Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20Sa/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200025
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX,bytomC.XXX,protižalovanej:Sociálnapoisťovňa,ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8
- 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania, správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu.

1. Žalobca požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil o dávku v nezamestnanosti, pričom
žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 03. 06. 2022 (z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca
bol od 24. 05. 2022 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 01. 10 2012 do 11. 11. 2020
a od 12.11.2020 do 01.12.2021 bol zamestnaný v Nórskom kráľovstve /ďalej aj len ako „Nórsko“/)

2. - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 19. 07 2022, Číslo: XXXX/XXXX-XX-XXX, žiadosti

žalobcuodávkuvnezamestnanostinevyhovela(dôvod,prektorýpobočkažalovanejpredmetnejžiadosti
nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca si nezachoval
centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike)

3. - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán napadnutým
rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2022 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie (žalovaná sa stotožnila so závermi, ku ktorým

dospela pobočka žalovanej a s ohľadom na všetky dostupné informácie dospela k záveru, že nie je
možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Nórsku za zachované na
území Slovenskej republiky.

4. Žalobca sa správnou žalobou v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo
dňa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2022, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a
potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava Číslo: XXXX/XXXX-

XX-XXX zo dňa 19.07.2022.

5. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávnosť záverov o ním uvádzaných väzbách na Slovensko
(registrácia vo futbalovom klube, mobilný operátor, PZP auta, osobný účet v banke) v porovnanís rozhodujúcimi skutočnosťami (dlhodobá orientácia na nórsky pracovný trh, malá frekvencia návratov
naSlovensko,stabilnábytovásituáciavNórsku,krátkapracovnáhistórianaSlovensku)ktorépreukazujú
silnejšie väzby k štátu zamestnania.

6. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci žalovanou, tak aby neboli žiadne
pochybnosti o tom, či žalobca mal zachované bydlisko na území SR a pevné väzby a v tomto smere sa
malo vykonať potrebné dokazovanie, čo sa nestalo. Okolnosti pobytu žalobcu v Nórsku boli hodnotené
bez ich vzájomnej súvislosti a v rozpore s ich logickým významom.

7. Z odôvodnenia žalovanej nevyplýva na základe čoho konštatovala že dĺžka pobytu v rozhodnom
období v štáte zamestnania je rozhodujúca a ostatné väzby v SR uvádzané žalobcom sa javia ako
menej významné.

8. Žalovaná nesprávne vyhodnotila skutočnosti získané v správnom konaní za účelom zistenia

presného, a úplného skutkového stavu a dokazovania skutočností pre posúdenia zachovania bydliska
na území SR a zachovania centra záujmov. Počas výkonu práce v zahraničí žila rodina žalobcu
na území SR. Na Slovensko cestoval 2 krát ročne najmä letecky, niekedy autom, trávil tam všetku
svoju dovolenku v dĺžke 60 dní každý rok a to 4-5 týždňov v lete a 3 týždne v zime, za účelom
návštevy rodiny, vybavovania úradných záležitostí a rekonštrukcie rodičovského domu. Zdôvodnil prečo

nebolo z jeho strany objektívne možné cestovať na Slovensko častejšie (najmä vzdialenosť a časové
hľadisko) Počas pobytu v zahraničí žil v dvoch podnájmoch. Uvedené prisvedčuje len dočasnému
charakteru pobytu v Nórsku. Akékoľvek úvahy o úmysle žalobcu vytvoriť si trvalé väzby na Nórsko sú
nelogické a vnútorne si odporujúce, keďže nikdy nepodnikol kroky k zaisteniu trvalého bývania, ktoré
by zodpovedalo jeho potrebám. Na Slovensku je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, kde

má svoju izbu, plánuje si ho s rodinou vyporiadať. Počas dovoleniek sa dom rekonštruoval s financií
usporených v Nórsku. Zo zamestnania dosahoval zdaniteľné príjmy na území Nórska, k zdaňovaní
príjmov dochádzalo na území členského štátu prostredníctvom zamestnávateľa. Na Slovensku podával
nulové daňové priznanie. Dôvodom jeho návratu na územie SR je skutočnosť že nasporil dostatočné
množstvo finančných prostriedkov , na území SR mu zostali zachované väzby k SR s rodinou, blízke

soby mali bydlisko na Slovensku. Po príchode na Slovensko požiadal o dávku v nezamestnanosti,
pretože tu má a mal trvalé bydlisko, má záujem ostať na Slovensku žiť a pracovať.

9. Žalovaná a ani prvostupňový orgán neozrejmili spoluprácu so zahraničnou inštitúciou pri určení
bydliska žalobcu a nezaoberali sa ani úmyslom žalobcu zachovať si bydlisko na území SR. Vzťah

žalobcu k Nórsku bol čisto pracovným vzťahom. Poukázal na rozhodnutie NSS SR sp. zn. 4Sžso/3/2013
– a povinnosť žalovanej riadne zistiť skutkový stav, vykonať dokazovanie a to aj výsluchom žiadateľa.

10. Žalobca taktiež poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR a rozhodnutia sp. zn. 4Sžo/1/2011,
4Sžo/18/2011, 1Sžo/18/2012, 4Sžso/3/2013 ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu

v Trnave a rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.03.2015 a č. XXXXX-X/XXXX-XX
zo dňa 31.07.2014, v ktorých žalovaná mala v dvoch skutkovo podobných veciach rozhodnúť zásadne
iným spôsobom čo nepovažuje za predvídateľné rozhodnutie tak ako to vyžadujú zásady správneho
konania, pojem právny štát, či ústavný príkaz právnej istoty.

11. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu zamietnuť, odkázala na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a zdôraznila, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie, ktoré vo
veci bydliska žalobcu počas vykonávania jeho zárobkovej činnosti v Nórsku dalo odpoveď na všetky
skúmané oblasti vyplývajúce z článku 11 vykonávacieho nariadenia. Nariadenie ústneho pojednávanie
nie je obligatórnym dôkazným prostriedkom a nie je naň právny nárok. Na účely nároku na dávku

v nezamestnanosti je rozhodujúce obdobie posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. V tomto období podľa vykonaného dokazovania prevažovali väzby žalobcu
na území Nórska, kde mal stabilné zamestnanie, bol poistený a Slovensko navštevoval len dvakrát
ročne.

12. Žalovaná adresovala nórskej inštitúcii sociálneho poistenia dopyt vo veci bydliska žalobcu, na
ktorý však nórska inštitúcia nijako nereagovala. Na vznik sporu podľa článku 11 vykonávacieho
nariadenia však musí nórska inštitúcia zaujať voči posúdeniu bydliska žalobcu odlišné stanovisko, čo
sa však nestalo. Nejde teda o spor inštitúcií a je legitímne že žalovaná posúdila bydlisko žalobcuna základe vykonaného dokazovania. Preto je v odôvodnení preskúmavané rozhodnutia uvedené že
nórska inštitúcia nerozporovala posúdenie bydliska tak ako ho vykonala žalovaná. Žalovaná poukázala
na judikatúru kasačného súdu, kde je ustálené že otázka bydliska je v koordinačných nariadeniach

koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel a snaha
dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na
prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti
sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko teda miesto, kde osoba zvyčajne býva.

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.

II. Konanie na správnom súde, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

14. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych
súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych

súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku
personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená
do samosudcovského oddelenia 20Sa.

15.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§
134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a §

137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.

16. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na
jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum

zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

17. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej , ktorý žalovaná

postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a
potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava Číslo: XXXX/XXXX-
XX-XXX zo dňa 19.07.2022 , ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004
nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

18. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou
zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej
zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Prevzatieprávnezáväznýchaktov,ktorévyžadujúimplementáciu,savykonázákonomalebonariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.

19. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament
a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia,

ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody,
ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám
zabezpečia:a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania
a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;

b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

20. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne
býva.
21. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, "pobyt" znamená prechodné bydlisko.

22. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne
predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.
23. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych

predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

24. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej
zárobkovej činnosti.

25. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej

poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v
členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb
zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo

samostatne zárobkovo činná osoba.

26. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a
druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa
na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne

zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

27. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo
viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto
inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia

všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b/ situáciu dotknutej osoby vrátane:

i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov;

v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.28. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z
príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako

vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

29. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak
v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v
nezamestnanosti najmenej dva roky.

30. Zo súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že

31. Žalobca požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o dávku v nezamestnanosti, pričom žiadosť
bola pobočke žalovanej doručená dňa 03. 06. 2022 (z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od
24. 05. 2022 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 01. 10 2012 do 11. 11. 2020 a od

12.11.2020 do 01.12.2021 bol zamestnaný v Nórsku)

32. - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 19. 07 2022, Číslo: XXXX/XXXX-XX-XXX, žiadosti
žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela (dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti
nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca si nezachoval

centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike

33. - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán napadnutým
rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2022odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie (žalovaná sa stotožnila so závermi, ku ktorým

dospela pobočka žalovanej a s ohľadom na všetky dostupné informácie dospela k záveru, že nie je
možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Nórsku za zachované na
území Slovenskej republiky.

34. Podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby

poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu
zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia
dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa
slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o

zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v inom členskom štáte
môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku
z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi
predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej
činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod

pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych
predpisovSlovenskejrepubliky.Podľačlánku1písm.j/Základnéhonariadeniapojem„bydlisko“vzmysle
tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a
na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ v spojení s článkom
11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný

právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na určenie centra záujmov
sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej
činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto
situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

35. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl.
zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky.

36. Tiež nebolo sporné, že v zmysle žiadosti, uvedeným skutočnostiam vo vzťahu k výkonu zamestnania

v členskom štáte Európskej únie a tiež Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov sa
žalobca v príslušnom štvorročnom referenčnom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, zdržiaval na území Nórskeho Kráľovstva od mája 2018 až máj 2022 s tým že od
24.05.2018 do 14.11.2021 bol zamestnaný a od 29.10.2021 do 23.05.2022 bol v období pracovnejneschopnosti ( za obdobie od 29.10.2021 – 23.05.2022 si uplatnila nárok na nemocenské v Nórsku,
časť pracovnej neschopnosti pritom strávil v Nórsku a časť na území Slovenskej republiky). Posledné
zamestnanie – inštalatér na dobu neurčitú bolo ukončené výpoveďou zo strany zamestnanca resp.

dohodou
37. Z posledného zamestnania sa nevracal denne, alebo aspoň raz týždenne do miesta bydliska. V
súvislosti s posudzovaním rodinnej situácie žalobca sa v inom členskom štáte nachádzal sám, v danej
dobe bol zároveň slobodný a bezdetný.

38. K bytovej situácii bolo preukázané, že žalobca býval v nájme, ktorý počas pobytu v Nórskom
kráľovstve za celé obdobie zmenil jedenkrát. Na územie Slovenska sa žalobca vracal dvakrát ročne
a býval u rodičov.

39. Na Slovensku vlastní podiel na nehnuteľnosti – rodinnom dome – v podiele 1/10. Na Slovensku
zároveň nevykonával inú zárobkovú činnosť, dane a odvody platil v inom členskom štáte. Z obsahu

žalobcom vyplnených listín a ďalších podaní vyplynuli ďalšie skutočnosti, jeho registrácia vo futbalovom
klubu C. C., využívanie služieb slovenského mobilného D. D., uzavretie povinného zmluvného poistenia
na motorového vozidlo a vedenie osobného účtu v banke E..

40. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, správny súd podporuje záver

správnych orgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti
nachádzalo v príslušnom referenčnom období v inom členskom štáte, t. j. v Nórskom Kráľovstve. Za
podstatnú bolo potrebné vyhodnotiť tú skutočnosť, že žalobca sa počas celej rozhodnej doby zdržiaval
v F. G., čo následne rozvíja aj správne ustálená stabilita zamestnania a s tým spojené zákonné odvodové
povinnosti, ako aj pomerne (s ohľadom na osobný status žalobcu) stabilné bytové podmienky v inom

členskom štáte, ako aj žalobcom deklarované návraty na Slovensko. Tieto závery nie sú spôsobilé
zvrátiť ani ďalšie (sprievodné) skutočnosti ako registrácia vo futbalovom klubu C. C., využívanie
služieb slovenského mobilného D. D., uzavretie povinného zmluvného poistenia na motorového vozidlo
a vedenie osobného účtu v banske E. ale tiež spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti (1/10) , pretože
uvedené skutočnosti nemôžu predstavovať zásadnú skutočnosť, spôsobilú zvrátiť správnymi orgánmi

prijaté závery o nezachovaní centra záujmov na Slovensku.

41. V tejto súvislosti správny súd konštatuje , že nie je nezvyčajné, že ľudia si zakúpia nehnuteľnosť aj na
inom mieste než v mieste svojho bydliska (napríklad prázdninové alebo víkendové domy, chalupy, alebo
ako investícia a pod, či prípadne zdedia alebo darovaním nadobudnú nehnuteľnosť). Takisto aj úmysel

žalobcu, že chce zotrvať na Slovensku, pre prejednávanú vec nebol relevantný, keďže postup podľa
článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz na úmysel osoby) prichádza do úvahy iba
subsidiárne, teda iba v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku zostane
otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžsk/5/2016). Navyše úmysel žalobcu je v zmysle článku

11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi
inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V predmetnej veci nedošlo k rozdielnym stanoviskám
vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou inštitúciou Nórskeho kráľovstva a žalovanou. Inštitúcia
Nórskehokráľovstvabydliskožalobcuneposudzovala,pretoženatonemalažiadenprávnydôvod.Podľa
článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná

inštitúcia iného členského štátu usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej
by bolo v inom členskom štáte. Keďže však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu
kritérií stanovených v článku 11 ods. 1.

42. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2018, sp.

zn.1Sžso/26/2016,bod30a31.KevidenciitrvaléhopobytužalobcunaSlovensku,správnysúd uvádza,
že trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom (zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej
republikyaregistriobyvateľovSlovenskejrepubliky)nemožnostotožňovaťspojmami„bydlisko“a„pobyt“
v zmysle úniovom, pretože trvalý pobyt má skôr charakter evidenčný, neodzrkadľujúci realitu (v tomto
smere porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13

Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B.).

43. Pokiaľ žalobca ďalej zachovanie centra záujmov na Slovensku odvodzoval od toho, že na Slovensku
žijú jeho rodičia, u ktorých aj býval v prípade svojich návratov, súd uvádza, že kritérium rodinnej situáciesa vzťahuje len k úzkej rodine, t. j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bodu 2 Základného
nariadenia sú manžel alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti. Iné rodinné väzby
možno považovať len za málo významné (obdobne porovnaj rozsudky najvyššieho správneho súdu

Českej republiky sp. zn. 9Ads/95/2015-39 a 3Ads/55/2018-37). Rodičia sú síce blízkymi rodinami a deti
voči nim majú nepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky, avšak tieto ostatné rodinné väzby
majú na uvedenú skutočnosť a kritériám daným Vykonávacím nariadením len zanedbateľný význam.

44. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spisové značky4Sžo/1/2011,

4Sžo/18/2011, 1Sžo/18/2012, 4Sžso/3/2013, vo vzťahu ku ktorým správny súd konštatuje že žalovaná
nepostupovala a nerozhodovala v rozpore so závermi v nich zaujatými (rozhodnutie sp. zn. 4Sžo/1/2011
- Najvyšší súd v tomto prípade zrušil rozsudok krajského súdu, pretože sa dostatočne nezaoberal
všetkými námietkami žalobcu. Rozhodnutie sp. zn. 4Sžo/18/2011- Najvyšší súd zrušil uznesenie
krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia v otázke trov konania. Rozhodnutie sp.
zn. 4Sžso/3/2013 - Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie Sociálnej

poisťovne o nepriznaní dávky v nezamestnanosti. Pričom išlo o príliš formalistický prístup pri
posudzovaní centra záujmov žiadateľa, ktorý pracoval v inom členskom štáte EÚ. Zdôraznil, že je
potrebné komplexne posudzovať všetky relevantné faktory (napr. rodinné väzby, podmienky bývania) v
súlade s koordinačnými nariadeniami EÚ – čo v prejednávanom prípade žalovaná učinila. Rozhodnutie
sp. zn. 1Sžso/18/2012 Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie Sociálnej

poisťovne o nepriznaní dávky v nezamestnanosti. Žiadateľ pracoval v Českej republike a Sociálna
poisťovňa spochybnila jeho bydlisko na Slovensku. Súd zdôraznil, že pri posudzovaní pojmu "bydlisko"
podľa európskych nariadení sa musia zohľadniť všetky skutočné väzby osoby na daný štát (rodina,
majetok, úmysel vrátiť sa) a nestačí sa spoliehať len na formálne údaje. Sociálna poisťovňa podľa
súdu nedostatočne zistila skutkový stav, čo však nie je možné vztiahnuť na prejednávaný prípad,

keďže žalovaná všetky nielen formálne ale aj materiálne a komplexne väzby žalobcu zohľadnila pričom
tieto vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, s tým , že ani žalobca podľa obsahu jeho
žalobu nenamieta skutkové zistenia žalovanej ale predovšetkým ich samotné právne posúdenie a záver
nezachovaní centra záujmov v Slovenskej republike.

45. Správny súd vo vzťahu k predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov poukazuje na nález
Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 274/2015-57, v zmysle ktorého: „K znakom právneho štátu a medzi
jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy (PL.
ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného
princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých

podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93,PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné
situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. V zásadnej ústavno-právnej rovine
platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a v rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp.
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným,
ba až protichodným spôsobom. V každom prípade však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe sa

vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska v obdobnej otázke. Správny súd vychádzajúc zo
záverov žalovanej nevzhliadol žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že zo strany žalovanej
došlo k odlišnej praxi v obdobnej právnej otázke. K obsahu rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX
zo dňa 02.03.2015 a č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.07.2014 sa správny súd nemôže vyjadriť, keďže
mu žalobcom neboli predložené a ich obsah nie je súdu známy.

46. K námietke žalobcu ktorou poukazoval na skutočnosť, že žalovaná ho nevypočula, súd uvádza, že
žalovaná nemá stanovenú povinnosť vypočuť každého žiadateľa o dávku, jej postup sa riadi zákonom
č. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a subsidiárne aj zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok). Žalovaná je predovšetkým povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Na

tento účel si musí obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, ktorými sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy (listiny, znalecké posudky, svedecké výpovede) a čestné
vyhlásenia. Výsluch je len jedným z dôkazov t.j. spôsobov, ako zistiť skutkový stav. Správny orgán
sa preň rozhodne najmä vtedy, ak sú predložené listinné dôkazy nepostačujúce, nejasné alebo si
navzájom odporujú. Nie je to však automatická povinnosť v každom konaní. Žalobca ako účastník

konania má právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a má právo vyjadriť sa ku všetkým
podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. To znamená, že ak sa žiadateľ domnieva, že jeho osobné
vysvetlenie je pre vec dôležité, môže sám iniciovať a požiadať o možnosť byť vypočutý. Žalovaná
pristúpi k výsluchu žiadateľa o dávku spravidla len vtedy, ak to považuje za nevyhnutné pre správneposúdenie nároku a zistenie všetkých relevantných skutočností, ktoré nemožno spoľahlivo preukázať
inými prostriedkami (napr. predloženými dokladmi). Nejde teda o povinnosť, a žalovaná tým že žalobcu
nevypočula povinnosť riadne zistiť skutkový stav neporušila.

47. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je
logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre

vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva
základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých
na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá
na území iného členského štátu Európskej únie (tu naposledy na území Spojeného kráľovstva) môže
byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v

nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu
poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná.
Toutovýnimkouzozákladnejzásadyjesituácia,aksižiadateľzachovápočasvýkonuzárobkovejčinnosti
na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej
republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne

pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti
v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov
riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve si žalobca
bydlisko na Slovensku nezachoval.

48. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní
žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky
napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho
postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal, pretože
žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho
spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovanám

Centrum právnej pomoci (písm. c/).