Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924204364
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6924204364.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej (sudkyne spravodajkyne) a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov
senátu, v právnej veci žalobcu: Aramis Real Estate SE, Záhřebská 562/41, Vinohrady, Praha, Česká
republika,IČO:08798991,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaJUDr.AŽALTOVIČ&PARTNERSs.r.o.,
Pred poľom 1652, Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/

XX, D., Rakúska republika, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 9C/78/2024-27 zo dňa 29.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie (prvý výrok) a rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca podal na okresný súd žalobu, ktorou sa
domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX,
katastrálneúzemieC.E.,atojednakpozemkyvedenévregistriKN-Cnatomtolistevlastníctvaazároveň
žiadal určiť vlastnícke právo aj k stavbám, vedeným na tomto liste vlastníctva. Zo žaloby vyplýva, že

žalovaný je v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností, a to
parciel ako aj stavieb. Žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 16.08.2006 kúpnu
zmluvu, na základe ktorej žalobca previedol na žalovaného výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom konania za dohodnutú kúpnu cenu, ktorú sa v zmysle kúpnej zmluvy žalovaný
zaviazal zaplatiť do 31.12.2006, ktorú žalovaný nevrátil, preto žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy dňa
04.08.2013 a následne žalobca a žalovaný spoločne uzatvorili dňa 06.08.2013 dohodu o odstúpení od

kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré má vecnoprávne účinky,
došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy a obnovilo sa tak výlučné vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam.
1.2 Ďalším dôvodom je skutočnosť, že kúpna zmluva nikdy nenadobudla právnu účinnosť z dôvodu
porušenia kogentných povinností, uložených v ustanoví §59a Obchodného zákonníka, keďže kúpna
zmluva nebola uložená spolu so znaleckým posudkom v Zbierke listín Obchodného registra Okresného
súdu Trenčín. Podľa žalobcu ak mu žalovaný nezaplatil ani len časť kúpnej ceny za prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, možno dospieť k záveru, že prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu
so žalobcom nebol urobený vážne, a preto kúpna zmluva je absolútne neplatná pre jej rozpor s
ustanovením §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobca je tak výlučným vlastníkom nehnuteľností. V
tejto skutočnosti žalobca videl aj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže žalobca
nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.
1.3 Okresný súd s odkazom na §161 ods. 1,2 a §230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) ešte pred meritórnym rozhodovaním skúmal vo veci splnenie
procesných podmienok na konanie. Konštatoval, že materiálna právoplatnosť rozsudku sa akonezameniteľnosť rozhodnutia prejavuje aj tak, že spôsobuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, tzn.
že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o uplatnenie
zásady,žedvakrátnemôžebyťrozhodovanéotejistejveci.Existenciaprekážkyprávoplatnerozhodnutej

veci predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo, t.j. z úradnej
povinnosti a po jej zistení musí konanie zastaviť.
1.4 Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná, ak ide o totožnosť osôb sporových strán a totožnosť
predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní
ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb je v tejto súvislosti bez

významu. Pri predmete konania, ktorý je určený žalobným nárokom, musí ísť o totožnosť predmetu
konania, ktorý je vymedzený žalobným nárokom spolu aj so skutkovým odôvodnením, z ktorého by
mal žalobný nárok vyplývať. Pokiaľ má ísť o tú istú vec, musia byť splnené podmienky, že ide o
tie isté subjekty práva, ktoré vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany a musí ísť o ten
istý predmet konania, tzn. že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi
totožnými subjektami, pričom nie je rozhodujúce, či pôvodné strany vystupujú v pôvodných procesných

postaveniach.
1.5 Okresný súd konštatoval, že v predmetnom konaní žalobca podal žalobu o určenie, že je vlastníkom
nehnuteľností, vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie C. E. na základe tých skutkových okolností,
že žalobca v minulosti so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli aj nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom konania, od ktorej vzhľadom na nezaplatenie kúpnej ceny žalovaným v dohodnutej lehote

žalobca odstúpil, následne strany uzavreli dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, následkom čoho sa
podľa žalobcu obnovilo jeho výlučné vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalším dôvodom
pre vyhovenie žalobe podľa žalobcu bolo, že pri uzavretí kúpnej zmluvy došlo k porušeniu ustanovenia
§59a Obchodného zákonníka, keďže kúpna zmluva v zbierke listín obchodného registra nebola uložená
spolu so znaleckým posudkom.

1.6 Súd prvej inštancie pri skúmaní podmienok konania zistil, že na Okresnom súde Rimavská Sobota
bolo vedené konanie sp.zn. 10C/11/2020, kde vystupoval v spore žalobca proti žalovanému v tom istom
procesnom postavení, žalobca žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV
č. XXXX, katastrálne územie C. E. v tom istom rozsahu ako je predmetom tohto konania; z rozsudku
v konaní sp.zn. 10C/11/2020 zo dňa 08.09.2020 vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, pretože žalovaný nezaplatil kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti do
31.12.2006 a dňa 06.08.2013 z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny odstúpil žalobca od predmetnej kúpnej
zmluvy, čím sa malo jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam obnoviť. Žalobca ďalej žiadal
určiť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v tomto konaní aj na základe porušenia §196a
Obchodného zákonníka, z ktorého dôvodu je kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom

a žalobca neprestal byť vlastníkom nehnuteľností. Z rozsudku ďalej vyplýva, že žalobca žiadal určiť
vlastníckeprávoajpreporušenieustanovenia§59aObchodnéhozákonníkazdôvoduneuloženiakúpnej
zmluvy spolu so znaleckým posudkom do Zbierky listín, ktoré skutočnosti žalobca v predmetnom konaní
uviedol ako nové doplňujúce rozhodné skutočnosti.
1.6.1 V konaní sp.zn. 10C/11/2020 okresný súd žalobu rozsudkom zo dňa 08.09.2020 zamietol;

na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 14Co/70/2020-161
zo dňa 18.05.2021 rozsudok okresného súdu potvrdil; rozhodnutie krajského súdu nadobudlo dňa
24.11.2021právoplatnosť. Žalobca proti tomuto rozsudku v predmetnom konaní podal na Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie, ktoré najvyšší súd rozsudkom sp.zn. 4Cdo/85/2022 zo dňa 26.09.2023
zamietol; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2023.

1.7 Na základe takto zistených právnych aj skutkových okolností v danej veci okresný súd mal za to,
že medzi tými istými stranami sporu v totožnom procesnom postavení bolo už vedené konanie s tým
istým predmetom konania, t.j. určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXXX,
katastrálne územie C. E. v prospech žalobcu: žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva vo svoj
prospech z tých istých skutkových a právne rozhodujúcich skutočností, keď žiadal určiť vlastnícke právo

na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy a následnej dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, uzavretej
medzi stranami sporu po tom, ako žalovaný nezaplatil kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti. Ďalším
dôvodom v prospech určenia vlastníckeho práva žalobcu v konaní sp.zn.10C/11/2020 bolo porušenie
§59a Obchodného zákonníka z dôvodu neuloženia kúpnej zmluvy spolu so znaleckým posudkom
do Zbierky listín, ktoré skutkové a právne dôvody žalobca uviedol v tomto konaní ako aj v konaní

sp.zn.10C/11/2020, a na základe týchto rozhodujúcich skutočností o žalobe žalobcu už bolo právoplatne
rozhodnuté; k týmto skutkovým okolnostiam súd v pôvodnom konaní prihliadol a na základe týchto
rozhodujúcich skutočností vo veci aj meritórne rozhodol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.1.8 Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ktoré uviedol žalobca v predmetnom konaní, ako aj v pôvodnom
konaní sp.zn.10C/11/2020 v súvislosti s §59a Obchodného zákonníka, tieto okresný súd posudzoval aj
v pôvodnom konaní (body 20. a 21. rozsudku zo dňa 08.09.2020), a je bez právneho významu, že na

tieto rozhodujúce skutočnosti súd aplikoval sudcovskú koncentráciu konania.
1.8.1 Podstatné teda je, že tieto skutkové okolnosti žalobcom v pôvodnom konaní boli uplatnené, súd na
ne aj prihliadol a na základe týchto skutkových okolností, ktoré určovali predmet konania, v predmetnom
konaní o žalobe meritórne rozhodol.
1.9 Pri skúmaní podmienok konania, pri zisťovaní či ide o tú istú vec v tomto a v pôvodnom konaní

sp.zn.10C/11/2020 okresný súd konštatoval, že ide o tie isté subjekty práva, o ten istý predmet konania,
o totožný nárok - predmet konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - totožným v tomto
aj v pôvodnom konaní. Žalobca si uplatňuje svoj nárok na základe tých istých skutkových okolností, ako
si tento nárok uplatňoval aj v pôvodnom konaní, a preto ide o tú istú vec, o ktorej už bolo právoplatne
rozhodnuté a túto vec už nemožno prejednávať a rozhodovať znova, keďže s poukazom na §161 ods.
1,2 C.s.p. ide o neodstrániteľnú podmienku konania, kedy súd musí konanie zastaviť.

1.10 Okresný súd o trovách konania rozhodol podľa §256 ods. 1 C.s.p.; keďže žalobca zavinil zastavenie
konania vzhľadom na to, že podal žalobu ohľadom nároku, ktorý už bol predmetom iného právoplatne
skončeného konania, mal by súd priznať právo na náhradu trov konania protistrane, avšak žalovanému
v tomto štádiu konania žiadne trovy konania nevznikli, preto okresný súd rozhodol, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol
odvolaciemu súdu v celom rozsahu zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % z dôvodov podľa

§365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane
uskutočňovaťjejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že ide o totožný nárok, vyplývajúci z totožných
skutkových tvrdení. Žalobca uplatnil svoj nárok v predmetnom konaní v porovnaní s predchádzajúcim

konaním v spojitosti s tvrdeniami žalobcu síce uplatnenými v predchádzajúcom konaní, avšak bez toho,
aby tieto boli akokoľvek zo strany konajúceho súdu posudzované. Tieto skutočnosti sú kľúčové pre
posúdenie nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva a sú tými skutočnosťami, ktoré predmetné
konanie významne odlišujú od predchádzajúceho konania. Poukázal na body 12. a 13. odôvodnenia
napadnutého uznesenia okresného súdu.

2.2 Nestotožnil sa so závermi okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci. Aj napriek tomu, že v oboch konaniach ide o totožný predmet
konania vyplývajúci z rovnakého žalobného nároku, tento žalobný nárok je v podstatných otázkach
založený na nových a doposiaľ neuplatnených skutkových tvrdeniach, resp. skutkových okolnostiach.
Najvýznamnejšie nové skutkové tvrdenie, ktoré nebolo uplatnené v predchádzajúcom konaní, spočívalo

v tom, že žalovaný nezaplatil žalobcovi ani len časť kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho bolo možné dospieť k záveru, že prejav vôle žalovaného uzavrieť
kúpnu zmluvu so žalobcom nebol urobený vážne, a preto je kúpna zmluva absolútne neplatná pre
jej rozpor s ustanovením §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase jej uzavretia.
Možno tak považovať za zásadnú otázku posúdenia vážnosti vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorá mohla

byť dotknutá jej nedostatkom. Až na základe vykonaného dokazovania je možné jednoznačne dospieť
k záveru o platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy. Odmietnutím žalobcom tvrdených skutkových
okolností poukazujúcich na neplatnosť kúpnej zmluvy bez akéhokoľvek odôvodnenia možno dospieť k
záveru, že postupom konajúceho súdu dochádza ku svojvoľnému popretiu práva žalobcu na prístup
k súdu a k odmietnutiu spravodlivosti.

2.3 Konkrétne v danom prípade bolo žiaduce, aby konajúci súd posúdil opodstatnenosť nároku žalobcu
z dôvodu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi ani len časť kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho bolo možné dospieť k záveru o vyslovení absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy pre jej rozpor s §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase jej
uzavretia. Strohý poukaz na prechádzajúce konanie vedené na okresnom súde pod sp.zn. 10C/11/2020

s tým, že je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, predstavuje mechanický postup konajúceho
súdu, podporujúci aj samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia, v rámci ktorého sa konajúci súd
nezaoberal s touto pre legitímne posúdenie veci rozhodnou argumentáciou, ktorá nebola uplatnená
v pôvodnom konaní sp.zn. 10C/11/2020 a na túto len rýdzo formálne neprihliadal.2.4Žalobcaďalejpoukázalnato,ževprechádzajúcomkonanísp.zn.10C/11/2020konajúcisúdformálne
skonštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil
a z dôvodu nepreukázania tvrdeného odstúpenia od zmluvy na túto argumentáciu žalobcu neprihliadal.

V predchádzajúcom konaní tak pri posúdení preukázania tvrdeného odstúpenia od kúpnej zmluvy
konajúce súdy vo vzťahu k tomuto tvrdeniu opomenuli aplikovať ustanovenie §151 a nasl. C.s.p., a to
aj napriek tomu, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli účinne popreté, sa považujú za nesporné skutkové
tvrdenia (ako to bolo aj v tomto prípade).
2.5 Naviac v danom konaní žalobca spolu so žalobou predložil aj samotné odstúpenie od kúpnej zmluvy

zo dňa 16.08.2006, vrátane dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 06.08.2013. Tieto skutkové
tvrdenia nemožno považovať za totožné s tými, ktoré boli uplatnené a zo strany konajúcich súdov
v predchádzajúcom konaní sp.zn.10C/11/2020 boli odmietnuté, keďže žalobca naviac v danom konaní
tieto tvrdenia preukázal prostredníctvom predložených dôkazov.
2.6 Odvolateľ nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že napriek aplikácii sudcovskej koncentrácie
konania vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v súvislosti s §59 Obchodného zákonníka je možno dovodiť,

že touto otázkou sa súd v predchádzajúcom konaní zaoberal, teda že podstatným je výhradne len
to, že žalobca tieto skutkové tvrdenia v danom konaní uplatnil a je už bez právneho významu
skutočnosť, že súd na tieto aplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Vychádzajúc zo spisového
materiálu sp.zn. 10C/11/2020 je nepochybné, že konajúce súdy explicitne konštatovali, že s poukazom
na zásadu sudcovskej koncentrácie tieto neprihliadli na tvrdenia žalobcu ani žalovaného a že tu existuje

ďalší dôvod, a to neúčinnosť kúpnej zmluvy vyplývajúci z §59a Obchodného zákonníka. To znamená,
že s predmetnými skutkovými tvrdeniami sa predchádzajúce súdy nezaoberali, pričom ich posúdením
v danom konaní by bolo možné dospieť k záveru, že ide o nové, resp. doposiaľ neposudzované skutkové
tvrdenia žalobcu.
2.7 Argumentáciu a postup okresného súdu žalobca považuje za nelegitímny, nesprávny,

arbitrárny, v rozpore so zákonom a má za to, že došlo okrem iného ku znemožneniu uskutočňovania
jemu patriacich procesných práv v takej miere, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces.
Z rozhodnutí, vydaných v rámci predchádzajúceho konania, nie je vôbec zrejmé, že by sa konajúce
súdy niekedy náležite zaoberali rozhodnou právnou otázkou, založenou na nových skutkových
tvrdeniach žalobcu uplatnených v danom konaní, a ktorej zodpovedanie je pre vydanie meritórneho

rozhodnutia žiadúce. Preto žalobca nesúhlasil s formalistickým postupom súdu prvej inštancie, ktorý
síce v napadnutom rozhodnutí odkazuje na konanie sp.zn. 10C/11/2020, avšak tento evidentne posúdil
totožnosť konaní len vo vzťahu k predmetu konania a účastníkom konania bez riadneho posúdenia
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol nárok žalobcu uplatnený, t.j. toho, či bol uplatnený nárok
založený na rovnakom právnom dôvode a argumentácii ako nárok právneho predchodcu žalobcu.

2.8 V tomto kontexte poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/263/2010 zo dňa
21.12.2011, sp.zn. 4Cdo/140/2013 a sp.zn. 2Cdo/71/2012 zo dňa 27.09.2012.
2.9 Žalobca mal za to, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry je nepochybné, že nejde o prekážku
právoplatnerozhodnutejvecivovzťahuktotožnostipredmetukonaniaacontrario,aktenistýnárokalebo
stav vymedzený žalobným petitom nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený,

teda nevyplýva z rovnakého skutku. Aj keď v danom prípade sa na prvý pohľad môže zdať, že nárok
uplatnený v tomto konaní je totožný s nárokom uplatneným v predchádzajúcom konaní, náležitým
porovnaním spisového materiálu je možné vyvodiť kvalifikovaný záver o tom, že skutkové tvrdenia,
na základe ktorých boli jednotlivé nároky zo strany jednotlivých žalobcov uplatnené, nie sú totožné.
Náležitým posúdením by bolo možné vyvodiť opačný záver, a to že jednotlivé skutkové tvrdenia sa vo

svojej podstate absolútne nezhodujú. Postupom súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred
súdom, a to nesprávnym posúdením prekážky veci právoplatne rozhodnutej, pretože vec, ktorá má
zakladať jej existenciu, teda jej predmet a skutkový stav, nie je totožná s danou vecou.
2.10 Vo všeobecnosti za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom je
treba považovať aj zastavenie konania pre nedostatok podmienky konania, ak záver súdu o tejto

otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom podmienky netrpí. Totožnosť predmetu
konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom návrhu vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom
dôvodeavyplývajúcizrovnakýchskutkovýchokolností.Vdanomkonkrétnomprípadevšakzrozhodnutí,
vydaných v predchádzajúcom konaní nemožno vyvodiť, či je daná totožnosť predmetov konania, resp.

či nároky uplatnené v konaniach vyplývajú z rovnakých skutkových tvrdení. Vzhľadom na skutkové
tvrdenia prezentované v predmetnom konaní nemožno uzavrieť, že v danom konkrétnom prípade nejde
o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to z dôvodu podstatnej, resp. úplnej odlišnosti skutkových
tvrdení v kľúčových otázkach, nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci samej.2.11 Žalobca s ohľadom na uvedené považuje postup okresného súdu za nesprávny a iracionálny a
má za to, že týmto bolo porušené jeho právo na prístup k súdu, právo na spravodlivé prejednanie
veci a spravodlivý proces za účelom ochrany práv žalobcu a tento naviac dôvodne vzbudzuje obavy z

jeho účelovosti s cieľom vybaviť vec čo najjednoduchším spôsobom. Konajúci súd len rýdzo formálne
zamietol podanú žalobu z dôvodu údajnej prekážky právoplatne rozhodnutej veci bez toho, aby sa
zaoberal meritom veci a tým odstránil zjavne nezákonný stav. Konajúci súd rovnako ako aj konajúce
súdy v konaní sp.zn. 10C/11/2020 sa danou vecou zaoberal len z formálneho hľadiska bez toho, aby
sa náležite zaoberal meritom veci.

2.12 Žalobca namietol aj arbitrárnosť napadnutého uznesenia a jeho nedostatočné odôvodnenie, keďže
vo vzťahu ku kľúčovej otázke predmetného sporu, ktorou je posúdenie platnosti kúpnej zmluvy s
poukazom na jej rozpor s §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase jej uzavretia,
sa konajúci súd v rámci napadnutého uznesenia absolútne nezaoberal. V tomto kontexte poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.01.2019 sp.zn. 6Cdo/98/2017.
2.13 Záver konajúcich súdov zameraný na existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci z dôvodu

totožnosti predmetu konania bez toho, aby konajúci súd dostatočne jasne špecifikoval, na základe akých
skutočností a listinných dôkazov k nemu dospel, možno považovať za nepreskúmateľný. Či konania
vychádzajúzrovnakýchskutkovýchokolnostímohlisúdyposúdiťlenpokvalifikovanomoboznámenísas
obsahomceléhospisuokresnéhosúdusp.zn.10C/11/2020,nestačilovychádzaťlenzrozhodnutívtomto
konaní vydaných. V predchádzajúcom konaní sa otázkami prezentovanými v tomto odvolaní konajúce

súdy nezaoberali. Konajúci súd sa mal dôsledne vysporiadať s argumentáciou žalobcu a nie túto len
rýdzo formálne odmietnuť na základe skutočností konštatovaných v odôvodnení predchádzajúceho
rozhodnutia, ktoré naviac nie je záväzné a nezakladá prekážku rozhodnutej veci.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec v napadnutom rozsahu v medziach a z dôvodov
podaného odvolania podľa §380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Všeobecne možno konštatovať, že súd je v ktoromkoľvek štádiu konania povinný skúmať, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať, t.j. či sú splnené procesné podmienky na strane súdu
(právomoc, príslušnosť vecná, funkčná, miestna), na strane strán a ich zástupcov (napr. procesná
subjektivita strany konania, zastúpenie), vecné procesné podmienky (existencia žaloby alebo uznesenia
o začatí konania) a negatívne procesné podmienky, ktoré nesmú byť dané, aby súd mohol vec prejednať

a o nej rozhodnúť. Absencia neodstrániteľného nedostatku podmienky konania alebo danosť/existencia
negatívnej procesnej podmienky má za následok zastavenie konania (§161 ods. 1, 2 C.s.p.).
5.1 Zákonným naplnením požiadaviek a princípov právneho štátu - konkrétne právnej istoty - je
inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Právoplatnosť v civilnom procese znamená predovšetkým
nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia a jeho záväzné účinky na právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré

prostredníctvom inštitútu právoplatnosti nadobudli kvalitu judikovaných právnych vzťahov, t.j. vzťahov
aprobovaných súdnou mocou (PL. ÚS 43/95).
5.2 Právnu istotu, vytvorenú nezmeniteľnosťou súdnych rozhodnutí, treba považovať za súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a v širšom kontexte za súčasť právneho
štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy (PL. ÚS 38/99).

5.3 Prekážka právoplatne rozsúdenej veci (rei iudicatae - §230 C.s.p.) je vymedzená dvoma kritériami,
a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy,
ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní už ukončenom právoplatným rozhodnutím
súdu. O tie isté strany sporu ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho
vzťahu v opačnom procesnom postavení a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni

nástupcovia (z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) osôb, ktoré boli účastníkmi či stranami
skôr skončeného konania. Totožnosť predmetu konania znamená totožnosť žalobného petitu ako aj
skutkového odôvodnenia žaloby, z ktorého žalobný petit vyplýva. Za tú istú vec treba v novom konaní
považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod,
vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z

uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011 sp.zn. 5Cdo/280/2010).
5.4 Totožnosť predmetu sporového konania je daná vtedy, keď neskôr uplatnený nárok je založený na
rovnakom skutkovom základe, ktorý vychádza zo skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený
skorší nárok. Skutkovým základom sú v zmysle princípu kontradiktórnosti a dispozičného princípusporového konania tie skutočnosti, ktoré sú predmetom skutkových tvrdení, ktoré strana v danom konaní
uviedla podľa §132 ods. 1 C.s.p., či podľa ustanovení §150 a §151 C.s.p. Podstatu skutku (skutkového
deja) treba vidieť predovšetkým v konaní (a to vo všetkých jeho javových formách a následku), ktorý

ním bol spôsobený; následok je pre určenie skutku podstatný pre to, že umožňuje z prejavov vôle
konajúcich osôb vymedziť tie, ktoré tvoria skutok. V tejto súvislosti nie je pre individualizáciu predmetu
sporu rozhodujúce právne posúdenie daných skutočností stranami sporu, pretože súd si v civilnom
konaní v rámci zásady iura novit curia sám právne posúdi skutočnosti, ktoré sú predmetom skutkových
tvrdení sporových strán.

5.5 Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol
po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13.10.2009, sp.zn. 5Cdo/120/2009).
5.6 Prekážka veci rozhodnutej nie je daná v prípade, ak ide v novom konaní o rovnaký právny vzťah
medzi rovnakými účastníkmi, avšak ak sa novouplatnený nárok opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli
v čase pôvodného konania a k týmto došlo až neskôr (rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSR z

22.05.1987, sp.zn. 2Cz/12/1987).

6. V súdenej veci krajský súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že konanie iniciované novou
žalobou je totožná vec s konaním prejednávaným v minulosti pred okresným súdom pod sp.zn.
10C/11/2020. Konanie sa týka tých istých osôb - ten istý žalobca žaluje toho istého žalovaného, petit

žaloby je rovnaký, keď žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k rovnakým nehnuteľnostiam ako
v predchádzajúcom konaní, vedenom pod sp.zn. 10C/11/2020.
6.1 Žalobca podal novú žalobu na základe rovnakých skutkových okolností ako v prípade skoršej žaloby,
len navrhuje posúdiť otázku platnosti kúpnej zmluvy z titulu jej absolútnej neplatnosti. Otázka platnosti
alebo neplatnosti zmlúv je otázkou právneho posúdenia veci, teda činnosti súdu, pri ktorej tento na

zistený skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu. Skutočnosť, že žalobca novú žalobu odôvodňuje
inak s tým, že uvádza rovnaké rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, ale s
týmito skutočnosťami spája iné právne následky, nič nemení na posúdení danej veci ako rei iudicata.
6.2 Tvrdenie žalobcu, že absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy je potrebné posudzovať podľa §37 ods. 1
Občianskehozákonníkavzneníplatnomvčasejejuzavretiajeprávnebezvýznamná,keďženovážaloba

o určenie vlastníctva k totožným nehnuteľnostiam nie je prípustná len z dôvodu, že v predchádzajúcom
konaní súdy rovnaký skutkový dej či skutok posúdili po právnej stránke neúplne, inak, alebo dokonca
nesprávne. Žalobca neuvádza v žalobe žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súdu neboli známe
už v pôvodnom konaní. V súdenej veci ide o totožný nárok, vymedzený obsahovo zhodným žalobným
petitom, ktorý vyplýva z rovnakého skutku a týka sa rovnakých subjektov, novouplatnený nárok sa pritom

neopiera o žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré by neexistovali v čase pôvodného konania a ku ktorým
by došlo neskôr.

7. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého právoplatný rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
č.k. 10C/11/2020 zo dňa 08.09.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

14Co/70/2020-161 z 18.05.2021, vydaný v konaní o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam,
vytvoril prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie vlastníctva v prejednávanej veci, bol
tak správny.
7.1 Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danom prípade sa jedná o rei iudicatae, keďže sa
rovnakoakovkonanísp.zn.10C/11/2020jednáorovnakýchúčastníkovkonania,rovnakýnárokžalobcu,

opierasaotenistýprávnydôvod,vyplývajúciztotožnéhoskutkovéhostavu;vkonanísp.zn.10C/11/2020
súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania; Krajský súd v Banskej
Bystrici posudzoval otázky platnosti právneho úkonu (absolútnej) z dôvodu absencie predchádzajúceho
súhlasu dozornej rady k jej uzavretiu s poukazom na §196a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré
ustanovenie je kogentné a porušenie zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu; vzhľadom na

predmet sporu, vymedzený žalobným petitom, ako aj vzhľadom na skutkové a právne tvrdenia v
žalobe obsiahnuté krajský súd konštatoval, že základom právneho posúdenia dôvodnosti žaloby o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je prejudiciálne posúdenie platnosti kúpnej zmluvy,
uzavretejdňa16.08.2006medzipredávajúcim(právnympredchodcomžalobcu)akupujúcimžalovaným,
pričom vyhodnocoval tvrdenú absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy s poukazom na dve

právne významné skutočnosti, a to jednak z titulu tvrdeného odstúpenia od kúpnej zmluvy (údajne dňa
06.08.2013zdôvodunezaplateniakúpnejceny),vdôsledkučohobydošlokzrušeniuzmluvyodpočiatku
podľa §48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jednak s poukazom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy,
vyplývajúcu z §196a ods. 1 Obchodného zákonníka, ukladajúceho zákonnú podmienku spoločnostiposkytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť
záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť
a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet len na základe predchádzajúceho súhlasu

dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožnil so záverom okresného súdu, že pokiaľ nemožno konštatovať absolútnu neplatnosť kúpnej
zmluvy zo dňa 16.08.2006, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je v zmysle aktuálnych zápisov
v katastri nehnuteľností vlastníkom sporných nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva k
týmto nehnuteľnostiam nedôvodná a nepreukázaná, preto ju okresný súd správne zamietol v celom

rozsahu.
7.1.1 Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/70/2020-161 zo dňa 18.05.2021 nadobudol
právoplatnosť 24.11.2021; žalobca ho napadol na Najvyššom súde Slovenskej republiky dovolaním,
ktoré najvyšší súd rozsudkom č.k. 4Cdo/85/2022-221 zo dňa 26.09.2023 zamietol a žalovanému
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal; uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo
právoplatnosť 27.11.2023.

8. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
podľa §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v zmysle §387 ods. 2 C.s.p.

9. Žalovanému, ktorý v odvolacom konaní bol úspešný, krajský súd nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože mu zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, hoci odvolanie, žaloba aj s výzvou
na vyjadrenie mu doručené boli, avšak v konaní zostal nečinný (§396 ods. 1e v spojení s §255 ods. 1
C.s.p. a contrario).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.