Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-12C/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120325182
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6120325182.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:

M.. M. S., so sídlom Z. hrdinov XXX, XXX XX Z., L.: XX XXX XXX, proti žalovanej: O.. C. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX N., zastúpená: M.. W. Z., advokát, so sídlom R. 5, XXX XX
N., L.: XX XXX XXX, o zaplatenie X.XXX,XX I. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z. žalobu zamieta.

II. R. proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou dňa XX.XX.XXXX P. súdu N. L. sa žalobca

domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
X.XXX,XX I. s príslušenstvom a nahradiť trovy konania titulom nároku na zaplatenie odmeny advokáta
za poskytovanie právnych služieb.

2. S účinnosťou od XX.XX.XXXX prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z P. súdu N. L. na O. súd N. IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

3. R. svoju žalobu odôvodnil tým, že uplatňovaný nárok pozostáva z trov právnej služby v súdnom spore
vedenom na P. súde Z. sp. zn. 8C XXX/XXXX o neplatnosť darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti, ktorých hodnota bola stanovená znaleckým posudkom súdneho znalca, L.. I. A. č. XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to na sumu X.XXX.XXX Sk (XXX.XXX,XX I.). R. uviedol, že vyúčtovanie
trov právnej služby zaslal žalovanej dňa XX.XX.XXXX, pričom za deň doručenia považuje XX. deň
uloženia na pošte. S. k tomu, že vyzval žalovanú na plnenie do troch dní od doručenia vyúčtovania, má
za to, že žalovaná sa dostala do omeškania dňa XX.XX.XXXX a týmto dňom je jeho pohľadávka splatná.

4. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca navrhol vykonanie nasledovných listinných dôkazov:
rozsudok P. súdu Z. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. X), S. trov právnej služby zo dňa XX.XX.XXXX s poštovým
podacím hárkom (č.l. X), S. na mimosúdne riešenie sporu pred podaním žaloby zo dňa XX.XX.XXXX
s poštovým podacím hárkom (č.l. XX), R. posudok č XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX), A. zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l. XX), S. na mimosúdne riešenie sporu pred podaním žaloby zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
XX).

5. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom sp.zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, voči ktorému podala žalovaná včas odpor. R. odpor odôvodnila tým, že namieta procesnú
vadu návrhu spočívajúcu v tom, že na strane žalovaných mal byť v zmysle § 77 zák. č. XXX/XXXXZ. z. Y. sporový poriadok v platnom znení, (ďalej len „Y.“), uvedený aj manžel žalovanej, L.. M.
G., z titulu nerozlučného spoločenstva. R. uviedla, že nespochybňuje nárok žalobcu na odmenu za
poskytnuté právne služby v rozsahu desať úkonov, avšak namieta spôsob určenia tarifnej hodnoty, ktorá

je podkladom pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. R. uviedla, že
žalobca začal poskytovať žalovanej právnej služby v roku XXXX na základe plnej moci zo dňa XX.XX.
XXXX, teda o sedem rokov neskôr, ako bol vypracovaný znalecký posudok pre stanovenie všeobecnej
hodnoty lesných nehnuteľností. A. žalovaná namieta nesprávne stanovenie tarifnej hodnoty vo výške
XXX.XXX,XX I. a následne stanovenie hodnoty jedného úkonu právnej služby vo výške XXX,XX I.,

nakoľko žalobca vychádzal z neaktuálnej hodnoty lesných nehnuteľností v čase prevzatia zastupovania
a mal si zabezpečiť aktuálne ocenenie nehnuteľností. F. žalovaná namietala, že nepovažuje za správne
určenie tarifnej odmeny v plnej výške, hoci pri ostatných úkonov žalobca počítal so znížením o XX %.
O. žalovaná uviedla, že žalobca mal pri stanovení hodnoty právneho úkonu postupovať podľa § 11 ods.
3 písm. a) vyhlášky č.655/2004 Z.z., podľa ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby vo výške X/XX výpočtového základu.

6. Žalobca sa replikou zo dňa XX.XX.XXXX vyjadril k odporu tak, že skutočnosti, ktoré žalovaná uvádza
v odpore považuje za právne irelevantné, s výnimkou námietky procesnej vady návrhu, že mal žalovať
aj manžela, avšak tým, že ich žaloval samostatne, nedosiahol žiadne navýšenie trov konania vo vzťahu
k obom žalovaným a práve naopak, stratil výhodu vymáhať túto sumu spoločne a nerozdielne od oboch

žalovaných. K výpočtu tarifnej odmeny uviedol žalobca, že ho považuje za správny, pretože znalecký
posudok bol v čase prevzatia zastupovania žalovanej súčasťou spisového materiálu P. súdu Z., sp. zn.
XC/XXX/XXXX a bolo by nehospodárne, aby si dal vypracovať nové znalecké ocenenie nehnuteľnosti
v roku XXXX. V konečnom dôsledku by mohla byť jej hodnota vyššia, čo by mohlo mať vplyv aj na
výšku odmeny. K námietke žalovanej týkajúcej sa uplatnenia tarifnej odmeny v plnej výške pri prevzatí

a prípravy dňa XX.XX.XXXX uviedol, že tento úkon sa v praxi uplatňuje v plnej výške a až pri ďalších
úkonov právnej služby sa táto kráti.

7. Žalovaná písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX zotrvala na svojom písomnom vyjadrení
uvedenomvodporeanavrhla,abysúdspojiltotokonanienaspoločnékonanieskonanímvedenýmnaP.

súde N. I, sp.zn. XXC/X/XXXX, ktoré je vedené voči jej manželovi L.. M. G., nakoľko ide o manželov, ktorí
mali vystupovať spoločne ako nerozlučné spoločenstvo a oba spory majú rovnaký skutkový a právny
základ.

8. Okresný súd N. L. v konaní pred sudkyňou M.. S. Z., rozhodol rozsudkom č.k. XXC/X/XXXX- XXX zo

dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu XXX%. W. zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď súd prvej
inštancie právne posúdil, že žalobca mal žalovať ako solidárneho dlžníka aj manžela žalovanej, nakoľko
ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 Y.. V konaní pred súdom dňa XX.XX.XXXX právny zástupca
žalovanej vzniesol námietku premlčania, pričom uviedol, že rozsudok P. súdu Z. bol právoplatný v roku

XXXX, pričom žaloba na súde bola podaná až o 6 až 8 rokov neskôr.

9. Proti predmetného rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XCo/
XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok bývalého P. súdu N. L. č.k. XXC/X/XXXX- XXX zo dňa
XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil na konanie. V bode XX. odôvodnenia odvolací súd uviedol, že súd prvej

inštancie nepostupoval správne, keď po zistení, že v prejednávanom prípade ide o solidárny záväzok
(spoločný a nerozdielny) zamietol žalobu pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, pretože v zmysle
ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka účasť ďalšieho povinného v tomto spore nie je nutná.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 odsek 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku žalobcu

na zaplatenie odmeny za právne služby a hotových výdavkov s prihliadnutím na prostriedky procesného
útoku a obrany strán sporu, ako aj na skutočnosť, že predmetný spor je sporom spotrebiteľským, pretože
zobsahudohodyoplnomocenstvevyplýva,žežalovanáuzavrelasožalobcom,ktorýkonalvrámcisvojej
podnikateľskej činnosti zmluvný vzťah ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda mimo rámca podnikateľskej
alebo tomu podobnej činnosti, z dôvodu ktorého podlieha pod režim spotrebiteľsko-právnej ochrany.

V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania.10. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Prítomný žalobca i prítomný právny zástupca žalovanej zotrvali na svojich písomných a
ústnych vyjadreniach. Súd na predmetnom pojednávaní zamietol návrh žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX

na spojenie veci s konaním vedenom pod sp.zn. XXC/X/XXXX, ktoré bolo začaté rovnakým žalobcom
na rovnakom skutkovom základe proti jej manželovi L.. M. G. na P. súde N. I. A. uznesenie súd odôvodnil
tým, že podľa § X66 ods. 1 Y. možno spojiť iba konania, ktoré sa začali pred jedným súdom, čo nie je
daný prípad a preto návrh na spojenie zamietol.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie písomnými podaniami strán a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria
obsah spisu.

12. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že advokát na základe splnomocnenia zo dňa XX.XX.XXXX
poskytoval žalovanej právne služby, a to v súdnom konaní vedenom na P. súde Z. pod sp.zn. XC/XXX/
XXXX. P. súd Z. rozhodol vo veci rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom G. súdu A. č.k. XCo/XXX/XXXX-
XXX zo dňa XX.XX.XXXX, čo napokon nebolo medzi stranami sporné. R. vyčíslil žalovanej trovy
právnej služby listom zo dňa XX.XX.XXXX, pričom žiadal žalovanú o plnenie do troch dní od doručenia
vyúčtovania. O. stranami zostalo sporné, či žalobca má nárok na zaplatenie odmeny za právne služby
v žalovanej sume.

XX. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

14. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase poskytovania právnej služby,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase poskytovania právnej služby,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase poskytovania právnej služby,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase poskytovania právnej služby,
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

22. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.23. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej nie je dôvodný. Právny vzťah medzi žalobcom a

žalovaným súd posúdil ako vzťah zo spotrebiteľského práva, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať
aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že medzi
žalobcom ako advokátom a žalovanou ako klientom bola uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych
služieb,predmetomktorejbolozastúpenievsúdnomkonanívedenomnaOkresnomsúdeSvidník,sp.zn.
XC/XXX/XXXX, kde advokát vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná ako klient vystupovala ako

spotrebiteľ, fyzická osoba nepodnikateľ. Medzi účastníkmi zmluvy tak vznikol záväzkovo právny vzťah,
na základe ktorého advokát klientovi poskytoval právne služby.

24. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd v prvom rade zaoberal námietkou premlčania uplatnenou
žalovanou prostredníctvom jej právneho zástupcu v konaní pred súdom na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX a rovnako premlčanie súd ex offo skúmal aj s poukazom na ustanovenia § 54a

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť.

25. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym

časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník
stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo
po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide

o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo
subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve.

26. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poskytoval právne služby v
období od XX.XX.XXXX, kedy prevzal právne zastúpenie žalovanej na základe splnomocnenia zo dňa

XX.XX.XXXX, do právoplatného skončenia konania vedenom na P. súde Z., sp.zn. XC/XXX/XXXX.
G. bolo právoplatne skončené dňa XX.XX.XXXX, pričom však posledný úkon právnej služby poskytol
žalobca v zmysle svojho vyúčtovania zo dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX. D. žalobca v konaní
netvrdil, či a v akom termíne sa so žalovanou dohodol na vyúčtovaní právnych služieb, súd mal za to,
že žalobcovi vznikol nárok na vyúčtovanie tarifnej odmeny podľa § 9 a nasl. vyhlášky č. XXX/XXXX

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, dňom poskytnutia toho
ktorého úkonu právnej služby. To znamená, že žalobca s poukazom na ustanovenie § 563 P. zákonníka,
mohol najskôr v deň poskytnutia toho ktorého úkonu právnej služby požiadať žalovanú o splnenie dlhu,
čím by potom bola daná splatnosť dlhu prvého dňa po tom, čo veriteľ dlžníka o plnenie požiadal, to
znamená, že najskôr mohla splatnosť nastať dňom nasledujúcim po dni poskytnutia právnej služby.

P. splatnosti práva na plnenie má pritom rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie, či a kedy
nastáva actio nata, pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (viď § 101 P. zákonníka) a pre
začiatok omeškania dlžníka (§ 517 P. zákonníka). X. znamená, že žalobca mohol právo vykonať po prvý
raz v deň poskytnutia tej ktorej právnej služby. H. právny názor konajúceho súdu vyplýva aj zo záveru
prezentovanom v judikáte R XX/XXXX, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak

ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Na tomto závere sa
ustálila aj neskoršia súdna prax (viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. X Y. XX/XXXX,
ktoré bolo neskôr publikované v R. stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Z. republiky ako
judikát R XX/XXXX) zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo
zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 P. zákonníka). W. je v takom

prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ
možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. A. účely
premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. F.
je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. X. právny názor bol
zastávaný už v staršej právnej teórii (porovnaj napríklad publikáciu S. U.: Z. všeobecné súkromné právo.

X zväzok, N.: G. A. jednoty XXXX, str. XXX, v ktorej sa uvádza, že plynutie času pri premlčaní začína
v prípade relatívnych právnych nárokov, t. j. aj práva obligačného vtedy, ak sa stali splniteľnými, t.j.
actio nata; „ak ale splatnosť závisí od vypovedania pohľadávky veriteľom, potom začne premlčanie odokamžiku vzniku pohľadávky“ (porovnaj rozsudok D. súdu SR sp.zn. XCdo/XXXX/XXXX zo dňa XX.
augusta XXXX)

27. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a

zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje
povinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R XX/XXXX
a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. X Y. XX/XXXX, X Y. XX/XXXX, X Y. XXX/XXXX, X Y. XXX/XXXX,
X Y. XXX/XXXX, X Y. XXX/XXXX).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené konajúci súd ustálil, že pohľadávka žalobcu je premlčaná, a to tak
vzhľadom na námietku premlčania dôvodne vznesenej žalovanou ako aj na skúmanie premlčania súdu
ex offo podľa § 54a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na posledný úkon právnej služby poskytnutý
dňa XX.XX.XXXX, došlo k premlčaniu nároku žalobcu vo vzťahu k poslednému úkonu právnej služby

vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe najneskôr v novembri XXXX. Vo vzťahu k predchádzajúcim
úkonom právnej služby poskytnutým medzi XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, došlo k premlčaniu vždy
uplynutím troch rokov od poskytnutia toho ktorého úkonu právnej služby.

XX. Súd nad rámec dodáva, že keby aj medzi žalobcom a žalovanou bolo dohodnuté (čo žalobca

netvrdil), že žalobca vykoná vyúčtovanie právnych služieb po právoplatnom skončení konania, tak aj
v tomto prípade by došlo k premlčaniu skôr, ako žalobca podal žalobu na súde. Konanie na súde
začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na upomínacom súde dňom XX.XX.XXXX, kým
konanie, v ktorom žalobca žalovanú zastupoval právoplatne skončilo dňa XX.XX.XXXX, t.j. žaloba bola
podanápoviacakoštyrochrokoch,tedapouplynutívšeobecnejtrojročnejpremlčacejdoby.S.vyčíslenia

právnych služieb dňa XX.XX.XXXX, by v prípade počítania premlčania od právoplatnosti rozsudku (keby
bola medzi stranami takáto dohoda, čo žalobca netvrdil) bolo ešte počas plynutia premlčacej doby,
avšak stanovenie splatnosti žalobcom v tomto vyúčtovaní v žiadnom prípade nemôže znamenať začatie
plynutia novej premlčacej doby. To by bolo v rozpore s vyššie uvedenými závermi právnej teórie i
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

30. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd žalobu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti
konania sa už vecnou stránkou žaloby nezoberal, preto nevyhodnotil oprávnenosť vyúčtovania
jednotlivých úkonov právnej služby ani tarifnú hodnotu, z ktorej mal byť vykonaný výpočet základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP ako aj § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi
patrí tak plná náhrada trov konania za celé konanie vedené na súde prvej inštancie, ako aj náhrada za

odvolacie konanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde
Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.