Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3ObdoK/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119203566
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1119203566.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej
a členiek senátu Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu Mgr. Peter Zvara,
správca konkurznej podstaty úpadcu Kerametal, akciová spoločnosť, Bratislava, Jašíkova 2, Bratislava,
IČO: 00 000 671, sídlo kancelárie správcu Obchodná 2, Bratislava proti žalovanému Ing. G. U., narodený
X.X.XXXX, W., zast. JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo námestie č. 2, Bratislava, o

vydanie veci, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-36Cb/40/2019 a o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/92/2022- 227 zo dňa 21.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom č. k.

4Cob/92/2022-227 zo dňa 21.3.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) potvrdil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I č. k. 36Cb/40/2019-196 zo dňa 10.5.2022 (ďalej aj „rozsudok súdu prvej inštancie“). O
trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

2. Odvolací súd v napadnutom rozsudku poukázal na správnosť právneho názoru súdu prvej inštancie,
ktorý v bode 22. odôvodnenia rozsudku uviedol, že predmetné zmenky, aj keď boli vyhlásené Najvyšším

súdom SR za neplatné (sp. zn. 4Obo/97/2011 a sp. zn. 4Obo/98/2011), sú listinnou, dostatočne
identifikovateľnouhnuteľnouvecou,ktorájespôsobilýmpredmetomnavydanieveciavžalobeovydanie
veci nie je rozhodujúce, či s predmetnými zmenkami je spojené právo na vyplatenie týchto zmeniek.
Odvolací súd ďalej uviedol, že sporným v konaní bolo splnenie hmotnoprávnych predpokladov na
podaniereivindikačnejžaloby,konkrétnespôsobilejvecinavydanievnadväznostina§118Občianskeho
zákonníka a skutočnosť, či predmetné veci zadržiava tretia osoba u seba neoprávnene. Odvolací súd

vyjadril súhlas s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 23. rozsudku, v zmysle ktorého sa
nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného o poskytnutí súčinnosti tým, aby si žalobca sám hľadal
originály zmeniek v jeho priestoroch, pretože podľa súdu nejde o naplnenie definície poskytovania
súčinnosti. Odvolací súd sa súčasne stotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetné zmenky nie je
možné umoriť, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že zmenka je stratená alebo bola zničená.
Odvolací súd zdôraznil, že žalovanému boli zmenky Krajským súdom v Bratislave dňa 14.11.2018

osobneodovzdané.Otom,žezmenkymal,svedčíajto,žekópiezmeniekodovzdalžalobcovi.Ktvrdeniu
žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé,
prečo súd konanie a súčinnosť žalovaného považuje za neoprávnené zadržiavanie, odvolací súd doplnil,
že nie je rozhodujúce, či žalovaný originály zmeniek chce alebo nechce vydať. Je zrejmé, že mu boli
Krajský súdom v Bratislave dňa 14.11.2018 vydané, preto bol posledný, kto ich mal v držbe a nakoľko
ide o identifikovane hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, je podaná žaloba dôvodná. K tvrdeniu

žalovaného, že ak by vedel názor súdu prvej inštancie, že konanie žalovaného je účelové a tendenčné,
prispôsobil by svoj procesný postup a navrhol by ďalšie dokazovanie, prípadne by opakovane poskytolžalobcovi ďalšiu súčinnosť tak, aby preukázal, že vec nezadržiava a neodmieta ju vydať vlastníkovi,
odvolací súd konštatoval, že odvolateľ neuviedol, aké dôkazy chcel predložiť na preukázanie, že zmenky
nezadržiava a neodmieta ich vydať.

3. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) v celom
rozsahu a v zákonom stanovenej lehote dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok
odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania dovolateľ odôvodnil § 420 písm. f) CSP a zároveň aj § 421 ods. 1 písm.
b) CSP.

4. Dovolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že zmenky
sú neplatné a nepoužiteľné, nenesú v sebe žiadne právo na peňažné plnenie, a teda sú nespôsobilým
predmetom podanej reivindikačnej žaloby. Podľa názoru žalovaného nemožno žiadať vydanie zmeniek,

keďže listiny zmenkami nie sú, pretože v nich nie je inkorporované majetkové právo spojené s
cenným papierom. Vo vzťahu k zadržiavaniu veci inou osobou dovolateľ poukázal na svoju procesnú
obranu, v rámci ktorej predložil súdu prvej inštancie dôkazy o tom, že nezadržiava listiny neoprávnene.
Dovolateľuviedol,žebolkedykoľvekpripravenýposkytnúťžalobcovisúčinnosťasáminiciatívneponúkol
sprístupnenie všetkých kancelárskych priestorov, kde by sa listiny mohli nachádzať, avšak žalobca na

ponúknutú súčinnosť nijako nereagoval. K poskytnutiu súčinnosti žalovaný uviedol, že mu nie je jasné,
ako súd ustálil, že žalovaný nechce vydať listiny žalobcovi alebo neposkytuje žalobcovi súčinnosť.
Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nijako neodôvodnil, z čoho usúdil, že konanie
žalovanéhoje„účelovéatendenčné“,keďžežalovanýopakovanedeklarovalvôľukedykoľveksprístupniť
archív,aktívnelistinyhľadalakonštatovalichstratu.Žalovanému niejezrejmé,prečosúdprvejinštancie

považuje konanie žalovaného za „účelové a tendenčné“ a prečo v rozpore s vykonaným dokazovaním
súd tvrdí splnenie hmotnoprávnej podmienky podania reivindikačnej žaloby, ktorou je protiprávne
zadržiavanieveci.Žalovanýtvrdí,ženímponúknutámožnosťvstúpiťdopriestorov,kdebysalistinymohli
ešte nachádzať a ich hľadanie v súčinnosti so žalovaným nenapĺňa znaky protiprávneho zadržiavania
veci. Žalovaný zároveň uviedol, že nemal a nemá vedomosť, kde sa listiny nachádzajú; je možné že tieto

boli skartované alebo inak zlikvidované. Dovolateľ ďalej namietal, že v rozsudku súdu prvej inštancie
absentujelogickyzdôvodnenáúvaha,akomôžebyťsplnenápodmienkaprotiprávnehozadržiavaniaveci
zo strany žalovaného i napriek vyššie konštatovanej a poskytnutej súčinnosti žalovaného pri dohľadaní
listín a sprístupnení priestorov. Ďalej dovolateľ uviedol, že nepovažuje záver odvolacieho súdu za
správny, keďže hmotnoprávnou podmienkou reivindikačnej žaloby je okrem iného, že tretia osoba má

konkrétnu vec v držbe a zadržiava ju u seba neoprávnene a rozhodne nie je irelevantné, či žalovaný
listiny chce alebo nechce vydať, keďže zadržiavanie je konanie, v rámci ktorého osoba odmieta vec
vydať. Dovolateľ je presvedčený, že jeho konanie nemožno považovať za zadržiavanie a nie je zrejmé,
z akého dôvodu nepovažuje odvolací súd vôľu žalovaného vec vydať za dôležitú/rozhodujúcu. Ďalej
žalovaný namietal, že nemal vedomosť o predbežnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie v

časti vyhodnotenia ním poskytovanej súčinnosti ako tendenčného a účelového konania, a tvrdil, že ak
by o uvedenom názore súdu vedomosť mal, by opakovane poskytol žalobcovi ďalšiu súčinnosť.

5. Ďalej dovolateľ uviedol, že z rozsudku súdu prvej inštancie ani z rozsudku odvolacieho súdu nie je
jasné, aká forma súčinnosti by pre súdy bola dostatočná natoľko, aby konanie žalovaného nebolo možné

považovať za zadržiavanie veci v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne uviedol, že má
za to, že sa jedná o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
Podľa názoru žalovaného je na mieste vyhodnotiť, či uvedené konanie žalovaného je možné považovať
za zadržiavanie veci. Žalovaný má súčasne pochybnosť o tom, či možno podanou žalobou identifikovať
vec, ktorá neexistuje, t. j. žiadať vydanie zmeniek, pokiaľ sa nejedná o zmenky, ale ako konštatoval

odvolací súd o hnuteľné veci (listiny).

6. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po

zistení, že dovolanie podal včas žalovaný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), zastúpený advokátom (resp. advokátskou kanceláriou) v súlade s ustanovením § 429
ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal
vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného je potrebné odmietnuť. Vnasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta
prvá CSP):

K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP

8. Dovolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že dovolateľ v podanom dovolaní v
podstatnom rozsahu recykloval argumenty uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a
zároveň, že dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi uvedenými v dovolaní. Dovolacím dôvodom

je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní ako náležitosť dovolania podľa § 428 CSP. Dovolací súd teda
preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré dovolateľ uviedol vo svojom dovolaní. Pokiaľ
nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447
CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania
a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431
ods. 1 a § 432 ods. 1 CSP).

9. Súčasne je potrebné konštatovať, že dovolací súd nie je treťou inštanciou a tiež, že dovolací súd je
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Z uvedeného vyplýva, že dovolací súd nemôže
v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený revidovať správnosť
a úplnosť skutkových zistení a zároveň nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dokazovanie, okrem

posúdenia, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý
dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi
súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade
zmätočnostivzmysle§420písm.f)CSP,avšakdovolacísúdtakútovaduvposudzovanomsporenezistil.

10. Dovolateľ v rámci prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP namietal skutkové zistenia,
že „listiny označené ako zmenky sú vecou spôsobilou na vydanie“ a že „boli splnené hmotnoprávne
predpokladyreivindikačnejžaloby“.Ďalejnamietalnedostatočnéodôvodnenienapadnutéhorozhodnutia
v súvislosti so skutočnosťou, že „zmenky sú neplatné, nepoužiteľné a nenesú v sebe žiadne právo na

plnenie, čo ich robí podľa názoru dovolateľa nespôsobilým predmetom reivindikačnej žaloby“, ako aj
nedostatočnéodôvodnenietýkajúcesavyhodnotenia„súčinnostiposkytnutejžalovanýmzazadržiavanie
veci“.

11. Podľa názoru dovolacieho súdu vyhodnotenie označených listín ako veci spôsobilej jej vydania, ako

aj vyhodnotenie, či sú v danom prípade splnené hmotnoprávne predpoklady žaloby o vydanie veci spadá
pod právne posúdenie a je možné ho namietať iba podľa § 421 ods. 1 v spojení s § 432 CSP. Dovolateľ
však uvedenými dôvodmi argumentoval splnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, v
rámci ktorého nie je možné preskúmať nesprávne právne posúdenie veci. Okrem uvedeného, dovolateľ
nevymedzil uvedené dôvody v zmysle § 432 ods. 2 CSP, keď neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť

daného právneho posúdenia. Z obsahu dovolania možno vyčítať celkovú nespokojnosť žalovaného s
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu, avšak za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP
nemožno považovať to, že žalovaný sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03).

12. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia v súvislosti so skutočnosťou, že zmenky sú
neplatné, nepoužiteľné a nenesú v sebe žiadne právo na plnenie, čo ich robí podľa názoru dovolateľa
nespôsobilým predmetom reivindikačnej žaloby, dovolací súd poukazuje na body 26. a 27. odvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu, z ktorých dostatočne zreteľne vyplýva, prečo odvolací súd považoval za

správny záver súdu prvej inštancie, že listiny označené zmenky sú spôsobilým predmetom žaloby o
vydanie veci.13. V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia týkajúceho sa vyhodnotenia súčinnosti
poskytnutej žalovaným za zadržiavanie veci, dovolací súd poukazuje na body 30. až 32. napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu, v rámci ktorých odvolací súd uviedol, že pre rozhodnutie veci nie

je rozhodujúce, či žalovaný chce alebo nechce originály zmeniek vydať. Už súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, že reivindikačná žaloba predpokladá, že iná osoba
neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi. Pasívna legitimácia v spore
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak bez riadneho právneho dôvodu. Dovolateľovi nie je
tiež zrejmé, z akého dôvodu nepovažoval odvolací súd vôľu žalovaného vec vydať za dôležitú. Dovolací

súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené, z čoho vyplýva, že žalovaný originály zmeniek
nevydal a táto skutočnosť bola v konaní rozhodujúca.

14. Dovolateľ ďalej namietal, že mu nie je zrejmé, prečo súd jeho konanie a súčinnosť považuje
za neoprávnené zadržiavanie. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 19. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že „žalobca ako správca dlžníka konal na základe

záväzného pokynu (v zmysle bodu 3 programu) zasadnutia veriteľského výboru. Udelený záväzný
pokyn ho oprávňoval, aby vo vzťahu k predloženej výzve KS BA vo veci prevzatia 3 ks zmeniek č.k.
58Cb/55/1999 zo dňa 8.10.2018, prevzal všetky zmenky v uvedenom súdnom konaní. Predmetné
zmenky boli prevzaté osobne Ing. Junasom - predsedom predstavenstva úpadcu z Krajského súdu
Bratislava dňa 14.11.2018, a to na základe výzvy Krajského súdu Bratislava zo dňa 8.10.2018. Žalobca

v zmysle uvedeného pokynu veriteľského výboru požiadal žalovaného o osobné stretnutie za účelom
prevzatia 3 ks originálov zmeniek, pričom žalovaný na predmetnom stretnutí odovzdal žalobcovi len
fotokópie zmeniek. Žalobca preto písomne vyzval žalovaného, aby odovzdal v kancelárii správcu, v
úradných hodinách správcu, originály žalobou požadovaných zmeniek. Žalovaný napriek písomnej
výzve originály vyššie uvedených zmeniek v stanovenej lehote neodovzdal s odôvodnením, že tieto z

dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie svojej kancelárie nevedel nájsť.“ Odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie v bode 30. odôvodenia napadnutého rozsudku konštatoval, že zmenky boli žalovanému
vydané Krajský súdom v Bratislave dňa 14.11.2018, preto bol posledný, kto ich mal v držbe. Dovolací
súd v zmysle uvedeného konštatuje nedôvodnosť predmetnej námietky, keďže súdy nižších inštancií
dostatočne a jasne odôvodnili a vysvetlili, že žalovaný bol posledný, kto mal zmenky v držbe a napriek

písomnej výzve originály zmeniek neodovzdal. Bolo na žalovanom, aby v danom spore preukázal, že
bol držby prevzatých zmeniek zbavený.

15. K tvrdeniu dovolateľa, že nemal vedomosť o predbežnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie v časti vyhodnotenia ním poskytovanej súčinnosti ako tendenčného a účelového konania a k

jeho námietke, že ak by o tom vedomosť mal, poskytol by žalobcovi ďalšiu súčinnosť tak, aby preukázal,
že vec skutočne nezadržiava a neodmieta ju vydať, sa vyjadril odvolací súd v bode 32. odôvodnenia
napadnutého rozsudku a zdôraznil, že žalovaný v odvolaní neuviedol, aké dôkazy chcel predložiť na
preukázanie, že zmenky nezadržiava a neodmieta ich vydať vlastníkovi.

K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

16. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

17. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

18. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

19. V rámci argumentácie týkajúcej sa prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP dovolateľ uviedol,
že „z prvoinštančného ani z odvolacieho rozsudku nie je jasné, aká forma súčinnosti by bola pre
súdy dostatočná natoľko, aby konanie žalovaného nebolo možné považovať za zadržiavanie veci v

zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Ďalej uviedol, že „vzhľadom na jeho podania a ním
poskytnutú súčinnosť je potrebné vyhodnotiť, „či uvedené konanie žalovaného je možné považovať za
„zadržiavanie“ veci, v tomto prípade hnuteľných vecí (listín).“20. Dovolací súd s poukazom na charakter sporu (vydanie veci) uvádza, že otázka „poskytnutia
súčinnosti“ v súvislosti vydaním predmetu sporu, nebola kľúčová pre rozhodnutie veci. Už súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, že reivindikačná žaloba predpokladá, že iná osoba

neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi. Pasívna legitimácia v spore
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak bez riadneho právneho dôvodu. Odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie v bode 30. odôvodenia napadnutého rozsudku konštatoval, že zmenky
boli žalovanému vydané Krajský súdom v Bratislave dňa 14.11.2018, preto bol posledný, kto ich mal
v držbe a napriek písomnej výzve originály zmeniek neodovzdal žalobcovi. Z uvedeného vyplýva,

že rozhodujúcou skutočnosťou v konaní bola otázka oprávnenosti/neoprávnenosti držby zmeniek
žalovaným.

21. Dovolací súd ďalej konštatuje, že dovolateľ neuviedol právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
zároveň ani nepredniesol právnu argumentáciu, ktorá by spĺňala atribúty § 432 ods. 2 CSP, keď

neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia.

22. Dovolateľ súčasne v rámci argumentácie týkajúcej sa prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1
CSP dovolateľ uviedol, že má pochybnosť o tom, „či možno podanou žalobou identifikovať vec, ktorá
neexistuje. t. j. žiadať vydanie zmeniek, pokiaľ sa nejedná o zmenky, ale ako konštatoval odvolací súd,

o hnuteľné veci (listiny).“

23. Dovolací súd opätovne konštatuje, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod v súlade s § 432 ods. 2
CSP,keďneuviedol,včomspočívanesprávnosťzáveruodvolaciehosúdu,ktorývbode27.napadnutého
rozhodnutia konštatoval správnosť právneho názoru súdu prvej inštancie, ktorý v bode 22. odôvodnenia

rozsudku uviedol, že „predmetné zmenky, aj keď boli vyhlásené Najvyšším súdom SR za neplatné (sp.
zn. 4Obo/97/2011 a sp. zn. 4Obo/98/2011), sú listinnou, dostatočne identifikovateľnou hnuteľnou vecou,
ktorá je spôsobilým predmetom na vydanie veci“ a že „v žalobe o vydanie veci nie je rozhodujúce, či s
predmetnýmizmenkamijespojenéprávonavyplatenietýchtozmeniek,alepodstatoupredmetnejžaloby
je vydanie identifikovateľných hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu, ktoré neoprávnene zadržiava

žalovaný. Keďže sa predmetné, žalobou označené hnuteľné veci nachádzajú na hmotne zachytenom
výsledku, ktorým je listina bližšie označená v žalobe, nie je dôvod na zamietnutie žaloby o vydanie týchto
vecí len preto, že ako zmenky boli tieto vyhlásené za neplatné“.

24. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti

uvedenej v § 420 písm. f) CSP nedošlo a z toho dôvodu dovolanie žalovaného v tejto časti odmietol
ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP. Vo vzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods.
1 písm. b) CSP dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, preto
dovolací súd dovolanie žalovaného v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.

25. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy nevnikli (k tomu pozri R 72/2018).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.