Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 11P/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200981
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200981.5

Uznesenie

22 11P/48/2025
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, 811
07 Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. B., E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G.
a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. X, F. I., C., XXXXX, v konaní o návrhu navrhovateľa: K. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokátka,
so sídlom Račianska 13152/69B, 831 02 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

22 11P/48/2025

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Navrhovateľ je oprávnený stretávať sa maloletou: A. B., narodená XX.XX.XXXX, každý kalendárny
týždeň v utorok od 16.00 hod. do 16.30 hod. stredoeurópskeho času a v sobotu od 16.00 hod. do 16.30
hod. stredoeurópskeho času, a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft
Teams.

Matka je povinná maloletú a súčasne technicko-komunikačné zariadenie s nainštalovaným Microsoft
Teams určeným na kontakt dieťaťa s navrhovateľom riadne pripraviť za účelom komunikácie
s navrhovateľom a zabezpečiť prítomnosť maloletej pri zariadení.

II. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

20 11P/48/2025

1.Navrhovateľsanávrhomdoručenýmdňa26.03.2025natunajšísúddomáhanariadenianeodkladného

opatrenia, ktorým sa maloletá A. dočasne zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, do právoplatnosti vo veci
samej a matke uloží súd povinnosť odovzdať maloletú otcovi v mieste bydliska otca, a po ukončení
styku otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky. Alternatívne navrhovateľ žiada nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne upraví styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v piatok od

15:00 hod. do nedele 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Matka odovzdá maloletú otcovi v mieste bydliska otca, a poukončení styku otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky. Zároveň sa navrhovateľ domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa matke uloží povinnosť písomne oznámiť otcovi miesto
pobytu maloletej a písomne informovať otca o mieste, kde si maloletá plní povinnú školskú dochádzku.

Navrhovateľ žiadal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s matkou maloletej
sa spoznal dňa XX.XX.XXXX. Toho času bola matka vydatá za matrikového otca: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, občana Talianskej republiky, ktorého následne uviedla v zmysle zákona aj do rodného
listu maloletej. Navrhovateľ sa oboznámil s týmto právnym pomerom matky dňa XX.XX.XXXX, počas

spoločnej služobnej cesty do M.. Matka mu vtedy naznačovala svoju nespokojnosť v manželstve aj z
dôvodu,žesmanželom–matrikovýmotcom,ktorýbývavTaliansku,trávimáločasu.Matkanavrhovateľa
zavolala na párty dňa XX.XX.XXXX, odkiaľ majú prvú spoločnú fotografiu. Matka neustále vyjadrovala
nespokojnosť v manželstve, manželov nezáujem o ňu a pod.. Matka a navrhovateľ začali udržiavať
partnerský vzťah a odo dňa XX.XX.XXXX sa začali stretávať aj v jeho byte na A. ulici. V tom čase bývala
matkavprenajatombyteskamarátkou.VdňochXX.–XX.XX.XXXXboliprvýkrátnaspoločnejlyžovačke

v N.. Dňa XX.XX.XXXX sa stretli v G.. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zoznámil matku s jeho maloletými
deťmi z prvého manželstva – synmi (nar.: XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX), ktoré trvalo 13 rokov. S matkou
sa navrhovateľ naďalej viac spoznávali a ich partnerský vzťah sa prehlboval aj po emocionálnej stránke,
dňa XX. – XX.XX.XXXX boli spolu v A.. V júni XXXX zoficiálnili ich vzťah aj spoločensky, pričom trávili
spolu čas v jeho byte, chodili na výlety s deťmi navrhovateľa, ukazovali sa verejne na spoločenských

akciách. Matka tvrdila navrhovateľovi, že vzťah s jej manželom je nefunkčný a že manžel za ňou na
Slovensko necestuje. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ matku predstavil jeho rodine, ktorá ju považovala
za jeho partnerku. Pred rodinou navrhovateľ a matka tajili, že matka zatiaľ nie je rozvedená, aj keď v
tom čase matka navrhovateľa ubezpečovala, že na rozvode intenzívne pracuje a že je to len otázka
času a administratívy. Navrhovateľ sa snažil chápať jej situáciu a netlačil na ňu, dôveroval jej, že si

svoju minulosť vie vysporiadať, tak aby nemala vplyv na ich vzťah, ktorý obaja budovali. Od začiatku
roku XXXX začala matka a navrhovateľ ich vzťah brať ešte vážnejšie, rozhodli sa plánovať spoločnú
budúcnosť, tzn. spoločnú domácnosť a spoločné dieťa. Navrhovateľ vedel, že matka veľmi túži po dieťati
a tak s ňou dňa XX.XX.XXXX absolvoval konzultácie a vyšetrenia v oblasti reprodukčnej medicíny v
L. N.. V zariadení sa teda pokúsili o asistovanú reprodukciu, bez úspechu. Od júna XXXX v čase, keď

už matka bývala prevažne v byte navrhovateľa na A., aj keď stále mala prenájom s kamarátkou, začali
spolu chodiť na obhliadky nehnuteľností. Vnímali to v tom období tak, že navrhovateľov byt na A. nie je
vhodný pre rodinu s dieťaťom. V lete XXXX (XX.XX. – XX.XX.) absolvovali spoločnú dovolenku spolu
s deťmi navrhovateľa karavanom – O., F., J. N. E.. Od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX spolu absolvovali
roadtrip v P. (O., B., O., Q. B. P.), kde matka navrhovateľa ubezpečovala, že vzťah so svojim manželom

ukončila.PonávratezP.,savrátilidonavrhovateľovhobytunaA.,oslávilimatkinenarodeninyaplánovali
spoločnú budúcnosť. Navrhovateľ bol stále ubezpečovaný, že matka rozvod už rieši a že to má ešte
vydržať. Matka dokonca pri rôznych spoločenských situáciách predstavovala navrhovateľa ako svojho
manžela. Matka navrhovateľa presvedčila, že jej „tikajú biologické hodiny“ a že sa musia sústrediť na
plánovanie spoločnej budúcnosti. Spoločne sa snažili o dieťa. Pri snahe o dieťa navrhovateľ matke v

tomto období každý večer pomáhal s aplikáciou injekcií na riedenie krvi. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ
s matkou spoločne navštívili Kliniku reprodukčnej medicíny E. I. G., kde spoločne podpísali žiadosť a
súhlas s výkonom asistovanej reprodukcie. V uvedenom súhlase svojimi podpismi explicitne potvrdili, že
budú považovaní za zákonnú matku a zákonného otca dieťaťa, ktoré sa im narodí po liečbe metódami
umelého oplodnenia. V správe o liečbe je uvedený dátum odberu navrhovateľových spermií, matkiných

vajíčok a dátum fertilizácie – dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa z tohto „procesu“ asistovanej
reprodukcie narodila navrhovateľova a matkina spoločná dcéra maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, a
to pár dní pred plánovaným pôrodom, keď matke doma na A. odtiekla plodová voda a následne ju
navrhovateľ viezol do pôrodnice, pričom bol počas pôrodu s matkou. Maloletá sa narodila na XXX. deň
od fertilizácie, teda v XX. týždni, čo zodpovedá dĺžke trvania tehotenstva. Po príchode z pôrodnice,

priniesla navrhovateľovi pásku z pôrodnice, ktorou bolo označené dieťa so spoločne vybratým menom
A. a spoločne dohodnutom priezvisku po matke A.. Až pri zápise maloletej na matrike navrhovateľ bol
konfrontovaný s realitou, že ako otec dieťaťa v rodnom liste maloletej je už uvedený manžel matky a
maloletá má jeho priezvisko. Navrhovateľ sa s matkou presťahovali do spoločnej domácnosti na F. XX
I. G. XX.XX.XXXX v deň narodenia dcéry. Fungovali ako usporiadaná rodina a následné partnerské

konflikty matky a navrhovateľa pramenili z neriešenia nesúladu skutkového, opisovaného a stále len
sľubovaného stavu a právneho stavu, či už vo veci rozvodu nefunkčného manželstva matky a určenia
otcovstva maloletej matkou. Matka navrhovateľa totiž ubezpečovala, že sa rozvedie s manželom ešte
pred návštevou Kliniky reprodukčnej medicíny E. I. G.. Zmenila si na matrike priezvisko za slobodnaa tvrdila, že rozvod je už len administratívna formalita, a že to vyrieši pred narodením dieťaťa. Do
dnešného dňa sa tak nestalo. Je teda evidentné, že matka navrhovateľa už od počiatku zavádzala,
či už v otázke formy spolužitia (manželstva) a spoločného dieťaťa. Matrikový otec maloletej žije v

Taliansku, rodičovské práva voči maloletej si neuplatňuje, rovnako si neplní žiadne rodičovské povinnosti
voči maloletej. Aj napriek vedomosti navrhovateľa o matričnom otcovi a teda jeho zápise v rodnom
liste maloletej, navrhovateľ vyvíjal všetku snahu, aby s matkou a maloletou žili ako rodina, so svojimi
radosťami a bežnými starosťami. Ako rodina viedli usporiadaný rodinný život, ako dôkaz prikladáme
rodinné fotografie. Od narodenia maloletej navrhovateľ bol plne prítomný milujúci partner a rodič,

ktorý sa stará o svoju rodinu. Od narodenia maloletej, keďže matka bola na materskej dovolenke a
nemala príjem, navrhovateľ znášal všetky náklady spojené so zabezpečením rodiny, v plnom rozsahu
zabezpečoval finančne celú domácnosť, matka používala jeho kreditnú kartu a pod.. Navrhovateľ platil
maloletej aj súkromnú škôlku a platil aj súkromnú školu, ktorú maloletá do nedávna navštevovala,
platí jej zdravotnú starostlivosť. Taktiež navrhovateľ uhrádzal všetky spoločné absolvované dovolenky,
výlety a hradil stravovanie v reštauráciách a niektoré náklady na spoločnú domácnosť. Od narodenia

maloletej sa navrhovateľ zapájal do všetkých rodičovských povinností, vrátane kúpania, prebaľovania,
varenia, obliekania a kočíkovania, trávil s maloletou voľný čas a voľnočasové aktivity. Matka nebola
ochotná vyriešiť otázku stavu otcovstva k maloletej, ktorej biologickým otcom je navrhovateľ, a ktorého
maloletá od malička vníma ako svojho otca. Od narodenia sleduje jej pokroky a snaží sa jej zabezpečiť
všetko, čo potrebuje dieťa k zdravému vývinu. Maloletá má pozornosť navrhovateľa, dôveru, majú

vybudovaný skvelý vzťah. Navrhovateľ sa teší z úspechov maloletej, podporuje ju. Navrhovateľ zároveň
rešpektuje úlohu matky. Matka chodila na dovolenky so svojou mamou, s kamarátkami na výlety, do
divadla, na víno. Matka maloletú ponechala v takýchto prípadoch v starostlivosti navrhovateľa, nakoľko
vedela, že sa môže na navrhovateľa spoľahnúť, pretože on sa o ňu bezpečne postará, pretože sa o
ňu stará od jej narodenia a má všetky rodičovské schopnosti a kompetencie. Dňa XX.XX.XXXX matka

vymenila zámok a navrhovateľ odvtedy vstupoval do domu na F. XX po dohode s matkou a vždy s jej
súhlasom. Jeho zámerom bolo byť s maloletou tak, ako celé predošlé obdobie od jej narodenia. Napriek
neustálemu záujmu o vyvážený styk, postupom času mu bol umožňovaný styk s maloletou v čoraz
menšom rozsahu. Navrhovateľ považuje tento akt matky za ukončenie ich partnerského vzťahu, pričom
si uvedomuje, že rodičom ostáva naďalej a má plný absolútny a bezvýhradný záujem o uplatnenie a

plnene si svojich rodičovských práv a povinností. V období od odsťahovania do konca júna XXXX, keď
maloletá navštevovala školu, rodičia mali zavedený režim. Navrhovateľ prišiel každé ráno a odviezli
spolu dcéru do školy. Po práci okolo 17tej, navrhovateľ prišiel za maloletou, zahrali sa, čítali si a keď
išla spať, navrhovateľ odchádzal do svojho bytu. Rovnako sa navrhovateľ snažil o kontakt s maloletou
počas víkendov, zvykli chodiť na prechádzky, na ihrisko, bicykel, do R. B., na S. O. alebo okolie D.

M.. Prvýkrát matka akceptovala samostatný výlet navrhovateľa s maloletou aj s prespávaním XX.-
XX.X.XXXX, kde si spravili výlet s jej detskou kamarátkou v G. T. a boli navštíviť babku na U. I. V..
Potom, prišlo obdobie prázdnin júl – august XXXX, rodičia mali dohodu, že maloletá bude dva týždne na
dovolenke s matkou a následne rovnaký čas s navrhovateľom. Navrhovateľ mal naplánovanú dovolenku
s maloletou a jej kamarátkou. Matka do poslednej chvíle menila termíny, kedy môže navrhovateľ byť

s dcérou. Navrhovateľ bol s dcérou na výlete pri H. D. L. od XX.XX. – XX.XX.XXXX, kde sa venovali
plávaniu, výletom, boli v zábavnom parku L. a trávili príjemnú dovolenku. Napriek tomu bol navrhovateľ
po návrate z tohto výletu obvinený, že manipuluje maloletú proti matke, a do XX.XX.XXXX mu po
neúspešných pokusoch o kontakt s dcérou (7 pokusov o video hovor) poslala 2 fotografie a umožnila mu
jedenkrátky5minútovývideohovorXX.XX.XXXX.Obratompotomsihomatkazablokovalanatelefónea

bol mu znemožnený akýkoľvek kontakt s maloletou na 23 dní. Navrhovateľ odlúčenie od maloletej ťažko
znášalasvojeprežívanieahlavnedopadynadcérukonzultovalsodborníkminapsychológiu.Ponávrate
do G. matka umožnila navrhovateľovi byť v kontakte s maloletou na trojdňový výlet XX. – XX.X.XXXX.
Od začiatku školského roka 2024/25 sa rodičia snažili o dohodu ohľadom nastavenia fungovania s
dcérou. Snažili sa dohodnúť na krúžkoch, vození do a zo školy. Väčšina dohôd a prísľubov matky v

skutočnosti neplatila, napriek tomu že boli potvrdené vo WhatsApp komunikácii. Rodičia boli spolu na
zahájení školského roka. Navrhovateľ sa zaujímal o školský režim a mimoškolské aktivity maloletej.
Rodičia si nastavili režim, že dva dni v týždni navrhovateľ maloletú odvezie do školy a vyzdvihne zo
školy. Rodičia sa pokúsili o dohodu v prítomnosti právnych zástupcov. Uvedená dohoda fungovala len
čiastočne. Postupne bol navrhovateľovi obmedzovaný styk s maloletou, pod rôznymi zámienkami. Podľa

dohody navrhovateľ mal byť v septembri s maloletou každý druhý víkend a dva dni v týždni po škole.
Matka mu však umožnila styk s maloletou v septembri len XX. – XX.XX.XXXX v nasledujúci dohodnutý
víkend XX. – XX.X.XXXX mohol byť s maloletou len v obmedzenom čase v jej bydlisku na F. XX. V rámci
týždňa akceptovala len jedno vyzdvihnutie zo školy. Začiatkom októbra matka tvrdila, že nemajú dohodu,lebo pôvodná dohoda bola len na september. Navrhovateľ trval na pravidelnom kontakte s dcérou
minimálne každý druhý víkend s prespávaním a dva dni v týždni po škole. Matka v októbri akceptovala,
že maloletá bude s navrhovateľom víkend XX. – XX.XX.XXXX. Ďalší víkend ktorý akceptovala, že

bude tráviť s navrhovateľom bol XX. – XX.XX.XXXX. Rodičia následne začali navštevovať mediátora.
Ešte pred začatím mediácie poskytovala matka mediátorke skreslené informácie, napr. že „od kedy
sa navrhovateľ odsťahoval, prispel na dcéru len 500 eur“. V tom čase objektívna realita na základe
prevodných príkazov banky bola 6492,-eur. Mediácia s p. G. T. sa začala XX.XX.XXXX. Na začiatku
mediácie sa matka vyjadrila, že od mediácie očakáva, aby sa otec zmenil a netrval na dodržiavaní

dohôd. Pani mediátorke sa podarilo dohodnúť režim stretávania navrhovateľa s dcérou do XX.XX.XXXX
a termín ďalšej mediácie na XX.XX.XXXX, kde mali byť preberané témy ohľadom nákladov na dcéru.
Na tento termín sa matka nedostavila a mediáciu ukončila. Podľa tejto dohody rodičia fungovali, v
novembri a decembri. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ bol na vianočnej besiedke maloletej a nasledoval
víkend XX. – XX.XX.XXXX, ktorý navrhovateľ s maloletou strávil v zmysle dohody uzavretej pred
mediátorkou. Režim dohodnutý v mediácii cez vianočné sviatky matka svojvoľne menila do poslednej

možnej chvíle. Matka nedokázala dodržať ani dohodu potvrdenú mediátorke XX.XX.XXXX a odovzdať
maloletú XX.XX. na pripravenú oslavu Vianoc s navrhovateľom. Len vďaka trpezlivému, nenásilnému
a rešpektujúcemu prístupu navrhovateľa, sa to podarilo až XX.XX.XXXX. Následne s navrhovateľom
oslávili Vianoce, stretnutie s rodinou a lyžovačku. Odovzdanie maloletej matke prebehlo XX.XX.XXXX
podľa dohody v komunikácii, kde sa matka dožadovala okamžitého odovzdania. Matka na navrhovateľa

pôsobila vystrašene a zmätene. Dňa XX.XX.XXXX o 09:20 ráno naposledy videl svoju dcéru. Odvtedy
mumatkabrániakémukoľvekkontaktu(osobný,telefonický,videohovor)ajkeďsahovprimeranejmiere
opakovane dožaduje. S matkou prebieha komunikácia cez WhatsApp, kde ju navrhovateľ informuje o
krokoch, ktoré podniká v záujme maloletej, aby vyrastala v zdravom prostredí a trávila čas so svojím
biologickým otcom s ktorým má vytvorené silné väzby. Navrhovateľ sa teda v poslednom období snaží

dohodnúť na nejakej forme fungovania s matkou, najmä s ohľadom na maloletú, aj v súvislosti s
tým, že matka trvá na ukončení partnerského života, čo navrhovateľ plne rešpektuje. Jeho snahy sa
teda fokusujú výhradne na spôsob úpravy starostlivosti. Navrhovateľ maloletú nevidel od 30.12.2024,
pričom nemá o nej žiadne správy zo strany matky. Matka mu bráni v akomkoľvek styku s ňou. Matka
s navrhovateľom komunikuje výhradne prostredníctvom aplikácie Whatsapp, a to len veľmi stroho a

neurčito. Jedinou podstatnou informáciou pre navrhovateľa bola jej správa zo dňa 10.01.2025 kedy mu
oznámila, že už sa neuvidíme a dostala lukratívnu pracovnú ponuku a odišla aj s maloletou. Matka
však bližšie túto skutočnosť nešpecifikuje. Otec však nemá toho času vedomosť, kde sa matka s
maloletou zdržuje. Matka pri sústavných snahách navrhovateľa, aby mohol maloletú vidieť resp. styk
s maloletou odkazuje len na obdobie, keď sa matka s maloletou usadí a stabilizuje. Pre vylúčenie

pochybností smerom k súdu o otcovstve biologického otca si navrhovateľ dal vyhotoviť test DNA,
na základe ktorého je preukázané, že biologický otec je otcom maloletej, čím si navrhovateľ fakticky
potvrdil svoje otcovstvo, o ktorom však ani predtým nepochyboval a súčasne aj právne bude na
základe uvedeného svoje otcovstvo ďalej preukazovať za účelom zosúladenia faktického a právneho
stavu. Navrhovateľ sa nepochybne považuje za rodiča. Má nad všetky pochybnosti, poukazujúc na

skutkový stav ako aj samotné výsledky DNA testov zo dňa XX.XX.XXXX, že je biologickým otcom.
Navrhovateľ má za to, že ako biologickému otcovi a teda faktickému rodičovi, za ktorého sa považuje
z titulu počatia maloletej, mu v plnom rozsahu prislúchajú rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust.
§ 28 a nasl. Zákona o rodine, ktoré sú mu od 30.12.2024 odopierané svojvoľným konaním zo strany
matky, spočívajúcom v neoprávnenom odňatí maloletej z akejkoľvek, hoc aj obmedzenej starostlivosti a

faktickombránenístykunavrhovateľasmaloletou.Navrhovateľmázato,ženeexistujúžiadneobjektívne
prekážky na jeho strane, pričom žiadne neboli v akomkoľvek konaní ešte ani len preukazované, ktoré
by mu bránili v riadnom výkone jeho rodičovských práv a povinností. Matka do súčasnosti, okrem
jej faktického odňatia maloletej z jeho starostlivosti a následnému bráneniu mu v styku, neiniciovala
žiadne súdne ani mimosúdne konanie spochybňujúce jeho otcovstvo, ani obmedzenie výkonu jeho

rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na doterajší priebeh skutkového stavu t.j. vývoju vzťahu
medzi maloletou a navrhovateľom takéto skutočnosti de facto neexistujú. Maloletá je na navrhovateľa
emocionálne silne naviazaná, ktorý jej do inkriminovaného času odňatia poskytoval stabilné a zdravé
výchovné prostredie, poskytoval jej materiálne zabezpečenie, riadne si plnil všetky povinnosti voči
maloletej. Navrhovateľ si do súčasnosti riadne uniesol rolu faktického, biologického ako aj sociálneho

rodiča. Navrhovateľ má za to, že právne označenie otca de iure má v jeho prípade len deklaratórny
účinok a je v tomto prípade nevyhnutné ho zosúladiť s faktickým stavom, kedy bol práve on vnímaný
maloletou od počiatku ako jeden z rodičov, pričom s matrikovým otcom nemá maloletá žiadne väzby,
videla ho len párkrát počas života, oslovuje ho „ujo“. Navrhovateľ podotýka, že ani zo strany matričnéhootca nebola nikdy zaznamenaná aktivita za účelom uznania tejto právnej role, nejavil o maloletú žiadny
právny, či faktický záujem. Matka svojvoľne, jednostranným spôsobom odňala navrhovateľovi možnosť
výkonu jeho rodičovských práv a povinností, čím odňala maloletej právo na jej otca a ďalšie budovanie

si vzájomných vzťahov. Matka sama vyradila navrhovateľa z jeho otcovskej role vo vzťahu k maloletej,
čo môže mať závažný dôsledok na zdravom duševnom vývoji maloletej aj pro futuro. Navrhovateľ v tejto
súvislosti zdôrazňuje právo dieťaťa na oboch rodičov, teda aplikačne právo dieťaťa na otca, vyplývajúce
mu z Dohovoru o právach dieťa. Navrhovateľ má za to, že podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské
práva majú obaja rodičia. Svojvoľné bránenie matky styku maloletej s navrhovateľom v tomto prípade,

rozhodne možno považovať za príkry rozpor a najlepším záujmom dieťaťa, na ktorý má súd pri svojom
rozhodovaní prioritne prihliadať. Navrhovateľ má za to, že je potrebné a nevyhnutné, aby dočasne a
najrýchlejšie bolo zabezpečené právo dieťaťa na otca, nakoľko akékoľvek dlhodobejšie odcudzenie
od navrhovateľa rozhodne nemožno považovať v najlepšom záujme dieťaťa, po emocionálnej ako
aj materiálnej stránke, nakoľko navrhovateľ ani len nemá vedomosť, kde sa jeho dieťa nachádza,
kde študuje, ako je zabezpečená jeho zdravotná starostlivosť. Navrhovateľ v tomto smere pokladá

za najefektívnejšie využitie práve využitie inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré svojím charakterom
zabezpečuje bezodkladnú úpravu pomerov, ak je život, zdravie alebo právo ohrozené. V tejto súvislosti
navrhovateľ poukazuje aj na nevyhnutnosť interakcie práve zo strany súdu, nakoľko do súčasnosti
ústne prísľuby, či mimosúdne dohody matka nerešpektovala. Navrhovateľ už nemôže ďalej ponechať
úpravu starostlivosti, v ktorej mu je de facto bránené, len na komunikáciu s matkou, ktorá zatajuje,

kde sa s maloletou nachádza a neumožňuje ani len krátkodobý styk s ňou. Navrhovateľ považuje
konaním matky, spočívajúcom v svojvoľnom odňatí maloletej z jeho starostlivosti úplne ako aj následným
bránením vo výkone styku svoje rodičovské práva za ohrozené, pričom poukazuje aj na závažnosť ujmy
na právach maloletej k navrhovateľovi, ktoré môžu byť takýmto konaním matky spôsobené, najmä čo do
emocionálneho vzťahu k navrhovateľovi ako aj samotnej matke, keď maloletá si môže k nej vybudovať

až animiozné vzťahy v dôsledku jej odrhnutia od otca, čo jej môže pričítať. Navrhovateľ poukazuje
na nestabilitu matky už v predchádzajúcom období po ich rozchode, kedy matka ani len nedokázala
umožňovať styk maloletej s ním v zmysle vopred dohodnutého. Navrhovateľ už len popieranie jeho
biologického otcovstva matkou spôsobom jeho neriešenia ako aj vopred plánovaného odchodu od
navrhovateľa, môže považovať matku za nevierohodnú, pričítajúc jej odchod od neho s maloletou do

nezistenej destinácie. Na druhej strane neexistujú objektívne dôvody, ktoré by navrhovateľovi bránili vo
výkone rodičovských práv a povinností, tak ako poukazoval na jeho vzťah s maloletou. Navrhovateľ
nemá v žiadnom prípade v úmysle brániť matke vo výkone jej práv a povinností, len ich bezodkladne
nastaviť tak, aby ich mohli obaja rodičia vykonávať rovnako a morálny, duševný vývoj maloletej a jej
zdravie neboli ohrozené a to len dočasne, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, pričom navrhovateľ

už na Mestskom súde Bratislava II inicioval konanie na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva
dieťaťom návrhom zo dňa 22.04.2024, ktoré nebolo do súčasnosti právoplatne ukončené.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ priložil rodný list maloletej zo dňa
XX.XX.XXXX, upovedomenie o prijatí a vybavení podnetu z Okresnej prokuratúry G. C. zo dňa
XX.XX.XXXX, súhlas s výkonom asistovanej reprodukcie na Klinike reprodukčnej medicíny E. I. G. zo

dňa XX.XX.XXXX, výber fotografií z roku 2017 (č.l. 39 súdneho spisu), fotky z pôrodnice (č.l. 53 súdneho
spisu), prehľad platieb – maloletá a prehľad platieb – domácnosť/matka (č.l. 42-52, č.l. 100-101 súdneho
spisu), výber fotografií z roku 2018 – do rozchodu 2024 (č.l. 40-41, č.l. 79-98 súdneho spisu), výber
fotografiíporozchodeod2/2024(styksmaloletou(č.l.54nasl.súdnehospisu),zápiszmediáciespísanej
mediátorkou G. T. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 99 súdneho spisu), prepis komunikácie navrhovateľa s

matkou cez aplikáciu WhatsApp (č.l. 63-76 súdneho spisu) a určenie otcovstva pomocou testu DNA zo
dňa XX.XX.XXXX (č.l. 77-78 súdneho spisu).
4. Podľa rodného listu dieťaťa zo dňa XX.XX.XXXX priloženého k návrhu sa maloletá narodila dňa
XX.XX.XXXX matke: C. D. A., E. A., a otcovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX, občanovi Talianskej republiky.
5. Z upovedomenia o prijatí a vybavení podnetu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na základe podnetu

K. L. zo dňa XX.XX.XXXX vstúpila do konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.
11P/89/2024 Okresná prokuratúra G. C..
6. Dňa XX.XX.XXXX podpísala matka maloletej a navrhovateľ na Klinike reprodukčnej medicíny
a gynekológie E. C. O., R. XX/XXX, XXX XX G., nasledovné dokumenty:
- Informovaný súhlas s prevedením preimplantačnej genetickej diagnostiky a screeningu;

- Súhlas neplodného páru s prevedením asistovanej reprodukcie metódou umelého oplodnenia
s použitím zárodočných buniek páru, kde v bode 6. sa uvádza: „Berieme na vedomie, že udelením tohto
súhlasu budeme považovaní za zákonnú matku a otca dieťaťa, ktoré sa nám narodí po liečbe metódami
umelého oplodnenia.“- Súhlas s ďalšími výkonmi asistovanej reprodukcie a prevedenie špeciálnych laboratórnych metód
a postupov;
- Informovaný súhlas s časozberným záznamom vývoja embryí;

- Informovaný súhlas s hodnotením zrelosti vajíčok;
7. Podľa Správy Kliniky E. C. O., R. XX/XXX, XXX XX G., o liečbe IVF zo dňa XX.XX.XXXX bol
dňa XX.XX.XXXX realizovaný embryotransfer na základe fertilizácie zo dňa XX.XX.XXXX, realizovanej
z vlastných vajíčok matky maloletej a vlastných spermií partnera: K. L., nar. XX.XX.XXXX.
8. Podľa zápisu z mediácie spísaného mediátorkou G. T. dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletej

a navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX zúčastnili prvej spoločnej mediácie, ktorej cieľom bolo nájsť dohodu
v otázke starostlivosti o ich dcérku A.. Rodičia sa zhodli na režime stretávania dcéry s otcom do
XX.XX.XXXX s tým, že režim od XX.XX.XXXX si dohodnú na ďalšej mediácii dňa XX.XX.XXXX.
9.PodľaprepisukomunikáciecezaplikáciuWhatsAppzaloženejnavrhovateľomdospisumatkavspráve
zo dňa XX.XX.XXXX oznámila navrhovateľovi nasledovné: „Čauko, mrzí ma, že sa nám nepodarilo
spojiť takto na rýchlo. Už sa nestretneme, dostala som lukratívnu pracovnú ponuku v zahraničí a chcem

resp. musím ju využiť. Odcestovala som aj s A.. Verím, že sa nám ešte podarí spojiť, keď budeme
usadené. Ozvem sa. Pozdravujeme na diaľku.“ Následne sa v správach navrhovateľ domáhal kontaktu
s maloletou, načo mu matka maloletej opakovane odpovedala, že potrebuje aj s dcérou priestor usadiť
sa a potom sa ozve.
10. Podľa testu DNA zo dňa XX.XX.XXXX realizovaného L. L. O. O.. C. X, XXX XX G., zo vzoriek

doručených objednávateľom (navrhovateľom) vyplýva záver, že pravdepodobnosť otcovstva je vyššia
ako 99,9% a index otcovstva vyšší ako 1000, a tak je treba pokladať otcovstvo označeného muža
(navrhovateľa) voči vyšetrenému dieťaťu, označenému v časti testovaných vzoriek nasl.: 2401115 dieťa
(vreckovka), za prakticky dokázané. V teste sa nachádza upozornenie, že L. L. O. O. nepreberá záruku
za identitu pôvodcov testovaných biologických vzoriek, ktorá je známa len objednávateľovi.

11. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 11P/89/2024 vedené konanie o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, zo dňa 03.07.2024 o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletej
na podanie návrhu a zastupovanie maloletej v konaní o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa narodila matke, pani D. A., a jej
domnelému biologickému otcovi - pánovi K. L.. Matka s domnelým otcom udržovala mimomanželský

vzťah a po ich dvojročnej známosti sa im narodila dcéra A.. V čase narodenia maloletej bola však matka
zákonitou manželkou pána H. B., občana talianskej národnosti, zapísaného ako otca na rodnom liste
maloletej. Vzťah matky s pánom L. pretrvával a žili spolu od roku 2018 do februára 2024 ako rodina.
Viedli usporiadaný rodinný život. Od narodenia maloletej bol domnelý otec plne prítomný a milujúci
partner a rodič, ktorý zabezpečoval finančne celú domácnosť. Domnelý otec platil maloletej súkromnú

škôlku a zdravotnú starostlivosť. Tiež uhrádzal všetky spoločné rodinné aktivity, výlety a dovolenky.
Maloletá ho od narodenia až doposiaľ vnímala ako otca a tak ho aj oslovuje. V partnerskom vzťahu
začali problémy prameniace z neriešenia skutkového, opisovaného a stále len sľubovaného stavu
a právneho vzťahu, vo veci rozvodu nefunkčného manželstva matky s pánom B. a určenia otcovstva
maloletej. Matka domnelého otca ubezpečovala, že sa rozvedie s manželom. Zmenila si na matrike

svoje priezvisko za slobodna a tvrdila, že rozvod je už administratívna formalita, a že to vyrieši ešte pred
narodením maloletého dieťaťa. Do dnešného dňa sa tak nestalo. Otec zapísaný v rodnom liste maloletej
žije v Taliansku, rodičovské práva voči maloletej si neuplatňuje a rovnako si neplní žiadne rodičovské
povinnosti voči maloletej. Domnelý otec si dal vyhotoviť DNA test, na základe ktorého je preukázané,
že je biologickým otcom maloletej. Obidvom zapísaným rodičom maloletej uplynula lehota na zapretie

otcovstva, avšak zákon o rodine umožňuje podať návrh na zapretie otcovstva dieťaťom, resp. podať
návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva, pričom v tomto konaní musí byť dieťa zastúpené
kolíznym opatrovníkom.
12. Uznesením č.k. 11P/89/2024-13, zo dňa 05.08.2024, bol ustanovený maloletej za kolízneho
opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava

(ďalej len „ÚPSVaR Bratislava“), a to na podanie návrhu a zastupovanie maloletej v konaní o
vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva. Žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov
konania. Uznesenie nie je doposiaľ právoplatné, nakoľko obaja rodičia podali odvolania, o ktorých dosiaľ
nebolo rozhodnuté.
13. V odvolaní proti rozhodnutiu tunajšieho súdu č.k. 11P/89/2024-13 zo dňa 05.08.2024, matka

maloletej uviedla, že navrhovateľ uviedol nepravdivé, domnelým biologickým otcom podsunuté
informácie ohľadom spoločného života v jednej domácnosti. Jej vzťah s p. L. (domnelým biologickým
otcom) bol len priateľský, nemôže ho nazývať partnerským, nakoľko neboli naplnené partnerské
povinnosti.Ešteprednarodenímdieťaťa(počatieasistovanoureprodukciou)samatkapokúšalaniekoľkokrát oslobodiť od domnelého biologického otca, ktorý predstieral partnerstvo. Od r. 2018 býval p. L.
v rodinnom dome na F. XX (trvalé bydlisko matky) v spoločnej domácnosti ako spolubývajúci. Do tejto
domácnosti prispieval nákupmi potravín cca jeden krát týždenne. Všetky ostatné výdaje na domácnosť

hradila matka, nehovoriac o potrebných opravách domu (nakoľko ide o rekonštrukciu starého domu),
preto tvrdenie navrhovateľa, že p. L. zabezpečoval finančne celú domácnosť, je nepravdivá. Formulácia,
ktorú uviedol navrhovateľ, a to: „viedli usporiadaný rodinný život“, je fikciou. Ďalšie tvrdenie „plne
prítomný a milujúci partner a rodič, ktorý zabezpečoval finančne celú domácnosť“ sú lži. Bohužiaľ p.
L. uviedol tieto nepravdivé tvrdenia, a tým zavádza navrhovateľa. Bývalý spolubývajúci p. L. (ktorému

Mestský súd Bratislava IV k č. k.: 0C/6/2024 nariadil neodkladné opatrenie) má dva vzorce správania:
1. v súkromí a 2. v spoločnosti. V krátkosti vysvetlenie: pred priateľmi, jeho rodinou sa správa ako
iný človek. Začne byť pozorný, predstiera harmonický vzťah, snaží sa v domácnosti, predvádza sa
ako sa hrá s dcérkou, pritom na druhej strane, v súkromí je zavretý v jednej izbe, vychádza len na
wc, do kuchyne... jeho skutočnú identitu nepoznáme, keďže funguje cez tieto vzorce pravdepodobne
odpozorovaného správania, či skôr pretvarovania. Nevieme, či nemá nejakú deviáciu (udialo sa pár

podozrivých momentov, napr. matke prešiel autom nohu, nainštaloval skrytú kameru, nahráva si ľudí
- bez ich vedomia ). Domnelý otec tiež uviedol navrhovateľovi, že platil maloletej súkromnú škôlku
a zdravotnú starostlivosť. Toto tvrdenie je polopravda, čiastočne prispievala aj matka: škôlku v sume
4176,50 eur, lekárske vyšetrenia - očné (okuliare) ORL, lieky na predpis, pohybové cvičenia a iné
odborné vyšetrenia hradila matka. Matka hradila viac-menej všetky krúžky a voľnočasové aktivity, ktoré

dieťa navštevuje a to: gymnastiku, súkromné hodiny klavíra, hodiny baletu. Ďalej domnelý otec uviedol
navrhovateľovi, že uhrádza všetky spoločné rodinné aktivity, výlety a dovolenky, čo je taktiež polopravda.
Nakoľko na niektorých dovolenkách boli prítomné dve deti z 1. manželstva p. L., tie dovolenky hradil v
plnej výške domnelý otec. Poslednou vecou je formulácia, ktorú uviedol navrhovateľ, a to „v partnerskom
vzťahu začali problémy prameniace z neriešenia skutkového, opisovaného a stále len sľubovaného

stavu a právneho vzťahu, vo veci rozvodu nefunkčného manželstva matky s pánom B.“ - táto formulácia
je nepravdou. Domnelý otec o manželstve vedel od začiatku, nakoľko bol s matkou len v priateľskom
vzťahu, ako spolubývajúci ubezpečoval matku, že táto vec nie je problém. Až keď matka trvala na
tom, aby sa odsťahoval, nakoľko prestal prispievať do domácnosti, začal tvrdiť, že jej manželstvo je
problémom. Treba povedať súdu fakt, že odkedy domnelý otec nebýva na F. (trvalé bydlisko matky), a

to od XX.XX.XXXX na dcérku A. neprispel žiadnou sumou.
14. V odvolaní proti rozhodnutiu tunajšieho súdu č.k. 11P/89/2024-13 zo dňa 05.08.2024, otec maloletej
uvedený v jej rodnom liste (H. B.) uviedol, že oponuje návrhu, v ktorom navrhovateľ ÚPSVaR Bratislava
uviedolnepravdivéúdajeojehodcéreA.B.,poskytnutéúdajnebiologickýmotcom.Rozumietomutak,že
vzťah svojej manželky – matky A. s pánom L. bol iba priateľskej povahy. Potvrdil, že on udržiaval intímny

vzťah s matkou svojej dcéry ako pred počatím, tak aj po ňom a tiež sa pokúsil o počatie prostredníctvom
asistovaného umelého oplodnenia. Dňa XX.XX.XXXX bol osobne na matričnom úrade v E. v G. podpísať
listinu ohľadom mena svojej dcéry. Záverom podotkol, že manželstvo prebieha pokojne, s manželkou
a dcérou sú v neustálom kontakte, aj telefonickom.
15.ZlustráciívRegistriobyvateľovvyplýva,žemaloletáA.B.,trvalebytomF.XX,XXXXXG.,sanarodila

dňa XX.XX.XXXX vydatej matke: C. D. B., E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G.,
a otcovi- partnerovi matky: H. B., nar. XX.XX.XXXX.
16. Mestský súd Bratislava II uznesením zo dňa 03.04.2025, č.k. 11P/48/2025-115 zamietol návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

17. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 03.04.2025, č.k. 11P/48/2025-115 podal
odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že matka sa ho po rozchode snaží všemožnými možnými
spôsobmi vytesniť zo života maloletej, pričom maloletá ho považuje za svojho otca, s ktorým vyrastala
od jej narodenia a trávila s ním čas, oslovuje ho ako otca, a nikdy u nej neboli pochybnosti, že by iná
osoba mohla zastávať v jej živote danú pozíciu. Maloletá okrem toho považuje aj jej nevlastných bratov

za súrodencov, pozná jeho rodinu. Matka v jej odvolaní proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava II,
č.k. 11P/89/2024-13 zo dňa 05.08.2024 uvádza informácie, ktoré sa nezakladajú na faktoch, doslova
klame, pretože sa snaží zaviesť aj súd, napr. tým, že tvrdí, že súd síce nariadil neodkladné opatrenie na
základe jej tvrdení, avšak po jeho odvolaní Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/47/2024-137
zo dňa 30.05.2024 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného

matkyzamietol.Súhlasil,ženemázákonompriznanérodičovsképrávaapovinnosti,napriekskutočnosti,
že ich od narodenia maloletej fakticky vykonával, ale nesúhlasí s tým, že od narodenia maloletej sa
nesnažil tento stav zmeniť, keďže matka mu stále sľubovala, že predmetnú záležitosť dá do poriadku,
zmenila si napr. meno na matrike z B. na A.. Predmetnú záležitosť s maloletou riešil, veril jej slovám,že to vyrieši, situácia sa však skomplikovala po ich rozchode, ale aj tak trval na tom, že s maloletou
chce tráviť čas, čo matka čiastočne aj umožňovala, snažili sa aj mimosúdne dohodnúť, o čom svedčí
mediácia, ktorej sa podrobovali. Netušil, že matka sa zachová voči nemu tak, že maloletú od neho úplne

odstrihne, neumožní mu s ňou komunikovať, neuvedie kde sa maloletá zdržuje, či je v poriadku a pod.
Naposledy maloletá s ním strávila vianočné sviatky 2024, od tej doby mu matka styk s ňou neumožňuje.
Na jednej strane súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že je blízkou osobou maloletej, avšak v
tejto časti odôvodnenia absentuje zásadná úvaha, a to posúdenie, prečo by v konkrétnych okolnostiach
tohto prípadu, najmä vzhľadom na špecifický a individuálny vzťah, nemalo byť v jej najlepšom záujme

upraviťichstyk,keďzdostupnýchdôkazovjednoznačnevyplýva,žemaloletáhoodnarodeniavnímaako
svojhootca.Napriektomubolamatkounáhlevytrhnutánielenzprostredia,vktoromvyrastala,alejejejaj
aktívne bránené v kontakte s osobou, ktorú má rada, a ku ktorej má vytvorený hlboký citový vzťah. Súdu
prvej inštancie predložil dostatočné dôkazy preukazujúce nielen existenciu silného vzťahu medzi ním
a maloletou, ale aj okolnosti, ktoré si vyžadujú urýchlenú intervenciu formou nariadenia neodkladného
opatrenia, minimálne v rozsahu úpravy ich styku. Súčasný stav, keď je maloletému dieťaťu znemožnený

akýkoľvek kontakt s osobou, ktorú považuje za svojho otca, je v priamom rozpore s jeho najlepším
záujmom. Poukázal na judikatúru slovenských súdov ako aj ESĽP.
18. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý s odvolaním navrhovateľa nesúhlasil, pretože nie
je uvedený v rodnom liste maloletej ako otec.
19. Matka vo vyjadrení k odvolaniu okrem iného poukázala na zmenu svojho priezviska, ktoré si pôvodne

po uzavretí manželstva ponechala rodné, avšak od XX.XX.XXXX si priezvisko zmenila na „B.“ za účelom
zhodného priezviska s maloletou. Ďalej uviedla, že ako otec maloletej je zapísaný jej manžel, občan
Talianskej republiky, s ktorým v čase počatia dieťaťa žila v manželstve a v partnerskom súžití, pričom
konanie o zapretie otcovstva iniciované navrhovateľom nie je právoplatne skončené z dôvodu podania
odvolania jej manžela, teda jeho otcovstvo k maloletej naďalej trvá a navrhovateľ nemá k dieťaťu žiadne

rodičovské práva ani povinnosti. Poukázala na skutočnosť, že dôkaz predložený navrhovateľom, a to
údajne vykonaný test DNA z vreckovky, nebol vykonaný procesne prípustným spôsobom a súdom
nebol uznaný ako dôkaz podľa zákona, preto je pre konanie a určenie otcovstva irelevantný. Ďalej
uviedla, že začiatkom roka 2025 odišla s maloletou do O. N. W., kde získala atraktívnu pracovnú
príležitosť zodpovedajúcu jej kvalifikácii a v D. majú s maloletou zabezpečené všetky podmienky pre

žitie, pričom o okolnostiach ich odchodu boli informované všetky dotknuté osoby, dôvodom odchodu
nebolo vylúčenie akéhokoľvek kontaktu navrhovateľa s maloletou, ktorému nikdy nebránila v kontakte
s dieťaťom a naďalej prebieha komunikácia s jeho rodinnými príslušníkmi prostredníctvom telefonátov
a videohovorov. V budúcnosti nevylučuje ani osobné stretnutia, ktoré je potrebné realizovať citlivo a
v súlade so záujmom maloletej. Návrh navrhovateľa považovala za predčasný, právne nepodložený a

skutkovo nepresný, keďže si prostredníctvom neodkladného opatrenia nárokuje na rodičovské práva mu
neprislúchajúce, keďže otcovstvo nebolo v jeho prospech právoplatne určené. Návrh, vrátane dôvodov
žiadosti o vstup prokurátora do konania považovala za účelový a miestami skreslený, keďže v obsiahlom
podaní sa uvádzajú tvrdenia, ktoré miešajú fakty s manipulatívnymi vyjadreniami a subjektívnymi
fabuláciami, pričom všetky priložené dôkazy vyvolávajú vážne pochybnosti o ich autenticite a objektivite,

zktoréhodôvodujepotrebnézostranysúduichposúdiťsnáležitouopatrnosťouavsúladesozákonnými
dôkaznými pravidlami. Nevidela dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu absencie
ohrozenia života, zdravia či priaznivého vývinu maloletého dieťaťa.
20. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 13.08.2025 č.k. 12CoP/110/2025-223 napadnuté uznesenie
zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom vytkol, že odôvodnení napadnutého

rozhodnutia absentujú relevantné a dostatočné dôvody a závery súdu, pre ktoré bol návrh navrhovateľa
zamietnutý. Odvolací súd v súvislosti s právnou stránkou prejednávaného prípadu poukázal na § 25
ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4
sa použijú primerane. Uviedol, že pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na

strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k danej blízkej osobe, ktorá ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov a
pod. ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi
bydliskom dieťaťa a príbuzného a podobne. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco
len ako záujem zdravia dieťaťa, ale čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby

vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,
mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Odvolací súd
konštatoval, že je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky i s príbuznými, a abynebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať
svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku
zo strany rodiča; ale v záujme dieťaťa je hlavne to, aby sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku

ktorým prechováva najmä citový vzťah a vzhľadom na pomery v rodine sa iným blízkym osobám styk
s dieťaťom neumožňuje, resp. priamo zabraňuje. Maloleté deti majú teda právo nielen na zachovanie
vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade
so zákonom (článok 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva
aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v

súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5 Dohovoru o právach dieťaťa). Súd teda ,,môže“
upraviť stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: je to potrebné v
záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú si to pomery v rodine. Právna úprava styku maloletého dieťaťa s
blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať k
iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa
je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia,

jeho duševný a citový rozvoj. V prejednávanej veci sa navrhovateľ, tvrdiac, že je biologickým otcom
maloletej, domáha nariadenia neodkladného opatrenia za účelom neprerušenia kontaktu s maloletou,
ktorá má síce v rodnom liste zapísanú inú osobu ako otca. V súvislosti s touto tvrdenou skutočnosťou
vychádzajúc z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, je pravdepodobné, že je otcom dieťa, na
výchove ktorého sa podieľal od jeho narodenia v súvislosti so spolužitím s matkou dieťaťa, z čoho podľa

odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že je blízkou osobou, ktorá má tiež nárok na styk s dieťaťom.
Na podporu tohto záveru odvolací súd poukazuje na zápis z mediácie zo dňa 19.12.2024, v zmysle
ktorého matka dieťaťa otcovstvo navrhovateľa k maloletej nespochybňovala, (č. l. 99 spisu). Tento
záver podporuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k 8Co/47/2024-137 zo dňa 30.05.2024 a to
predovšetkým dôvody vyjadreného v bode 10. odôvodnenia predmetného rozhodnutia, kde odvolací súd

považoval za osvedčenú skutočnosť, že navrhovateľ (v predmetnom konaní ako odporca) je biologickým
otcom maloletej, a to na základe ním predloženého informovaného súhlasu, týkajúceho sa výkonu
asistovanej reprodukcie zo dňa XX.XX.XXXX, výsledku určeniu otcovstva pomocou testu DNA zo dňa
XX.XX.XXXX, či fotografiami a prehľadmi platieb, v zmysle ktorých vyplýva vybudovaný dobrý vzťah
navrhovateľa k dieťaťu, podieľanie sa z jeho strany na jej starostlivosti a zabezpečovaní jej potrieb.

Aj súd prvej inštancie mal k dispozícii dôkaz - test DNA zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým navrhovateľ
preukazuje otcovstvo k dieťaťu, zápis mediácie či prepis komunikácie medzi matkou, maloletej a
navrhovateľom, z ktorej jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal kontaktu s maloletou, pričom
matka s dieťaťom údajne odcestovala do zahraničia a nebola ochotná sa s navrhovateľom dohodnúť,
keď v komunikácii uviedla, že sa už nestretnú, z čoho vyplýva, že nie je ochotná umožniť navrhovateľovi

styk s maloletou. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd síce správne vychádzajúc z rodného
listu dieťaťa konštatoval, že navrhovateľ aktuálne nemá postavenie rodiča dieťaťa z dôvodu zápisu
v knihe narodení príslušnej matriky, resp. v rodnom liste dieťaťa, kde nie je zapísaný ako otec,
avšak považoval ho za osobu blízku vo vzťahu k maloletej, no napriek tomuto konštatovaniu nemal
za dôvodené upraviť styk navrhovateľa s maloletou neodkladným opatrením z dôvodu, že záujem

maloletého dieťaťa by prevýšil rodičovské práva matky a otca zapísaného v matrike. Takéto závery
prvoinštančnéhosúdusúpreodvolacísúdspoukazomnazistenéskutočnosti,najmädôkazypredložené
navrhovateľom a obsah spisu neprijateľné, pretože záujem dieťaťa je v danom prípade prvoradý a nie
záujem či rodičovské práva matky a matričného otca dieťaťa. Nemožno sa stotožniť s neúplnosťou
dôkazov predložených navrhovateľom, z ktorých aj súd prvej inštancie uzavrel, že je jeho otcovstvo k

maloletej nepochybné a na druhej strane nepovažoval za dôvodné v záujme dieťaťa a neprerušenia
jeho kontaktu s navrhovateľom, ktorý sa podieľal na výchove maloletej od narodenia, styk upraviť,
pričom odlúčenie, ktoré už aktuálne trvá niekoľko mesiacov, aj s poukazom na vek dieťaťa, môže
mať nezvratné následky a to najmä v odcudzení maloletej od navrhovateľa až do času meritórneho
rozhodnutia o úprave jeho práv a povinností k dieťaťu ako rodiča, ktorému konaniu musí predchádzať

ešte konanie o zapretie otcovstva a následne určenie otcovstva, ktoré nevyhnutne bude trvať po určitý
čas a tento je jednoznačne v neprospech navrhovateľa. Odvolací súd tiež poukázal na vyjadrenie matky
k odvolaniu, kde na jednej strane spochybňuje otcovstvo k maloletej zo strany navrhovateľa, na druhej
strane tvrdí, že v kontakte nemieni brániť, čo predstavuje rozpor v jej argumentácii. Preto odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napriek k skutočnosti, že ide o konanie o

nariadenie neodkladného opatrenia, neobsahuje dostatočné a pádne dôvody pre zamietnutie návrhu
navrhovateľa a tiež sa prvoinštančný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď síce
aplikoval správnu právnu normu (normy), avšak tieto nesprávne vyložil pri rozhodovaní. Úlohou súdu
prvej inštancie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia opätovne sa vysporiadať s listinnýmidôkazmi predloženými navrhovateľom, s jeho skutkovou a právnou argumentáciou, zistiť aktuálny stav
veci a to najmä na strane maloletej, ktoré dokazovanie presahovalo rámec odvolacieho konania aj s
poukazomnaskutočnosť,žematkadieťaťasícenavýzvusúdunereagovala,alenáslednesakodvolaniu

navrhovateľa vyjadrila, že sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky, a vzhľadom na uplynutý
čas od podania návrhu navrhovateľa, najmä prerušenia jeho kontaktu s dieťaťom od decembra 2024,
nemal odvolací súd dostatočné podklady pre zmenu napadnutého rozhodnutia vo veci úpravy styku s
maloletou, pre ktoré dôvody, by v prípade úpravy styku s navrhovateľom, táto vzhľadom na nedostatok
skutkových zistení nezodpovedala s najväčšou pravdepodobnosťou aktuálnemu skutočnému stavu veci,

preto je daná potreba doplnenia dokazovania súdom prvej inštancie, teda aké sú aktuálne pomery na
strane dieťaťa (bytové, aktuálny pobyt, školské povinnosti a pod.) a vydať rozhodnutie spĺňajúce atribúty
preskúmateľnosti a vecnej správnosti po právnej stránke.
21. Na žiadosť súdu realizoval dňa 05.09.2025 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej
len „ÚPSVaR“) šetrenie aktuálnych pomerov maloletého dieťaťa z hľadiska praktických možností

realizácie styku dieťaťa s navrhovateľom, ktorý je domnelým biologickým otcom dieťaťa, resp. aj
v zmysle záverov odvolacieho súdu blízkou osobou dieťaťa. Z predloženej správy doručenej tunajšiemu
súdu dňa 17.09.2025 vyplýva, že matka žije spolu s maloletou od začiatku roka 2025 v Spojených
arabskýchemirátoch(Dubaj),kdemástabilnézamestnaniezodpovedajúcejejkvalifikácii.Sdcéroumajú
zabezpečené primerané bývanie, pravidelnú zdravotnú starostlivosť a maloletá je riadne zaradená do

miestneho školského systému. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka a to vo všetkých
aspektoch. Maloletá prospieva po všetkých stránkach a žije v pokojnom a stabilnom prostredí. Maloletá
je údajne v kontakte s členmi širšej rodiny navrhovateľa prostredníctvom telefonických hovorov. Tento
kontakt prebieha v primeranej miere, pričom prioritou matky je ochrana psychickej pohody maloletej.
V závere matka uviedla, že vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie a s cieľom zachovania objektivity

si dovoľuje neposkytovať osobné hodnotenia ani informácie, ktoré priamo súvisia s aktuálnymi životnými
podmienkami maloletej. Na doplňujúcu žiadosť súdu, aby kontaktovali matku za účelom zistenia
školského rozvrhu maloletej, vrátane rozvrhu jej záujmovej činnosti, s uvedením presného časového
vymedzenia školského vyučovania maloletej, ÚPSVaR dňa 1.10.2025 doručil súdu doplňujúce podanie
obsahujúce školský rozvrh maloletej, zhodný s podaním matky doručeným dňa 2.10.2025.

22. Podaním doručeným dňa 2.10.2025 matka na výzvu súdu oznámila školský rozvrh maloletej, ktorá
navštevuje základnú školu v Spojených arabských emirátoch. Vyučovanie prebieha v čase 08:00 hod.
- 15:15 hod. miestneho času, čo zodpovedá času 06:00 hod. - 13:15 hod. stredoeurópskeho letného
času (ďalej len „SELČ“). Vyzdvihnutie zo školy prebieha približne 14:00 hod. stredoeurópskeho letného
času. Mimoškolské aktivity má maloletá nasledovné: pondelok gymnastika od 15:00-16:30 hod. SELČ,

utorok výtvarné aktivity do 15:30 hod. SELČ, streda individuálne plávanie 15:30-16:30 hod. SELČ,
štvrtokindividuálneplávanie15:30-16:30hod.SELČ,piatokslovenskýjazykdo15:00hod.SELČ,sobota
výlety, voľnočasové aktivity, nedeľa gymnastika 15:00 - 16:30 hod. SELČ (do 26.10.2025). S ohľadom
na blížiacu sa zmenu letného času (SELČ) na štandardný zimný čas (SEČ) k 27.10.2025, bude od
tohto dátumu časový posun medzi Slovenskom a Spojenými arabskými emirátmi 3 hodiny (namiesto

aktuálnych 2 hodín). Rozvrh maloletej bude teda následne o hodinu skorší v stredoeurópskom čase
(SEČ).
23. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy
prejednávajú a rozhodujú vo veci ustanovené v tomto zákone.
24. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
25.Podľa§324ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),neodkladnéopatreniesúdnariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
26. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
28. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.29. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
30. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
31. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

32. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
33. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
34. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
35. Podľa čl. V zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia
so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
d) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
e) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
f) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
g) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

h) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

36. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

37. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

38. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
39. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
40. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
41. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností aj sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie

maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
42. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.43. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
44.Podľa§84Zákonaorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,otcovstvosaurčujenazáklade
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím

súdu.
45. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.
46. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
47. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho
začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku
ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby

účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu
o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením
neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o
predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre

súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd
vychádza. S ohľadom na právny názor Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení zo dňa 13.08.2025, č.k. 12CoP/110/2025-223 tunajší súd pri opätovnom rozhodovaní
o návrhu navrhovateľa vychádzal nielen z tohto návrhu a jeho príloh, ale aj z obsahu súvisiaceho spisu
vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 11P/89/2024, ako aj z vyjadrení účastníkov, ktoré prezentovali

v priebehu odvolacieho konania a v neposlednom rade aj zo správy ÚPSVaR zo šetrenia pomerov
realizovaného zo dňa 5.9.2025.
48. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu závažnejších pochybností o potrebe
a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má teda slúžiť k ochrane
práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa,

ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine
v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia
je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. V prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, alebo osvedčenia iného
závažnéhodôvodu,jenamiesteneodkladnýmopatrenímrozhodnúťeštepredrozhodnutímvmeriteveci.

49. Po preskúmaní návrhu, predložených dôkazov a tiež na základe obsahu súvisiaceho spisu sp. zn.
11P/89/2024 súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky len na čiastočné vyhovenie návrhu, a to
v časti úpravy styku navrhovateľa s maloletou.
50. Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil ním tvrdené rodičovské práva vo vzťahu k maloletej, a to
právo na starostlivosť o maloletú, jej zastupovanie, či správu majetku v zmysle § 28 ods. 1, 2 Zákona

o rodine, ako aj právo na poskytovanie informácií o maloletej podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine,
resp. žiadal, aby bolo rešpektované právo maloletej na udržiavanie jej pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, teda aj s ním ako (domnelým) otcom, v zmysle §
24 ods. 4 Zákona o rodine.
51. Súd konštatuje, že rodičovské práva a povinnosti patria od narodenia do plnoletosti dieťaťa obom

rodičom, t.j. výlučne osobám, ktoré sú podľa Zákona o rodine považované za rodičov. Teda žene, ktorá
dieťa porodila – matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva. Matka aj otec sú pri výkone
rodičovských práv a povinností rovnoprávni. To ale predpokladá, že obaja musia byť známi, čiže sú
v zmysle práva uznaní za rodičov dieťaťa a sú ako rodičia zapísaní v knihe narodení. (Pavelková, B.
Zákon o rodine. Komentár. 3.vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2019, s.169.)

52. V posudzovanej veci je predovšetkým treba zdôrazniť, že navrhovateľ nemá v zmysle právneho
poriadku Slovenskej republiky, t.j. najmä Zákona o rodine, právne postavenie rodiča maloletej, pretože
nie je dosiaľ zapísaný v knihe narodení príslušnej matriky, resp. v rodnom liste dieťaťa. Na tomto fakte
nič nemení ani navrhovateľom poukazovaný bod 6. súhlasu podpísaného matkou a navrhovateľomna Klinike E. I. G. dňa XX.XX.XXXX. Tento právny stav trvá už viac ako 7 rokov, t.j. prakticky od
narodenia maloletej, o čom navrhovateľ dlhodobo vedel a zmenu tohto stavu právne relevantným
spôsobom inicioval až v roku 2024, kedy sa obrátil na ÚPSVaR Bratislava s cieľom dosiahnuť zapretie

otcovstva manžela matky pána H. B.. Konanie o zapretie otcovstva dieťaťom po uplynutí zákonnej
lehoty obom rodičom v zmysle ustanovenia § 96 Zákona o rodine má pritom dve fázy. Prvou je
konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, kde aktívne legitimované je výlučne dieťa, ktoré však musí
byť zastúpené kolíznym opatrovníkom. Tejto prvej fáze teda predchádza ešte konanie o ustanovenie
kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, aktuálne prebiehajúce na tunajšom súde pod sp. zn.

11P/89/2024, dosiaľ právoplatne neskončené. Druhá fáza konania o zapretie otcovstva dieťaťom po
uplynutí zákonnej lehoty obom rodičom v zmysle § 96 Zákona o rodine, ktorou je konanie o samotnom
návrhu na zapretie otcovstva, prichádza do úvahy iba vtedy, ak súd vyhovie návrhu na prípustnosť
zapretia otcovstva. Inými slovami, až v rámci druhej fázy konania o zapretí otcovstva sa vykonáva
riadne dokazovanie, najmä znalecké dokazovanie testom DNA, ktorým sa bez akýchkoľvek pochybností
ustaľuje otcovstvo k dieťaťu, a ktorého výsledok je spôsobilý zvrátiť aktuálny zápis otcovstva v matrike.

53. Navrhovateľ spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to predovšetkým
priloženým testom DNA zo dňa XX.XX.XXXX, správou Kliniky E. C. O., R. XX/XXX, XXX XX G. zo dňa
XX.XX.XXXX o výkone asistovanej reprodukcie a tiež ďalšími dôkazmi osvedčoval, že je biologickým
otcom maloletej. Dôkazy predložené navrhovateľom síce v pomerne veľkej miere pravdepodobnosti
osvedčujú jeho biologické otcovstvo, avšak zo žiadneho z nich nemožno vyvodiť otcovstvo navrhovateľa

bez akýchkoľvek pochybností, a to najmä v kontexte s vyjadrením manžela matky - otca maloletej
uvedenéhovrodnomlistedieťaťa.PánH.B.totižvosvojomodvolanívočiuzneseniuč.k.11P/89/2024-13
zo dňa 05.08.2024 oponuje návrhu ÚPSVaR Bratislava na ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletej
na podanie návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva, pričom v podanom odvolaní maloletú A. označuje
za svoju dcéru a tvrdí, že udržiaval intímny vzťah s matkou svojej dcéry ako pred počatím, tak aj po ňom

a tiež sa pokúsil o počatie prostredníctvom asistovaného umelého oplodnenia. K uvedenému je treba
opätovne konštatovať, že len riadne vykonaným dokazovaním v konaní o zapretie otcovstva je možné
s istotou ustáliť biologické otcovstvo k maloletej, a tým prípadne dosiahnuť zmenu právneho postavenia
navrhovateľa vo vzťahu k maloletej.
54. Napriek tomu, že navrhovateľ vedel o manželstve svojej partnerky – matky maloletej s pánom H. B.,

tak bez toho, aby si preveril ukončenie tohto manželstva, súhlasil s výkonom asistovanej reprodukcie
na Klinike E. I. G.. Dňa XX.XX.XXXX bol realizovaný embryotransfer na základe fertilizácie zo dňa
XX.XX.XXXX, teda počas trvania manželstva matky s pánom H. B., ktorému tak svedčala I. domnienka
otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, a ktorý aj bol zapísaný do matriky ako otec maloletej.
Tento matričný zápis ako aj manželstvo matky s pánom H. B. trvá dosiaľ. Keďže teda navrhovateľ nemá

právne postavenie rodiča maloletej, t.j. z hľadiska Zákona o rodine nie je nositeľom rodičovských práv
a povinností vo vzťahu k maloletej, nesvedčí mu ani aktívna vecná legitimácia na uplatnenie svojich
rodičovských práv vo vzťahu k maloletej v tomto konaní. Už na základe uvedeného záveru, t.j. aj bez
vyhodnocovania tvrdení navrhovateľa o bránení mu matkou v realizácii jeho rodičovských práv a potrebe
bezodkladnej úpravy súdu neostalo iné, než zamietnuť návrh navrhovateľa v tej časti, kde si uplatnil

právo na starostlivosť a výchovu maloletej formou jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, resp.
právo na jej zastupovanie a správu jej majetku, či právo na poskytovanie informácií o maloletej matkou.
Všetky uvedené práva si totiž môže uplatniť jedine rodič, v tomto prípade otec dieťaťa. Navrhovateľ je
však v tejto fáze konania podľa § 96 Zákona o rodine stále iba domnelým, nie však zákonným otcom
maloletej.

55. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým dieťaťom, túto si okrem rodiča maloletého dieťaťa (ktorého
právne postavenie však navrhovateľ vo vzťahu k maloletej dosiaľ nemá) môže podľa § 25 ods. 5, resp. §
36ods.1Zákonaorodineuplatniťajblízkaosobavzmysleust.§116Občianskehozákonníka.Vzhľadom
naobsahnávrhu,tzn.navrhovateľomtvrdenýaosvedčovanýblízkycitovývzťahkmaloletej(starostlivosť
o ňu od narodenia na úrovni otcovskej starostlivosti) je vysoko pravdepodobný záver, že navrhovateľ je

vo vzťahu k maloletej blízkou osobou, a to na základe existencie subjektívneho skutkového predpokladu
definovaného v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, časť vety za bodkočiarkou, ktorým je blízky
vnútorný citový vzťah charakterizovaný tým, že ak by utrpela jedna z osôb v tomto vzťahu ujmu, tak
druhá by ju dôvodne pociťovala ako vlastnú.
56. Ani v zákonom predpokladaných prípadoch úpravy styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom však

nemajú tieto blízke osoby - na rozdiel od rodiča - právny nárok na súdnu úpravu styku s maloletým
dieťaťom. Tak v zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine ako aj v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd
môže upraviť styk blízkej osoby s maloletým dieťaťom, ale nie z dôvodu, že by blízka osoba mala nato právny nárok, a že by to bolo v jej záujme, ale výlučne len z dôvodu, že by taká úprava styku bola v
záujme maloletého dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine.
57. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale čo

najextenzívnejšie. Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako
prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať k iným príbuzným silné citové väzby,
keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a
prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj.
Je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky i s príbuznými, pričom dieťa má právo

na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez
akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany rodiča, ale v záujme dieťaťa je hlavne to, aby sa mohlo stýkať
s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah a vzhľadom na pomery v rodine sa iným
blízkym osobám styk s dieťaťom neumožňuje, resp. priamo zabraňuje. Maloleté deti majú teda právo
nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných
zväzkovvsúladesozákonom(článok8ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa).ZároveňDohovoroprávach

dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho
usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5 Dohovoru o právach dieťaťa). Súd
teda ,,môže“ upraviť stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú si to pomery v rodine.
58. V posudzovanej veci tunajší súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru,

že v súlade s najlepším záujmom maloletej je potrebné upraviť jej styk s navrhovateľom, ktorý sa
na výchove maloletej podieľal od jej narodenia v súvislosti so spolužitím s matkou dieťaťa, z čoho
nepochybne vyplýva, že je blízkou osobou dieťaťa. Odlúčenie maloletej a navrhovateľa aktuálne trvá
už niekoľko mesiacov, a môže mať - aj s poukazom na vek dieťaťa - nezvratné následky, spočívajúce
najmä v odcudzení maloletej od navrhovateľa až do času meritórneho rozhodnutia o úprave jeho práv a

povinností k dieťaťu ako rodiča, ktorému konaniu musí predchádzať ešte konanie o zapretie otcovstva
a následne určenie otcovstva, ktoré nevyhnutne bude trvať po určitý čas a tento je jednoznačne v
neprospech navrhovateľa.
59. Zároveň z prepisu komunikácie medzi matkou maloletej a navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ
sa domáhal kontaktu s maloletou, pričom matka s dieťaťom údajne odcestovala do zahraničia a nebola

ochotná sa s navrhovateľom dohodnúť, keď v komunikácii uviedla, že sa už nestretnú, z čoho vyplýva, že
nie je ochotná umožniť navrhovateľovi styk s maloletou. Uvedená okolnosť predstavuje splnenie druhej
kumulatívnej hmotnoprávnej podmienky na úpravu styku navrhovateľa ako blízkej osoby s maloletou,
t.j. že pomery v rodine vyžadujú úpravu styku súdnym rozhodnutím.
60. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako

jeho vek, zdravotný stav, vzťah k danej blízkej osobe, ktorá ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a
rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov a pod. ako ich vzájomný vzťah, ich časové
a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a príbuzného a podobne.
Uvedené okolnosti zisťoval tunajší súd (v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu) prostredníctvom
kolízneho opatrovníka, resp. dopytom na matku, nakoľko nariadenie pojednávania za situácie, že

obaja rodičia maloletej aktuálne žijú v zahraničí, pričom otcovi je potrebné každú jednu písomnosť
prekladať do talianskeho jazyka, by neúmerne predlžovalo konanie o neodkladnom opatrení. Zo správy
kolízneho opatrovníka vyplynulo, že aktuálne - od začiatku roka 2025 - matka spolu s maloletou žije
v Spojených arabských emirátoch (Dubaj), kde je maloletá riadne zaradená do miestneho školského
systému.Súdpretoupravilstyknavrhovateľa smaloletoudištančnouformou,ktorúpovažovalzadaných

okolností za jedinú možnú, a to vzhľadom na aktuálnu vzdialenosť bydlísk navrhovateľa a maloletej.
Pokiaľ ide o rozsah, tento stanovil na každý kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 16.30
hod. stredoeurópskeho času a v sobotu od 16.00 hod. do 16.30 hod. stredoeurópskeho času, a to
formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams s tým, že matka je povinná
maloletú a súčasne technicko – komunikačné zariadenie s nainštalovaným Microsoft Teams určeným na

kontakt dieťaťa s navrhovateľom riadne pripraviť za účelom komunikácie s navrhovateľom a zabezpečiť
prítomnosť maloletej pri zariadení. Súd podotýka, že platforma Teams, ktorá je podľa prevádzkovateľa
– spoločnosti Microsoft „nástupcom“ platformy Skype, a dá sa bezplatne nainštalovať ako aplikácia do
každéhopočítačaalebomobilualebo sadápoužívaťajbezinštaláciepriamocezinternetovýprehliadač.

61. Súd vzhľadom na informácie matky o dennom rozvrhu maloletej dospel k záveru, že uvedená
úprava styku bude pre navrhovateľa aj pre maloletú toho času primeraná a zodpovedajúca neodkladnej
úprave pomerov. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na skutočnosť, že pridanou hodnotou tejto úpravy
styku je to, že matka formu tohto styku môže spolu s maloletou realizovať kdekoľvek, a zároveň budenaplnený(vrámcidanýchmožností)ajúčelzachovaniakontaktunavrhovateľasmaloletou.Takto určený
styk, t.j. prostredníctvom informačných technológií, považuje súd v určenom rozsahu za primeraný a
dostatočne zabezpečujúci zachovanie vzájomných citových väzieb medzi navrhovateľom a maloletou,

a zároveň zohľadňujúci školské povinnosti maloletej, prípadne jej mimoškolské aktivity tak, aby nebola
nadmieru obmedzovaná vo svojom dennom režim, všetko do času, kým neprebehne konanie vo veci
samej s riadne vykonaným dokazovaním o pomeroch maloletej.

62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

2 11P/48/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.