Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31Cb/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240682
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123240682.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

21 31Cb/70/2023

Okresný súd Nitra, sudcom Mgr. Filipom Grznárikom, v spore žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., sídlo
Hattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378, zastúpený advokátom: Mgr. Oliver Krist, sídlo
Kýčerského 7, 811 05 Bratislava 1, IČO: 31 811 671, proti žalovanému: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt D. E. XXX/XX, D. – F. G. D., 2/ A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, K. –
C. L., obaja zastúpení advokátom: Mgr. Martin Lieskovský, sídlo Farská 40, 949 01 Nitra, IČO: 42 427
291, o zaplatenie 1.278,61 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

21 31Cb/70/2023

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.278,61 eura,
úrok z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 1.278,61 eura od 20.02.2023 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 1.278,61 eura od
17.02.2023 do 19.02.2023 zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi proti spoločne a nerozdielne povinným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

21 31Cb/70/2023
I. Predmet sporu

1. Žalobca sa žalobou domáhal (v znení opravy chyby v písaní obsiahnutej v žalobnom návrhu v
žalobe, ktorú opravu podania urobil žalobca na predbežnom prejednaní sporu dňa 29.05.2024 – bod

7.1. odôvodnenia) uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 1.278,61 eura, úrok z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 1.278,61 eura od 17.02.2023 do
zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- eur.

2. Žalobca v žalobe skutkovo vymedzil a právne vyargumentoval svoj žalobný nárok nasledovne:

2.1. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá má 4 spoločníkov, ktorí sú súčasne aj konateľmi žalobcu,

pričom v mene žalobcu vždy konajú dvaja konatelia spoločne. Spoločníkmi a konateľmi žalobcu sú aj
obaja žalovaní.2.2. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 135a Obchodného zákonníka proti
žalovaným ako konateľom žalobcu, ktorú spôsobili porušením povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

2.3. K porušeniu uvedenej povinnosti žalovanými žalobca uviedol, že obaja žalovaní podali, konajúc
ako konatelia žalobcu, v októbri 2017 absolútne nedôvodnú žalobu na zamestnanca M. J. na vydanie
bezdôvodného obohatenia – zaplatenia sumy 5.455,69 eura s príslušenstvom na Okresnom súde
Bratislava III, vedenú pod sp. zn. 23Cpr/12/2017. Žaloba bola založená na vymyslených skutkových

tvrdeniach o tom, že zamestnanec J. mal dostať zaplatenú mzdu za hodiny, ktoré údajne neodpracoval.
Žalovaný 2/ sa v júni 2017 rozhodol zamestnancovi J. rok spätne, t. j. od januára 2016 do marca
2017 odpočítať z riadne odpracovaného času hodiny práce nadčas s nepravdivým tvrdením, že
zamestnanec si tieto hodiny riadne neevidoval, a preto mu za ne nepatrí mzda, čím sa bezdôvodne
obohatil. U žalobcu sa pritom riadne viedla evidencia pracovného času, ktorú zamestnancovi schvaľoval
jeho nadriadený A. N. H. – ktorý je spoločníkom a konateľom žalobcu a súčasne aj zamestnancom

žalobcu na pozícii výrobný riaditeľ – a mal ju riadne evidovanú. Zamestnanec J. tak dostal mzdu
za riadne vykonanú a evidovanú prácu, a teda sa žiadnym spôsobom neobohatil. Žalovaný 2/ ako
konateľ, ktorý je súčasne zamestnancom žalobcu na pozícii technický riaditeľ, nemal pritom nič spoločné
s účtovným a personálnym oddelením žalobcu, nepracoval a nestýkal sa s uvedeným zamestnancom
a podklady k údajným nevykázaným hodinám si urobil sám, bez akýchkoľvek podkladov z personálneho

či účtovného oddelenia, po pol roku za obdobie rok spätne, z čoho vyplýva, že žalovaný 2/ postupoval
uvedeným spôsobom výlučne za účelom šikany daného zamestnanca. Predmetné tabuľky si žalovaný
2/ urobil z riadne evidovaných výkazov zamestnanca J., a to tak, že ak v niektoré dni neodpracoval 8
hodín, tak mu takýto čas súhrne za mesiac napočítal ako neodpracovaný a ak odpracoval v niektoré
dni viac hodín, na takýto čas neprihliadal. Napr. ak mal vo výkazoch zamestnanec Duriš evidovaných

odpracovaných 7 hodín v utorok, tak mu započítal neodpracovanú hodinu, no ak mal následne v stredu
a štvrtok odpracovaných po 9 hodín v daných dňoch, počítal mu len 8 hodín a vo svojich tabuľkách mu
vykázal 1 neodpracovanú hodinu, hoci v skutočnosti odpracoval 1 hodinu navyše. Už z týchto tabuliek
je tak zrejmé úmyselné protiprávne konanie žalovaného 2/, ktoré je v priamom rozpore so Zákonníkom
práce a preukazuje, že žaloba bola založená na vymyslených skutočnostiach s jediným cieľom poškodiť

a šikanovať daného zamestnanca.

2.4. Žaloba podaná na zamestnanca J. bola absolútne nedôvodná, čo sa preukázalo aj v postupe
samotných žalovaných, ktorí tesne pred prvým pojednávaním nariadeným na 30.11.2021 zobrali žalobu
dňa 15.11.2021 späť, pričom v späťvzatí uviedli iba že právny zástupca po prejednaní veci s klientom

ustálil, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zobrať späť. Na základe uvedeného Okresný súd
Bratislava III uznesením z 30.11.2021 súdne konanie zastavil a priznal žalovanému zamestnancovi
J. náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom Okresný súd Bratislava III následne uznesením zo
14.12.2022 priznal žalovanému zamestnancovi J. (náhradu) trov konania vo výške 721,46 eura, ktoré
po nadobudnutí právoplatnosti žalobca uhradil dňa 23.01.2023.

2.5. Žalobca dodatočne naviac zistil, že obaja žalovaní spolu s advokátom JUDr. Hunom, ktorý mal
v danej veci (podania žaloby na zamestnanca J.) zastupovať žalobcu, sfalšovali príkaznú zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom a advokátom JUDr. Hunom, a to tak, aby umožnili advokátovi JUDr.
Hunovi vyúčtovať si vo veci zastupovania v danej žalobe (podanej na zamestnanca) vyššiu odmenu

než aká by mu mala prináležať podľa uskutočnených úkonov právnych služieb. Advokát H. I. si tak
neoprávnene vyúčtoval za zastupovanie v danej veci o 647,93 eura viac, ako mu prináležalo na základe
skutočne uskutočnených úkonov právnych služieb, keďže najskôr plnomocenstvom zo 14.06. prevzal
zastupovanie na sumu 927,53 eura, na základe čoho 21.06. vyzval zamestnanca na zaplatenie 927,53
eura a následne dňa 20.07.2017 prevzal zastupovanie v danej veci na sumu 2.169,24 eura a vyzval

zamestnanca na zaplatenie tejto sumy. K ustáleniu konečnej výšky uplatňovaného bezdôvodného
obohatenia v sume 5.455,69 eura malo prísť až pred podaním žaloby, čo bolo uvedené v danej žalobe.
Následne ale bolo žalobcovi (v žalobe v dôsledku chyby spôsobenej inou zrejmou nesprávnosťou
uvedené „žalovanému“) predložené vyúčtovanie zo strany advokáta JUDr. Hunu, v ktorom si účtoval za
všetky úkony, t. j. od júna 2017 až do podania žaloby v októbri 2017 odmenu zo sumy 5.455,69 eura,

teda zo všetkých úkonov právnych služieb, pri ktorých vykonával právnej služby z nižšej sumy, napr. ako
pri výzve na zaplatenie sumy 927,53 eura a 2.169,24 eura. Na základe požiadavky žalobcu mu advokát
JUDr. Huna predložil príkaznú zmluvu, ktorá mala byť podpísaná 14.06.2017 a v ktorej bolo uvedené, že
predmetom zmluvy je zastupovanie žalobcu vo veci o zaplatenie sumy 5.455,69 eura s príslušenstvoma v ktorej bol žalobca označovaný ako žalobca a zamestnanec J. ako žalovaný, hoci v danom čase
žiadna žaloba podaná nebola. Na základe uvedeného žalobca zistil, že žalovaní a H. I. sfalšovali
príkaznú zmluvu jej antedatovaním, napriek čomu žalobca zaplatil advokátovi JUDr. Hunovi faktúru

v plnom rozsahu. Keďže žalobca zistil, že advokát JUDr. Huna sa na základe protiprávneho konania
žalovaných bezdôvodne obohatil o sumu 647,93 eura, podal na neho žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o ktorej Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 58Cb/82/2020 zo 17.01.2023 rozhodol
tak, že advokát JUDr. Huna je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 647,93 eura.

2.6. Keďže žalovaní ako konatelia podali v mene žalobcu na zamestnanca J. predmetnú šikanóznu
a nedôvodnú žalobu, je ich postup v priamom rozpore s § 135a Obchodného zákonníka.

2.7. Nedôvodnosť žaloby sa preukázala jej späťvzatím v celom rozsahu bez akéhokoľvek relevantného
dôvodu, čím žalovaní zmarili rozhodnutie vo veci samej, pričom toto konanie taktiež preukazuje
postup žalovaných ako konateľov v priamom rozpore s odbornou starostlivosťou. Späťvzatie žaloby

je zákonným spôsobom ukončenia sporu, avšak zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby bez
uvedenia dôvodu je z hľadiska právnych následkov totožné so zastavením konania z dôvodu zamietnutia
žaloby. Ak preto žalovaní ako konatelia žalobcu zavinili zastavenie súdneho konania, tak už z tohto
dôvodunemôžeísťzichstranyokonaniesodbornoustarostlivosťou,pretožezavinilizastaveniekonania
a konanie nemohlo dôjsť do úspešného konca. Konanie s odbornou starostlivosťou vyžaduje, aby

konatelia podávali žalobu v mene spoločnosti iba v prípade, ak bude žaloba dôvodná a bude vysoký
predpoklad jej úspechu v spore, a preto pokiaľ žalovaní ako konatelia späťvzatím žaloby zmarili úspech
vo veci podania žaloby, preukazuje to ich konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou.

2.8. V prejednávanej veci škodu na strane žalobcu predstavujú všetky náklady vynaložené na súdne

konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, ktoré žalobca uhradil
advokátovi JUDr. Hunovi za právne služby, ako aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku a zaplatenej náhrade trov žalovanému. Náklady na právne služby predstavujú uhradenú sumu
za právne služby advokátovi JUDr. Hunovi vo výške 1.198,38 eura, znížené o sumu 647,93 eura, ktorú si
žalobcavymáhaodadvokátaJUDr.Hunuzaneoprávnenéúčtovanieprávnychslužieb,tedatietonáklady

sú vo výške 550,45 eura. Náklady za súdny poplatok predstavujú rozdiel medzi zaplateným súdnym
poplatkomvovýške327,-eurasumouvrátenéhosúdnehopoplatnéhozníženéhoo1%,t.j.320,30eura,
teda tieto náklady sú vo výške 6,70 eura. Náklady na zaplatenie náhrady trov žalovanému predstavujú
sumu 721,46 eura. Spolu všetky náklady, ktoré žalobca vynaložil na nedôvodné súdne konanie vedené
proti zamestnancovi J. na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017 tak predstavujú sumu

1.278,61 eura, v ktorej výška je tak škoda, ktorú žalobcovi spôsobili žalovaní svojím konaním v rozpore
s odbornou starostlivosťou, spočívajúcim jednak v podaní nedôvodnej žaloby a jednak jej následným
bezdôvodným späťvzatím. Žalobca má preto nárok na náhradu uvedenej škody voči žalovaním, ktorí ju
spôsobili. Žalobca na náhradu tejto škody vyzval žalovaných výzvou zo 16.02.2023, doručenou na ich
pracovné mailové adresy, na ktorú nereagovali.

3. K žalobe sa vyjadrili žalovaní spoločným podaním (vo forme odpore proti vo veci vydanému
platobnému rozkazu, ktorý sa podaním odporu podľa § 267 ods. 4 CSP zo zákona zrušil), v ktorom
neuznali žalobou uplatnený nárok a navrhli žalobu zamietnuť. Žalovaní sa vo vyjadrení proti žalobou
uplatnenému nároku bránili nasledovne.

3.1. Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.455,69 eura s príslušenstvom, podaná
proti p. O., z 11.10.2017, ktorou bolo začaté konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 23Cpr/12/2017 bola riadne odôvodnená po skutkovej i právnej stránke. Žaloba a skutočnosti
v nej uvedené, vrátane uplatneného nároku, mali svoje opodstatnenie v kontrole, ktorá bola vykonaná

u žalobcu Inšpektorátom práce v dňoch 18.04.2017, 27.04.2017 a 02.05.2017, z ktorej vyplynulo, že
žalobca neviedol evidenciu pracovného času v období od 18.10.2016 do 21.10.2016 a práce nadčas
v období od októbra 2016 do marca 2017 u zamestnanca p. O. tak, aby bol zaznamenaný začiatok
a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu a prácu nadčas, čím zamestnávateľ
porušil § 99 Zákonníka práce. V súvislosti s touto povinnosťou žalobca skontroloval dochádzku

zamestnanca O. za sporné obdobie, pričom dospel k záveru, že mu bola neoprávnene vyplatená mzda,
keďže neodpracoval také množstvo hodín, ktoré by zodpovedalo jemu vyplatenej mzde za sporné
obdobie. Tieto závery boli podložené aj listinnými dôkazmi. Žalobca sa v danej žalobe po právnej stránke
vysporiadal aj s tým, prečo neboli v prospech fondu pracovného času p. O. započítané hodiny, ktorémal odpracovať nadčas. Žalobca preto nedôvodne v prejednávanej veci v žalobe spochybňuje tvrdenia
uvedené v žalobe podanej na p. O., keďže všetky v danej žalobe uvedené skutočnosti boli pravdivé
a podložené listinnými dôkazmi. Podaná žaloba proti p. O. bola dôvodná.

3.2. Späťvzatie žaloby ako aj priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu p. O. v danom konaní sú
nesporné, avšak toto späťvzatie bolo výkonom práva, rovnako ako podanie dôvodnej žaloby. Procesný
dôsledok späťvzatia žaloby v podobe zastavenia konania preto nemožno stotožňovať s meritórnym
rozhodnutím v podobe zamietnutia žaloby, keďže o žalobe nebolo rozhodnuté, z čoho nemožno

vyvodzovať jej nedôvodnosť.

3.3. Žalovaní neporušili akúkoľvek povinnosť konateľov a už vôbec nie tým, že v mene žalobcu
uskutočnilikrokysmerujúcekpodporeichnázoruotom,žesap.O.bezdôvodneobohatilnaúkoržalobcu
a tým, že podali dôvodnú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani tým, že na tento účel
bol žalobca zastúpený advokátom, čo bolo výkonom jeho práva. Žalovaní nemôžu byť sankcionovaní

za to, že využili právo podať žalobu, nechať sa v konaní zastúpiť advokátom a za využitie práva vziať
žalobu späť, keďže výkon práva nikdy nemôže byť sankcionovaný, keďže by sa im tým znemožňoval
výkon práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré je stanovené v Ústave Slovenskej republiky, Dohovore
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a i v Charte základných práv Európskej únie. Keďže výkon
práva nemožno sankcionovať, žalobca v žalobe nešpecifikuje povinnosť, ktorú žalovaní ako konatelia

porušili.

3.4. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe navrhli vykonanie dokazovania ich výsluchom.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v žalobnej replike, a to nasledovne.

4.1. Žalovaní vo svojom vyjadrení neuvádzajú žiadne relevantné právne skutočnosti, ktoré by mali
akýmkoľvek spôsobom preukazovať nedôvodnosť žaloby, pričom žalovaní nedokladajú žiadne dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

4.2. Žaloba, o ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 23Cpr/12/2017 síce bola odôvodnená, ale
skutočnosťaminezakladajúcimisanapravde,keďžemzdabolazamestnancovip.O.vyplatenázariadne
vykonanú a evidovanú prácu, čo potvrdil jeho priamy nadriadený A. H.. Čo sa týka tvrdení žalovaného
o kontrole z inšpektorátu práce, tak keďže nepredložili žiadne dôkazy o nej, nemajú ich tvrdenia oporu
v dôkazoch. Avšak, v zmysle toho, čo uvádzajú žalovaní, to mal byť žalobca, ktorý neviedol evidenciu

pracovného času podľa Zákonníka práce, takže takéto porušenie zákony zo strany žalobcu nemôže
ísť na ťarchu zamestnanca a žiadnym spôsobom nepreukazuje žiadne porušenie povinností zo strany
zamestnanca a už vôbec nie, že by dostal mzdu za nevykonanú prácu. Žalobca sa opätovne vyjadril
aj k tabuľkám, ktoré boli pripojené k žalobe žalobcu na zamestnanca O. v súdnom konaní so sp.
zn. 23Cpr/12/2017 a ktoré vytvoril žalovaný 2/, o ktorých opätovne uviedol, že ide o jeho úpravu

oficiálnej evidencie pracovnej dochádzky zamestnanca, vedenej žalobcom, ktorú je možné považovať
za falšovanie a je absolútne neplatným protiprávnym úkonom.

4.3. Späťvzatie žaloby žalovaní ako konatelia konajúci v mene žalobcu (v danej veci) žiadnym spôsobom
neodôvodnili okrem vety, že žalobu je potrebné zobrať späť. Žaloba bola pritom vzatá späť až tesne pred

prvýmpojednávaním,včase,keďbolizostranyzamestnancaO.predloženévšetkyrozhodujúcedôkazy,
preukazujúce nedôvodnosť a šikanóznosť žaloby. S ohľadom na tieto skutočnosti možno považovať
späťvzatie žaloby za preukázanie konania žalovaných v priamom rozpore s odbornou starostlivosťou,
na čom nič nemení to, že späťvzatie žaloby je výkonom práve, pretože so zastavením konania
z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok v § 256 ods. 1 CSP spája procesné zavinenie za zastavenie

konania, na základe čoho súd priznal žalovanému zamestnancovi náhradu trov konania. Teda, hoci je
späťvzatie žaloby podľa Civilného sporového poriadku výkonom práva, súčasne je ten, kto takýto výkon
práva uskutočnil, braný podľa Civilného sporového poriadku na zodpovednosť za to, že takúto žalobu
nedôvodne podal a takýmto svojim konaním zavinil zastavenie konania. Žalobca nestotožňuje procesný
dôsledok späťvzatia žaloby s meritórnym rozhodnutím v podobe zamietnutia žaloby, ale poukazuje

na to, že žaloba bola vzatá späť práve z dôvodu, aby o nej nebolo meritórne rozhodnuté, pretože
predložené dôkazy preukázali, že by inak bola zamietnutá. Žalobca poukazuje na to, že procesné
dôsledku neodôvodného späťvzatia žaloby sú úplne rovnaké ako pri meritórnom rozhodnutí v podobezamietnutia žaloby, na základe čoho bol žalobca povinný nahradiť trov konania nedôvodne žalovanému
zamestnancovi O..

4.4. Naviac, pokiaľ žalovaní tvrdia, že ako konatelia podali v mene žalobcu na p. O. dôvodnú žalobu,
avšak potom ju bez akéhokoľvek zdôvodnenia zobrali späť, tak by to znamenalo, že zodpovedajú za
znemožnenie sa domôcť dôvodnej náhrady škody. Žalovaní totiž zobrali žalobu späť, zavinili zastavenie
konania a znemožnili tak, aby súd priznal žalobcovi na základe ich dôvodnej žaloby náhradu škody, ktorú
mal zamestnanec údajne spôsobiť žalobcovi. Zobratie dôvodnej žaloby späť a znemožnenie priznania

náhrady škody je totiž porušením povinnosti žalovaných postupovať pri výkone svojej pôsobnosti
s odbornou starostlivosťou, a preto aj všetky náklady vynaložené na takéto súdne konanie predstavujú
prežalobcuškodu,pretožežalovanísvojimprotiprávnymkonanímspôsobili,žetietofinančnéprostriedky
boli vynaložené zbytočne, keďže žalovaní znemožnili dosiahnuť meritórne rozhodnutie vo veci, čo je
zmyslom a účelom každej podanej žaloby. Žalobca má tak právo domáhať sa voči žalovaným aj náhrady
škody vo výške 5.455,49 eura, keďže znemožnili priznanie tejto škody na základe dôvodne podanej

žaloby, uplatnenie ktorého nároku žalobca zváži.

4.5. Žalobcovi nie je zrejmé, ako právo na spravodlivé súdne konanie, na ktoré poukazujú žalovaní,
súvisí s touto jeho žalobou na náhradu škody voči žalovaným, keďže žalovaní neboli ako fyzické osoby
účastníkmi súdneho konania vedeného pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, a preto v súvislosti s uvedeným

súdnym konaním nemohlo byť žiadnym spôsobom zasiahnuté do ich práv.

5. K žalobnej replike žalobcu sa vyjadril žalovaný v žalobnej duplike, v ktorej uviedol nasledovné.

5.1. Žalobca v žalobnej replike neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali tie, ktoré

uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe.

5.2. Žalovaný v ostatnom obsahu žalobnej dupliky zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach,
ktoré v stručnosti zopakoval a opätovne aj uviedol, že za výkon práva nemôžu byť žalovaní ako konatelia
sankcionovaní.

5.3. K tvrdeniam žalobcu o tom, že si chce uplatniť nárok voči žalovaným aj za späťvzatie žaloby,
o ktorej sa viedlo konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/17/2017 uviedol, že
je značným prekombinovaním žalobcovej doterajšej argumentácie, keďže v prevažnej časti svojich
vyjadrení poukazuje na to, že žaloba voči p. O. bola nedôvodná, v dôsledku čoho je jeho argumentácia

zmätočná.

5.4. Žalovaný v žalobnej duplike navrhli vykonať dokazovanie pripojením súdneho spisu Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017, ktorého súčasťou je aj protokol o výsledku inšpekcie.

6. K žalobnej duplike žalobcu sa bez výzvy súdu vyjadril žalobca v žalobnej triplike, v ktorej uviedol
nasledovné.

6.1. Žalobca v prvom rade poukázal na to, že žalovaní opäť nepredložili žiadne dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

6.2. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že skutočnosti, ktoré uviedli v žalobe podanej na p. O.
vo veci sp. zn. 23Cpr/12/2017 boli dôvodné a relevantné, o čom svedčí aj ich následné späťvzatie
žaloby bez toho, aby ich k tomu viedli akékoľvek relevantné skutočnosti, ktoré nastali po podaní
žaloby. Žalobca naviac preukázal nedôvodnosť danej žaloby, založenej na nepravdivých skutočnostiach,

vymyslených žalovaným 2/, čo preukazuje zo strany žalovaných ako konateľov postup v rozpore
s odbornou starostlivosťou.

6.3. K argumentácii žalovaných ohľadom toho, že nemôžu byť sankcionovaní za výkon práva žalobca
uviedol, že ak je výkon práva v rozpore s právnou povinnosťou žalovaných ako konateľov vykonávať

svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a na základe takéhoto porušenia povinností žalovaných
vznikli žalobcovi nedôvodné náklady, tak predstavujú pre žalobcu škody, za ktorú žalovaní ako konatelia
žalobcu zodpovedajú. V prejednávanej veci je zrejmé, že po podaní žaloby nestali v predmetnom konaní
žiadne právne skutočnosti, pre ktoré by bol dôvod na späťvzatie žaloby, ktorý postup sám o sebepreukazuje, že daná žaloba bola od počiatku absolútne nedôvodná, keďže by inak nebol daný dôvod na
jej späťvzatie. Bezdôvodné zobratie žaloby späť v čase, kedy už boli vynaložené nemalé náklady na jej
podanie a na vedenie konania o nej preukazuje postup v rozpore s odbornou starostlivosťou a takéto

náklady predstavujú pre žalobcu škodu, za ktorú zodpovedajú žalovaní ako konatelia.

6.4. Argumentácia žalobcu nie je zmätočná, ako to tvrdia žalovaní, keďže žalobca len poukázal na to,
že pokiaľ by predmetná žaloba (vo veci sp. zn. 23Cpr/12/2017) bola dôvodná, ako to tvrdia žalobcovia,
tak aj v tom prípade by jej späťvzatie znamenalo konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou, pretože

by takýmto konaním žalovaní znemožnili žalobcovi domôcť sa náhrady spôsobenej škody. Takéto
späťvzatie žaloby by naviac predstavovalo spôsobenie škody aj v rozsahu, v ktorom zobrali žalobcu
späť, keďže by daným konaní znemožnili žalobcovi domôcť sa nároku na náhradu škody.

II. Prejednanie veci na pojednávaní

a relevantné procesnoprávne skutočnosti

7.Súdvovecinariadilpredpojednávanímpodľa§168ods.1CSPpredbežnéprejednaniesporu,ktorésa
uskutočnilo dňa 29.05.2024 a keďže sa na ňom nepodarilo vyriešiť spor zmierom, súd podľa § 177 ods. 1
CSPuznesenímuložilnapredbežnomprejednanísporužalovanémupovinnostipotrebnénadosiahnutie

účelu konania v súvislosti s prípravou pojednávania, a to za účelom ustálenia rozsahu dokazovania
na pojednávaní, spočívajúce v povinnosti odôvodniť podaný návrh na výsluch žalovaných o uvedenie
tvrdených skutočností, ktoré nemožno preukázať inak a povinnosti odôvodniť nepredloženie listinného
dôkazu – protokolu o výsledku inšpekcie práce v písomnej fáze konania.

7.1. Žalobca na predbežnom prejednaní sporu na výzvu súdu vo vzťahu k žalobe, z ktorej opisu
rozhodujúcich skutočností bolo zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovaným zaplatenia
náhrady škody vo výške 1.278,61 eura, ktorú sumu aj výslovne uviedol na str. 8 žaloby, pričom od
ďalšej vety na danej strane túto sumu, v rámci žalobného návrhu, uvádzal v tvare 1.278,91 eura (čo
by v prípade, ak by nešlo o chybu v písaní, malo za následok nezrozumiteľnosť žaloby obsiahnutú v

opise rozhodujúcich skutočností a žalobnom návrhu, ktorú by bolo nutné odstrániť podľa § 129 CSP)
potvrdil, že ide o chybu v písaní obsiahnutú v žalobnom návrhu. Súd, vychádzajúc aj z rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, reprezentovanej nálezom č. k. III. ÚS 404/2023 – 37
zo 7. novembra 2023, v ktorom konštatoval právny názor, s ktorým sa súd v prejednávanej veci
v plnom rozsahu stotožňuje, že tak, ako má súd právo na opravu svojich chýb prostredníctvom inštitútu

opravy rozsudku (§ 224 CSP) alebo doplnenia rozsudku (§ 225 CSP), určitá primeraná tolerancia by
mala existovať aj vo vzťahu k prípadným nedostatkom úkonov strán sporu, posúdil daný procesný
úkon žalobcu, urobený na predbežnom prejednaní sporu, len ako procesný úkon, ktorým opravuje
chybu v písaní obsiahnutú v žalobnom návrhu v žalobe a nie ako procesný úkon zmeny žaloby či
čiastočného späťvzatia žaloby, keď z daného procesného úkonu urobeného na predbežnom prejednaní

sporu bolo zrejmé, že sa žiadnym spôsobom nemení pôvodná vôľa žalobcu prejavená dostatočne určito
a zrozumiteľne aj v žalobe uplatniť si voči žalovaným náhradu škody vo výške 1.278,61 eura, ktorá
vyplýva z celého obsahu žaloby a takto je uvedená aj na str. 8 žaloby, pričom v ďalšej vete a následnom
žalobnom návrhu je táto suma prepísaná len v dôsledku žalobcom potvrdenej a zo žaloby celkom zjavnej
chyby v písaní ako 1.278,91 eura, ale sa ním len odstraňuje daná chyba v písaní obsiahnutá v žalobnom

návrhu.

7.2. Žalobca sa na predbežnom prejednaní sporu vyjadril aj k meritu sporu, a to tak, že spôsobená
škoda tvorená vynaloženými nákladmi špecifikovanými v žalobe bola spôsobená primárne späťvzatím
predmetnej žaloby, o ktorej sa konalo na Okresnom súde Bratislava III, ktoré nebolo žiadnym spôsobom

odôvodnené a vo vzťahu u ktorému neuviedli žalovaní žiadne skutkové tvrdenie.

8. Po predbežnom prejednaní sporu urobil žalovaný podanie, obsahujúce aj vyjadrenie k meritu sporu.

8.1. Žalovaní v ňom zopakovali, že žaloba žalovaných, ktorí konali v mene žalobcu pri podaní žaloby

proti p. O., ktorou bolo začaté konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, bola
podaná dôvodne, na čom nič nemení to, že žaloba bola nakoniec vzatá späť, v dôsledku čoho bolo
predmetné konanie zastavené. Žalovaní neboli Okresným súdom Bratislava III vyzvaní na späťvzatie
žaloby, z čoho vyplýva, že nebola súdom považovaná za zjavne nedôvodnú. V rámci žalobcu existujúmedzi konateľmi a spoločníkmi zásadné rozpory, pričom existujú rôzne predstavy o vedení spoločnosti.
Zvyšní dvaja konatelia a spoločníci žalobcu – mimo žalovaných, tolerovali situáciu vyplácania mzdy
p. O. aj za čas, ktorý neodpracoval, preto ak mali žalovaní konať v súlade so svojimi konateľskými

povinnosťami, bolo ich povinnosťou podať na p. O. predmetnú žalobu. Týmto konaním naviac žalovaní
zabránili opakovanému vyplácaniu mzdy za prácu, ktorá nebola p. O. reálne vykonaná, keďže od
podania danej žaloby sa takéto konanie neopakovalo. Aj toto bol teda výsledok konania, ktoré bolo
v súlade s postavením žalovaných ako konateľov žalobcu.

8.2. Žalovaní taktiež zopakovali, že späťvzatím podanej žaloby len vykonali svoje práva, výkon ktorých
im nemôže byť daný na zodpovednosť. Vyvodenie zodpovednosti voči žalovaným je vylúčené aj tým,
že pred podaním žaloby sa títo o právnej stránke a dôvodnosti nimi uplatňovaného práva poradili aj
s vtedajším právnym zástupcom, z čoho vydedukovali, že nárok je dôvodný, a preto žalobu podali.
Žaloba bola teda podaná aj v dôsledku využitia práva na právnu pomoc, ktorú skutočnosť je nutné brať
do úvahy. Nie je možné voči žalovaným vyvodzovať zodpovednosť ako voči konateľom žalobcu, ktorí

v jeho mene podali žalobu, len z dôvodu, že konanie nemalo výsledok v podobe rozsudku, ktorým by
bolo žalobe vyhovené.

9. Súd vec meritórne prejednal na pojednávaní dňa 13.11.2024, na ktorom sporové strany zotrvali na
svojej už v písomnej fáze konania uplatnenej skutkovej i právnej argumentácii ako aj na návrhoch

meritórneho rozhodnutia súdu.

9.1. Žalobca na pojednávaní zopakoval, že predmetná žaloba bola vzatá späť bez uvedenia dôvodu, čím
bola zmarená možnosť meritórneho rozhodnutia v danom spore. Konatelia sú povinní konať s odbornou
starostlivosťou, pričom v prejednávanej veci nie je zrejmé, prečo zobrali žalobu späť, a teda prečo

nepožadovali uplatnenú náhradu škody. Žalobca vo vzťahu k podaniu žalovaného urobenému po
predbežnom prejednaní sporu doplnil, že nezdôvodňuje späťvzatie žaloby a tvrdenie v tomto podaní
o tom, že výsledkom predmetného konania bolo zabránenie opakovaného vyplácania mzdy za prácu,
ktorá reálne nebola vykonaná, považuje žalobca za nepravdivé. Žaloba má za to, že žalobca je v celom
rozsahu dôvodná a bolo preukázané porušenie povinnosti žalovaných.

9.2. Žalovaní na pojednávaní zopakovali, že späťvzatie žaloby predstavuje len výkon práva žalovaných
ako konateľov žalobcu, ktorý nemôže byť daný na vrub konateľov, a preto je žaloba nedôvodná
s následkom jej zamietnutia. Žalovaní žiadali, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil aj medziľudské vzťahy
medzi konateľmi, ktoré sú naštrbené a vyúsťujú do množstva sporov v podstate za každý krok konateľa.

10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v konaní žalobcom.
V konaní nezostal jediný návrh sporovej strany na vykonanie dokazovania, ktorému by nebolo vyhovené
alebo na ktorý by súd neprihliadal.

10.1. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že žalovaní pôvodne vo vyjadrení k žalobe navrhli vykonať výsluch
oboch žalovaných, no žalovaní najskôr v podaní urobenom po predbežnom prejednaní sporu tento
vzali vo vzťahu k žalovanému 1/ späť, keď ďalej trvali len na výsluchu žalovaného 1/, pričom aj tento
návrh na výsluch žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 13.11.2024 zobrali napokon späť (keď uviedli, že
ďalej na ňom netrvajú, čo podľa obsahu [§ 124 ods. 1 CSP] zodpovedá späťvzatiu daného návrhu).

Žalovaní pôvodne navrhovali v žalobnej duplike vykonanie dokazovania súdnym spisom Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017, ktorý návrh následne modifikovali na predbežnom prejednaní
sporu tak, že z tohto navrhujú vykonať dokazovanie len správou inšpektorátu práce (str. 3 zápisnice
o predbežnom prejednaní sporu), pričom následne v podaní urobenom po predbežnom prejednaní
sporu uviedli, že netrvajú na jeho zabezpečení súdom a ani ho súdu nepredložia, čomu obsahovo

zodpovedá späťvzatie návrhu na vykonanie dokazovania týmto dôkazom. Žalovaní iný návrh na
vykonaniedokazovaniavkonaní,okremužuvedených,ktorévšaknáslednezobralieštepredvykonaním
dokazovania na pojednávaní späť, neurobili.

11. Rozhodné skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel (a/) na základe nesporných skutkových tvrdení,

o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2
CSP) a (b/) vykonaného dokazovania (s uvedením z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil),
uvádza súd v nasledovnej časti odôvodnenia rozsudku.III. Rozhodné skutkové zistenia
a právne posúdenie veci

12. Predmetom konania žaloba žalobcu o splnenie povinnosti (§ 137 písm. a/ CSP) žalovaného zaplatiť
žalobcovi uplatnený peňažný nárok, založená na skutkových tvrdeniach vymedzených žalobcom,
ktorými je súd popri žalobnom návrhu žalobcu viazaný (judikát R 14/2021).

13. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na
základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), a vykonaného dokazovania, ustálil
nasledovné, pre meritórne rozhodnutie sporu podstatné skutkové zistenia:

13.1. Žalobca je obchodnou spoločnosťou s právnou formou spoločnosti s ručením obmedzeným,
v mene ktorej konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Spoločníkmi a konateľmi žalobcu sú aj obaja

žalovaní, a to žalovaný 1/ s dátumom vzniku funkcie konateľa 02.12.1995 a žalovaný 2/ s dátumom
vzniku funkcie konateľa 11.02.1993 (nesporné skutkové tvrdenia, listinný dôkaz – výpis z obchodného
registra na č. l. 11 – 12).

13.2. Dňa 12.10.2017 podal žalobca, konajúci spoločne konateľmi, ktorí sú žalovaní v prejednávanej

veci, zastúpený na základe písomného splnomocnenia udeleného na základe príkaznej zmluvy
datovanej 14.06.2017, uzavretej s advokátom JUDr. Igorom Hunom, týmto advokátom (nesporné
skutkové tvrdenia, listinný dôkaz – žaloba na č. l. 104 – 108, príkazná zmluva na č. l. 124 – 125),
žalobu proti žalovanému M. J. o zaplatenie sumy 5.455,69 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia spočívajúceho v neoprávnene vyplatenej mzde, ktorej prílohu tvorili okrem iného pracovné

výkazy o dochádzke žalovaného, podpísané nadriadeným pracovníkom A. H., ktorý je konateľom
žalobcu a jeho zamestnancom na pozícii výrobný riaditeľ a súčasne spracované tabuľky o dochádzke
žalovaného za totožné obdobie, aké sú predmetom pracovných výkazov, ktoré spracoval žalovaný 2/
(nesporné skutkové tvrdenia, listinný dôkaz – organizačná štruktúra žalobcu na č. l. 13, žaloba na č.
l. 104 – 108, pracovné výkazy podpísané nadriadeným pracovníkom na č. l. 114 – 116, spracované

tabuľky o dochádzke žalovaným 2/ na č. l. 111 – 114). Proti vo veci vydanému platobnému rozkazu podal
žalovaný M. J. odpor (listinný dôkaz – odpor na č. l. 109 – 110). Žalobca podaním z 15.11.2021 vzali
žalobu v celom rozsahu späť, pričom v ňom uviedli, že tak robia preto, lebo právny zástupca žalobcu
(JUDr.Huna)poprejednanívecisklientomustálil,žežalobujepotrebnévcelomrozsahuspäť(nesporné
skutkové tvrdenia, listinný dôkaz – späťvzatie žaloby na č. l. 138). Okresný súd Bratislava III uznesením

č. k. 23Cpr/12/2017 – 151 z 30. novembra 2021, právoplatným v prvom a druhom výroku 18.12.2021
a v treťom výroku 07.12.2021, rozhodol, že konanie zastavuje (I. výrok), žalovanému J. priznáva proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok) a žalobcovi vracia súdny poplatok
za žalobu v sume 320,30 eura po právoplatnosti uznesenia (III. výrok). Súd rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania odôvodnil tým, že keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku dispozičného

úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu celkom späť, avšak bez uvedenia dôvodu späťvzatia, to znamená, že
k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, vznikol protistrane – žalovanému (J.) nárok náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Čo sa týka rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku, toto odôvodnil tým, že
žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 327,- eur, a preto žalobcovi vrátil o 6,70 eura krátený
súdny poplatok, t. j. sumu 320,30 eura (nesporné skutkové tvrdenia, listinný dôkaz – uznesenie na č. l.

139 – 140 s doložkami právoplatnosti na č. l. 141 – 142). O výške náhrady trov konania rozhodol Okresný
súd Bratislava III uznesením č. k. 23Cpr/12/2017 – 171 zo 14.12.2022 tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému J. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 721,46 eura do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia (nesporné skutkové tvrdenie, listinný dôkaz – uznesenie na č. l. 144 – 145), čo žalobca splnil
bankovýmprevodomdňa23.01.2023(nespornéskutkovétvrdenie,listinnýdôkaz–potvrdenieoprevode

z 23.01.2023).

13.3. Advokát H. I. na základe výzvy žalobcu, konajúceho konateľmi A. P. a A. H., listom z 22.10.2017
zaslal žalobcovi na úhradu prepracované faktúry za poskytnuté právne služby, pričom jedna z nich –
faktúra č. 13/2017 sa vzťahovala na právne služby spočívajúce v zastupovaní žalobcu vo veci proti

žalovanému O., o zaplatenie sumy 5.455,69 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia,
vedenej na Okresnom súde Bratislava III na základe príkaznej zmluvy zo 14.06.2017, pričom ňou
vyfakturovaná suma bola vo výške 1.525,38 eura, z toho suma 327,- eur tvorila súdny poplatok
a zvyšná suma vo výške 1.198,38 eura tvorila odmenu advokáta (nesporné skutkové tvrdenia, listinnýdôkaz – list advokáta JUDr. Hunu s faktúrami na č. l. 122 – 123). Žalobca uvedenú vyfakturovanú
sumu vo výške 1.525,38 eura uhradil bankovým prevodom dňa 31.10.2017 (nesporné skutkové
tvrdenie, listinný dôkaz – potvrdenie o úhrade na č. l. 126). Žalobca následne podal na Okresnom

súde Bratislava II proti advokátovi JUDr. Hunovi žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo
výške 647,93 eura s príslušenstvom, odôvodnenú tým, že na základe príkaznej zmluvy, uzavretej
v mene žalobcu žalovanými v prejednávanej veci, si advokát JUDr. Huna vyfakturoval od žalobcu
za poskytnutie právnych služieb vo veci vymáhania pohľadávky voči zamestnancovi žalobcu O.
neoprávnene vyfakturoval sumu o 647,93 eura vyššiu, čo predstavuje jeho bezdôvodné obohatenie

(nesporné skutkové tvrdenia, listinný dôkaz – žaloba na č. l. 127 – 129). O tejto žalobe rozhodol Okresný
súd Bratislava II po zrušení prvého zamietajúceho rozsudku uznesením Krajského súdu v Bratislave
rozsudkom č. k. 3Cob/60/2021 – 195 zo 07.09.2022 v poradí druhým rozsudkom č. k. 58Cb/82/2020
– 213 zo 17.01.2023 tak, že žalovanému advokátovi JUDr. Hunovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 647,93 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 30.06.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (a vo zvyšku, predstavujúcom uplatnenie úroku z omeškania za obdobie od

01.11.2017 do 29.06.2020 žalobu zamietol) (nesporné skutkové tvrdenia, listinný dôkaz – rozsudok na
č. l. 130 – 137).

13.4. Žalobca si voči žalovaným uplatnil pred podaním žaloby výzvou z 16.02.2023 nárok na náhradu
škody vo výške 1.278,61 eura, spôsobenú porušením povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť

s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalobcu, ktorá spočíva vo vynaložených nákladoch
na vedenie konania na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017 o nedôvodnej a šikanóznej
žalobe proti zamestnancovi J., ktorá bola bezdôvodne vzatá späť. Škoda pozostáva z úhrady právnych
služieb vo výške 550,45 eura, nevrátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,70 eura a náhrady trov
žalovanému vo výške 721,46 eura. Žalobca vyzval žalovaných na náhradu škody najneskôr do 3 dní od

doručenia výzvy (nesporné skutkové tvrdenie, listinný dôkaz – výzva na č. l. 147). Výzva bola žalovaným
doručená na pracovné mailové adresy (nesporné skutkové tvrdenie) dňa 16.02.2023 (listinný dôkaz –
mail na č. l. 148).

14. Súd rozhodnutie o žalobe založil primárne na nasledovných hmotnoprávnych ustanoveniach

právnych predpisov:

14.1. Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (inak len „Obchodný zákonník“
alebo „ObZ“), konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní

zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o
dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti
spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred
záujmami spoločnosti.

14.2. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v
rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

14.3. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s

právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila.

14.4. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez

ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (a/) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi
spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnouspoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

14.5. Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

14.6. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

14.7. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez
zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

14.8. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

14.9. Podľa § 1 ods. 1 a 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z.“), (1) sadzba
úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (3) Ak

veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia
úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

14.10. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14.11. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania.

15. Súd úvodom tejto časti, vychádzajúc z vymedzenia žalobou uplatneného nároku žalobcom v žalobe,
ktorým vymedzením je súd popri žalobnom návrhu viazaný (judikát R 14/2021), uvádza, že žalobca
ako obchodná spoločnosť, ktorej sú žalovaní konatelia, sa domáha náhrady škody voči žalovaným

konateľom žalobcu, ktorú mali spôsobiť tým, že jednak konajúc v mene žalobcu podali žalobu proti
zamestnancovi O., o ktorej sa viedlo konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017
a jednak tým, že túto vzali následne bezdôvodne späť, v ktorom konaní vzhliadali porušenie povinností
konateľov postupovať pri výkone funkcie v súlade s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom škoda má spočívať v nákladoch vynaložených v súvislosti

s týmto konaním.

16. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že žalobou uplatnený nárok právne posudzuje ako nárok na
náhradu škody podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka proti konateľom spoločnosti ako žalovaným,
spôsobenú porušením ich povinnosti.

17. Vzhľadom na predmetné právne posúdenie žalobou uplatneného nároku súd ďalej uvádza, že
právny vzťah medzi žalobcom (obchodnou spoločnosťou s právnou formou spoločnosti s ručením
obmedzeným) a žalovanými (ako konateľmi žalobcu) sa pri uplatnení nároku spoločnosti na náhradu
škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa spravuje podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodným

zákonníkom, keďže podľa uvedeného ustanovenia je vzťah medzi konateľom a spoločnosťou vždy
obchodno-záväzkovým vzťahom.18. Inštitút zodpovednosti konateľa za škodu je upravený primárne v § 135a Obchodného zákonníka
(ods. 2 až 5), podľa ktorého pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili
spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom

zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Keďže vzťah
medzi konateľom a spoločnosťou je podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka absolútnym
obchodno-záväzkovým vzťahom, zodpovednosť konateľa za škodu sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka.

19. Z uvedenej aplikácie Obchodného zákonníka na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú
škodu potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti.
Zodpovednosť za škodu konateľa sa bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie. Konštrukcia
zodpovednosti konateľa za škodu uvedená v Obchodnom zákonníku je upravená tak, že v § 135a ods.
2, 3, 4, 5 sa nachádza osobitná úprava zodpovednosti za škodu konateľa a len v prípade, ak toto
ustanovenie nemá osobitnú úpravu, použijú sa na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti

všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody podľa § 373 a nasl.

20. Vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy v § 135a Obchodného zákonníka o predpokladoch vzniku
zodpovednosti konateľa za škodu sa na tieto aplikuje všeobecná úprava inštitútu zodpovednosti za
škodu, obsiahnutá v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa na vznik zodpovednosti

konateľa za škodu vyžaduje kumulatívne splnenie troch základných predpokladov: 1. vznik škody, 2.
porušenie povinnosti a 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

21. Vo vzťahu k týmto predpokladom vzniku zodpovednosti konateľa za škodu je však nutné poukázať
na osobitnú úpravu zodpovednosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným za škodu spôsobenú

porušením jeho povinnosti, vyplývajúcu z § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, v ktorom Obchodný
zákonník zaviedol osobitné predpoklady a dôvody, pri preukázaní ktorých konatelia nezodpovedajú
za škodu, resp. sa zbavia svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti. Konštrukcia tejto
zodpovednosti konateľa za škodu, vychádzajúca zo znenia § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, je
založená na prezumpcii porušenia povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere,

že koná v záujme spoločnosti. Spoločnosť uplatňujúca nárok na náhradu škody voči konateľovi bude
preukazovať vznik škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinnosti konateľa, pričom porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti je zákonom predpokladané a dôkaz opaku je na
konateľovi, ktorý musí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade

so záujmami spoločnosti (totožne doktrína obchodného práva – napr. Patakyová, M. a kol. Obchodný
zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022 – inak len „Komentár k ObZ“, § 135a).

22. Obchodný zákonník súčasne v § 135a ods. 2 príkladmo vymenúva tie povinnosti, pri porušení
ktorých vzniká konateľovi zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť konateľa môže vzhľadom na len

demonštratívny výpočet porušenia povinností konateľa v § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka vzniknúť
aj pri porušení iných povinností ako tých, ktoré sú príkladom uvedené v § 135a ods. 2 Obchodného
zákonníka. Podľa § 135a ods. 2 prvej vety Obchodného zákonníka je totiž daná zodpovednosť konateľov
zaškoduvprípadeakéhokoľvekporušeniapovinnosti,ktoréjezverenédoichpôsobnosti,t.j.bezohľadu
na to, či ide o porušenie povinnosti uvedených v § 135a ods. 2 písm. a), b) Obchodného zákonníka

alebo či ide o porušenie iných povinností zverených do pôsobnosti konateľov, nevynímajúc povinnosť
podľa § 135a ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka.

23. Vychádzajúc z týchto právnych záverov, súd najskôr skúmal naplnenie tých kumulatívnych
podmienok vzniku zodpovednosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným za škodu spôsobenú

porušením svojich povinností, vo vzťahu ku ktorým je dôkazné bremeno na žalobcovi – spoločnosti
uplatňujúcej nárok na náhradu škody.

24. Ako súd už uviedol, podmienkami vzniku zodpovednosti konateľa za škodu podľa § 135a ods. 2 a 3
vspojenís§757a§373Obchodnéhozákonníka,vovzťahukuktorýmjedôkaznébremenonažalobcovi,

je (1.) vznik škody a (2.) preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vznikom škody.
Samotné porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v
záujme spoločnosti, ako posledná 3. kumulatívna podmienka vzniku zodpovednosti konateľa za škodu
sa pritom podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka prezumuje a dôkaz opaku je na konateľovi, ktorýmusí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade so záujmami
spoločnosti.

25. Vychádzajúc z dlhodobo ustálenej judikatúry, škodu možno vymedziť ako ujmu, ktorá sa prejavuje
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi
a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, či už vo forme naturálnej reštitúcie alebo
v peniazoch (stanovisko NS ČR Rc 55/71, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 7 roku 1971).

26. Na základe vyššie ustáleného skutkového stavu súd konštatuje, že vznik škody, ako ujmy prejavenej
v majetkovej sfére žalobcu, bol v prejednávanej veci preukázaný, keď bolo preukázané že (i/) žalobca
zaplatil náhradu trov konania vo výške 721,46 eura zamestnancovi J. na základe uznesenia Okresného
súdu Bratislava III č. k. 23Cpr/12/2017 – 171 zo 14.12.2022 (bod 13.2. odôvodnenia), (ii/) žalobca dňa
31.10.2017 zaplatil odmenu advokátovi JUDr. Hunovi za jeho zastupovanie v predmetnom súdnom
konaní vedenom proti zamestnancovi žalobcu J. vo vyfakturovanej sume 1.198,38 eura (bod 13.3.

odôvodnenia), pričom však následne Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 58Cb/82/2020 – 213
zo 17.01.2023 uložil advokátovi JUDr. Hunovi (v danom konaní v procesnom postavení žalovaného)
povinnosť z tejto sumy vydať žalobcovi späť istinu vo výške 647,93 eura (bod 13.3. odôvodnenia), po
zohľadnení ktorej vymoženia tak majetková ujma žalobcu je 550,45 eura a (iii/) žalobca zaplatil súdny
poplatok za podanú žalobu proti zamestnancovi J. vo výške 327,- eur, z ktorej sumy mu bola však

suma 320,30 eura vrátená na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cpr/12/2017
– 171 zo 14.12.2022 (bod 13.2. odôvodnenia), a majetková ujma žalobcu v tejto časti tak predstavuje
6,70 eura. Spolu tak bola v prejednávanej veci preukázaná celková škoda (majetková ujma žalobcu) vo
výške žalovanej istiny, t. j. sumy 1.278,61 eura (721,46 + 550,45 + 6,70). V tejto súvislosti súd dopĺňa,
že samotná výška škody žalobcu nebola ani sporná, keď v tomto smere neuplatnil žalovaný žiadne

prostriedky procesnej obrany (osobitne žiadne skutkové tvrdenia ani návrhy na doplnenie dokazovania).

27. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi tvrdením porušením povinností v súvislosti so späťvzatím danej
žaloby, ktorú podali v mene žalobcu žalovaní ako konatelia (ktorých konanie ako štatutárneho orgánu
je podľa § 13 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka vlastným konaním žalobcu), ktorí sa na tento

účel dali zastúpiť advokátom JUDr. Hunom a vznikom škody, aj táto podmienka vzniku zodpovednosti
žalovaných konateľov za škodu spôsobenú porušením svojich povinností bola v prejednávanej veci
preukázaná.Čosatýkatotižškodyvovýške721,46eura,ktorúpredstavuježalobcomzaplatenánáhrada
trov konania zamestnancovi J., táto bola uhradená na základe súdom uloženej povinnosti v uznesení
Okresného súdu Bratislava III o výške náhrady trov konania č. k. 23Cpr/12/2017 – 171 zo 14.12.2022,

ktoré, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, bolo vydané na základe toho, že Okresný súd Bratislava III
v uznesení č. k. 23Cpr/12/2017 – 151 z 30.11.2021 priznal žalovanému zamestnancovi J. nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi (ktorý je v totožnom procesnom postavení v prejednávanej veci),
atozdôvodu,žetobolžalobca,ktorýzavinilzastaveniepredmetnéhokonaniabezdôvodnýmspäťvzatím
žaloby. Bez existencie predmetného konania žalovaných, v ktorých mene ako konateľov na základe

nimi v mene žalobcu uzavretej príkaznej zmluvy a udeleného splnomocnenia advokátovi JUDr. Hunovi
konal tento advokát, spočívajúceho v späťvzatí žaloby by predmetná škoda v majetkovej sfére žalobcu
nenastala, čím je daná príčinná súvislosť medzi v § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka prezumovaným
a žalobcom tvrdeným porušením povinností žalovaných ako konateľov žalobcu, ku ktorému malo dôjsť
v súvislosti so späťvzatím žaloby. Táto príčinná súvislosť je rovnako daná medzi žalobcom tvrdeným

a v § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka prezumovaným porušením povinností žalovaných ako
konateľov žalobcu a tou škodou, ktorú predstavujú vynaložené náklady na odmenu advokáta JUDr.
Hunu, ktorý zastupoval žalobcu, v mene ktorého vo veci súdneho konania proti jeho zamestnancovi
J., vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017 konali žalovaní, keďže
žalovaní bezdôvodným späťvzatím žaloby, ktoré bolo konštatované aj Okresným súdom Bratislava III

v uznesení o zastavení konania č. k. 23Cpr/12/2017 – 151 z 30.11.2021 zapríčinili, že mu nemohli byť
nahradené trovy vynaložené na svoje právne zastúpenie v danom súdnom konaní a tieto musel preto
vynaložiť sám. Napokon je príčinná súvislosť daná aj medzi škodou vo výške 6,70 eura, v ktorej výške
nebol žalobcovi vrátený ním zaplatený súdny poplatok vo výške 320,30 eura, keďže krátenie súdneho
poplatku, ktorý sa žalobcovi vracal, bolo dôsledkom jeho späťvzatia žaloby v danej veci pred prvým

pojednávaním, ako to vyplýva aj z bodov 14. a 19. odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava
III č. k. 23Cpr/12/2017 – 151 z 30. novembra 2021. Z uvedeného teda vyplýva, že nebyť žalobcom
označených úkonov žalovaných, ktorí konali v mene žalobcu vo veci vedeného súdneho konania na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, a to osobitne ich bezdôvodne urobenéhospäťvzatia žaloby, nedošlo by k vzniku uvedených škôd v súhrnnej výške žalovanej istiny 1.278,61 eura.
Aj na tomto mieste súd však pre úplnosť dopĺňa, že žalovaný v konaní neuplatňoval žiadne prostriedky
procesného útoku (vrátane skutkových tvrdení, ktoré by následne mali za následok spornosť skutkových

tvrdení žalobcu ohľadom príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaných ako konateľov
žalobcu a vzniknutou škodou) zamerané na to, že by nebola daná žalobcom tvrdená príčinná súvislosť
medzi žalobcom tvrdeným porušením povinností žalovaných a vznikom predmetnej škody, preto toto
bolo nesporné a nemuselo byť ani predmetom dokazovania (hoci súd v prejednávanej veci vykonal
dokazovanie listinami predloženými žalobcom aj za účelom preukázania tejto príčinnej súvislosti).

28. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti žalovaných ako konateľov žalobcu za škodu
spôsobenú porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti je porušenie povinnosti konateľa.
Súd v tejto súvislosti opakuje, že konštrukcia inštitútu zodpovednosti konateľa za škodu spôsobenú
spoločnosti porušením svojich povinností v § 135a ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka je založená
na prezumpcii tohto porušenia povinnosti, teda porušenie základnej zákonnej povinnosti konateľa,

stanovenej v § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka sa v § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka
predpokladá a je na žalovanom konateľovi spoločnosti dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že
pri výkone pôsobnosti konateľa postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti alebo že vykonával uznesenie valného zhromaždenia, ktoré nie je v rozpore s právnymi
predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo išlo o povinnosť podať návrh na vyhlásenie

konkurzu.

29. Teda, keďže v prejednávanej veci žalobca svoj žalobou uplatnený nárok vyvodzoval z konania
žalovaných, ktoré bolo v konaní preukázané, ktorí ako konatelia žalobcu udelili advokátovi JUDr. Hunovi
splnomocnenie, aby v mene žalobcu, konajúceho žalovanými (keď konanie žalovaných ako konateľov

je podľa § 13 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka vlastným konaním žalobcu), podal žalobu
proti zamestnancovi J., ktorá aj bola podaná a následne bezdôvodne vzatá späť v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka
sa prezumuje, že pri tomto výkone pôsobnosti konateľa, osobitne pri späťvzatí predmetnej žaloby (keď
z tohto primárne žalobca vyvodzoval svoj nárok, ako to vyplynulo aj z jeho vyjadrenia urobeného na

predbežnom prejednaní sporu a vo vzťahu ku ktorému bola aj splnená podmienka príčinnej súvislosti),
žalovaní porušili svoje povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou,
a bolo preto na nich dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu liberačných dôvodov, v prípade ktorých
preukázania by nezodpovedali za škodu ako konatelia žalobcu podľa § 135a ods. 2 Obchodného
zákonníka.

30. Súd v prvom rade, vychádzajúc z už vyššie ustáleného skutkového stavu, konštatuje, že
medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, keď v tomto smere aj žalovaní uvádzali svoje so
žalobcom totožné skutkové tvrdenia o tom, že ako konatelia žalobcu podali (v zastúpení) žalobu proti
zamestnancovi J., o ktorej sa následne viedlo súdne konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp.

zn. 23Cpr/12/2017 a ani to, že aj následne ako konatelia žalobcu (v zastúpení) zobrali žalobu späť,
pričom v späťvzatí žaloby neuviedli žiadny konkrétny dôvod späťvzatia, v dôsledku čoho Okresný súd
Bratislava III v uznesení č. k. 23Cpr/12/2017 51 z 30. novembra 2021 o zastavení konania pre späťvzatie
žaloby o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému
zamestnancovi J., keďže žalobca zavinil svojim späťvzatím žaloby zastavenie konania. Teda samotné

uvedené konanie žalovaných sporné, v ktorom žalobca vzhliada dôvod porušenia ich povinností konať
s odbornou starostlivosťou nebolo sporné, sporné bolo medzi sporovými stranami právne posúdenie
tohto konania žalovaných, teda či ním došlo k porušeniu ich povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.
Porušenie tejto povinnosti sa však z dôvodu, že sa týka pôsobnosti žalovaných ako konateľov žalobcu
podľa§135aods.3Obchodnéhozákonníkaprezumujeauplatňujesatutakobrátenédôkaznébremeno,

keď nie žalobca preukazuje, že určité konanie žalovaných konateľov je porušením ich povinností ako
konateľov, ale žalovaní preukazujú, že toto konanie nie je porušením ich povinností ako konateľov,
a preto nezodpovedajú za škodu.

31. Súd v nadväznosti na uvedené uzatvára, že žalovaní neuniesli v konaní uvedené dôkazné

bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby, ktoré žalobcovi spôsobilo
vyššie popísanú škodu, postupovali žalovaní s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú
v záujme spoločnosti, teda žalobcu. Neunesenie tohto dôkazného bremena je v prejednávanej veci
v podstatnej miere zapríčinené už tým, že žalovaný v priebehu celého konania nenavrhli jediný dôkazpreukazujúci skutočnosti relevantné z hľadiska posúdenia naplnenia dôvodov vymedzených v § 135a
ods. 3 Obchodného zákonníka (keď žalovaní všetky svoje pôvodné návrhy na vykonanie dokazovania
ešte pred začatím vykonávania dokazovania vzali späť – k tomu viac v bode 10.1. odôvodnenia), za

ktorých naplnenia nezodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone pôsobnosti konateľa. Žalovaní však
v tomto smere neuniesli ani len bremeno tvrdenia, keď v priebehu celého konania neuviedli jediné
substancované skutkové tvrdenie (až ktoré by následne v prípade spornosti mohlo byť predmetom
dokazovania) ohľadom toho, že pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby, ktoré bolo preukázané týmto
samotným podaním, keď v ňom absentovalo uvedenie jediného dôvodu späťvzatia žaloby a aj následne

vydaným uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cpr/12/2017 – 151 z 30.11.2021, v ktorom
bolo konštatované procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom, konali s odbornou starostlivosťou
a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti – žalobcu. Žalovaní toto bremeno tvrdenia pritom
vzhľadom na nimi zvolenú procesnú obranu ani nemohli uniesť, keďže akékoľvek takéto substancované
skutkové tvrdenie by bolo v príkrom rozpore s ostatnou v konaní uplatnenou procesnou obranou (k
tomu viac v bode 32. odôvodnenia). Keďže žalovaní neuniesli uvedené dôkazné bremeno preukazujúce,

že pri bezdôvodnom späťvzatí predmetnej žaloby, o ktorej sa konalo na Okresnom súde Bratislava
III, v ktorom žalobca vzhliadal porušenie ich povinností ako konateľov, v prejednávanej veci nebola
vyvrátená právna domnienka porušenia predmetnej zákonnej povinností konateľov, stanovená v §
135a ods. 3 Obchodného zákonníka, a to porušenia zákonnej povinnosti stanovenej v § 135a ods. 1
Obchodného zákonníka postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej

viere, že konajú v záujme spoločnosti pri uvedených úkonoch, čo má z procesného hľadiska za následok
jej uplatnenie v prejednávanej veci.

32. Naviac, nemožno neprihliadnuť v tejto súvislosti aj na to, že procesná obrana žalovaných bola
v prejednávanej veci založená na absurdnej argumentácii, v podstate samej o sebe vylučujúcej

unesenie už uvedeného bremena tvrdenia a o to viac dôkazného bremena ohľadom preukázania,
že pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby v predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
III konali žalovaní s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme žalobcu, keďže
títo sa v priebehu celého konania bránili proti žalobou uplatnenému nároku, aj keď len v rovine
skutkových tvrdení, na ktorých preukázanie nenavrhli vykonanie jediného dôkazu (pripomínajúc, že

žalovaný všetky najskôr podané návrhy na vykonanie dokazovania vzal pred začatím vykonávania
dokazovania na pojednávaní späť), že podanie žaloby bolo dôvodné, ňou uplatnený nárok bol dôvodný,
mal základ v skutkovej i právnej argumentácii obsiahnutej v žalobe, na čom zotrvali v celom priebehu
konania. Súčasne bolo potom nielen nesporné medzi sporovými stranami, ale aj preukázané, že túto
– z hľadiska žalovaných dôvodne podanú žalobu žalovaní následne bez akéhokoľvek dôvodu zobrali

späť, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý Okresný súd Bratislava III v konaní o predmetnej žalobe uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému zamestnancovi žalobcu O., keďže žalobca
bezdôvodným späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Ak totiž bola podľa žalovaných
žaloba na daného zamestnanca podaná dôvodne, potom nepochybne je v rozpore so záujmami žalobcu
takúto žalobu, ktorou si žalobca uplatňuje svoje dôvodné peňažné nároky, zobrať späť a tým poškodiť

spoločnosť – žalobcu, čo však žalovaní urobili. Žalovaní si pritom museli byť vzhľadom na právne
zastúpenie advokátom JUDr. Hunom v danom konaní dobre vedomý aj toho, že dôsledkom tohto
ich úkonu bude okrem iného uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému zamestnancovi
a že rovnako bude vylúčené nahradenie trov vynaložených na právne zastúpenie JUDr. Hunom od
žalovaného zamestnanca či nahradenie krátenej časti súdneho poplatku.

33. Medzi sporovými stranami boli v konaní sporné skutkové tvrdenia ohľadom toho, či samotná
žaloba, ktorú v mene žalobcu podali žalovaní ako konatelia (v zastúpení advokátom JUDr. Hunom)
bola podaná dôvodne, teda či mala dostatočný skutkový a právny základ odôvodňujúci jej podanie
tak, aby toto zodpovedalo konaniu žalovaných ako konateľov s odbornou starostlivosťou. Avšak jednak

žalovaní v konaní nenavrhli vykonanie čo i len jedného dôkazu, ktorý by preukazoval ich skutkové
tvrdenia o tom, že podanie žaloby bolo odôvodnené a jednak z hľadiska preukázania nároku žalobcu na
náhradu škody je v prejednávanej veci z dôvodov už uvedených postačujúce už nevyvrátenie porušenia
povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti pri bezdôvodnom
späťvzatí predmetnej žaloby, o ktorej sa konalo na Okresnom súde Bratislava III, keďže už vo vzťahu

k tomuto nevyvrátenému prezumovanému porušeniu povinnosti sú splnené aj ostatné predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovaných ako konateľov žalobcu na škodu spôsobenú pri výkone pôsobnosti
konateľov.34. Žalovaní v priebehu celého konania poukazovali na to, že nemôžu byť sankcionovaní ani za podanie
žaloby,anizazvoleniesizástupcuprijejpodaníavsúdnomkonaníonejaanizajejnáslednéspäťvzatie,
keďže ide len o výkon ich práv v rámci ich Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi

garantovaného základného práva na spravodlivý súdny proces. K uvedenému súd uvádza, že žalovaní
pri koncipovaní tejto právnej argumentácie celkom zjavne kopírovali a svojej právnej situácii prispôsobili
všeobecne z doktríny i súdnej praxe vyplývajúci právny záver, podľa ktorého nemožno sankcionovať
odstúpenie od zmluvy zmluvnou pokutou, pretože ide o výkon práva, pričom však tak žalovaní robia
v celkom nesprávnych súvislostiach. V prvom rade v tejto súvislosti súd uvádza, že uvedený právny

názor je založený na tom, že zmluvnou pokutou možno zabezpečiť len porušenie zmluvnej povinnosti,
pričom odstúpenie od zmluvy nepredstavuje porušenie zmluvnej povinnosti, ale výkon zákonného
alebo zmluvne dojednaného práva, avšak o žiadny z takýchto ani len analogických prípadov nejde
v prejednávanej veci. V druhom rade uvedená právna argumentácia neobstojí v prejednávanej veci
z dôvodu, že žalovaní nie sú v žiadnom prípade sankcionovaní za to, že vykonali svoje právo podať
v mene žalobcu žalobu na zamestnanca J., ani za to, že vykonali svoje právo dať sa pri podaní žaloby

a v danom súdnom konaní, keď ich konanie je podľa § 13 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka
vlastným konaním žalobcu, o predmetnej žalobe proti p. J. zastúpiť advokátom JUDr. Hunom a ani za
to, že vykonali svoje právo vziať predmetnú žalobu späť. Porušením právnej povinnosti, ktoré porušenie
okrem iného zakladá ich zodpovednosť za vzniknutú škodu, totiž nie je to, že urobili v rámci výkonu svojej
pôsobnosti ako konatelia tieto jednotlivé úkony, ale že pri týchto úkonoch nepostupovali s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti – žalobcu (keď toto nepreukázali
žiadnym dôkazom), čo predstavuje porušenie základnej právnej povinnosti konateľov stanovenej v
§ 135a ods. 1 vete prvej Obchodného zákonníka. Vzhľadom na úpravu tohto osobitného právneho
inštitútu zodpovednosti konateľov za spôsobenú škodu pri výkone svojej pôsobnosti sa podľa § 135a
ods. 3 Obchodného zákonníka toto porušenie povinnosti pritom dokonca prezumuje a nie je potrebné

ho preukazovať zo strany žalobcu, ale je povinnosťou žalovaných konateľov vyvrátiť, že určitým ich
konaním pri výkone pôsobnosti konateľa neporušili svoju povinnosť postupovať pri ňom s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti, teda, že neporušili svoju základnú
právnu povinnosť stanovenú v § 135a ods. 1 vete prvej Obchodného zákonníka. Teda, to, že žalovaní
podali ako konatelia žalobcu žalobu, dali sa pritom zastúpiť a následne ju zobrali späť nie je samé o sebe

bez ďalšieho skutočnosťou, ktorá by zakladala ich zodpovednosť za výkon funkcie konateľa tak, ako to
žalovaní v celom priebehu konania, aj keď z uvedených dôvodov celkom zjavne nesprávne, uvádzajú.

35. Aj posledná z troch kumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti žalovaných ako konateľov
žalobcu za škodu, a to porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou

starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, ktorá je základnou zákonnou povinnosťou konateľov
podľa § 135a ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka, ktoré žalobca vzhliadal (aj) v bezdôvodnom
späťvzatí žaloby žalovanými ako konateľmi žalobcu (ktorí sa pri tomto úkone dali zastúpiť advokátom
JUDr. Hunom), je tak v prejednávanej veci splnená, keďže žalovaní neuniesli dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu skutočností relevantných podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, teda

toho, že pri uvedenom bezdôvodnom späťvzatí žaloby, ktoré urobili titulom svojho konateľstva žalobcu,
postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti.

36. Keďže sú v prejednávanej veci naplnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti žalovaných ako
konateľov žalobcu za podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka prezumované porušenie povinnosti

podľa § 135a ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka konať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťouavsúladesozáujmamispoločnosti,ježalobouuplatnenýnárokvrozsahuistinydôvodný,
a žalovaní sú preto podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 1.278,61 eura. Vo vzťahu k uvedenej pasívnej solidarite
žalovaných súd poukazuje na to, že v prípade, ak spôsobili škodu viacerí konatelia, tak ako tomu

bolo aj v prejednávanej veci, keď obaja žalovaní ako konatelia žalobcu konali spoločne (keďže spôsob
konania konateľov žalobcu je taký, že v mene žalobcu musia vždy konať dvaja konatelia spoločne)
v súvislosti s bezdôvodným späťvzatím žaloby, o ktorej sa konalo na Okresnom súde Bratislava III, aj
z ktorého odvodzoval žalobca svoj žalobou uplatnený nárok na náhradu škody, Obchodný zákonník v §
135a stanovuje pasívnu solidaritu týchto viacerých konateľov, a preto sú títo povinní spôsobenú škodu

nahradiť spoločne a nerozdielne. Žaloba žalobcu je z týchto dôvodov čo do istiny dôvodná v celom
rozsahu.37. Splatnosť tohto deliktuálneho záväzku spočívajúceho v nahradení škody nebola medzi sporovými
stranami dohodnutá, preto sa naň aplikuje § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mohol
žalobca požadovať dané plnenie kedykoľvek po vzniku nároku naň. Žalobca žalovaných na nahradenie

uvedenej škody vyzval, a teda požiadal o plnenie listom zo 16.02.2023, v ktorom im určil lehotu na
plnenie najviac 3 dní. Výzvu doručil žalobca žalovaným na ich pracovné mailové adresy dňa 16.02.2023,
pričom žalovaní v konaní doručenie tejto výzvy nenamietali (bod 13.4. odôvodnenia). Posledným dňom
lehoty na dobrovoľné splnenie danej povinnosti tak bol deň 19.02.2023.

38. Keďže žalovaní neuhradili (doposiaľ) žalobcovi náhradu uvedenej škody, nasledujúcim dňom, t. j.
20.02.2023 sa žalovaní dostali do omeškania so splnením predmetnej povinnosti nahradiť žalobcovi
škodu,zaktorúpodľa§135aObchodnéhozákonníkazodpovedajú,odtohtodňamápretožalobcapodľa
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok aj na úrok z omeškania. Keďže si však žalobca uplatnil úrok
z omeškania aj za obdobie od 17.02.2023 do 19.02.2023, súd žalobu v II. výroku tohto rozsudku ako
nedôvodnú v tejto časti zamietol.

39. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania za dobu, za ktorú má žalobca na ne nárok, t. j. od 20.02.2023,
táto nebola medzi sporovými stranami dohodnutá, a preto má žalobca podľa § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 21/2013 Z. z. v § 1
ods. 1 a 3, podľa ktorých sa sadzba úrokov z omeškania rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnejbanky(ktoroujepodľa§17ods.1zákonač.659/2007Z.z.ozavedenímenyeurovSlovenskej
republike Európskou centrálnou bankou zverejňovanou pre hlavné refinančné obchody vykonávané
Eurosystémom v rámci Európskeho centrálneho systému centrálnych bánk) platnej k prvému dňu
príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto
určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania

a daný spôsob určenia úrokov z omeškania je nutné použiť počas celej doby omeškania. Súd súčasne
dopĺňa, že v prejednávanej veci nie je aplikovateľné prechodné ustanovenie § 3 vyhlášky č. 21/2013
Z. z., keďže záväzkový vzťah zo zodpovednosti za škodu nemohol vzniknúť pred 1. februárom 2013,
keďže k samotným konaniam žalovaných, ktoré zakladajú žalobcovi nárok na náhradu škody, došlo až
po tomto dni.

40. Aplikujúc uvedené v prejednávanej veci, žalobca má nárok na úrok z omeškania od 20.02.2023 do
19.08.2023 vo výške 11 % ročne z dlžnej sumy, od 20.08.2023 do 19.02.2024 vo výške 12,25 % ročne
z dlžnej sumy, od 20.02.2024 do 19.08.2024 vo výške 12,50 % ročne z dlžnej sumy a od 20.08.2024 do
zaplatenia vo výške 12,25 % ročne. Žalobca si však žalobou uplatnil úrok z omeškania vo výške 11 %

ročne z dlžnej sumy, čo je v období omeškania od 20.08.2023 menej než je jeho zákonný nárok. Súd,
viazaný žalobným návrhom, keď nemôže prisúdiť viac (§ 216 ods. 1 CSP), priznal preto žalobcovi podľa
§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 21/2023 Z. z. nárok na úrok
z omeškania zo žalovanej dlžnej istiny vo výške 1.278,61 eura od 20.02.2023 do zaplatenia vo výške 11
% ročne. Aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania za obdobie od 20.02.2023 je teda žaloba

žalobcu dôvodná.

41. Už uvedeným omeškaním žalovaných ako dlžníkov podľa § 369 ods. 1 ObZ vzniklo žalobcovi ako
veriteľovi podľa § 369c ods. 1 ObZ aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške stanovenej v § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., t. j. vo výške 40,- eur,

jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania. Túto paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur si žalobca v žalobe uplatnil, a preto mu súd aj toto dôvodne uplatnené
príslušenstvo pohľadávky priznal.

42. Žaloba žalobcu je tak dôvodná v celom rozsahu čo do uplatneného nároku na istinu a príslušenstva

pozostávajúceho z paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a v časti
príslušenstva pozostávajúceho z úrokov z omeškania za dobu omeškania od 20.02.2023, preto súd
žalobe týmto rozsudkom v jeho I. výroku v uvedenom rozsahu vyhovel (a vo zvyšku ju, ako súd už
uviedol vyššie, v II. výroku zamietol).

IV. Trovy konania43. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový
poriadok“ alebo „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto
rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov konania.

46. Súd v prvom rade poukazuje na to, že vychádzajúc z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu
(napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/166/2020 z 29.09.2022) sa nezohľadňuje
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatnené príslušenstvo – úroky z omeškania
ani paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ak je toto príslušenstvo bolo
v prejednávanej veci uplatňované nie ako samostatný nárok, ale len ako príslušenstvo pohľadávky,

pričom práve od výšky uplatňovanej istiny ako predmetu sporu sa tiež odvíja výška súdneho poplatku
za žalobu a výpočet trov právneho zastúpenia.

47. Vychádzajúc z tohto právneho názoru, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
nezohľadňoval čiastočný neúspech žalobcu čo do uplatneného príslušenstva – úroku z omeškania, ktorý

si uplatnil v rozsahu 3 dní, za ktoré naň nemá nárok, ktoré však nebolo uplatnené ako samostatný nárok,
ale pri stanovení pomeru úspechu vychádzal len z rozhodnutia o žalovanej istine.

48. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v plnom rozsahu (čo do istiny) úspešný žalobca proti
žalovaným (keď žalobe žalobcu proti žalovaným bolo týmto rozsudkom v celom rozsahu čo do istiny

vyhovené), žalobca má podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP proti spoločne a nerozdielne
zaviazaným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Čo sa týka uloženia povinnosti
žalovaným nahradiť trovy konania žalobcovi spoločne a nerozdielne, teda ako solidárnym dlžníkom, súd
uvádza, že žalovaným bola spoločne a nerozdielne uložená aj povinnosť, ktorá tvorila predmet sporu –
nahradiť škodu, ktorú spôsobili ako konatelia porušením svojich povinností, pričom v súvislosti s touto

hmotnoprávnou povinnosťou Obchodný zákonník v § 135a ods. 2 ex lege zakotvuje pasívnu solidaritu
konateľov, ktorá hmotnoprávna solidarita sa preto potom premieta aj do procesnoprávnej roviny (totožne
aj doktrína - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, § 255).

49. Súd preto v III. výroku tohto rozsudku (majúcom povahu uznesenia) podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi proti spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

50.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 6
ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).

Poučenie:

2 31Cb/70/2023
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP, § 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. m/ CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľné rozhodnutie súdu ukladá, možno na návrh toto,
kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z vykonateľného rozhodnutia súdu, vykonať exekúciu
podľa Exekučného poriadku (§ 48 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení [Exekučný poriadok]).