Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124353353
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6124353353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., a

členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci žalobcu: H., občianske
združenie, E. nad Y. 9, XXX XX E. nad Y., F.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Adrián Cupák, advokát so
sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350 proti žalovaným: X./ K.. D. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. J. XX, XXX XX K., X./ V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 7, XXX XX K., obaja
zast.: Z.. Branislav Kahanec, advokát so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792 o
zaplatenie 3 500 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 29C/63/2024 - 70 zo dňa 09.04.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a V.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch I. a IV. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej len „súd prvej inštancie“ ) rozsudkom 29C 63/2024 - 70 zo dňa 09. apríla
2025 rozhodol tak, že
I. Z a m i e t a žalobu voči žalovanej v 1. rade.

II. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 500 EUR s 5 % úrokom z omeškania
ročne od 28.08.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

IV. Vo vzťahu k výroku I. p r i z n á v a žalovanej v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

V. Vo vzťahu k výroku II. a III. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutévlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca je občianskym združením, ktoré

vzniklo dňa 27.02.2015 a je zapísané v registri mimovládnych neziskových organizácií pod reg. č. I./
X-XXX/XX-XXXXX. V zmysle stanov žalobcu prijatých dňa XX.XX.XXXX, cieľom činnosti združenia je
združiť občanov za účelom zoskupovania záujemcov pre pomoc duševne a zdravotne postihnutým
občanom a rodinám s touto problematikou, podporovať a rozvíjať poznanie duševne a zdravotnepostihnutých občanov, aktívne spolupracovať pri poskytovaní rehabilitačnej starostlivosti pre občanov,
ako aj organizovanie rekondičných pobytov pre celé rodiny, podpora formou finančných a hmotných
darov občanom a rodinám, ktoré to potrebujú a podobne.

3. Orgánmi združenia sú valné zhromaždenie, rada združenia a predseda združenia.

4. Rada združenia je výkonným orgánom združenia, ktorý riadi činnosť združenia medzi zasadnutiami
valného zhromaždenia, pričom rada združenia najmä okrem iného spravuje majetok združenia a

schvaľuje finančnú a hmotnú pomoc v súlade s článkom I. týchto stanov.

5. Predseda združenia je štatutárnym orgánom združenia, ktorý zastupuje združenie navonok.
Podpisovanie za združenie sa uskutočňuje tak, že k návrhu združenia pripojí svoj podpis predseda alebo
ním splnomocnená osoba. Predseda združenia rozhoduje o všetkých záležitostiach združenia, ktoré nie
sú stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia a rady združenia, najmä zvoláva a riadi

valné zhromaždenia radu združenia, zabezpečuje realizáciu rozhodnutí a uzatvára v mene združenia
prípadné pracovnoprávne vzťahy. Dňa 25.03.2015 sa uskutočnilo prvé valné zhromaždenie žalobcu za
účasti I. I., V. H., M. H. a Q. I..

6. Valné zhromaždenie rozhodlo, že predsedom združenia sa stane I. I., podpredsedom V. H. a

zapisovateľom M. H. a Q. I. bude členom dozornej rady. V mene združenia s bankovým účtom mohol
disponovať predseda, podpredseda, ako aj člen dozornej rady s tým, že s týmto môžu disponovať
minimálne dvaja zvolení členovia svojím podpisom a pripojením názvu občianskeho združenia.

X. Dňa 12.01.2022 došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, kde ako darca bolo uvedené občianske

združenie H. a ako obdarovaný žalovaná v 2. rade s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie
peňažného daru vo výške 3 500 EUR pri rehabilitačnej starostlivosti, rekondičných pobytoch a finančná
podpora pre kúpu liekov a zdravotníckych pomôcok. Uvedená darovacia zmluva bola podpísaná za
obdarovaného žalovanou v 1. rade a za darcu s označením mena a priezviska, vrátane podpisu
žalovaného v 2. rade.

8. Podľa žalobcu, predmetom darovania boli finančné prostriedky, ktoré boli vybrané z termínovaného
vkladu žalobcu dňa 08.01.2022 za účasti ďalšieho člena združenia F.. Q. I. s tým, že o tomto výbore mal
vedomosť aj predseda združenia, teda I. I.. Uvedené finančné prostriedky mali byť uložené v pokladni
žalobcu s tým, že o ich použití bude rozhodnuté neskôr v zmysle stanov žalobcu.

9. Žalovaný v 2. rade mal za žalobcu uzatvoriť aj ďalšie darovacie zmluvy, ktoré boli uzatvorené dňa
12.01.2022 v prospech jeho otca K.. S. H. v predmete poskytnutia peňažného daru vo výške 3 500 EUR,
dňa 11.01.2022 v prospech S. N., ktorej bol odovzdaný peňažný dar 2 500 EUR, ako aj v prospech
svedkyne S. I. uzatvorením darovacej zmluvy 19.07.2022, ktorej mal byť o poskytnutý účelový peňažný

dar vo výške 75 000 EUR.

10. Podaním zo dňa 11.12.2023 žalobca vyzval žalovanú v 1. rade na predloženie listín preukazujúcich
účel použitia finančných prostriedkov, ktoré jej boli poskytnuté na základe darovacej zmluvy resp., aby
ich vrátila na oznámené číslo bankového účtu žalobcu s tým, že tento dar jej bol poskytnutý v rozpore

so stanovami občianskeho združenia. Žalovaná v 1. rade uvedenú výzvu prevzala dňa 14.12.2023.
Podaním zo dňa 25.01.2024 žalobca výzvu zopakoval s tým, že o existencii darovacej zmluvy vrátane
výdavkového pokladničného dokladu sa po prvý krát dozvedel z vyšetrovacieho spisu, pričom v tomto
sa nenachádza príjmový pokladničný doklad. Opätovne vyzvali žalovanú v 1. rade na vrátenie alebo
zdokladovanie finančného daru, ktorý jej bol poskytnutý neoprávnene a to v lehote 3 dní od doručenia

výzvy.

11. Žalovaná v 1. rade uvedenú výzvu prevzala 26.01.2024.

12. Na prvú výzvu reagovala spolu so svojím manželom s tým, že nečakali, že dôjde ku konfliktnému

postoju zo strany žalobcu, nakoľko vzťahy boli medzi nimi korektné. Skutočne nemôžu preukázať nejaké
účtenky alebo bločky, ktoré dlhodobo nezhromažďujú a ostatné výdavkové doklady postupne likvidujú.
Z obsahu listu vyplýva, že tento dar mali dostať v čase, kedy sa aj štatutárny zástupca mal obávať o
zdravie svojich blízkych.13. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že spoločne založili občianske združenie s tým, že
po jeho zaregistrovaní mali všetci vystupovať ako štatutárni zástupcovia s tým, že pokiaľ ide o orgány

občianskehozdruženia,zápisnicazprvéhovalnéhozhromaždenianebolavypracovanásprávne.Potom,
ako došlo k dispozícii s finančnými prostriedkami ako už bolo uvedené, sa s pani I. dohodli, že on z
uvedených finančných prostriedkov podporí svoju rodinu a I. otca pána I.. Malo dôjsť k stretnutiu medzi
žalovanými, štatutárnou zástupkyňou žalobcu, ako aj ekonómkou s tým, že sa uzatvorí takáto zmluva.
K stretnutiu malo dôjsť ešte predtým, ako došlo k výberu uvedených finančných prostriedkov.

14. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, jednu kópiu dal rodičom, kópiu si nechal a originál malo určite aj
združenie.

15. Občianske združenie o uzatvorení uvedenej darovacej zmluvy vedelo a vedelo o tom už v čase pred
výberom uvedených finančných prostriedkov a následne aj po uzatvorení zmluvy. K stretnutiu došlo na

H. ulici, išlo o kanceláriu spoločnosti Y. s.r.o..

XX. K podpisu darovacej zmluvy malo dôjsť v byte jeho rodičov s tým, že uvedené finančné prostriedky
vybral v hotovosti a tieto mal pri sebe až do ich odovzdania na základe darovacej zmluvy. Darovaciu
zmluvu vypracoval on osobne doma, nepamätal si, či túto zmluvu ukázal aj ostatným členom združenia.

Originál odovzdal a zrejme založil buď do šanónu alebo iných dokladov týkajúcich sa činnosti združenia.

17. Štatutárna zástupkyňa žalobcu uviedla, že až po podaní trestného oznámenia zistili, že v trezore
chýbajú ďalšie finančné prostriedky, ktoré boli vložené do pokladne z účtu občianskeho združenia H. a
to v priestoroch na H. X v spoločnosti Y., kde mali prenajaté priestory. Po tom, ako im boli predložené

kópie darovacích zmlúv, spísali výzvy pani H., pánovi H., ako aj pani N. s upozornením, že uvedené
finančné prostriedky boli poskytnuté bez súhlasu ostatných členov združenia a žiadali o ich vrátenie. Nie
je pravdivé tvrdenie pána H., že bola prítomná pri nejakých dohodách za prítomnosti ekonómky, ako aj
jeho matky, ktorú vôbec nepozná. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v 2. rade, že sa dohodli,
že finančné prostriedky budú použité na liečbu otca jej manžela, keďže tento o tom, že otec je vážne

chorý sa dozvedel až 27.07.2022. Účtovníctvo si viedli sami, mali šanón, kde boli vložené stanovy, ako aj
doklady, týkajúce sa bankového účtu združenia, ktorého bola majiteľom a príjmové doklady do pokladne.
Prvýkrát uvedené zmluvy, vrátane výdavkových dokladov videli až po nahliadnutí do vyšetrovacieho
spisu.

18. S účtom občianskeho združenia boli oprávnení disponovať traja členovia združenia, teda ona, jej
manžel a pán H..

19. Z účtu boli realizované 3 výbery, vždy v deň prolongácie a to 08.07. a 08.10.2021 a 08.01.2022.
Prvý výber bol vo výške 9 500 EUR, druhý 8 800 EUR a tretí 9 500 EUR s tým, že uvedené finančné

prostriedky boli uložené v trezore firmy.

20. Súd I. inštancie po pripojení vyšetrovacieho spisu zistil, že dňa 23.08.2022 bolo podané trestné
oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich podozreniu, že žalovaným v 2. rade bol spáchaný
trestný čin sprenevery a neoprávneného zásahu do počítačových zdrojov, pričom oznamovateľom boli

obchodné spoločnosti Y. a M. s.r.o., F.. Q. I., ako aj žalobca. Trestné oznámenie vo vzťahu k žalobcovi
sa týkalo výberu finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu dňa 28.07.2022 vo výške 75 000
EUR, ku ktorému malo dôjsť v rozpore so stanovami občianskeho združenia.

21. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, konkrétne zápisnice o výsluchu žalovaného v 2. rade zo dňa

06.12.2023 vyplýva, že tento predložil vyšetrovateľovi listinné dôkazy a to darovacie zmluvy zo dňa
12.01.2022 a 11.01. 2022, vrátane pokladničných dokladov.

22. Žalovaný v 2. rade pri uvedenom výsluchu okrem iného predložil aj predmetnú darovaciu zmluvu
spolu s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 12.01.2022 s označením žalobcu ako darujúceho s

tým, že uvedený výdavkový pokladničný doklad vyhotovil V. H. s uvedením osoby, ktorý platbu zaúčtoval
menom H..23. Žalobca sa o existencii uvedenej darovacej zmluvy a výdavkového pokladničného dokladu dozvedel
až na základe žiadosti člena dozornej rady F. Q. I. adresovaného Okresnému riaditeľstvu Policajného
zboru v Prešove zo dňa 22.11.2023, ktorým požiadal o vyhotovenie kópie vyšetrovacieho spisu od č.

strany 427 až doposiaľ.

24. Svedok F.. Q. I. uviedol, že je manželom štatutárneho zástupcu žalobcu s tým, že o existencii daru
zo dňa 12.01.2022 sa dozvedel po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu, kde zistil, že boli predložené 3
darovacie zmluvy, pričom jedna z nich sa týkala predmetného daru. Išlo o finančné prostriedky vo výške

3 500 EUR, ktoré patrili žalobcovi a boli vybrané z jeho termínovaného účtu v čase prolongácie, keďže
išlo o termínovaný trojmesačný vklad. V tom čase bolo realizovaných viacero výberov z uvedeného účtu,
ktoré boli uložené v trezore obchodnej spoločnosti.

25. Nie je si vedomý, aby existovala medzi členmi združenia dohoda, ako budú uvedené finančné
prostriedky predbežne použité. To, že chýbajú finančné prostriedky občianskeho združenia sa dozvedeli

v priebehu trestného konania, keďže si presný dátum nepamätá, ale vyplýva to z výpovede jeho
manželky, ako aj jeho realizovaných v rámci trestného konania.

26. Uvedený svedok aj vo výpovedi v rámci trestného konania pred vyšetrovateľom dňa 08.11.2022
uviedol, že žalovaný v 2. rade nemal mandát na to, aby mohol vykonať výber finančných prostriedkov a

následne sám bez ostatných členov združenia rozhodnúť o použití uvedených finančných prostriedkov,
o čom svedčí aj predložené čestné prehlásenie, ktoré predložil štatutárnemu zástupcovi žalobcu, teda
jeho manželke ku dňu 17.10.2022 s tým, že mala súhlasiť s uzatvorením darovacích zmlúv, ktoré urobil
vtedajší podpredseda združenia - žalovaný v 2. rade. Uvedený svedok predložil rovnopis čestného
vyhlásenia, ktorým mala F. I. I. ako štatutárny zástupca žalobcu čestne prehlásiť, že po oboznámení

sa s kompletným účtovníctvom občianskeho združenia týmto bez akýchkoľvek pochybností súhlasí s
uzavretými darovacími zmluvami, ktoré v mene občianskeho združenia urobila vtedajšia oprávnená
osoba F.. V. H. s tým, že súhlasí, aby sa v celom rozsahu naplnil aj ich účel, nakoľko finančné prostriedky
poskytnuté v zmysle darovacích zmlúv plnia cieľ činnosti občianskeho združenia, ktoré bolo datované
k 17.10.2022.

27. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj správa Y. a.s. zo dňa 16.09.2022, z ktorej vyplýva, že pokiaľ
ide o výber z účtu občianskeho združenia vo výške 75 000 EUR, tento bol realizovaný oprávnenou
osobou (žalovaným v 2. rade), ktorý bol oprávnenou osobou s dispozičným oprávnením v zmysle zmluvy
o termínovanom vkladovom účte - disponent samostatne. Vnútorné obmedzenia disponovania v rámci

občianskeho združenia je potom potrebné riešiť v rámci občianskeho združenia. Banka nemá povinnosť
kontaktovať majiteľa účtu v prípade výberu hotovosti oprávnenou osobou. Banka má mechanizmy na
zisťovanie a verifikáciu podozrivých operácií, avšak tie sú interného charakteru.

28. Žalovaná v 1. rade uviedla, že pokiaľ išlo o uzatvorenie darovacej zmluvy, uskutočnilo sa stretnutie

za jej účasti, účasti jej syna - žalovaného v 2. rade, štatutárneho zástupcu žalobcu, na ktorom sa malo
dohodnúť, že finančné prostriedky z občianskeho združenia budú rozdelené medzi rodičov žalovaného
v 2. rade a rodinu I..

29. Najprv uviedla, že uvedená darovacia zmluva bola spísaná a podpísaná v kancelárii. Neskôr sa

vyjadrila, že nevie, či bola spísaná v kancelárii a potom jej bola donesená a podpísaná doma. Následne
svoju výpoveď opravila s tým, že zrejme bola zmluva podpísaná v kancelárii, avšak nevie či ju priamo
podpisovala tam alebo ju podpisovala až doma.

30. Vie, že na uvedenom stretnutí sa dohodlo len darovanie peňazí, potom syn prišiel za ňou, kde

podpísala zmluvu doma a neskôr po podpise jej doniesol aj finančné prostriedky, ktoré použila na lieky,
lekárov, keďže mala ťažký Covid a na kúpele. V tom čase disponovala iba finančnými prostriedkami,
ktoré mala z dôchodku.

31. Žalobca na vyvrátenie tvrdenia žalovanej v 1. rade, že nedisponovala finančnými prostriedkami

okrem tých, ktoré mala z dôchodku, predložil výpis z termínovaného účtu s tým, že k 25.02.2022 mala
zostatok na uvedenom termínovanom účte v sume 105 265,61 EUR a teda nebola odkázaná na finančné
prostriedky, ktoré tejto na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 12.01.2022 odovzdal žalovaný v
2. rade z finančných prostriedkov patriacich žalobcovi.32. Svedkyňa S. I. uviedla, že bola prítomná pri jednom stretnutí vo firme na H. ulici, kde prišla z iného
dôvodu, ako svedok prebiehajúcej komunikácie o použití finančných prostriedkov združenia, na ktorom

boli prítomní žalovaní v 1.a 2. rade, ako aj konateľka občianskeho združenia, pri ktorom sa hovorilo
nielen o darovaní finančných prostriedkov žalovanej v 1. rade, ale aj úplne iných osôb, ktoré sa stretnutia
nezúčastnili. Komunikácia ohľadom použitia finančných prostriedkov občianskeho združenia prebiehala
aj skôr, pričom od nej ako ekonómky napriek tomu, že ekonomické veci pre občianske združenie
nespracovávala, sa pýtali akým spôsobom je možné nastaviť financovanie občianskeho združenia pre

pomoc rodičom, či je možné a akým spôsobom nakupovať veci, ktoré sa občianskeho združenia týkali
a podobne. Osobne však nebola prítomná pri žiadnom podpise darovacích zmlúv v prospech tretích
osôb a súčasne nebola oboznámená ani s rozsahom finančných prostriedkov občianskeho združenia.
Zároveň potvrdila, že aj jej osobne boli darované finančné prostriedky patriace občianskemu združeniu.

33. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 20 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 420

ods. 1,3 citovaného zákona, § 442 citovaného zákona, § 106 citovaného zákona.

34. Vec takto právne posúdil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako občianske združenie
vznikol 27.02.2015, cieľom činnosti ktorého v zmysle čl. I. bodu 4 stanov bolo okrem iného zoskupovanie
záujemcov pre pomoc duševne a zdravotne postihnutým občanom, podporovanie a rozvíjanie poznania

duševne a zdravotne postihnutých občanov, aktívne spolupracovanie pri poskytovaní rehabilitačnej
starostlivosti, podpora formou finančných a hmotných darov občanom a rodinám, ktoré to potrebujú a
pod.

35. Členom združenia okrem žalovaného v 12.rade bol aj štatutárny zástupca žalobcu spolu so svojím

manželom F.. Q. I..

36. Na prvom valnom zhromaždení združenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.03.2015 boli zvolené orgány
združenia s tým, že ako predseda bola zvolená I. I., podpredsedom bol žalovaný v 2. rade a členom
dozornej rady F.. Q. I..

37. Zároveň bolo dohodnuté, že s účtom občianskeho združenia môžu disponovať minimálne dvaja
členovia združenia, avšak podľa správy bankovej inštitúcie (Y. banka a.s.) vo vyšetrovacom spise, mohol
disponovať s týmto účtom každý z uvedených členov združenia samostatne.

XX. Podľa prijatých stanov, orgánom združenia mala by aj rada združenia, ktorá ako jediný orgán
spoločnosti bola oprávnená schvaľovať finančnú a hmotnú pomoc v súlade s čl. I stanov, ktorá však
občianskym združením zvolená nebola.

XX. Zároveň v konaní nebolo sporné, že dňa 08.01.2022 bol realizovaný výber z účtu združenia vo výške

9 500 EUR žalovaným v 2. rade za prítomnosti ďalšieho člena združenia F.. Q. I. a následne uvedená
hotovosť mala byť uložená v trezore obchodných spoločností členov združenia na H. ulici v K..

40. O použití uvedených finančných prostriedkov malo byť rozhodnuté neskôr.

41. Zároveň žalovaný v 2. rade nerozporoval tvrdenie žalobcu, že uvedené finančné prostriedky poskytol
prostredníctvom darovacích zmlúv svojim rodičom a matke svojej priateľky.

42. Predmetom konania je nárok na vrátenie finančných prostriedkov z darovacej zmluvy uzatvorenej
dňa 12.01.2022 s označením žalobcu ako darcu a žalovanej v 1. rade ako obdarovanej v predmete

poskytnutia peňažného daru vo výške 3 500 EUR na pomoc a podporu pri rehabilitačnej starostlivosti,
rekondičných pobytoch a na kúpu liekov a zdravotných pomôcok. Uvedená zmluva bola podpísaná za
darcu žalovaným v 2. rade a za obdarovaného žalovanou v 1. rade.

43. Z čl. VI. stanov však vyplýva, že štatutárnym zástupcom bol predseda združenia s tým, že

podpisovanie za združenie sa uskutočňuje tak, že k názvu združenia pripojí svoj podpis predseda alebo
ním splnomocnená osoba.44. Argumentáciu žalovaného v 2. rade, že každý z členov združenia mal postavenie štatutárneho
zástupcu súd I. inštancie vyhodnotil za účelovú, v rozpore nielen so stanovami združenia, ale aj so
zápisnicou z prvého valného zhromaždenia, ktorého sa žalovaný v 2. rade zúčastnil.

45. V zmysle vyššie uvedených skutočností, potom nemal postavenie osoby oprávnenej uzatvárať
a podpisovať darovacie zmluvy v predmete poskytnutia peňažného daru z finančných prostriedkov
združenia.

46. Podľa žalovaného v 2. rade sa členovia združenia dohodli, že finančné prostriedky združenia budú
použité na podporu ich rodinných príslušníkov. Obaja žalovaní zhodne tvrdili, že boli prítomní pri stretnutí
so štatutárnou zástupkyňou žalobcu, na ktorom sa okrem iného dohodla vyššie uvedená finančná
podpora v prospech žalovanej v 1. rade.

47. Štatutárna zástupkyňa žalobcu spolu so svedkom F.. I. (manželom štatutárneho zástupcu) akúkoľvek

dohodu o použití finančných prostriedkov združenia, ktorých výber bol zrealizovaný z terminovaného
vkladu dňa 08.01.2022 podľa tvrdenia žalovaných popreli.

48. Svedkyňa S. I. vo svojej výpovedi však uviedla, že ako ekonómka obchodných spoločností manželov
I. a žalovaného v 2. rade bola náhodne prítomná pri jednom stretnutí za účasti štatutárneho zástupcu

žalobcu, ako aj žalovaných v sídle spoločnosti, na ktorom prebiehala komunikácia týkajúca sa dohôd
darovania finančných prostriedkov nielen v prospech žalovanej v 1. rade, ale aj v prospech rodinných
príslušníkov štatutárneho zástupcu žalobcu a jej manžela, ako aj iných osôb. Napriek tomu, že neviedla
účtovníctvo občianskeho združenia, bola zo strany všetkých členov združenia opakovane dotazovaná
na to, akým spôsobom je možné použiť finančné prostriedky na podporu aj rodinných príslušníkov členov

združenia.

49. Výpoveďou svedkyne S. I., tak bolo vyvrátené tvrdenie štatutárneho zástupcu žalobcu o neexistencii
dohody o použití finančných prostriedkov žalobcu, okrem iného aj v prospech žalovanej v 1. rade.

50. Pokiaľ žalobca argumentuje, že uvedené finančné prostriedky mali byť použité v rozpore so
stanovami združenia, dáva súd I. inštancie do pozornosti, že aj v prospech manžela štatutárneho
zástupcu bola poskytnutá finančná pomoc z prostriedkov občianskeho združenia v rozpore so
stanovami, pokiaľ tomuto darovacou zmluvou č. 1/2015 zo dňa 20.08.2015 bol poskytnutý peňažný dar
na úhradu nákladov kúpeľného pobytu v Y. Y. (viď č.l 265 vyšetrovacieho spisu), ktorá nebola schválená

spôsobom dohodnutým v stanovách, teda radou združenia vrátane finančného príspevku na ozdravný
pobyt v Y. (č.l.263 vyšetrovacieho spisu).

51. Podpísanie predmetnej darovacej zmluvy žalovaným v 2. rade ako podpredsedom združenia podľa
názoru súdu I. inštancie nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ale je potrebné v tomto prípade

aplikovaťust.§20ods.2Občianskehozákonníkateda,žežalovanýv2.radejejpodpisomprekročilsvoje
oprávnenie. V takomto prípade právnickej osobe vznikajú práva a povinnosti z uvedeného právneho
úkonu len pokiaľ sa týka predmetu jej činnosti.

52. Pokiaľ predmetom darovacej zmluvy bolo poskytnutie peňažného daru na pomoc a podporu pri

rehabilitačnej starostlivosti, rekondičných pobytoch a finančnej podpore na kúpu liekov a zdravotníckych
pomôcok v súlade s čl. I. bodom 4 stanov, potom žalobcovi vznikli práva a povinnosti z uvedeného
právneho úkonu.

53. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia teda, že žalovaná v 1. rade o

prekročení uvedeného oprávnenia žalovaného v 2. rade pri podpise uvedenej darovacej zmluvy vedela.

54. Podľa názoru súdu I. inštancie neobstojí argumentácia žalobcu o neplatnosti uvedeného právneho
úkonu z dôvodu, že žalovaná v 1. rade nebola finančne odkázaná na pomoc združenia, nakoľko v
rozhodnom období disponovala dostatkom finančných prostriedkov s poukazom na predložený výpis z

jej termínovaného účtu.

55. Pokiaľ z dokumentácie žalobcu, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu nevyplýva zisťovanie
finančnej odkázanosti manžela štatutárneho zástupcu žalobcu pri poskytnutí peňažného daru za jeholiečebný a ozdravný pobyt z prostriedkov združenia, potom neobstojí jeho argumentácia o neplatnosti
uvedeného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 3 zákona.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol.

57. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade, tento posúdil ako nárok na náhradu škody
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú

porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie.

58. Pod porušením právnej povinnosti treba rozumieť existenciu takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo
opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny iba vtedy,

ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných
právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych
úkonov, prípadne z porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka.

59. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je

objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

60. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu.

61. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,
že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.

62. Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,

ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah
škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

63. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento
predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné a ani pre

hrubú nedbanlivosť.

64. Podľa názoru súdu I. inštancie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie uplatneného nároku
na náhradu škody voči žalovanému v 2. rade, ktorý podpisom predmetnej darovacej zmluvy za žalobcu
prekročil svoje oprávnenie a tým porušil právnu povinnosť vyplývajúcu zo stanov žalobcu.

65. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si bol vedomý prekročenia svojich oprávnení je možné vyvodiť aj
z rovnopisu čestného vyhlásenia, ktoré predložil štatutárnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.10.2022, aby
štatutárny zástupca dodatočne schválil všetky právne úkony, ktoré realizoval za občianske združenie.

66. Na základe vyššie uvedených skutočností, je potom dôvodný nárok žalobcu voči žalovanému v 2.
rade na náhradu škody vo výške zodpovedajúcej peňažnému daru, ktorý bol poskytnutý z peňažných
prostriedkov združenia na základe predmetnej darovacej zmluvy, preto žalobe voči žalovanému v 2.
rade titulom nároku na náhradu škody vyhovel.

67. V konkrétnom prípade neobstojí námietka premlčania vznesená žalovaným v 2. rade uvedením, že
žaloba bola podaná po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby dňa 27.07.2024, ktorá začala
plynúť od podpísania darovacej zmluvy z 12.01.2022.

68. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok

pozostávajúci z dvoch zložiek a to kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná
vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu
do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde. Okamih vzniku škody, resp.
vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či sprotiprávnym konaním; ale kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá; za
škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil, avšak v niektorých prípadoch môže
zodpovedať napríklad aj iná osoba (§ 422 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka).

69.Jenepochybné,žežalovanýv2.radepredmetnúdarovaciuzmluvuspoluvýdavkovýmpokladničným
dokladom predložil až v rámci svojho výsluchu pred vyšetrovateľom, ktorý sa uskutočnil 06.12.2023.
Štatutárny zástupca žalobcu so svedkom F.. Q. I. zhodne uviedli, že uvedené listiny sa v dokumentácii
žalobcu nenachádzali a o ich existencii sa dozvedeli až po tom, ako F.. Q. I. dňa 22.11.2023 adresoval

žiadosť Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru o vyhotovenie kópie časti vyšetrovacieho spisu.

70. Pokiaľ žalovaný v 2. rade nepreukázal svoje skutkové tvrdenie, že originál darovacej zmluvy spolu
s výdavkovým pokladničným dokladom založil do dokumentácie občianskeho združenia a súčasne
nevedel uviesť, či uvedené listiny ukázal aj iným členom združenia, potom neuniesol dôkazné bremeno
uvedeného tvrdenia, že žalobca sa o existencii uvedenej darovacej zmluvy dozvedel dňa 12.01.2022, a

že odvtedy tomuto začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si nároku na náhradu škody.

71. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade bolo súčasne spochybnené výpoveďou žalovanej
v 1. rade, ktorá jednoznačne uviedla, že podpisovala iba jeden rovnopis darovacej zmluvy, pričom
žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že originál bol založený do dokumentácie žalobcu a kópie

si ponechal on a jeho matka.

72. Na základe vyššie uvedených skutočností, si potom žalobca nárok na náhradu škody voči
žalovanému v 2. rade uplatnil v rámci subjektívnej premlčacej doby, keďže o vzniku škody sa dozvedel
až po predložení darovacej zmluvy žalovaným v 2. rade vyšetrovateľovi pri výsluchu, ktorý sa uskutočnil

06.12.2023 a k podaniu žaloby došlo 27.07.2024. Zároveň bol nárok uplatnený aj v rámci 3-ročnej
objektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť odo dňa podpisu darovacej zmluvy 12.01.2022.

73. Žalovaného v 2. rade tak zaviazal na náhradu škody žalobcovi vo výške 3 500 EUR spolu s úrokom
z omeškania určeným podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne od 28.08.2024

do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom nároku na úrok z omeškania zamietol.

74. Vo vzťahu výroku I. súd I. inštancie priznal úspešnej žalovanej v 1. rade voči neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

75. Vo vzťahu k výroku II. a III. priznal žalobcovi, ktorý bol neúspešný iba v pomerne nepatrnej časti
týkajúcej sa zákonných úrokov z omeškania, voči neúspešnému žalovanému v 2. rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

76. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobca a žalovaný 2/.

77. Žalobca podával odvolanie proti I. a IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré odôvodňoval
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej v podanom odvolaní uviedol, že Nové dôkazy

a skutočnosti môže účastník v odvolacom konaní uplatniť aj vtedy ak ich bez svojej viny nemohol
uplatniť pred súdom prvej inštancie. Ako novotu žalobca poukazuje na prevod majetku medzi F.. V.
H. (žalovaný 2/) a jeho matkou K.. D. H. (žalovaná 1/), konkrétne prevod vlastníctva nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie K.. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX bol v roku
XXXX vlastníkom predmetných nehnuteľností F.. V. H.. V roku XXXX sa stala vlastníčkou nehnuteľností

zapísaných na uvedenom liste vlastníctva K.. D. H.. K. to nielen vedomosť obdarovaných navzájom o
pôvode prostriedkov ale aj ich ekonomickú prepojenosť - čo je významné pre posudzovanie dobrej viery
pri prijatí plnenia i naplnenie podmienok § 20 ods. 2 OZ („o prekročení oprávnenia druhého účastník
nemohol vedieť"). Tento prevod bol uskutočnený počas tohto konania (žalobca sa dozvedel o prevode
po vyhlásení rozsudku). Takéto správanie jasne indikuje tvrdenie žalobcu o koordinovanosti postupu

medzi synom a jeho matkou-obdarovanou, teda žalovanými.78. V tejto súvislosti nemožno opomenúť bankový výpis potvrdzujúci stav viac než 100-tisíc eur ku dňu
26.08.2022 na termínovanom účte vedenom na meno K.. H., čo úplne diskvalifikuje tvrdenia o potrebe
sociálnej pomoci.

79. Pri výpovedi účastníkov a svedkov boli identifikované zásadné rozpory najmä vo výpovedi žalovanej
1/. Táto počas pojednávania uvádzala rozdielne verzie miesta a spôsobu podpisu darovacej zmluvy -
raz tvrdila podpisovanie v kancelárii za účasti viacerých osôb vrátane štatutárky združenia I. I., následne
pripustila možnosť podpisovania doma bez ďalších osôb, nakoniec uviedla variantu jedného stretnutia

s tým, že samotný podpis prebehol až neskôr doma.

80. Tieto rozpory nie sú vysvetlené žiadnymi objektívnymi okolnosťami ani ďalšími dôkazmi; navyše ich
vierohodnosť bola popretá aj svedectvom F.. I. I. i F.. Q. I., K...

81. Žalobca má za to, že v tomto prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho

zákonníka bez toho, aby súd riadne vyhodnotil vedomosť obdarovaného (žalovaná 1/) o prekročení
oprávnenia osoby konajúcej za združenie (§ 20 ods. 2 OZ). Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo - rovnako to vyhodnotil Okresný súd Prešov v identickej veci sp. zn. 9C/72/2024 (identický
žalobca a žalovaný v 2/ rade, žalovaný v 1/ rade bol otec žalovaného v 2/rade) -, že osoba konajúca
za združenie nemala oprávnenie konať samostatne ani podľa stanov ani podľa zápisnice z valného

zhromaždenia.

82. Cituje bod 16.1 rozsudku OS Prešov sp. zn. 9C/72/2024: „Pokiaľ ide o žalovaného 1. (pozn.
v tomto konaní sa jednalo o otca žalovaného 2/), z dôvodu, že darovacia zmluva bola za žalobcu
podpísaná neoprávnenou osobou, je takáto darovacia zmluva neplatná a nároky z nej vyplývajúce treba

vysporiadať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení... Tzn., že v tomto prípade sa bezdôvodne
obohatil žalovaný 1. na úkor žalobcu a je mu povinný toto bezdôvodné obohatenie vrátiť."

83. Tento právny záver je plne aplikovateľný aj na daný prípad: Žalovaná 1/ prijala plnenie od osoby
neoprávnene konajúcej za OZ H.; vznikol jej záväzok vydať získané plnenie späť podľa § 457 OZ ako

bezdôvodné obohatenie.

84. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel otázku vedomosti alebo nevedomosti žalovanej 1/ o
prekročení oprávnenia zo strany jej syna pri uzatvorení predmetnej darovacej zmluvy len formálne
(„žalobca neuniesol dôkazné bremeno"). V skutočnosti však všetky dôkazy (rodinné väzby medzi

stranami; prevod významného majetku medzi synom a matkou; absencia akéhokoľvek kontaktu so
štatutárnym orgánom združenia; rozporuplné tvrdenia ohľadom priebehu podpisovania) jednoznačne
smerujú k záveru minimálne hrubej nedbanlivosti zo strany prijímateľa plnenia - teda mala vedomosť
alebo musela vedieť (§ 20 ods. 2 OZ).

85. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva koordinovaný postup medzi žalovanými, jedná sa najmä o:
I. Rodinný vzťah medzi žalovanými: Žalovaný 2/ (F.. V. H.) je synom žalovanej 1/ (K.. D. H.). Tento
blízky rodinný vzťah vytvára predpoklad pre zvýšenú mieru informovanosti a vzájomnej koordinácie pri
nakladaní s majetkom, najmä ak ide o prevod finančných prostriedkov, resp. iného majetku.
II. Časová následnosť a súvislosti: V rovnakom období boli uzatvorené ďalšie darovacie zmluvy v

prospech osôb blízkych alebo dlhoročných známych žalovaného 2/. Ide teda o sériu transakcií s jasným
cieľom presunúť prostriedky mimo kontrolu ostatných členov združenia a takto sa na úkor žalobcu
obohatiť.
85. Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutkové okolnosti prípadu nemožno hodnotiť izolovane; práve
komplexnáanalýzavšetkýchtransakciímedzirodinnýmipríslušníkmispolusabsencioutransparentnosti

a rozporuplnými výpoveďami potvrdzuje záver o účelovej koordinácii za účelom neoprávneného
obohatenia sa na úkor občianskeho združenia H.. Takéto konanie musí byť posudzované ako vedome
porušujúce stanovy i zákon, pričom súd druhej inštancie by mal prihliadnuť aj na tento širší kontext
skutkových okolností pri rozhodnutí vo veci samej.

86. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd druhej inštancie rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 29 C 63/2024 zo dňa 09.04.2025 v napádanom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.87. Žalovaný v 2/ rade podal odvolanie voči výroku II. a V. Podané odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) , f), g) a h) CSP. Uviedol, že medzi žalobcom, v mene ktorého
konal žalovaný v 2. rade a žalovaným v 1. rade, bola dňa 12.01.2022 uzatvorená písomná darovacia

zmluva. Zo zápisnice z valného zhromaždenia občianskeho združenia H. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva,
že za štatutárov združenia v pozícii predsedu, podpredsedu a zapisovateľa boli zvolené osoby K.: I. I.,
K.: V. H., L.: M. H..

88. V zmysle uvedenej zápisnice žalovaný bol zvolený za štatutárneho zástupcu žalobcu v pozícii

podpredsedu a v takomto postavení ako štatutárny zástupca som aj pri uzatváraní darovacej zmluvy so
žalovanou v 1. rade konal. Žalobca bol plne informovaný o uzatvorení darovacej zmluvy so žalovanou
v 1. rade ako aj o použití finančných prostriedkov. Uvedené skutočnosti potvrdila samotná žalovaná v
1. rade ako aj svedkyňa S. I..

89. Žalovaný v 2. rade naďalej trvá na námietke premlčania. Je nepochybné, že k výberu finančných

prostriedkov z bankového účtu žalobcu došlo dňa 08.01.2022. Žalobca mal od tohto času objektívnu
možnosť zistiť podľa jeho tvrdenia neoprávnené nakladanie z finančnými prostriedkami. Žalobca súd
prvej inštancie účelovo zaviedol, kedy tvrdil, že až po podaní trestného oznámenia zistil, že v trezore
chýbajú finančné prostriedky. Štatutárna zástupkyňa žalobcu I. I. pri svojom výsluchu na pojednávaní
konanom dňa 12.02.2025 uviedla, že: to, že chýbajú finančné prostriedky „zistila spolu s manželom

28.07.2022 okolo 19:00 hod. V tom čase sme zistili, že chýbajú v trezore finančné prostriedky obchodnej
spoločnosti, ktoré sa nachádzali v ružovej pokladničke a asi o 3 a 4 dni neskôr sme zistili, že tam chýbajú
peniaze H..“

90. V dvoch skutkovo identických konaniach (konanie vedené pod sp. zn. 9C/72/2024 a 29C/63/2024)

žalobca uvádza dva rôzne okamihy, kedy sa mal dozvedieť o chýbajúcich finančných prostriedkoch.
Keďže podľa vyjadrení žalobcu sa finančné prostriedky mali nachádzať fyzicky v dispozičnej sfére
žalobcu, tento mal objektívnu možnosť kedykoľvek od poskytnutia pôžičky zistiť, že sa v trezore
nenachádzajú. Súd prvej inštancie teda nesprávne ustálil začiatok plynutia premlčacej lehoty až na
deň 06.12.2023 (po predložení darovacej zmluvy vyšetrovateľovi pri výsluchu, ktorý sa uskutočnil dňa

06.12.2023). Žaloba bola žalobcom podaná dňa 27.07.2024, teda po uplynutí 2- ročnej premlčacej
lehoty, a preto ju mal súd prvej inštancie aj voči žalovanému v 2. rade zamietnuť.

91. Predmetné a podstatné pochybenia súdu prvej inštancie odôvodňujú potrebu zrušenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia v napadnutom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

92. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný v 2. rade navrhuje, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok zrušil a podľa ustanovenia § 391 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

93. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní listom zo dňa 30.06.2025, v ktorom uviedli že
odvolanie žalobcu považujú v celom rozsahu za nedôvodné.

94. Žalobcom napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/63/2024 zo dňa 09.04.2025 sa
v časti jeho odôvodnenia vyporiadavá so všetkými pre toto sporové konanie a pre rozhodnutie vo veci

samej podstatnými skutkovými okolnosťami.

95. Žalobca vo svojom odvolaní v prvom rade poukazuje na majetkový prevod, ktorý bol medzi
žalovanými realizovaný v roku 2025. K uvedenému uvádzajú, že k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam došlo na žalovanú v 1. rade z dôvodu realizácie jej práv vyplývajúcich z § 630

Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorou by sa prevod
vlastníckeho práva realizoval, žalovaná v 1. rade uplatnila svoje právo na vrátenie daru.

96. Žalobca bez akýchkoľvek relevantných podkladov poukazuje na ekonomickú prepojenosť
žalovaných, čo však nie je pravda. Za realizáciu svojho práva nemôže byť žalovaná v 1. rade žiadnym

spôsobom sankcionovaná.

97. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania správne vyvodil záver, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v tom, že žalovaná v 1. rade vedela o prekročení oprávnenia žalovaného v 2. rade. Skutočnosť,že ani samotní členovia združenia, ako ani štatutárny zástupca reálne nevedeli, kto koná v mene
združenia, resp. že by žalovaný v 2. rade mal prekročiť rozsah oprávnení konať v mene združenia
vyplýva aj z návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcu, ktorý prekročenie rozsahu oprávnenia

žiadnym spôsobom nenamietal.

98. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalobcu poukazujúcu na konanie vedené na Okresnom súde
v Prešove pod sp. zn. 9C/72/2024 tak k tomuto uvádzajú, že účastníci tohto konania podali vo veci
odvolanie, pričom namietajú skutkové ako aj právne závery súdu prvého stupňa zistené v uvedenom

sporovom konaní.

99. So zreteľom na vyššie uvedené preto navrhovali, aby odvolací súd rozsudok v žalobcom
napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

100. Ďalšie vyjadrenia sporové strany nepodali v konaní nepodali.

101. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená strana konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 1
(§ 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 CSP.

102. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo vyššie naznačenom rozsahu a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a odvolanie žalovaného v II. rade nie je dôvodné.

103. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

104. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ust. § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

105. Podľa Občianskeho zákonníka: § 107 ods.1 Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

106. Podľa § 107 ods.2 - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

107. Podľa § 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

108. Podľa § 452 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

109. Podľa § 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

110. Podľa § 457 - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

111. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci pokiaľ ide o
§ 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka , v predmetnej veci mal podľa žalobcu súd prvej inštancie
aplikovať kritériá pre vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu u žalovanejv 1/ rade podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd
za dôvodnú. Podľa citovaného zákonného ustanovenia - § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka- za
právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo

vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak
tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa
právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý
účastník nemohol vedieť. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval uvedené
ustanovenie zákona v prejednávanej veci. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný

v 2/ rade bol podpredsedom občianskeho združenia nebol jej zamestnancom a preto § 20 ods. 2 ,
prvá časť vety týkajúca sa pracovníkov a ich obvyklého pracovného zaradenia v predmetnej veci nie
je aplikovateľná. O členovi občianskeho združenia pojednáva citované ustanovenie len vtedy pokiaľ
je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby. Z vykonaného dokazovania - predložených
stanov občianskeho združenia- však oprávnenie podpredsedu na konanie v mene združenia nevyplýva,
štatutárom občianskeho združenia bola výlučne predsedníčka občianskeho združenia.

112. Odvolací súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania súdom I. inštancie je dôvodný záver,
že zo strany žalovaného 2. došlo neoprávnene v mene žalobcu k podpisu darovacej zmluvy, ktorou
daroval finančné prostriedky svojej matke.

113. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v rámci žalobcu nebola daná právomoc žalovaného

2. v jeho mene uzatvárať darovacie zmluvy. Aj keby hypoteticky táto právomoc vyplývala z toho, že
bol zvolený podpredsedom združenia, napriek tomu by podľa názoru odvolacieho súdu porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo stanov, z ktorých jasne z vyššie citovaného vyplýva, že finančná a hmotná
pomoc musí byť schválená radou združenia, ktorá podľa všetkého ani kreovaná nebola. Žalovaný 2.
teda nebol oprávnený konať za žalobcu, porušil teda svoju povinnosť nekonať a týmto porušením

spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu v zmenšení jeho majetku o sumu 3 500 Eur. Vzhľadom na to,
je správnym právny záver súdu I. inštancie , že z dôvodu porušenia právnych povinností žalovaným
2., tento žalobcovi zodpovedá za škodu vo výške 3 500 Eur. Pokiaľ však ide o žalovanú 1., z dôvodu,
že darovacia zmluva bola za žalobcu podpísaná neoprávnenou osobou, je takáto darovacia zmluva
neplatná a nároky z nej vyplývajúce treba vysporiadať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

Bezdôvodnéobohateniezneplatnejzmluvy,tedazneplatnéhoprávnehoúkonujezáväzkovýmvzťahom,
ktorý vzniká výlučne medzi jeho stranami. Tzn., že v tomto prípade sa bezdôvodne obohatila žalovaná
1. na úkor žalobcu a je mu povinná toto bezdôvodne obohatenie vrátiť.

Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 28Cdo/808/2011 - Otázka aktivní i pasivní věcné legitimace v případě

vydání bezdůvodného obohacení získaného na základě neplatné či zrušené smlouvy je v judikatuře
Nejvyššího soudu konstantně řešena: „Z [dikce] ustanovení § 457 obč. zák. vyplývá, že spočívá-li
bezdůvodné obohacení v plnění na základě neplatné smlouvy, jsou ve vzájemném vztahu pouze její
účastníci; to platí bez ohledu na to, zda se v souvislosti s plněním z neplatné smlouvy obohatil i někdo
jiný nebo zda v souvislosti s plněním z této smlouvy došlo k bezdůvodnému obohacení i na úkor někoho

jiného“ .

Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 28Cdo/1482/2010 - je třeba přísně rozlišovat mezi skutkovou podstatou
plnění bez právního důvodu a skutkovou podstatou plnění z neplatného právního úkonu, jež jsou
definovány v ustanovení § 451 odst. 2 obč. zák. Důsledkem plnění z neplatné smlouvy je povinnost

účastníků smlouvy vzájemně si vrátit vše, čeho plněním ze smlouvy nabyli, jak výslovně stanoví
ustanovení § 457 obč. zák; z něj současně vyplývá, že spočívá-li bezdůvodné obohacení v plnění na
základě neplatné smlouvy, jsou ve vzájemném vztahu pouze její účastníci; to platí bez ohledu na to, zda
se v souvislosti s plněním z neplatné smlouvy obohatil i někdo jiný nebo zda v souvislosti s plněním z
této smlouvy došlo k bezdůvodnému obohacení i na úkor někoho jiného.

Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 33Odo/1129/2006 - Podle § 457 obč. zák. je-li smlouva neplatná nebo
byla-li zrušena, je každý z účastníků povinen vrátit druhému vše, co podle ní dostal. Citované ustanovení
konkretizuje důsledky bezdůvodného obohacení získaného plněním z neplatného právního úkonu,
vymezeného jako jedna ze skutkových podstat bezdůvodného obohacení v § 451 odst. 2 obč. zák. Z

ustanovení § 457 obč. zák. vyplývá, že spočívá-li bezdůvodné obohacení v plnění na základě neplatné
smlouvy, jsou ve vzájemném vztahu pouze její účastníci. Aktivní nebo pasivní věcná legitimace je proto
dána pouze na straně účastníků smlouvy. Proto lze přisvědčit závěru, že povinnost vydat bezdůvodnéobohacení získané plněním z neplatné smlouvy mají žalovaní, neboť oni byli příjemci plnění (kupní ceny)
z této smlouvy.

114. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove 27 Co/ 24/2025 - 100 zo dňa
16. septembra 2025, ktorým tunajší súd rozhodoval v obdobnej veci s rovnakým skutkovým aj právnym

základom. S týmto rozhodnutím iného senátu tunajšieho súdu sa odvolací súd stotožňuje.
115. Vzhľadom na vyššie uvedené , ostatné odvolacie námietky žalobcu neboli pre rozhodnutie vo veci
podstatné.

116. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného v 2/ rade , tieto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Pokiaľ žalovaný v 2/ rade poukazoval, že bol zvolený za štatutárneho zástupcu žalobcu v pozícii

podpredsedu, odvolací súd uvádza, že štatutárnym orgánom v zmysle platných schválených stanov
žalobcu bola zvolená predsedníčka občianskeho združenia. Podpredsedovi takéto oprávnenie zo stanov
nevyplýva.

117. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať a doplniť, že na Valnom zhromaždení občianskeho

združenia H. konaného dňa 25.3.2015 v Prešove boli schválené osoby oprávnené disponovať s
účtom združenia , avšak nebolo žiadnym spôsobom deklarované, že tieto osoby môžu schvaľovať
finančnú a hmotnú pomoc v súlade s článkom I. Stanov združenia. Z predložených Stanov a to z
článku VI. bod 3, okrem iného vyplýva, že Rada združenia schvaľuje finančnú a hmotnú pomoc v
súlade s článkom I. týchto Stanov. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, rada združenia kreovaná

nebola, združenie nemohlo tak poskytovať zákonným spôsobom hmotnú a finančnú pomoc fyzickým a
právnickým osobám, mohlo plniť len ciele vyplývajúce zo Stanov združenia, ktoré nevyžadujú schválenie
Radou združenia. Taktiež je neprípustné, aby disponovanie s účtom združenia znamenalo , či dokonca
nahradzovalo aj schvaľovanie finančnej a hmotnej pomoci upravenej výlučne v Stanovách združenia.

118. Podľa súdu zo stanov združenia jednoznačne vyplýva, že orgánom združenia nie je podpredseda
združenia. Tento orgán a jeho právomoc vo vzťahu k združeniu v stanovách žiadnym spôsobom
upravená nie je.

119. Dňa 25.03.2015 sa konalo valné zhromaždenie žalobcu, pričom treba uviesť, že skutočnosti v ňom

uvedené vyznievajú sčasti nezrozumiteľne. V tejto zápisnici sa uvádza pod bodom Ad 4 (voľba orgánov
združenia) nasledujúce: návrhy na pozície predsedov a štatutárnych orgánov združenia t.j. pozície
predsedu, podpredsedu a zapisovateľa. K. I. I., podpredseda V. H., zapisovateľ M. H.. Z uvedeného je
zrejmé, ako keby štatutárnym orgánom mal byť aj zapisovateľ, čo odvolací súd považuje za absurdné.
Ďalej je potrebné uviesť, že výsledok tohto valného zhromaždenia nebol prevedený do stanov a ani

nebolo odhlasované rozhodnutie, ktorým by sa menili stanovy v časti určenia orgánov spoločnosti tak, že
jedným z orgánov bude aj podpredseda. Ak by aj súd pripustil, že tento záver valného zhromaždenia bez
ďalšieho znamená vytvorenie funkcie podpredsedu, tak tejto funkcii neboli priradené v rámci združenia
žiadne právomoci a teda by bola iba prázdnou funkciou. Zároveň vzhľadom na nezrozumiteľnosť už
uvedeného by potom za štatutárny orgán mal byť považovaný aj zapisovateľ. Pokiaľ ide o oprávnene

disponovať s bankovými účtami združenia, o tejto záležitosti valné zhromaždenie rokovalo pod bodom
Ad5auznieslosananasledujúcom:,,Predsedazdruženianáslednepredniesolnávrh,ktorýhovoríotom,
že disponovať s účtom združenia môžu minimálne dvaja zvolení členovia svojím podpisom s pripojením
názvu občianskeho združenia.“ Uvedené ustanovenia súd vykladá tak, že disponovať s účtom združenia
napr. prevodom finančných prostriedkov na inú osobu alebo výberom finančných prostriedkov môžu

minimálne dvaja zvolení členovia. Ak však už dôjde k výberu finančných prostriedkov (za účasti dvoch
členov združenia) a tieto získajú podobu hotovosti, toto ustanovenie sa na takúto hotovosť nevzťahuje
a s takouto hotovosťou následne môže disponovať iba predseda združenia ako štatutárny orgán.

120. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade namietal v podanom odvolaní uplynutie dvojročnej premlčacej doby

v predmetnej veci a teda, že z dôvodu premlčania mal súd prvej inštancie zamietnúť vec aj voči
žalovanému v 2/ rade, k tomuto odvolací súd uvádza, že žalobca súdu v rámci procesného
útoku predložil zápisnicu o výsluchu osoby (č.l. 33) a to žalovaného v 2./rade uskutočnenú
na Okresnom riaditeľstve PZ v Prešove zo dňa 06.12.2023, z ktorej vyplýva, že žalovaný 2.na otázku vyšetrovateľa ,,Prečo ste nevydokladovali Občianskemu združeniu Kukulienka použitie
týchto finančných prostriedkov“ odpovedal: ,,Osobne som neviedol ekonomickú agendu občianskeho
združenia a preto neviem z akého dôvodu sa tieto doklady nenachádzajú v účtovníctve občianskeho

združenia“. Súd odpoveď na otázku vyšetrovateľa dopĺňa tým, že tieto zmluvy sa v účtovníctve žalobcu
nenachádzali zrejme preto , že bez jeho vedomia boli podpísané žalovaným 2. a neboli mu predložené.

121. Pokiaľ ide o čas , kedy sa žalobca dozvedel o týchto darovacích zmluvách, odvolací súd v zhode
so súdom I. inštancie uvádza, že sa tak stalo až v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním a to

najskôr po výsluchu žalovaného v II. rade dňa 6.12.2023.

122. Zodpovednosť žalovaného 2. nemôže byť premlčaná, keďže o škode sa žalobca dozvedel najskôr
dňa 06.12.2023. Žaloba bola na súde podaná dňa 27.07.2024, teda v rámci subjektívnej 2 - ročnej
premlčacej lehoty.

123. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 12.01.2022 a teda bola dodržaná aj 3 - ročná objektívna
premlčacia lehota, pričom súd vychádza z úmyslu žalovaného 2.

124. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvodnosť podaného odvolania zo strany žalovaného
v 2/ rade. Potvrdil preto rozsudok vo výrokoch II. a V.

125. Naopak, ako sčasti dôvodné vyhodnotil odvolanie žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti odvolací súd zistil naplnenie dôvodov pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku, a teda rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. zrušil, pretože súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

126. Pokiaľ prvoinštančný súd z tohto pohľadu vec neposudzoval, nevysporiadal sa so všetkými
skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, resp. ním prijaté závery nesprávne právne

odôvodnil, odvolaciemu súdu neostávalo než jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť, vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

127. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ostatné odvolacie námietky neboli pre právne posúdenie
veci podstatné.

128. V ďalšom konaní súd I. inštancie opätovne vec právne posúdi v súlade s vyššie prezentovanými
právnymi závermi odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní tak, aby jeho
úvahy boli preskúmateľné a jednotlivé jeho výroky aby boli odôvodnené. V novom rozhodnutí súd
I. inštancie rozhodne takisto aj o náhrade trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania. Pre

úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na to, že u každého zo žalovaných je uplatnená povinnosť
vrátenia sumy 3 500 Eur z iného právneho dôvodu, v prípade vyhovenia žaloby by ich nemohol súd
na plnenie zaviazať spoločne a nerozdielne, ale vzniká medzi nimi tzv. nepravá solidarita (ako napr.
medzi dlžníkom a ručiteľom), túto v podanej žalobe (návrhu) žalobca vyjadril v požadovanom petite
tak, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného. Takto

uplatnený žalobný nárok je aj podľa odvolacieho súdu správny. Pokiaľ by súd I. inštancie vyhovel
žalobcovi takýmto výrokom, tým sa dosiahne to, že suma 3 500 Eur žalobcovi bude vrátená iba raz.

129. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).