Uznesenie – Život a zdravie – Poriadok vo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/158/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011476
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011476.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr. Tomáša
Brinčíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale
bytom C. B. C. D., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 26. januára 2026
prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2025,
sp. zn. 9Pp/70/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudcu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2025, sp. zn. 9Pp/70/2025, bolo
rozhodnuté nasledovne:

„Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B., nar.

XX.XX.XXXX v A., trvale bytom mesto Nové Mesto nad Váhom, toho času vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS a ÚVV Ilava, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený na verejnom
zasadnutí zahlásil do zápisnice proti nemu sťažnosť, ktorú dodatočne písomne odôvodnil.

Odsúdený v odôvodnení svojej sťažnosti namietal záver okresného súdu o nesplnení druhej materiálnej
podmienky, spočívajúcej v nemožnosti očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom tento
záver bol podľa názoru okresného súdu založený na jeho doterajšej trestnej minulosti. S takýmto
hodnotením sa odsúdený nestotožňuje a uvádza, že okresný súd vychádzal z predsudkov, keď
rozhodujúcu váhu prisúdil skutočnosti, že bol v minulosti 22-krát súdne trestaný. Zároveň zdôrazňuje,
že spáchanie všetkých trestných činov úprimne oľutoval a má snahu viesť v budúcnosti riadny

život. Odsúdený ďalej namietal, že verejné zasadnutie nebolo vykonané štandardným spôsobom,
keďže ešte pred prejednaním jeho návrhu mali na jeho začiatku zaznieť vyjadrenia o zamietnutí
jeho návrhu. Odsúdený ďalej poukázal na ustanovenie § 66 Tr. zák., podľa ktorého môže súd
odsúdeného podmienečne prepustiť, ak odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Namieta, že
okresný súd si toto ustanovenie vyložil jednostranne a v jeho neprospech, keď pochybnosti o vedení

riadnehoživotavbudúcnostizaložilvýlučnenajehotrestnejminulosti,tedapodľajehonázorunazáklade
predsudkov.Odsúdenýzároveňuviedol,ženapadnutéuzneseniejevovzťahukjehoosobeformulované
s neprimeranou tvrdosťou a určitosťou smerujúcou do budúcnosti, akoby bol už vopred obviňovaný.
Namieta, že je tým stavaný do pozície osoby vopred označenej za vinnú, a zároveň to podľa jeho názoru
predstavuje opakované posudzovanie jeho osoby v rozpore so zásadou ne bis in idem. Odsúdený ďalej
poukazuje na to, že hoci je okresný súd oprávnený prihliadnuť aj na jeho správanie v minulosti, nemôže

jeho návrh na podmienečné prepustenie zamietnuť výlučne na základe jeho kriminálnej minulosti. V tejto
súvislosti poukázal aj na iné rozhodnutia súdov, ktoré sa podľa jeho názoru touto otázkou zaoberajú.Odsúdený namieta, že v rozhodnutí sa spomína jeho podmienečné prepustenie, avšak okresný súd sa
už nezaoberá tým, že sa v skúšobnej dobe osvedčil. Odsúdený vo svojej sťažnosti taktiež poukázal na
konkrétne skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru preukazujú jeho polepšenie, riadne plnenie uložených

povinností a slušné správanie počas výkonu trestu. Uviedol, že vo výkone trestu preukázal polepšenie,
absolvoval výstupný oddiel, je pracovne zaradený, bol viackrát disciplinárne odmenený a bola mu
udelená aj odmena vo forme opustenia ústavu. Namieta však, že okresný súd na tieto skutočnosti
neprihliadol, resp. im nepriznal náležitý význam. Odsúdený taktiež uviedol, že trest odňatia slobody
nepostihuje len jeho osobu, ale nepriaznivo zasahuje aj do života jeho syna a matky. Aj s prihliadnutím

na tieto skutočnosti vyjadril svoj úprimný záujem viesť v budúcnosti riadny život a nedopustiť sa žiadnej
ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený na základe vyššie uvedeného žiada krajský súd v Trenčíne aby zrušil
napadnuté uznesenie okresného súdu a aby vo veci rozhodol sám kladným vybavením jeho návrhu na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a),
b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo
tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdpostupovalprocesnesprávne,keďonávrhuodsúdenéhovsúlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. poriadku rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť

vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia
slobody.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 Tr. zák. a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 Tr. zák.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení zvýkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci

výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj

kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k

opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.

Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti
existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť
tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS
53/2008, zo 14. februára 2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo
znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po

určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.
Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd
považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u

odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 Trestného zákona. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie
splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením
svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania,
že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu

odsúdený trest vykonáva.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu
zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.

Podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení sa odsúdený vo výkone trestu odňatia
slobody správal v súlade s ústavným poriadkom, v ktorom smere sa krajský súd stotožnil s odôvodnením
okresného súdu. Uvedená skutočnosť však podľa názoru krajského súdu sama o sebe neznamená, že
u odsúdeného, ktorý bol opakovane odsúdený pre spáchanie úmyselného trestného činu a opakovane
vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody nastalo polepšenie v zmysle eliminácie sklonov

k úmyselnému porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom.

Okresný súd ďalej uviedol, že u odsúdeného nebola splnená podmienka v podobe odôvodnenej
pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním
všetkých postupne uložených trestov odňatia slobody, v ktorom smere sa krajský súd stotožnil s

odôvodnením okresného súdu.

Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie vedenia riadneho života odsúdeným pre prípad
jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené na všestrannom
zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonov trestov odňatia slobody

so zohľadnením všetkých poznatkov o správaní sa odsúdeného aj pred nástupom výkonu trestu,
zohľadnením možností jeho nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.Podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení sa odsúdený vo výkone trestu odňatia
slobody správal v súlade s ústavným poriadkom a hodnotenie ústavu o správaní sa odsúdeného
možno považovať za pozitívne. Na druhej strane okresný súd tiež správne zistil, že odsúdený pred

spáchaním trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, bol opakovane vo
výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Opakovane mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom v minulosti bol už raz podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, avšak opätovne v nasledujúcich rokoch sa dopúšťal páchania ďalšej trestnej
činnosti. Pokiaľ odsúdený v dôvodoch sťažnosti namieta, že okresný súd sa nezaoberal skutočnosťou,

že sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z roku 2007 osvedčil, krajský súd poukazuje
na to, že odsúdený bol podľa odpisu registra trestov okresným súdom Trenčín, sp. zn. 2Pp/68/2007
podmienečne prepustený dňa 1.10.2007 so skúšobnou dobou na 2 roky a v roku 2010 je u neho
evidované už ďalšie právoplatné odsúdenie pre spáchanie úmyselného trestného činu a následne sa
opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorú opakovane vykonával aj nepodmienečné
tresty odňatia slobody. Okresný súd preto správne konštatoval, že odsúdený nedokázal po vykonaní

nepodmienečných trestov, ale ani po podmienečnom prepustení viesť riadny život na slobode po dlhšiu
dobu. Odsúdený tak zjavne svojím správaním po vykonaní predchádzajúcich výkonov trestov odňatia
slobody preukázal, že predchádzajúce výkony trestov u neho nesplnili svoj výchovný účel v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák. viesť ho k tomu, aby viedol už len riadny život, čo bolo nepochybne brané do
úvahy súdmi aj pri ukladaní trestov, ktoré odsúdený v súčasnosti vykonáva. Tieto skutočnosti, napriek

správaniu sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom s poukazom
na správny záver okresného súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného, ani podľa názoru krajského súdu
nedávajú podklad k tomu, aby bolo možné dospieť k rozumnému a odôvodnenému presvedčeniu, že
u odsúdeného odpadlo riziko ďalšej recidívy, ale svedčia iba o tom, že odsúdený sa vie prispôsobiť
podmienkamvýkonutrestuodňatiaslobody,tedadodržiavaťnormysprávaniasapokiaľjejehosprávanie

pod neustálou kontrolou.

V tejto súvislosti opakovane považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu
pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia
represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriek

predchádzajúcim výkonom trestov odňatia slobody, ktoré ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mali viesť
k vedeniu riadneho života. Zo skutočnosti, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselnú trestnú činnosť a že v minulosti už bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon trestu odňatia slobody)
odsúdeného zrejme neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom

úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek
jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel
k záveru, že v prejednávanom prípade správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v
súlade s ústavným poriadkom svedčí len o tom, že v prípade neustálej kontroly je odsúdený schopný
dodržiavať normy správania sa, nie však o tom, že by doterajším výkonom trestu odňatia slobody

boli u osobnosti odsúdeného úplne eliminované zistené sklony k úmyselnému porušovaniu záujmov
chránených Trestným zákonom, pre ktoré sklony sa odsúdený opakovane dopustil trestnej činnosti, pre
ktorú je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku odsúdeného, podľa ktorej na začiatku verejného zasadnutia, ešte

pred prejednaním veci na okresnom súde mali zaznieť predčasné závery smerujúce k zamietnutiu jeho
návrhu, krajský súd uvádza, že uvedené tvrdenie odsúdeného nemá oporu v obsahu predloženého
spisového materiálu. Krajský súd preskúmaním zápisnice z verejného zasadnutia a zvukovej nahrávky
z verejného zasadnutia nezistil, že by ich obsahom bolo akékoľvek vyjadrenie zo začiatku verejného
zasadnutia k rozhodovaniu vo veci samej. Naviac zo zápisnice o verejnom zasadnutí nevyplýva, že by

odsúdený namietal obsah tejto zápisnice, teda že by zápisnica nezodpovedala skutočnému priebehu
vykonaného verejného zasadnutia. Z týchto dôvodov krajský súd nepovažoval uvedenú námietku
odsúdeného za dôvodnú.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por.
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.