Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325200683
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4325200683.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. XX/X/XXX, XXXX D., Rakúsko, zastúpeného advokátom B. E. F., G., D. XX, proti matke maloletého
D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., B. F. XXX/XX, prechodne bytom I., D. XXXX/XX, zastúpenej
advokátkou JUDr. Kristínou Kosmályovou, Nitra, Štefánikova trieda 2/3, a proti maloletému B. J. B., nar.

XX.X.XXXX, zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,
Ľudovíta Štúra 53, Levice, v konaní o zapretie otcovstva, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku
Okresného súdu Levice č.k. 10Pc/11/2025-45 zo dňa 20.5.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom zo dňa 20.5.2025 Okresný súd Levice určil, že navrhovateľ A. B. nie je otcom maloletého
B. J. B. a súčasne matke maloletého uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu
100%.

Vo veci samej rozhodol súd prvého stupňa na základe zhodného vyjadrenia účastníkov konania o tom,
že navrhovateľ nemôže byť otcom maloletého B. J. nakoľko s jeho matkou nežil v spoločnej domácnosti
a intímne sa s ňou nestýkal už od apríla 2022.
V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že
v konaniach podliehajúcich režimu Civilného mimosporového poriadku v zásade v súlade s § 52 CMP
platí, že si trovy konania platí každý z účastníkov sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na ich

náhradu od iného účastníka.
V konaniach vo veciach určenia rodičovstva (do ktorých spadá i konanie o zapretie otcovstva), je
prelomené generálne pravidlo, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Nárok
na náhradu trov konania vzniká účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, za predpokladu, že úspešný
účastník konania urobil úkon smerujúci k uplatneniu náhrady trov konania, keď v súlade s § 57 CMP o
trovách konania možno rozhodnúť len na návrh.

V prejednávanej veci súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania ako účastníkovi
úspešnému v konaní, majúc za to, že to možno spravodlivo požadovať, keď matke maloletého, majúc
vedomosť, že navrhovateľ nie je biologickým otcom, nič nebránilo po narodení maloletého dieťaťa
iniciovať konanie o zapretie otcovstva.

2.Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku o náhrade trov konania podala matka maloletého v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby súd žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Podľa jej názoru v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a individuálne okolnosti,
ktoré opodstatňujú nepriznanie náhrady trov žiadnemu z účastníkov, pričom takéto rozhodnutie by
odrážaloprincípyspravodlivosti,zohľadňovalobyrealituvzťahovmedziúčastníkmiapredchádzalobyjej
penalizácii v situácii, ktorú nezavinila a v ktorej sama preukázala zodpovednosť a ochotu situáciu riešiť.
Poukazovala na to, že jej sociálna a majetková situácia je mimoriadne nepriaznivá, je bez zamestnania

a jediným jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur mesačne a výživné na maloleté dieťa
vo výške 300 eur mesačne s prídavkom 60 eur, z čoho zabezpečuje výživu a starostlivosť o dve maloleté
deti, jej výdavky presahujú jej príjmy a jej zdravotný stav je vážny – trpí tetaniou a srdcovými problémami,
mala by podstúpiť operáciu, ktorú si však vzhľadom na finančnú a rodinnú situáciu nemôže dovoliť.
Podľa odvolateľky sú ekonomické pomery navrhovateľa neporovnateľne lepšie – podľa výpisu
z dôchodkového fondu z roku 2022 mal príjem vo výške 47.299,58 eur ročne, pričom odvtedy jeho príjem

nepochybne vzrástol.
Má za to, že v konaní o zapretie otcovstva by nepriznanie náhrady trov žiadnemu z účastníkov malo
byť pravidlom, pokiaľ sa nepreukáže zneužitie práva alebo šikanózne správanie, čo v tomto prípade
nenastalo. Ona konala v dobrej viere a v záujme dieťaťa, v konaní o rozvod manželstva uviedla, že
navrhovateľ nie je otcom dieťaťa, ktorého narodenie v tom čase iba očakávala, navrhovateľ sám netvrdil,

že by ho v otázke otcovstva zavádzala, žiadala ho, aby prišiel na Slovensko a spolu vyriešili záležitosť
týkajúcu sa maloletého. Nemala vedomosť o tom, že sama môže konanie na súde iniciovať.

3.
Navrhovateľ vo svojom stručnom vyjadrení k odvolaniu matky maloletého navrhol rozhodnutie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, poukazujúc na to, že matka už v čase počatia maloletého
mala vedomosť o tom, že on nie je otcom, a až do podania žaloby nevykonala žiadne úkony smerujúce
k odstráneniu ňou zavineného právneho stavu.

4.

Podľa § 2 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok)
Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník
konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 52 CMP

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 CMP
V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať
náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak

to možno spravodlivo požadovať.

Podľa § 388 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok)
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie,
ani na jeho zrušenie.

Podľa § 392 CSP
Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje
uznesením.

Podľa § 86 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine)
(1) Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich,
že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

(2) Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže

otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne
spochybňujúcich otcovstvo.

Podľa § 88 ZoR(1) Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z
nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

(2) Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

5.
Odvolacísúdzasplneniaprocesnýchpodmienokprejednal vecbeznariadeniapojednávania,oboznámil

sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku matky
maloletého.

6.
Súdprvéhostupňavodôvodnenírozsudkuvzásadesprávne uviedol,ževkonaniachvoveciachurčenia
rodičovstva, medzi ktoré patrí aj konanie o zapretie otcovstva, možno podľa § 53 CMP úspešnému

účastníkovi priznať náhradu trov voči účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal, ak to možno spravodlivo
požadovať.
Aplikáciu tohto ustanovenia na konkrétny prípad však už súd dôslednejšie nevysvetľoval, v súvislosti
so spravodlivosťou požadovania náhrady trov od matky maloletého sa obmedzil na konštatovanie, že
matke, ktorá mala vedomosť o tom, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého, nič nebránilo

iniciovať konanie o zapretie otcovstva, ktoré konštatovanie ale neposkytuje žiadnu logickú súvislosť so
spravodlivosťou náhrady trov konania.

7.
Spravodlivosť požadovania náhrady trov konania v zmysle § 53 CMP je primárne spájaná so skutkovými

okolnosťami prípadu a s pomermi účastníkov, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku prakticky
nespomenul, keď rozhodnutie vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 221 písm. a) CSP
podrobnejšie neodôvodňoval. Jedinou a z hľadiska rozhodnutia vo veci samej zásadnou skutkovou
okolnosťou uvedenou v rozhodnutí je zhodné potvrdenie navrhovateľa a matky maloletého (pôvodne
manželov),žesaintímnenestýkaliužpodobujednéhorokaprednarodenímmaloletého,zčohosúčasne

možno bez ďalšieho dôvodne usudzovať, že rovnako ako matka aj navrhovateľ mal od narodenia
maloletého vedomosť o tom, že nemôže byť jeho otcom.
Zapretie otcovstva pritom nie je povinnosťou, ale právom, a to ako manžela matky, ktorému svedčí
domnienka otcovstva, tak aj matky dieťaťa. Samotné neuplatnenie tohto práva niektorým z nich nie je
možné sankcionovať povinnosťou náhrady trov účastníkovi, ktorý toto právo úspešne uplatnil.

Vychádzajúc z týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že okolnosti prípadu zistené súdom
prvého stupňa, ale aj vyplývajúce z podaní účastníkov v odvolacom konaní, neposkytujú zákonný
dôvod pre priznanie práva na náhradu trov z procesného hľadiska úspešnému navrhovateľovi voči
formálne neúspešnej matke maloletého, ktorej procesné stanoviská uplatnenému nároku navrhovateľa
neodporovali.

8.
Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako nesprávne zmenil a podľa
§ 52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že rozhodnutie o náhrade trov konania má vždy charakter uznesenia (hoci

môže byť zahrnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodoval vo veci samej), rozhodol odvolací súd o tejto
zmene v zmysle § 392 CMP uznesením.

9.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

10.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).