Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/85/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201422
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10,
813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 09. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobcu o invalidný
dôchodok z 09.06. 2021 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 08 2021 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z. alebo ZSP“) žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok pretože pred vznikom invalidity, pred 29.01.2020 nezískal potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. f) ZSP.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom

vyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu, dátumom vzniku invalidity, s tým že ochorenie
má minimálne 20 rokov.
3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie
podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 09. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom
rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci invalidného
dôchodku žalobcu.

4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán vychádzal z opätovne posúdeného zdravotného
stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa
19. 01. 2022, ako aj z posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,
ústredia dňa 25.08.2022 Stav žalobcu bol posúdený ako závažné postihnutie žilného systému
s recidivujúcimi vredmi podľa rozsahu, jednostranné, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35% Za iné zdravotné postihnutie bola zvýšená miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 45 % od 29.01.2020. Žalovaná skonštatoval
že pred vznikom invalidity dňa 29.01.2020 získal žalobca 4 roky a 264 dní obdobia dôchodkového
poistenia t.j. 1725 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ku dňu vzniku invalidity tak získal menej ako 10
rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkovéhopoistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. S poukazom na ust. § 169c zákona č. 100/1988 sa
doba vedenia žalobcu v evidencii nezamestnaných v období od 7.5.2001 do 9.7.2001 nezapočítala.
5. Žalobca napriek tomu že splnil medicínsku podmienku t.j. je invalidný, nesplnil podmienku potrebného

počturokovnavzniknárokunainvalidnýdôchodok,pretomužalovanájehožiadosťoinvalidnýdôchodok
zamietla.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v konaní o invalidnom dôchodku
žalobcu bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie

prvostupňového rozhodnutia. Zdravotný stav bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o
sociálnom poistení.

II. Žaloba a jej dôvody, vyjadrenie žalovanej

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu na Krajský súd

v Bratislave, a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej.

8.Žalobcanamietal,žekodvolaniuprotiprvostupňovémurozhodnutiupripojilvyjadreniecievneholekára
zo dňa 17.01.2022 v ktorom sa konštatuje, že cievne choroby má najmenej 20 rokov. Jeho zdravotný
stav bol posúdený posudkovou lekárkou bez jeho prítomnosti. , pričom posudkový lekár zotrval na

pôvodnom dátume vzniku invalidity, nesprávnom.

9. Poukázal na skutočnosť že sa pre mladícku nerozvážnosť dostal do styku s drogovo závislými, bol
užívateľom týchto látok, následkom čoho opakovane, no nie vždy vedome sa dostal do problémov so
zákonom. Viac ako 20 rokov vedie usporiadaný život, nepácha trestnú činnosť aj za cenu živorenia

a snaží sa napraviť čo sa dá. V minulosti bol za pochybenia aj odsúdený do výkonu trestu odňatia
slobody, kde by rád pracoval, čo mu nebolo umožnené, pretože nebola práca. Pre jeho zdravotnú
klasifikáciu ho do pracovného procesu nezaradili, nakoľko s tým nesúhlasil ústavný lekár. Preskúmaním
verdiktov pracovných komisii sa zistí, že už vtedy bol invalidný. Lekárske správy a nálezy nevlastní,
nemohol na ne preto poukázať. Týmito rozhodnutiami je poškodený a nemá možnosť plniť podmienku

zákona, ktorú nezapríčinil a ktorú riadne nepreskúmala tým žalovanej. Žije len z dávky v hmotnej núdzi,
zdravotný stav nie je dobrý a o zakúpení potrebných liekov môže len snívať. Verí v objektívne posúdenie
žaloby s mierou empatie voči vyjadreniam žalovanej.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 14. 02. 2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Poukázala, na skutočnosť že námietky žalobcu ktorými nesúhlasí s posúdením jeho

zdravotného stavu nie sú dôvodné, záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných
lekárskych vyšetrení, pričom títo sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo
vzájomných súvislostiach. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy ktorými by
spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Zdôraznila že žalobca
získal pred vznikom invalidity 4 roky a 265 dní obdobia dôchodkového poistenia a nesplnil tým zákonom

stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok.

11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.

III. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

12. Podľa § 2 ods. 1 „SSP“ v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového

poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

27. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

28. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.29. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

30. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24
rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34

rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do
45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov

31. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

32. Podľa kapitoly IX oddielu B, položky 5.1, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Choroby
obehovej sústavy, choroby ciev – postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi, podľa
rozsahu a opakovane – jednostranné je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozmedzí 25 - 35 %.

33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

34. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku
na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

35. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych

súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych
súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku
personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená

do samosudcovského oddelenia 20Sa.

36.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§

134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a §
137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.

37. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na

jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

38. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení
s rozhodnutím prvostupňového orgánu bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 09.06.2021
zamietnutá.39. Sporným medzi účastníkmi bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu, dňa vzniku invalidity a s tým
spojeného vzniku nároku na invalidný dôchodok.

40. K samotnému posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu a s tým aj súvisiaceho jeho zostatkového
pracovného potenciálu sa žiada dať do pozornosti, že ide o vec výlučne odbornú - medicínsku, na ktorú
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že

konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery

posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti,
na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred
správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej
erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a

presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada
so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom
konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Správny súd nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať

z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (pozri body 32 a 33 rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022).

41. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý v lekárskom

posudkuskonštatovalže rozhodujúcimzdravotnýmpostihnutímžalobcuježilováinsuficienciachronická
periférna s mierou poklesu schopnosti na 35%, na hornej hranici v dotknutej položke s navýšením o 10%
pre ostatné ochorenia, spolu 45%.

42. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu

opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ktorý v posudku z 25.08.2022
skonštatoval, že po opätovnom prehodnotení lekárskych vyšetrení zostáva ďalej rozhodujúcim
zdravotným postihnutím žilová insuficiencia chronická periférna s mierou poklesu schopnosti na 35%,
na hornej hranici v dotknutej položke s navýšením o 10% pre ostatné ochorenia, spolu 45%.

43. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 25.08.2022 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie - dospel k záveru, vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity žalobcom predložený
nález zo 17. januára 2022v, v ktorom je subjektívny anamnestický údaj o sledovaní od roku 2002,
objektívnenaľavompredkoleníťažképosttrombotickézmenyt.č.bezznámokfleborombózy,lokálnebez
defektov, prítomná zvýšená pigmentácia kože. Lekárske nálezy z obdobia roku 2002 neboli predložené,

nepresný anamnestický údaj o sledovaní, bez lekárskeho dokumentovania ochorenia a jeho stupňa
závažnosti v predmetnom období je irelevantný na uznanie dátumu vzniku invalidity. Pri posúdení
zdravotného stavu na žiadosť o invalidný dôchodok z októbra 2006 a septembra 2009 sú lekárske nálezy
od apríla 2006 s nálezom posttrombotického syndrómu o aplikácii drog do žilného systému s infekciou,
srozvojomtromboflebitídy,sozmenaminakoži,sozačínajúcimvývinomvenóznejnedostatočnosti,ktoré

podmieňovalo 10% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre absenciu lekárskych
nálezov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, nemení dátum vzniku invalidity. percentuálnej miery o 10%
na celkových 40%.

44. Podkladom odborného lekárskeho posudku z 25.8.2022 boli chirurgický nález z 20.04.2006, cievny

nález zo dňa 24.04.2006 a 26.02.2009, chirurgický nález z 26.06.2009, chirurgický nález z 30.06.2018
a 10.07.2018, nález z ambulancie pre chorenie ciev a cievnu chirurgiu z 18.12.2019, sonografický
nález z 20.01.2020, dermatologický nález z 03.12.2020 a 07.12.2020, ortopedický nález z 08.10.2020,psychiatrický nález z 12.10.2020, RTG pravého rameno z 03.10.2020, ako aj k odvolaniu doložený nález
z ambulancie pre chorenie civ a cievnu chirurgiu z 17.01.2022.

45. V zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., možno invalidný dôchodok priznať najviac tri roky
spätne od uplatnenia nároku na tento dôchodok, t.j. od podania žiadosti.

46. „... Určenie dátumu vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nezávisí od dátumu
podania žiadosti o invalidný dôchodok. Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy, nemožno

preto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný dôchodok a odvodzovať ho od dátumu podania
žiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidný
dôchodok žiadosťou. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný
taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda odo dňa, ktorým sú splnené
všetky podmienky uvedené v § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

9So/70/2014 zo dňa 28.10.2015). Po oboznámení sa s posudkovou dokumentáciou, odbornými nálezmi
a znaleckým posudkom dospel odvolací súd k záveru, že dátum vzniku invalidity žalobcu bol určený
na základe ním predložených lekárskych nálezov (najmä Prepúšťacej správy, Univerzitnej Nemocnice
Bratislava, Nemocnice Staré Mesto, I. Neurologická klinika LF UK a UNB, hosp. od 14.06.2017 do
22.06.2017). ktoré nepreukazujú skorší vznik invalidity. Ani znalec nebol schopný v dôsledku absencie

lekárskych správ z daného obdobia určiť skorší vznik invalidity, ktorú nie je možné ustáliť len na základe
predpokladov a subjektívnych domnienok žalobcu. V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že ani
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej by neprinieslo iný právny záver, nakoľko ako konštatoval
znalec, bez lekárskych správ z daného obdobia to ani nie je možné. Posudkoví lekári presvedčivo
zdôvodnili určenie dátumu vzniku invalidity na základe žalobcom predložených nálezov z odborných

vyšetrení v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z..

47. „Odvolací súd pripomína, že povinnosťou navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia a predložiť
posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017).

48. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo
významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a
tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho

zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s
ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným
posudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo
odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu
(dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno

zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a
za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§
71 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).

49. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie
je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy
dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od
určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu,

ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok
priznať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/53/2015).
Dátum diagnostikovania ochorenia, či dátum hospitalizácie súvisiacej so zdravotnými ťažkosťami
týmto ochorením vyvolanými, prípadne dátum návštevy u lekára je skutočnosťou náhodnou, ktorá
ešte nevypovedá o skutočnom dátume vzniku ochorenia majúceho za následok vznik invalidity. Takto

stanovený dátum je totiž daný tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej pomoci fyzickou osobou. Zároveň
platí, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak napríklad
vznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už
bola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumulekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba
navštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych
správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené

podmienky invalidity. V tejto súvislosti sa správny súd v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím žalovanej,
založenom na posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
Skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu bol objektívne zistený, neboli nájdené žiadne
diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho
poistenia. Posudky posudkových lekárov žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám

upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom tak v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára
pobočky , ako aj v odbornom lekárskom posudku zo dňa 25.08.2022 sa zhodujú na dátume vzniku
invalidity u žalobcu odo dňa 29.01.2020, ako aj rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Zároveň sa
posudkoví lekári aj presne vyjadrili k otázke vzniku invalidity s tým, že „závažné postihnutie žilného
systému s recidivujúcimi vredmi podľa rozsahu, jednostranné, od potvrdenia ťažkého stupňa žilovej
nedostatočnosti objektívnymi vyšetrením CDDS (doppler systémom) preukázaným cievnym vyšetrením

dňa 29.01.2020“ Možno sa preto stotožniť so záverom, ku ktorému dospela žalovaná , že posudkoví
lekári presvedčivo zdôvodnili určenie dátumu vzniku invalidity na základe žalobcom predložených
nálezov z odborných vyšetrení v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca žiadnym
spôsobom nespochybnil správnosť záverov posudkových lekárov, z ktorých vychádzala žalovaná vo
svojom rozhodnutí a súčasne žalobca ani nepredložil na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz, ktorý

by vyvracal správnosť postupu žalovanej, prípadne ktorým by spochybnil prijaté medicínske závery
žalovanej a posudkových lekárov.

50. Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne
a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5

zákona o sociálnom poistení) sú vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a MPSVZČ
úplné,dostatočnepodloženéodbornýmivyšetreniamianálezmi,súnáležiteodôvodnené,beznejasností
a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú (predovšetkým ale hlavne vo vzťahu žalobcom
namietanému dňu vzniku invalidity, čo však bolo posudkovým lekárom ústredia dostatočne odôvodnené
a táto skutočnosť sa nedotkla žiadneho zo subjektívnych práv žalobcu).

51. Na priznanie invalidného dôchodku je v zmysle § 70 ods. 1 ZSP potrebné kumulatívne splniť tri
podmienky. Prvou je, že sa stal invalidným. Druhou podmienkou je získaný potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia. Treťou podmienkou je skutočnosť, že ku dňu vzniku invalidity osoba nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

52. Je nesporné, že prvú a tretiu podmienku žalobca splnil, čo je konštatované aj v napadnutom
rozhodnutí. Žalobca sa považuje za invalidného, nakoľko má určený pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobcov pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol určený na úrovni 45 %, Zároveň nie je nikde zmienka

o tom, že by mu bol priznaný starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Podmienku dosiahnutej
doby dôchodkového poistenia žalobca podľa názoru žalovanej nesplnil, nakoľko nezískal ani deň doby
dôchodkového poistenia.

53. Sporným teda mohlo byť len splnenie podmienky získania potrebného počtu rokov dôchodkového

poistenia podľa § 72 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na vek žalobcu (ku dňu vzniku invalidity),
podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok bolo
potrebné získať 10 rokov dôchodkového poistenia. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán na základe im
dostupných informácií, či už zo žiadosti podanej žalobcom alebo informácií z vlastných informačných
systémov, dospeli v rámci administratívneho konania k záveru, že žalobca pred vznikom invalidity, t.

j. pred 29.01.2020 získal 4 roky a 265 dní obdobia dôchodkového poistenia, na základe čoho nesplnil
podmienku získania 10 rokov dôchodkového poistenia. Bolo práve povinnosťou žalobcu preukázať a
hodnoverne vyvrátiť skutočnosti zistené v administratívnom konaní, spochybniť obdobia dôchodkového
poistenia uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobcu. Žalovaná správne s poukazom
na ust. § 169c zákona č. 100/1988 dobu vedenia žalobcu v evidencii nezamestnaných v období od

7.5.2001 do 9.7.2001 nezapočítala, nakoľko do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta len
doba vedenia v evidencii nezamestnaných v období pred 1. 1.2001 a v období od 01.01.2021 do 31.12
2003 len doba vyplácania podpory v nezamestnanosti. Keďže žalobcovi v uvedenom období podpora
v nezamestnanosti vyplácaná nebola, postupovala žalovaná správne.54. V prejednávanom prípade žalobca ku dňu vzniku invalidity t.j. k 29.01.2020 dosiahol vek 42 rokov.
Zákonodarca v § 72 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení uviedol, že pre poistenca vo veku nad 40
rokov do 45 rokov, je potrebné získať najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia. Z hľadiska počítania

času s poukazom na ustanovenie § 29 zákona o sociálnom poistení, ktorý odkazuje v poznámke pod
čiarou na všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 122 zákona č. 40/1964 Zb., význam slovného
spojenia nad 40 rokov do 45 rokov, sa chápe ako 40 rokov a 1 deň, čo predstavuje spodnú hranicu a
horná hranica je upravená do veku 45 rokov, teda dosiahnutím veku 45 rokov (t.j. končí sa dňom 45.
tých narodenín poistenca). Žalobca dosiahol dňa 05.02.2011 vek 34 rokov. Eventuálne v uvedený deň

posledný krát spadal do obdobia uvedeného v § 72 ods. 1 písm. d), teda do obdobia 28 až 34 rokov,
kedy bolo vyžadovaných 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia, resp. dňa 05.02.2005 dosiahol vek
28 rokov, ktorý deň posledný krát spadal do obdobia uvedeného v § 72 ods. 1 písm. c), teda do obdobia
24 až 28 rokov, kedy boli vyžadované 2 roky obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca v deň vzniku
invalidity (29.01.2020) dosiahol vek 42 rokov, teda spadá do zákonného rozmedzia uvedeného v § 72
ods. 1 písm. f) (42 - 45 rokov).

55. Je nepochybné, že žalobca je v dôsledku jeho ochorenia, kde bez pochyb je považovaný za
invalidného výrazne obmedzený na jeho živote, a súd považuje za chvályhodné že sa s negatívnymi
javmi z jeho minulosti vyrovnal a vedie usporiadaný život, je však potrebné konštatovať, že systém
sociálneho zabezpečenia je založený na objektívnom princípe, ktorý je nevyhnutný najmä preto, aby štát

napomáhal v rámci svojej sociálnej politiky, kompenzovať dôsledky nepriaznivého n zdravotného stavu.
Systém sociálnej politiky je nastavený tak, aby pri limitovanom rozpočte, dokázal objektívne, na základe
vopred stanovených kritérií(stanovených na základe zákona), poskytnúť kompenzáciu, objektívne,
transparentne a účinne. Pomoc štátu v rámci uplatňovania sociálnej politiky pri vzniku udalostí, ktorých
žalobca nemohol ovplyvniť, je realizovaný prostredníctvom viacerých nástrojov. Jedným z týchto

nástrojov je aj v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pri vzniku invalidity pomoc vo
forme invalidného dôchodku. Zákonodarca stanovil pre vznik nároku na invalidný dôchodok, získanie
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca túto podmienku nesplnil, nevylučuje
to však, aby si uplatnil žalobca pomoc zo strany štátu prostredníctvom iných nástrojov sociálnej politiky
(nielen zmysle zákona číslo 461/2003 Z. z.). Správny súd v tomto ohľade nemôže zasiahnuť do platnej

právnej normy, nakoľko počet rokov na získanie nároku na invalidný dôchodok je určený právnym
predpisov, je zákonne upravený a jeho úprava je možná len zo strany zákonodarnej moci.

56. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzickej osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne. Podľa § 119 SSP

v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

57. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým

skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými
právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Argumenty a námietky uvedené
v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. Z
uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej a jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi

predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi

nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).