Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120387566
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6120387566.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: „L11" s. r. o., IČO:
45 533 164, Bratislava, Mickiewiczova č. 2, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JURIKA &
KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35 951 087, Bratislava, Mickiewiczova č. 2, za ktorú koná Mgr. Martin Keltoš, proti
žalovanému: Y.. D. S. K. T. K. Š. , C. Q. XX.XX.XXXX, D. S. S., K.Á. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou:
Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, Bratislava, Radlinského č. 51, za ktorú koná JUDr. Michal Kemka,
o zaplatenie sumy 11.136,14 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 27. marca 2024, č.k. B2-26 C 46/2020-289, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a , aby z konania vystúpil žalobca DEKOS Bratislava s.r.o., IČO:
31 373 691, Bratislava, Čsl. Tankistov č. 100 a na jeho miesto vstúpila spoločnosť „L11“ s. r. o., IČO:
45 533 164, Bratislava, Mickiewiczova č. 2.

II. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. marca 2024, č.k. B2-26
C 46/2020-289, p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.3.2024, č.k. B2-26 C 46/2020-289 (v poradí druhom), I.
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.136,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 11.136,14 € od 26.12.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
Vychádzal zo žaloby doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.9.2020, postúpenou bývalému
Okresnému súdu Bratislava II dňa 30.11.2020, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 11.136,14 € s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.8.2016 uzatvoril ako

zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela
- „výstavba rodinného domu A..“ V zmysle zmluvy mal žalovaný uhradiť 90 % ceny diela bez DPH
a celú sumu DPH. Zostatok vo výške 10 % si mal objednávateľ ponechať ako garančnú zábezpeku.
Polovica zábezpeky mu mala byť vyplatená do 14 dní po doručení výzvy a po splnení podmienok
definovaných v ustanovení čl. 3.9 zmluvy o dielo. Podľa čl. 3.2 písm. b/ mal byť nevyčerpaný zostatok
zábezpeky uhradený zhotoviteľovi po uplynutí 12 mesiacov odo dňa podpisu protokolu o odovzdaní
diela na základe písomnej výzvy zhotoviteľa objednávateľovi v lehote 14 kalendárnych dní po doručení

výzvy. Dňa 6.11.2018 so žalovaným podpísali zápis o odovzdaní a prevzatí predmetného diela, podľa
ktorého čiastka pozastavená ako zádržné zo strany žalovaného ako objednávateľa, predstavovala sumu
22.272,29 €. Polovicu zábezpeky vo výške 11.136,14 € mu žalovaný uhradil v plnej výške. Z
jeho strany boli tiež riadne a v súlade so zmluvou odstránené všetky zistené vady diela a tak muvznikol nárok na zaplatenie zostatku zábezpeky vo výške 11.136,14 € dňa 7.11.2019, t. j. po uplynutí 12
mesiacovodpodpisuzápisuoodovzdaníaprevzatídiela.Dňa11.12.2019odoslalžalovanémue-mailom
písomnú výzvu k zaplateniu zábezpeky, ktorá bola doručená žalovanému dňa 11.12.2019, následne dňa

28.9.2020 odoslal žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie aj prostredníctvom právneho zástupcu.
Napriek výzvam k úhrade zostatku zábezpeky nedošlo.

2. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného,
svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný

skutkový stav. Zo zmluvy o dielo na zhotovenie stavby „Rodinný dom H. S.“ zistil, že dňa 22.8.2016
žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu, ktorej predmetom bolo
zhotovenie stavby označenej v stavebnom povolení ako „Rodinný dom - A..“
Žalobca sa zaviazal celé dielo vykonať v čase od 22.8.2016 do 22.12.2016. Podľa čl. III bod 3.8 zmluvy
mal objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi cenu diela do výšky 90 % bez DPH a celú sumu DPH, zostatok
vo výške 10 % z ceny bez DPH si mal objednávateľ ponechať ako garančnú zábezpeku. Podľa čl. III bod

3.9 zmluvy jedna polovica zábezpeky znížená o súčet všetkých čiastok, ktoré objednávateľ oprávnene
použil v súlade s touto zmluvou, mala byť zhotoviteľovi uhradená do 14 dní po podpísaní protokolu o
odovzdaní diela. Zvyšná časť zábezpeky mala byť uhradená po uplynutí 12 mesiacov odo dňa podpisu
protokolu o odovzdaní diela, ktoré sa vyskytnú počas tejto doby na základe písomnej výzvy zhotoviteľa
doručenej objednávateľovi, v lehote 14 dní po doručení výzvy za predpokladu splnenia podmienok

uvedenýchvtomtoustanovenízmluvy.Podľa čl.IV.bod4.2tejtozmluvy„zhotoviteľsplnísvojupovinnosť
zhotoviť dielo jeho riadnym ukončením, odovzdaním objednávateľovi a riadnym odstránením prípadných
vád diela (t. j. spísaním zápisu v zmysle bodu 5.2 nižšie), a to postupom a za podmienok bližšie
špecifikovaných vo VZP. O odovzdaní a prevzatí diela bude medzi zmluvnými stranami spísaný protokol
o odovzdaní diela.“ Súčasťou tejto zmluvy bola aj príloha označená ako Všeobecné zmluvné podmienky

na zhotovenie stavby, ktorá sa v súlade s čl. V. bod 5.1 a čl. VII bod 7.7
považuje za súčasť zmluvy. Podľa čl. IV. bod 4.7 sa povinnosť odovzdať dielo považuje za splnenú
podpisom protokolu o odovzdaní a prevzatí diela obidvoma stranami. Čl. 14 Všeobecných zmluvných
podmienok obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Podľa bodu 14.1 tohto článku sa zhotoviteľ zaviazal
zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 150,- €, maximálne však 0,05 % z ceny diela bez

DPH za každý aj začatý deň omeškania so splnením jeho povinnosti vykonať dielo. Zo zápisu o
odovzdaní a prevzatí stavby zistil, že dňa 6.11.2018 bol medzi žalobcom a žalovaným spísaný
zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, ktorého súčasťou bol súpis ojedinelých drobných
nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdaní a prevzatí. V tomto zozname bolo ako drobná vada uvedené
vyspravenie stien výťahovej šachty, zateplenie ostenia garáže + fasádna stierka a natiahnutie fasádnej

stierky na schodisko a vstup do salóna. Z výzvy k zaplateniu zábezpeky zo dňa 11.12.2019 vyplýva,
že žalobca prostredníctvom e-mailu odoslaného žalovanému dňa 11.12.2019 ho požiadal o zaplatenie
zostatku zábezpeky v sume 11.136,145 € do 25.12.2019. Podľa výzvy na zaplatenie zo dňa 28.9.2020
právny zástupca žalobcu požiadal žalovaného o zaplatenie sumy 11.136,145 € do troch
dní odo dňa doručenia výzvy. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 28.4.2020 zistil, že žalovaný týmto listom

oznámil žalobcovi, že v súlade s ustanovením č. 16 bod 16.1 Všeobecných
zmluvných podmienok si voči žalobcovi započítava časť zmluvnej pokuty vo výške 11.136,145 € voči
pohľadávke žalobcu zo zábezpeky vo výške 11.136,145 €. Podľa e-mailovej komunikácie žalovaný e-
mailom zo dňa 8.8.2017 oznámil konateľovi žalobcu, že má záujem pokračovať v ďalšej spolupráci a
má záujem, aby žalobca vykonával aj práce, ktoré neboli súčasťou pôvodnej zmluvy o dielo. Žalovaný

mu odpovedal e-mailom zo dňa 8.5.2017, v ktorom uviedol, že pre plynulý postup prác je potrebné
zazmluvniť všetky požadované práce mimo zmluvy. Z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX,
č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX vyplýva, že žalobca fakturoval v období rokov
2017 a 2018 rôzne stavebné práce. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 19.12.2016 vyplýva, že
investor (žalovaný) akceptoval predĺženie termínu dodávky hrubej stavby dodávateľom (žalovaným) za

podmienky dodržania vysokej kvality stavebných prác.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 631, § 633 ods. 1, § 644, § 650 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dôvodiac
dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, ktorý predchádzajúci

rozsudok prvostupňového (správne prvoinštančného, poznámka odvolacieho súdu) súdu zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie, opätovne rozhodol o žalobe žalobcu, pričom bol viazaný právnym názorom
odvolaciehosúdu.Prejavžalovaného,ktorýmprotižalobcoviuplatnilsvojupohľadávkutitulomzaplatenia
zmluvnej pokuty, posúdil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného proti žalobe. Žalovaný pri podaníodporu uplatnil iba kompenzačnú námietku do výšky uplatneného nároku žalobcom. Vzhľadom na to,
že zvyšnú časť zmluvnej pokuty, o ktorej žalovaný tvrdil, že na jej zaplatenie mal nárok, si voči žalobcovi
neuplatnil v tomto a ani v inom konaní a tak sa v danom prípade nejednalo o

vzájomnú žalobu s odkazom na ustanovenie § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný
v danej veci svojim prejavom nenavrhoval, aby mu bolo prisúdené viac, než čo si uplatnil žalobca, z
dôvodu ktorého dospel k záveru, že sa nejedná o vzájomnú žalobu, ale len o prostriedok procesnej
obrany žalovaného. Následne súd prvej inštancie skúmal dôvodnosť kompenzačnej námietky vznesenej
žalovaným, najmä prečo došlo k oneskoreniu odovzdania diela, keďže žalovaný si práve z dôvodu

oneskorene odovzdaného diela uplatnil kompenzačnou námietkou svoje právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmysle zmluvy o dielo malo byť dielo odovzdané
do dňa 22.12.2016. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 19.12.2016 (t. j. ešte pred dojednaným
termínom odovzdania diela) vyplýva, že investor [žalovaný (správne žalobca, poznámka odvolacieho
súdu]) akceptoval predĺženie termínu dodávky hrubej stavby dodávateľom (žalovaným) za podmienky
dodržania vysokej kvality stavebných prác. Zároveň žalovaný následne požadoval od žalobcu vykonanie

ďalších dodatočných prác, ktoré žalobca vykonával pre žalovaného na základe jeho výslovných
požiadaviek. Mal potom za to, že žalobca postupoval v súlade s pokynmi žalovaného, ktorý kontinuálne
požadoval spoluprácu s ním, čo vyplýva taktiež z e-mailovej komunikácie zo dňa 8.5.2017, v ktorej
žalovaný uviedol: „Mám záujem s Vami pokračovať aj ďalej a síce, omietky potery, oporné múry....“
Prvoinštančný súd poukázal na to, že zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela (Protokolu) zo dňa

6.11.2018 okrem iného vyplýva, že odovzdávané dielo bolo bez vád (s výnimkou spísaných ojedinelých
drobnýchnedorobkovzrejmýchpriodovzdaníaprevzatínastrane2Protokolu)aboloodovzdanériadne,
v súlade so všetkými požiadavkami žalovaného. Z Protokolu je zrejmé, že
predmetom odovzdávania boli aj všetky práce dodatočne žalovaným požadované a žalobcom vykonané
a že žalovaný v čase odovzdania diela nekonštatoval omeškanie so zhotovením diela alebo jeho časti,

nakoľkokolónka„Dôvodynedodržanialehôtzačatiaadokončeniadodávky“nastrane2Protokolu,ostala
nevyplnená. V čase protokolárneho odovzdania diela (dňa 6.11.2018) žalovaný nenamietal omeškanie
žalobcu s odovzdaním diela, práve naopak, žalobcovi bez akýchkoľvek námietok uhradil
prvú časť zábezpeky a až so značným časovým odstupom, potom čo žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie zostatku zábezpeky, si žalovaný voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu, z dôvodu omeškania

s odovzdaním diela (výzvou na zaplatenie zo dňa 28.4.2020). V tejto súvislosti súd prvej inštancie
zdôraznil, že v prípade ak by dielo nebolo v zmysle dohody zmluvných strán vykonané včas a reálne,
došlo by k omeškaniu s jeho odovzdaním a žalovaný bol oprávnený ponechať si celú zábezpeku na
úhradu uplatnenej zmluvnej pokuty voči žalobcovi. Toto však žalovaný neurobil a dielo bez pripomienok
vo vzťahu k omeškaniu prevzal a súčasne vyplatil žalobcovi časť zábezpeky v súlade s čl. III. bod

3.8 a 3.9 zmluvy o dielo. Tým, že žalovaný čiastočne uhradil zábezpeku, v podstate deklaroval, že
odovzdanie diela prebehlo v súlade s dohodou strán, preto následné úkony žalovaného,
ktorými si uplatnil údajný nárok na zmluvnú pokutu, možno považovať za snahu vyhnúť sa úhrade za
práce vykonané žalobcom. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca bol vo „veľkom omeškaní,“ poukazujúc
na to, že zo stavebného denníka vyplýva, že celkové výpadky v rámci hrubej stavby predstavovali

celkom 263 dní (žalovaný uviedol 97 dní bez záznamu v stavebnom denníku od 30.5.2017 do 4.9.2017,
kedy mali byť vykonávané práce na nedokončenej hrubej stavbe), prvoinštančný súd konštatoval, že
zo stavebného denníka vyplýva, že v dňoch 15.5.2017 a 19.5.2017 boli technickým dozorom investora
- žalovaného (TDI) vykonané kontrolné merania jednotlivých častí zhotovenej hrubej stavby (stropná
doska, atika, obvodné murivo, deliace murivo) s pokynmi TDI na odstránenie

vytknutých vád. Zaznamenaná kontrola hrubej stavby žalovaným tak logicky potvrdzuje zrealizovanie
hrubej stavby žalobcom. Navyše odo dňa 15.5.2017 je podľa záznamov v stavebnom denníku hlavným
predmetom stavebných prác výstavba „oporného múru pri garáži“ a „terasy,“ čo nebolo obsahom hrubej
stavby rodinného domu podľa uzatvorenej zmluvy o dielo. Z obsahu stavebného denníka je zrejmé,
že po termíne 15.5.2017 boli hlavným predmetom činnosti žalobcu na stavbe žalovaného ďalšie práce

nad rámec zmluvne dojednanej hrubej stavby, ktoré si žalovaný postupne čiastkovými e-mailovými
správami objednával u žalobcu. „Časté výpadky v realizácii diela,“ ktoré mali podľa žalovaného vyplývať
zo stavebného denníka a na ktoré vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 17.1.2024 poukázal,
sa tak do značnej miery netýkali diela podľa zmluvy o dielo - hrubej stavby, ale boli priamym dôsledkom
postupných čiastkových objednávok ďalších stavebných prác na stavbe (nad rámec zmluvy o dielo)

zo strany žalovaného voči žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal taktiež na e-mailovú správu žalobcu
zo dňa 5.8.2017 žalovanému, v ktorej uviedol: „Pre plynulý postup prác a plánované obsadenie
našich možností je potrebné zazmluvniť všetky požadované práce mimo zmluvy. Blížime sa k hlavnej
stavebnej sezóne a ak nebudú zazmluvnené práce a dodávky, môže sa stať, že už nebudeme môcťzrealizovať ďalšie Vami požadované práce...“ Zo skutkového stavu veci bolo potom zrejmé, že napriek
výslovnej požiadavke žalobcu k zazmluvneniu ďalších prác nedošlo a žalovaný parciálne a postupne
riešil e-mailové objednávky po jednotlivých stavebných častiach, v dôsledku čoho nastali výpadky v

plynulosti ďalšej výstavby na stavbe. K námietke žalovaného, že v prípade ak mal žalobca za to,
že dielo podľa zmluvy o dielo (hrubú stavbu) vykonal riadne a včas, mal mu hrubú stavbu po jej
zhotovení protokolárne odovzdať, poukázal na to, že nakoľko žalovaný vyslovene požadoval od žalobcu
pokračovanie v ďalších prácach i po ukončení hrubej stavby, nebolo účelné a zrejme ani možné, aby
žalobca uvoľnil a protokolárne odovzdal stavenisko žalovanému. Taktiež z

výsluchu svedka W. W. na pojednávaní konanom dňa 17.1.2024 vyplynulo, že po ukončení hrubej
stavby stavenisko nebolo vypratané a odovzdané, pretože v prácach sa pokračovalo ďalej. Žalovaný
vo svojej výpovedi vyslovene potvrdil, že nežiadal protokolárne odovzdanie staveniska po ukončení
prác podľa zmluvy o dielo. Nakoľko však žalovaný na výzvu žalobcu nepristúpil k uzatvoreniu novej
zmluvy, resp. dodatku k zmluve o dielo, ďalšie dodatočne a postupne po častiach objednávané stavebné
práce neprebiehali plynule. Žalovaným v jeho výpovedi vytýkané „veľké omeškanie“ a „časté výpadky

v realizácii stavby“ boli tak priamym dôsledkom konania, resp. nekonania žalovaného, navyše tieto
do značnej miery nesúviseli so zhotovením hrubej stavby podľa zmluvy o dielo. Taktiež dodatočné
odstraňovanie žalovaným reklamovaných vád na hrubej stavbe nemožno zamieňať so samotnou
realizáciou hrubej stavby, ktorá pokiaľ by žalobcom nebola ukončená, nemohol by logicky žalobca v e-
maile zo dňa 8.5.2017 hovoriť o „pokračovaní ďalej...“ a ani požadovať stavebne nadväzujúce práce:

„potery, omietky, obklady, dlažby, fasáda, parkety, maľovky, vodoinštalácie.... .“ Súd prvej inštancie
vzhľadom na uvedené, ako aj na listinné dôkazy, najmä e-mailovú komunikáciu a protokol o odovzdaní
stavby dospel k záveru, že v prípade, ak mal žalovaný výhrady ohľadom významného omeškania a
vyjadrovanej nespokojnosti s realizáciou diela, tieto by nepochybne boli prejavené i v jeho
správaní sa voči žalobcovi v reálnom čase a boli by prejavené taktiež formou ich zaznamenania

v stavebnom denníku, resp. preberacom protokole, prípadne formou uplatnenia sankčných nárokov z
porušenia zmluvy o dielo už priamo zápisom v preberacom protokole stavby, resp. v uplatnení práva
na nevyplatenie polovice zábezpeky pri protokolárnom odovzdávaní diela. Zo žiadneho písomného
dokumentu vyhotoveného počas realizácie diela a pri jeho odovzdávaní však akákoľvek nespokojnosť
žalovanéhovočižalobcovi,resp.jehočinnostiprejavenánebola.Žalovanýsiužalobcuobjednávalďalšie

práce a po odovzdaní diela bez výhrad žalobcovi vyplatil polovicu zábezpeky. Z takéhoto správania sa
žalovaného je potom nepochybné, že nevyplatenie zostatku zábezpeky nemalo dôvod, resp. žiadnym
spôsobom priamo nesúviselo s časom, ani spôsobom realizácie diela zo strany žalobcu. Tvrdenie
žalovaného, že si v rozhodnom čase, pri preberaní diela „neuvedomil možnosť
uplatniť nároky voči žalobcovi za ním tvrdené dvojročné omeškanie zo strany žalobcu,“ je nepresvedčivé

a nasvedčuje skôr iba dodatočnej obrane žalovaného voči uplatnenému zmluvnému nároku žalobcu. Na
základeuvedenýchdôvodovpovažovalprvoinštančnýsúdkompenzačnúnámietkuvznesenúžalovaným
za nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že posúdil žalovaným uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
ako nedôvodný, následne sa už nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcu k
nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že samotný

nárok žalobcu na zaplatenie zostatku zábezpeky medzi stranami nebol sporný, obrana žalovaného
spočívala výlučne v tom, že tento (dôvodný) nárok žalobcu zanikol započítaním s nárokom žalovaného
na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania s odovzdaním diela.
3.2. O priznaní nároku na úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol právne podľa ustanovení
§ 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995

Z.z. a žalovaného zaviazal zaplatiť zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
11.136,14 € odo dňa 26.12.2019 až do zaplatenia, nakoľko si nesplnil povinnosť uhradiť žalobcovi
zostatok zábezpeky v zmluvne dohodnutom termíne, a to v lehote 14 kalendárnych dní
po doručení výzvy (najneskôr do 25.12.2019), čím sa dostal voči žalobcovi do omeškania so splatením
uvedeného peňažného záväzku.

3.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol po právnej stránke podľa ustanovení § 255
ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) a úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm.

d/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietal, že
súd prvej inštancie bez ďalšieho mal za preukázané, že on s ohľadom na zápis v stavebnom denníkuakceptoval predĺženie lehoty na dodanie hrubej stavby s poukazom na dôvody uvedené v bodoch
21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Dal do pozornosti, že on stavebný denník neviedol,
záznam v stavebnom denníku bol vykonaný technickým dozorom, ktorý nie

je zmluvnou stranou, t. j. objednávateľom ani zhotoviteľom diela. Jeho vyhlásenie nie je verifikované
jeho podpisom, osobou, ktorá záznam vykonala dňa 19.12.2016, ako je tomu pri zápisoch v stavebnom
denníku v iných dňoch. Nie je možné, aby prvoinštančný súd s ohľadom na vykonané dokazovanie, na
základe jedného zápisu v stavebnom denníku, ktorý nie je verifikovaný podpisom zapisovateľa alebo
jeho, dospel k skutkovému zisteniu, že súhlasil s predĺžením dodania diela o viac ako dva roky. Zároveň

takétodojednaniebyboloneurčité,pretožeznehoniejezrejméoakédlhépredĺženiebymaloísť,čikedy
by mala vzniknúť žalobcovi povinnosť dielo odovzdať. Naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobca (pravdepodobne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) opakovane namietal omeškanie
diela a pokúšal sa o vyriešenie tejto situácie so žalobcom. Svedok W. W. na
jeho otázku či si spomína na jeho výhrady, že hrubá stavba je vo veľkom omeškaní, ktoré dôrazne
komunikoval so žalobcom, odpovedal: „Áno, spomínam si.“ Rovnako on pri svojom výsluchu na otázku

akým spôsobom žalobca reagoval na jeho výhrady ohľadom omeškania, uviedol: „Ospravedlnením bez
žiadnej reálnej nápravy. Inými slovami práce naďalej nepokračovali. Podľa mojich informácii v tom čase
mali rozpracovaných viacero stavieb. Za trvania spolupráce sa vystriedali traja stavbyvedúci s rôznou
kvalitou práce.“ V tejto súvislosti poukázal na čl. II. ods. 2.2., 2.3., čl. V. ods. 5.5 písm. b/ zmluvy o dielo
s tým, že podľa jeho názoru je nepochybné, že nesúhlasil s omeškaním diela, TDI nebol oprávnený

konať v jeho mene ohľadom zmien dojednania medzi žalobcom a ním v zmluve o dielo a opakovane voči
omeškaniu so zhotovením diela vznášal námietky žalobcovi, čo potvrdil i svedok W.. V prípade, že by
sa aj žalobca s ním mal záujem dohodnúť na neskoršom termíne zhotovenia diela, toto bolo možné iba
na základe písomného dodatku k uzatvorenej zmluve o dielo podpísaného oboma účastníkmi
zmluvy. Rovnako v prípade, ak by sa aj malo dielo rozšíriť o ďalšie práce, toto bolo v zmysle ustanovenia

čl. VII. ods. 7.2 zmluvy potrebné dojednať medzi ním a žalobcom formou dodatku. K e-mailu žalobcu
zo dňa 5.8.2017 konštatoval, že žalobca poukazoval na zazmluvnenie prác naviac formou nového
dojednania medzi stranami konania, nie rozšírenie už dojednaného diela, pretože je v ňom uvedené„... je
potrebné zazmluvniť všetky požadované práce mimo zmluvy ...“ Z uvedenej časti predmetného e-mailu
je nepochybné, že sám žalobca si bol v čase písania tohto e-mailu vedomý skutočnosti, že ide o práce

naviac, ktoré neboli predmetnom dojednanej zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu pokiaľ aj následne
mal žalobca obavu o plynulosť ďalších prác mimo dojednaného rozsahu, je nelogické, pokiaľ by mal
dohodnuté dielo hotové, aby mu toto dielo neodovzdal. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že nešlo
o práce, ktoré by si so žalobcom dohadoval v rámci diela. S ohľadom na zápisy v stavebnom denníku
je zrejmé, že dňa 15.5.2017 a dňa 19.5.2017 boli uskutočnené kontroly TDI, na ktorých boli zaznamená

nedostatky a vytknuté žalobcovi iné vady, ktoré bolo potrené opraviť a zabezpečiť ich nápravu. Popri
iných prácach, ktoré žalobca vykonával nad rozsah predmetu diela, sú v stavebnom denníku
zaznamenané aj práce na hrubej stavbe (ktorá bola predmetom diela). Zo záznamov v stavebnom
denníku je nepochybné, že žalobca mal výpadky v uskutočňovaní prác v celkovom trvaní 263 dní, ktoré
nie je možné pričítať na jeho škodu s poukazom na e-mail žalobcu zo dňa 5.8.2017. Naviac,

ak posledné práce boli na diele vykonané až dňa 10.12.2019, nestotožnil sa so záverom súdu prvej
inštancie,žepo15.5.2017nebolinadielevykonávanéžiadnepráce,okremprác,ktorésionsožalobcom
dohodli nad rozsah diela. V Zápise o odovzdaní a prevzatí zo dňa 6.11.2018 sú uvedené
vady na diele, ktorých nápravu bolo potrebné zabezpečiť. Vo svojej výpovedi uviedol, že napriek tomu že
výťahová šachta bola súčasťou hrubej stavby, bol nútený s ohľadom na nečinnosť žalobcu pristúpiť po

odovzdaní diela k realizácii výťahovej šachty vo vlastnej réžii bez žalobcu, a to vysekanie kusov betónu,
vyrezanie roksorov a drevených výčnelkov (vada týkajúca sa výťahovej šachty bola zaznamenaná aj
v predmetnom zápise o odovzdaní diela). Napriek tomu, že v zmysle zmluvy o dielo mal tieto práce
vykonať žalobca, nevykonal ich. Dodal, že ani v čase odovzdania diela dňa 6.11.2018 nebolo dielo
zhotovené v celom rozsahu s odkazom na čl. IV. ods. 4.2 zmluvy o dielo. Skutočnosť, či boli po 15.5.2017

vykonávané iné práce alebo práce na diele, však nemení záver, že dielo mu bolo riadne odovzdané
až dňa 6.11.2018, pričom prvoinštančný súd v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodil,
že išlo o čiastkové objednávky ďalších prác, takže argumentácia, že by išlo o práce, ktoré by mali byť
súčasťou diela, neobstojí. Ďalej žalovaný poukázal na bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
čl. 4 ods. 4.4. a 4.7. Všeobecných zmluvných podmienok na zhotovenie stavby s tým, že je nepochybné,

že v zmysle dojednaní medzi ním a žalobcom mal práve žalobca iniciovať odovzdanie diela, resp. vyzvať
ho na prevzatie diela. Je preto irelevantné, či žiadal od žalobcu odovzdanie diela, o to viac pokiaľ práce
na diele boli čiastkovo vykonávané až do 10.12.2019. Povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa odovzdať dielo
bola splnená až podpisom protokolu o odovzdaní a dielo sa považuje za odovzdanéaž odstránením prípadných vád na diele. Podľa e-mailu zo dňa 11.12.2019, ktorý mu zaslal žalobca,
všetky vady na diele boli odstránené dňom 10.12.2019. Považuje za nesprávny záver prvoinštančného
súdu, že pokiaľ by nebola ukončená hrubá stavba, nemohol by logicky požadovať od žalobcu v e-maile

zo dňa 8.5.2017 „pokračovanie ďalej...“ a ani požadovať stavebne nadväzujúce práce. Slovné spojenie
„pokračovanie ďalej ...“ je potrebné vnímať v širšom kontexte skutkového stavu prejednávanej veci a
nie sa len obmedziť na jeho význam. On v záujme motivácie žalobcu na včasnom dokončení hrubej
stavby (diela), chcel motivovať žalobcu objednaním ďalších prác nad rozsah dojednaného diela, ktoré
podľa jeho zámeru mohli viesť k rýchlejšiemu dokončeniu diela. Vzhľadom k tomu, že komunikoval so

žalobcom ohľadom omeškania s odovzdaním diela, je zrejmé, že uviedol slovné spojenie
o pokračovaní ďalej v kontexte celkových prác, ktoré bolo na diele potrebné dokončiť, ako aj prác,
ktoré si so žalovaným (pravdepodobne žalobcom, poznámka odvolacieho súdu) dohodol nad rozsah
dohodnutého diela. Rovnako nie je možné zhojiť omeškanie žalobcu s odovzdaním diela s poukazom na
nezazmluvnenie si ďalších prác nad rozsah diela. Pokiaľ žalobca požadoval uzatvorenie ďalšej zmluvy
na predmetné práce naviac, bez ktorej bolo vykonávanie týchto prác ohrozené a

zároveň zhotovil dielo v dojednanom rozsahu, mal pristúpiť k jeho odovzdaniu. Je nelogické, aby pokiaľ
žalobca zhotovil dielo, toto neodovzdal, pričom práce ktoré boli medzi žalobcom a ním dohodnuté naviac
nebránili prácam na hrubej stavbe. Žalobca ale nevykonal ani všetky tieto práce dohadované naviac a
tak bol nútený vyhľadať iných dodávateľov, ktorí tieto práce uskutočnili. Taktiež uskutočňovanie prác nad
rozsah nebránilo riadnemu odovzdaniu diela v prípade jeho zhotovenia počas vykonávania týchto prác,

pričom nebolo nutné, aby žalobca vypratal stavenisko. Nie je možné opomenúť skutočnosť, že v zmysle
uzatvorenej zmluvy o dielo vzniká žalobcovi nárok na nevyčerpaný zostatok zábezpeky po uplynutí 12
mesiacov odo dňa podpisu protokolu o odovzdaní diela za podmienky odstránenia všetkých vád diela.
Žalobca k jeho výzve na úhradu zostatku zábezpeky pristúpil až dňa 11.12.2019 listom priloženým k
e-mailu zo dňa 11.12.2019, v ktorom poukázal na odstránenie vád na diele. Má za to, že ak posledné

práce na diele boli uskutočnené až dňa 10.12.2019, pričom v čase odovzdania diela nebolo dielo celkom
zhotovené a niektoré práce dorábal ešte on vo vlastnej réžii, žalobca nezhotovil dielo v celom rozsahu. S
tvrdeniami uvedenými v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku nesúhlasí. Pri svojom
výsluchu uviedol, že v protokole o odovzdaní neuviedol svoje výhrady, nakoľko toto považoval
za kolónku na vyplnenie pre žalobcu ako zhotoviteľa. Po uhradení polovice zábezpeky zistil, aké vysoké

náklady mu vznikli z dôvodu veľkého omeškania so zhotovením diela, preto sa rozhodol pristúpiť k
uplatneniu si svojich nárokov započítaním, pričom jeho cieľom nebolo škodiť žalobcovi uplatnením celej
zmluvnej pokuty, ale domôcť sa svojich práv s ohľadom na významné omeškanie so zhotovením diela.
Uplatnil si zmluvnú pokutu iba do výšky, ktorá pokrývala jeho dodatočné náklady spôsobené omeškaním
žalobcu s odovzdaním diela a tým, že žalobca nedorobil všetky práce na diele v zmysle zmluvy a tieto

práce bol nútený zabezpečiť si vo vlastnej réžii, z dôvodu ktorého sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej
inštancie, že by malo byť na prekážku, že si uplatnil svoj nárok až neskôr a nie v čase odovzdania diela.
Vzhľadom na vznesenú kompenzačnú námietku odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie; žiadal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

5.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedol,žesúdprvejinštanciesa vodôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne a logicky vysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými v konaní s
dôrazom na posúdenie skutkových okolností a príčin oneskorenia odovzdania diela a v tej súvislosti s

nedôvodnosťou žalovaným uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, v súlade so záväzným
právnym názorom Krajského súdu v Bratislave uvedeným v uznesení zo dňa 30.12.2022,
č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 15 Co 139/2021. Vytkol žalovanému, že v odvolaní
poukázal na zákonný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., ale vôbec neuviedol žiadne
konkrétne vady konania pred súdom prvej inštancie, rovnako ani akú konkrétnu právnu otázku mal súd

prvej inštancie podľa žalovaného s odkazom § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. nesprávne právne posúdiť.
Žalovaný v odvolaní odvolacie dôvody neodôvodnil zákonom predpísaným spôsobom a nie je z neho
ani zrejmé čo konkrétne, aký nedostatok subsumuje pod ten-ktorý zákonný odvolací dôvod, z dôvodu
ktorého sa ani nemôže k uvedeným odvolacím dôvodom relevantne vyjadriť. Skutkové závery súdu prvej
inštancie priamo vyplývajú z vykonaných dôkazov, pričom v bodoch 20. až 26. odôvodnenia

napadnutého rozsudku podrobne a zrozumiteľne objasnil svoje logické úvahy pri hodnotení jednotlivých
dôkazov v súlade s § 393 ods. 2 C.s.p. v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p., na základe
čoho dospel k jeho skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie riadne a úplne zistil
skutkový stav, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľné a dalo jasnú odpoveď na všetkysporné otázky. Má za to, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti, je riadne odôvodnený
a vecne správny. V podanom odvolaní žalovaný iba zopakoval svoje tvrdenia, na ktorých založil svoju
obranu v prvostupňovom (správne prvoinštančnom, poznámka odvolacieho súdu) konaní a

len všeobecne konštatoval, že s „tvrdením súdu nesúhlasí.“ V závere odvolania žalovaný uviedol názor,
že: „nie je vo veci podstatné, či vykonával alebo nevykonával žalobca pre žalovaného ďalšie práce nad
rozsah predmetu diela.“ Avšak práve na uvedenú skutočnosť, ako na podstatnú vo svojom záväznom
právnom názore, poukázal taktiež odvolací súd, preto sa dôvodne uvedenými okolnostiam súd prvej
inštancie zaoberal a tieto aj v rámci odôvodnenia svojho právneho záveru vyhodnocoval. Odvolaciemu

súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadal náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
žalobcu v jeho vyjadrení, že neodôvodnil odvolacie dôvody zákonom predpísaným spôsobom, pretože z
textácie celého odvolania je zrejmé, aké nedostatky v súlade s odvolacími dôvodmi rozporuje.

Navyše v závere odvolania exaktne uviedol prečo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. V celom odvolaní poukázal na skutočnosť, že sa prvoinštančný súd nesprávne právne
vysporiadal s otázkou, či dielo bolo alebo nebolo odovzdané včas. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené
v odvolaní o tom, že nemal dielo zhotovené včas, že žalobca dielo nevykonal v celom dojednanom

rozsahu a protokolárnemu odovzdaniu diela.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Žalobca podaním zo dňa 17.9.2024 navrhol vstup spoločnosti „L11“ s. r. o., IČO: 45 533 164,

Bratislava, Mickiewiczova č. 2 do konania namiesto doterajšieho žalobcu z dôvodu,
že dňa 13.6.2024 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil voči žalovanému pohľadávku vo
výške 136,14 € s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto konania na uvedenú spoločnosť, ktorá je
novým veriteľom žalovaného.

9. V odvolacom konaní nastala podstatná právna skutočnosť, a to že pôvodný žalobca (DEKOS
Bratislava s.r.o.) ako postupca uzavrel dňa 13.6.2024 so spoločnosťou „L11“ s. r. o.,
IČO: 45 533 164, Bratislava, Mickiewiczova č. 2 ako postupníkom, zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky vo výške 11.136,14
€ s príslušenstvom (č.l. 354 spisu).

10. Postupom podľa ustanovenia § 80 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak po začatí konania nastala právna
skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca
navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva
alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym

nástupcom, nadväzne tiež na ustanovenie § 378 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodol tak, že v konaní
pokračuje s právnym nástupcom žalobcu označeného vo výroku I. tohto rozsudku, keď právny nástupca
žalobcu súhlasil so svojim vstupom do konania

11. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380

ods. 1 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. januára 2026; o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1,

§ 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. a keďže sa stotožňuje s dôvodmi
rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

12. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jehorozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a

vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p.
V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2
C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

14. V predmetnej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudkom v poradí
prvom zo dňa 10.6.2021, č.k. 26 C 46/2020-99, I. žalobu zamietol; II. žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako odvolací
súd, uznesením zo dňa 30.12.2022, č.k. 15 Co 139/2021-161, zrušil
uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom

v odôvodnení okrem iného skonštatoval, že prvoinštančný súd sa riadne nevysporiadal s prejavom
žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé ako posúdil tento prejav žalovaného, a to či
ho považoval iba za procesnú obranu proti žalobe, alebo za vzájomnú žalobu v zmysle ustanovenia §
147 ods. 2 C.s.p. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol v danej veci kompenzačnú námietku (podľa

jeho tvrdenia), bolo povinnosťou prvoinštančného súdu sa ňou náležité zaoberať, a to zistiť v akej
konkrétnej výške si započítava pohľadávku žalovaný voči pohľadávke žalobcu (žalovaný tvrdil, že mu
vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 66.635,16 €, vzniesol kompenzačnú námietku
voči žalobcovej pohľadávke v časti jeho pohľadávky vo výške 11.136,145 € a súd prvej inštancie v
odôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,žezmluvnápokutazaobdobieod7.11.2017do6.11.2018

predstavuje sumu 35.460, 88 €, ktorá prevyšuje žalobcom uplatnenú pohľadávku), následne posúdiť či
ide o vzájomnú žalobu alebo procesnú obranu žalovaného a tento záver dostatočne a jasne vysvetliť v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo ale neurobil. Zhodne s tvrdením žalobcu v jeho odvolaní má
odvolací súd za to, že ak prvoinštančný súd odmietol vykonať dokazovanie na preukázanie skutočností,
kedy bolo dielo skutočne vykonané, resp. prečo došlo k oneskoreniu odovzdania

diela, má to za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, keď si žalovaný práve z dôvodu
oneskorene odovzdaného diela uplatnil kompenzačnou námietkou svoje právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Dôvody súdu prvej inštancie uvedené v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
o odmietnutí vykonania dokazovania považuje odvolací súd za nesprávne. Súd prvej inštancie sa
zákonnými ustanoveniami čl. 6, § 185, § 191 ods. 1 C.s.p. dôsledne neriadil, keď vo veci rozhodol

bez riadneho zistenia skutkového stavu a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, pretože
v odôvodnení napadnutého rozsudku iba konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti kompenzačnej
námietky vznesenej žalovaným, teda pre posúdenie existencie nároku žalovaného na zaplatenie
zmluvnej pokuty nie je potrebné posudzovať kedy boli práce na diele fyzicky vykonané, ani či boli
vykonanéprácenadrámeczmluvyodieloačižalobcainak,akospôsobomupravenýmvzmluve,súhlasil

s predĺžením termínu vykonania diela, pretože sporné medzi stranami bolo práve to, z akého dôvodu
došlo k oneskorenému odovzdaniu diela, za čo si uplatnil žalovaný zmluvnú pokutu. Odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že jeho
povinnosťou bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu, znova posúdiť žalovaným uplatnený nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty v naznačenom smere, následne aj vznesenú námietku premlčania zo strany

žalobcu k nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, za aktívnej účasti sporových strán vykonať
riadne vo veci dokazovanie so zameraním na skutočnosť, prečo došlo k oneskoreniu odovzdania diela s
prihliadnutím na to, ako aj správne uzavrel súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
že v danej veci ide o spotrebiteľský spor s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne znova o náhrade trov
konania pred súdom prvej inštancie, vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím

súdom.

15. Po vrátení veci odvolacím súdom, sa súd prvej inštancie riadil jeho právnym názorom uvedeným v
zrušujúcom uznesení zo dňa 30.12.2022, č.k. 15 Co 139/2021-161 a dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti vznesenej kompenzačnej námietke zo

strany žalovaného.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysvetlil, prečo bolo zo
strany žalobcu dielo odovzdané riadne a bez vád, s ktorým vysvetlením odvolací súd súhlasí a nadoplneniedodávanasledovné.Zprotokoluoodovzdaníaprevzatídielazodňa6.11.2018vyplývačobolo
predmetom odovzdávania a prevzatia, že práce boli vykonané v požadovanej kvalite podľa realizačného
projektu diela vypracovaného dňa 08/15 architektom Ing. U. I., GFI, a.s. Bratislava, S. č. XX; všetky boli

kontrolované priebežne pred zakrytím stavebným dozorom investora , ktorý tieto práce schválil a povolil
pokračovanie v prácach. Pri súpise ojedinelých drobných nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdaní a
prevzatí je uvedené vyspravenie stien výťahovej šachty, zateplenie ostenia garáže + fasádna stierka,
natiahnuť fasádnu stierku na schodisku a vstup do salóna; uvedený protokol podpísal za žalobcu ako
dodávateľa M. T. st., žalovaný ako investor a Ing. B. X. ako stavebný a technický dozor investora (č.l. 32

spisu).Zuvedenéhojezrejmé,žežalovanýbolpriodovzdaníaprevzatídiela,aleneuviedolžiadnevážne
pochybenia zo strany žalobcu týkajúce sa vád diela alebo jeho ukončenia, z dôvodu ktorého tvrdenie
žalovaného v odvolaní o tom, že v uvedenom protokole neuviedol svoje výhrady, pretože považoval v
ňom uvedenú kolónku na vyplnenie pre žalobcu za nedôvodné.

17. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho odvolaní o tom, že mal

podľa súdu prvej inštancie akceptovať predĺženie lehoty na dodanie hrubej stavby, teda diela o viac
ako dva roky, nakoľko súd prvej inštancie správne vychádzal zo stavebného denníka, v ktorom sa
nachádza zápis zo dňa 19.12.2016. V tento deň bolo zaznamenané okrem iného, že investor, teda
žalobca akceptuje predĺženie termínu dodávky hrubej stavby dodávateľom (žalobcom) za podmienky
dodržania vysokej kvality stavebných prác (č.l. 249 spisu), z dôvodu ktorého ho potom už žalobca

nemusel vyzývať na prevzatie diela, ako namietal v odvolaní. Neobstojí tvrdenie žalovaného v odvolaní,
že on stavebný denník neviedol, pretože ako objednávateľ (stavebník) mal právo kedykoľvek do tohto
denníka nahliadnuť a v prípade nejasností alebo nesprávnych zápisov tieto namietať, čo neurobil. Ako
aj správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vyššie uvedený
záznam bol vykonaný dňa 19.12.2016, teda ešte pred tým, ako malo byť podľa zmluvy o dielo predmetné

dielo ukončené (dňa 22.12.2016). Na stavbe pôsobil aj technický dozor investora (Ing. B. X.), ktorý
zastupoval záujmy žalobcu počas realizácie stavby, pričom tento zabezpečuje kontrolu kvality prác,
dodržiavanie projektovej dokumentácie, technických noriem, časového harmonogramu a rozpočtu, ako
aj dohliada na súlad s povoleniami, kontroluje stavebný denník a preberá dielo. Medzi jeho hlavné
úlohy a činnosti patrí kontrola kvality a postupu - dohľad nad stavebnými prácami, kontrola použitých

materiálov a technologických postupov, aby sa predišlo poruchám; súlad s dokumentáciou - kontrola
realizácie stavby podľa schválenej projektovej dokumentácie a podmienok stavebného
povolenia; finančná kontrola - kontrola a odsúhlasovanie súpisov vykonaných prác a faktúr, kontrola
naviac a menej prác; časový harmonogram - sledovanie dodržiavania termínov výstavby; preberanie
prác - kontrola a prevzatie skrytých konštrukcií a finálne prevzatie stavby od dodávateľov; administratíva

a komunikácia - vedenie zápisov z kontrolných dní, fotodokumentácia, komunikácia s úradmi
a dodávateľmi. Technický dozor investora je nevyhnutný pre predchádzanie chybám, zbytočnému
predraženiu a zabezpečenie kvality diela, pričom túto činnosť vykonáva odborne spôsobilá osoba. Podľa
odvolacieho súdu je málo pravdepodobné, že by sa žalobca počas realizácie diela o toto nezaujímal,
nekomunikoval s technickým dozorom, teda že by nemal vedomosť o tom ako práce na diele pokračujú,

či sú na ňom nejaké vady a kedy bude dielo dokončené.

18. Odvolaciu námietku žalovaného, že opakovane namietal omeškanie diela a pokúšal sa o vyriešenie
tejto situácie so žalobcom s poukazom na svedeckú výpoveď svedka W., odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. V prípade, ak sa dostane zhotoviteľ s vyhotovením diela, objednávateľ môže napríklad

odstúpiť od zmluvy, požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty, čo žalovaný neurobil, ale tak ako je uvedené
v bode 17. odôvodnenia tohto rozhodnutia, sám žalobca akceptoval predĺženie termínu dodávky hrubej
stavby žalovaným. Uvedený svedok vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že po ukončení hrubej
stavby nevypratali stavenisko a stavbu neodovzdali žalobcovi, pretože v prácach sa pokračovalo
a nespomínal si na to, že by žalobca žiadal o odovzdanie staveniska po dokončení hrubej stavby.

Odvolací súd má za to, že ak by žalovaný bol nespokojný s vykonávaním diela zo strany žalobcu, teda
i s jeho omeškaním, tak by sa nedohodol so žalobcom na vykonaní ďalších prác a nemal by záujem
pokračovať v spolupráci, ako uviedol v e-maily zo dňa 8.5.2017 (č.l. 65 spisu). Na základe uvedeného sa
potom argumentácia žalovaného v odvolaní o motivácii žalobcu na včasnom dokončení hrubej stavby
objednaním ďalších prác, javí odvolaciemu súdu ako nedôveryhodná.

19. Nebolo možné prihliadnuť na odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je zaťažený
inou vadou konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. Odvolací súd poukazuje na to, že vadami konania
podľa citovaného ustanovenia zákona sú všetky vady (s výnimkou tých, ktoré sú uvedenév § 365 ods. 1 písm a/, b/, c/ C.s.p.), ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napríklad
pri dokazovaní, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, v chybnom
poučovaní sporových strán a v ďalších nedostatkoch činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania a

v súvislosti s rozhodovaním. Spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady však nie sú samé osebe (bez
ďalšieho) iba vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.
nie je podľa odvolacieho súdu v tomto prípade daný, pretože nebolo zistené, že by konanie na súde prvej
inštancie malo nejaké procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tak

ako je uvedené v bode 13. odôvodnenia tohto rozsudku s tým, že odvolací súd nezistil žiadne procesné
nedostatky, porušenia (nesprávny procesný postup), ktorými malo byť konanie, ktoré predchádzalo
vydaniu rozhodnutia, postihnuté a ktorými malo dôjsť k procesným vadám, ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie sa riadil ustanovením § 220 ods. 2
C.s.p. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Žalovaný sa vo svojom odvolaní obmedzil iba na citovanie právnej

úpravy § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. bez bližšej špecifikácie vady, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu
predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého
rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalovaný neurobil.

20. K odvolacím námietkám žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých
dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa
ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada
voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri
hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku

ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného
v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie
aj riadne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej

nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú
skutkový nález súdu o vyhovení žaloby. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu
vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola
zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
aniprávonato,abybolastranasporupredvšeobecnýmsúdomúspešná,tzn.,abysarozhodlovsúlades
jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

21. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplné a ich právne posúdenie prvoinštančným súdom za správne.22. Ďalšími odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd opätovne nezoberal, nakoľko v odvolaní
zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie sú spôsobilé

privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a
nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov výslovne v ňom uvedených. Skutočnosť, že žalovaný sa nestotožnil s právnymi závermi súdu
prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými iba preto, že

nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď sa súd prvej inštancie
neodchýlil od príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka a ani
nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná.

23. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. i vo výroku II. o
náhrade trov konania, pretože žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, ale odvolanie vo vzťahu

k výroku o trovách vôbec neodôvodnil, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal. Odvolací
súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, takže aj odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania (prvého i tohto) v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).