Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 56Cos/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207194
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425207194.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B., narodená: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.
E., zastúpená: JUDr. Katarína Drobná, LL.M., advokátka, so sídlom Kozia 29, 811 03 Bratislava, proti
žalovanému: News and Media Holding, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 47 256
281, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný odstrániť článok s názvom „F. E. G. H. H. G. E.. I. H. B. C. D. E.“ zverejnený

žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne J., a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci
samej.

II. Žalovaný je povinný zdržať sa zverejňovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom,
audiozáznamom alebo videozáznamom) článku s názvom „F. E. G. H. H. G. E.. I. H. B. C. D.
E.“ zverejnený žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne J., a to až do doby právoplatného

rozhodnutia vo veci samej.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.07.2025 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť odstrániť článok s názvom „F. E. G. H. H.

G. E.. I. H. B. C. D. E.“ zverejnený žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne J., povinnosť
zdržať sa jeho ďalšieho zverejňovania a povinnosť upustiť od ďalšieho obdobného pokračovania
v protiprávnom zasahovaní do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a jej nebohého manžela.
Zároveň podala žalobu vo veci samej, v ktorej okrem vyššie uvedených návrhov žiadala konštatovanie,
že zverejnením uvedeného článku došlo k zásahu do osobnostných práva žalobkyne a nebohého,
uverejnenie ospravedlnenia a zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške dvakrát po 50.000,-

EUR.

2. V návrhu uviedla, že žalovaný ako vydavateľ dňa 17.07.2025 v printovej verzii týždenníka PLUS 7
DNÍ a na internetovej domému plus7dni.pluska.sk zverejnil článok s názvom „F. E. G. H. H. G. E.. I.
H. B. C. D. E.“ (ďalej len „Článok“). Autorkou článku je K. L., za jeho obsah ale zodpovedá žalovaný
ako vydavateľ periodika PLUS 7 DNÍ a prevádzkovateľ internetového portálu plus7dni.pluska.sk. V

Článku je okrem iného opisované úmrtie E. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX,
XXX XX D. E., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a ktorý bol manželom žalobkyne. Žalobkyňa poukázala
na § 11 v spojení s § 12, § 13 a § 15 Občianskeho zákonníka a v priamej príčinnej súvislosti s
Článkom sa domáhala súdnej ochrany. Uviedla, že žalovaný bez toho, aby bol na to akýmkoľvek
spôsobom oprávnený alebo disponoval zákonnými licenciami podľa § 12 ods. 2 a/alebo 3 Občianskeho
zákonníka, v rozpore so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov zhromažďuje informácie

a materiál týkajúci sa jej zosnulého manžela, vrátane jeho podobizne, čím zasahuje do osobných
a osobnostných práv, práva na rodinný život a práva na súkromný život žalobkyne a nebohého.Žalovaný taktiež šíril cez elektronickú a printovú verziu týždenníka PLUS 7 DNÍ zjavne nepravdivé a
pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia difamačného charakteru o zraneniach a úmrtí nebohého, a to
pravdepodobne v snahe šokovať, upútať pozornosť a bulvarizovať nešťastnú udalosť rodiny žalobkyne

a tým získať vlastný prospech prostredníctvom zvýšeného predaja printového média či vyššieho počtu
kliknutí prostredníctvom internetového portálu. Žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu
osobnosti žalobkyne a nebohého, a to spôsobom, ktorý v demokratickej spoločnosti a právnom štáte
nemožno tolerovať, lebo presahuje ústavné limity princípu proporcionality medzi základným právom
na slobodu slova a na informovanie verejnosti na strane jednej a ochranou osobnosti a súkromia na

strane druhej. Vzhľadom na obsah, znenie a formu prezentácie a šírenia Článku je konanie žalovaného
objektívne spôsobilé protiprávne zasiahnuť do práva na rodinný život, do práva na súkromie ako aj do
osobnej integrity žalobkyne, pričom žalobkyňa má za to, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti v
danomprípadeajreálnedošlo,čomázáujempreukázaťvrámcištádiadokazovaniacivilnéhosporového
procesu. Článok mal značný a zjavný negatívny dopad do vyššie označených čiastkových osobnostných
práv žalobkyne a nebohého, ktoré sú chránené v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj

článku 19 Ústavy Slovenskej republiky a článku 10 Listiny základných práv a slobôd, pričom právna
ochrana pôsobí erga omnes a je absolútnej povahy. Žalobkyňa sa preto domáha žalobou na príslušnom
súde ochrany, nakoľko ani jej pokus o mimosúdne vyriešenie sporu nebol úspešný.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v Článku je viacero nepravdivých skutkových tvrdení, ktoré sa týkajú

nebohého, jeho zranení a zdravotného stavu v nadväznosti na nehodu (tragickú udalosť). Uviedla, že
nasledovné citáty z Článku: „D. H. B. H. E. B. H. N. O. C. P. F. I. Q. E. C., E., P. P. O., E. F. G. C.
D..“ a „F. Q. H. J. O. E. N. D. D. G. M., D. N. I. P. D. N. M. R. D. S., T. E. D. G. O.. D. U. H..“ sú
nepravdivými skutkovými tvrdeniami. Žalovaný, resp. redaktorka a autorka Článku, si skutkové tvrdenia
žiadnym spôsobom neoverili a ide o nepravdivé a hrubo difamačné skutkové tvrdenia zasahujúce do

súkromného života nebohého manžela žalobkyne, jeho zdravotného stavu a posledných chvíľ jeho
života.

4. Ďalej uviedla, že obsahom Článku bola podobizeň jej zosnulého manžela, smútočné oznámenie o
jeho smrti a pohrebe a fotografia miesta jeho posledného odpočinku, na ktorej je vidieť kríž s jeho

menom a priezviskom. V Článku je v rozpore so zákonom a v hrubom rozpore s ochranou posmrtnej
piety opakovane uvádzané celé meno a priezvisko zosnulého manžela, bez akejkoľvek anonymizácie
jeho osobných údajov a jeho podobizne. Nebohý manžel žalobkyne za života a ani žalobkyňa ako
jeho manželka a ani jeho dcéra žalovanému nikdy neposkytli súhlas na akékoľvek disponovanie alebo
nakladanie s jeho osobnými údajmi a podobizňou. Žalovaný nikdy nepožiadal o takýto súhlas, ale

absolútne flagrantne porušil práva žalobkyne a jej nebohého manžela. Podobizeň, ktorú v Článku
žalovaný použil, je súčasťou smútočného oznámenia, čo považuje žalobkyňa za hlboko znevažujúce,
difamačné a neľudské konanie zo strany žalovaného voči jej nebohému manželovi, a zároveň za
konanie, ktoré je v hrubom rozpore s § 12 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1, § 15 a § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ale aj v rozpore s konaním v súlade s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať

právnu ochranu. Obsah Článku sa netýka žiadnej informácie verejného záujmu, ale ide o výlučne
informovanie o súkromnej osobe, ktorá nemá ani status verejnej osoby ani status celebrity. Vydaním
a šírením Článku tak žalovaný hrubo a amorálne zasahuje do veľmi zložitého a žalostného obdobia
žalobkyne a to spôsobom, ktorým priamo zasahuje aj do práv na ochranu osobnosti jej zosnulého
manžela.Žalobkyňadňa18.07.2025zaslalaŽalovanémupredžalobnúvýzvu,naktorúžalovanýžiadnym

spôsobom nereagoval.

5. K zodpovednosti žalovaného za zásahy do práva žalobkyne a jej zosnulého manžela na ochranu
osobnosti žalobkyňa podľa § 11 Občianskeho zákonníka uviedla, že na vyvolanie právnych následkov
v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje vyvolanie následkov zásahu, ale plne

postačuje, že zásah bol objektívne spôsobilý ujmu vyvolať. Svoje tvrdenie podporila rozhodnutím
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2194/2002 zo dňa 24.04.2002 s poukazom
na ústavno-konformný výklad zákona podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR. Skutkové tvrdenia sa
musia opierať o fakty či objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania a
overiteľná na podklade vykonania dôkazov. V opačnom prípade ide o nepravdivé difamačné skutkové

tvrdenia. Prvá podmienka je podľa žalobkyne splnená, keďže Článok je objektíve naďalej dostupný
na internetovej doméne týždenníka PLUS 7 DNÍ, a tento Článok obsahuje difamačné a nepravdivé
skutkové tvrdenia. Printové vydanie týždenníka PLUS 7 DNÍ, v ktorom bol Článok, bol už daný do
predaja a na výzvu žalobkyne neboli nepredané výtlačky stiahnuté z predaja. Vzhľadom na formu aspôsob, akým sú tieto nepravdivé skutkové tvrdenia zo strany žalovaného prezentované (ako fakty),
musí tieto nepravdivé skutkové tvrdenia vedieť žalovaný aj preukázať. Už v tomto štádiu konania je
však podľa žalobkyne zrejmé a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou odôvodnené a preukázané,

že pravdivosť skutkových tvrdení použitých žalovaným nebude vedieť žalovaný preukázať. Okrem
toho žalovaný v Článku opakovane bez súhlasu uvádza celé meno a priezvisko zosnulého manžela
žalobkyne, miesto jeho posledného odpočinku a jeho podobizeň. Na základe predmetných osobných
údajov je zosnulý jednoznačne stotožniteľný. Zverejnenie Článku významným spôsobom zasiahlo do
osobnostných práv žalobkyne, ktorá toho času prežíva značné trápenie z dôvodu úmrtia jej životného

partnera a manžela. Článok spôsobom, ako je prezentovaný, jatrí rany žalobkyne o to viac, že žalovaný
nijakým spôsobom nereagoval ani na predžalobnú výzvu. Možno objektívne konštatovať, že každý
jednotlivecvprípadeúmrtiablízkejosobypociťujezármutok,najmäakjezomrelýjejživotnýmpartnerom.
Je preto pochopiteľné, že Článok, v ktorom sú uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia o zdravotnom
stave nebohého manžela žalobkyne a o operáciách, spolu s fotografiami miesta posledného odpočinku
ako aj s fotografiou zo smútočného oznámenia, je spôsobilý zásadným spôsobom negatívne zasiahnuť

do psychického prežívania pozostalých osôb. Je zrejmé, že konanie žalovaného negatívne ovplyvnilo
žalobkyňu a porušilo jej práva vyplývajúce z § 11 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa nikdy nemal
o zdravotnom stave zosnulého manžela žalobkyne akýmkoľvek spôsobom vyjadrovať, keďže ide o
skutočnostiveľmidôvernejpovahy,ktorájevýraznechránená.Okremtohožalovanýzverejnilnepravdivé
skutkové tvrdenia, ktoré nemal akýmkoľvek spôsobom overené a nemá k pravdivým informáciám o

zdravotnom stave zosnulého žiadny zákonne legitímny prístup a povolenie na jeho zverejňovanie.

6. V dôsledku skutočností uvedených vyššie žalobkyňa žiadala súd o nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť stiahnuť Článok z jeho internetovej stránky,
zdržať sa jeho iného zverejňovania a upustiť od ďalšieho obdobného konania. Uviedla, že je

preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov, čo vyplýva z obsahu Článku, pričom ochranu je
potrebné poskytnúť bezodkladne, pretože ujma vzniká žalobkyni teraz a plynutím času sa akákoľvek
ochrana minie účinkom. Nariadením neodkladného opatrenia by sa zabezpečilo, aby nedošlo k ešte
výraznejšiemu poškodeniu osobnostných práv žalobkyne a jej nebohého manžela, a teda prehlbovaniu
negatívneho stavu spôsobeného zverejnením Článku. Uložením povinností žalovanému zároveň možno

objektívne dosiahnuť ochranu práv žalobkyne. Taktiež platí, že navrhovaným neodkladným opatrením
nebude vytvorený nenávratný stav, nakoľko ak bude žalobkyňa vo veci samej neúspešná, žalovanému
nič nebráni v tom, aby Článok opätovne publikoval. Nariadenie neodkladného opatrenia je taktiež
proporcionálne, čo žalobkyňa preukazovala testom proporcionality.

7. Žalobkyňa k návrhu priložila listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to: článok s názvom „D. E.“
z týždenníka PLUS 7 DNÍ (č.l. 44 až 46), sobášny list (č.l. 47) a predžalobná výzva (č.l. 48 až 57).

8. Z predložených listinných dôkazov pokladal súd za preukázané základné skutočnosti tvrdené
žalobkyňou. Žalobkyňou priložený článok z týždenníka PLUS 7 DNÍ sa obsahovo zhodoval s Článkom,

pričom printová verzia má titulok „D. E.. H. U. O. E., G. T. V. I. G. M. E..“ a online verzia Článku „F. E. G.
H. H. G. E.. I. H. B. C. D. E..“ Obsah oboch článkov je totožný a ich súčasťou sú rovnaké fotografie. Súd
mal z Článku za preukázané, že jeho obsahom sú oba výroky citované žalobkyňou (odsek 3 vyššie).
Rovnako mal za preukázané, že súčasťou článku je opakované zverejnenie plného mena a priezviska
nebohého manžela žalobkyne, fotografia jeho náhrobného kameňa s vyobrazeným plným menom a

priezviskom a jeho smútočné oznámenie, na ktorom sa nachádza jeho meno, priezvisko a fotografia.
Súd taktiež pokladal za osvedčené, resp. za verejne známu informáciu, že žalovaný je vydavateľom
týždenníka PLUS 7 DNÍ a prevádzkovateľom internetovej stránky plus7dni.pluska.sk.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“12. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to okrem iného vtedy, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené

vtedy, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že (i) existuje právny vzťah medzi stranami, ktorý (ii) vyžaduje
bezodkladnú úpravu a (iii) osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v dostatočnej miere osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému

sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú
mieru.

13. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a dospel k
záveru, že návrh je čiastočne dôvodný a čiastočne nedôvodný.

14. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“

15. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“

16. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú

zaručené.“

17. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.“

18. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.“

19. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie
však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.“

20. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.“

21. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka: „Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej

osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.“

22. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala práva na ochranu
osobnosti, a to tak svojho, ako aj svojho nebohého manžela.

23. Súd v prvom rade konštatuje, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musel
posudzovať klasický konflikt dvoch základných ústavných práv, a to práva na slobodu prejavu a práva
na informácie v zmysle článku 26 ods. 1 Ústavy SR a práva na ochranu osobnosti v zmysle článku 19
ods. 1 Ústavy SR. Obe tieto práva sú v demokratickej spoločnosti nesmierne dôležité a je potrebné
ich chrániť. Právo slobody prejavu a právo na šírenie informácií garantuje každému možnosť slobodne

vyjadrovať svoje názory a šíriť informácie, pričom toto právo môže byť v zmysle článku 26 ods. 4 Ústavy
SR obmedzené len zákonom, a to len prípadoch, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. Jedným z možných
dôvodov obmedzenia práva na slobodu prejavu a šírenie informácií je tak práve ústavné právo naochranu osobnosti fyzickej osoby, ktoré je garantované článkom 19 ods. 1 Ústavy SR a podrobnejšie je
upravené v § 11 až 13 Občianskeho zákonníka. V prípade práva na ochranu osobnosti ide o rovnocenné
a rovnako významné ústavné právo. Súd teda pri strete týchto ústavných práv musí dôsledne zvažovať

špecifické okolnosti konkrétnej situácie a na ich základe rozhodnúť, či je potrebné uprednostniť právo
na slobodu prejavu a právo na šírenie informácií alebo právo na ochranu osobnosti.

24. Žalobkyňa porušenie svojho práva a práva jej zosnulého manžela na ochranu osobnosti Článkom
zdôvodňovala dvoma rôznymi tvrdeniami. Prvým tvrdením bolo, že do práva na ochranu osobnosti

bolo zasiahnuté nepravdivými skutkovými tvrdeniami o zosnulom, ktoré sú difamačné. Druhým tvrdením
bolo, že do práva na ochranu ich osobností bolo zasiahnuté zverejnením celého mena a priezviska
zosnulého manžela, zverejnením fotografie jeho náhrobného kameňa s vyobrazeným plným menom a
priezviskom a zverejnením jeho smútočného oznámenia, na ktorom sa nachádza jeho meno, priezvisko
a fotografia. Súd sa týmito dôvodmi zásahu do ochrany osobnosti žalobkyne a jej zosnulého manžela
zaoberal samostatne.

25. Vo vzťahu k druhému tvrdenému zásahu do osobnostných práv súd návrh vyhodnotil ako
dôvodný. Žalobkyňa osvedčila, že medzi stranami existuje právny vzťah, nakoľko tento vzťah vyplýva
zo samotného obsahu Článku, v ktorom bol spomenutý nebohý manžel žalobkyne. Súd sa tak v
prvom rade zaoberal tým, či v danom prípade z tohto vzťahu vyplýva porušenie základného práva

žalobkyne a jej nebohého manžela na ochranu ich osobností. Žalobkyňa tvrdila, že toto ich právo bolo
narušené zverejnením plného mena a priezviska jej nebohého manžela, jeho náhrobného kameňa
a jeho smútočného oznámenia, na ktorom sa nachádzala fotografia žalovaného. Súd tak skúmal, či
zverejnením uvedených skutočností môže dôjsť k zásahu do osobnostných práv.

26. Súd v prvom rade konštatuje, že pokiaľ ide o zverejnenie celého mena a priezviska osoby, nie je
takáto možnosť zákonom explicitne upravená, a to ani kladne, ani záporne. Súd tak musí v každom
jednotlivom prípade skúmať, či takéto zverejnenie predstavuje alebo nepredstavuje neprimeraný zásah
do práva na ochranu osobnosti. V prípade zverejnenia fotografie či náhrobného kameňa fyzickej osoby
takáto osobitná úprava existuje, a to v § 12 Občianskeho zákonníka. V zmysle ods. 1 citovaného

ustanovenia možno podobizeň fyzickej osoby alebo obrazový záznam týkajúci sa fyzickej osoby osobnej
povahy vyhotoviť len s jej privolením. Takého privolenie nie je potrebné iba v prípade, ak ide o použitie
primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne
spravodajstvo, avšak takéto použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Súd tak musí v každom jednotlivom prípade skúmať, či išlo v prípade spravodajstva o použitie fotografií

a obrazových záznamov so súhlasom dotknutej osoby, a ak nie, či ide o použitie primerané, resp. či toto
použitie nie je v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

27. Na účely rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia súd vychádzal z tvrdenia žalobkyne,
že z jej strany k poskytnutiu súhlasu na použitie fotografie nebohého manžela a jeho plného mena a

priezviskasúhlasžalovanémudanýnebol,pričomzároveňvzhľadomnasmrťjejzosnuléhomanželabolo
objektívne vylúčené, aby takýto súhlas poskytol on. Za účelom zistenia vyššie uvedených skutočností
týkajúcich sa primeranosti použitia mena, priezviska a fotografií tak súd v konaní vykonal štandardný test
proporcionality, t.j. skúmal „kto“, „o kom“, „čo“, „kde“, „kedy“ a „ako“ povedal, resp. napísal. Na základe
odpovedí na dané otázky možno zistiť, či zásah žalovaného voči žalobkyni bol proporcionálny (porovnaj

nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 zo dňa 15.12.2009).

28. Odpoveďou na otázku „kto“ hovorí je žalovaný, ktorý je právnickou osobou, ktorá okrem iného
vydáva týždenník PLUS 7 DNÍ a zároveň prevádzkuje internetovú doménu plus7dni.pluska.sk. Ide tak o
vydavateľa, ktorý podniká v súlade so zákonom č. 265/2022 Z.z. o vydavateľoch publikácií a o registri v

oblasti médií, resp. v súlade so zákonom č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách, a ktorý vydáva médiá,
ktorých zmyslom existencie je informovať čitateľov o skutočnostiach, ktoré pokladá za relevantné.

29. Pri odpovedi „o kom“ sa hovorí súd vychádzal na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení z
tvrdení žalobkyne, ktorá uviedla, že jej nebohý manžel nebol osobou verejného záujmu a nebol verejne

činný alebo známy. Do zverejnenia Článku bol podľa tvrdení žalobkyne verejne neznámou osobou, ktorú
poznali len rodinní príslušníci, priatelia a obyvatelia obcí, v ktorých pôsobil.30. Kľúčovými otázkami v teste proporcionality boli otázky „čo“ a „ako“ hovorí. Obsahom článku bola
informácia, že došlo T. H. H. I. W. F. H., pričom tento na následky F. E. napriek snahe lekárov z viacerých
nemocníc približne dva týždne E. G. zomrel. Článok obsahoval viacero informácií o dôvodoch smrti

zosnulého a o pokusoch o jeho záchranu zo strany lekárov, resp. o výzve na darovanie krvi, ktorú
organizoval jeho brat X. B.. Článok uvádza, že okolo smrti manžela žalobkyne je „záhadné ticho“, čo
dáva priestor na špekulácie. Tiež uvádza informáciu, že T. G., ktorý mal spôsobiť jeho smrť, došlo v aute,
v ktorom sa mal nachádzal aj X. E., ktorý je v článku označený za známeho bratislavského podnikateľa,
pričom malo ísť o náhodný výstrel z jeho zbrane. V Článku je opakovane spomenuté celé meno a

priezvisko nebohého, pričom súčasťou sú aj fotografie jeho náhrobného kameňa s jeho celým menom a
priezviskom, a zároveň smútočné oznámenie s jeho fotografiou a celým menom a priezviskom. Článok
pozostáva čiastočne z vyjadrení tretích osôb, čiastočne zo skutočností, ktoré sú prezentované ako fakty,
a čiastočne zo špekulácií autorky článku.

31.Priotázkach„kde“a„kedy“súdkonštatuje,žetietoodpovedenepriamovyplývajúzvyššieuvedených

skutočností. Sporné skutočnosti sú uvedené v Článku, ktorý na internete aj v tlačenej podobe vyšiel dňa
17.07.2025.

32. Na základe vykonaného testu proporcionality súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je v časti týkajúcej sa zásahu spôsobeného zverejnením celého mena a

priezviska a fotografií náhrobného kameňa a smútočného oznámenia s fotografiou zosnulého dôvodný.
Za rozhodujúce súd pokladal, že v prípade nebohého manžela žalobkyne nešlo o osobu verejného
záujmu. Ako verejne nie známa osoba mal aj on po svojej smrti, aj žalobkyňa ako jeho pozostalá
manželka nárok na ochranu ich súkromia v zmysle článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v konaní preukázala, že toto jej právo a právo jej

nebohého manžela bolo zo strany žalovaného zverejnením Článku podstatným spôsobom narušené.
Keďže išlo o osobu, ktorá nebola verejne známa, neexistovalo právo žalovaného zverejniť informácie
o jeho smrti v spojení s uverejnením jeho mena a priezviska, a rovnako právo zverejniť jeho smútočné
oznámeniesosobnýmiúdajmiafotografiou.Takétoprávožalovanéhonevyplývaanizozákonnejlicencie
v spravodajstve v zmysle § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko práve vzhľadom na výlučne

súkromný charakter osoby zosnulého bolo zverejnenie príslušných údajov v rozpore s oprávnenými
záujmami jeho a žalobkyne. S ohľadom na dôkazy, z ktorých súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vychádzal, neexistoval žiadny rozumný a ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by
bolo zverejnenie mena a priezviska zosnulého, jeho náhrobného kameňa a jeho smútočného oznámenia
potrebné na spravodajské účely, resp. ktorý by prevažoval nad oprávnenými záujmami žalobkyne a

jej zosnulého manžela. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto prípade mala právo, aby smrť
manžela mohla prežívať v súkromí, resp. s osobami, ktorí o smrti jej manžela vedeli od nej alebo
patrili do blízkeho okruhu jeho známych, prípadne boli obyvateľmi obce v ktorej žil alebo okolitých
obcí. Rovnako mal zosnulý manžel žalobkyne právo, aby sa jeho smrť nestala verejnou informáciou.
Žalovaný však Článkom do týchto práva zasiahol, keď informáciu o smrti manžela žalobkyne spolu s

jeho fotografiou, smútočným oznámením a fotografiou náhrobného kameňa zverejnil v týždenníku s
celoštátnym dosahom, resp. na internete.

33. Súd pritom konštatuje, že takýto postup nebol zdôvodnený spravodajskou licenciou v zmysle § 12
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že na samotné zverejnenie Článku mal

žalovaný plné právo v súlade s článkom 26 ods. 1 Ústavy SR, zaručujúcim právo na slobodu prejavu
a právo na informácie. Z Článku je zrejmé, že jeho obsah zodpovedá tomuto právu, nakoľko išlo o
smrť človeka, ktorá (ak je pravdivá informácia, že jej príčinou bol D. G.) oprávnene vzbudzuje záujem
verejnosti aj záujem médií. Uvedené platí o to viac, P. M. H., H. T. G. G., skutočne patrila osobe verejného
záujmu, resp. by takáto osoba sedela v čase nešťastnej udalosti s nebohým manželom žalobkyne v

aute. V takomto prípade je pochopiteľné, že je vo verejnom záujme o takejto udalosti informovať, pričom
takéto informovanie plní jednak kontrolnú funkciu vo vzťahu k vyšetrovaniu príčin tragédie, a jednak
môže dokonca pôsobiť prevenčne vo vzťahu k iným držiteľom zbraní, ktorí sa následne môžu obdobnej
nešťastnej udalosti vyvarovať. Žiadna z uvedených skutočností ale neznamená, že rovnaký článok
nemohol zverejniť žalovaný bez uvedenia mena a priezviska nebohého, resp. bez zverejnenia jeho

náhrobného kameňa s menom a priezviskom a bez zverejnenia jeho fotografie. Naopak, spravodajský
účel by bol dosiahnutý rovnako, avšak bez zbytočného zásahu do práva na ochranu súkromia žalobkyne
a jej nebohého manžela. Takýto zásah teda nebol zdôvodnený spravodajskou licenciou v zmysle § 12
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k zverejnenej fotografii zosnulého manžela žalobkyne tátoskutočnosť platí napriek tomu, že ak chcel žalovaný nejakú jeho fotografiu použiť, tak použitie tej, ktorú
samotná rodina vybrala ako najdôstojnejšiu na smútočné oznámenie, pokladá súd za najmenší možný
zásah do súkromia žalobkyne a zosnulého. Aj takýto zásah však súd vyhodnotil na účely nariadenia

neodkladného opatrenia ako zbytočný a neprimeraný.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pokladal na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení
za dostatočne preukázané, že konanie žalovaného spočívajúce v zverejnení a šírení Článku bolo
protiprávnym konaním zasahujúcim do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a jej nebohého manžela

v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň pokladal v dostatočnej miere za preukázanú aj
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z dôkazov predložených žalobkyňou súd pokladal za dostatočne
preukázané, že žalovaný nereagoval na žiadosť žalobkyne o mimosúdnu dohodu, pričom z jeho strany
nedošlo k stiahnutiu Článku z online priestoru. Túto skutočnosť súd preveril aj na internete, kde je
Článok naďalej dostupný. Súd mal zároveň za preukázané, že žalobkyňa sa svojich práv domáhala
bezodkladne, keď predžalobnú výzvu adresovala žalovanému už nasledujúci deň po publikovaní Článku

a žalobu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala v priebehu dvoch týždňov od
zverejnenia článku. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplýva zo skutočnosti, že zásah žalovaného
doprávanaochranuosobnostižalobkyneajejnebohéhomanželatrvá,keďjeČlánoknaďalejzverejnený
na webovej stránke plus7dni.pluska.sk.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd bez potreby skúmania žalobkyňou tvrdených nepravdivých
difamačných skutkových tvrdení vyhovel prvej a druhej časti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, a žalovanému prvým výrokom tohto uznesenia uložil povinnosť odstrániť Článok z príslušnej
webovej domény a druhým výrokom tohto uznesenia mu uložil povinnosť zdržať sa zverejnenia Článku
akýmkoľvek žalobkyňou požadovaným spôsobom. V oboch prípadoch túto povinnosť uložil žalovanému

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

36. Súd zároveň pre úplnosť konštatuje, že druhý žalobkyňou tvrdený dôvod na nariadenie prvých
dvoch výrokov neodkladného opatrenia nepokladal za relevantný, resp. na jeho základe by neodkladné
opatrenie nenariadil. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že žalovaný v Článku uviedol nepravdivé a difamačné

skutkové tvrdenia ohľadom smrti zosnulého manžela žalobkyne, resp. jeho zdravotného stavu, príčin
smrtiaspôsobeliečenia.Výrokyvnávrhukonkrétneoznačila,pričomtietosúuvedenévodseku3vyššie.
Žalobkyňa však v návrhu žiadnym spôsobom neuviedla v čom majú byť citované skutkové tvrdenia
nepravdivé. Súd dáva za pravdu žalobkyni, že ak ide o skutkové tvrdenia, dôkazné bremeno ohľadom
ich pravdivosti prechádza na ich autora (žalovaného). To sa však môže udiať až potom, ako žalobkyňa

uvedieaspoňzákladnéskutkovétvrdenia,zktorýchbudevyplývať,včomkonkrétnesúskutkovétvrdenia
žalovaného nepravdivé. Žalobkyňa takéto skutočnosti v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ani len nenaznačila. Súd by tak nemal žiadny dôvod na základe týchto tvrdení žalobkyne
neodkladné opatrenie ani v časti nariaďovať, a to pre neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobkyne.
Súd navyše dodáva, že žalobkyňa rovnako ani len nenaznačila, v čom majú byť ňou tvrdené nepravdivé

skutkové tvrdenia vo vzťahu k jej zosnulému manželovi difamačné, resp. hrubo difamačné. Bez ohľadu
nauvedenévšakbolonariadenieprvýchdvochvýrokovtohtoneodkladnéhoopatreniazdôvodnenéinými
dôvodmi (viď odseky 32 až 34 vyššie), v dôsledku čoho súd neodkladné opatrenie v príslušnej časti
nariadil.

37. Súd taktiež pre úplnosť konštatuje, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
spočívajúceho v dočasnom odstránení Článku nebolo potrebné skúmať ujmu, ktorá žalobkyni a
jej zosnulému manželovi mohla zverejnením Článku vzniknúť, resp. ktorá im vznikla. Na úspešné
uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale postačuje, ak je zásah
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť,

že zverejnenie celého mena a priezviska nebohého manžela žalobkyne, resp. ostatných sporných
skutočností je spôsobilé narušiť a ohroziť osobnostné práva žalobkyne a jej zosnulého manžela mal súd
za dostatočne preukázané (viď odsek 32 vyššie). To, či žalobkyni konaním žalovaného skutočne ujma
vznikla, bude vzhľadom na formuláciu žalobného návrhu predmetom dokazovania vo veci samej.

38. Žalobkyňa ďalej v návrhu žiadala ďalšie dva výroky neodkladného opatrenia, ktorými by súd nariadil
žalovanému upustiť od ďalšieho obdobného pokračovania v protiprávnom zasahovaní do jednotlivých
čiastkových práv žalobkyne a jej nebohého manžela na ochranu osobnosti, a to tak (i) šírenímmena a priezviska nebohého manžela žalobkyne, jeho fotografie, fotografie jeho hrobu a smútočného
oznámenia, ako aj (ii) šírením nepravdivých skutočností v súvislosti s jeho osobou.

39. Súd v tejto časti jej návrhu nevyhovel. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žiadnym spôsobom neosvedčila a ani netvrdila, že by žalovaný plánoval pokračovať vo zverejňovaní
článkov, ktorými by zasahoval do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a jej nebohého manžela.
Žalobkyňou formulovaný návrh znenia neodkladného opatrenia je však najmä nedostatočne určitý,
keď by žalovanému mala byť uložená povinnosť upustiť od „ďalšieho obdobného pokračovania“ v

protiprávnom zasahovaní do práv žalobkyne a jej zosnulého manžela. Súd takto formulovaný návrh
nepokladá za dostatočne určitý, nakoľko by nebolo dostatočne špecifikované, čo možno chápať pod
„obdobným pokračovaním“. Súd zároveň poukazuje na to, že okolnosti, za ktorých by v budúcnosti
moholžalovanýonebohommanželovižalobkyneinformovať,samôžumeniť,asúdnemôžežalovanému
paušálne zakázať publikovanie informácií o nebohom manželovi žalobkyne v iných súvislostiach.
Súd navyše zdôrazňuje, že už z ním nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva pre žalovaného

dostatočný záver o tom, že je povinný odstrániť už publikovaný článok a zdržať sa jeho ďalšieho
šírenia. Je preto odôvodnený predpoklad, že žalovaný, rešpektujúc zmysel nariadeného neodkladného
opatrenia, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, resp. do prípadného rozhodnutia o jeho odvolaní
vo veci nariadeného neodkladného opatrenia, nebude publikovať ďalšie články, v ktorých by zverejňoval
plné meno a priezvisko nebohého manžela žalobkyne, jeho fotografie, jeho smútočné oznámenie a

fotografiejehonáhrobnéhokameňa.Keďžesúdnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavovzťahu
k tretiemu a štvrtému požadovanému výroku nevyhovel, tretím výrokom tohto uznesenia návrh v tejto
časti zamietol.

40. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v časti, v ktorom návrhu vyhovel, vzal do

úvahy aj proporcionalitu zásahu. Súd dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia nebude
neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, nakoľko nejde o nezvratný proces, a v prípade, ak bude
žalovaný úspešný vo veci samej, môže Článok opätovne zverejniť. Naopak ale platí, že ak bude v konaní
vo veci samej úspešná žalobkyňa, dlhodobé zverejnenie Článku počas konania vo veci samej by len
prehlbovalo zásah do jej práva a jej prípadnú vzniknutú ujmu.

41. Súd pre úplnosť ešte uvádza, že vo vyhovujúcich výrokoch čiastočne pozmenil návrhy žalobkyne
bez zmeny ich zmyslu, keď z výrokov odstránil navrhovanú časť „to počnúc dňom nadobudnutia
vykonateľnosti tohto uznesenia“. Skutočnosť, že žalovaný je povinný rešpektovať nariadené neodkladné
opatrenie odo dňa jeho vykonateľnosti resp. doručenia vyplýva priamo z § 232 ods. 1 CSP v spojení s §

332 ods. 1 CSP, a jej konštatovanie vo výroku uznesenia by tak bolo nadbytočné. Súd tak postupoval v
súlade s ustáleným výkladom § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého je síce súd viazaný žalobným návrhom
žalobcu, avšak nie je ho doslovným znením.

42. Žalobkyňa v návrhu zároveň požadovala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania o

nariadení neodkladného opatrenia. Súd však o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci je podaná žaloba vo veci
samej, a vydaním rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia sa konanie nekončí, súd o tomto
návrhu žalobkyne nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP), ktoré je možné podať v lehote 15
dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods.
1 CSP).