Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125263872
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6125263872.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 2 617,46 EUR s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25Csp/34/2025-150 zo dňa 16. septembra

2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a IV. zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. z o s t á v a n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 655,02 EUR
spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 655,02 EUR od 19.03.2025 až do zaplatenia, všetko
v 100,- EUR mesačných splátkach, s prvou splátkou najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po
právoplatnosti rozsudku a s každou ďalšou splátkou vo výške 100,- EUR vždy do 15. dňa nasledujúceho
mesiaca až do úplného uhradenia (I.), v zbytku súd žalobu zamietol (II.), konanie o zaplatenie sumy

321,67 EUR s príslušenstvom zastavil (III.) a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 62,69 % (IV.).

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzatvorili na diaľku tzv. zmluvu o spotrebiteľskom
úvere – pôžička, na základe ktorej zmluvy poskytol žalobca žalovanému sumu 4 800,- EUR a predmetné
peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v obchodných podmienkach pre úvery

občanom – Prima banka Slovensko, a. s. a vo všeobecných obchodných podmienkach Prima banka
Slovensko, a. s., ktoré listiny tvorili aj jej neoddeliteľnú súčasť, a to za podmienok, že výška úveru bola
4 800,- EUR, druh úveru bola pôžička, bezúčelový úver, typ a výška úrokovej sadzby bola fixná do
splatnosti 8,9 % p. a., poplatok za poskytnutie úveru 240,- EUR jednorazovo, termín splatnosti poplatku
za poskytnutie úveru – v deň čerpania úveru najneskôr do 12.08.2020, súbor poistenia B, poplatok
za poistenie schopnosti splácať úver 3,49 % mesačne, počet úhrad poplatku za poistenie schopnosti

splácať úver 96, periodicita a termín splatnosti poplatku za poistenie schopnosti splácať úver bola
mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaca, výška anuitnej splátky bola 70,45 EUR, termín splatnosti
prvej anuitnej splátky bol stanovený na deň 17.08.2020 s počtom splátok 96 a periodicita a termín
splatnosti bola stanovená mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaca, výška RPMN bola stanovená
na 11,02 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy 11,15 %, celková čiastka, ktorú musí klient
zaplatiť, bola 7 003,20 EUR, odplata 14,77 %, úrok z omeškania 5 % p. a., poplatok za vklad v hotovosti

na úverový účet 3,- EUR a poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti 0,5 % z predčasne
splatenej splátky. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplácal splátky riadne a včas, výzvou na vrátenieomeškaných splátok z 16.01.2025 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 302,28 EUR
pozostávajúcej z istiny 198,80 EUR, zmluvný úrok 70,67 EUR, úrok z omeškania 2,81 EUR a zmluvnej
pokuty, poplatku 30,- EUR. Výzva bola žalovanému doručená 22.01.2025. Výzvou na splatenie úveru

zo dňa 20.04.2025 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2 795,65 EUR, a to najneskôr
do 18.03.2025, kedy stanovil žalobca žalovanému splatnosť celého dlhu.
3. Vzhľadom k tomu, že žalobcom bola žaloba v časti zaplatenia istiny 321,67 EUR s príslušenstvom
vzatá späť, súd v zmysle ust. § 144, § 145 ods. 1, 2 a 3 a § 146 ods. 1, 2 CSP v tejto časti
konanie zastavil. Ďalej konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.07.2020 neobsahuje

(jednoznačne a zrozumiteľne uvedené) náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodu absencie týchto náležitostí poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatku a s prihliadnutím na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Napokon oboznámením
sa s obsahom celého spisu zistil, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie si
povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, a
to zistiť príjmy, výdavky, rodinný stav spotrebiteľa, teda nezisťoval/neprihliadal na údaje z príslušnej

databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
I z tohto dôvodu uvedené má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.
4. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovanému bola poskytnutá istina 4 800,- EUR a do zosplatnenia
úveru žalovaný uhradil 3 727,71 EUR a pred podaním žaloby (po zosplatnení) sumu 95,59 EUR
a následne po podaní žaloby sumu 171,67 EUR a 150,- EUR, čo spolu predstavuje sumu 4 144,98 EUR.

V čiastke 321,67 EUR bola žaloba zobratá späť a konanie bolo zastavené, preto zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny 655,02 EUR s príslušenstvom vychádzajúc z toho, že bola poskytnutá suma 4 800,-
EUR a žalovaný uhradil celkovo 4 144,98 EUR. S poukazom na zanedbanie povinnosti poskytovateľa
spotrebiteľského úveru – bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi sumu rozdielu medzi poskytnutým úverom a splatenou časťou úveru. Preto vo zvyšnej

časti žalobu zamietol. Z priznanej istiny žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa
19.03.2025, keď celý úver bol zosplatnený dňom 18.03.2025. O trovách konania rozhodol s poukazom
na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na úspech v spore žalovaného a neúspech žalobcu.
5. V zákonom stanovenej lehote proti výrokom II. a IV. podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces

a zhodnoteniu dôkazov namietal, že žalovaný bol ochotný uzavrieť zmier so žalobcom a bol ochotný
splácať celú žalovanú sumu v mesačných splátkach po 150,- EUR, na čo žalobca reagoval, že navrhne
uzatvorenie zmieru v súdnom konaní a žalovaného informoval o tom, že návrh zmieru bude žalovanému
zaslaný súdom na odsúhlasenie. Uvedené vyplynulo z mailovej komunikácie žalovaného so žalobcom
v období od 22.04.2025 do 30.04.2025 a podaním zo dňa 02.05.2025 navrhol súdu schválenie zmieru

a zaktualizoval petit súdneho rozhodnutia. Žalobca opakovane navrhol súdu schválenie súdneho zmieru
a poukázal na dôkaz mailovú komunikáciu so žalovaným. V odôvodnení súdneho rozhodnutia nie je
žiadna zmienka o vyššie uvedených skutočnostiach o tom, že strany sporu chceli uzavrieť súdny zmier.
Zmätočné a nelogické sa tiež v rozpore s uvedeným javí odôvodnenie obsiahnuté v bodoch 38. až 40.
súdneho rozhodnutia, keď súd stroho konštatoval, že žalobca súhlasil s možnosťou splácania dlhu vo

forme splátok, avšak tiež neuviedol výšku splátky a keďže splátka podľa zmluvy bola vo výške 70,45
EUR a žalovaný svoje majetkové pomery nezdokladoval, zaviazal žalovaného – spotrebiteľa splácať
priznanýdlhvsplátkachpo100,-EUR.Súdsadopustilpochybeníspočívajúcichvarbitrárnomhodnotení
dôkazov, úplne odignoroval dôkazy, z ktorých vyplynulo, že strany sporu chcú uzavrieť súdny zmier
a nerešpektoval tak procesné pravidlá hodnotenia dôkazov a neprihliadal na rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli pre rozhodnutie veci významné. Ďalej namietal nedostatočné a riadne odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, v ktorej súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako
aj Najvyššieho súdu SR. Má za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, preto
úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle bodu 1.1 zmluvy sú neoddeliteľnou
súčasťou aj obchodné podmienky banky, a to obchodné podmienky pre úvery občanom – Prima banka

Slovensko, a.s. a všeobecné obchodné podmienky – Prima banka Slovensko, a.s., a teda niektoré
z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú
v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v uvedených obchodných podmienkach.
Súkromné právo, ako aj právny poriadok SR (§ 273 Obchodného zákonníka) umožňuje, aby bola
uzatvorená zmluva s obsahom viacerých na seba nadväzujúcich listín. Poukázal na rozsudok Súdneho

dvora EÚ sp. zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 v obdobnej veci, kde bolo konštatované, že zmluva
nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice
č. 48/2008/ES z 23.04.2008 musia byť vyhotovené písomne a musia byť neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. V zmluve je pritom uvedený riadny odkaz na všeobecné obchodné podmienky, obchodnépodmienky, pričom tieto dokumenty boli žalovanému predložené. Rovnako poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 a na rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Pokiaľ ide
o povinnú náležitosť – dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, túto je možné vyvodiť z bodu

1.2 zmluvy základné podmienky, kde je uvedený termín splatnosti prvej anuitnej splátky, údaj o počte
anuitných splátok a údaj o tom, že periodicita anuitných plátok je mesačná a termín ich splatnosti je v 15.
deň kalendárneho mesiaca. Vychádzal aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/277/2021,
ako aj 7Cdo/99/2021 a iné. Bližšie podmienky upravujúce čerpanie úveru boli dohodnuté v článku
2.3 a 3.3 obchodných podmienok. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, tento bol

dohodnutý v bode 1.2 zmluvy, z ktorého vyplýva, že bola dohodnutá fixná do splatnosti 8,9 % p. a.
Taktiež v obchodných podmienkach 2.5 a 3.4 bolo dohodnuté úročenie. Tvrdenie, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal splnenie povinnosti, a to zisťovať príjmy, výdavky, rodinný stav spotrebiteľa
a že nezisťoval/neprihliadal na údaje z príslušnej databázy alebo registra, je nepravdivé a nemá oporu
v dôkazoch priložených k zmluve. V žalobe uviedol, že s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného
ako žiadateľa o úver a priložil dôkazy, z ktorých pri skúmaní bonity vychádzal, a to žiadosť o úver,

kreditný report (výstup zo SRBI//NRKI) a výpisy z osobného účtu žalovaného za obdobie posledných
troch mesiacov pred poskytnutím úveru. Nie je zrejmé, či sa súd vôbec s týmito dôkazmi a s tvrdením
žalovaného vysporiadal, keďže ani táto okolnosť z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva. Súd
nespravodlivo zhodnotil, že žalobca zanedbal svoju zákonnú povinnosť, pričom mal navyše porušiť
hrubo svoje povinnosti, v dôsledku čoho súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobca

vykonal riadne dopyt do úverového registra a výsledkom tohto dopytu bol výstup z úverového registra
vo forme listiny označenej ako kreditný report, ktorý je prílohou žaloby. Zobral do úvahy tiež príjmy,
výdavky aj rodinný stav žalovaného, teda postupoval v zmysle § 7 ods. 19 až 42 zákona č. 129/2010
Z. z. Z kreditného reportu vyplynulo, že žalovaný mal jeden existujúci záväzok, a to povolený debet na
bežnom účte s úverovým rámcom 200,- EUR a tento záväzok žalovaný splácal riadne a úverový rámec

neprekračoval. Spoločný register bankových informácií predstavuje databázu údajov, resp. informačný
systém vytvorený na základe informácií, ktoré poskytujú banky spoločnosti Slovak Banking Credit
Burrau s.r.o. ako prevádzkovateľovi SRBI. Zo žiadosti o poskytnutie úveru získal informácie o rodinnom
stave žalovaného, o výdavkoch žalovaného a o tom, že bol zamestnaný. Na základe údajov z výpisov
z osobného účtu žalovaného bol žalovanému poskytnutý úver ako predschválený úver, ktorého výška

bola určená vopred, bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii
spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť
o ďalšie informácií z interných zdrojov alebo externých zdrojov, keďže žalobca viedol pre žalovaného
osobný účet. Banka nebola povinná overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej
poisťovni. Národná banka Slovenska vydala 14.11.2017 opatrenie č. 10/2017, ktorým sa ustanovili

podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s účinnosťou od 01.01.2018.
Za príjem spotrebiteľa za posledné tri mesiace bolo možné objektívne považovať tieto kreditné obraty,
a to v apríli 2020 vo výške 2 724,02 EUR, v máji 2020 vo výške 2 150,46 EUR a v júni 2020 vo
výške 1 848,28 EUR. Výška výdavkov klienta na peňažné záväzky predstavovala spolu 76,45 EUR,
z toho 6,- EUR ako 3 % úverového rámca 200,- EUR povoleného prečerpania na osobnom účte

a 70,45 EUR nová výška splátky v zmysle úverovej zmluvy. Poukázal na rozhodnutia všeobecných
súdov. Namietal nezákonnosť postupu súdu s poukazom na ust. § 151 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia. Súd žalobcu na doplnenie žaloby, resp. ďalších skutkových tvrdení nevyzval. Konanie pred
súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov, a preto im musí byť

vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie svojich procesných
práv. Uvedené vychádza z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/2015, ako aj z rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov. Vzhľadom na uvedené má za to, že úver nemožno považovať za bezúročný
a bez poplatkov a žalobca má nárok na zvyšok uplatnenej a súdom nepriznanej istiny s príslušenstvom.
Odvolanie je dôvodné, a preto navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť žalobe

v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že mesiaci jún 2025 došlo k dohode, podľa ktorej sa
žalovaný zaviazal splácať istinu v pravidelných mesačných splátkach po 150,- EUR a túto povinnosť
si riadne plnil, čo je preukázané potvrdeniami o úhradách, čiže výpisom z bankového účtu. Napriek

tomu žalobca 18.09.2025, teda iba dva dni po vynesení rozsudku, sa rozhodol bezdôvodne, šikanózne
a diskriminačne zrušiť bankový účet žalovaného. Ako dôvod uviedol údajný záporný zostatok, ktorý
však vznikol v dôsledku neoprávneného účtovania úrokov zo strany žalobcu. Tento krok žalobcu je
o to neodôvodnenejší, že v čase zrušenia účtu existovala platná dohoda o splátkach, ktorú žalovanýdodržiaval. Žalovaný má preto za to, že zrušenie bankového účtu bolo vykonané so zámerom zamedziť
mu v preukazovaní neoprávnených zrážok a úrokov. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, v plnom rozsahu sa
s ním stotožňuje, aj s právnou argumentáciou týkajúcou sa neunesenia dôkazného bremena žalobcu.

Stotožňuje sa so záverom, že podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za
hrubé porušenie povinností sa považuje situácia, keď veriteľ posudzuje schopnosť spotrebiteľa splácať
úver bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušných registrov a databáz, ktoré slúžia na posudzovanie schopností spotrebiteľa splácať

úver. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.07.2020 neobsahuje zákonom požadované náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nevykonal žiadne riadne
preverenie bonity žalovaného, a teda nekonal s odbornou starostlivosťou. V odvolaní žalobca udáva
mylné tvrdenia o osobných pomeroch žalovaného, konkrétne, že je ženatý, hoci žalovaný je slobodný.
Navyše, žalobca argumentuje prevereniami, ktoré údajne vykonal dodatočne po podpise zmluvy, čo
nemôže mať právny význam pri posudzovaní splnenia povinností veriteľa v čase uzavretia zmluvy.

Tvrdenie žalobcu, že preverovanie prebehlo nazeraním do bankových operácií žalovaného, považuje
za právne irelevantné a neprofesionálne, ide o zavádzajúce tvrdenia žalobcu, ktorý si svoju zákonnú
povinnosť pred poskytnutím úveru nesplnil. Preto je nutné považovať poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
7. Žalobca v replike uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania. Tvrdenie žalovaného o tom, že

splatil celú súdom určenú istinu vo výške 655,02 EUR, je nepravdivé. Žalovaný ad absurdum tvrdí,
že neuhradené úroky z omeškania majú byť údajne vo výške 13,38 EUR a že tieto si mal žalobca
jednostranne započítať voči úrokom vo výške 1 499,08 EUR účtovaných za obdobie od 17.08.2020 do
05.02.2025. Je absolútne nezmyselné tvrdenie o započítavaní tejto sumy voči úrokom 1 499,08 EUR.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že všetky zaplatené úroky 1 499,08 EUR súd odpočítal

od celkovej sumy poskytnutej istiny úveru 4 800,- EUR z dôvodu, že súd zastal názor o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Takéto ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenie žalovaného žalobca
rázne odmieta. Nie je mu zrejmé, ako má súvisieť zrušenie osobného účtu žalovaného vedeného
u žalobcu s týmto konaním, v ktorom si žalobca uplatňuje svoj nárok z titulu porušenia zmluvy
ospotrebiteľskomúvere.Osobnýúčetbolžalovanémuzriadenýnazákladeinéhoosobitnéhozmluvného

vzťahu, a to na základe zmluvy o účte, ktorej porušením zo strany žalovaného sa jeho osobný účet dostal
do nepovoleného debetu. Nedôvodné je tiež tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca pred poskytnutím
úveru riadne neskúmal bonitu žalovaného. Žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení ani odvolaní nikdy
netvrdil, že vykonal preverenia až dodatočne po podpise zmluvy a zdôrazňuje, že skúmanie schopnosti
žalovaného splácať poskytnutý úver zrealizoval pred poskytnutím úveru, čo aj dostatočne preukázal.

Okrem iného, vychádzal aj z údajov poskytnutých mu žalovaných v žiadosti o poskytnutie úveru a práve
v tejto žiadosti žalovaný uviedol, že je ženatý. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. Z priznania žalovaného, že nebol ženatý, ale slobodný, možno jednoznačne usúdiť porušenie
jeho zákonných povinností. Má za to, že jeho odvolanie je dôvodné a úverová zmluva obsahuje všetky

zákonom požadované náležitosti a bonita žalovaného bola pred poskytnutím úveru overená a posúdená
v dostatočnom rozsahu. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) po preskúmaní rozhodnutia

v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP vo
výrokoch II. a IV. zrušil a v tomto rozsahu vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, ako aj dôvodmi odvolania a nakoľko žalobca
svojím odvolaním napadol výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, pokiaľ ide o uplatnené
poplatky a úroky, ako aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd podrobil

preskúmavacej odvolacej činnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu. Výrokom I.
bolo čiastočne vyhovené žalobe, keď žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu 655,02 EUR
spolu s úrokom z omeškania, ako aj pokiaľ bolo čiastočne konanie o zaplatenie sumy 321,67 EUR
s príslušenstvom zastavené pre späťvzatie žaloby, v tomto rozsahu nebolo podané odvolanie žiadnou
zo sporových strán, preto v tejto časti odvolací súd rozhodnutie nepreskúmava a nezaujíma k nemu

žiadne stanovisko.
10. Odvolacia námietka, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s navrhovaným zmierom nie je
dôvodná. Z obsahu spisu síce vyplýva, že žalobca podaním na č.l. 84 navrhoval schválenie zmieru,
ktorý návrh bol žalovanému súdom prvej inštancie zaslaný prípisom zo dňa 10.06.2025. Uvedenúzásielku si žalovaný neprevzal a doručenie bolo na základe fikcie dňa 04.07.2025. Podaním doručeným
súdu dňa 01.09.2025 žalobca zobral čiastočne žalobu späť a opätovne navrhol schválenie zmieru
v presnom znení, keď predtým už bol vo veci stanovený termín pojednávania na deň 16.09.2025

a žalovaný si predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 08.08.2025. Stanoveného pojednávania sa
nezúčastnila ani jedna zo sporových strán, pričom žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil
konať v jeho neprítomnosti a žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedeného vyplýva, že neboli
splnenépodmienkynaschváleniežalobcomnavrhovanéhozmieru,keďžežalovanýsaknemunevyjadril
a pojednávania sa nezúčastnil. Preto nie je možné konštatovať, že konanie pred súdom prvej inštancie

v tejto časti vykazuje vady.
11. Žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu je
nepreskúmateľné. Odvolací súd považuje uvedenú odvolaciu námietku za opodstatnenú, keď súd prvej
inštancie iba stroho odôvodnil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatné náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2/ písm. d/, e/ a g/ zák.č. 129/2010 Z.z. a že z obsahu spisu zistil, že žalobca
nezisťoval bonitu žalovaného pred uzatvorením zmluvy.

12. Pokiaľ ide o náležitosť spočívajúcej v dobe trvania zmluvy odvolací súd poukazuje na obsah spornej
zmluvy a v tej súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/277/2021, v ktorom bolo
konštatované, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich
uvádzali presný termín konečnej splatnosti, keď postačuje len uvedenie dĺžky, či doby trvania zmluvy,
teda nie v podobe konkrétneho dátumu. Obdobne napr. aj 5Cdo/31/2023, 1Cdo/200/2022.

13. K podmienkam upravujúcich čerpanie spotrebiteľského úveru odvolateľ poukazoval na to, že zmluva
odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky a tieto sú platnou neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, pričom bližšie podmienky upravujúce čerpanie úveru boli dohodnuté v čl. 2.3 a 3.3
Obchodných podmienok. Súd prvej inštancie sa však uvedenými náležitosťami nevysporiadal žiadnym

spôsobom.
14. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť, a to úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru. Zmluva v bode 1.2 konštatuje typ a výšku úrokovej sadzby: Fixná do
splatnosti 8,9 %. Súd prvej inštancie k tomuto bodu neprodukoval žiadne konštatovanie, a prečo teda
uvedené nepovažoval za náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zák.č. 129/2010 Z.z.

15. Napokon žalobca namietal nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia ohľadom
skúmania bonity žalovaného a poukázal na dôkazy predložené spolu so žalobou. V prvom rade odvolací
súd vo všeobecnosti podotýka, že povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa je v našom právnom
poriadku zakotvená v § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o transpozíciu čl. 8 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a

o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“). Podľa tohto ustanovenia je veriteľ pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Nemožno

pochybovať, že dôkazné bremeno pri overení toho, či si veriteľ splnil túto zákonnú povinnosť, je na
strane veriteľa, čo zákonodarca zdôrazňuje priamo v ust. § 7 ods. 17 písm. b) za bodkočiarkou zákona
č. 129/2010 Z.z..

16. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dáva do pozornosti recentný nález Ústavného súdu SR č.k.

II. ÚS 530/2024-39 zo dňa 12. februára 2025 zaoberajúci sa vyššie uvedenou povinnosťou veriteľa, ako
aj povinnosťou všeobecných súdov ex offo skúmať jej splnenie, v ktorom Ústavný súd SR akcentoval
nasledovné: „Súd rozhodujúci vo veci je povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi
okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity
veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale aj normami európskeho

práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami
na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno
očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie
preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť
aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými skutočnosťami vysporiadal a

napokon či to urobil správne, a preto mu mohol úver poskytnúť.“ V odôvodnení označeného nálezu
Ústavný súd SR uviedol nasledovné:„29. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu je pre spotrebiteľa nepochybne
viac než podstatná, pretože chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej
neschopnosti [pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) LCL Le Crédit

Lyonnais SA proti Fesihovi Kalhanovi z 27. marca 2014, C-565/12, bod 42]. Súdny dvor citovanú
smernicu vykladá tak, že ,,existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu
nevedomosti nebude dovolávať právnej normy určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21. apríla 2016,
Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 65, ako aj citovaná judikatúra)“ (rozsudok
Súdneho dvora OPR-Finance s.r.o. proti GK z 5. marca 2020, C-679/18, bod 22). Zjednodušene

povedané, v mnohých prípadoch je dlžník len laik, ktorý má predstavu o tom, koľko si chce požičať, ale
veriteľ je ten, kto má odborné skúsenosti a vedomosti, a vie preto vyhodnotiť aj to, koľko si klient požičať
môže, aby to vedel splácať, a právny predpis k tomu v zásade normuje aj metodiku a nástroj na báze
vstupných údajov pre konkrétny výpočet (§ 7 ods. 20 a 41 zákona o spotrebiteľských úveroch).

32. Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov
a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale zrejmé, že na to, aby bolo
možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu – teda preukázať aj to,
že bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom
bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho a odborného posúdenia by

totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti veriteľa sledovalo – chrániť spotrebiteľa pred
nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou.

33...........Aj na platobnej neschopnosti dlžníkov teda môže veriteľ „zarobiť“, a preto je potrebné

vyhodnocovať, či platobnú schopnosť dlžníka mohol už pri poskytovaní úveru racionálne predpokladať
alebo nie – jednoducho povedané, či neposkytol úver napriek tomu, že bolo už na začiatku zrejmé, že
ho dlžník nebude vedieť splácať.

34. Uvedené platí napriek tomu, že tieto aspekty poskytovania úveru nevyplývajú z doslovného znenia
§ 7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednak je potrebné vziať do úvahy slovíčko
„najmä“ v § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednak je potrebné prihliadať na účel a cieľ čl.
8 smernice, ktorým je nielen ochrana samotného spotrebiteľa, ale aj posilnenie zodpovednosti veriteľa
a zabránenie poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru (rozsudok Súdneho dvora CA Consumer

Finance z 18. decembra 2014, C-449/13, bod 43; zvýraznenie pridané ústavným súdom, pozn.)....

41. Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi
okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity
veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale aj normami európskeho

práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami
na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno
očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie
preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť
aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými skutočnosťami vysporiadal a

napokon či to urobil správne, a preto mu mohol úver poskytnúť.“
17. Sumarizujúc tak vyššie uvedené, Ústavný súd SR zdôraznil odkazom na ním identifikované
rozhodnutia Súdneho dvora povinnosť vnútroštátneho súdu rozhodujúceho vo veci skúmať ex offo
porušenie niektorých ustanovení spotrebiteľského práva, čo subsumuje aj povinnosť súdu ex offo
skúmať tiež dodržanie povinnosti veriteľa konať nielen s formálnou, ale s odbornou starostlivosťou

pri prieskume úverovej bonity klienta (teda dodržanie povinnosti veriteľa stanovenej v článku 8 vyššie
označenej smernice), ktorý postup, ak je správny, zodpovie, ako sa veriteľ so zisteniami získanými v
takomto procese vysporiadal a na základe čoho dospel k záveru, že v jeho prípade nejde o klienta
nebonitného(pokiaľmuúverposkytol,akotomuboloajvposudzovanejveci),pretožeprávezamedzenie
poskytovania úverov nebonitným spotrebiteľom je zmyslom a podstatou vyššie uvedenej zákonnej

povinnosti veriteľa ochraňujúcej záujem slabšieho spotrebiteľa.
18. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom v napadnutom rozsudku nevyhodnotil žalobcom predložené dôkazy (č.l. 43, 46-57), ktorýmipreukazoval žalobca svoje tvrdenia v žalobe v časti II. o splnení si povinnosti podľa § 7 zák.č. 129/2010
Z.z.

19. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností a úvah odvolaciemu súdu neostala iná
možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu.
20. Úlohou súdu prvej inštancie so zreteľom na vyššie uvedené nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia,
ako aj uvedené východiská v náleze Ústavného súdu SR tak bude aj v okolnostiach danej veci posúdiť

splnenie povinnosti veriteľa vo všetkých aspektoch súvisiacich s poskytovaním úveru, vyhodnotiť, či
z dostatočného podkladového materiálu správne veriteľ posúdil, či žalovanému mohol požičať sumu
žiadaného/poskytnutého úveru s predpokladom, že to bude aj splácať, že ho to neuvrhne do ťaživých
podmienok (nezhorší jeho postavenie), a opätovne sa zaoberať obsahom povinných náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Predovšetkým náležite zistí skutkový stav tak, aby mal oporu vo vykonaných
dôkazoch, dôsledne sa vysporiada aj so zásadnou argumentáciou sporových strán a všetkými ich

relevantnými námietkami prezentovanými tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom
konaní a znova rozhodne o žalobnom nároku. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní podľa kritérií
uvedených v ustanovení § 220 CSP. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiaodvolaciehosúduoprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).