Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 3T/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011811
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125011811.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Kanásom, v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní dňa 20.01.2026 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., D. E. XXX/XX,
prechodne bytom F. – G. v C.,
t.č. v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

sa uznáva vinným, že:

v čase približne o 20.00 hodine dňa 31. júla 2025, na Štefánikovej triede 44 v Nitre pri budove H.
B., po predchádzajúcej výmere názorov, fyzicky napadol I. I. tým spôsobom, že ho päsťou svojej ruky
udrel do oblasti tváre a do oblasti brucha, v dôsledku čoho I. I. spadol na zem, pričom ako sa pokúšal
postaviť, tak ho opakovane nohou kopol do oblasti brucha s tým, že keď sa I. I. podarilo postaviť, tak ho

obidvoma rukami sotil, následkom čoho tento spadol na zem, o ktorú si udrel hlavu, čím poškodenému I.
I. spôsobil zranenia a to krvácanie pod mozgový obal v čelovo temennej oblasti a v čelovej oblasti vľavo,
krvácanie pod pavúčnicu mozgu v čelovo spánkovej oblasti vpravo a v čelovej oblasti vľavo, prasknutie
lebky spánkovej a temennej kosti vpravo, prasknutie očnice vľavo, a podvrtnutie ľavého ramenného
kĺbu, ktoré si vyžadovali dobu liečenia a pracovnej neschopnosti v trvaní do 6 týždňov, počas ktorej
bol poškodenému I. I. sťažený obvyklý spôsob jeho života a to v nutnosti nemocničnej hospitalizácie,
vyhýbania sa fyzickej záťaži a tíšenia bolesti analgetikami,

teda:

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

tým spáchal:

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n)
Trestného zákona, zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona s

použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra č. 1Pv 318/25/4403, prejednal Okresný súd Nitra (ďalej
len ,,súd“) trestnú vec proti obžalovanému A. B. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie podľa
§ 269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov založených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.
Obžalovaný A. B. (ďalej len ,,obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257
odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu
vo vyššie označenej obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra. Keďže na všetky otázky súdu položené mu
podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný

kladne a súd po súhlasnom stanovisku prokurátora a obhajcu jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto
rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny bolo v zhode s dokazovaním vykonaným
v prípravnom konaní, a tiež z dôvodu, že protiprávnym konaním obžalovaného boli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečinu

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Takýmto postupom bolo dostatočne
preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku
čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd rozhodol, že vykoná dokazovanie
iba vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov
zabezpečených do spisu.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/31/2025 zo dňa 23.05.2025, právoplatný dňa
10.06.2025 vyplýva, že obžalovaný A. B. bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156

odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov – do 11.06.2026.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne A. F. J., znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný je závislý od alkoholu, jedná sa o plne rozvinutú

závislosť psychickú i telesnú. Znalkyňa nenavrhla nariadiť obžalovanému protialkoholické liečenie pre
absenciu motivácie k liečbe.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má 1 záznam v tomto registri a z výpisu z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol 7x priestupkovo prejednaný,

pričom sa jednalo o priestupky rôzneho charakteru.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného, mal súd za
jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež
preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaných trestných činov, a že skutok spáchal obžalovaný.

Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť
žalovaných prečinov (spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a
po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív
( § 10 odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako

nepatrná, teda z hľadiska závažnosti išlo o trestné činy.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 Trestného zákona,
pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestných činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní
trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

(represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho
úmernosť okrem iného určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Osobu páchateľa treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o
prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný za obdobný trestný čin a tak
súd vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona a vzhľadom na to, že

obžalovaný sa v predmetnom konaní dopustil viacerých trestných činov mu súd priznal aj priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona a na základe toho ukladal úhrnný trest. Súd
priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda, že
obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Obžalovaný uskutočnil
priznanie prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na

hlavnom pojednávaní a tak súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona
podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. Súd tak zistil, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 2:2.

Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil

stíhanej trestnej činnosti v čase plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/31/2025. Súd neukladal trest odňatia slobody na samej
spodnej hranici trestnej sadzby (6 mesiacov) nakoľko má za to, že vyššie uvedený podmienečný trest
odňatia slobody nesplnil svoj účel a preto mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
vnádeji,žetaktouloženýtrestužsvojúčelsplníadôjdeknápraveobžalovaného,pričomakbysaajtakto

uložený trest minul tomuto účinku, tak minimálne mu na túto dobu zabráni v páchaní trestnej činnosti na
miestach bežne prístupných verejnosti. Keďže obžalovaný nikdy v minulosti nevykonával trest v ústave
na výkon trestu, súd ho zaradil na výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra),
a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.