola nekontaktná. Následne v decembri 2021 zistil, že na základe ním vypracovaných podkladov a

návrhov došlo k uskutočneniu zmien na vyššie uvedených parcelách žalovanej. Žalobcova cena práce
pre žalovanú bola ním ohodnotená na sumu 800 Eur a následne bola zo strany žalobcu žalovanej
vystavená faktúra č. 20220101 zo dňa 11.01.2022, splatná dňa 18.01.2022, ktorá bola žalovanej riadne
doručená. Zo strany žalovanej však k jej úhrade nedošlo. Následne žalobca zaslal žalovanej v marci
2022„Predžalobnúvýzvunazaplateniedlžnejsumy-pokusozmier“.Zostranyžalovanejbolaprávnemu

zástupcovi žalobcu zaslaná odpoveď, v ktorej poprela realizáciu prác resp. služieb, na ktoré odkazuje
žalobcaakuktorýmzaslalfaktúru,vykonanénebolianebolianižalovanouobjednané.Následnežalobca
10.01.2023 zaslal žalovanej opätovnú predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, na ktorú žalovaná
reagovala listom zo dňa 17.01.2023. V tomto liste uviedla, že nemá voči žalobcovi žiaden dlh, hoci
priznáva, že jej žalobca zaslal „nejaký náčrt“ , po svojej priateľke jej poslal bližšie neurčitý krycí list

rozpočtu, čím uznala, že určité dokumenty si od žalobcu prevzala. Aj napriek tomu však žalovaná
popiera vykonanie diela a odmieta uhradiť požadovanú cenu, žalobca má za to, že mu vznikol nárok
na požadovanú odmenu za dielo, ktoré pre žalovanú riadne vykonal a odovzdal, hoci k dohode o výške
odmeny nedošlo.
3/ Súd prvej inštancie ďalej zhrnul procesnú obranu žalovanej založenú na popretí skutkových tvrdení

žalobcu, keď zotrvala na tom, že medzi ňou a žalobcom nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy. Ozrejmila,
že rodinný dom kúpila rozostavaný v stave holodom s tým, že sprostredkujúca realitná kancelária
zabezpečí jeho dokončenie. V čase „korona vírusovej pandémie“ boli pozastavené práce a vypadli jej
dodávatelia na vonkajšie úpravy. Hľadala teda dodávateľa na vybudovanie plota, keďže pozemok je
rohový, otvorený z každej strany. Keď jej p. K. povedala, že má nového priateľa (žalobcu), stavbára,

tak jej povedala nech sa spýta, či by nemal voľnú kapacitu na postavenie plotu na ohradenie pozemku.
Žalobca si prezrel pozemok, vysvetlila mu, ako si to predstavuje, ako by to malo byt' umiestnené, pretože
vjazd na pozemok je možný len z hlavnej komunikácie. Pri inom riešení ju totiž obmedzuje osadenie
lampy verejného osvetlenia, vonkajšia rozvodňa a vzdialenosť domu od hranice pozemku. Nič nové
alebo iné riešenie osadenia nebolo požadované a ani sa nedalo vymyslieť s výnimkou vynechania otvoru

pre bránu a bráničku pre vchod do domu z inej strany ulice. Plot samozrejme mal a aj musel kopírovať
pozemok a nadväznosť na susedov plot aj výberom stavebných dielcov, pretože sa so susedom dohodli
na betónovom plote. Žalobca jej odpovedal po niekoľkominútovom rozmýšľaní, že by zhotovenia plota
stálo ccca 22 až 25 tisíc Eur, čo sa jej zdalo ako celkom primerané na vybudovanie plota a chodníkov.
Keďže žalobca uviedol, že cena je orientačná, požiadala ho, aby jej predložil predbežnú cenovú ponuku

a potom sa rozhodne, či budú spolupracovať. Žalobca jej povedal, že bude potrebovať od nej doklady
o stavbe a rozmeroch pozemku. Tieto mu žalovaná dodala a čakala asi jeden mesiac, kedy jej na
pracovisko p. K. priniesla asi tri papiere. Na prvej strane „Krycieho listu“ bola uvedená suma 50.415,84
Eur, čo bola vysoká cena, pre ňu neprijateľná. Bola v tom, že žalobca jej odmietnutie akceptoval, neskôr
bola kontaktovaná jeho advokátom, prostredníctvom ktorého si žalovanú sumu žalobca nárokoval.

Zhrnula, že žalobca si nárok na úhradu finančnej čiastky vo výške 800 Eur uplatňuje titulom faktúry
č. 20220101 zo dňa 11.01.2022, ktorej vystavenie zdôvodňuje uzatvorením ústnej zmluvy o dielo. S
touto faktúrou nesúhlasila, a preto ju v lehote splatnosti dňa 17.01.2022 zaslala späť so sprievodným
listom. List zaslala na adresu žalobcu uvedenej vo faktúre doporučeným listom na doručenku, ktorý
jej bol vrátený ako adresátom neprevzatý v odbernej lehote. Žalovaná trvá na tom, že medzi ňou a

žalobcom nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, a to v žiadnej forme, žiaden projekt na vybudovanie oplotenia
od žalobcu nepožadovala. Pokiaľ žalobca tvrdí, že následne v decembri 2021 zistil, že na základe ním
vypracovaných podkladov a návrhov došlo k uskutočneniu zmien na jej pozemkoch. Poprela tvrdenie
žalobcu, že dala stavať plot na základe jeho projektovej dokumentácie.4/ Súd prvej inštancie ďalej zhrnul ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strán
sporu, keď na pojednávaní dňa 11.01.2024 právny zástupca žalobcu trval na dôvodnosti žaloby s
tým, že žalovaná potvrdila, že prevzala projektovú dokumentáciu a rozpočet. Právny zástupca žalobcu

ďalej uviedol, že cena za takéto služby sa pohybuje vo výške 5,00 % z nacenenia za projekt a vo
výške od 150 Eur za položkový rozpočet. Pokiaľ súd má za to, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o
dielo, má žalobca za to, že ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré treba vydať. Poukázal na rozhodnutie
súdov v iných obdobných veciach a to rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/71/2021,
uznesenie Ústavného súdu SR č. 554/2012 a Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.

33Odo/882/2006. Pokiaľ išlo o žalovanú stranu, právny zástupca žalovanej uviedol, že má za to, že
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ani v ústnej forme. Z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok
§ 43a a § 43b Obč. Zák. nie je možné uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Rovnako nebolo
vydané písomné potvrdenie o objednávke podľa § 632 Obč. Zák. Poukázal na ustanovenie § 57 ods.1
Stavebného zákona, podľa ktorého na drobnú stavbu postačuje ohlásenie. Predložil „Oznámenie k
ohláseniu drobnej stavby“ zo dňa 25.09.2023 (č.l. 119), ktoré bolo vydané na základe ohlásenia stavby

žalovanou zo dňa 24.08.2023, prílohou ktorého bol jednoduchý situačný nákres zhotovený žalovanou
(č.l. 120). Poukázal na to, že projektová dokumentácia nespĺňa náležitosti § 9 ods. 1 vyhlášky, rovnako
výkaz výmer nespĺňa náležitosti. Právny zástupca žalovanej uviedol, že má za to, že vzťah medzi
žalobcom a žalovanou je spotrebiteľským vzťahom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že žalovaná mala záujem o stavebné práce nie o projektovú dokumentáciu. Pokiaľ ide o právnu

argumentáciu právneho zástupcu žalobcu ohľadne bezdôvodného obohatenia, uviedol, má za to, že k
nemu nedošlo, nakoľko žalovaná nemala úžitok.
5/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca, žalovaná a p. L. K.
(priateľka žalobcu) sa stretli niekedy v máji 2021 na pozemku žalovanej v N. za účelom obhliadky
nehnuteľnosti žalovanej. Niekedy v júni 2021 prišiel na pozemok žalobca opätovne. Neskôr žalovanej

prostredníctvom K.. L. K. odovzdal dňa 14.07.2021 a dňa 11.08.2021 listiny. Sporné medzi stranami
bolo, či išlo o projektovú dokumentáciu, výkaz výmer a rozpočet, ako tvrdil žalobca alebo cenovú ponuku
na zhotovenie oplotenia, chodníkov a parkovacej plochy ako tvrdila žalovaná. Žalobca za vyhotovenie
týchto listín vystavil žalovanej faktúru č. 20220101 zo dňa 11.01.2022, splatnú dňa 18.01.2022, dátum
dodávky 11.08.2021, na sumu 800 Eur, ktorú žalovaná neuhradila. Žalovaná následne na svojom

pozemku dala postaviť plot, realizovala úpravy pozemku a spevnené plochy prostredníctvom tretej
osoby. Ďalej súd prvej inštancie skutkovo vychádzal z obsahu písomného vyjadrenia p. L. K. k tomuto
konaniu, pričom mal za preukázané, že p. Zdenka Plačková je účtovníčka, žalobca je jej partner,
žalovaná je jej známa z práce. Ďalej p. K. uviedla, že žalovanú oboznámila s tým, že žalobca je stavbár
a tá sa opýtala či by jej nepomohol. Na jej pozvanie prišli k nej so žalobcom, kde im ukázala, kde

chce mať čo umiestnené - studňu, parkovanie, plot, vírivku atď. Následne p. K. poslala žalovanej e-
mail kvôli rozmerom, keďže so žalobcom si e-maily nevymenili, žalovaná jej poslala rozmery a ona ich
preposlala žalobcovi. Následne komunikovali oni dvaja. P. K. žalovanej doniesla do roboty pripravené
veci od žalobcu, čo sa týkalo rozpočtu. Žalovaná to zobrala a povedala „fu dáko veľa“. Ďalej uviedla,
že vie, že žalovaná nezaplatila žalobcovi, ten v decembri 2021 zistil, že upravila pozemok podľa toho

projektu, čo jej žalobca urobil, a to podľa jej pokynov a požiadaviek.
6/ Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. čl. 8 a 17 CSP, § 631, § 632, § 633
ods. 1, § 634 ods.1, § 451 ods. 1, 2 § 456, § 458 ods. 1, 2 Obč. Zák., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
8 Obč. Zák., § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. b/, i/, § 4 ods. 11, § 10a ods. 1 písm. d/ Zákona na ochranu
spotrebiteľa. Skonštatoval, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal, že medzi

ním a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, nepreukázal existenciu dohody o predmete tvrdenej
zmluvy, t.j. že si žalovaná od neho objednala vypracovanie projektovej dokumentácie, položkového
rozpočtu a výkazu výmer. Žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 632 Obč. Zák. vydať
objednávateľovi (žalovanej) písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, pričom takéto potvrdenie musí
obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho

zhotovenia. Žalobca doručil prostredníctvom svojej partnerky, p. L. K. listiny, ktoré súd prvej inštancie
vyhodnotil ako cenovú ponuku s prílohami, konkrétne na vyhotovenie oplotenia, chodníkov a parkovacej
plochy. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaná mala záujem o vykonanie
stavebných úprav na svojom pozemku, a to vybudovanie plotu a spevnenie plôch. Žalovaná teda mala
záujem o uzatvorenie zmluvy o dielo, predmetom ktorej malo byť vyhotovenie plotu a spevnených plôch

na svojom pozemku, preto žalobcu prostredníctvom p. K. oslovil ako osobu, ktorá je stavbárom (podniká
v stavebníctve). Ako z dokazovania vyplynulo, k uzatvoreniu zmluvy o dielo ani k realizácii diela nedošlo,
nakoľko cenová ponuka predložená žalobcom bola pre žalovanú neprijateľná, vzhľadom na jej výšku,
ktorábolapribližnedvojnásobná(50.415,84sDPH),pričomnaprvomstretnutíbolažalovanejoznámenáorientačne cena 20-25 tisíc eur. Žalobca tvrdenie žalovanej o uvedení orientačnej ceny nepoprel, preto
ho súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné ( § 151 ods. 1 CSP). To, že išlo o žalobcom dodanú
cenovú ponuku potvrdzuje aj sms správa žalobcu, ktorú zaslal žalovanej dňa 11.08.2021 a v ktorej

stálo: „Dobrý večer, L. Vám dnes dala cenovú ponuku, platí cena bez DPH, pretože neviem nastaviť
v programe koncové ceny, S pozdravom S.. K.. Žalobca ani toto tvrdenie žalovanej nepoprel. Navyše
samotný žalobca na pojednávaní dňa 16.04.2024 uviedol, že na vypracovanie rozpočtu alebo cenovej
ponuky je potrebné vedieť rozmery a špecifikáciu predmetu dodania, čiastočné plnenie odovzdal, čím
potvrdil, že vypracoval cenovú ponuku a mal záujem realizovať dielo (stavebné práce). Podľa súdu prvej

inštancie žalobca v konaní nepreukázal, že listiny označené ako projektová dokumentácia, výkaz výmer
a položkový rozpočet, ktoré žalovanej odovzdal, boli ňou použité na ohlásenie stavby na stavebnom
úrade, resp. pre ňu mohli mať iný úžitok napr. v podobe použitia na realizáciu stavby. Jeho náčrt je
odlišný od náčrtu, ktorý k ohláseniu stavby použila žalovaná. K ohláseniu stavby žalovaná prikladala
iba jednoduchý náčrt, nie projektovú dokumentáciu, čo preukazuje overená situácia odoslaná z mesta
Senec (č.l.120). Nad rámec súd prvej inštancie dodal, že v konaní sa nezaoberal právnym posúdením

toho,čikstavbeplotaresp.stavebnýchúpravnapozemkužalovanejpostačovaloohláseniestavebnému
úradu alebo bola potrebná projektová dokumentácia, nakoľko uvedené jednak nesúvisí s predmetom
konania a jednak uvedené preskúmanie spadá pod správne súdnictvo. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie nemohol poskytnuté plnenie posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie, pretože nebolo
preukázané, že žalovaná dodaním označených listín mala alebo mohla mať majetkový prospech.

Základným predpokladom úspechu pri žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie, že
žalovaná sa na úkor žalobcu obohatila, čo sa v konaní nepotvrdilo. Inštitút bezdôvodného obohatenia
vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nemôže bezdôvodne obohacovať
na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Obč. Zák.), z ktorého
vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor

k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O bezdôvodné
obohatenieidevtedy,akniektoplnenímzískalmajetkovéhodnotyvyjadrenétým,ževjehomajetkudošlo
buď k zvýšeniu jeho aktív (§ 451 ods. 2 Obč. Zák.) alebo k zníženiu jeho pasív (§ 454 Obč. Zák.). V rámci
zodpovednostizabezdôvodnéobohateniejepasívnelegitimovanýten,kohomajetoksanaúkordruhého
neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom

dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré
sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie ale objektívne vzniknutý stav
obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.
7/ Na margo právneho posúdenia veci ešte súd prvej inštancie dodal, že vzťah medzi žalobcom a
žalovanou posúdil ako vzťah zo spotrebiteľského práva, kde žalobca vystupoval v pozícii dodávateľa

a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, fyzická osoba nepodnikateľ. Vzhľadom k tomu na rozhodnutie
aplikoval aj zákonné ustanovenia súvisiace s ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, a to §
53 ods. 8 Obč. Zák., ako aj § 4 ods.11 a § 10a ods.1 písm. d) Zákona o ochrane spotrebiteľa, v
zmyslektorýchakdodávateľposkytneplneniespotrebiteľovi,ktorésineobjednal,niejepovinnýhovrátiť,
pričom sú vylúčené aj ďalšie nároky dodávateľa. Podľa súdu prvej inštancie vykonaním dokazovaním

bolo preukázané, že žalovaná si dodanie služby spočívajúcej vo vypracovaní projektovej dokumentácie,
výkazu výmeru a rozpočtu neobjednala, t.j. aj s poukazom na vyššie citované ustanovenia, jej nevznikla
povinnosť za ne zaplatiť. Súd prvej inštancie má za to, že ak žalobca ako podnikateľ hodlal žalovanej za
svoju prácu a čas, ktorý vynaložil na vypracovanie predmetných listín, účtovať nejakú cenu, bol povinný
túto cenu vopred oznámiť. Súd poukazuje na legálnu definíciu podnikania podľa § 2 Obch. Zák., v zmysle

ktorého, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného
pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa
osobitného predpisu. Ako vyplýva z tejto definície, každé podnikanie je vždy podnikaním na vlastnú
zodpovednosť podnikateľa. Každý podnikateľ znáša istú mieru podnikateľského rizika. Z podnikateľskej

praxe je bežné, že nie každá zákazka sa realizuje, ak nedôjde k dohode o cene medzi objednávateľom
a dodávateľom. Preto je časté, že práve pre tieto prípady, aby podnikatelia neboli stratoví resp. aby mali
zaplatené nejaké náklady, účtujú pre zameranie, nacenenie a iné predzmluvné služby istú cenu, ktorú
však pri korektnom obchodnom styku vopred oznámia a tak dajú spotrebiteľovi na výber, či s uvedeným
súhlasí resp. v prípade realizovania nacenených tovarov alebo služieb, sa táto zaplatená suma odpočíta.

V posudzovanom prípade však nešlo o načrtnutý postup, práve naopak, žalobca nacenil pre žalovanú
stavebné práce, žalovaná s cenou nesúhlasila a k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo.
8/ Sumarizujúc uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní dôkazne nepreukázal svoje
tvrdenia ohľadom ním tvrdenej zmluvy o dielo, a preto žalobu zamietol. Dodal, že dôkazné bremenoohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

9/ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).

10/ Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd prvej inštancie mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; ďalej tým, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (§
365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Bez ozrejmenia bližších súvislostí poukázal na to, že do práva na spravodlivý
súdny proces sporovej strany patrí právo na preskúmateľné a dostatočne odôvodnené rozhodnutie,
s náležitosťami, ktoré vyžaduje zákonná úprava procesného práva (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 107/07,
Georgias c Grécko z 29.05.1997, Recuel III/1997). Ďalej odkázal na bod 38., 39. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie a v tomto kontexte dodal, že na žalovanú podal podnet adresovaný Mestu Senec

týkajúci sa preverenia realizácie oplotenia vyhotoveného na základe podkladov vypracovaných pre
žalovanú, konanie je vedené na Meste Senec pod č.j. Výst. XXXXX/XXX/XXXX a vo veci sa uskutočnil
07.05.2024 štátny stavebný dohľad. Žalobca a jeho právny zástupca sa snažili telefonicky/mailovo
spojiť s osobou, ktorá danú záležitosť riešila (H. U.), ktorý však na emailový dopyt právneho zástupcu
týkajúci sa sprístupnenia kópie záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu (zrejme „nereagoval“,

poznámka odvolacieho súdu). Z tohto dôvodu žalobca osobne navštívil mestský úrad v Senci za účelom
zistenia informácii o stave tohto konania, podľa informácií ktoré získal, žalovanej bolo aktuálne zrušené
stanovisko „Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby“ zo dňa 25.09.2023, ktoré bolo vydané na základe
ohlásenia stavby žalovanou zo dňa 24.08.2023, prílohou ktorého je aj jednoduchý situačný nákres
zhotovený žalovanou a to z dôvodu, že stavebný úrad zistil, že ohlásenie stavby sa týkalo čiernej

stavby, ktorá bola vybudovaná pred ohlásením stavby. V uvedenej veci preto prebieha voči žalovanej
stavebné konanie, zároveň voči nej prebieha aj ďalšie stavebné konanie a to vo vzťahu k čiernej
stavbe - terase, ktorú si žalovaná, tak ako spevnené plochy na parkovanie, vybudovala podľa návrhu a
výkazu výmer spracovaných žalobcom. Keďže ide o nové informácie a dôkazy, ktoré mu neboli zrejmé
v prvoinštančnom konaní a nemohol ich bez svojej viny uplatniť a predložiť skôr. Preto navrhuje, aby

súd vyžiadal za účelom náležitého zistenia skutkového stavu podklady z príslušného stavebného úradu
vo vzťahu k čiernym stavbám žalovanej, ktoré boli stavebným úradom pri výkone stavebného dohľadu
merané, a to za účelom porovnania, či sa zhodujú s nákresmi vyhotovenými žalobcom. Akcentoval,
že žalovaná od neho pri obhliadke požadovala projekt plota, chodníkov, parkovacích plôch, osvetlenia,
rozšírenie terasy a podklady pod vírivku na jej pozemku. Taktiež požadovala aj presnú informáciu o cene

za ich vyhotovenie, čo jej nebolo možné poskytnúť len odhadom ale bolo uvedené, že je to možné určiť
len na základe konkrétneho položkovitého rozpočtu. Podľa žalobcu si žalovaná objednala plnenie, ktoré
jej poskytol, nešlo teda o nevyžiadané plnenie. Namietal, že súd prvej inštancie absolútne nezohľadnil
skutočnosť, že k žalovanej pristupoval na inej úrovni, ako k ostatným jeho klientom a to z dôvodu vzťahu
medzi žalovanou a partnerkou žalobcu p. K.. Na ujmu žalobcu žalovaná vedome túto situáciu zneužila a

obohatilasanajehoúkortým,žedisponovalaprojektomapoložkovitýmrozpočtom,nazákladektorýchsi
zhotovila stavby na svojom pozemku. Má teda za to, že ide o zjavné zneužitie práva zo strany žalovanej,
ktoré nemá požívať právnu ochranu. Zhrnul, že v konaní nie je možné tvrdiť, že by si žalovaná rozpočet
neobjednala. Predmetom plnenia medzi žalobcom a žalovanou bolo dodanie konkrétneho položkovitého
rozpočtu, ktorý jej žalobca dodal, čo nebolo medzi stranami sporné. Poznamenal, že ak má súd za to, že

nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorej predmetom bolo dodanie rozpočtu a projektu, na strane žalovanej
vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko prijala plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu, ktorej výšku
žalobca preukázal. Záverom žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené
dôkazy,čoviedloknesprávnymskutkovýmzáveromanataktonesprávnezistenýskutkovýstavaplikoval
nesprávne právne normy. Podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako

súd prvej inštancie uvažoval pri prijímaní rozhodnutia, nakoľko jeho rozhodnutie je neprehľadné a v
prevažnej väčšine obsahuje len prepis podaní strán sporu a obsahu pojednávania; nie je z neho zrejmé,
ako súd vyhodnocoval dôkazy a ako na ich základe dospel k svojim záverom. Len stručne uzavrel,
že nakoľko neexistuje písomná zmluva alebo písomné potvrdenie, zmluvný vzťah neexistoval, avšakvôbec nezvažoval a nezodpovedal otázku ústnej formy dohody medzi stranami, ktorú potvrdila vzájomná
e-mailová komunikácia. Súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo nevzal v rámci dokazovania v úvahu
predložené emaily a prečo, s ohľadom na dôkazy predložené žalobcom, nepovažoval za preukázané,

že žalovaná využila projekt žalobcu na zhotovenie stavieb na jej pozemku.
11/ K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 13.08.2024 (čl. 187 a nasl.).
Uviedla, že naďalej trvá na tom, že od žalobcu požadoval len predbežnú cenovú ponuku na vyhotovenie
plotu a neobjednal si žiadny výkaz výmer ani vyhotovenie projektovej dokumentácie na stavbu plotu.
Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že na žalovanú dal podnet adresovaný Mestu Senec,

týkajúci sa preverenia realizácie oplotenia vyhotoveného na základe podkladov vypracovaných pre
žalovanú, žalovaná poukázala na to, že tento podnet bol podaný až po vyhlásení rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV č.k. B2-56C/51/2023-155 zo dňa 16.04.2024. Sám prvoinštančný súd v rámci
svojho rozsudku uviedol, že náčrt žalovanej, ktorý priložila k ohláseniu stavby na stavebnom úrade
je odlišný od náčrtu žalobcu a konštatoval, že k ohláseniu stavby žalovaná prikladala iba jednoduchý
náčrt, nie projektovú dokumentáciu, čo preukazuje overená situácia odoslaná z mesta Senec (čl. 120).

Takéto konanie žalobcu vykazuje znaky zneužitia subjektívneho práva s cieľom vyvolať formalisticky
a bezúčelne správne konanie namierené voči žalovanej, a to výlučne s cieľom spôsobiť jej ujmu
alebo získať neodôvodnené výhody vyplývajúce z predpisov verejného práva, využiť umelo vytvorené
podmienky alebo fiktívny vykonštruovaný stav. Zo strany žalobcu ide voči žalovanej jednoznačne o čisto
účelové a šikanózne konanie a zneužitie jeho subjektívneho práva, a to len z dôvodu jeho neúspešnosti

v prvoinštančnom konaní. Žalobca podal podnet na Mestský úrad Senec, odbor výstavby a ochrany ŽP
napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že žalovaná už pred rokom podala ohlásenie drobnej stavby
- oplotenia pozemku, ktorého prílohou bol jednoduchý situačný nákres zhotovený žalovanou. Čo sa
týka prebiehajúcich stavebných konaní, žalovaná podala dňa 24.08.2023 Ohlásenie drobnej stavby
- oplotenie pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom - plot. Dňa 25.09.2023 jej bolo doručené

Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby - oplotenie pozemku k rodinnému domu, lokalita N. W.. XX
N. - ako doplnková stavba k hlavnej stavbe, výst. č. XXX-XXX/XXXX-H., pričom oproti uskutočneniu
vyššie uvedenej drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení, MsÚ Senec, odbor výstavby a ochrany
ŽP podľa § 57 stavebného zákona nemal žiadne námietky. Žalovaná ďalej dňa 02.05.2024 doručili
MsÚ Senec, odbor výstavby a ochrany ŽP dodatočné ohlásenie stavebných úprav terasy na RD

s odôvodnením, že časť terasy, ktorá je umiestnená vo výklenku RD pod jeho strechou sa začala
rozpadávať, pri dažďoch z nej presakovala spodná voda a tento stav začal ohrozovať stavbu RD. V
tomtokontextepoukázalaajnato,žedňa03.09.2021sidalavypracovaťvytyčovacínáčrtnajejpozemok
- hranice parcely registra U.-H. XXXX/XX. Týmto náčrtom sa následne inšpirovala aj pri vyhotovení
náčrtuktorý tvoril prílohu dodatočného ohlásenia stavebných úprav terasy. Vyššie uvedené dôkazy jasne

preukazujú, že náčrt rozšírenia terasy sa vôbec nezhoduje s vypracovanou projektovou dokumentáciou
žalobcu a je inšpirovaný náčrtom geometrického plánu, ktorý si dala žalovaná vyhotoviť. Tieto dôkazy
žalovaná predkladá v súlade s § 366 CSP ako nové dôkazy v reakcii na nové tvrdenia žalobcu, ktoré
neboli prezentované pred súdom prvej inštancie, a ktoré preto nemohla využiť bez svojho zavinenia.
Dodala, že dňa 17.05.2024 bola predvolaná na odbor výstavby a ochrany ŽP, kde vysvetlila situáciu

ako je popísaná v dodatočnom ohlásení stavebný úprav terasy a RD. Žalovaná však do dnešného dňa
neobdržalažiadnepísomnévyjadreniezostranyMsÚSenecvpredmetnejveci,anioznámenieozrušení
stanoviska „Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby“ zo dňa 25.09.2023 (č.l. 119). K návrhu žalobcu
doplniť dokazovanie vyžiadaním si podkladov zo stavebného úradu vo vzťahu k údajným čiernym
stavbám žalovanej za účelom porovnania a zistenia zhody s nákresmi žalobcu žalovaná uviedla, že

tento návrh žalobca podriadil pod ust. § 384 a § 366 CSP. Pri skúmaní prípustnosti tohto postupu je
potrebné poukázať na § 384 ods. 3 CSP, ktoré umožňuje odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie za
podmienok uvedených v § 366 CSP, pričom pod písm. d/ je uvedená ako jedna zo zákonných podmienok
prípustnosti požiadavka procesnej aktivity podľa ktorej odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
prostriedok procesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže ho nepredniesol v základnom

prvoinštančnom konaní. Zákonnú podmienku teda žalobca s určitosťou nenaplnil. Spomenutý návrh
mohol uplatniť už v základnom konaní, a preto nie sú naplnené podmienky na novoty v odvolacom
konaní. Tvrdenie žalobcu, že presná cenová ponuka môže byť určená len na základe konkrétneho
položkovitého rozpočtu je v posudzovanom prípade irelevantné, nakoľko si žalobca nesplnil základné
informačné povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne § 4

ods.1písm.c/,§10aods.1písm.d/a§14ZOS.Žalobcanejakýmspôsobomnepoučilžalovanú,ženejde
len o predbežnú cenovú ponuku, ktorú žalovaná od začiatku požadovala. Žalobca rovnako nepredložil
žalovanej žiadnu písomnú objednávku, v ktorej by ju poučil o tom, že jej bude dodané vypracovanie
projektovej dokumentácie a položkovitý rozpočet a nepoučil ju ani o tom, že za vypracovanie predmetnejdokumentácie bude požadovať a fakturovať odplatu. Žalovaná namieta tvrdenie žalobcu, že by vedome
zneužila situáciu, že žalobca ku nej pristupoval na inej úrovni, ako k ostatným klientom z dôvodu vzťahu
žalovanej s jeho priateľkou p. K. s cieľom obohatiť sa na jeho úkor tým, že disponovala projektom a

položkovitým rozpočtom, na základe ktorých si zhotovila stavby na svojom pozemku. V predmetnom
konaní totiž bolo jasne preukázané, že žalovaná od počiatku žiadala od žalobcu len predbežnú cenovú
ponuku na zhotovenie plota, čo potvrdzuje aj sms správa: „Dobrý večer, L. Vám dnes dala cenovú
ponuku, platí cena bez DPH, pretože neviem nastaviť v programe koncové ceny. S pozdravom M.
Pitoňák.“. Navyše sám žalobca na pojednávaní dňa 16.4.2024 potvrdil, že na vypracovanie rozpočtu

alebo cenovej ponuky je potrebné vedieť rozmery a špecifikáciu predmetu dodania, ktoré od žalovanej
požadoval. Tvrdenie žalobcu že medzi stranami nebolo sporné, že predmetom plnenia bolo dodanie
konkrétneho položkovitého rozpočtu, ktorý žalobca žalovanej dodal, je neodôvodnené a nesprávne. Od
začiatku konania je tu daná spornosť medzi stranami práve v tomto prípade. Naviac, aj prvoinštančný
súd túto spornosť správne konštatuje vo svojom rozhodnutí v ods. 14/. Žalovaná považovala dokumenty,
ktoré jej boli doručené prostredníctvom partnerky žalobcu za predbežnú cenovú ponuku a medzi ňou

a žalobcom nikdy nedošlo k žiadnej dohode o tom, že by išlo o objednávku projektovej dokumentácie.
Nakoľko žalobca žalovanej vystavil faktúru za predmetné dokumenty až 5 mesiacov po ich odovzdaní,
má žalovaná za to, že práve žalobca sa vedome pokúsil zneužiť situáciu a obohatiť sa na jej úkor za
dodanie nevyžiadaného plnenia. V súlade s ust. § 4 ods. 8 ZOS má žalovaná za to, že práve žalobca
konal v rozpore s dobrými mravmi. Zhrnula, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že

zo strany žalobcu išlo o nevyžiadané plnenie podľa § 4 ods. 11 ZOS spolu s § 53 ods. 8 Obč. Zák.
Žalobcovi teda nevznikol voči žalovanej žiadny nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Dodávateľ totiž
nemôže žiadať od spotrebiteľa úhradu za tovar alebo dodanú službu, ktorú si spotrebiteľ neobjednal,
pričom sú vylúčené aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi, t.j. aj nároky z titulu bezdôvodného
obohatenia. Podľa žalovanej prvoinštančný súd správne posúdil, že aj keby žalobcovi vznikol nárok

z titulu bezdôvodného obohatenia, nepreukázal, že by dodaním predmetných dokumentov žalovaná
mala alebo mohla mať majetkový prospech. Žalovaná záverom svojho vyjadrenia zhrnula, že súd prvej
inštancie poskytol v odôvodnení dostatočné množstvo argumentov na vysvetlenie nedôvodnosti žalobou
uplatneného nároku, správne vyhodnotil predložené dôkazy, rovnako správne zistil skutkový stav veci
a správne boli aplikované relevantné právne normy, čo viedlo k správnemu rozhodnutiu vo veci samej.

Navrhla preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12/ Žalobca v ďalšom vyjadrení, ako reakcia na podanie žalovanej, zotrval na svojej odvolacej
argumentácií uplatnenej v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Nad jeho rámec doplnil,
že účelom jeho podnetu voči žalovanej adresovanému na stavebný úrad nebola šikana, ale snaha

preukázať skutočnosti ním tvrdené a to, že stavebné úpravy žalovaná realizovala na základe jeho
projektu, ktorý bol vypracovaný na pokyn žalovanej. Nakoľko súd prvej inštancie nevykonal v dostatočnej
miere riadne dokazovanie, neostávalo mu nič iné, ako podať návrh na štátny stavebný dohľad, na
základe ktorého mieni preukázať skutočnosti ním tvrdené. Zotrváva na tvrdení, že realizácia úprav
u žalovanej bola uskutočnená na podklade projektovej dokumentácie pripravenej žalobcom, avšak

žalovaná úmyselne zaslala na stavebný úrad len jednoduchý náčrt a nepriznala realizáciu všetkých
stavieb na pozemku. K stavebným úpravám terasy a predloženému podaniu žalovanej žalobca uvádza,
že v tomto podaní nie je uvedený rok realizácie stavebných úprav a teda žalovaná mala zrealizované
tieto úpravy už dlhšie časové obdobie na základe projektu žalobcu, keďže už vtedy mala záujem terasu
rozširovať. Uvedené podanie žalovanej bolo teda voči stavebnému úradu klamlivé a zavádzajúce, keďže

zmeny realizovala nie z dôvodu presakovania spodnej vody a havarijného stavu ale z dôvodu záujmu
o rozšírenie terasy, ktorý komunikovala a dala navrhnúť žalobcovi. Zároveň si žalobca prezrel záznamy
SHMÚ ohľadom priemerných zrážok za roky 2021, 2022 a 2023 a zistil, že kumulatívny denný úhrn
atmosferických zrážok pre lokalitu Bratislava - letisko je pod priemerom. Stavebný dohľad mal byť v
tomto prípade F.. S. Y., ktorý podľa vedomostí žalobcu zomrel v máji 2024 a v čase podania žalovanej

na stavebný úrad už bol v zlom zdravotnom stave, zároveň žalovaná nepreukázala, že by mal F.. Y.
oprávnenie na to, aby stavebný dohľad mohol vykonávať. Poukazuje na to, že žalovaná dodatočne
ohlasuje stavby vždy až potom, ako jej žalobca vytkne nedostatky a svojimi vyjadreniami k stavebným
konaniam len odvádza pozornosť od merita sporu. Vytyčovací náčrt bol vyhotovený po dodaní projektu
zo strany žalobcu a preto má za to, že geodet bol na mieste len za účelom presného stanovenia hraníc

a nie za účelom, aby sa z geometrického plánu mohla žalovaná inšpirovať pre náčrt na dodatočné
ohlásenie stavebných úprav. Toto tvrdenie teda nie je prípustné a žalovaná ho v odvolacom konaní mení
oproti tvrdeniu v prvoinštančnom konaní a teda je zrejmé, že účelovo klame a zavádza. Žalobca vo
vzťahu k čiernym stavbám žalovanej v súčasnosti čaká na odpoveď zo stavebného úradu Senec, avšakmá za to, že ide o veci, ktoré sú novotou a preto je prípustné ich použitie a skúmanie v odvolacom konaní.
Uzavrel, že v konaní nie je možné uzavrieť, že by si žalovaná rozpočet neobjednala. Predmetom plnenia
medzi žalobcom a žalovanou bolo dodanie konkrétneho položkovitého rozpočtu, ktorý jej žalobca dodal,

čo nebolo medzi stranami sporné.
13/ Žalovaná v ďalšom vyjadrení datovanom 03.12.2024 vo vzťahu k ostatnému podaniu žalobcu
uviedla, že tieto z hľadiska ich obsahu presahujú meritum súdneho sporu ale aj elementárne pravidlá
slušnosti. Podľa žalovanej sa žalobca pasoval do role orgánu štátneho stavebného dohľadu a v snahe
zvrátiť procesný neúspech v prvom inštančnom konaní teraz zisťuje, realizáciu akých stavieb žalovaná

nepriznala stavebnému úradu. Žalobca teda v tomto konaní používa taktiku tzv. „Fishing expeditions“
ktorá je v civilnom procesnom kódexe striktne reprobovaná. Žalobca sa iba domnieva, resp. špekuluje,
že žalovaná použila ním predložený grafický náčrt v niektorom stavebnom konaní. Za týmto účelom
podnecuje stavebný úrad k iniciovaní správnych konaní, z ktorých následne získal údaje preukazujúce
jeho špekulatívny nárok. Žalobca teda buduje kauzu na položení základov procesného útoku, ktorý
zjavnenedokážedôkaznepodporiťajepostavenánajehodojme.Dodala,žežalobcajepovinnývžalobe

tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a iba ním tvrdené skutočnosti možno následne dokazovať. Žalobca však
na túto procesnú povinnosť pozabudol a uvedené pochybenie sa snaží obísť až v odvolacom konaní.
Žalovaná uviedla, že odmieta pokračovať v tejto, pre daný spor nezmyselnej procesnej aktivite žalobcu
a dostávať sa z roviny právnej do roviny technicko - administratívnej (spochybňovaním presakovania
spodnej vody v mieste terasy žalobcom, ktorý v dôsledku svojej horlivosti neuvedomujúc si napr.

absenciu základnej stavebnej dosky pod terasou umožňujúci daný priesak spodnej vody). Akcentovala,
že predmetom toho súdneho konania má byť posúdenie výlučne toho, či medzi žalobcom a žalovanou
došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a či je daný spor sporom so slabšou stranou, čo pri následnom zistení
vylučuje nárok na bezdôvodné obohatenie. Predmetom sporu vonkoncom nemá byť posudzovanie
technického stavu terasy alebo posudzovanie správnosti postupu žalovanej v prebiehajúcom správnom

konaní na stavebnom úrade, iniciovanom žalobcom pre procesný neúspech v konaní. žalovaná má za
to, že žalobca vo svojich podaniach a argumentácii úplne ignoruje a úmyselne sa vyhýba povinnosti
aplikácie príslušných ustanovení právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, a zameriava sa
na skutočnosti, ktoré sú pre spor absolútne irelevantné (§ 290 CSP, § 53 ods. 8, § 632 Obč. Zák., §4 ods.
11ZOS).Sámžalobcapovažovalvypracovanúdokumentáciu,ktorúdoručilžalovanejzacenovúponuku,

čo vyplýva aj z sms správy zo dňa 11.08.2021. K tvrdeniu žalobcu, že medzi stranami nebolo sporné,
že predmetom plnenia medzi žalobcom a žalovanou bolo dodanie konkrétneho položkovitého rozpočtu,
žalovaná opätovne poukázala na to, že od začiatku súdneho konania je tu daná spornosť medzi stranami
práve v tom, či išlo o projektovú dokumentáciu, výkaz výmer a rozpočet, ako tvrdil žalobca alebo
cenovú ponuku na zhotovenie oplotenia, chodníkov a parkovacej terasy, ako tvrdila žalovaná. Nie je

teda pravdivým tvrdenie žalobcu, že medzi stranami tu spornosť nebola. Tiež v konaní preukázala, že na
ohlásenie drobnej stavby použila jednoduchý situačný náčrt, nie projektovú dokumentáciu vypracovanú
žalobcom.
14/ Ďalšie vyjadrenia strán k meritu veci už podané neboli.
15/ Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a

ust. § 380 ods. 1 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1
CSP) a rozsudok verejne vyhlásil podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP, viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 CSP), pričom o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
16/ V priebehu odvolacieho konania dňa 11.04.2025 došlo k úmrtiu žalovanej. Z vlastnej úradnej činnosti

odvolacísúdzistil,žededičskékonaniepozomrelejžalovanejjevedenénaMestskomsúdeBratislavaIV
pod sp. zn. 44D/276/2025, pričom predmetná dedičská vec bola náhodným výberom pridelená notárke
Z.. V. G.. Z lustrácie nebohej žalovanej v dostupných registroch odvolací súd rovnako zistil, že žalovaná
bola rozvedená a zanechala dve plnoleté deti (S.. Y. Y. M. F.. K. V., rod. Y.), ktoré sú ako zákonní dedičia
jej jedinými právnymi nástupcami. Vzhľadom na charakter sporu, zohľadniac nespornosť účastníctva v

dedičskom konaní po nebohej žalovanej preto odvolací súd v prvom výroku rozhodol tak, že v konaní
bude pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve s právnymi nástupcami zomrelej (§ 63 ods.
1, 2 a 3 CSP). Právni nástupcovia žalovanej prijímajú stav konania ku dňu smrti nebohej žalovanej (§
65 ods. 1 CSP).
17/ Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.18/ S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (1VCdo 2/2023), zohľadniac

odvolaciu argumentáciu žalobcu, sa po skutkovej a právnej stránke stotožnil s nosnými dôvodmi
napadnutého rozsudku.
19/ Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (ust. § 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym

skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj zrozumiteľne a náležite odôvodnil
(ust. § 220 ods. 2 CSP).
20/ Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba
žalobcu o zaplatenie 800 eur s prísl. z dôvodu neunesenia jeho dôkazného bremena tvrdenia o
existencií podstatných náležitostí zmluvy o dielo (predmet zmluvy, cena diela), alternatívne z dôvodu
nepreukázania vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Pokiaľ išlo o predmet zmluvy

o dielo, pôvodná žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdila, že mala záujem o realizáciu
stavebných prác - oplotenia a chodníkov, za ktorým účelom požiadala žalobcu o zhotovenie cenovej
ponuky, nie však o dodanie projektovej dokumentácie a výkazu - výmer ako skutkovo tvrdil žalobca;
žalovaná sa úspešne bránila aj tvrdením, že obsahom listín, ktoré jej žalobca odovzdal, bola cenová
ponuka na zhotovenie oplotenia a chodníkov, ktorú neprijala, nakoľko bola takmer dvojnásobná ako tá,

o ktorej sa so žalobcom v rámci predzmluvných rokovaní neformálne bavili.
21/ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
22/ Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

23/ Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci, súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
24/ Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenie o
sudcovskej koncentrácií konania a zákonnej koncentrácií konania sa nepoužije.

25/ Podľa § 52 ods. 1 Obč. Zák. (v znení účinnom k 21.07.2021, kedy došlo k realizácii činností, za
ktoré si žalobca nárokuje voči žalovanej odplatu) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26/ Podľa § 52 ods. 2 Obč. Zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
27/ Podľa § 52 ods. 3 Obč. Zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
28/ Podľa § 52 ods. 4 Obč. Zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29/ Podľa § 53 ods. 8 Obč. Zák., ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho
neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať, vylúčené sú aj ďalšie nároky
dodávateľa voči spotrebiteľovi.
30/ Podľa § 631 Obč. Zák., zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojedanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

31/ Podľa § 632 Obč. Zák., ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
32/ Podľa § 633 ods. 1 Obč. Zák., zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v
dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie diela

zodpovedať tejto norme.
33/ Podľa § 43a ods. 1 Obč. Zák. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
34/ Podľa § 43b ods. 1 Obč. Zák., návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká dôjdením prejavu o odmietnutí

návrhu navrhovateľovi.
35/ Podľa § 37 Obč. zák. právny úkon sa má urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.36/ Zmluva o dielo je dvojstranná odplatná zmluva, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaväzuje, že
zhotoví pre objednávateľa na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje za dielo zaplatiť
dojednanú cenu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú: dohoda o dielo (predmet zmluvy), dohoda

o jeho zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda o odplatnosti diela. Podstatnou náležitosťou
zmluvy o dielo je tak nesporne určenie predmetu diela; pokiaľ ide o dohodu o cene, stačí, že zmluvné
strany dohodli odplatnosť zmluvy. Ak totiž nie je dohodnutá konkrétna výška odplaty, platí ustanovenie
§ 634 ods. 1 Obč. Zák., podľa ktorého „ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená
osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.“

37/ Sumarizujúc súdom prvej inštancie zistený skutkový a právny stav tejto veci, ide o spotrebiteľský
spor (§ 52 a nasl. Obč. Zák.), keď na strane žalujúcej je podnikateľ, živnostník Marián Pitoňák
- CERANTI, IČO: 40320456, vedený v živnostenskom registri Okresného úradu Stará Ľubovňa č.
710-3338 („dodávateľ“) a na strane žalovanej už zosnulá Z. S., ktorá (povolaním auditorka) nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti („spotrebiteľka“). Medzi stranami sporu došlo k predzmluvným
rokovaniam ohľadom obsahu zmluvy o dielo (§ 631 a nasl. Obč. Zák.), niekedy v júni 2021, keď neb.

žalovaná oslovila žalobcu s úmyslom zrealizovať vonkajšie stavebné práce na jej rodinnom dome,
konkrétne oplotenie a prístupový chodník. Žalobca zhotovil a odovzdal žalovanej elektronicky dňa
13.07.2021 grafické náčrty spevnených plôch (čl. 11, 12), a neskôr dňa 11.08.2021 rozpočet na objekt
„Spevnené plochy“ datovaný 20.7.2021 (č.l. 15, 16) a Krycí list rozpočtu datovaný 20.7.2021 (č.l.
13). Žalobca vyhotovenie a odovzdanie týchto troch listín (prostredníctvom priateľky p. K.) považoval

za dielo (za ktoré mu patrí odmena), žalovaná však uvedené listiny (rozpočet a Krycí list rozpočtu)
považovala za cenovú ponuku diela (dielo vnímala ako realizáciu stavebných prác „Spevnených plôch“
na pozemku, resp. ako koordináciu potrebných stavebných a dodávateľských prác), ktorú pre vysokú
cenu neakceptovala, čo žalobcovi prostredníctvom p. K. oznámila. Súd prvej inštancie uvedené listiny
nevyhodnotil ako dielo, za ktoré by žalovanej vznikla právna povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú

cenu (800 eur), keďže takýto predmet diela nemal z vykonaného dokazovania za preukázaný. Pokiaľ išlo
o náčrt na čl. 11,12 (žalobca ho nazval „projektovou dokumentáciou“, poznámka odvolacieho súdu), súd
prvej inštancie tiež skonštatoval, že si ho žalovaná neobjednala a právne uzavrel, že v zmysle § 53 ods. 8
Obč. Zák. išlo o nevyžiadané plnenie, za ktoré žalovaná nemá právnu povinnosť žalobcovi plniť odmenu,
ani ho z vlastnej iniciatívy vrátiť. K bezdôvodnému obohateniu, ako alternatívnemu právnemu titulu

žalobcu k žalobnému návrhu o zaplatenie ceny diela, súd prvej inštancie uzavrel, že nemal preukázaný
majetkový prínos na strane žalovanej a preto aj z tohto sekundárneho právneho titulu vyhodnotil žalobu
ako nedôvodnú.
38/ Podľa názoru odvolacieho súdu s týmito závermi súdu prvej inštancie je potrebné súhlasiť. Žalobca
totiž na preukázanie skutkových tvrdení, pokiaľ išlo o predmet diela, predložil len jeden listinný dôkaz

a to e-mailovú komunikáciu zo dňa 6. júla 2021 medzi L. K.: „Ahoj Z., pripomínam iba poslať situáciu
pozemku,abyS.moholzačaťpracovať“aodpoveďneb.žalovanej:„AhojL.,ospravedlňujemsaodvčera
mám návštevu z Egypta, kamošku s manželom, u ktorých som bola viac krát v Katare a v Dubai, tak som
sa im venovala, a preto som nestihla. Našla som nasledovné kópie z mapy, neviem, či to pomôže. Dĺžka
celého pozemku je 29 m a šírka 19,20 m ako som ja 2- metrovým metrom namerala. Ostatné vzdialenosti

som nemerala, na ľavej strane domu myslím, že je vzdialenosť medzi domom a plotom 1.90 m. Ak bude
treba, pôjdem to ešte raz odmerať. č. parcely XXXX/XX a XXXX/XX Ďakujem, s pozdravom“. Z tohto
pohľadu potom možno súhlasiť s tým, že žalobca je v dôkaznej núdzi ohľadom preukázania podstatnej
náležitosti zmluvy o dielo - jej predmetu, a to aj v kontexte jeho sms správy adresovanej žalovanej zo
dňa 11.08.2021: „Dobrý večer, L. Vám dnes dala cenovú ponuku, platí cena bez DPH, pretože neviem

nastaviť v programe koncové ceny, S pozdravom S.. K.“., ako aj jeho ponuky realizovať konkrétne
stavebné práce cez obchodnú spoločnosť p. K. DAWIRO, s.r.o., IČO: 53 973 521. Bližšie náležitosti
zmluvy neozrejmila ani písomná výpoveď/vyjadrenie p. K. obsiahnutá v súdnom spise na č.l. 123 a
nasl., kde p. K. len reprodukuje údajné zistenia žalobcu z decembra 2021. Odvolací súd pre úplnosť
dodáva, že podľa výpisu zo živnostenského registra (ide o verejný register) žalobca má oprávnenie

na výkon „inžinierskej činnosti v stavebníctve“ (z ktorého zrejme vyvodzoval svoju kompetenciu
zrealizovať bližšie nešpecifikované dielo pre žalovanú). Ide o činnosť, pod ktorou všeobecne možno
rozumieť akúsi nadstavbovú službu pri príprave a uskutočňovaní stavieb (ide o konzultačnú činnosť,
prepočet investičných nákladov, prerokovanie s príslušnými orgánmi, vypracovanie posudkov vplyvu
stavby na životné prostredie, obstaranie územného rozhodnutia, stavebného povolenia, autorský dozor,

technická podpora investora, obstaranie kolaudačného rozhodnutia, koordinačná činnosť...). Ktorú z
týchto činností sa žalobca zaviazal žalovanej zrealizovať, nie je možné z dôkazov, ktoré v konaní pred
súdom prvej inštancie produkoval, skutočne vyvodiť. Z uvedeného potom možno uzavrieť, že zmluva
o dielo nebola medzi stranami sporu platne uzavretá, keďže nedošlo k jasnej a zrozumiteľnej dohodeohľadom jej predmetu (§ 37 ods. 1 Obč. Zák.). Naviac, žalobcovi v tomto smere priťažilo aj nesplnenie
právnej povinnosti vydať žalovanej aspoň neformálne potvrdenie v zmysle § 632 Obč. Zák.
39/ Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 8 Obč. Zák., z jeho znenia vyplýva, že žalovaná (ako spotrebiteľ) nemá

právnu povinnosť aktívnej činnosti súvisiacej s vrátením tzv. nevyžiadaného diela. Právnu úpravu však
nemožno vykladať tak, že by žalovaná bola oprávnená nevyžiadané „dielo“ si ponechať a užívať ho; v
tomto prípade ho použiť ako podklad na realizáciu stavebných prác na pozemku (oplotenie, spevnené
plochy). Ak by totiž tak preukázateľne urobila a náčrty (grafickú dokumentáciu) žalobcu skutočne použila
ako podklad na realizáciu stavebnej činnosti na svojom pozemku, teda ich využila spôsobom, ktorý

by jej priniesol úžitok, vzniklo by jej bezdôvodné obohatenie, ktoré by bola povinná žalobcovi vydať v
zmysle právnej úpravy ust. § 451 a nasl. Obč. Zák. Avšak na druhej strane, ak si žalovaná ponechala
náčrt žalobcu, resp. jeho návrh terénnych úprav pozemku v držbe bez toho, aby ho využila alebo s ním
nakladala spôsobom prinášajúcim jej úžitok, na jej strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie a uplatní
sa právna úprava, podľa ktorej nevznikajú dodávateľovi voči spotrebiteľovi žiadne nároky. Pokiaľ by
však žalobca žiadal od žalovanej vrátiť náčrt, ktorý jej odovzdal, táto by bola povinná mu ho na jeho

požiadanie vydať, a to v mieste jeho dodania a na náklady žalobcu (dodávateľa). Žalobca však vrátiť
plnenie nežiadal, a to ani potom, ako mu žalovaná prostredníctvom p. K. oznámila, že ním vypracovanú
cenovú ponuku na výstavu spevnených plôch (ktorej súčasťou bol aj zmienený náčrt) nebude pre vysoké
nacenenie materiálu a prác (takmer dvojnásobné oproti pôvodnému neformálnemu tvrdeniu žalobcu
20 - 25 tisíc eur) zrealizovať. Možno tiež súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa v

konaní nepodarilo preukázať ani to, že by žalovaná jeho náčrty použila za účelom realizácie stavby.
Toto nie je možné vyvodiť ani z ním predloženej fotodokumentácie z decembra 2021 a napokon ani z
výstupov zo stavebného úradu Mesta Senec (Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby Mesta Senec zo
dňa 25.09.2023, č.l. 119,120) predložených žalovanou na pojednávaní dňa 11.01.2024.
40/Odvolacísúdnemôžebraťzreteľaninaúkony,ktorézrealizovalžalobcavočižalovanejporozhodnutí

súdu prvej inštancie (16.04.2024), a z ktorých zjavne mieni vyvodiť pre seba priaznivejšiu dôkaznú
situáciu, zrejme s cieľom zvrátiť pre neho negatívny výsledok sporu. Konkrétne ide o jeho podnet voči
F.. Z. S. na Mestský úrad v Senci na preverenie realizácie oplotenia na N.D. W. Č.. XXXX/XXX, na
poklade ktorého sa dňa 07.05.2024 mal zrealizovať štátny stavebný dohľad na danom mieste. Ide totiž
o neprípustné nóvum, tzv. prostriedok procesného útoku, ktorý žalobca mohol uplatniť už v konaní

pred súdom prvej inštancie, keďže ako sám uvádza v žalobe, realizáciu dotknutých stavebných prác
žalovanou zistil už v decembri 2021 (§ 366 písm. d/ CSP). Preto mu už v tom čase (december 2021) nič
nebránilo zrealizovať vyššie zmienený podnet voči žalovanej na miestne príslušnom stavebnom úrade,
resp. v rámci infozákona zistiť bližšie okolnosti jej stavebnej činnosti. Žalobu voči žalovanej totiž podal
na Okresný súd Banská Bystrica (ako upomínací súd) až vo februári 2023.

41/ V tejto súvislosti je ešte potrebné vysvetliť, že v sporovom konaní, o ktoré ide aj v preskúmavanej
veci, sa uplatňuje prejednacia zásada, z ktorej vyplýva stranám sporu povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Na to, aby strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné
dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť

dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
42/ S poukazom na uvedené je potom zrejmé, že žalobca ako dodávateľ si v konaní nesplnil svoju
dôkaznú povinnosť preukázať, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo z pohľadu jasnej a určitej

špecifikácie diela, nepodarilo sa mu preukázať ani to, že by došlo k odovzdaniu diela v rozsahu, na
ktorom sa so žalovanou skutočne dohodli, a napokon ani to, že zo strany žalovanej došlo k použitiu
tzv. nevyžiadaného plnenia spôsobom, ktorý by jej založil bezdôvodné obohatenie a právnu povinnosť
úžitok z použitia diela (návrhu terénnych úprav) v stavebnom konaní vydať. Za daného skutkového a
právneho stavu potom súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43/ Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.
44/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. §
396 ods. 1 CSP a plne procesne úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

45/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262
ods. 2 CSP).46/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).