Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011399
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2323011399.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. júla 2025, sp. zn. 11T/90/2023, na
verejnom zasadnutí konanom 17. marca 2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušuje.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okr. Nový Jičín, Česká republika, občan SR, hlásený trvalý
pobyt D. E., okr. Galanta, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

o d s u d z u j e
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon), s použitím
§ 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a § 43 Trestného zákona na ďalší trest odňatia slobody vo
výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 9. júla 2025, sp. zn. 11T/9/2023, uznal A.
B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1
písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom ku dňu spáchania skutku (ďalej
len Tr. zák.) na skutkovom základe tam uvedenom.
2. Okresný súd mu za to podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, uložený skorším trestným rozkazom

Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/37/2024 z 3. septembra 2024, právoplatný 18. septembra 2024.
Zároveň okresný súd zaviazal obžalovaného postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
len Tr. por.) k náhrade škody poškodenému vo výške 1 585,60 €.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný
vzdal práva na podanie odvolania, aj za oprávnené osoby. Prokurátorka si ponechala lehotu,
avšak následne písomným podaním doručeným okresnému súdu 10. júla 2025 zahlásila odvolanie
v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste.

4. Zahlásené odvolanie prokurátorka odôvodnila písomným podaním doručeným okresnému súdu 5.
augusta 2025.
5. V odvolaní uviedla, že rozsudok okresného súdu vo výroku o treste považuje za vydaný v rozpore
so zákonom, nakoľko v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na upustenie od uloženiasúhrnného trestu a mal byť ukladaný samostatný trest. Súhrnný trest možno uložiť len vtedy, ak súd
odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený prvý
odsudzujúci rozsudok v konaní, ktoré bolo skončené právoplatným odsúdením páchateľa a možno na

neho prihliadať, a to za iný jeho trestný čin, ak tieto trestné činy sú vo viacčinnom súbehu. Súhrnný
trest sa používa v prípadoch, ak sa o trestných činoch určitej osoby nerozhoduje v spoločnom konaní.
Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin,
ktorý musí byť právoplatný. Upustením od uloženia súhrnného trestu sa pritom dáva možnosť upustenia
od potrestania v prípadoch, kedy skôr uložený trest sa javí ako dostatočný. V bežnej súdnej praxi sa

jedná o prípady, ak súd odsudzuje páchateľa za menej závažné trestné činy než boli tie, za ktoré bol
odsúdený skôr. Uvedená okolnosť sa dokazuje na hlavnom pojednávaní vyžiadaním a oboznámením
právoplatne skončených trestných vecí obžalovaného, s dôrazom najmä na tie, ktoré majú vplyv na druh
a výmeru trestu. Od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. je možné upustiť len vtedy, keď sú
splnené formálne podmienky na jeho uloženie ustanovené v § 42 Tr. zák., avšak súd má
za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.

6. Prokurátorka argumentovala, že skutok, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania spáchal
obžalovaný skôr, ako bol vydaný trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. B3-67/44/2023
zo 4.10.2023, právoplatný 16.12.2023, ktorý bol teda obvinenému doručený koncom roka 2023,
v dôsledku čoho formálne vôbec neboli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k
odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/37/2024 z 3.9.2024, právoplatným

dňa 18.9.2024, a tým ani na jeho upustenie, keďže skutok z konania 17T/37/2024 bol spáchaný
30.01.2024. Prokurátorka je toho názoru, že doručením trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava
1 sp. zn. B3-67/44/2023 zo 4.10.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2023 obvinenému, bol
pretrhnutý viacčinný súbeh medzi stíhanou trestnou činnosťou spáchanou obžalovaným pred vydaním
tohto trestného rozkazu a trestným činom - prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno

b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v konaní
vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17T/37/2024 spáchaným dňa 30.01.2024, ktorý
obžalovaný spáchal až po doručení trestného rozkazu MS Bratislava 1.
7. Z uvedeného dôvodu sa prokurátorka domnieva, že v tomto prípade sa nejedná o súbeh trestných
činov a preto uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v aktuálne vedenom súdnom konaní

neprichádza do úvahy, ktorá okolnosť vylučuje i možnosť upustenia od uloženia súhrnného trestu.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostimalbytobžalovanémuuloženýsamostatnýtrest.Prokurátorka
navrhuje nepodmienečný trest odňatia slobody pri zohľadnení jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej
v ust. § 37 písm. m) Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 12 mesiacov so zaradením
obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia, ktorý trest je primeraný z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.
8. Z uvedených dôvodov preto navrhla, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na ust.
§ 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a aby podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým obžalovanému uloží primeraný a zákonný
trest odňatia slobody vo výmere minimálne 12 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže skutkový stav v napadnutom
rozsudku bol správne zistený a aby odvolací súd tak navrhovaným postupom zabránil porušovaniu
ústavného práva obžalovaného na skončenie veci v primeranej lehote a na spravodlivý proces podľa
Čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudský práv
a slobôd.

9.ObžalovanýsakodvolaniuprokurátorkyvyjadrilprostredníctvomsvojhoobhajcuJUDr.KarolaNagyho
(ďalej len obhajca) písomným podaním z 31. októbra 2025.
10. Vo vyjadrení obhajca uviedol, že okresný súd sa so skutočnosťou uvedenou v odvolaní OP GA
vysporiadal v rámci svojho rozsudku. Okrem toho poukázal na ust. § 44 Tr. zák., na základe ktorého je
možné upustiť ako od uloženia súhrnného trestu, tak aj od uloženia trestu ďalšieho, pričom podmienky

upustenia sú rovnané pri oboch uložených trestoch, t. j. ako treste súhrnnom, tak aj pri treste ďalšom a
je ním skutočnosť, že trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa je
možné považovať za dostatočný. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že prokurátorka sa vo svojom
odvolanívkonečnomdôsledkuaninevenovalamožnostiaokolnostiamupusteniaoduloženiasúhrnného
trestu alebo trestu ďalšieho, ale namietala iba to, že sa nemalo jednať o trest súhrnný, ale sa malo jednať

o trest ďalší a teda logicky sa od neho ani nemohlo upustiť, t. j. od súhrnného trestu. Avšak sa vo svojom
odvolaní nevenovala tomu, či boli alebo neboli splnené podmienky samotného upustenia od uloženia
či už súhrnného alebo ďalšieho trestu, t. j. či trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa je možné považovať za dostatočný. Podľa obhajcu prokurátorka zabudla, že tuexistuje aj okolnosť poľahčujúca, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Aj s prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti je zrejmé, že okresný súd sa pri určení trestu, resp. upustenia od uloženia trestu riadil
zásadami trestného konania a správne dospel k záveru, že už skôr uložený trest obžalovanému je

trestom dostatočným na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, a to bez ohľadu na to, či sa malo
jednať o trest súhrnný alebo o trest ďalší, samostatný. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti
má obhajca za to, že je dôvodné aby bolo odvolanie prokurátorky zamietnuté.
11. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní prokurátora 16. októbra 2025.

12. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 17. marca 2026. Úkonu sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry. Obhajca obžalovaného sa
z nariadeného úkonu písomne ospravedlnil a uviedol, že obžalovaný na porade s obžalovaným vyjadril
súhlas s vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obhajcu. Keďže v zmysle ust. § 293 ods.
10 Tr. por. nie je možné vykonať verejné zasadnutie o odvolaní bez obhajcu, bol obhajca vyrozumený,
aby zabezpečil za seba substitúciu. Na úkon sa nakoniec dostavil obhajcov advokátsky koncipient Mgr.

Balász Forgács, pričom so zastúpením týmto advokátskym koncipientom obžalovaný vyjadril súhlas.
Účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného
zariadenia podľa § 61b Tr. por., voči čomu obhajoba neuplatnila žiadne výhrady. Dokazovanie krajský
súd nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka
žiadala ich odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť v intenciách konečného návrhu uvedeného v písomne

odôvodnenom odvolaní. Advokátsky koncipient uviedol, že sa pridržiava ich písomného vyjadrenia
a navrhuje odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obžalovaný žiadal
ctený súd, aby zohľadnil skutočnosť, že vykonáva tri a pol ročný trest a zdôraznil, že v tejto trestnej veci
odcudzil 20 metrov kábla, ktorý nikomu nechýbal, že nikdy neokrádal iných ľudí, preto považuje návrh
prokurátora, aby za to dostal ďalší rok, za prísny. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie prokurátorky

ako nedôvodné zamietnuť.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená
osoba, proti výroku, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

prokurátorky je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo
14. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, tak
krajský súd chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por., vlastným prieskumom nezistil. Z obsahu súdnej časti spisu vyplýva, že okresný

súd dodržal ustanovenia Tr. por. viažuce nielen k príprave a priebehu hlavného pojednávania, ale že
aj v procese dokazovania realizovanom na hlavnom pojednávaní postupoval v súlade s pravidlami
upravenými týmto procesným predpisom.
Konkrétne k výroku o treste
15. Správne prokurátorka v odvolaní poukazovala na to, že zákonné podmienky na upustenie od

uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. nie sú splnené.
16. Súhrnný trest sa ukladá vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda
páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný

čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Trestný
rozkaz má taktiež povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú
doručením trestného rozkazu obvinenému. Ak Tr. zák. stanovuje v ust. § 42 ods. 1 povinnosť spravovať
sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je
snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho

trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto
úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch
rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný,
pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol
varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať,

že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy,
ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto
odsúdenie je možné prihliadnuť.17. Ukladanie súhrnného trestu má teda presne zákonom stanovené pravidlá, ktoré okresný súd
nedodržal, v dôsledku čoho nesprávne ustálil, že aktuálne súdený trestný čin spáchaný 3. mája
2023 sa časovo zbieha so skutkom spáchaným 30. januára 2024, za ktorý bol obžalovaný odsúdený vo

veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/37/2024. Tieto skutky nie sú v pomere viacčinného súbehu
preto,lebodňa7.decembra2023bolobžalovanémudoručenýtrestnýrozkazMestskéhosúduBratislava
Ivydaný4.októbra2023,sp.zn.B3-6T/44/2023,právoplatný16.decembra2024,ktorýmbolobžalovaný
odsúdený za iné trestné činy spáchané ešte v roku 2018. Doručením tohto trestného rozkazu došlo
k pretrhnutia viacčinného súbehu, v dôsledku čoho je vylúčené ukladanie súhrnného trestu k odsúdeniu

vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/37/2024. Podmienky na ukladanie súhrnného trestu pritom
krajský súd nezistil ani vo vzťahu k inému odsúdeniu obžalovaného.
18. Ak nie sú splnené zákonné podmienky na ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., tak
nie je možné postupom podľa § 44 Tr. zák. ani upustiť od uloženia súhrnného trestu.
19. Keďže prokurátorka v odvolaní dôvodne namietala, že okresný súd aplikáciou ust. § 44
Tr. zák. porušil zákon v prospech obžalovaného, tak krajský súd postupom podľa §

321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste pre obžalovaného sám rozhodol, nakoľko to výsledky dokazovania
vykonaného pred okresným súdom umožňovali.
20. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, krajský súd u obžalovaného
ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu

trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už
bol za trestný čin odsúdený, na ktoré početné odsúdenia je možné stále prihliadať. Iné poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti krajský súd nezistil.
21. Obžalovanému sa ukladá trest podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 6. augusta 2024, teda
v rozpätí trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov.

22. Pokiaľ ide o druh trestu, obžalovanému bolo potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody,
nakoľko sa súdenej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej
veci Okresného súdu Galanta vedenej pod sp. zn. 31T/9/2019, v ktorom prípade ust. § 49 ods. 2 Tr.
zák. (od 16. decembra 2024 už ods. 3 cit. ust. – pozn. súdu) výslovne vylučuje ukladanie ďalšieho
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu (tzv. zákaz podmienky na podmienku).

Na uloženie alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody krajský súd splnenie zákonných podmienok
nezistil, lebo ak obžalovaného od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti neodradili ani dosiaľ
vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody, niet dôvodu sa racionálne domnievať, že by akýkoľvek
alternatívny trest nateraz splnil účel sledovaný zákonom.
23. Keďže obžalovaný aktuálne vykonáva 18 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody v ÚVTOS

vo veci Okresného súd Galanta sp. zn. 17T/37/2024 s tzv. pevným výstupom 3. októbra 2026 a ukladá
sa mu trest rovnakého druhu, tak sa mu musí ukladať ako trest ďalší podľa § 43 Tr. zák.
24. Pokiaľ obžalovaný žiadal postupom podľa § 44 Tr. zák. upustiť od uloženia nie súhrnného trestu, ale
upustiť od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zák., ani na tento postup neboli splnené zákonné
podmienky. Vzhľadom na charakter osoby obžalovaného, ktorý má už vysoký počet záznamov v registri

trestov a je špeciálny recidivista vo vzťahu k trestnému činu krádeže, totiž nemožno v žiadnom prípade
pokladať trest uložený citovaným skorším rozhodnutím okresného súdu na ochranu spoločnosti a
nápravu obžalovaného za dostatočný.
25. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, za stavu veci a zákonu zodpovedajúci v tomto prípade
považoval krajský súd nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, teda trest uložený

blízko dolnej hranice zákonného rozpätia, tu predovšetkým s ohľadom na obžalovaným realizované
vyhlásenie o vine, ktoré bolo okresným súdom prijaté, čo bolo z hľadiska ďalšieho procesného postupu
významné, keďže v rozsahu jeho neodvolateľného priznania sa nevykonalo kontradiktórne hlavné
pojednávanie, v dôsledku čoho sa podstatne urýchlilo rozhodovanie v tejto trestnej veci. Na ukladanie
trestu s analogickým použitím ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. účinného do 6. augusta 2024,

teda na ukladanie trestu pod dolnú hranicu 6-tich mesiacov neboli splnené zákonné podmienky, keďže
použitie nezníženej trestnej sadzby nie je pre obžalovaného ako špeciálneho recidivistu neprimerane
prísneavzhľadomnamierujehokriminálnehonarušeniabyaninebolomožnéodmimoriadnezníženého
trestu očakávať zabezpečenie ochrany spoločnosti.
26. Krajský súd sa domnieva, že práve takto individualizovaný trest zohľadňuje ako závažnosť

spáchaného prečinu, tak aj úmyselnú formu zavinenia, spôsobený následok, postoj obžalovaného
ktrestnejčinnostivrátanejehovyhlásenieovine,pomeramieruzávažnostipoľahčujúcichapriťažujúcich
okolností a v neposlednom rade aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Práve
takýto trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle ust.§ 34 Tr. zák., ergo je trestom primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska
individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii

27. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd
obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa
ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Konkrétne dňa
27. marca 2017 vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorý mu bol

uložený za úmyselný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 2T/52/2013.
Záver
28. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky ako dôvodné, preto
na verejnom zasadnutí rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku. Tento rozsudok bol prijatý v senáte
jednohlasne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.