Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323201673
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5323201673.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Kekelyho
a členiek senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Jany Vargovej v spore navrhovateľky: Mgr. T. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX A., H. republika, zastúpenej obchodnou spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina,
IČO: 36 436 640, proti odporcovi: Poľnohospodárske podielnické družstvo Krásno

nad Kysucou, v dodatočnej likvidácii, so sídlom 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 36 014 087, o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Čadca č. k. 7C/41/2023-35 zo dňa 31. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 7C/41/2023-35 zo dňa 31. mája 2023 potvrdzuje.

II. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.). Zároveň odporcovi voči navrhovateľke nárok
na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 03.05.2023 sa
navrhovateľka domáhala, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým za účelom zabezpečenia

pohľadávky navrhovateľky vo výške 100.529,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od
11.03.2010 do zaplatenia, ktorá pohľadávka bola prihlásená u likvidátorky dlžníka „Poľnohospodárske
podielnické družstvo Krásno nad Kysucou v dodatočnej likvidácii“ JUDr. Q. X. podaním zo dňa
29.11.2022, zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. K. N. K., obec Krásno
nad Kysucou, okres Čadca, zapísaným na: LV č. XXXX v podiele evidovanom pod B1 LV
o veľkosti 1/1, LV č. XXXX v podiele evidovanom pod B1 LV o veľkosti 1/1 a LV č. XXXX v podiele

evidovanom pod B1 LV o veľkosti 1/1. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že je veriteľom odporcu
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2018 uzavretej medzi postupcom DOS, s. r.
o., so sídlom Štúrova 1665, 022 01 Čadca a ňou. Pohľadávka pôvodne vznikla ako záväzok dlžníka
Poľnohospodárske podielnické družstvo Krásno
nad Kysucou v dodatočnej likvidácii, so sídlom 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 31 014 087 a veriteľom
DOS, s. r. o. titulom nezaplatenej faktúry veriteľa č. 2013057 zo dňa 24.02.2010 so splatnosťou dňa

10.03.2010. Dlžník Poľnohospodárske podielnické družstvo Krásno nad Kysucou v dodatočnej likvidácii
svoj záväzok voči DOS, s. r. o. uznal čo do dôvodu a výšky písomným uznaním zo dňa 15.04.2011.
Poľnohospodárske podielnické družstvo Krásno nad Kysucou v dodatočnej likvidácii bolo pôvodne
vymazané z obchodného registra, ale po tom, ako sa zistilo, že zostal po ňom majetok spôsobilý
na uspokojenie pohľadávok bola uznesením Okresného súdu Žilina spis. zn. 26Cbr/32/2022-48 zo
dňa 13.07.2022 na podnet Mesta Krásno nad Kysucou nariadená dodatočná likvidácia a ustanovený

likvidátor. Po zverejnení výzvy likvidátora v obchodnom vestníku si navrhovateľka svoju pohľadávku vo
výške 100.529,- eur s príslušenstvom prihlásila písomným podaním zo dňa 29.11.2022. Zo správaniaodporcu, ktorý dlhodobo neuhrádza svoje záväzky, je nesporné, že je nespoľahlivý, svoje dlhy si neplní,
čím je ohrozené uspokojenie nároku navrhovateľky. Hospodárenie pôvodného družstva, ktoré skončilo
pred obnovením dodatočnej likvidácie vymazaním ex offo, vyvoláva odôvodnené pochybnosti, že

dlžník sa môže naďalej zadlžovať. Navyše na dotknutých listoch vlastníctva, kde je evidovaný jediný
majetok dlžníka, sa objavujú ďalšie ťarchy, ktorých zapisovanie znižuje možnosť uspokojenia nároku
navrhovateľky. Odporca súčasne nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, čo vyplýva aj z toho,
že zanikol ex offo a bola obnovená len dodatočná likvidácia.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a

jeho prílohami vychádzal z nasledovných zistení. Odporca ako dlžník uznal voči veriteľovi - obchodnej
spoločnosti DOS, s. r. o., so sídlom Štúrova 1665, 022 01 Čadca, IČO: 31 584 136, čo do výšky,
dôvodu a podstaty svoj záväzok voči veriteľovi v celkovej výške 100.529,- eur, ktorý vznikol na základe
nezaplatenej faktúry č. 2013057 zo dňa 24.02.2010, ktorá bola splatná dňa 10.03.2010. Dlžník sa
zaviazal zároveň uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku najneskôr do 31.12.2020 spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 8 %. Zmluvou o postúpení pohľadávok za odplatu zo dňa 19.09.2018 postúpila

spoločnosť DOS, s. r. o. ako postupca navrhovateľke ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému
ako dlžníkovi vo výške 100.529,- eur bez príslušenstva a listom zo dňa 21.09.2018 oznámila spoločnosť
DOS, s. r. o. odporcovi postúpenie pohľadávky navrhovateľke. Následne bol odporca vymazaný z
obchodného registra ku dňu 23.11.2021. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 26CbR/32/2022-48 zo dňa
13.07.2022 nariadil dodatočnú likvidáciu majetku zaniknutého družstva Poľnohospodárske podielnické

družstvo Krásno nad Kysucou (odporca) a ustanovil JUDr. Q. X. do funkcie likvidátora zaniknutého
družstva, ktorá je oprávnená v mene družstva robiť len úkony smerujúce k likvidácii majetku družstva. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že družstvo bolo vymazané z obchodného registra vrátane všetkých
údajov zapísaných v obchodnom registri ku dňu 23.11.2021 a vzhľadom k tomu, že mesto Krásno nad
Kysucou je nositeľom pohľadávok voči družstvu, má právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie

a bolo zistené, že družstvo má majetok potrebný na nariadenie dodatočnej likvidácie, ktorý je potrebné
zlikvidovať, nariadil Okresný súd Žilina dodatočnú likvidáciu majetku zaniknutého družstva a ustanovil
likvidátora. Listom zo dňa 29.11.2022 si navrhovateľka prihlásila do likvidácie pohľadávku voči odporcovi
vo výške 100.529,- eur, ktorá vznikla na základe nezaplatenej faktúry č. 2013057 zo dňa 24.02.2010,
ktorý záväzok bol uznaný dlžníkom uznaním záväzku zo dňa 15.04.2011 a ktorá pohľadávka jej bola

postúpená ako novému veriteľovi zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2018. Prihláška bola
podaná u ustanoveného likvidátora.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že navrhovateľka odôvodnila potrebu vydania zabezpečovacieho
opatrenia v podstate len tým, že sú dôvodné pochybnosti, že odporca sa môže naďalej zadlžovať a
že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Na základe uvedených skutočností, osvedčených

z predložených dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nebol naplnený
základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže v konaní nebolo osvedčené,
že by existovala objektívne obava, že exekúcia na výkon prípadného rozhodnutia, ktorým by bol
odporca zaviazaný uhradiť navrhovateľke pohľadávku vo výške 100.529,- eur s príslušenstvom, bude

ohrozená. Po zániku odporcu nariadil súd dodatočnú likvidáciu jeho (novozisteného) majetku a ustanovil
likvidátora. Podľa ust. § 75k ods. 7 veta prvá zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „ObZ“), neuspokojené pohľadávky, prípadne iné práva voči spoločnosti, ktoré existovali v čase
zániku spoločnosti, sa rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej likvidácie a ustanovení likvidátora
obnovujú. Od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí,

akoby nezanikla (§ 75k ods. 5 ObZ). Obnovenie subjektivity spoločnosti však nie je úplné. Spoločnosť
vstupuje nariadením dodatočnej likvidácie do likvidácie, čo priamo vymedzuje rozsah jej spôsobilosti na
právne úkony daný účelom jej existovania, ktorým je uspokojenie nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým
prislúcha právo na likvidačný zostatok (§ 70 ods. 1 ObZ). Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú
ustanovenia o likvidácii (§ 75k ods. 6 ObZ). Pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene žalovaného

má likvidátor (§ 75b ods. 1 ObZ). Navrhovateľka svoju pohľadávku prihlásila u likvidátora. Likvidátor robí
v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor
najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred
súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy
môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych vzťahov (§ 75b ods. 3 ObZ). Je

preto zrejmé, že v súčasnosti koná za odporcu súdom ustanovený likvidátor, ktorého úkony smerujú k
dodatočnej likvidácii majetku odporcu a následnému uspokojeniu veriteľov, vrátane navrhovateľky, ktorá
siulikvidátorasvojupohľadávkuvočiodporcoviajprihlásila.Niejepretopravdivétvrdenienavrhovateľky,
že odporca sa môže naďalej zadlžovať. Odporca nemôže vykonávať žiadne úkony, ktoré by smerovali kjeho ďalšiemu zadlžovaniu, zbavovaniu sa alebo zaťažovaniu jeho majetku, ani žiadne úkony, ktoré by
ohrozili prípadnú vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi v exekúcii. Navyše vydaním
zabezpečovacieho opatrenia, na základe ktorého by bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam,

by súd nedôvodne uprednostnil navrhovateľku pred prípadnými ďalšími veriteľmi, čo nie je v štádiu
nariadenia dodatočnej likvidácie majetku odporcu možné. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
Odporca mal v tomto konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďže však

súd prvej inštancie nezistil, že by odporcovi v tejto súvislosti nejaké trovy vznikli, náhradu trov konania
mu nepriznal.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka,
ktorá sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi zabezpečovacie
opatrenie v zmysle jej návrhu. Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Navrhovateľka sa v odvolaní nestotožnila so závermi súdu prvej inštancie, namietala odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Zopakovala svoje skutkové tvrdenia uvedené už v
samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľka s odkazom na znenie ust.
§ 343 ods. 1 CSP namietala, že základným zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia je zvýšiť
vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý

byinakbolomožnéexekúcioupostihnúť.Ideosudcovskézáložnéprávo,ktorébymalovprípadeplurality
záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže pristúpiť
až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je zabrániť, aby odporca, ktorý na výzvu navrhovateľa nezaplatil
dlh, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok, alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje

nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, ktorý zriadenie
záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol. Navrhovateľka mala za to, že dostatočne
osvedčila potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Odporca nedisponuje žiadnymi finančnými
prostriedkami. Dlhodobo neuhrádza svoje záväzky, z čoho jednoznačne vyplýva, že je nespoľahlivý,
svoje dlhy si neplní, čím je ohrozené uspokojenie jej nároku. Na jednotlivých listoch vlastníctva, kde

je evidovaný jediný majetok odporcu, sa objavujú ďalšie ťarchy, ktorých zapisovanie znižuje možnosť
uspokojenia jej pohľadávky.
8. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadril.
9. Iné podania sporových strán v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli.
10.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolanienavrhovateľkybolopodané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP] a oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - navrhovateľkou,
v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, preskúmal odvolaním navrhovateľkou napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej

inštancie v celom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 a § 234 ods. 2 v spojení s ust.

§ 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v
zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia
zistil. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.
13. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky navrhovateľky

formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.14. Vo všeobecnosti považuje za potrebné odvolací súd poukázať na to, že pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné naplniť predpoklady dané v ust. § 343 ods. 1 CSP. Týmito
súd: a) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh, b) je navrhnuté

na spôsobilý predmet záložného opráva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku a d) musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. Ako už uviedla v odvolaní aj
navrhovateľka, podľa ust. § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. V kontexte vyššie uvedených predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa ust.
§ 343 ods. 1 CSP odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka neosvedčila a ani netvrdila
existenciu právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým by jej bola proti odporcovi priznaná dotknutá
pohľadávka. Rovnako však navrhovateľka netvrdila, že by disponovala akýmkoľvek exekučným titulom
spôsobilým na začatie exekúcie. Napokon navrhovateľka netvrdila, že si mieni proti odporcovi uplatniť
v civilnom sporovom konaní dotknutú pohľadávku s príslušenstvom, alebo že by si túto už uplatnila

podanímžalobynapríslušnomsúde.Samanavrhovateľkataknepostupuje,resp.nevyjadrilasvojúmysel
postupovať tak, aby dosiahla vydanie exekučného titulu v súdnom konaní (teda právoplatného súdneho
rozhodnutia, ktorým by jej proti odporcovi bola priznaná dotknutá pohľadávka s príslušenstvom).
Navrhovateľka súčasne ani netvrdila, že by si pred výmazom odporcu z obchodného registra ku dňu
23.11.2021 (viď odsek č. 2 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26Cbr/32/2022-48

zo dňa 13.07.2022) od nadobudnutia dotknutej pohľadávky s príslušenstvom na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky uzavretej dňa 19.09.2018 vôbec uplatnila v civilnom sporovom konaní dotknutú
pohľadávku s príslušenstvom proti odporcovi. Jediný úkon, ktorý navrhovateľka osvedčila a ktorý
urobila za účelom uspokojenia svojej pohľadávky je to, že listom zo dňa 29.11.2022 požiadala
ustanoveného likvidátora odporcu o zaplatenie dotknutej pohľadávky. Za uvedených okolností týkajúcich

sa postupu navrhovateľky potom dospel odvolací súd k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie,
že navrhovateľka neosvedčila naplnenie všetkých predpokladov pre nariadenie ňou požadovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľka neosvedčila, že by ona sama mala v úmysle vymáhať
v súdnom konaní, či v (následnom) exekučnom konaní svoju pohľadávku proti odporcovi. Ak totiž
navrhovateľka nedisponuje doposiaľ exekučným titulom,

na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia za účelom uspokojenia jej pohľadávky s
príslušenstvom, a súčasne nevykonáva a ani netvrdí, že má v úmysle vykonať akékoľvek úkony k
vydaniusúdnehorozhodnutiaakoexekučnéhotitulu,ktorýmbyjejprotiodporcovibolapriznanádotknutá
pohľadávka s príslušenstvom, nemožno potom logicky dospieť k záveru o existencii obavy z budúceho
ohrozenia exekúcie. Zároveň takáto obava nemôže vyplývať ani z toho, že odporca dlhodobo neuhrádza

svoje záväzky a jediným jeho majetkom je v návrhu označený majetok. Treba zdôrazniť, že k obnove
zápisuodporcuvobchodnomregistridošlolenzaúčelomdodatočnejlikvidácienovoobjavenéhomajetku
odporcu. Podľa ust. § 75b ods. 3 ObZ likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii
spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky
a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a

zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych
vzťahov. Je teda zrejmé, že pri dodatočnej likvidácii v zásade nemožno hovoriť o ohrození budúcej
exekúcie, keďže dodatočná likvidácia (§ 70 ods. 1 ObZ) smeruje len k uspokojeniu nárokov veriteľov a
iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok.
16. Súd prvej inštancie tak vec správne právne posúdil, vychádzajúc z dostatočných a správnych

skutkových zistení. Neboli tak naplnené odvolacie dôvody tvrdené navrhovateľkou. Pokiaľ ide o výrok
II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, navrhovateľka neuviedla k tejto časti napadnutého
rozhodnutia žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom odvolacieho prieskumu a je
zjavné, že odvolanie proti tomuto výroku podala len v závislosti na jej odvolaní voči meritórnemu výroku
I. uznesenia súdu prvej inštancie.

17. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania navrhovateľky, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP tak vo výroku I., ako aj v závislom
výroku II. o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný,

a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu
v súvislosti s týmto konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však
odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že
by mu vôbec vznikli nejaké výdavky spojené s uplatňovaním, resp. bránením jeho práva v odvolacomkonaní. Odporca sa v predmetnej veci napokon ani len nevyjadril. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd
povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o
nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v

rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách
konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods.
1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký
zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku

u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné
osobitnéhozreteľaodôvodňujúcenepriznanienáhrady).Prezentovanýprávnynázorvyplývaizuznesení
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa
28.02.2018.
19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].