Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-21C/210/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245054
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1110245054.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobkyne: A. D., nar.

XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko E. XX, J., v zast. advokátskou kanceláriou RIBÁR & PARTNERS, s.r.o.,
IČO: so sídlom Halenárska 18A, Trnava, proti žalovanej: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom
spravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomRačianska71,Bratislava,onáhraduškodyanemajetkovej
ujmy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa, spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o., IČO: 34 110 852, so sídlom Strojárska 1,

Trnava (ďalej len „pôvodná žalobkyňa“) sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava I
dňa16.10.2010domáhalavočižalovanejzaplateniasumy1937172,54euraspolusúrokomzomeškania
vo výške 14,25% ročne od 18.08.2007 do zaplatenia titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.”), ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp.zn. 15Nsre/50/2007 zo dňa 18.08.2007. Uviedla, že, že dňa
30.07.2007 bol registrovému súdu doručený návrh na zápis zmeny údajov v obchodnom registri, týkajúci

sa pôvodnej žalobkyne, spočívajúci vo výmaze obchodného mena, sídla a štatutárneho orgánu, v
tom čase A. D., a zápise nového obchodného mena, sídla a štatutárneho orgánu, ktorým bol podľa
rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Dr. U.. K. A.. Registrový súd, napriek
existencii rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2007, sp. zn. 6MObdo/2/05,
neodborne, vadne a v rozpore so skutočným stavom vymazal A. D. (t.j. terajšiu žalobkyňu, pozn. súdu)
ako spoločníčku a konateľku pôvodnej žalobkyne z obchodného registra, pričom na základe návrhu
zo dňa 16.10.2007 vykonal ďalší zápis v časti spoločníkov spoločnosti, keď zapísal U.. A. Z., U.. A.

Z., U.. Y. Z., O.. B. A. a U.. K. A. ako spoločníkov pôvodnej žalobkyne a základné imanie zvýšil na
sumu 9958,18 eura, všetko podľa údajov uvedených v zápisnici z valného zhromaždenia spoločnosti
zo dňa 11.09.2007. Tejto skutočnosti nasvedčuje obsah uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
32Exre/261/2007 zo dňa 05.09.2008, ktorému bola vec postúpená, a ktorý predmetným uznesením
zosúladil právny a skutkový stav v obchodnom registri, týkajúci sa pôvodnej žalobkyne. Z odôvodnenia
predmetného uznesenia podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že v dôsledku prevodu obchodného
podielu U.. A. Z. sa žalobkyňa stala spoločníčkou a zároveň konateľkou spoločnosti, keďže U.. Z. sa tejto

funkcievzdalvzmysle§66ods.2zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavplatnomznení(ďalej
len „ObZ“) a dňom 30.03.2000 výkon jeho funkcie zanikol. Podľa pôvodnej žalobkyne s ohľadom na
uznesenie registrového súdu zo dňa 05.09.2008 sp.zn. 32Exre/261/2007 podala návrh na zápis zmien
údajov do obchodného registra neoprávnená osoba, čím došlo nesprávne a v rozpore so skutočnýmstavom k zápisu zmien v obchodnom registri, v dôsledku ktorých pôvodnej žalobkyni vznikla škoda,
keďže ju obsadili neoprávnené osoby, prevzali jej majetok, stroje, objekty výroby, čo viedlo k zastaveniu
výroby a nesplneniu záväzkov voči štátnym orgánom, poisťovniam a tretím osobám. Pôvodná žalobkyňa

registrovému súdu zároveň vytkla, že v konaní o zosúladenie zápisu stavu v obchodnom registri so
skutočným stavom nekonal plynulo a bez prieťahov. Preto sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej
náhrady škody vo výške 1937172,54 eura, pozostávajúcej zo:
1/ sumy 140282,14 eura ako škody vzniknutej v období od 18.08.2007 do 31.12.2008 (pozn. súdu,
správne má byť zrejme 31.12.2007),

2/ sumy 214087,22 eura ako škody vzniknutej v období od 01.01.2008 do 01.09.2008,
3/ sumy 97158,60 eur ako škody v dôsledku odcudzenia pracovných nástrojov,
4/ sumy 489827,- eur ako ušlého zisku,
5/ a sumy 995817,57 eura za poškodenie obchodného mena pôvodnej žalobkyne.

2. Na základe návrhu pôvodnej žalobkyne na zámenu účastníka konania Okresný súd Bratislava

I uznesením č.k. 21C/210/2010-331 zo dňa 11.05.2011 pripustil, aby z konania vystúpila pôvodná
žalobkyňa a na jeho miesto vstúpila terajšia žalobkyňa, ktorá preukázala, že na základe zmluvy o
postúpení práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I,
sp. zn. 21C/210/2010, zo dňa 10.12.2010 nadobudla pohľadávku voči žalovanej.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení v listinnej podobe, doručenom súdu dňa 04.11.2011 (č.l. 333), navrhla
podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Namietla nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne a v časti nároku na náhradu škody za poškodenie obchodného mena pôvodnej
žalobkyne v sume 995817,57 eura, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení práv a povinností zo
dňa 10.12.2010 uviedla, že postúpená pohľadávka sa v tejto časti viazala k osobe podnikateľa, bez

možnosti jej postúpenia na akúkoľvek inú osobu. Ďalej namietla existenciu nezákonného rozhodnutia
v posudzovanom prípade, pretože žalobkyňou v žalobe označené rozhodnutie Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 15Nsre/50/2007 zo dňa 18.08.2007 nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené,
ani zmenené pre nezákonnosť, preto sa na neho nevzťahuje § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MObdo/2/2005 zo dňa 19.04.2007, na ktorý

poukazovala žalobkyňa, zrušil iné rozhodnutie súdu a bol vydaný pred vydaním žalobkyňou označeného
nezákonného rozhodnutia registrového súdu, preto ho nemohol zrušiť. Pokiaľ žalobkyňa namietala
nesprávny a nezákonný postup obchodného registra, tento pri svojej činnosti vychádzal z právoplatných
rozhodnutí súdov v konaní o neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a v konaní o určenie
neplatnosti valného zhromaždenia. Pokiaľ išlo o uplatňovanú škodu, žalobkyňa uviedla, že škodu

spôsobili tretie osoby, ktoré prevzali majetok, stroje a objekty spoločnosti, a teda túto škodu spôsobili
spoločníci, resp. štatutárne orgány pôvodnej žalobkyne, konajúce v jej mene. Správnym typom nároku,
ktorý mohol byť s úspešnosťou uplatnený, potom podľa žalovanej mal byť nárok na náhradu škody voči
konateľom spoločnosti, ktorí spôsobili škodu porušením svojich povinností v zmysle §135a ods. 2 ObZ.
Žalovaná namietala aj existenciu vzniku škody, pričom ohľadne nároku na jej náhradu za obdobie rokov

2007 a 2008, táto podľa nej nespĺňala pojmové znaky škody, pretože išlo o výdavky, ktoré pôvodná
žalobkyňa vynaložila napríklad ako poplatky za odber plynu, spotrebu elektrickej energie a podobne.
Ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody spočívajúcej v odcudzení pracovných nástrojov uviedla,
že žalobkyňa nepreukázala odcudzenie a ani to, že je v príčinnej súvislosti s namietaným pochybením
súdu, rovnako, ako v tomto smere nepreukázala škodu kvalifikovanú ako ušlý zisk.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 21.08.2013 (č.l. 352) uviedla, že rozhodnutie Okresného
súdu Trnava sp.zn. 15Nsre/50/2007 zo dňa 18.08.2007 je tým rozhodnutím, ktorým orgán verejnej
moci, t.j. súd prekročil svoju právomoc, a preto jeho zrušenie alebo zmena pre nezákonnosť nie je
podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ale i nesprávnym úradným postupom, čím je daná zodpovednosť žalovanej za pochybenie
registrového súdu spočívajúce v tom, že pred zápisom zmeny údajov v obchodnom registri nepreveril
v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, či návrh na zápis podala
oprávnená osoba. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6MObdo/2/2005 zo dňa 19.04.2007, z ktorého právny názor na výmaz

žalobkyne ako spoločníčky z pôvodnej žalobkyne nevyplýval. Pokiaľ išlo o námietku žalovanej týkajúcu
sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, podľa žalobkyne postúpeniu pohľadávky v časti nároku na
náhradu za poškodenie obchodného mena nebráni, že tento nárok je nárokom viažucim sa k osobe
podnikateľa.Existujútotiždvarozdielnemomentysúvisiacespredmetnýmnárokom,atonárokdomáhaťsa ochrany obchodného mena v čase, keď nastal neoprávnený zásah a druhý nárok, ktorým si osoba
svoje právo domáhať sa ochrany svojho obchodného mena uplatnila. Náhrada škody poškodením
obchodného mena právnickej osoby je síce svojou povahou nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy,

avšak ju nemožno stotožňovať s pojmom nemajetková ujma. Nesúhlasila ani s námietkou žalovanej
ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody vzniknutej v rokoch 2007 a 2008, ktorá podľa nej naplnila
definíciu škody, keďže spočívala v zmenšení majetkového stavu oproti stavu pred škodnou udalosťou.
Preto aj položky označené žalobkyňou ako výdavky napĺňali pojmové znaky škody.

5. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení v listinnej podobe, doručenom súdu dňa 05.02.2014 (č.l. 489)
doplnila, že v dôsledku rozhodnutia obchodného registra sp.zn. 15Nsre/50/2007 zo dňa 18.08.2007,
bola žalobkyňa vymazaná ako spoločníčka a konateľka pôvodnej žalobkyne. I keď proti tomuto
rozhodnutiu podala pôvodná žalobkyňa odvolanie, Krajský súd v Trnave odvolanie uznesením sp. zn.
21Cob/239/2007zodňa22.10.2007zamietol(poznámkasúdu,správnemábyťodmietol)konštatujúc,že
ovykonanízápisuvobchodnomregistrivydáregistrovýsúdlenpotvrdeniesinformatívnymcharakterom,

ktoré nemožno považovať za rozhodnutie a napadnúť ho odvolaním. Právna úprava tak v prípade
pochybenia registrového súdu neumožnila vykonať nápravu podaním riadneho opravného prostriedku.
Podľa žalobkyne rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.zn. 15Nsre/50/2007 zo dňa 18.08.2007, treba
považovať za nezákonné rozhodnutie, a pre prípad, že by tomu tak nebolo, ho kvalifikovala ako
nesprávny úradný postup. Ďalej uviedla, že Krajský súd v Trnave nad rámec odvolania v uznesení sp.zn.

21Cob/239/2007 zo dňa 22.10.2007 vyjadril aj právny názor, že U.. A. Z. zmluvou o prevode obchodného
podielu zo dňa 22.05.2001 previedol svoj obchodný podiel v pôvodnej žalobkyni na žalobkyňu a
funkcie konateľa sa vzdal podaním zo dňa 13.03.2000, pričom podľa poznatkov súdu nenastali také
právne skutočnosti, ktoré by výkon funkcie menovaným opätovne založili. Súd prvého stupňa teda
zrejme nedôsledne skúmal, či návrh na zápis zmeny údajov v obchodnom registri podala oprávnená

osoba, ktorou jednoznačne nebola osoba Ing. K. A., menovaná do funkcie konateľa rozhodnutím U..
A. Z.. Žalobkyňa v nadväznosti na to podala na Okresnom súde Trnava podnet na začatie konania o
zosúladenie stavu týkajúceho sa pôvodnej žalobkyne v obchodnom registri, o ktorom po postúpení spisu
rozhodol Okresný súd Bratislava I až uznesením sp.zn. 32Exre/261/2007 zo dňa 05.09.2008, pričom
podľa tohto rozhodnutia jediným štatutárnym orgánom pôvodnej žalobkyne bola žalobkyňa. V súvislosti

so špecifikáciou škody uviedla, že o odcudzení nástrojov vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne svedčí
uznesenie OR PZ Trnava , ČVS: ORP-1860/OVK-TT-2009St. zo dňa 29.04.2010. V súvislosti s ušlým
ziskom doplnila, že jeho výpočet uskutočnila na základe dosiahnutého zisku pôvodnej žalobkyne, podľa
výkazov ziskov a strát z daňových priznaní za roky 2004, 2005 a 2006, na podklade ktorých stanovila jej
predpokladaný zisk za rok 2007 v sume 150202,48 eura (4525000,- Sk), za rok 2008 v sume 165239,32

eura (4978000,- Sk) a za rok 2009 v sume 173504,61 eura (5227000,- Sk). Nebyť protiprávneho
konania registrového súdu pôvodná žalobkyňa mohla dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku,
ku ktorému však napokon nedošlo. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/18/2010 zo dňa 14.07.2010, ktorým tento súd zrušil uznesenie
Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 32Exre/261/2007 zo dňa 05.09.2008, avšak nie z dôvodu jeho vecnej

nesprávnosti. Keďže predmetným rozhodnutím okresný súd zosúladil právny stav so skutočným stavom,
podľa žalobkyne jeho zrušenie nemalo vplyv na to, že konateľkou pôvodnej žalobkyne bola v čase
vydania rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp.zn. 15/Nsre 50/2007 zo dňa 18.08.2007 žalobkyňa.

6. Na pojednávaní konanom dňa 11.06.2014 žalobkyňa zobrala žalobu v časti zaplatenia sumy 1827,-

eur späť, preto súd uznesením č.k. 21C/210/2010-539 zo dňa 11.06.2014 konanie o tejto časti žaloby
zastavil. Po vykonaní dokazovania Okresný súd Bratislava I na pojednávaní dňa 22.09.2014 vyhlásil
rozsudok č.k. 21C/210/2010-551, ktorým žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil predovšetkým nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
vo veci samej. Podľa jeho názoru z obsahu zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010

vyplývalo, že ju uzavrela pôvodná žalobkyňa, t.j. spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o. ako postupca a
žalobkyňa, t.j. A. D., ako postupník. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že v mene postupcu ako
podnikateľského subjektu a spoločnosti s ručením obmedzeným konala žalobkyňa, a to napriek tomu,
že dňa 13.10.2010 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Obdo/18/2010 zo dňa 14.07.2010, ktorým tento súd zrušil (okrem iného) aj uznesenie Okresného súdu

Bratislava I sp.zn. 32Exre/261/2007 zo dňa 05.09.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným
rozhodnutím pritom registrový súd rozhodol o výmaze Dr. U.. K. A. z funkcie konateľa pôvodnej
žalobkyne a o zápise žalobkyne ako štatutárneho orgánu pôvodnej žalobkyne. Práve s ohľadom na
právoplatnéuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Obdo/18/2010zodňa14.07.2010bolo zrejmé, že žalobkyňa nebola oprávnená vystupovať a konať v mene pôvodnej žalobkyne a nebola
oprávnená ani uzavrieť zmluvu o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010, od ktorej odvodzovala
prevod práva na náhradu škody voči žalovanej. Takémuto záveru zodpovedal podľa Okresného súdu

Bratislava I aj výpis z obchodného registra pôvodnej žalobkyne, podľa ktorého žalobkyňa ukončila
výkon funkcie konateľky v pôvodnej žalobkyni ku dňu 27.07.2007. Okresný súd Bratislava I sa preto
stotožnil s dôvodnosťou námietky žalovanej, týkajúcej sa neplatnosti postúpenia pohľadávky na náhradu
škody v sume 1937172,54 eura na žalobkyňu. Ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa
nepreukázala kumulatívne splnenie predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z., ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzinezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Co/938/2014-606
zo dňa 10.10.2018 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C/210/2010-551 zo dňa 22.09.2014
potvrdil ako vecne správny, keď sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní. S poukazom na tento právny záver odvolací súd

ďalej nepovažoval za potrebné sa vysporiadať s ostatnými odvolacími námietkami, a to najmä vo vzťahu
k opodstatnenosti uplatňovaného nároku. Na dovolanie žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu č.k.
2Co/938/2014-606 zo dňa 10.10.2018 Najvyšší súd Slovnskej republiky uznesením č.k. 5Cdo/2/2020 zo
dňa 28.09.2021 tento rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom sa má
oboznámiť s výsledkom konaní o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, týkajúcich sa žalobkyne

a v nadväznosti na svoje zistenia opätovne posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v tomto konaní, prípadne sa zaoberať jej ďalšími odvolacími námietkami. Následne Krajský súd v
Bratislave uznesením č.k. 14Co/5/2022-738 zo dňa 21.11.2023 rozsudok Okresného súdu Bratislava
I č.k. 21C/210/2010-551 zo dňa 22.09.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že s výsledkami konaní o neplatnosť uznesení

valného zhromaždenia, ktoré sa týkajú žalobkyne, sa neoboznámil ani súd prvej inštancie, ktorý má
preto vykonať v dostatočnom rozsahu dokazovanie a následne na zákalde svojich zistení vec znovu
posúdiť a rozhodnúť.

7. Od 01.06.2023 je Mestský súd Bratislava IV miestne príslušný na konanie v prvej inštancii

pre obvod Mestského súdu Bratislava IV, v tejto sporovej veci sa tak stal nástupníckym súdom
Okresného súdu Bratislava I. Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods.
3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“) doplnil
vo veci dokazovanie v rozsahu určenom súdmi vyššej inštancie, oboznámil sa listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise v tejto veci, vyjadreniami sporových strán na pojednávaniach, relevantnými

rozhodnutiami z pripojených spisov Mestského súdu Bratislava III sp.zn. 32Exre/261/2007, Okresného
súdu Trnava, sp.zn. 34Er/993/2007, 34Nre/368/2007 a 15Nsre/50/2007 a Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 20NcCb4/2004; súd pritom vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami. Žalobkyňa upustila od
návrhu na výsluch svedka J. D. a nenavrhla namiesto neho výsluch iného svedka. Súd na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

8. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20Cb/28/2001-102 zo dňa 20.02.2003 (č.l. 13) zamietol
návrh žalobcu U.. A. Z., ktorým sa voči žalovanej - spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o. (t.j. pôvodnej
žalobkyni v tomto konaní, pozn. súdu) domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
spoločnosti zo dňa 22.05.2001, č. 1/5/2001, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo súhlas s prevodom

jeho obchodného podielu na žalobkyňu za kúpnu cenu 99581,76 eura (3000000,-Sk), keď nemal za
preukázanú existenciu formálnych nedostatkov zvolania valného zhromaždenia, ani porušenie zákona,
stanov alebo spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktoré by obmedzilo práva spoločníka. Na odvolanie
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Obo/127/2003 zo dňa 03.09.2003 (č.l. 19)
zmenil predmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave tak, že určil, že uznesenie valného zhromaždenia

spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o. č. 1/5/2001 zo dňa 22.05.2001 je neplatné. Na rozdiel od súdu prvej
inštancie dospel odvolací súd k záveru o nesplnení formálnych predpokladov na zvolanie valného
zhromaždenia spoločnosti. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozsudkom
sp. zn. ObdoV/88/2003 zo dňa 29.09.2004 (č.l. 23), zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nik z účastníkov valného zhromaždenia

nenamietal formálne vady týkajúce sa jeho zvolania a konania, i v situácii keby toto nebolo zvolané
spôsobom stanoveným v § 129 ods. 1 ObZ. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp.zn. 2Obo/284/2004 zo dňa 18.05.2005 (č.l. 29) opäť zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 20.02.2003 tak, že určil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa22.05.2001, č. 1/5/2001, pretože vykonaným dokazovaním odvolací súd dospel k záveru, že hlasovanie
o prevode obchodného podielu na A. D. (t.j. žalobkyňu v tomto konaní, pozn. súdu) prebehlo v
rozpore s § 127 ods. 4 ObZ, keď obchodný podiel zomretého spoločníka sa stal voľným obchodným

podielom a A. D. ako pozostalá manželka sa stala dedičkou vyrovnacieho podielu, preto žalobca mohol
na valnom zhromaždení hlasovať len s počtom hlasov 50%; na rozhodnutie o udelení súhlasu na
prevod obchodného podielu na tretiu osobu, ktorého dôsledkom bola zmena obsahu spoločenskej
zmluvy, však bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
dovolací rozsudkom sp. zn. 1ObdoV/76/2005 zo dňa 24.11.2006 (č.l. 32) zrušil napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že navrhovateľ bol jediným spoločníkom
spoločnosti, ktorý sám a bez obmedzenia vykonával všetky práva a povinnosti spoločníka, vrátane
pôsobnosti valného zhromaždenia. Keďže pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia nedochádzalo
k hlasovaniu, nemalo význam uvažovať o počte hlasov, ktoré mu patrili. Predmetom udelenia súhlasu
valného zhromaždenia bol súhlas s prevodom obchodného podielu patriaceho žalobcovi, a nie voľného
obchodného podielu. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd, riadiac sa právnym

názorom dovolacieho súdu, rozsudkom sp.zn. 2Obo/25/2007,zo dňa 03.10.2007 (č.l. 36) potvrdil ako
vecne správny rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20Cb/28/2001-102 zo dňa 20.02.2002 a návrh na
vstupA.D.akovedľajšejúčastníčkydokonanianastranežalovanéhoanávrhnaprerušenieodvolacieho
konania zamietol.

9. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20Cb/30/2001-152 zo dňa 23.05.2002, (č.l. 40) zamietol návrh
žalobcu U.. A. Z. smerujúci proti žalovanej A. D., na určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného
podielu, uzatvorenej dňa 22.05.2001 medzi žalobcom a žalovanou, ako i dodatku č. 2 k spoločenskej
zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. V zmysle spoločenskej zmluvy nebol potrebný súhlas
valného zhromaždenia spoločnosti k prevodu obchodného podielu na žalovanú, postačoval len súhlas

druhéhospoločníka,ktorýmbolžalobca,atenhoprejaviltým,žepodpísalzmluvuoprevodeobchodného
podielu a podpísal aj dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp. zn. 5Obo/209/2002 zo dňa 10.11.2003 (č.l. 43) zmenil uvedený rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená dňa 22.05.2001 medzi sporovými
stranami a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o. zo dňa 22.05.2001

sú neplatné. Podľa odvolacieho súdu spoločenská zmluva pripúšťala možnosť prechodu obchodného
podielu na dediča, ale iba ak išlo o dediča určeného závetom alebo spoločenskou zmluvou, so súhlasom
druhého spoločníka; v prípade žalovanej však o taký prípad nešlo, preto z titulu dedenia na ňu obchodný
podiel žalobcu neprešiel. Keďže zákon vyžadoval na prevod obchodného podielu vyhlásenie nového
spoločníka, že pristupuje k spoločenskej zmluve, a také vyhlásenie nebolo obsiahnuté v zmluve o

prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001, tento nedostatok spôsobil jej neplatnosť pre rozpor
s právnym predpisom a nemal za následok zmenu v obchodných podieloch a osobách spoločníkov.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom sp. zn. 1ObdoV/11/2004
zo dňa 31.01.2005 (č.l. 48) zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dospel k záveru, že žalovaná (t.j. žalobkyňa v tomto konaní, pozn. súdu) nemusela v zmluve o

prevode obchodného podielu vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, a to vzhľadom na časovú
následnosť, keďže zmluva o prevode obchodného podielu bola uzavretá dňa 22.05.2001 a vyhlásenie
o pristúpení k spoločenskej zmluve dňa 23.05.2001. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací
súd rozsudkom sp.zn. 2Obo/94/2005 zo dňa 18.05.2005 (č.l. 53) opätovne určil za neplatnú zmluvu
o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001 a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti

KC Dierovňa, spol. s.r.o. zo dňa 22.05.2001. Zastával právny názor, že vyhlásenie o pristúpení k
spoločenskej zmluve malo byť súčasťou samotnej zmluvy o prevode obchodného podielu, a preto bolo
urobené v rozpore s právnou úpravou a formálnymi podmienkami stanovenými zákonom pre platnosť
zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom sp. zn. 1Obdo V 86/2005
zo dňa 31.01.2007 (č.l. 57) zrušil uvedený rozsudok odvolacieho súdu, a tiež aj rozsudok Krajského

súdu v Trnave č.k. 20Cb/30/2001-152 zo dňa 23.05.2002 a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na
ďalšie konanie. Dovolací súd uviedol že výsledky vykonaného dokazovania nepovažoval za dostatočný
podklad pre záver o tom, či žalobca podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu dobrovoľne
alebo pod nátlakom. Následne Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20NcCb/4/2007-662 zo dňa
09.12.2008(č.l.64)žalobunaurčenieneplatnostizmluvyoprevodeobchodnéhopodieluadodatkuč.2k

spoločenskej zmluve zamietol. Podľa jeho názoru zmluva o prevode obchodného podielu spĺňala všetky
zákonom požadované formálne a obsahové náležitosti, pričom vyhlásenie žalovanej o tom, že pristupuje
k spoločenskej zmluve nebolo potrebné, pretože celý obchodný podiel nadobudla zmluvou jediná osoba,
ktorá sa tak stala jediným spoločníkom. Zároveň vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že bybol žalobca donútený podpísať zmluvu o prevode obchodného podielu použitím násilia. Z pripojeného
spisu sp. zn. 20NcCb/4/2007 súd zistil, že na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č.k. 5Obo/34/2009-956 zo dňa 29.04.2011 tento rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému

súdu v Trnave, ktorý po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. 20NcCb/4/2007-1747 z 22.03.2016
žalobu opäť zamietol. Na ďalšie odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
č.k. 4Obo/25/2016, 4Ndob/10/2016 zo dňa 27.02.2018 konanie o odvolaní a aj o návrhu na prikázanie
veci inému súdu z dôvodu vhodnosti zastavil, pretože žalobca v priebehu konania zomrel. Dovolanie
žalovanej proti predmetnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením č.k. 1ObdoV/10/2018 zo dňa 29.01.2019
odmietol.

10. Dňa 30.07.2007 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na zápis zmeny zapísaných údajov
v obchodnom registri, týkajúci sa spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. (t.j. pôvodnej žalobkyne v tomto
konaní, pozn. súdu) spolu s prílohami, a to 1) zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia

spoločnosti zo dňa 27.07.2007, podľa ktorej valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 2.2, na základe
ktorého odvolalo s okamžitou platnosťou A. D. (t.j. žalobkyňu v tomto konaní, pozn. súdu) z funkcie
konateľky spoločnosti a do tejto funkcie menovalo Dr. U.. K. A., 2) vzorovým podpisom a výpisom z
registra trestov konateľa spoločnosti, 3) nájomnou zmluvou k sídlu spoločnosti, 4) žiadosťou o doručenie
písomností, 5) dodatkom k spoločenskej zmluve a 6) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6MObdo/2/05 zo dňa 19.04.2007 (č.l. 473), z ktorého vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zrušil uznesenie
Okresného súdu Trnava sp.zn. Sro/725/T zo dňa 17.02.2004 v časti zápisu v znení výška vkladu
spoločníka Mária Korcová 100.000,-Sk /peňažný vklad/ splatené „100.000,-Sk” a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Súd zosumarizoval, že U.. A. Z. návrhom zo dňa 09.02.2004 žiadal vykonať zmeny zápisu v

obchodnom registri na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obo/127/2003
zo dňa 03.09.2003, ktorým tento súd určil, že uznesenie č. 1/5/2001 valného zhromaždenia spoločnosti
KC Dierovňa, spol. s.r.o. zo dňa 22.05.2001 je neplatné, a tiež rozsudku toho istého súdu sp. zn.
5Obo/209/2002 zo dňa 10.11.2003, ktorým tento súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu
a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o., sú neplatné. Aj napriek

týmto skutočnostiam registrový súd uznesením sp. zn. Sro/725/T zo dňa 17.02.2004 vykonal zmenu
v časti spoločníkov tak, že popri U.. A. Z. zapísal ako spoločníčku aj žalobkyňu. Žalobkyňa ale v
zmysle záverov uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nenadobudla obchodný
podiel dedením, ani na základe zmluvy o prevode obchodného podielu; preto mal obchodný register
zosúladiťzápissoskutočnýmstavom.Knávrhunazápiszmenyúdajovvobchodnomregistrisapodaním

v listinnej podobe, doručeným Okresnému súdu Trnava v dňoch 03.08.2007 a 06.08.2007 vyjadrila
žalobkyňa, označovaná za konateľku pôvodnej žalobkyne. Namietala oprávnenie U.. A. Z. zvolať valné
zhromaždenie spoločnosti, na ktorom boli prijaté viaceré zmeny a s poukazom na neukončené súdne
konania o určenie neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 22.05.2001 a zmluvy o prevode
obchodného podielu uzavretej dňa 22.05.2001 a dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve, žiadala návrh na

vykonanie zápisu odmietnuť . Okresný súd Trnava oznámil dňa 06.08.2007, že v súlade s §8 ods. 3
zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov v zmysle
podaného návrhu, keďže tento nespĺňal podmienky na jeho vykonanie, konkrétne spolu s návrhom na
zápis neboli súdu predložené všetky prílohy stanovené vyhláškou MS SR č. 25/2004 Z.z., ktorou sa
ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra. Pôvodná žalobkyňa (t.j.

spoločnosť KC Dierovňa spol. s.r.o.) podala proti oznámeniu o odmietnutí vykonania zmeny zapísaných
údajov námietky, ku ktorým predložila zápis o oprave zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia
spoločnosti konaného dňa 27.07.2007. Okresný súd Trnava dňa 18.08.2007 (č.l. 69) oznámil, že na
základe návrhu pôvodnej žalobkyne, pod spisovou značkou 15Nsre/50/2007 zo dňa 09.08.2007, podľa
§8 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri vykonal zápis navrhovaných údajov s obsahom:

výmaz obchodného mena KC Dierovňa, spol. s.r.o. a zápisom obchodného mena Dierovňa, s.r.o.,
výmaz sídla spoločnosti na Strojárskej ulici č. 1, Trnava a zápis jej sídla na Bartókova 2, Bratislava,
výmaz štatutárneho orgánu: A. D. a zápis nového štatutárneho orgánu, Dr. U.. K. A., s dátumom vzniku
funkcie 27.07.2007. Spoločnosť KC Dierovňa spol. s.r.o. napadla predmetné potvrdenie registrového
súdu zo dňa 18.08.2007 podaním nazvaným odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením zo

dňa 22.10.2007, sp. zn. 21Cob 239/2007 (č.l. 475), odmietol podľa §218 ods. 1 písm. c) zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.”) s odôvodnením,
že o povolení zápisu v obchodnom registri alebo jeho vykonaní súd nevydáva žiadne rozhodnutie,
ale len potvrdenie, ktoré má informatívny charakter, a teda nie je rozhodnutím, proti ktorému možnopodať opravný prostriedok. Nad rámec odvolania odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že dôsledne
neskúmal, či návrh na zápis podala oprávnená osoba, keď za takú osobu nepovažoval Dr. Ing. K. A.,
menovanéhodofunkciekonateľarozhodnutímU..A.Z.,ktorývšaknebolkonateľomspoločnosti,pretože

sa vzdal funkcie konateľa podaním zo dňa 13.03.2000 a svoj obchodný podiel v spoločnosti previedol na
žalobkyňu zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001, určenie neplatnosti ktorej bolo
predmetom prebiehajúceho súdneho konania. Podaniami zo dňa 07.09.2007 a 06.11.2007 doručenými
Okresnému súdu Trnava, dala žalobkyňa podnet na konanie vo veci zosúladenia skutkového stavu
obchodnej spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. so stavom v obchodnom registri. Predmetný podnet bol

spolu s celým spisovým materiálom postúpený Okresnému súdu Bratislava I, ktorý uznesením sp.zn.
32Exre/261/2007 zo dňa 13.08.2008 začal ex offo konanie o dosiahnutie zhody zápisu v obchodnom
registri so skutočným stavom pri spoločnosti Dierovňa, s.r.o., zapísanej v oddelení Sro, vo vložke č.
49121/B, vo veci výmazu spoločníka, štatutárneho orgánu, obchodného mena a sídla spoločnosti z
obchodného registra a vo veci zápisu spoločníka, štatutárneho orgánu, obchodného mena a sídla
spoločnosti do obchodného registra, keďže rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

03.10.2007, sp.zn. 2Obo/25/2007 (č.l. 15), ktorým tento potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trnave , č.k.
20Cb 28/2001-102 zo dňa 20.02.2002 (č.l. 13) mal za preukázanú nezhodu medzi skutočným právnym
stavomastavomzápisuvobchodnomregistri.Následnesúduznesenímsp.zn.32Exre261/2007,zodňa
05.09.2008 (č.l. 71) rozhodol pri spoločnosti Dierovňa, s.r.o., o výmaze a) obchodného mena Dierovňa,
s.r.o., b) sídla na Bartókovej ulici 2 v Bratislave, c) štatutárneho orgánu Dr. U.. K. A., d) spoločníkov

Ing. A. Z., U.. A. Z., Ing. Y. Z., O.. B. A., a Dr. U.., e) výšky základného imania a rozsahu jeho splatenia
a do obchodného registra zapísal a) obchodné meno KC Dierovňa, spol. s.r.o., b) sídlo na Strojárskej
ulici 1, Trnava, c) štatutárny orgán A. D., d) spoločníkov A. D., X. D., U.. B. D., e) základné imanie vo
výške 6638,78 eura (200.000,-Sk) s rozsahom jeho splatenia 6638,78 eura (200.000,-Sk). Vychádzal z
toho, že v dôsledku uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 22.05.2001 došlo k schváleniu prevodu

obchodného podielu U.. A. Z. na A. D., ktorá sa stala spoločníčkou a konateľkou spoločnosti, tak ako
o tom rozhodol aj Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. Zsro/868/2001 zo dňa 24.05.2001. V zmysle
uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. Zsro1332/2001 zo dňa 17.08.2001, sa spoločníkmi stali i X.
D. a U.. B. D.. Vychádzajúc z tohto stavu mal súd za preukázané, že A. D. bola jediným štatutárnym
orgánomspoločnosti,pretožebývalýkonateľU..A.Z.sasvojejfunkcievzdalpodľa§66ods.2ObZdňom

30.03.2000. Valné zhromaždenia spoločnosti konané v dňoch 27.07.2007 a 11.09.2007, na základe
ktorých boli zapísané zmeny údajov o spoločnosti, neboli zvolané osobami na to oprávnenými, ktoré
následne podali neoprávnene návrhy na zápis zmien do obchodného registra. Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 2Cob/234/2008-37 zo dňa 20.10.2009 (č.l. 483) odmietol odvolanie spoločnosti v
zastúpení O.. A., U.. A. Z., U.. A. Z., U.. Y. Z. a Dr. U.. K. A. ako podané osobami, ktoré neboli oprávnené

podať opravný prostriedok a v ostatnom sa stotožnil so závermi uznesenia súdu prvej inštancie. Na
dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.07.2010, sp.zn. 1Obdo/18/2010,
zrušiluznesenieKrajskéhosúduvBratislaveč.k.2Cob/234/2008-37zodňa20.10.2009akoajuznesenie
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Exre/261/2007 zo dňa 05.09.2008 a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Dovolací súd považoval konanie vo veci obchodného registra za konanie, ktoré môže

súd začať aj bez návrhu, a preto sú jeho účastníkmi aj osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má
konať. Dovolací súd preto nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu a za účastníkov konania považoval
aj tých spoločníkov, ktorí mali byť vymazaní z obchodného registra, keďže na ich strane dochádza
k strate reálnej možnosti riadiť spoločnosť a podieľať sa na zisku. Preto mal okresný súd doručiť
uznesenie o začatí konania ex offo aj spoločníkom a konateľovi spoločnosti. Okresný súd Bratislava I

uznesenímsp.zn.32Exre/261/2007zodňa11.01.2011prerušilkonaniedoskončeniakonaniavedeného
na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Obo/34/2009, v ktorom sa rozhoduje o platnosti
zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001 a dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve, keďže
išlo o otázku podstatnú pre rozhodnutie súdu vo veci dosiahnutia zhody zápisu údajov v obchodnom
registri so skutočným právnym stavom. Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 1Cob/38/2011 zo

dňa 29.06.2012 predmetné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Následne
Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 32Exre/261/2007-248 zo dňa 24.01.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.01.2020 (č.l. 756), zapísal do obchodného registra nasledovné údaje: a) obchodné
meno KC Dierovňa, spol. s.r.o., b) sídlo: Strojárska 1, Trnava, c) štatutárny organ: konateľ: A. D., deň
vzniku funkcie 24.05.2001, d) spoločníci: A. D., výška vkladu 140000,- Sk, rozsah splatenia: 140000,-

Sk, Róbert Korec výška vkladu 30000,- Sk, rozsah splatenia: 30000,- Sk, U.. B. D., výška vkladu
30000,- Sk, rozsah splatenia: 30000,- Sk. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že Krajský súd v Trnave
uznesením sp. zn. Zsro1332/2001 zo dňa 17.08.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2001
zapísal za spoločníkov X. D. a U.. B. D. a vymazal z obchodného registra K. D. ako spoločníka a konateľaspoločnosti. V konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave, sp. zn. 20NcCb/4/2007, ktorého predmetom
bolo posúdenie platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi Ing. A. Z. T.. a A.
D., bolo právoplatne rozhodnuté tak, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu je platná.

Súd mal s ohľadom na právoplatné rozhodnutia v predmetnom konaní, ktorými sú rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 20NcCb/4/2007-1747 zo dňa 22.03.2016 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Ndob/10/2016 zo dňa 27.02.2018 za preukázané, že zmluva o prevode obchodného
podielu, ktorou previedol U.. A. Z. svoj obchodný podiel na žalobkyňu, je platná. Obdobne tak s ohľadom
na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20Cb/28/01-102 zo dňa 20.02.2002 v spojení s

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Obo/25/2007 zo dňa 03.10.2007 registrový
súd skonštatoval, že uznesenie valného zhromaždenia konaného dňa 22.05.2001, ktorého jediným
bodom rokovania bol prevod obchodného podielu U.. Z. na žalobkyňu, je platné.

11. Vychádzajúc z tohto stavu súd mal za preukázané, že žalobkyňa bola v rozhodnom období, t.j. od
24.05.2001 jedinou konateľkou v spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o., pretože bývalý konateľ, U.. A. Z. T.. sa

svojej funkcie vzdal podľa § 66 ods. 2 ObZ dňom 30.03.2000. Valné zhromaždenia spoločnosti pôvodnej
žalobkyne konané v dňoch 27.07.2007 a 11.09.2007, na základe ktorých boli zapísané zmeny údajov o
spoločnosti, neboli zvolané osobami na to oprávnenými, ktoré následne podali návrhy na zápis zmien
do obchodného registra neoprávnene.

12. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2001 odkúpila obchodný podiel U.. Z. v spoločnosti,
ktorý následne napadol zmluvu o prevode obchodného podielu a uznesenie valného zhromaždenia
neplatnosťou, pričom z funkcie konateľa odstúpil v roku 2000. Na základe niektorého zo zmeňujúcich
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol U.. Z. opätovne zapísaný v obchodnom registri
ako spoločník spoločnosti, v roku 2007 zvolal valné zhromaždenie spoločnosti a do funkcie konateľa

vymenoval Dr. U.. A.. Žalobkyňa tak bola vylúčená zo spoločnosti ako spoločník a konateľ. Až Okresný
súd Bratislava I rozhodnutím vydaným v roku 2009 zosúladil stav v obchodnom registri so skutočným
stavom, avšak jeho rozhodnutie bolo zrušené v dôsledku podania mimoriadneho opravného prostriedku
a následne konanie prerušené. Pokiaľ išlo o škodu, ktorej náhrady sa domáhala v konaní, uviedla,
že po zmene osoby konateľa sa činnosť pôvodnej žalobkyne zastavila, objekt ostal nestrážený, došlo

ku krádeži cca 40 nástrojov, čomu malo nasvedčovať i uznesenie OR PZ Trnava zo dňa 29.04.2010,
ČVS: ORP-1860/OVK-TT-2009 St (č.l. 485). Z jeho obsahu vyplýva, že vyšetrovateľ OR PZ Trnava
prerušil trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v čase od februára 2008 do 13.09.2008 v Trnave,
na ulici Strojárenská č. 1, z budovy KC Dierovňa, spol. s.r.o. nezisteným spôsobom odcudzil 55 ks

rôznych nástrojov slúžiacich na dierovanie plechov, rôzne mazivá, naftu, tlačivá, vrtáky, výstružníky,
pracovné oblečenie, čím pôvodnej žalobkyni spôsobil škodu vo výške cca 63383,66 eura. Vyšetrovateľ
odôvodnil prerušenie trestného stíhania tým, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe. Vo vzťahu k odcudzeným nástrojom žalobkyňa ďalej uviedla, že
išlo o nástroje, ktoré spoločnosť prevzala v rámci privatizácie v roku 1995, ich hodnota vyplývala z

dokladov z tohto obdobia. Mala za to, že nebyť jej výmazu ako konateľky spoločnosti z obchodného
registra, k odcudzeniu nástrojov by nedošlo, pretože objekt spoločnosti bol po celý čas strážený strážnou
službou. Zoznam odcudzených nástrojov pritom zostavila porovnaním stavu podľa inventúry vykonanej
v pôvodnej žalobkyni dňa 31.12.2006 a inventúry vykonanej dňa 30.09.2008. Pôvodná žalobkyňa
mala dohodnuté viaceré zákazky, napríklad s US Steel Košice, avšak materiál pre túto spoločnosť

nakoniec nebol expedovaný, čo v konečnom dôsledku poškodilo obchodné meno pôvodnej žalobkyne.
Zároveň pôvodná žalobkyňa chodila na rôzne výstavy, jej obrat sa zvyšoval, expedovala výrobu do
Českej republiky, preto bol predpoklad, že jej zisk bude narastať aj v ďalšom období, a to o príslušné
percentuálne zvýšenie v rozsahu 5%, 10% a 15% v rokoch 2007, 2008 a 2009. Pokiaľ išlo o škodu
uplatňovanú za obdobie rokov 2007 a 2008, táto predstavovala výdavky, ktoré mala pôvodná žalobkyňa

uhradiť za faktúry, či už pravidelné alebo iné, vystavené zmluvnými odberateľmi, a tieto v tom čase
neuhradila, zaplatila ich až následne formou priamou alebo cestou splátkového kalendára. Niektoré
z položiek škody zodpovedali peňažným prostriedkom vybratým z účtu pôvodnej žalobkyne alebo
prevedené z jej účtu na súkromný účet. Zákazníci pôvodnej žalobkyne sa z dôvodu nepriaznivej situácie
obrátili k nej chrbtom, nechceli od nej ďalej nakupovať, voči pôvodnej žalobkyni vznikla nedôvera. Pritom

bolavdanomčasejedinýmvýrobcomdierovanýchplechovanemalavočitretímosobámžiadnezáväzky.

13. Podľa výkazu ziskov a strát k 31.12.2006 (č.l. 491) pôvodná žalobkyňa dosiahla kladný výsledok
hospodárenia za účtovné obdobie v sume 130,62 eura (3.935,-Sk), ďalej podľa výkazu ziskov a strátk 31.12.2005 (č.l. 494) dosiahla kladný výsledok hospodárenia za účtovné obdobie v sume 80,66 eur
(2.430,-Sk) a podľa výkazu ziskov a strát k 31.12.2004 (č.l. 496) dosiahla kladný výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie v sume 81,32 eur (2.450,-Sk).

14. Pôvodná žalobkyňa požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosťou doručenou
dňa 11.11.2008 (č.l. 79) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá vznikla nezákonným
rozhodnutím Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15Nsre/50/2007 zo dňa 18.08.2007, pričom išlo o škodu
1) v sume 140282,14 eura za obdobie od 18.08.2007 do 31.12.2007, 2) v sume 214087,22 eura za

obdobie od 01.01.2008 do 01.09.2008, 3) v sume 97158,60 eur ako hodnoty odcudzených nástrojov, 4)
v sume ušlého zisku vo výške 489827,- eur, keď v roku 2007 predstavoval ušlý zisk sumu 195930,80
eura a v roku 2008 v sume 293896,21 eura a 5) v poškodení obchodného mena v sume 995817,57 eura.

15. Zo zmluvy o postúpení práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho sporu vedeného pôvodne na
Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 21C/210/2010, zo dňa 10.12.2010 (č.l. 323) súd zistil, že na jej

základe pôvodná žalobkyňa ako postupca postúpil žalobkyni ako postupníkovi pohľadávku na náhradu
škody v sume 1937172,54 eura s príslušenstvom, ktorá bola špecifikovaná bližšie v prílohe zmluvy, a
to 1) v sume 140282,14 eura za obdobie od 18.08.2007 do 31.12.2007, 2) v sume 214087,22 eura za
obdobie od 01.01.2008 do 01.09.2008, 3) v sume 97158,60 eur ako hodnoty odcudzených nástrojov, 4)
v sume ušlého zisku 489827,- eur, keď v roku 2007 predstavoval ušlý zisk sumu 195930,80 eur a v roku

2008 v sume 293896,21 eura a 5) v poškodení obchodného mena v sume 995817,57 eura. V zmysle
zmluvy mali na postupníka prejsť všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo súdneho sporu vedeného
pôvodne na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 21C/210/2010.

16. Právny zástupca žalobkyne v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti uplatneného nároku,

keď uviedol, že Okresný súd Trnava sa rozhodnutím sp. zn. 15Nsre/50/2007 zo dňa 18.08.2007 dopustil
nesprávneho úradného postupu, keď vykonal zápis zmeny údajov v obchodnom registri pri spoločnosti
pôvodnej žalobkyne, v časti výmazu žalobkyne z funkcie konateľky spoločnosti pôvodnej žalobkyne,
bez existencie skutočností na vykonanie takého zápisu. Okresný súd tak prekročil svoju právomoc, keď
svojvoľne rozhodol o zmene údajov v obchodnom registri. Zároveň podľa žalobkyne súd neskúmal,

či návrh na zápis podala oprávnená osoba, za ktorú právny zástupca žalobkyne nepovažoval Dr. U..
K. A., ktorý podľa odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Exre/261/2007 zo
dňa 05.09.2008 nemal ku spoločnosti pôvodnej žalobkyne žiaden vzťah a nevykonával v nej žiadnu
funkciu. Rozhodnutie registrového súdu zo dňa 18.08.2007 žalobkyňa nemohla napadnúť opravným
prostriedkom, nemohla teda iniciovať zmenu alebo zrušenie predmetného rozhodnutia. V dôsledku

nesprávneho úradného postupu súdu žalobkyňa stratila reálnu možnosť vykonávať v spoločnosti
pôvodnej žalobkyne vplyv, dohliadať na úhradu faktúr a plnenie jej záväzkov, čo viedlo k zastaveniu
výroby a produkcii zisku. Pôvodná žalobkyňa bola pritom dominantným subjektom na hospodárskom
trhu, disponovala jediným prístrojom na vytvarovanie plechu a mala pravidelné zakázky. Bol teda
predpoklad, že bude produkovať zisk, a to aj v roku 2009, za ktorý žalobkyňa rozšírila nárok na

náhradu škody v podobe ušlého zisku. Pokiaľ išlo o škodu vyčíslenú za obdobie rokov 2007 a 2008, tá
zodpovedala neuhradeným faktúram pôvodnej žalobkyne, ktoré mali byť poukázané štátnym orgánom
a obchodným spoločnostiam, nešlo o penále, prípadne úroky z omeškania z titulu neplatenia faktúr
a záväzkov pôvodnej žalobkyne. Na bankových účtoch pôvodnej žalobkyne sa pritom v tom čase
nachádzalo dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov a faktúr. Tým, že žalobkyňa počas

obdobiaviacakojednéhorokanemalažiadenvplyvvspoločnostipôvodnejžalobkyne,nemohlazabrániť
krádeži pracovných nástrojov, ktorú oznámila príslušným orgánom; páchateľ však nebol nikdy zistený
a trestné stíhanie bolo zastavené. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že nesprávny úradný
postup registrového súdu viedol v konečnom dôsledku k poškodeniu obchodného mena pôvodnej
žalobkyne, táto stratila svoje renomé na trhu, dobrú povesť, nevedela stanoviť a garantovať termíny

dodávok tovaru, a preto bola žalobkyňa nútená zvážiť založenie inej spoločnosti, ktorá sa stala z časti
pokračovateľom pôvodnej žalobkyne. Podľa právneho zástupcu žalobkyne sa registrový súd dopustil
aj prieťahov v konaní sp.zn. 15Nsre/50/2007, a to v období od 30.11.2007, kedy po obdržaní návrhu
žalobkyne vo veci zosúladenia skutkového stavu so stavom v obchodnom registri bol spis postúpený
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie, do dňa 05.09.2008, kedy súd vydal rozhodnutie vo veci

sp.zn. 32Exre/261/2007, na podklade ktorého bola žalobkyňa zapísaná ako štatutárny orgán pôvodnej
žalobkyne. Existenciu prieťahov v konaní pritom konštatoval 1) verejný ochranca práv v liste zo dňa
15.10.2008, z ktorého obsahu vyplýva, že tento po nahliadnutí do spisu Okresného súdu Bratislava
I, sp.zn. 32Exre/261/2007 dospel k záveru o porušení práva žalobkyne na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov (č.l. 28), a tiež 2) predsedníčka Okresného súdu Bratislava I v odpovedi na
sťažnosť zo dňa 04.08.2008. Jej prešetrením zistila, že od podania podnetu žalobkyne na začatie
konania ex offo zo dňa 07.09.2007 súd nevykonal žiaden procesný úkon, čo považovala za objektívny

prieťah v konaní, spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho
úradníka a zákonného sudcu, ako i tým, že sa spis určité časové obdobie nachádzal na odvolacom súde.

17. Žalovaná v rámci ústnych prednesov navrhla podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
keď podľa nej žalobkyňa zamieňala pojem nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie.

Žalobkyňou označené rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Nsre/50/2007 zo dňa 18.08.2007
nepovažovala za nezákonné podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže registrový súd mal
v zmysle § 7 O.s.p. oprávnenie na jeho vydanie. Registrový súd pri svojej činnosti vychádzal zo
záverom rozhodnutí súdnych konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a
určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti pôvodnej žalobkyne, ktoré prebiehali
paralelne; závery, ku ktorým dospel nemožno preto vnímať ako pochybenia. Ďalej žalovaná poukázala

na to, že po vydaní uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 32Exre/261/2007 zo dňa 05.09.2008,
došlo ku zmene skutkových okolností, nakoľko rozhodnutie, ktorým mal byť zosúladený právny a
skutkový stav údajov obchodného registra, bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.07.2010, sp.zn. 1Obdo/18/2010. Keďže podľa výpisu z obchodného registra bol
konateľom spoločnosti Dr. U.. K. A., nemohlo dôjsť k prevzatiu spoločnosti cudzími osobami, tak ako

tvrdila žalobkyňa, ktorá sa tak mala náhrady škody domáhať voči osobám oprávneným konať v mene
pôvodnej žalobkyne postupom podľa § 135a ObZ. Žalovaná taktiež uplatnila námietku nedostatku
aktívnejvecnejlegitimáciežalobkyne,keďžetátosastalasporovoustranouvdôsledkuZmluvyoprevode
práv a povinností zo dňa 10.12.2010, ktorú podpísala ako osoba konajúca v mene pôvodnej žalobkyne,
bez existencie takého oprávnenia. Zmluvu o postúpení práv a povinností preto považoval za neplatnú.

Pokiaľ išlo o škodu samotnú, žalovaná zotrvala na argumentácii, že žalobkyňou vyčíslená škoda nespĺňa
atribúty skutočnej škody a jej vznik nemožno odvodzovať od namietaného nezákonného rozhodnutia,
prípadne nesprávneho úradného postupu. Neexistuje bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi
namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou uplatnenou v tomto konaní.

18. Podľa §3 ods. 1 písm. a), d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa §5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

20. Podľa §6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa §6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa §6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia

pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

23. Podľa §9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.24. Podľa §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

26. Súd posudzoval nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu zodpovednosti žalovanej za nezákonné
rozhodnutieanesprávnyúradnýpostuppodľaustanovenízákonač.514/2003Z.z.účinnýchvčase,kedy

došlo k vydaniu tvrdeného nezákonného rozhodnutia, resp. k namietanému nesprávnemu úradnému
postupu.

27. Pokiaľ ide o námietku žalovanej o nedostatu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní,
súd sa s ňou stotožňuje čiastočne. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Exre/261/2007-248
zo dňa 24.01.2020 (č.l. 756) vyplýva, že funkcia konateľky žalobkyne v pôvodnej žalobkyni vznikla dňa

24.05.2001. Pokiaľ žalobkyňa ako konateľka pôvodnej žalobkyne dňa 10.12.2010 uzatvorila zmluvu o
postúpení práv a povinností, realizovala vôľu pôvodnej žalobkyne.

28. Podľa §524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa §525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

30. Podľa §20 ods. 1 OZ, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

31. Podľa §8 ods. 1 ObZ, obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne
úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 11 ods. 3 ObZ, obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú
osobu s podnikom, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba
obchodné meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť
dodatok v súlade s jej právnou formou.

33. Podľa § 11 ods. 4 ObZ, prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný.
Prevod obchodného mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť
prevádzkovať pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.

34. Podľa § 12 ods. 3 ObZ, koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním
obchodného mena, môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie,
ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch. Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila
škoda, možno sa jej náhrady domáhať podľa tohto zákona. Ak nemožno určiť výšku náhrady inak, určí
sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licenčnej zmluvy

zvyčajná.

35. Z obsahu zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010 vyplýva, že ju uzavrela pôvodná
žalobkyňa ako postupca, t.j. dovtedajší nositeľ práva na náhradu škody, ktoré je predmetom konania, a
žalobkyňa ako postupník, a teda osoba, na ktorú malo byť právo na náhradu škody zmluvne prevedené.

So zreteľom na právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Exre/261/2007-248 zo
dňa 24.01.2020 (č.l. 756) je zrejmé, že žalobkyňa bola oprávnená vystupovať a konať za pôvodnú
žalobkyňu a bola oprávnená uzavrieť Zmluvu o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010, od
ktorej odvodzovala prevod práva na náhradu škody. S ohľadom na nárok, ktorý pôvodná žalobkyňa
postúpila žalobkyni súd uvádza, že suma 995817,57 eura, ktorá má predstavovať nárok za poškodenie

obchodného mena pôvodnej žalobkyne, postúpený žalobkyni nebol. Súd sa stotožňuje s právnym
názorom žalovanej, že tento nárok je viazaný na osobu pôvodnej žalobkyne a len táto sa v prípadom
súdnom konaní môže domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch
podľa §12 ods. 3 ObZ. Súd poukazuje na §11 ods. 4 ObZ, z ktorého vyplýva , že prevod obchodnéhomena je neprípustný bez súčasného prevodu podniku. Pokiaľ je obmedzovaná dispozícia so samotným
obchodným menom podnikateľa, je obmedzená aj dispozícia s nárokmi, ktorými sa obchodné meno má
chrániť. Súd preto konštatuje, že pohľadávka predstavujúca nárok pôvodnej žalobkyne na primerané

zadosťučinenie za tvrdený zásah do obchodného mena, nebola postúpená žalobkyni, ktorá preto nie je
s ohľadom na tento čiastkový nárok, v uplatnenom rozsahu 995817,57 eura aktívne vecne legitimovaná
v tomto konaní.

36. Súd s ohľadom na vykonané dokazovanie koštatuje, že žalobkyňa nepreukázala splnenie

predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. Predpokladom
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a
to: 1.) existencia nezákonného rozhodnutia/ nesprávneho úradného postupu 2.) existencia škody
ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a 3.) príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné

skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré
po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť.
Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je
rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu, súd z takého

rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny
úradný postup, ide o konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané
pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie
je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti,
za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a

bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná
činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na
právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slobvenskej republiky, sp. zn. 4MCdo/20/2009
zo dňa 30.05.2011, ktoré sú aplikovateľné aj na posudzovaný prípad a v zmysle ktorých: „Zákonnosť
či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom.

Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne
alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za
splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne
z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je
v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť

akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným
orgánom.“

37. Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady.
Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení OZ (§442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku

nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a
následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by škoda.

38. Pri posudzovaní nároku žalobkyne sa súd zaoberal existenciou predpokladov zodpovednosti štátu

za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne, t.j. súčasné, splnenie.
Neprítomnosť čo i len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku,
keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu.

39. Pokiaľ ide o prvý predpoklad zodpovednosti, ktorým je existencia nezákonného rozhodnutia, súd

sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.zn. 15Nsre/50/2007 zo
dňa 18.08.2007, ktorým bola, o. i., žalobkyňa vymazaná z funkcie konateľky pôvodnej žalobkyne, možno
považovať za nezákonné. Označené potvrdenie ani nenapĺňa charakter rozhodnutia v zmysle O.s.p. a aj
aktuálnej procesnoprávnej úpravy vyjadrenej v C.s.p., za ktoré možno považovať rozsudok, uznesenie,príp. platobný rozkaz. Išlo o potvrdenie o vykonaní zmeny zápisu v obchodnom registri, ktoré má
informatívny charakter a nemožno ho napadnúť riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom.
V prípade potvrdenia zo dňa 18.08.2007 nejde ani o rozhodnutie spadajúce pod § 6 ods. 4 zákona č.

514/2003 Z.z. ako nesprávne argumentovala žalobkyňa, keďže Okresný súd Trnava ako súd registrový
disponoval právomocou na vydanie takého potvrdenia (§7 O.s.p. v spojení s § 8 ods. 1,2 zákona
č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri). Pri vydaní potvrdenia o vykonaní zápisu zmeny údajov v
obchodnom registri teda registrový súd konal v rámci svojej právomoci stanovenej zákonom, a túto
neprekročil.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa mohla v konaní jedine namietať existenciu nesprávneho
úradného postupu ako postupu registrového súdu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, príp. predpísanými procesnými pravidlami. Konajúci súd ani také vady v postupe registrového
súdu nezistil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podkladom pre vykonanie zápisu zmeny
údajov v obchodnom registri, v zmysle potvrdenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15Nsre/50/2007 zo

dňa 18.08.2007, bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2007, sp.zn.
6MObdo/2/2005, v ktorom tento súd (vychádzajúc z iného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 03.09.2009, sp.zn. 2Obo/127/2003, ktorým tento určil za neplatné uznesenie valného
zhromaždenia pôvodnej žalobkyne zo dňa 22.05.2001 a rozsudku sp.zn. 5Obo/209/2002 zo dňa
10.11.2003, ktorým ten istý súd určil za neplatné tak zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa

22.05.2001, ako aj dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti pôvodnej žalobkyne) konštatoval,
že žalobkyňa, zapísaná ako spoločníčka v pôvodnej žalobkyne, popri Ing. A. Z., nenadobudla obchodný
podieldedenímpozomrelommanželovianenadobudlahoaninazákladezmluvyoprevodeobchodného
podielu; preto mal Okresný súd Trnava v časti zápisu spoločníkov v obchodnom registri zosúladiť zápis
so skutočným stavom. Vzhľadom na označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 6MObdo/2/2005, a následné mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom bola žalobkyňa
odvolaná s okamžitou platnosťou z funkcie konateľky pôvodnej žalobkyne a do tejto funkcie bol
menovaný Dr. U.. K. A., bol nový konateľ uvedenej spoločnosti oprávnený podať návrh na zápis zmeny
údajov o spoločnosti v obchodnom registri v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom
registri (viď návrh doručený súdu dňa 30.07.2007, opravený v zmysle námietok proti odmietnutiu

vykonania zmeny zapísaných údajov z 08.08.2007). Registrovému súdu neboli spolu s návrhom Dr. Ing.
K. A. predložené iné listinné doklady spochybňujúce jeho oprávnenie konať v mene spoločnosti. Preto
registrový súd prihliadal na ustanovenie §5 ods. 6 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, podľa
ktorého je fyzická osoba povinná v návrhu na zápis uviesť pravdivé údaje a k návrhu predložiť aj listiny,
ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu. Konanie vo veciach obchodného registra je totiž konaním

nesporovým, založeným len na posúdení listinných dokladov, ktoré sú predložené súdu a majú byť
pravdivé a zodpovedať aktuálnemu stavu. Okresný súd Trnava, vychádzajúc z predložených dokladov,
ktorými boli a) zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 27.07.2007, v
znení jej opravy, na základe ktorej bol Dr. Ing. A. menovaný do funkcie konateľa spoločnosti, b) jeho
vzorový podpis a c) výpis z registra trestov, d) nájomná zmluva k sídlu spoločnosti, e) rozsudok E. súdu

Slovenskej republiky, sp.zn. 6MObdo/2/2005, potvrdil vykonanie zmeny zápisu údajov v obchodnom
registri v zmysle návrhu. To, že až následne došlo k zmene skutkového stavu na podklade nových
listinných dokladov uvedených v podaní žalobkyne zo dňa 07.09.2007, registrový súd zohľadnil v
uznesení sp.zn. 32Exre/261/2007 zo dňa 05.09.2008 o zosúladení stavu v obchodnom registri so
skutočným stavom; toto rozhodnutie však zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.

1Obdo/18/2010 zo dňa 14.07.2010, čo malo za následok vrátenie stavu údajov o pôvodnej žalobkyni
v obchodnom registri do stavu existujúceho v čase vydania potvrdenia Okresného súdu Trnava sp.zn.
15Nsre/50/2007 zo dňa 18.08.2007. Registrový súd teda pred vykonaním zápisu údajov v obchodnom
registri preveroval všetky skutočnosti podľa §6 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a až
následne pristúpil k zápisu zmien údajov v obchodnom registri v zmysle §8 ods. 1,2 cit. zák. Registrový

súd pritom nezistil okolnosti, ktorého by ho oprávňovali navrhovaný zápis v zmysle §8 ods. 3 citovaného
zákona nevykonať. Žalobkyňa preto podľa názoru súdu nepreukázala tvrdenia o existencii nesprávneho
úradnéhopostupuregistrovéhosúduvsúvislostisvykonanímzápisuzmenyúdajovvobchodnomregistri
dňa 18.08.2007, v konaní sp. zn. 15Nsre 50/2007, ako prvotného predpokladu zodpovednosti žalovanej
za škodu.

41. Žalobkyňa v konaní ako nesprávny úradný postup namietala aj prieťahy v konaní registrového
súdu vo veci sp.zn. 15Nsre/50/2007, ktoré dodatočne vymedzila obdobím odo dňa 30.11.2007, ako
dňa postúpenia spisu Okresnému súdu Bratislava I, do dňa 05.09.2008, kedy Okresný súd BratislavaI vydal uznesenie vo veci sp. zn. 32Exre/261/2007. Súd poukazuje na právne závery vyjadrené v
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/67/2018 zo dňa 27.01.2021, v zmysle
ktorých: „Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba

sprostredkovaný. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká,
príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí
ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého
odškodnenie ide, ale musí ísť o príčinu podstatnú.” Žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala, že
škoda, ktorá mala byť spôsobená právnej predchodkyni, t.j. pôvodnej žalobkyni, vznikla v dôsledku

prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. 32Exre/261/2007 na Okresnom súde Bratislava I.

42. Ďalej súd uvádza, že žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala ani v poradí druhý predpoklad
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to vznik samotnej škody. Súd poukazuje na okolnosť, že
zodpovednosť štátu za škodu nastupuje až vtedy, keď si poškodený nemôže svoje nároky uspokojiť voči
škodcovi. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má „prednosť“ pred právom na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu (orgánu verejnej moci) alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, ako to vyplýva z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS
165/2012 zo dňa 13.02.2013, a sp. zn. II. ÚS 17/2013 zo dňa 16.01.2013. Nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím v civilnom sporovom konaní môže byť úspešne uplatnený voči
štátu až vtedy, ak žiadateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného

majetkovéhoprospechuvočitomu,ktotentoprospechzískalajepovinnýmuhovydať.Pretožiadateľmá
preukázať, že prv, než uplatnil proti Československému štátu nárok na náhradu škody podľa zákona č.
58/1969 Zb., sa bezúspešne domáhal vydania neoprávneného majetkového prospechu (viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 4229/2010, sp.zn. 28Cdo/1756/2010 a sp. zn. 25Cdo/2091/2008, rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/11/2008 z 22.05.2008, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

1Co/142/08 zo dňa 26.01.2009 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/234/2013 zo dňa
30.01.2014,) Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovanej, v zmysle ktorej sa mala žalobkyňa
v prvom rade domáhať náhrady škody uplatňovanej v konaní voči tým osobám, ktoré podľa opisu jej
skutkových tvrdení mali škodu pôvodnej žalobkyni spôsobiť a vykonávali pôsobnosť štatutárneho orgánu
v spoločnosti pôvodnej žalobkyne. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84, publikované vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) totiž platí, že nárok na
náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom

súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal
ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie
sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa

zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Z vyjadrení
žalobkyne vyplýva, že dôvodom vzniku škody bolo neplatenie faktúr pôvodnej žalobkyne, neplnenie
jej finančných záväzkov, uskutočnenie peňažných výberov z bankového účtu pôvodnej žalobkyne,
prevody peňažných prostriedkov z účtu pôvodnej žalobkyne na súkromné účty, zastavenie výroby
pôvodnej žalobkyne, z toho prameniaci ušlý zisk, alebo opustenie priestorov pôvodnej spoločnosti s

následnou krádežou nástrojov, všetko vo väzbe na konanie osôb, ktoré ako štatutárne orgány prevzali
pôvodnú žalobkyňu po zániku funkcie žalobkyne ako jej konateľky. Súd v tomto smere poukazuje na
ustanovenie § 135a ObZ, v zmysle ktorého sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích

osôb pred záujmami spoločnosti, a v prípade porušenia povinností sú povinní vzniknutú škodu nahradiť.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a ani pôvodná žalobkyňa neiniciovali konanie,
ktorým by sa domáhali voči konateľovi pôvodnej žalobkyne náhrady škody za straty a zmenšenie
majetku, ktoré mali vzniknúť v spoločnosti pôvodnej žalobkyne, a ktoré si v konaní uplatňovala titulom
nároku na náhradu škody. Súd preto s ohľadom na uvedené konštatuje, že nárok žalobkyne bol voči

žalovanej uplatnený predčasne, a aj preto je nedôvodný.

43. Žalobkyňa si voči žalovanej uplatnila škodu, ktorá mala vzniknúť v období roka 2007 v sume
140282,14 eura a v období roka 2008 v sume 214087,22 eura, ktorá má zodpovedať sumeneuhradených faktúr pôvodnej žalobkyne, ktoré mali byť zaplatené obchodným partnerom a štátnym
orgánom. Nešlo o penále, prípadne úroky z omeškania pre neplatenie faktúr a záväzkov včas, tieto
faktúry následne žalobkyňa zaplatila v roku 2008 a 2009 potom, ako sa stala konateľkou pôvodnej

žalobkyne. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že takto špecifikovaná škoda nespĺňa atribúty
skutočnej škody, pretože o výdavky, ktoré bola pôvodná žalobkyňa povinná vynaložiť v dôsledku
existencie individuálnych záväzkových vzťahov s podnikateľskými subjektami a štátnymi orgánmi.

44. Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v krádeži pracovných nástrojov v sume 97158,60 eur, žalobkyňa

nepreukázala vlastnícke právo k označeným pracovným nástrojom, keď v tomto smere nestačí poukaz
na ich prevzatie v rámci privatizácie v roku 1993, prípadne v roku 1995. Zároveň nepreukázala ani škodu
v špecifikovanom rozsahu, keď z obsahu uznesenia OR PZ Trnava zo dňa 29.04.2010, ČVS: ORP-1860/
OVK-TT-2009 St vyplýva, že samotná žalobkyňa sa nevedela vyjadriť k úbytku na majetku spoločnosti,
pri vyčíslení ceny nástrojov vychádzala z ceny ocele a ceny práce potrebnej na ich vyrobenie, bez
súčasnej vedomosti o množstve ocele a množstve práce nevyhnutnej na ich výrobu. Pokiaľ išlo o

samotnýopisazoznamnástrojovzdokazovaniavtrestnomkonanívyplynulo,ževpodstateneexistovala
žiadna evidencia pracovného náradia, jednotlivé nástroje boli bez označenia, podrobnejších technických
údajov (viď výsluchy svedkov J.). Hodnotu odcudzených pracovných nástrojov nedokázala určiť ani
oslovená znalecká organizácia JHS s.r.o. Martin, keďže nemala k dispozícii technické parametre a
podklady o technickom stave nástrojov, o dobe ich prevádzky.

45. Ohľadne škody, spočívajúcej v ušlom zisku za rok 2007, pôvodne uplatnenej v sume 195930,80
eur, za rok 2008 v sume pôvodne 293896,20 eur a za rok 2009 v sume 173504,61 eura, so súčasnou
úpravou ušlého zisku za rok 2007 na sumu 150202,48 eura a za rok 2008 na sumu 165239,32 eura
(č.l. 489), ani tento nárok žalobkyne nespĺňa atribúty ušlého zisku. Podľa konštantnej judikatúry je

totiž ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (t.j. úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),
ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,
ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho konania škodcu

alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, prípadne škodnej udalosti (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04.2010, obdobne aj sp. zn. 5Cdo/195/2015 zo
dňa 29.03.2017). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem

poškodený prišiel (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4MCdo/23/2008).
Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že pôvodná žalobkyňa s ohľadom na pravidelný chod vecí mala
dosiahnuť ňou tvrdený a vyčíslený ušlý zisk v jednotlivých obdobiach. V tomto smere nepostačuje
daňové priznanie, resp. súvaha ziskov a strát spoločnosti, keďže tieto nepreukazujú, k akému reálnemu
prospechu pôvodnej žalobkyne malo dôjsť. Súd pritom dopĺňa, že aj žalobkyňou zvolený spôsob,

akým dospela k ušlému zisku v jednotlivých rokoch 2007, 2008 a 2009, a to navyšovaním určitého
percentuálneho pomerového čísla zo zisku z predchádzajúcich rokov, nevyjadruje stratu očakávaného
výnosu s ohľadom na pravidelný beh veci, naviac za stavu, keď žalobkyňa svoje tvrdenia o existencii
zákaziek, existujúcich alebo nových zákazníkoch, s ktorými by boli dojednané reálne kontrakty, nijako
nepreukázala.

46. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú škodu spočívajúcu v poškodení obchodného mena pôvodnej
žalobkyne v sume 995817,57 eura, v zmysle právnej terminológie ju možno označiť za poškodenie v
dôsledku zásahu do dobrej povesti spoločnosti, kedy môže dotknutá právnická osoba žiadať primerané
zadosťučinenie v peniazoch (§19b ods. 3 OZ, §12 ods. 3 ObZ). Ako súd uvádza vyššie v odseku

35. tohto rozhodnutia, toto právo treba pre svoju povahu podriadiť rovnakému právnemu režimu,
akému podliehajú všetky iné práva obmedzené a viazané len na právnickú osobu, t.j. práva osobnej
povahy, akými sú napríklad aj právo na peňažné vyváženie a zmiernenie vytrpených bolestí a právo
na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia u fyzickej osoby (pozri Karel Knap a kol.: Ochrana
osobnosti podľa občanského práva, Linde, rok 2004). Peňažné zadosťučinenie má totiž cieľ primerane

vyvážiť a zmierniť vzniknutú ujmu za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby, a to
práve vo väzbe na túto právnickú osobu. Súd preto dospel k záveru, že takáto pohľadávka nemôže byť
predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, ktorázaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou osoby veriteľa zmenil a žalobkyňa
tak nie je v tejto časti nároku na náhradu škody aktívne vecne legitimovaná.

47.Keďžežalobkyňavkonanínepreukázalaexistenciunezákonnéhorozhodnutia,aninesprávnyúradný
postup, ani škodu a nepreukázala ani existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou, súd dospel k záveru, že podaná žaloba
nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej
ako úspešnej strane sporu by mal priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pretože
žalovanej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu z dôvodu procesnej
ekonómie (pozri R 72/2018 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR) nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.