Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123396541
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6123396541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, zastúpená: JUDr. Miroslav Krasko, advokát so sídlom Ul. kpt. J. Nálepku 1657/131,
Levice, IČO: 53 435 877, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. H. XXX, zastúpená: Mgr.
Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, IČO: 42 125 308, za účasti intervenienta na strane

žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I., Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 31 383 408, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 8.854,82 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobkyne a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. apríla 2025 č.k.
53C/48/2023-246, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, vo výroku I., týkajúcej sa zaplatenia
sumy 679,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 679,80 eura od 26.9.2023

do zaplatenia p o t v r d z u j e a v ostatnej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa zaplatenia 300,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- eur od 26.9.2023 do zaplatenia m
e n í tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j vo výroku III..

Vo výroku IV. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

vo výške 979,80 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 979,80 eura od
26.9.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žalovanú a intervenienta na strane žalovanej zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť znalcovi

MUDr. Mariánovi Pamulovi znaleckú odmenu vo výške 88,25 eura, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa od žalovanej domáhala náhrady škody, ktorá jej bola
spôsobenápridopravnejnehodedňa8.2.2021,priktorejžalobkyniutrpelazranenia,uvedené vtrestnom
rozkaze Okresného súdu Nitra zo dňa 24.1.2022 sp. zn. 4T/4/2022-178, ktorým žalovaná bola odsúdená
k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní

15 mesiacov. Vo veci požiadala dňa 17.5.2023 súdneho znalca MUDr. Martina Holasa o vyhotovenie
znaleckého posudku z dôvodu určenia výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z tohto
posudku vyplýva, že žalovaná jej spôsobila ujmu na zdraví, ktorá bola súdnym znalcom určená v častibolestného na celkovo 183 bodov a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na 182 bodov. Hodnota
jedného bodu predstavovala 22,66 eura, a preto celková škoda spôsobená ujmou na zdraví je vo výške
8.554,82 eura. Zároveň žiadala aj, aby žalovaná bola zaviazaná jej zaplatiť úhradu za vynaložených

nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 300,- eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 420 ods. 1 OZ, § 444 OZ, ako aj podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 437/2004 Z.z., § 4 ods.
1,2 citovaného zákona, § 5 ods. 1,2, § 7 ods. 1,3,5, § 8 ods. 1-4, § 9 ods. 1,3,5 citovaného zákona, ako
aj § 10 ods. 1,4,5 a § 106 ods. 1,2 OZ a § 112 OZ.
Vo veci žalovaná namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. A podľa jej názoru má

poškodený priamy nárok proti poisťovni, čo vyplýva z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z..
S touto námietkou sa súd nestotožnil, pretože poškodený má pri škode, spôsobenej mu prevádzkou
motorového vozidla možnosť voľby, či si uplatní nárok na jej náhradu iba voči škodcovi (§ 427 OZ
alebo § 420 OZ), alebo či priamo voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu, spôsobenú motorovým vozidlom (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Uviedol, že ak si
poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody podaním žaloby iba voči škodcovi, nemá to žiaden vplyv

na poistný vzťah medzi poisteným a poisťovateľom, a ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže
zhoršiť. Poistený preto môže na následne od poisťovateľa žiadať náhradu toho, čo na základe súdneho
rozhodnutia poškodenému z titulu jeho zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uhradil, preto mal za preukázané, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej. Ďalej
sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovanou, keď podľa jej názoru už po ukončení

liečenia a ustálení zdravotného stavu, žalobkyňa mohla požiadať o vypracovanie lekárskeho posudku
a vtedy by začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody. Podľa
žalobkyne, rozhodujúcim dňom zistenia bolesti pre určenie náhrady za bolesť je okamih ustálenia
zdravotného stavu poškodeného, pričom v tomto prípade znalec MUDr. Martin Holas vo svojom
znaleckom posudku sa jednoznačne vyjadril, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo až rok po úraze,

a to vo februári 2022. Nakoľko vyjadrenie znalca MUDr. Martina Holasa k ustáleniu zdravotného stavu
žalobkyne nebolo jednoznačné, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Mariánom Pamulom.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pokiaľ ide o spornú otázku stanovenia momentu
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, kedy bolo možné stanoviť výšku bolestného, súd vychádzal zo
znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu, ktorý uviedol dátum 18.3.2021, od uvedeného dňa začala

plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, pričom je nesporné, že nárok na náhradu bolestného
si žalobkyňa uplatnila podanou žalobou dňa 13.9.2023, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.
Pokiaľ ide o SSU tak, žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok, v ktorom znalec MUDr.
Martin Holas považoval za ustálený zdravotný stav, vo vzťahu k hodnoteniu sťaženia spoločenského
uplatnenia február 2022, čiže je zrejmé, že nárok na náhradu SSU bol podaný v subjektívnej dvojročnej

premlčacej dobe. Rovnako tak zo znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Pamulu vyplýva, že
pokiaľ vypracovával znalecký posudok MUDr. Martin Holas, v tom čase, ešte nebol zdravotný stav
poškodenej ustálený, pričom uviedol, že k ustáleniu zdravotného stavu už v čase, keď on posudzoval,
atoaugust2024boltentojejzdravotnýstavuždefinitívny.Spornátedabolaotázkapremlčanianárokuna
náhradu bolestného. Žalobkyňa si uplatnila v trestnom konaní, vedenom pod spisovou značkou náhradu

škody, pričom predbežnú škodu vyčíslila na 10.000,- eur. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 112 OZ
a konštatoval, že listom zo dňa 27.9.2021 si žalobkyňa vyčíslila uplatnenie nároku na náhradu škody. Pre
začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, za rozhodný okamih súd považoval v zmysle
znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu deň 18.3.2021, ktorým dňom bol ustálený zdravotný stav
žalobkyne natoľko, aby si titulom náhrady bolestného mohla uplatniť svoj nárok. Od dňa 19.3.2021

začala plynúť žalobkyni premlčacia dvojročná subjektívna doba, ktorá uplynula 24.8.2021, ktorým dňom
sa žalobkyňa pripojila k trestnému stíhaniu a žiadala náhradu škody, takže od tohto dňa, od 19.3.2021 do
23.8.2021, z premlčacej doby uplynulo 158 dní, následne premlčacia dvojročná doba spočívala od 24.8.
do 17.2.2022, t. j. do dňa, kedy v trestnej veci nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť a od 18.2.2022
pokračovala premlčacia doba, a to do podania žaloby na súd, dňa 13.9.2023, čo predstavuje spolu 730

dní. Nakoľko si žalobkyňa uplatnila nárok na bolestné podaním žaloby na súd až dňa 13.9.2023, urobila
tak po uplynutí dvojročnej premlčacej doby a v tejto časti bolo potrebné žalobu zamietnuť. Nestotožnil sa
ani s názorom žalobkyne, ktorá namietala vznesenie námietky premlčania za rozpor s dobrými mravmi.
Námietku premlčania nepovažoval za rozpor s dobrými mravmi, keď jej uplatnením nedošlo k zneužitiu
práva žalovanej na úkor žalobkyne a žalovaná pritom uplynutie premlčacej doby nezavinila.

Čo sa týka nároku na SSU, zaoberal sa rozpormi v bodovom ohodnotení oboch znaleckých posudkov,
a to súkromného znaleckého posudku MUDr. Martina Holasa, ktorý vo svojom znaleckom posudku
stanovil bodové hodnotenie SSU v počte 182 bodov a MUDr. Marián Pamula určil bodové ohodnotenie
žalobkyne v počte 30 bodov. Vzhľadom na rozdielnosť záverov oboch znaleckých posudkov, súdposudzoval tieto v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za poklad svojho rozhodnutia.
Dospel k záveru, že za presvedčivý a úplný znalecký posudok možno považovať znalecký posudok
vypracovaný MUDr. Mariánom Pamulom, z ktorého vyplynulo, že v období, keď MUDr. Martin Holas

vypracoval bodové hodnotenie SSU, ešte nebol zdravotný stav poškodenej ustálený a s časovým
odstupom dvoch rokov došlo ku zmenám trvalých následkov. V auguste 2024 už považoval zdravotný
stav žalobkyne za definitívny. Potom dospel k záveru, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, týkajúci sa položky č. 351a v počte 120 bodov za obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého
stupňa, nie je dôvod na uplatnenie tejto položky, keď hybnosť pravého zápästia je t. č. fyziologická,

voľná, bez obmedzenia a zápästie nie je opuchnuté. Rovnako tak uviedol čo do položky č. 377, že
nie je dôvod na uplatnenie tejto položky, keď hybnosť tretieho prsta je taktiež fyziologická, voľná, bez
obmedzenia, ohnutie prsta je až do dlane, taktiež vyrovnanie prsta je plné. Čo sa týka položky č. 432b,
tak u znalca MUDr. Holasa sa uvádzajú rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a operačných zákrokoch,
avšak MUDr. Pamula zdokumentoval vo fotodokumentácii ich rozsah a dospel k záveru, že prináleží
tomuto SSU položka č. 432 v počte bodov 30, preto priznal žalobkyni nárok na SSU vo výške znalcom

určených bodov 30, čo predstavuje sumu 679,80 eura. Preto vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol.
Žalobkyňa si tiež uplatnila zaplatenie úhrady nákladov za vykonanie súkromného znaleckého posudku
vo výške 300,- eur v zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ. Svoj nárok preukázala predložením faktúry a súd
považoval tento výdavok ako uplatnený dôvodne, ktorý bol vynaložený v súvislosti s vypracovaním
znaleckého posudku, v ktorom znalec ohodnotil bodovo nároky žalobkyne na bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia, preto jej tento nárok priznal. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods.
1 prvá veta a ods. 2 OZ.
Čo sa týka znalečného, tak znalcovi bolo priznané znalečné v sume 550,- eur z preddavku na
znalecké dokazovanie, pričom o zvyšku náhrady, priznanej znaleckej odmeny v sume 23,70 eura bude
rozhodované v konečnom rozhodnutí vo veci samej. MUDr. Mariánovi Pamulovi tiež bolo priznané

znalečné vo výške 64,45 eura za účasť na pojednávaní, a preto bola znalcovi priznaná odmena vo výške
spolu vo výške 88,25 eura a považoval za spravodlivé, aby táto bola zaviazaná k úhrade odmeny znalca
spolu s intervenientom na strane žalovanej.
O nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1,2 CSP a § 257 CSP. Po posúdení
predmetnej veci dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre

nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej. Bolo by
nespravodlivé a v rozpore s ratio legis, zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania za stavu, že tejto
vznikol nárok na náhradu škody na zdraví, tento bol však oslabený a jej žaloba bola sčasti zamietnutá
z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Zároveň by bolo v rozpore so spravodlivým usporiadaním
sporu, ak by súd priznal náhradu trov konania strane, ktorá spôsobila škodu dopravnou nehodou. Tieto

skutočnosti považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý výnimočne nemusí náhradu
trov konania žalovanej, ani intervenientovi priznať.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním intervenient na strane žalovanej
a žalobkyňa.

3.Intervenient na strane žalovanej napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti I., III., IV., a to z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP), domáhal sa jeho zmeny v zmysle § 388 CSP tak, že žalobu zamietne v časti 300,-
eur, predstavujúcich náklady na vypracovanie znaleckého posudku a žalobkyňu zaviaže na zaplatenie

znaleckej odmeny vo výške 88,25 eura a žalovanej a interventovi na strane žalovanej prizná proti
žalobkyninároknanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancie,akoajodvolaciehokonaniavplnom
rozsahu. Čo sa týka nároku žalobkyne na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 300,- eur,
tento predstavuje neúčelný a nedôvodný výdavok, ktorý bol vynaložený nad rámec zákona ZOBSSU.
Na preukázanie následkov na zdraví poškodeného sa totiž spravidla zabezpečuje lekársky posudok,

ktorý na žiadosť poškodeného spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktoré ho
posudzujúci lekár vypracoval. Až v prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného
alebo sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku je na mieste zabezpečenie lekárskeho
posudku. Ak žalobkyňa bez vyžiadania lekárskeho posudku pristúpila bez ďalšieho k zabezpečeniu
znaleckého posudku, sama nedôvodne zapríčinila vznik tohto výdavku na jej strane, a teda jej zväčšenie

rozsahu škody, za ktorý žalovaná, ani intervenient nezodpovedajú. Tento nárok jej preto súd prvej
inštancie nemohol priznať. Čo sa týka znaleckej odmeny, tak súd prvej inštancie uviedol, že výsledok
konania závisí od vypracovania znaleckého posudku znalcom MUDr. Mariánom Pamulom, ktorým boli
preukázané dôvodné námietky intervenienta na strane žalovanej, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiužaloby v prevažnej časti uplatneného nároku. Je preto nepochopiteľné, že ak bola žalovaná strana
v konaní procesne úspešná v rozsahu 83,52 %, je napriek tomu povinná uhradiť doplatok znalečného.
Okrem toho ich zaviazal aj na úhradu znalečného vo výške 64,45 eura, predstavujúcich odmenu

za výsluch MUDr. Mariána Pamulu na pojednávaní dňa 7.3.2025. Predmetný výsluch znalca pritom
navrhla žalobkyňa, keďže práve ona mala na znalca doplňujúce otázky a námietky k vypracovanému
znaleckému posudku. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, bol nárok na náhradu bolestného
zamietnutý v celom rozsahu z dôvodu premlčania a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia bol v prevažnej časti zamietnutý ako nedôvodný. Úspešnosť žalovanej a intervenienta na

stranežalovanejbolavovýške67,04%. Napriekuvedenémusúdprvejinštancienepriznalanižalovanej,
ani intervenientovi nárok na náhradu trov konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval, že
k škode na zdraví žalobkyne došlo, a to v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zapríčinila žalovaná.
Aplikácia ust. § 257 prichádza do úvahy len v celom výnimočných prípadoch, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležité odôvodnený. V danom prípade nejde o výnimočný prípad. Kebyže akceptuje právny názor
súdu prvej inštancie žalovanej strane, ktorá zodpovedá za vznik škody, by nikdy nemohol byť priznaný

nárok na náhradu trov konania (za predpokladu, že bol žalovaný úspešný), pretože logikou súdu by to
bolo nespravodlivé. V tomto prípade nemožno považovať ako osobitný dôvod pre nepriznanie nároku
na náhradu trov konania len to, že úspešná strana v konaní zapríčinila vznik škodovej udalosti.

4.Žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie v časti I., II. a IV., a to z dôvodu, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Domáhala sa jeho zmeny tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a žalobkyni
bude priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd v časti
sťaženia spoločenského uplatnenia dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo nebral do úvahy
vykonané dokazovanie, viažúce sa na znalecký posudok MUDr. Holása. Má za to, že MUDr. Holás

vyhotovil znalecký posudok v čase, keď bolo možné objektívnejšie ohodnotiť či už bolesť, tak aj SSU.
Podľa jej názoru správne a dostatočne svoj posudok odôvodnil a vysvetlil všetky rozpory, ktoré mali byť
podľa žalovanej v jeho znaleckom posudku. Na druhej strane MUDr. Pamula uviedol, že je problematické
vyjadriť sa presne časovo, kedy bol rozsah nepriaznivých zdravotných následkov po dopravnej nehode
konečný a ďalej sa nemenil. Uviedol, že k augustu 2024 už funkčné následky po zranení, neboli

sledovateľné.Možnotedakonštatovať,ževsúčasnostijestavpoškodenejpodopravnejnehodeužtrvalý
a stabilizovaný. Preto je podľa jej názoru nutné posudzovať následky, resp. zranenia podľa skoršieho
posudku MUDr. Holasa, lebo on mohol v roku 2022 posúdiť stav žalobkyne objektívne. Tiež nemožno
vyhodnotiť námietky žalovanej za irelevantné, že pri MUDr. Pamulovi sa jedná o súdny znalecký
posudok a u MUDr. Holasa o súkromný znalecký posudok, pretože pri obidvoch týchto posudkoch majú

znalci rovnaké práva. Čo sa týka bolestného, tiež súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zároveň aj nesprávne posúdil predmetnú vec. Znalec MUDr. Holas doplnil svoj znalecký
posudok aj o ustálenie zdravotného stavu žalobkyne a zároveň uviedol, že ustálenie zdravotného stavu
možno považovať za február 2022. V závere uviedla, že náhradu škody si uplatnila aj v trestnom konaní,
a to dňa 27.9.2021 a v tejto súvislosti poukázala na ust. § 112 OZ a podľa jej názoru má za to, že

premlčacia doba začala plynúť najskôr po právoplatnosti trestného rozkazu.

5.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle
odvolania intervenienta, s ktorým ona vyjadrila súhlas. Zároveň navrhla, aby odvolací súd na základe
ust. § 396 CSP, s prihliadnutím na § 255 ods. 1 CSP rozhodol o tom, že žalovaná má proti žalobkyni

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Čo sa týka výroku I. napadnutého
rozsudku, žalovaná sa stotožňuje so stanoviskom intervenienta, že v sume 300,- eur, ktorá predstavuje
náklady, vynaložené na vypracovanie znaleckého posudku, bol nárok žalobkyni priznaný nesprávne.
Tieto náklady predstavujú neúčelný a nedôvodný výdavok, ktorý žalobkyňa nemusela vynaložiť, resp.
ho vynaložila zbytočne, keď závery predmetného znaleckého posudku nie sú korektné. Za vznik tohto

výdavku žalovaná nenesie zodpovednosť a vznikla jej povinnosť k jeho náhrade. Čo sa týka výroku II.
napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne, keď žalobu vo zvyšnej časti
zamietol.Skutkovézistenia,oktorésúdprvejinštancieoprelsvojerozhodnutiemajúzákladvdokazovaní
a vec správne posúdil aj po právnej stránke. Odvolanie považuje za nedôvodné a neopodstatnené.
Ona v konaní vzniesla voči uplatnenému nároku námietku premlčania, pričom žaloba bola podaná po

uplynutí dvojročnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 OZ. Pri stanovení začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby práva na náhradu škody, je potrebné vychádzať z ust. § 106 ods. 1 OZ, podľa ktorého
sa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá. O osobe, ktorá za škodu zodpovedá, žalobkyňa vedela odo dňa 8.2.2021, kedy došlok škodovej udalosti a toho istého dňa mala aj subjektívnu vedomosť aj o vzniku škody na zdraví, pričom
k určeniu výšky škody v časti nároku na bolestné mohlo objektívne dôjsť skôr, ako bol vypracovaný
znalecký posudok MUDr. Holasa. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu

škody nie je, a nemôže byť závislý od toho, kedy poškodený pristúpi k získaniu príslušných podkladov
na výpočet výšky škody. Podstatné je, kedy objektívne k tomu mohol pristúpiť. Z ust. § 8 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané,

že zdravotný stav žalobkyne ako poškodenej bol na účely hodnotenia bolestného možné považovať za
ustálený podstatne skôr, ako požiadala o vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Holasa. Aj vo vzťahu
k posúdeniu dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, relevantným
a rozhodujúcim dôkazom je znalecký posudok MUDr. Pamulu, ktorý riadne odôvodnil a obhájil svoje
vlastné závery, ale súčasne objasnil aj v tom, v čom spočíva neúplnosť a nesprávnosť niektorých
odlišných záverov znaleckého posudku MUDr. Holasa. Čo sa týka výroku III. napadnutého rozsudku,

stotožňuje sa so stanoviskom intervenienta, že je nesprávne, aby k doplateniu znaleckej odmeny
znalca MUDr. Pamulu, boli zaviazaní spoločne a nerozdielne žalovaná s intervenientom. Žalovaná bola
úspešnávprevažnejmiere,aužpretonemalabyťzaviazanákdoplateniuznalečného.Naviacdoplatenie
znalečného predstavuje odmenu za výsluch znalca na pojednávaní, ktorý navrhla žalobkyňa, ktorá by
tak mala znášať aj trovy s tým spojené. Čo sa týka výroku IV., tiež sa stotožňuje so stanoviskom

intervenienta o nesprávnosti rozhodnutia, o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej, aj
intervenientovi na strane žalovanej. O nároku na náhradu trov konania má byť rozhodnuté podľa § 255
ods. 1 CSP, nie podľa ust. § 257 CSP.

6.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient na strane žalovanej, ktorý uviedol, že sa stotožňuje

s rozsudkom v časti jeho zamietavého výroku II.. Súd prvej inštancie správne právne posúdil vec
pokiaľ ide o premlčanie nároku na náhradu bolestného a nedôvodnosti sčasti nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti aj dostatočne zdôvodnil. Naďalej sa
nestotožňuje s rozhodnutím súdu v časti priznania nákladov na vypracovanie znaleckého posudku
a s výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobkyňa porovnávala znalecký posudok MUDr.

Holasa a MUDr. Pamulu, je možné konštatovať, že znalecký posudok MUDr. Pamulu je korektný,
úplný a obsahuje všetky odpovede pre konanie, podstatné otázky, pričom tieto odpovede sú aj
potrebným spôsobom vysvetlené a odôvodnené. Na rozdiel od toho je znalecký posudok MUDr. Holasa
nedostatočný, neúplný a znalec ani vo svojej výpovedi na pojednávaní nedokázal zodpovedať podstatné
otázky, pre posúdenie nároku uplatneného žalobkyňou, a to najmä otázky, týkajúce sa ustálenia

zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa namieta najmä ustálenie zdravotného stavu pri bolestnom,
pričom poukazuje aj na skutočnosť, že vo februári 2022 bola na neurologickom vyšetrení a doposiaľ
nemá od ošetrujúceho lekára potvrdenie o ukončení liečby. Pri bolestnom je však možné základné
bodové ohodnotenie stanoviť už pri prvom vyšetrení, kedy sa určí diagnóza zranení. Ak by v priebehu
liečby došlo ku komplikáciám, došlo by k navýšeniu bodového ohodnotenia. V prípade žalobkyne bol

liečebný proces ukončený pri kontrole, ktorá bola dňa 18.3.2021 v traumatologickej ambulancii, kde bolo
doporučené pokračovať v rehabilitácii. Keďže u žalobkyni nedošlo ani ku komplikáciám, ktoré by navýšili
základné bodové ohodnotenie, možno jej zdravotný stav ustáliť k dátumu 18.3.2021. Pokiaľ žalobkyňa
zastáva názor, že nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku na bolestné, keďže si toto riadne uplatnila
v trestnom konaní, nemožno súhlasiť s jej tvrdením, a že podľa jej názoru premlčacia doba začala plynúť

až momentom právoplatnosti trestného rozkazu, s takýmto tvrdením žalobkyne sa nemožno stotožniť.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na náhradu bolestného je aj premlčaný a s týmto jeho
názorom sa stotožňuje. Žalobkyňa vo svojom odvolacom návrhu, okrem iného uviedla, že jej má súd
priznať aj nárok na náklady za vyhotovenie znaleckého posudku, pričom tento nárok jej bol priznaný.

7.K vyjadreniu žalovanej, k odvolaniu žalobkyne sa vyjadril intervenient, ktorý uviedol, že sa
plne stotožňuje s procesnou obranou. V stručnosti zrekapituloval kľúčové aspekty a rozhodujúce
skutočnosti v tejto veci. Liečebný proces žalobkyne bol ukončený pri kontrole, ktorá bola 18.3.2021
v traumatologickej ambulancii, kde bolo doporučené pokračovať v rehabilitácii. Nárok na náhradu
bolestného je premlčaný, námietka, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až okamihom

nadobudnutia právoplatnosti trestného rozhodnutia, nie je dôvodná. Znalecký posudok MUDr. Pamulu
je možné považovať za korektný, úplný, obsahuje odpovede na všetky pre konanie podstatné otázky. Aj
keď bol znalecký posudok MUDr. Holasa vyhotovený skôr, možno povedať, že je objektívnejší, keďže
ani zdravotný stav žalobkyne v časti SSU nebol ustálený. Nárok žalobkyne v podobe vynaloženýchnákladov na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 300,- eur predstavuje neúčelný a nedôvodný
výdavok, ktorý bol vynaložený nad rámec zákona o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Na
preukázanie následkov na zdraví poškodenej postačoval lekársky posudok, a preto sama nedôvodne

zapríčinila vznik tohto výdavku na jej strane, a teda je za zväčšenie rozsahu škody, za ktorú žalovaná
ani intervenient nezodpovedajú. Je nespravodlivé, aby intervenient spolu so žalovanou ako procesne
úspešnou stranou uhrádzal doplatok za vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Mariánom Pamulom,
ktorým boli preukázané dôvodné námietky intervenienta na strane žalovanej, v dôsledku čoho došlo
k zamietnutiu prevažnej časti uplatneného nároku. V časti o nároku na náhradu trov konania ust. § 257

CSPmožnoaplikovaťlenvýnimočne,vtomtoprípadevšaknemožnoakoosobitnýdôvodprenepriznanie
nároku na náhradu trov konania len to, že úspešná strana v konaní zapríčinila vznik škodovej udalosti.
Keďže u žalobkyni došlo k pomernej úspešnosti, vo výške 16,48 % aj neúspešnosti, a teda úspešnosti
žalovanej a intervenienta na strane žalovanej vo výške 83,52 %, mal súd prvej inštancie priznať nárok
na náhradu trov konania vo výške 67,04 % žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej.

8.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
CSP a § 389 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom, viazaným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
prejednal veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení si
povinnosti, upravenej v § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v časti podľa § 388 CSP zmeniť.

9.V preskúmavanom prípade sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti
s trestným činom, ktorého sa mala dopustiť žalovaná, a ktorá bola na základe trestného rozkazu
Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/4/2022 uznaná vinnou. Náhrada škody pozostávala z nároku na
bolestné v celkovom počte 183 bodov a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov

183, pri hodnote bodu vo výške 22,66 eura a táto škoda je vyčíslená celkovo na sumu 8.554,82 eura
a žiadala aj úhradu vynaložených nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 300,- eur.
Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o nároku na bolestné, vychádzal zo vznesenej námietky
premlčania a považoval nárok na priznanie bolestného za premlčaný. Za dôvodný považoval uplatnený
nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak len v počte bodov 30, čo predstavovalo sumu

679,80 eura a za dôvodný považoval aj uplatnený nárok na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške
300,-eur. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je sčasti
správne a v časti, v ktorej súd prvej inštancie priznal žalobkyni náklady za vypracovanie znaleckého
posudku, za nesprávne.

10.V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri škode na zdraví sa odškodňujú
bolesti poškodeného pri úraze. Bolesťou v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „ZoBSSU“), je ujma spôsobená
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhradou za bolesť sa
odškodňujú bolesti, ktoré si poškodený v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia a následnou liečbou

vytrpel.

11.Podľa ust. § 8 ods. 4 ZoBSSU, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví.

12.Podľa § 3 ods. 2 ZoBSSU, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a
§ 8). Sadzby bodového ohodnotenia za bolesť, sú ustanovené v prílohe č. 1, v bodoch I. a III. časti.

13.Jepotrebnépodotknúť,žepriurčovaníbolestného,hodnoteniabolesti,sahodnotíakútnafázabolesti,

a že bodové ohodnotenie je možné vykonať až v dobe stabilizácie bolesti. Vznik bolesti, ktorá má
byť odškodnená predpokladá, že konkrétna bolesť dosiahla v určitej fáze intenzity, ktorú už je možné
odškodniť, teda vznik bolesti sa viaže k počiatku, kedy sa bolesť stala odškodniteľnou. Z uvedeného
vyplýva, že bolesť možno ohodnotiť, len čo sa ustáli zdravotný stav poškodeného; týmto okamihom je
teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom, potvrdzujúcim vytrpenú
a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku
ošetrujúceho lekára. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo.14.V danom prípade sa skutok, od ktorého žalobkyňa uplatňuje náhradu za bolesť, stal dňa 8.2.2021,
pričom znalecký posudok bol vypracovaný dňa 15.7.2023. ako bolo vyššie uvedené, bolesť možno
ohodnotiť, len čo sa ustáli zdravotný stav poškodeného, a týmto okamihom je teda bolesť zistená.

Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal tým smerom, kedy bol zdravotný stav žalobkyne
ustálený, pretože od ustálenia zdravotného stavu začína žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna lehota
na uplatnenie tohto práva, v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ. Táto subjektívna premlčacia doba sa
počíta od momentu keď sa „poškodený dozvie o škode“, keď je jeho stav ustálený a je irelevantné,
že o vyhotovenie znaleckého posudku požiada až napríklad po uplynutí subjektívnej premlčacej

doby. Zo súkromného znaleckého posudku, ktorý predložila žalobkyňa, nebolo ustálené, kedy bol
jej zdravotný stav ustálený, čo sa týka bolestného, pretože zo znaleckého posudku vyplývalo len
ustáleniezdravotnéhostavu,vovzťahukhodnoteniusťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Nemožnoteda
prisvedčiť jej námietkam, že z tohto znaleckého posudku bol jednoznačne ustálený jej zdravotný stav
vo februári 2022. Vzhľadom k námietkam zo strany žalovanej, ako aj intervenienta na strane žalovanej,
bol vo veci ustanovený súdny znalec MUDr. Marián Pamula. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby teda závisí od nadobudnutia vedomosti poškodenej od dvoch základných predpokladaných
skutočnostiach – subjektívne vedomosti o škode a subjektívne vedomosti o osobe, ktorá za škodu
zodpovedážalobkyňavedelaužododňa8.2.2021,kedydošlokuškodovejudalosti,zavinenejžalovanou
a od tohto istého dňa mala aj subjektívnu vedomosť aj o vzniku škody na zdraví a začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody nie je, a nemôže byť závislý od toho, kedy

poškodený pristúpi k získaniu príslušných podkladov na výpočet škody.

15.V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že zdravotný stav žalobkyne ako
poškodenej, bolo na účel jej hodnotenia bolestného možno považovať za ustálený, podstatne skôr
ako požiadala o vypracovanie lekárskeho znaleckého posudku MUDr. Martina Holasa. Poukazuje

pritom na skutočnosť, že ešte vo februári 2022 bola na neurologickom vyšetrení. Pri bolestnom je
však možné základné bodové hodnotenie stanoviť už pri prvom vyšetrení, kedy sa určí diagnóza
zranení. Odvolací súd pri posudzovaní znaleckých posudkov MUDr. Holasa a MUDr. Pamulu sa v zhode
so súdom prvom inštancie priklonil k znaleckému posudku MUDr. Pamulu, pretože znalec MUDr.
Holas ani na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nevedel s určitým záverom ustáliť, kedy došlo

k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, čo sa týka bolestného. Naopak MUDr. Pamula sa vedel
vyjadriť, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo 18.3.2021, pretože ak aj bola potom žalobkyňa
na neurologickom vyšetrení, tak toto nesúviselo v súvislosti so zranením, ktoré utrpela pri dopravnej
nehode, pretože z lekárskych správ takéto skutočnosti nevyplývali. Preto podľa jeho názoru bol liečebný
proces ukončený dňa 18.3.2021 v traumatologickej ambulancii, kde bolo potom už následne určené

len pokračovať v rehabilitácii. Z uvedeného potom vyplýva, že od 18.3.2021 začala plynúť žalobkyni
subjektívna dvojročná premlčacia doba, pričom nárok si uplatnila na súde dňa 13.9.2023. Čo sa týka
námietky žalobkyne, že premlčacia doba začala plynúť až od právoplatnosti trestného rozkazu, s touto
jej námietkou sa nemožno stotožniť, pretože premlčacia doba začala plynúť jednoznačne nasledujúcim
dňom po 18.3.2021 a len spočívala počas trestného konania, keď si žalobkyňa nárok na náhradu

škody uplatnila v trestnom konaní, a preto súd prvej inštancie, vo svojom bode 63. rozsudku, správne
konštatoval, kedy premlčacia doba žalobkyni začala plynúť, v ktorom období spočívala, a v ktorom
období opätovne začala plynúť, t. j. po dni, keď v trestnej veci nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby,
a preto súd prvej inštancie správne jej žalobu v časti o nároku bolestného zamietol (výrok II. rozsudku)

a odvolací súd v tejto časti rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16.Čo sa týka nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU), vo výrokovej časti I. rozsudku súdu
prvej inštancie, tak táto pozostávala zo sumy 679,80 eura, ktorá predstavovala náklady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a 300,- eur, ako náklady vyhotovené so znaleckým posudkom MUDr. Holasa.

Aj keď intervenient na strane žalovanej vo svojom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči výroku
I., z obsahu jeho odvolania je možné konštatovať, že napáda rozsudok len v časti nákladov na
vypracovanie znaleckého posudku. Preto odvolací súd preskúmaval len túto časť, keďže rozsahom
a dôvodmi je súd viazaný. V ostatnej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku
absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že hotové výdavky

za vypracovanie súkromného znaleckého posudku, vyhotoveného pred začatím súdneho konania, je
potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, preto sa
tieto náklady, spojené s uplatnením pohľadávky, uplatňujú v petite žaloby ako hmotnoprávny nárok. Tak
súd prvej inštancie aj postupoval a dospel k záveru, keďže výsledok konania závisel od vypracovaniaznaleckého posudku znalcom MUDr. Pamulom, považoval súd za spravodlivé, aby táto bola zaviazaná
k úhrade odmeny znalca. S týmto jeho právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 7 ods. 1 ZoBSSU, keď lekársky posudok spracúva

posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky
posudok.

17. V zmysle § 7 ods. 3 uvedeného zákona o vydanie lekárskeho posudku, môže požiadať poškodený.

18.Podľa § 7 ods. 6 uvedeného zákona, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu
osoby, uvedené v odsekoch 3,4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

19.Žalobkyňa preukazovala a sporné to ani nebolo, že vynaložené náklady na vypracovanie znaleckého
posudku predstavovali 300,- eur. Podľa názoru odvolacieho súdu však je potrebné skúmať, či ide

o výdavok, ktorý je odôvodnený a účelne vynaložený. Tomuto rozhodnutiu musí predchádzať jeho
úvaha o potrebe vykonať tento dôkaz. Relevantná pre posúdenie tejto otázky bude zrejme aj úvodná
časť súkromného znaleckého posudku, v ktorom sú zadávateľom vymedzené úlohy. Zo znaleckého
posudku MUDr. Holasa je zrejmé, že zadávateľom znaleckého posudku bola žalobkyňa a predmetom
posúdenia bolo len posúdenie výšky bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia poškodenej. Iná úloha znalcovi zadaná v konaní nebola. Keďže v priebehu konania práve
žalovaná, ako aj intervient vzniesli proti tomuto znaleckému posudku námietky, bolo na mieste, aby bol
do konania pribratý nový znalec. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že hodnotiac tak účelnosť
tohto vynaloženého výdavku, odvolací súd dospel k záveru, že tento výdavok nebol vynaložený účelne,
pretože bola nesprávne zadaná úloha znalca, keď bol znalec požiadaný len o vyhotovenie bodového

hodnotenia, nie aj na zodpovedanie otázky o ustálení jeho zdravotného stavu. Naviac podľa citovaných
ustanovení ZoBSSU, poškodená mala možnosť predtým, ako požiadala vypracovanie znaleckého
posudku znalca požiadať o vypracovanie lekárskeho posudku, ktorý by spracovával posudzujúci lekár
a vydalo zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval tento lekársky posudok. A až
v prípade pochybností o správnom hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, bolo

namieste požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Ak teda žalobkyňa
takto nepostupovala, tak nemožno konštatovať, že tento výdavok bol vynaložený účelne. Ak teda bez
vyžiadania lekárskeho posudku pristúpila k zabezpečeniu si znaleckého posudku, sama nedôvodne
zapríčinila vznik tohto výdavku a za tento výdavok žalovaná ani intervenient na strane žalovanej
nezodpovedajú, preto z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti,

týkajúcej sa zaplatenia sumy 300,- eur spolu s príslušenstvom, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobu zamietol.

20.V ďalšej časti žalovaná ako aj intervenient na strane žalovanej napadli rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku III., v ktorej bola žalovaná spolu s intervenientom na strane žalovanej povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť znalcovi MUDr. Mariánovi Pamulovi znaleckú odmenu vo výške 88,25 eura do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná, ako aj intervenient na strane žalovanej namietali, že znalcovi
bolo vyplatené priznané znalečné z preddavku v sume 550,- eur a zvyšok priznanej znaleckej odmeny
v sume 23,70 eura zostal z preddavku neuhradený. Uznesením Okresného súdu v Nitre bola priznané
znalečné znalcovi MUDr. Pamulovi vo výške 64,45 eura, ktoré si vyúčtoval ako odmenu za výsluch na

pojednávaní dňa 7.3.2025, a preto bola žalovaná aj spolu s intervenientom zaviazaná na úhradu tejto
sumy spoločne a nerozdielne žalobkyni. Žiadali preto, aby o tomto výdavku bolo rozhodnuté podľa
pomeru úspechu vo veci. S touto jeho námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, pretože výsluch znalca,
ako aj znalecký posudok bol vypracovaný na základe požiadavky zo strany intervenienta na strane
žalovanej, ako aj samotnou žalovanou a k výsluchu znalca došlo len kvôli tomu, aby sa odstránili rozdiely

medzi znaleckým posudkom MUDr. Holasa a MUDr. Pamulu. Je preto namieste, aby tieto výdavky
znášalivkonaníobidvestranysporužalovanáspolusintervenientom,keďže kznaleckémudokazovaniu
došlo na ich podnet.

21.Čo sa týka výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v tejto časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tejto časti mu vrátil na nové konanie. Súd prvej
inštancie konštatoval, že pokiaľ išlo o uplatnený nárok žalobkyne o náhradu škody titulom bolestného,
v tejto časti bola žaloba zamietnutá a nedôvodná a tým daná úspešnosť žalovanej a intervenienta na
strane žalovanej. Vo vzťahu k SSU, bolo čiastočne žalobe žalobkyne vyhovené a úspešnosť žalovaneja intervenienta na strane žalovanej bola vo výške 67,04 %, napriek tomu súd považoval za spravodlivé
o trovách konania rozhodnúť tak, že žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal a aplikoval ust. § 257 CSP. Dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej a intervenientovi
na strane žalovanej. Je nepochybné, že k škode na zdraví žalobkyne došlo, v súvislosti s dopravnou
nehodou, ktorú zavinila žalovaná, a preto by bolo nespravodlivé, aby v rozpore s ratio legis zaviazať
žalobkyňu na náhradu trov konania za stavu, že jej vznikol nárok na náhradu škody na zdraví, tento
však bol oslabený a jej žaloba bola v časti zamietnutá z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

V tomto videl súd dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý výnimočne nemusí náhradu trov konania
žalovanej, ani intervenientovi priznať. Odvolací súd po preskúmaní veci v tejto časti dospel k záveru, že
závery súdu prvej inštancie sú predčasné a nepreskúmateľné. Myšlienkový pochod súdu prvej inštancie
nie je dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti, zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odvolací súd podotýka, že ust. § 257
CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP). K predmetnému odvolací

súd poznamenáva, že súd výnimočne prizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu na náhradu trov konania, aby tieto trovy
nahradila protistrane. Dôvody osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na
nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2NCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, sp. zn. 3NCdo/46/2012, nemožno § 257 CSP považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti vhodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinností nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania,

alebo k určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie
účastníkov. V takom prípade je potrebné posudzovanie okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých účastníkov), teda nielen toho, koho by
postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku

a prihliadnuť i na postoj účastníkov konania. Súd prvej inštancie použil ust. § 257 CSP bez toho, aby
umožnil stranám k použitiu tohto ustanovenia sa vyjadriť. Súd je povinný vytvoriť procesný priestor,
umožňujúci stranám konania vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257, najmä za
situácie, keď ani jedna zo strán použitie tohto ustanovenia v konaní nenavrhla. Súčasťou práva na
spravodlivý proces, je vytvorenie priestoru pre to, aby strana konania mohla účinne uplatňovať námietky

a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu, a s ktorými sa súd musí v rozhodnutí
náležite vyporiadať, inak povedané z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu vytvoriť pre
strany sporu procesný priestor k tomu, aby sa vyjadrili k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva
podľa ust. § 257 CSP. Keďže súdu prvej inštancie takto nepostupoval, a nevytvoril priestor stranám
sporu, aby sa k použitiu takéhoto ustanovenia vyjadrili, porušil tým právo na spravodlivý proces, a preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania.

22.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).