Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kováčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 94Cb/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125210232
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6125210232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v spore žalobcu: Movianto Slovensko s. r.

o., Diaľničná cesta 4431/14A, 903 01 Senec, IČO: 36 868 132, právne zastúpeného: ČECHOVÁ &
PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti
žalovanému: PRIMA Clinic, s. r. o., Pri jazdiarni 1010/1, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:
53 790 791, o zaplatenie 7.649,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7 649,75 eur s 12 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
2 459,20 eur od 21. 02. 2023 do zaplatenia, s 12 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5 190,55 eur od
02. 03. 2023 do zaplatenia, náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.01.2025 (upomínacie konanie
18Up/61/2025) a postúpenou konajúcemu súdu dňa 31.03.2025 sa žalobca proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 7 649,75 eur, úroku z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 2 459,20 eur od 21.2.2023 do
zaplatenia, úroku z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 5 190,55 eur od 2.3.2023 do zaplatenia, nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky 40,00 eur a náhrady trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil žalobca tým, že žalobca dodal žalovanému tovar, za ktorý mu boli riadne
vystavené a doručené nasledovné faktúry: - faktúra č. 351109 na sumu 2 459,20 eur, zo dňa 15.02.2023,
splatná20.02.2023,-faktúrač.351302nasumu5190,55eur,zodňa24.02.2023,splatná01.03.2023.Aj
napriekskutočnosti,žesplatnosťvyššieuvedenýchfaktúružuplynula,kichúhradezostranyžalovaného
nedošlo, a to ani čiastočne. Celková dlžná suma, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému, je vo výške 7
649,75 eur. Na zaplatenie dlžnej sumy bol žalovaný opakovane vyzývaný žalobcom, ako i jeho právnym

zástupcom. Aj napriek tomu žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žalobcovi dlžnú sumu.

3. Žalobca k svojmu podaniu pripojil na preukázanie svojich tvrdení tieto listinné dôkazy: Faktúra č.
351109, Faktúra č. 351302, Upomienka - 1. upomienka zo dňa 26.8.2024, Upomienka - 2. upomienka
zo dňa 11.9.2024, Pokus o zmier zo dňa 14.10.2024, Predžalobná výzva - posledný pokus o zmier zo
dňa 11.11.2024 spolu s doručenkou a Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a predžalobná výzva
na úhradu dlžnej sumy vo výške 7649,75 € zo dňa 17.12.2024 spolu s doručenkou.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal na podklade tvrdení žalobcu platobný rozkaz č. k. 18Up/61/2025
– 29 z 24. 01. 2025, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 7 649,75 eur, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 2 459,20 eurod 21.2.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 5 190,55 eur od 2.3.2023 do
zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 eur alebo v tej istej lehote podať odpor.
Druhým výrokom zároveň rozhodol o náhrade trov konania.

5. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v lehote dňa 24.02.2025 vecne odôvodnený odpor, čím
došlo k jeho zrušeniu. V odpore uviedol, že ho podáva proti platobnému rozkazu v časti úrokov z
omeškania, ktorý vecne odôvodňuje tak, že tieto neboli uplatnené v súlade s príslušnými právnymi
predpismi. Medzi obchodnou spoločnosťou PRIMA Clinic, s. r. o. a žalobcom nebola uzavretá písomná

kúpna zmluva (o dodaní tovaru), ktorá by bližšie upravovala ich vzájomné práva a povinnosti. Tovar
bol dodaný na základe potvrdenej objednávky a nie je jasné, na základe čoho bola určená veľmi
krátka splatnosť faktúr. Spoločnosť PRIMA Clinic, s. r. o. má za to, že úroky z omeškania neboli
žalobcom uplatnené správne, a to nielen kvôli dňu, od ktorého sú uplatnené, ale aj kvôli ich výške. Výška
úrokov z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch bola v období od 01.01.2023 do 30.06.2023 10,50
%. https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/civilne-pravo/aktualna-sadzba-zakonnych-urokov-z-

omeskania/.

6. Žalobca doručil súdu dňa 27.03.2025 vyjadrenie k odporu. Uviedol, že zdôvodnenie žalovaného
nesprávne uplatnenej výšky úrokov z omeškania nie je správne. Sadzby uvádzané na predmetnej
webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktoré referuje žalovaný, nie sú

uvedené v správnej výške a nereflektujú ustanovenia aktuálne platnej právnej úpravy. Podľa § 369 ods.
2 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný
zákonník“): Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č.
21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších

predpisov (ďalej ako „Nariadenie“): Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia: Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná

základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. V
zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 Nariadenia si veriteľ môže namiesto úroku z omeškania
určeného podľa § 1 ods. 1 (úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o 8%) uplatniť aj tzv. fixnú sadzbu úrokov z omeškania. Pre výpočet fixnej sadzby z omeškania

sa použije sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania zvýšená o 9%; takto určená sadzba úrokov
z omeškania potom platí počas celej doby omeškania. Žalobca v Návrhu uplatnil úrok z omeškania v
sadzbe vypočítanej podľa § 1 ods. 2 Nariadenia, a to konkrétne tak, že úrokovú sadzbu ECB2 platnú k
prvému dňu omeškania3 žalovaného zvýšil o 9%. Úroková sadzba ECB platná od 8.2.2023 do 22.3.2023
bola vo výške 3%. S ohľadom na vyššie uvedené preto žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že

úroky z omeškania boli neboli uplatnené správne a v súlade s právnymi predpismi; tvrdenie žalovaného
je nesprávne a nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch.
Žalobca rovnako odmieta tvrdenie žalovaného, že by úroky z omeškania mali byť uplatnené od
nesprávneho dňa. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka
v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia, t. j. v zákonnej výške odo dňa stanoveného zákonom. Pokiaľ ide

o tvrdenie žalovaného, že medzi ním a žalobcom nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva, ktorá by
bližšie upravovala ich vzájomné práva a povinnosti, žalobcovi nie je zrejmé, čo konkrétne žalovaný
týmto tvrdením bez ďalšieho kontextu sleduje. Bez ohľadu na to žalobca uvádza, že na uzatvorenie
kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi (podľa § 409 Obchodného zákonníka) sa nevyžaduje písomná forma.
K uzatvoreniu kúpnej zmluvy na dodanie tovaru došlo prijatím objednávky žalobcom. Z uvedeného

dôvodu tento argument žalovaného nemá žiadnu právnu relevanciu, a to aj s ohľadom na skutočnosť,
že uplatnený peňažný nárok – istinu žalovaný nenamieta, ba čo viac tento nárok žalobcu uznáva, čo
okrem iného potvrdzuje tým, že uplatnený nárok vedie vo svojom účtovníctve. V súvislosti s tvrdením
žalovaného, že tovar bol dodaný na základe potvrdenej objednávky a nie je jasné, na základe čoho bola
určená veľmi krátka splatnosť faktúr, by žalobca rád doplnil, že čas zaplatenia kúpnej ceny (splatnosť) je

síce vecou dohody zmluvných strán, avšak nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Kúpna zmluva môže
byť platne uzatvorená aj bez toho, aby v nej bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny, čo je aj tento prípad.
Ak si strany nedohodli splatnosť kúpnej ceny, potom je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu
cenu, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom (§ 450 Obchodného zákonníka). Splatnosť faktúrv tomto prípade nebola dohodnutá, a preto bolo v plnej dispozícii žalobcu určiť splatnosť faktúr. Bez
ohľadu na uvedené považujeme toto tvrdenie za účelové, nakoľko od splatnosti faktúr, ktoré žalovaný
žalobcovi do dnešného dňa neuhradil, uplynuli viac ako 2 roky. Na zaplatenie dlžnej sumy bol pritom

žalovaný opakovane vyzývaný žalobcom, ako i jeho právnym zástupcom, pričom možnosť vyhnúť sa
súdnemu sporu bez navyšovania príslušenstva tým, že by dlžnú sumu žalobcovi v dodatočnej lehote
uhradil, žalovaný nevyužil.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v Odpore uznal žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní, tento
nárok nerozporuje čo do jeho právneho základu či výšky (s výnimkou úrokov z omeškania), žalobca má

za to, že nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcu. Tento
uznávací prejav vôle žalovaného možno považovať za uznanie nároku podľa § 282 Civilného sporového
poriadku, a preto žalobca navrhuje, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282 Civilného
sporového poriadku.

7. Žalobca k svojmu podaniu pripojil tieto listinné dôkazy: Úrokové sadzby ECB.

8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 13.01.2025 za splnenia podmienok podľa ustanovenia §
180 CSP za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný doručil súdu dňa 13.01.2025 o 9:35
hod. ospravedlnenie neúčasti z dôvodu zlej dopravnej situácie, ktorá mu bránila dostaviť sa včas na
pojednávanie z pracovnej cesty v Bratislave. V svojho podania uviedol, že na pojednávaní sa chcel

okrem iného ďalej vyjadriť napr. aj k vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.03.2025 k odporu. Žalobca v ňom
uvádza, že mu nie je jasné, prečo uviedol, že kúpna zmluva nebola uzavretá písomne, a operuje
s jej neplatnosťou. Absenciu písomnej kúpnej zmluvy žalovaný neuviedol z dôvodu, že by ju mala
zneplatňovať, ale preto, že žalobca bez predloženia toho, čo bolo obsahom kúpnej zmluvy, nepreukázal
svoje žalobné tvrdenie, že má nárok na úrok z omeškania od 21.02.2023 a 02.03.2023. Neobstojí ani

argument žalobcu, že ak nie je dohodnutá splatnosť kúpnej ceny, má kupujúci povinnosť ju zaplatiť, keď
mu predávajúci umožní nakladať s tovarom, pretože ani o dni dodania tovaru nepredložil žalobca žiaden
dôkaz, preto žalovaný trvá na tom, že žalobca nepreukázal svoj nárok na úrok z omeškania. Žalovaný
k svojmu podaniu priložil ako listinný dôkaz letenku smer Košice – Bratislava. Žalobca následne v rámci
svojich prednesov zotrval na svojich písomných vyjadreniach.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
výsledkami pojednávania a zistil tento skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar,
za ktorý vystavil faktúru č. 351109 na sumu 2 459,20 eur, zo dňa 15.02.2023, splatnú 20.02.2023 a

faktúru č. 351302 na sumu 5 190,55 eur, zo dňa 24.02.2023, splatnú 01.03.2023. Na zaplatenie dlžnej
sumy bol žalovaný opakovane vyzývaný žalobcom, ako i jeho právnym zástupcom, a to Upomienkou –
1. upomienka zo dňa 26.08.2024 a Upomienkou – 2. upomienka zo dňa 11.09.2024. Žalovaný do dňa
podania žaloby neuhradil žalobcovi dlžnú sumu ani čiastočne.

10. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy ani povinnosť zaplatiť žalovanú
istinu.

11. Medzi stranami bola spornou povinnosťou zaplatiť úroky z omeškania v požadovanej výške a deň,
od ktorého mala žalovanému vzniknúť povinnosť ich uhradiť.

12. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných právnych predpisov:

13.Podľaustanoveniačl.8zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia

dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa ustanovenia § 149 CSP Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.16. Podľa ustanovenia § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

17. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

18. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Podľa ustanovenia § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len ako

Obchodný zákonník) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku
je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví

vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

23. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje
dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na
neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

24. Podľa ustanovenia § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá
alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia
vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu
ustanovenú podľa § 448.

25. Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní
kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

26. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka: (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom,

podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň
doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. (3) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní
riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva

iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ
plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. (4) Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok
v dôsledku omeškania veriteľa.

27. Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiťúroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

28. Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.: (1) Sadzba úrokov z omeškania sa
rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z

omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorásarovnázákladnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbanky1)platnejkprvémudňuomeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa
tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

29. Skutkové tvrdenia strán súd posudzoval v súlade s procesnými pravidlami vyjadrenými v článku 8
CSP a § 151 CSP. Každá sporová strana má v konaní procesnú povinnosť označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a zároveň tieto svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi.

30. Zo spisu má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah v zmysle

§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže obe strany vystupovali ako podnikatelia a záväzok vznikol
pri ich podnikateľskej činnosti. K uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka
došlo prijatím objednávky žalovaného žalobcom, pričom na platnosť takejto zmluvy zákon nevyžaduje
písomnú formu. Námietka žalovaného týkajúca sa absencie písomnej kúpnej zmluvy je preto právne
irelevantná a nemá vplyv na vznik ani existenciu záväzku.

31. Pokiaľ žalovaný uviedol, že absenciu písomnej kúpnej zmluvy nenamietal z dôvodu jej neplatnosti,
ale z dôvodu nepreukázania obsahu záväzkového vzťahu, najmä pokiaľ ide o vznik omeškania a deň,
od ktorého si žalobca uplatňuje úroky z omeškania, súd uvádza, že v obchodnoprávnych vzťahoch
sa písomná forma kúpnej zmluvy nevyžaduje a obsah záväzkového vzťahu môže byť preukázaný aj

inými dôkaznými prostriedkami. V predmetnej veci bol obsah záväzku dostatočne preukázaný listinnými
dôkazmipredloženýmižalobcom,predovšetkýmfaktúrami,ktoréobsahovalioznačeniezmluvnýchstrán,
špecifikáciu predmetu plnenia, výšku kúpnej ceny a deň splatnosti. Žalovaný pravosť týchto listín, ich
doručenie ani obsah nespochybnil, a preto ich súd považoval za relevantné a vierohodné dôkazy o
obsahu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania.

32. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, najmä z faktúr č. 351109 a č. 351302, má súd za
preukázané, že žalobca dodal žalovanému tovar a riadne mu vyfakturoval kúpnu cenu v celkovej výške
7 649,75 eur. Žalovaný túto istinu v konaní výslovne nenamietal, naopak, jej existenciu a výšku uznal.
Súd preto považuje nárok žalobcu na zaplatenie istiny za nesporný.

33. Pokiaľ ide o splatnosť kúpnej ceny, súd poukazuje na § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom,
ak splatnosť nebola dohodnutá. V predmetnom prípade žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil, že
mu bol tovar dodaný a že ho prevzal, pričom z vystavených faktúr jednoznačne vyplýva deň splatnosti

kúpnej ceny. Skutočnosť, že žalovaný neuhradil kúpnu cenu ani v dodatočných lehotách poskytnutých
opakovanými výzvami žalobcu, zakladá jeho omeškanie so splnením peňažného záväzku.

34. K námietke žalovaného, podľa ktorej žalobca nepreukázal deň dodania tovaru, a teda ani vznik
omeškania žalovaného, súd uvádza, že žalovaný v konaní nijakým spôsobom nespochybnil samotné

dodanie tovaru ani skutočnosť, že mu bolo umožnené s tovarom nakladať. Za tejto situácie je potrebné
vychádzať z toho, že žalovaný bol povinný uhradiť kúpnu cenu najneskôr v deň splatnosti uvedený
na faktúrach, pričom jeho omeškanie nastalo márnym uplynutím tejto lehoty. Samotná absencia
osobitného dôkazu o dni fyzického dodania tovaru nemôže mať za následok neexistenciu omeškania,
pokiaľ žalovaný dodanie tovaru ako také nespochybnil a zároveň neuhradil peňažný záväzok v lehote

splatnosti. Pokiaľ žalovaný teda namietal, že žalobca nepreukázal oprávnenosť určenia splatnosti
faktúr, súd poukazuje aj na to, že ak splatnosť kúpnej ceny nebola medzi účastníkmi výslovne
dohodnutá, je v súlade s § 450 Obchodného zákonníka, ako aj s ustálenou obchodnoprávnou praxou,
aby predávajúci určil splatnosť jednostranne vystavením faktúry. Žalovaný mal možnosť takto určenúsplatnosť bezprostredne po doručení faktúr spochybniť, čo však neurobil. Súd preto dospel k záveru,
že žalovaný splatnosť faktúr akceptoval, pričom jeho neskoršie námietky v tomto smere považuje za
účelové.

35. V súvislosti s uplatneným nárokom na úroky z omeškania súd konštatuje, že žalobca postupoval
v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z. z. Žalobca si uplatnil tzv. fixnú sadzbu úrokov z omeškania, ktorá sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o

deväť percentuálnych bodov. Z listinného dôkazu o úrokových sadzbách ECB má súd za preukázané,
že základná úroková sadzba ECB ku dňu vzniku omeškania žalovaného bola vo výške 3 %, z čoho
vyplýva zákonná sadzba úrokov z omeškania vo výške 12 % ročne, ako ju žalobca uplatnil. Námietka
žalovaného, že správna sadzba úrokov z omeškania mala byť nižšia, vychádza z nesprávnej aplikácie
právnych predpisov a nemôže obstáť. Rovnako súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného,
že žalobca nepreukázal deň dodania tovaru. Omeškanie žalovaného bolo žalobcom uplatnené od dní

nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré boli žalovanému doručené a ktorých splatnosť
žalovaný nespochybnil včas ani relevantným spôsobom. Samotná skutočnosť, že žalovaný neuhradil
fakturované sumy ani po uplynutí viac ako dvoch rokov od ich splatnosti, jednoznačne svedčí o jeho
omeškaní.

36. V súvislosti s neúčasťou žalovaného na pojednávaní dňa 13.01.2026 a jeho podaním súd konštatuje,
že žalovaný mal dostatočný časový priestor na uplatnenie všetkých svojich skutkových a právnych
tvrdení písomne ešte pred pojednávaním. Skutočnosť, že žalovaný svoju procesnú obranu neuplatnil
včas a riadne, nemôže ísť na ťarchu žalobcu ani viesť k potrebe dopĺňania dokazovania v rozsahu, ktorý
by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

37. Na základe vyššie uvedeného súd vo výroku I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 7 649,75 eur s 12 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2 459,20 eur od 21. 02. 2023 do
zaplatenia, s 12 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5 190,55 eur od 02. 03. 2023 do zaplatenia.

38. Podlˇa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem
nárokov podľa § 369 aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

39. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

40. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

41. O povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
súd rozhodol vo výroku I v súlade s § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ust § 2 nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z.z.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.45. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 369 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto
konania tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 1 CSP)

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.