Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11P/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8326200231
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Obušeková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8326200231.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Humenné,
dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G. a otec C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. H. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

1. Z v e r u j e maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX dočasne do osobnej starostlivosti matky.

2. Otec je p o v i n n ý prispievať dočasne na výživu maloletého A. sumou 150,00 Eur mesačne, a to
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

3. Otec je p o v i n n ý prispievať dočasne na výživu manželky sumou 150,00 Eur mesačne, a to do
15. dňa v mesiaci vopred.

4. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým synom každú sobotu v čase od 13:30 hod. do 16:00

hod. bez prítomnosti matky a každú nepárnu nedeľu v čase od 13:30 hod. do 16:00 hod. bez prítomnosti
matky s tým, že matka je povinná maloletého pripraviť a otcovi odovzdať v uvedený čas v miestne
bydliska matky a otec je povinný maloletého odovzdať v uvedený čas matke v mieste jej bydliska.

5. Otec je o p r á v n e n ý kontaktovať maloletého syna prostredníctvom videohovoru každý utorok a
každý štvrtok od 18:30 hod. do 18:45 hod., pričom matka je povinná maloletého na tento kontakt riadne

pripraviť a umožniť jeho realizáciu.

II. Toto neodkladné opatrenie bude t r v a ť do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. U k l a d á matke povinnosť, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podala na
tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému A. B., nar.

XX.XX.XXXX alebo návrh na rozvod manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala dňa 26.01.2026 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd
maloletého dočasne zveril do jej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou
350 Eur mesačne a prispievať na výživu jej ako manželky sumou 300 Eur mesačne, vždy do 15. dňa

v mesiaci.2. Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého uzavrela manželstvo dňa 30.09.2023. Nakoľko
manžel opustil spoločnú domácnosť dňa 10.01.2026, maloleté dieťa zostalo výlučne v jej osobnej
starostlivosti. V súvislosti s ich konfliktmi bola raz privolaná polícia. Napriek nezhodám nebráni styku

otca s maloletým. Umožňuje a navrhuje, aby styk otca s maloletým prebiehal vždy po predchádzajúcej
dohode na konkrétny deň a čas a to za prítomnosti matky vzhľadom na nízky vek dieťaťa, bez konfliktov
a v pokojnom prostredí. Zohľadňuje skutočnosť, že otec pracuje turnusovo v I.. Momentálne je na
rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavky na deti. Poberá výživné na
maloletú dcéru z predchádzajúceho vzťahu, ktoré je určené výlučne na zabezpečenie jej potrieb. Od

16.01.2026 hradí nájomné a náklady na bývanie sama a zabezpečuje všetky potreby maloletých detí.
Otec na výživu maloletého a ani jej neprispieva vôbec, hoci pracuje v zahraničí s príjmom presahujúcim
4000 Eur mesačne. Vzhľadom na výšku jej príjmu a rozsah jej výdavkov, jej momentálne finančné
možnosti nie sú dostatočné na zabezpečenie základných životných potrieb seba a maloletých detí,
vrátane úhrady bývania, bez príspevku zo strany otca.

3. Dňa 30.01.2026 bolo súdu doručené vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý k veci uviedol, že
matka sa o otcovi maloletého v minulosti (v predchádzajúcom vzťahu) vyjadrovala vždy iba pozitívne.
Už v čase riešenia týchto problémov (problémov s úpravou vzťahov medzi rodičmi maloletej dcéry
navrhovateľky) mala matka partnera, ktorý sa neskôr stal jej manželom (teraz otec maloletého A.).
Po narodení maloletého A. sa manželia rozhodli osamostatniť a odsťahovali sa z domácnosti starých

rodičov z E. F. G. do prenajatého bytu v I.. Aktuálne už v tomto byte na I. J. býva iba matka s obidvoma
deťmi a otec sa vrátil bývať k svojim rodičom do F. H.. Otec kolízneho opatrovníka požiadal o pomoc
ako prvý dňa 15.01.2026. Rodičia maloletého kvôli dlhodobo pretrvávajúcim manželským problémom
skutočne odo dňa 10.01.2026 nežijú v spoločnej domácnosti. Od tohto dňa medzi nimi došlo k ďalším
nezhodám a hádkam týkajúcich sa najmä spôsobu odovzdania a prevzatia osobných vecí otca z bytu,

z ktorého sa odsťahoval. Pri týchto stretoch boli viackrát prítomní viacerí členovia oboch rodín manželov,
čím partnerský konflikt prekročil svoje hranice smerom k širším rodinám a od toho času ovplyvňuje aj
výkon rodičovských práv a povinností manželov. So súhlasom oboch rodičov im bola sprostredkovaná
psychologická pomoc na referáte poradenské-psychologických služieb ÚPSVR Humenné, ktorá sa
začne realizovať dňa 09.02.2026 osobnou konzultáciu s otcom maloletého a dňa 11.02.2025 osobnou

konzultáciou s matkou maloletého. Návrh matky maloletého, aby sa stretnutia dieťaťa s druhým rodičom
uskutočňovali vždy po tom, čo sa rodičia vopred dohodnú na presnom dni a čase, vníma otec voči
svojej osobe ako obmedzujúci, zatiaľ čo matka dieťaťa si podľa neho ponecháva právo mať vo veci
pomyselné posledné slovo, a to s poukazovaním na nepravidelný denný režim mal. dieťaťa, ktorý sa v
tomto vekovom období ešte len začína ustaľovať. K stretnutiam mal. A. s otcom teda zatiaľ dochádza

nepravidelne a nesystematicky. Pán B. úradu uviedol, že svojej povinnosti živiť vlastné dieťa rozumie a
neskôr ich informoval, že dňa 26.01.2026 na účet matky zaslal 150 Eur. Pani B. sa spolu s dvoma mal.
deťmi odo dňa 10.01.2026 preukázateľne zdržiava v prenajatom byte v I. sama, bez finančnej či osobnej
pomoci manžela, ktorý viac nebude hradiť nájomné v sume 600,00 Eur. V tejto situácii matka detí hľadá
východisko a mal. deti nechce pripraviť o miesto, ktoré považujú za svoj domov, pričom poloha bytu je

pre ňu a mal. deti aj logisticky výhodná. Z uvedeného dôvodu súd súčasne s návrhom na neodkladné
určenie vyživovacej povinnosti k mal. A. požiadala aj o určenie manželského výživného a informovala
ich aj o svojom zámere požiadať o zvýšenie výživného pre mal. A., ktoré teraz predstavuje 90 Eur.

4. Dňa 04.02.2026 sa k veci vyjadril otec, ktorý uviedol, že nevidí dôvod na vydávanie akéhokoľvek

neodkladného opatrenia. Vo veci je treba vytýčiť pojednávanie a rozhodnúť v riadnom a nie skrátenom
konaní. Neodkladné opatrenie je iba zbytočné medzirozhodnutie súdu, za ktorým bude musieť
nasledovať predbežné zverenie do osobnej starostlivosti. Neodkladné opatrenie nevyrieši vzťah
komplexne, ale iba čiastkovo. Najmä nerieši stretávanie otca so synom a skutočnú výšku výživného.
Stretávanie otca s maloletým synom matka v návrhu vôbec neuviedla. Rozvádzať sa otec nechce,

preto otec podáva návrh na predbežné zverenie na súd. Predpokladá, že vzťah medzi nimi sa urovná.
Žiada súd, aby vydal rozsudok, ktorým predbežne zverí maloletého do osobnej starostlivosti matky, jeho
zaviaže na výživné v sume 150 Eur mesačne vždy do 10. Dňa mesiaca k rukám matky a upraví styk
jeho stretávania so synom každú sobotu bez prítomnosti matky od 13:30 hod. do 16:00 hod. a každý
nepárny víkend od soboty 18:30 hod. do nedele 15:00 hod. Rodičia maloletého sa spoznali v roku 2020,

30.9.2023 sa zosobášili, a od 1.1.2024 si zriadili spoločnú domácnosť, spolu s dcérou matky A. B. v
byte v I., J. I. X. Otec zo spoločnej domácnosti odišiel 10.1.2026. Odišiel k rodičom na návštevu, v
byte vtedy nebol nikto. Keď sa vrátil, matka dala vymeniť zámok a do bytu ho nepustila. Otec požiadal
vlastníka bytu o kľúč, dostal od vlastníka bytu informáciu, že zámok vymenil na žiadosť matky. Jehoveci matka uložila na chodbe a viac ho do bytu nepustila. Otec spoločnú domácnosť neopustil, tomu
svedčí to, že v byte zanechal všetko zariadenie. Tým, že v nájomnej zmluve je ako nájomca uvedená
iba matka, užívaním bytu on nedisponuje. Prispieva na výživu maloletého sumou 150 Eur mesačne.

Jeho príjem je závislý od počtu odpracovaných hodín, pokiaľ pracoval v zahraničí jeho časový rozvrh
bol iný ako v súčasnosti a mal aj vyšší príjem zo zahraničia. Pracuje na Slovensku. Dôvod práce na
Slovensku, spočíva práve v tom, aby sa mohol stretávať so synom, pretože už po odchode z domácnosti
vznikli medzi manželmi problémy so stretávaním. Klient nesúhlasí s platením výživného pre manželku.
Pri jeho terajšom príjme to nie je možné, hlavne teraz, keď potrebuje získať bývanie a byt zariadiť.

Zároveň poukazuje, že na manželkinu 13-ročnú dcéru A. jej otec platí 90,-€ a nijak neprispieva. Čo je
neporovnateľne nízka suma na jej vek a potreby. Pričom na maloletého syna A. žiada manželka 350
Eur, pri jeho veku a veľkosti potrieb. Klient hradí všetky potreby syna a bude aj naďalej. Zároveň otec
prispieva na súčasnú domácnosť u rodičov v F. H., drevo, inkaso, daň, cestuje, má osobné výdavky,
strava atď. Je potrebné porovnať potreby deti s možnosťami ich otcov, možnosťami matky privyrobiť si,
možnosť požiadať o zvýšenie výživného, požiadať o náhradné výživne. Zistiť odôvodnenosť výdavkov,

napr. bývanie v prenajatom byte v I. je drahšie ako bývanie v rodinnom dome. Najmä pokiaľ manželia
nebývajú spolu, ale každý sám v rodinnom dome rodičov. Klient navrhuje zisťovať a porovnať príjem
a výdavky, ich odôvodnenosť, prípadné neuplatnenie. Z dôvodu prerušeného styku so synom požiadal
o pomoc Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Humenné. Urobil to okamžite po odchode a nezhode s
manželkou kvôli synovi. V dňoch 14.1.2026, 15.1.2026 niekoľkokrát kontaktoval úrad. Dňa 20.1.2026 bol

klient na pohovore na úrade. Nevie čo bolo dôvodom, že matka súhlasila, zrejme pohovor na úrade, ale
párkrát sa sporadicky so synom stretol za prítomnosti matky, 15.1.2026 náhodné stretnutie, 23.1.2026
asi polhodinová krátka prechádzka a 26.1.2026 asi na hodinu. Syn je pre neho ako otca prioritou nad
všetkým. Nechce so synom stratiť kontakt. Ak v tomto veku syna sa začne so synom stretávať iba
sporadický, nenadviaže so synom žiadny vzťah a syn si ho zapamätá, ako „akého si cudzieho uja“, s

ktorým sa iba pár krát počas niekoľkých mesiacov stretol a ten ho zobral do cukrárne. To nechce. Hľadá
si v I. nájom, chce byť k synovi čo najbližšie, aby sa mohol so synom stretávať. To platí aj vtedy, ak by
sa matka odsťahovala do rodinného domu do E. F. G.. Časovo si bude upravovať pracovný čas podľa
možnosti tak, aby bol so synom čo najviac. Pozná syna, vie sa o neho starať aj samostatne. Prebaľoval
ho, robil jesť a vie synovi urobiť jesť aj teraz a nakŕmiť ho, obliekal ho a vie to aj teraz, vie syna kúpať,

uložiť spať. Pozná jeho denný režim, syn vstáva okolo 7.30 hod., prvý denný spánok – 10.00 hod. do
13.00 hod., druhý denný spánok od 16.00hod. do 18.00hod., zaspáva okolo 21.00hod., spozná kedy je
unavený atď. Je to potvrdenie toho, že je schopný sa o syna vo vymedzený čas postarať sám aj bez
prítomnosti matky. Toto musí súd vziať v úvahu pri rozhodovaní o styku otca so synom. Je schopný
cestovať za synom autom, dokedy si nenájde byt. Otec rozvod nechce, chce v manželstve zotrvať, dúfa,

že vzťahy medzi manželmi sa urovnajú a opäť budú ako manželia a rodičia tvoriť spoločnú domácnosť.
Počas odlúčenia však vzťah manželov chce upraviť tak, aby mal kontakt so synom a mohol sa s ním
stretávať. Toto navrhované neodkladné opatrenie nevyrieši, či bude súdom vydané alebo nie. Ak bude
vydané, otec podá návrh na jeho zrušenie a už teraz podáva návrh na predbežné zverenie dieťaťa
matke. Podľa otca, matka sa o dieťa riadne stará, preto navrhuje, aby dieťa bolo predbežne zverené

matke a zostalo v jej starostlivosti, kde je o neho všestranne postarané.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

6. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/,
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa §325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vykonávané dokazovanie, ale súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje (osvedčuje) najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre

rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Účastník – v tomto
prípade maloleté dieťa musí byť v situácii, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie
môže obsahovať totožný obsah, ako výrok rozhodnutia vo veci samej, len ak to povaha veci pripúšťa.
Neodkladné opatrenie je opatrením výnimočným nie bežným, pretože každé rozhodnutie, ktorým
súd zasahuje do života rodiny je krajným riešením. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia

v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Výkon
rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Je potrebné brať
ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre
ľudské práva prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy
a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Toto konštatovanie má na mysli potrebu nájdenia

určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme
jeho rodičov.

12. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné

podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí
byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V
záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v
prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.

13. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva úplné dokazovanie, ale skúma, či je nárok
navrhovateľky, v tomto prípade matky, osvedčený a či je daná potreba jeho dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi konania.

14. Z predložených tvrdení účastníkov a zo správy kolízneho opatrovníka mal súd za osvedčené, že
rodičia maloletého A. od 10.01.2026 nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý sa od tohto času nachádza
výlučne v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho každodennú starostlivosť, bývanie, stravu
a ostatné potreby. Otec túto skutočnosť nespochybňuje a sám navrhuje súhlasí, aby bol maloletý
dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky. Preto súd rozhodol, že dočasne maloletého A. zveril

do osobnej starostlivosti matky (I. výrok uznesenia bod 1.).

15. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k maloletému, je nesporné, že rodičia sú povinní prispievať na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Maloleté dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zo zistených skutočností vyplýva, že matka je na rodičovskej

dovolenke a jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavky na deti. Otec je zárobkovo činný, pričom
v minulosti pracoval v zahraničí, aktuálne pracuje na Slovensku. Medzi rodičmi je sporná výška jeho
príjmu,avšaksamotnýotecuviedol,žesvojejvyživovacejpovinnostirozumieajetohočasureálneajplatí
výživnévovýške150,00Eurmesačne.Súddospelkzáveru,žepotrebabezodkladnejúpravypomerovje
daná, keďže matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého A. sama a nemá stabilne upravený príspevok

zo strany otca. Dočasná úprava vyživovacej povinnosti je nevyhnutná na zabezpečenie základných
potrieb maloletého do rozhodnutia vo veci samej. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na to,
že v konaní o neodkladnom opatrení možno priznať výživné iba v nevyhnutnej miere, nie v rozsahu
konečného rozhodnutia. S prihliadnutím na vek maloletého (rok a 2 mesiace), jeho základné potreby a
aktuálne tvrdené možnosti otca, považoval súd za primerané určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu

maloletého sumou 150 Eur mesačne. Uvedená suma zodpovedá nevyhnutnej miere zabezpečenia
potrieb maloletého a nepredstavuje prejudikovanie konečného rozhodnutia o výške výživného (I. výrok
uznesenia bod 2.).16. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine majú
manželia voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť a sú povinní prispievať podľa svojich schopností a
možností tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Z obsahu spisu je osvedčené, že účastníci

sú naďalej manželmi, avšak nežijú v spoločnej domácnosti a otec na výživu manželky neprispieva.
Matka je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je výrazne nižší ako príjem otca. Zároveň sama znáša
náklady na bývanie a zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Za tejto situácie súd považoval
za osvedčené, že bez dočasnej úpravy by mohlo dôjsť k ohrozeniu zabezpečenia základných potrieb
matky ako manželky, ktorá sa stará o maloleté dieťa. Aj v tejto časti však možno priznať plnenie iba

v nevyhnutnej miere. Súd preto určil otcovi povinnosť prispievať na výživu manželky sumou 150 Eur
mesačne, ktorá zodpovedá dočasnej a základnej úprave pomerov medzi manželmi do rozhodnutia vo
veci samej (I. výrok uznesenia bod 3.).

17. Súd sa osobitne zaoberal splnením podmienky naliehavosti pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Naliehavosť vyplýva zo skutočnosti, že rodičia od 10.01.2026 nežijú v spoločnej domácnosti, matka

zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa sama a nemá zabezpečený pravidelný a stabilný
príspevok zo strany otca. Skutočnosť, že otec jednorazovo poukázal sumu 150 Eur, sama osebe
nezakladá dlhodobú a systémovú úpravu vyživovacej povinnosti. Bez dočasného zásahu súdu by tak
vznikol stav právnej neistoty a riziko ohrozenia riadneho zabezpečenia základných potrieb maloletého
dieťaťa a manželky. Určená výška výživného vychádza zo zásady primeranosti a zodpovedá rozsahu

nevyhnutnej miery v zmysle § 366 Civilného mimosporového poriadku. Súd nepristúpil k určeniu
výživného v navrhovanej výške, ale stanovil ho v nižšej sume práve z dôvodu, že ide o dočasnú
úpravu bez vykonania úplného dokazovania. Uvedená suma preto nepredstavuje konečné posúdenie
schopností a možností povinného ani konečné určenie rozsahu potrieb oprávnených osôb, ale výlučne
dočasné riešenie situácie do rozhodnutia vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia tak

nedochádza k neprimeranému zásahu do práv povinného, keďže jeho rozsah je obmedzený na
nevyhnutnú mieru a podlieha preskúmaniu v ďalšom konaní.

18. Pri úprave styku otca s maloletým A. súd vychádzal zo zásady, že dieťa má právo na zachovanie
pravidelného, rovnocenného a osobného kontaktu s oboma rodičmi, pokiaľ tomu nebránia závažné

okolnosti. Zo zistených skutočností nevyplýva, že by styk otca s maloletým predstavoval pre dieťa
akékoľvek riziko. Naopak, otec prejavuje aktívny záujem o udržiavanie vzťahu so synom, pozná jeho
denný režim a má skúsenosť s jeho bežnou starostlivosťou. Medzi rodičmi však existuje zvýšené napätie
a komunikácia je konfliktná, čo sa prejavilo aj pri odovzdávaní osobných vecí a pri organizovaní stretnutí.
K stretávaniu otca s maloletým dochádza nepravidelne a bez jasne stanoveného režimu, čo vytvára

stav neistoty a potenciálne ohrozuje kontinuitu budovania vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Súd preto
považoval za potrebné dočasne a v nevyhnutnom rozsahu upraviť styk otca s maloletým tak, aby bol
pravidelný, predvídateľný a primeraný veku maloletého dieťaťa. Vzhľadom na nízky vek maloletého
a jeho potrebu stability prostredia súd zatiaľ nepristúpil k úprave styku s prespávaním, keďže takýto
model si vyžaduje podrobnejšie posúdenie v rámci riadneho dokazovania. Takto určený rozsah styku

umožňuje zachovanie a rozvoj vzťahu medzi otcom a maloletým, rešpektuje vek a potreby dieťaťa a
zároveň primerane zohľadňuje aktuálne pomery rodičov. Ide o dočasnú úpravu, ktorá môže byť v konaní
vo veci samej modifikovaná podľa výsledkov vykonaného dokazovania a vývoja vzťahov medzi rodičmi.

19. Súd sa osobitne zaoberal otázkou, či je dôvod upraviť styk otca s maloletým A. za prítomnosti matky.

Takýto zásah predstavuje významné obmedzenie rodičovských práv, keďže rodičovi fakticky odníma
možnosť samostatne vykonávať rodičovskú zodpovednosť počas času styku a zároveň môže negatívne
vplývať na prirodzené budovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Zo zistených skutočností však
nevyplýva, že by otec predstavoval pre maloletého akékoľvek ohrozenie alebo že by nebol schopný
zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa počas času styku. Otec uviedol konkrétne skutočnosti o dennom

režime maloletého, o jeho stravovacích a spánkových návykoch, ako aj o tom, že sa o dieťa staral už
počas spoločného spolužitia rodičov (prebaľovanie, kŕmenie, kúpanie, uspávanie). Tieto tvrdenia neboli
spochybnené takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval potrebu asistovaného styku. Samotná existencia
konfliktného vzťahu medzi rodičmi nie je dôvodom na nariadenie styku za prítomnosti druhého rodiča.
Úprava styku za prítomnosti matky by mohla prehlbovať napätie medzi účastníkmi a prenášať ich konflikt

do času určeného na kontakt otca s maloletým, čo by nebolo v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
Zároveň by takýto model mohol oslabovať autoritu otca a brániť vytváraniu prirodzenej väzby medzi
otcom a maloletým. Súd preto dospel k záveru, že v danom štádiu konania nie je osvedčený taký
dôvod,ktorýbyodôvodňovalobmedzeniestykuotcapodmienkouprítomnostimatky.Takétoobmedzeniemusí byť založené na konkrétnych okolnostiach nasvedčujúcich ohrozeniu dieťaťa, nie na samotnej
nedôvere alebo konfliktnosti medzi rodičmi. Dočasne upravený styk bez prítomnosti matky tak primerane
rešpektuje právo maloletého A. na kontakt s oboma rodičmi, ako aj právo otca podieľať sa na výchove a

starostlivosti o dieťa, pričom súčasne nezasahuje do práv matky nad mieru nevyhnutnú na dosiahnutie
účelu neodkladného opatrenia.

20. Preto na základe uvedeného súd upravil v rámci neodkladného opatrenia aj styk otca s maloletým
A. a to každú sobotu v čase od 13:30 hod. do 16:00 hod. bez prítomnosti matky a každú nepárnu nedeľu

včaseod13:30hod.do16:00hod.bezprítomnostimatkystým,žematkajepovinnámaloletéhopripraviť
a otcovi odovzdať v uvedený čas v miestne bydliska matky a otec je povinný maloletého odovzdať
v uvedený čas matke v mieste jej bydliska (I. výrok uznesenia bod 4.).

21. Súd sa zaoberal aj návrhom otca na každodenný videokontakt s maloletým v rozsahu 30 minút. Pri
posudzovaní tejto otázky prihliadal predovšetkým na vek maloletého dieťaťa (1 rok a 2 mesiace), jeho

schopnosťsústredenia,významelektronickejkomunikácievdanomvývinovomobdobíapotrebustability
jeho denného režimu. Vzhľadom na nízky vek maloletého A. súd nepovažoval za primerané upraviť
každodenný kontakt v navrhovanom rozsahu, keďže takto stanovený režim by neprimerane zasahoval
do denného režimu dieťaťa a mohol by byť zdrojom ďalších konfliktov medzi rodičmi. Elektronická
forma kontaktu navyše nemôže nahrádzať osobný styk rodiča s maloletým, ktorý bol súdom upravený

v pravidelnom rozsahu. Súd však považuje za potrebné podporiť udržiavanie vzťahu medzi otcom a
maloletým aj mimo osobných stretnutí, a preto upravil možnosť videokontaktu v primeranom a pevne
stanovenom rozsahu. Takto určený režim zohľadňuje vek dieťaťa, podporuje kontinuitu rodičovskej
väzby a zároveň minimalizuje potenciál ďalších sporov medzi rodičmi. Preto súd rozhodol, že otec je
oprávnený kontaktovať maloletého syna prostredníctvom videohovoru každý utorok a každý štvrtok od

18:30hod.do18:45hod.,pričommatkajepovinnámaloletéhonatentokontaktriadnepripraviťaumožniť
jeho realizáciu (I. výrok uznesenia bod 5).

22. Súd zároveň zdôrazňuje, že realizácia osobného styku aj videokontaktu má slúžiť výlučne na
podporu vzťahu medzi otcom a maloletým. Rodičia sú preto povinní zdržať sa počas týchto kontaktov

akýchkoľvek negatívnych vyjadrení o druhom rodičovi alebo konania, ktoré by mohlo maloletého
vystavovať konfliktu lojality. V najlepšom záujme dieťaťa je, aby kontakt s každým z rodičov prebiehal
v pokojnej a podporujúcej atmosfére.

23. Súd zdôrazňuje, že nariadené neodkladné opatrenie má dočasný charakter a jeho účelom je

preklenúť obdobie do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V konaní vo veci samej bude vykonané
riadnedokazovanieohľadompríjmov,výdavkovamajetkovýchpomerovobochúčastníkov,akoajpotrieb
maloletého A., a až na jeho základe bude určená konečná výška vyživovacej povinnosti. Námietky
otca smerujúce k potrebe komplexnej úpravy pomerov sú relevantné pre meritórne konanie, avšak
nebránia vydaniu neodkladného opatrenia v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie základných potrieb

oprávnených osôb. Preto súd rozhodol, že vydané neodkladné opatrenie je len dočasného charakteru
a bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej (II. výrok uznesenia).

24. Súd si je vedomý, že neodkladné opatrenie nepredstavuje komplexnú a konečnú úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ani úpravu vzťahov medzi manželmi. Jeho účelom však

nie je definitívne vyriešenie všetkých sporných otázok, ale bezprostredná a dočasná stabilizácia
pomerov účastníkov v situácii, keď medzi nimi došlo k faktickému rozchodu a absentuje dohoda o
plnení základných zákonných povinností. Skutočnosť, že bude potrebné vykonať riadne dokazovanie a
rozhodnúť vo veci samej, preto nevylučuje potrebu dočasnej úpravy v rozsahu nevyhnutnom na ochranu
oprávnených osôb. Pri rozhodovaní súd zároveň vychádzal zo zásady, že vo veciach starostlivosti

súdu o maloletých je prvoradým hľadiskom ochrana najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorý
má prednosť pred individuálnymi záujmami rodičov. Stabilita v zabezpečení výživy a právna istota
ohľadom základných povinností rodičov predstavujú nevyhnutný predpoklad riadneho vývoja maloletého
dieťaťa. Keďže neodkladné opatrenie má výlučne dočasný charakter a jeho účinky nemajú nahrádzať
rozhodnutie vo veci samej, súd súčasne uložil matke povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa

právoplatnosti tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uvedený postup sleduje zabezpečenie toho, aby pomery
účastníkov boli v primeranej lehote upravené po vykonaní riadneho dokazovania v plnom rozsahu (III.
výrok uznesenia).25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
nárok na ich náhradu, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na ich náhradu,

pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP (IV. výrok
uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia,
písomne prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).