Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125201483
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:7125201483.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená
Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824
837, o zaplatenie 1.076,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na Mestskom súde Košice domáhal voči žalovanej zaplatenia
istiny vo výške 1.076,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,25% ročne zo sumy 1076,47 eur
od 22.10.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 medzi

postupcom Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 (ďalej len
„postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto
súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný napriek

opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa
zmluvy, a tak postupca dňa 09.07.2024 vypovedal Zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.076,47 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1
076,47 eur, z riadneho úroku vo výške 0,00 eur, z úroku z omeškania vo výške 0,00 eur, z poplatkov
vo výške 0,00 eur a z poistenia splátok vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 eur. Žalovaná
suma predstavuje sumu vo výške 1.076,47 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške
1 076,47 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 22.10.2024, t.j. dňom nasledujúcim podni účinnosti postúpenia pohľadávky. Na základe uvedených úhrad žalovaného žalobca vyčísľuje úrok z
omeškania odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky nasledovne: 12,25% ročne
zo sumy 1 076,47 eur od 22.10.2024 do zaplatenia 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. S

účinnosťou do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom odpore z 6.3.2025 proti platobnému

rozkazu z 14.2.2025 vydanému Mestským súdom Košice uviedla, že ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú
je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalšie normy spotrebiteľského
práva. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje z ktorého ustanovenia zmluvy by malo vyplývať
poskytnutie finančných prostriedkov a z čoho vyvodzuje povinnosť žalovanej, ako strany zmluvy
o poskytnutí balíka služieb spočívajúcich v prevádzke bežného bankového účtu, že by som mal
akékoľvek finančné prostriedky uhrádzať. Zároveň v žalobe nijako nekonkretizuje akými čerpaniami

by sa mal vytvoriť stav nedoplatku v žalobcom žiadanej sume. Žalobca teda nielen neúplne, ale aj
nepravdivo a dokonca nijako neuvádza rozhodujúce skutočnosti. Žaloba ako celok s poukazom na
povinnú súladnosť tvrdení žalobcu s obsahom a (ne)úplnosťou navrhovaných dôkazov nemôže obstáť
a už z týchto dôvodov, je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca nepreukázal, že by
riadne pôvodný veriteľ doručil žalovanej kvalifikované oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

Doložená výzva, ktorá má podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predchádzať vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru jej nikdy nebola doručená. Z uvedeného vyplýva nepravdivosť tvrdení
žalobcu, na ktorých zakladá preukazovanie svojho nároku. Taktiež z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemôžepožadovaťsplatenie celého dlhu jednorazovo, keďže pôvodný veriteľ preukázateľne nesplnil
predpoklad, ktorým je platné zosplatnenie pohľadávky. Následne takúto pohľadávku ani nemohol platne

postúpiť na žalobcu. Žalobca teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a domáhanie sa
žalovanej sumy.

4. Žalobca vo vyjadrení z 1.8.2025 uviedol, že na základe Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk
a poskytovaní ďalších služieb k tomuto účtu zo dňa 15.05.2007, bol žalovanému vedený bežný účet

v rámci balíka služieb, ktorého súčasťou bola aj možnosť využívať na platby prostriedky banky, t.j.
povolené prečerpanie v Zmysle Obchodných podmienok balíkov služieb Tatra banky, a. s. – pre fyzické
osoby – k bežným účtom v Sk (ďalej aj „VOP“). Žalovanému bol poskytnutý balík TatraDynamicTB.
V zmysle časti III, bod 1 Povolené prečerpanie, bod 4 písm. a) VOP: Minimálna a maximálna výška
úverového rámca závisí od balíka služieb: a) v prípade balíkov služieb TatraClassicTB, TatraDynamicTB

minimálna výška úverového rámca je 5.000,- Sk a maximálna výška úverového rámca je 50.000,-
Sk. Žalovanému bol poskytnutý úverový rámec do výšky 1.000,- eur. Žalovaný tak mohol, v prípade
ak nedisponoval dostatkom vlastných prostriedkov, použiť na platbu prostriedky banky a ísť tak so
stavom účtu do mínusu do sumy 1000,- eur. V prejednávanom prípade bol stav účtu žalovaného ku
dňu 18.05.2022 kladný. Zostatok na účte žalovaného v závere dňa 18.05.2022 predstavoval sumu

146,46 eur. Žalovaný následne dňa 19.05.2022 uskutočnil platbu v sume 400,- eur. Nakoľko disponoval
vlastnými prostriedkami len vo výške 146,46 eur čerpal z prostriedkov banky sumu 253,54 eur. Stav účtu
žalovaného ku dňu 19.05.2022 bol teda -253,54 eur. Na účte žalovaného boli následne (od 20.05.2022 )
obraty, z ktorých suma 6.229,35 eur predstavuje vklady/prijaté platby na účet (platby označené v
piatom stĺpci písmenom „C“), suma 6.934,86 eur predstavuje čerpanie z úverového rámca (výbery,

odchádzajúce platby, splátky, úroky a poplatky úverov hradené z prostriedkov účtu), suma 102,42 eur
úroky a suma 15,- eur poplatky. Celkovo žalovaný čerpal z prostriedkov povoleného prečerpania sumu
vo výške 7.188,40 eur, žalovanému bol vyúčtovaný úrok vo výške 102,42 eur (v tabuľke označené ako
„Úroky XXXXXXXXXX“) a poplatky vo výške 15,- eur. Žalovanému bol vyúčtovaný 1x poplatok vo výške
15,- eur za upomienku zaslanú písomne. Žalovaný uhradil sumu vo výške 6.229,35 eur, z ktorej bola

na istinu započítaná suma 6.156,45 eur, na úrok suma vo výške 72,90 eur. Žalovaná suma predstavuje
výsledný debet na účte žalovaného vo výške 1.076,47 eur a v zmysle započítania úhrad pozostáva
z istiny: 1.031,95 eur, úroku: 29,52 eur a poplatku 15,- eur. V prípade povoleného prečerpania sa
dlžník dostáva do omeškania keď prekročí úverový rámec a dostane sa do nepovoleného prečerpania.
V prejednávanom prípade sa nejedná o splátkový úver. Žalovaný nebol povinný vykonávať žiadnu

pravidelnú mesačnú splátku preto v tomto prípade nie je možné uplatniť ustanovenia §565 Občianskeho
zákonníka a ani ustanovenie §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú na plnenie v
splátkach. K prekročeniu úverového rámca došlo dňa 17.10.2022, keď sa stav účtu žalovaného dostal
do mínusu viac ako 1000,- eur. Výzvou zo dňa 09.07.2024, bol žalovaný upozornený na nepovolenéprečerpanie na účte a vyzvaný k jeho úhrade v lehote 7 dní. Výzva bola v zmysle potvrdenia Slovenskej
pošty, a.s. žalovanému doručená dňa 11.07.2024. K splatnosti pohľadávky došlo v súlade s ustanovením
§563 Občianskeho zákonníka uplynutím lehoty 7 dní, ktorá bola žalovanému uložená výzvou zo dňa

09.07.2024, teda dňa 17.07.2024. V tejto výzve bol žalovaný zároveň písomne upozornený na možnosť
postúpenia pohľadávky tretej osobe. Nakoľko bol žalovaný v čase postúpenia pohľadávky aj napriek
písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, tak zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k
porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

5. Po vznesení námietky miestnej príslušnosti žalovanou v podaní zo dňa 6.3.2025 k postúpeniu spisu
tunajšiemu súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Platobnou históriou žalovaného
k účtu č. XXXXXXXXXX, Výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX, Oznámením o postúpení pohľadávky

z 24.10.2024, Oznámením žalobcu z 28.10.2024, Pokusom o zmier z 28.10.2024, Listom žalobcu
z 28.10.2024, Podacím hárkom o zaslaní podania s pokusom o zmier a oznámením o postúpení,
Oznámením z 5.2.2024, Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok z 21.10.2024 a Dohodami
o plnomocenstve, Prílohou k zmluve o postúpení z 21.10.2024, Zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby
v SK z 15.5.2007, Výpoveďou zo zmluvy o účte z 9.7.2024, Odpisom podacieho hárku a sledovanie

zásielok Slovenskej pošty ohľadne zásielky RG274691326SK, Všeobecnými obchodnými podmienkami
Tatra banky a.s. účinnými od 15.2.2004, Cenníkom služieb, Námietkou miestnej príslušnosti žalovanej
z 6.3.2025 a Odporom žalovanej z 6.3.2025, Vyjadrením žalobcu z 1.8.2025 s prílohou – obchodnými
podmienkamibalíkovslužiebTatrabankya.s.prefyzickéosobykbežnýmúčtomvSK,platnýod1.9.2006
a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 15.5.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. ako banka a žalovaná ako
klient zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk (ďalej „zmluva“), ktorej predmetom bola novácia
zmluvy o bežnom účte zo dňa 20.6.2006 v zmysle zvoleného balíka služieb – TatraDynamic (čl. I, II.).
V čl. VIII. zmluvy bolo zakomponované poskytnutie povoleného prečerpania účtu v zmysle Obchodných

podmienok balíkov služieb (ďalej OP).

8. Podľa čl. XII Záverečných ustanovení zmluvy, napísaných drobným takmer nečitateľným písmom,
klient berie na vedomie a súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov,
Úrokovými sadzbami a Obchodnými podmienkami balíkov služieb, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť

zmluvy.

9. Podľa predložených Obchodných podmienok balíkov služieb Tatra banky, a. s. - pre fyzické osoby –
k bežným účtom v Sk účinných od 1.9.2006 (ďalej len „Obchodné podmienky“) č. III, bod 1.1. Povolené
prečerpanie poskytne banka k bežným účtom v Sk v rámci balíkov služieb TatraPremiumTB, resp.

TatraDynamicTB, resp. TatraAcademyTB, resp. TatraClassicTB

10.Podľačl.IIIbod1.2.Obchodnýchpodmienokpredpokladompreposkytnutiepovolenéhoprečerpania
na bežnom účte klienta je schválenie celkového úverového rámca bankou (ďalej aj „veriteľom“).

11. Podľa čl. III bod 1. 3. Obchodných podmienok na poskytnutie povoleného prečerpania musia byť
splnené najmä tieto podmienky:
a) Účet je zahrnutý v balíku služieb, ktorý obsahuje produkt povolené prečerpanie.
b) Účet existuje minimálne 6 ucelených kalendárnych mesiacov (v prípade balíka služieb
TatraAcademyTB minimálne 3 ucelené mesiace).

c) Hodnota priemerného zostatku na účtoch za obdobie max. 12 ucelených kalendárnych mesiacov musí
dosahovať aspoň bankou stanovenú minimálnu hodnotu.
d) K účtu nesmie byť poskytnutý iný typ kontokorentného úveru.
e) Dlžník
– nemá poskytnutý na inom bežnom účte tento typ povoleného prečerpania;

– nemá voči veriteľovi ani tretej osobe žiadne nesplatené záväzky, v dôsledku ktorých by mohla byť
ohrozená schopnosť dlžníka splatiť celkovú
pohľadávku veriteľa;– nie je v žiadnom súdnom konaní, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená schopnosť dlžníka splatiť
celkovú pohľadávku veriteľa;
– nie je v takom neplnení alebo porušení žiadnej zo zmlúv, v ktorých je jednou zo zmluvných strán alebo

ktorá je pre neho záväzná, ak by takéto
neplnenie alebo porušenie mohlo ohroziť schopnosť dlžníka splatiť celkovú pohľadávku veriteľa;
f) Vek dlžníka je minimálne 18 rokov/ Dlžník musí byť plnoletý.
g) Voči dlžníkovi nevymáha tretia osoba pohľadávku, v dôsledku čoho by mohla
byť ohrozená schopnosť dlžníka splatiť celkovú pohľadávku veriteľa.

h) Voči majetku dlžníka nie je začaté exekučné konanie.
i) Neexistuje žiadna negatívna história o dlžníkovi a veriteľ nemá žiadne vážne dôvody povolené
prečerpanie dlžníkovi neposkytnúť .

12. Podľa čl. III pod 1.4. písm. a) Obchodných podmienok minimálna a maximálna výška úverového
rámca závisí od balíka služieb, v prípade balíkov služieb TatraClassic, TatraDynamic minimálna výška

úverového rámca je 5000,- Sk (165,97 eur), maximálna výška úverového rámca je 50.000,- Sk (1 659,70
eur).

13.Podľačl.IIIbod1.6Obchodnýchpodmienokveriteľurčívýškucelkovéhoúverovéhorámcanajneskôr
6 týždňov od splnenia podmienok pre poskytnutie povoleného prečerpania, na základe hodnotiaceho

modelu definovaného v zmysle interných pravidiel stanovených veriteľom.

14. Podľa predloženého výpisu z bežného účtu žalovanej č. 2613035299 v sledovanom období od
1.1.2021 do 22.11.2024, na konci tohto obdobia predstavoval účtovný zostatok na účte sumu – 1012,75
eur.

15. Pôvodný veriteľ Tatra banka, a.s. v Oznámení o postúpení pohľadávky z 24.10.2024 oznámil
žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 bola postúpená žalobcovi
pohľadávka v sume 1076,47 eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX.

16. Žalobca listom z 28.10.2024 oznámil žalovanej, že pristupuje k vymáhaniu pohľadávky. V Pokuse
o zmier z 28.10.2024 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu v celkovej sume 1257,63 eur, z ktorého
istina činí 1076,47 eur. Podľa predloženého podacieho hárku listiny „pokus o zmier a oznámenie
o postúpení“ žalobca odovzdal na poštovú prepravu dňa 29.10.2024.

17. Podľa Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok z 21.10.2024 uzavretej medzi Tatra banka, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom a Prílohy k tejto zmluve, došlo k postúpeniu pohľadávky voči
žalovanej, ktorá je predmetom tohto sporu z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Pohľadávka
žalobcu je bližšie špecifikovaná v Prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok medzi Tatra banka a
žalobcom zo dňa 21.10.2024. V prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok je identifikovaná pohľadávka

žalobcu voči žalovanej zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, kde žalovaná je označená menom a priezviskom,
rodným číslom, je uvedená jej adresa, výška istiny 1076,47 eur.

18. Výpoveďou zmluvy o účte z 9.7.2024 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie
sumy nepovoleného prečerpania v sume 1076,47 eur, ktoré vzniklo 17.10.2022. Zároveň upozorňuje

žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Listina bola na poštovú prepravu
odovzdaná dňa 9.7.2024 a podľa listiny Sledovanie zásielok- Slovenská pošta, doručená dňa 11.7.2024.

19. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe
v celom rozsahu, ide o nárok právneho predchodcu žalobcu. Na základe zmluvy o bežnom účte bola

poskytnutá žalovanej možnosť, aby v prípade, ak nedisponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami
na svojom účte, čerpala aj peňažné prostriedky právneho predchodcu s tým, že limit na prečerpanie
bol povolený na sumu 1000 eur. Žalovaná sa dostala nad tento limit a čerpala viac ako jej bolo
umožnené v zmysle zmluvného vzťahu, ktorý s právnym predchodcom žalobcu uzavrela, bola zo strany
právnehopredchodcužalobcuupozornenánaporušenietejtopovinnostiavyzvaná,abysplatilapeňažné

prostriedky. Právny predchodca žalobcu vypovedal danú zmluvu, výpoveď bola doručená žalovanej a
následne bola pohľadávka postúpená na súčasného žalobcu, skutočnosti, ktoré neboli jasné pri podaní
návrhu na vydanie platobného rozkaz a boli vytýkané zo strany žalovanej, v jej odpore, boli odstránené
vo vyjadrení žalobcu.20. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že s podanou žalobou
v celom rozsahu nesúhlasí. Namietala nedostatok skutkových tvrdení, taktiež absenciu dôkazu o tom,

že by mala byť výpoveď, ktorou argumentuje žalobca doručená priamo žalovanej. Civilný sporový
poriadok neumožňuje žalobcovi, akým je žalobca v tomto konaní, špecifikovať po podaní žaloby,
takýmto zásadným spôsobom uplatnenie pohľadávky teda doplňovať, že už podanú žalobu ďalšími
relevantnými, respektíve zásadnými skutočnosťami, ktoré majú za následok takzvané doplnenie žaloby,
respektíve zmenu žaloby, ktorá je zakázaná v zmysle Civilného sporového poriadku. Ani z tejto nemožno

vydedukovať, že by bol platne uzavretý takýto právny vzťah, keďže popri zmluve o bežnom účte neboli
podpísané a netvorili úplnú jednotu, všeobecné obchodné podmienky, na ktoré odkazuje vyjadrenie
žalobcu. S poukazom na rozhodovaciu prax vyšších súdov, v takýchto dokumentoch nemôže byť
zásadnýprávnyúkonrealizovaný,respektívežiadnejehopodmienkyokremnejakýchtechnických,alebo
nejakých úplne banálnych alebo málo významných úprav medzi stranami takejto zmluvy. Pokiaľ pôvodný
veriteľ chcel uzatvoriť zmluvu o povolenom prečerpaní, to nie je možné urobiť na základe nejakého bodu

vo všeobecných obchodných podmienkach.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 702 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

23. Podľa §710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

27. Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

28. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

29. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

30. Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.31. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr

v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b)ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c)postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných

prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný
o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

32. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

33. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

34. Ako vyplýva z § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

35. V zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov
2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

36. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

37. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 2.4.2010
(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.38. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe

spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Ak ide o
prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky,

c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo
úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových
produktov.

39. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 15.5.2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom

znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

40. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

42. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

43. V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

44. Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

45. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

46. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

47. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

48. Podľa 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.49. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

50. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

52. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení

53. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky na
žalobcu (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je
veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere

podľa osobitného predpisu,87aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

54. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

55. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo stranydodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

56. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny
vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

57. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi záväzkového vzťahu je teda spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať

za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

58. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom
a žalovanou bola uzatvorená dňa 15.5.2007 zmluva o bežnom účte fyzickej osoby, ktorej predmetom
bola novácia zmluvy o bežnom účte zo dňa 20.6.2006 v zmysle zvoleného balíka služieb – TatraDynamic

(čl. I, II.). Bolo tie preukázané, že do čl. VIII. tejto zmluvného formulára bola zakomponovaná možnosť
poskytnutia povoleného prečerpania účtu v zmysle Obchodných podmienok balíkov služieb (Obchodné
podmienky).

59. Predmetom konania je v prejednávanej veci nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy

1076,47 eur s príslušenstvom, ktorá suma podľa žalobcu predstavuje neuhradené čerpané prostriedky
banky (istinu), pričom v zmysle žaloby malo ísť o pohľadávku banky, ktorú si žalovaná neplnila riadne
a včas na základe vyššie uvedenej zmluvy, preto pôvodný veriteľ zmluvu vypovedal. V špecifikácii
žalovanej sumy následne žalobca uviedol, že žalovanej bol v súlade s obchodnými podmienkami
poskytnutý balík služieb a v rámci neho aj povolené prečerpanie na bežnom účte s úverovým rámcom

1000,- eur. Nakoľko žalovaná mala prekročiť úverový rámec, čím sa dostala do omeškania a do
nepovoleného prečerpania. Žalovaná suma tak predstavuje výsledný debet na účte žalovanej.

60. Základom nároku žalobcu na peňažné plnenie voči žalovanej by tak v zmysle vyššie uvedeného
mala byť zmluva o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto

účtu, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 15.5.2007, predmetom ktorej
bola novácia zmluvy o bežnom účte zo dňa 20.6.2006, v zmysle zvoleného balíka služieb TatraDynamic
(článok II.), keď žalobca v žalobe tvrdil, že súčasťou balíka služieb TatraDynamic je aj poskytnutie
povoleného prečerpania k bežnému účtu, pričom žalovanej bolo k bežnému účtu poskytnuté povolené
prečerpanie s rámcom vo výške 1 000,00 eur. Podľa tejto zmluvy poskytnutie povoleného prečerpania

na predmetnom účte sa riadi Obchodnými podmienkami balíkov služieb (článok VIII.), ktoré sú aj spolu
so všeobecnými obchodnými podmienkami a ďalšími listinami súčasťou tejto zmluvy (článok XII. bod
3). Po preskúmaní zmluvy o bežnom účte súd dospel k záveru, že žalobca uvedené tvrdenie súdu
nepreukázal, nakoľko iba samotnú zmluvu o bežnom účte nemožno bez ďalšieho považovať za zmluvu
o poskytnutí kontokorentného úveru pre fyzické osoby v zmysle čl. III bod 1. bod 4. písm. a) Obchodných

podmienok ani za schválenie celkového úverového rámca bankou v zmysle čl. III. bod 2. Obchodných
podmienok, ktoré je predpokladom pre poskytnutie povoleného prečerpania na bežnom účte klienta,
keďže na poskytnutie povoleného prečerpania s minimálnou výškou úverového rámca 165,96 eur
(5.000,- Sk) a maximálnou výškou úverového rámca 1 659,70 eur (50.000,- Sk) v prípade balíka služieb
TatraDynamic musia byť splnené minimálne podmienky špecifikované v čl. III. bod 3. Obchodných

podmienok, ktorých splnenie však vylučuje, aby celkový úverový rámec mohol byť bankou schválený
už v deň uzatvorenia zmluvy o bežnom účte (napr. účet existuje minimálne 6 ucelených kalendárnych
mesiacov, hodnota priemerného zostatku na účte za obdobie max. 12 ucelených kalendárnych mesiacov
musí dosahovať aspoň bankou stanovenú minimálnu hodnotu). Schválenie celkového úverového rámcav deň uzatvorenia zmluvy o bežnom účte vylučuje aj čl. III. bod 6. Obchodných podmienok balíkov
služieb,vzmyslektoréhoveriteľurčívýškucelkovéhoúverovéhorámcanajskôrdo6týždňovodsplnenia
podmienok pre poskytnutie povoleného prečerpania, na základe hodnotiaceho modelu definovaného v

zmysle interných pravidiel stanovených veriteľom.

61. Žalobca však súdu okrem zmluvy o bežnom účte nepredložil žiadnu inú zmluvu a dokonca ani žiadnu
listinu preukazujúcu jeho tvrdenie o poskytnutí povoleného prečerpania k bežnému účtu s úverovým
rámcom 1.000,- eur. V danom prípade tak súd nemal za preukázané uzatvorenie zmluvy o poskytnutí

kontokorentného úveru (t. j. zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v písomnej forme, t. j. žalobca o tom
nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, nakoľko len samotné čerpanie finančných prostriedkov formou
kontokorentného úveru, ktorý žalovanej umožnil čerpať z bežného účtu finančné prostriedky aj vtedy,
ak na účte nemá dostatočnú hotovosť, nemožno bez ďalšieho považovať za platné uzatvorenie takejto
zmluvy, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu.

62. Súd zdôrazňuje, že zmluva o povolenom prečerpaní a spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch a musí mať predpísanú písomnú formu, pričom žalobca danú skutočnosť,
t.j. písomné dojednanie takejto zmluvy nepreukázal. Súd teda nemal za preukázané ani dojednanie
podstatnýchnáležitostíúverovejzmluvy,výškuúveru-povolenéhoprečerpania,výškuzmluvnéhoúroku,
výšku poplatkov a podobne. Neexistuje teda určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu

- oferty a jeho písomného prijatia – akceptácie žalovanou) v písomnej forme. Žalobca nepredložil súdu
takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti
boli zrejmé (v danej súvislosti porovnaj napríklad závery vyslovené v obdobných veciach v rozhodnutí
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11.03.2014, tiež v rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 6Co/54/2018 z 29. 01. 2019).

63. Naviac je potrebné dodať, že v danom prípade zároveň v čl. XII. Záverečné ustanovenia zmluvy, v
bode 3 zmluvy je drobným písmom uvedená netransparentná inkorporačná doložka. O netransparentnú
inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky
predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

64. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie

zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

65. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v čl. XII., bod 3 zmluvy) v danom
prípade nemohla privodiť viazanosť Obchodných podmienok balíkov a služieb (ale ani Všeobecných
obchodných podmienok, Sadzobníka poplatkov a ďalších dokumentov), ktoré sa prostredníctvom nej

mali stať súčasťami zmluvy a na základe ktorých malo byť žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie
na bežnom účte (čl. VII. zmluvy).

66. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých dokumentoch, sa v prípade

neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

67. Nedodržanie formy právneho úkonu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, pričom v prípade
nedodržania zákonom ustanovenej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť. Preto s poukazom na
uvedené súd zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania vyhodnotil s poukazom na § 4 ods. 1 zákona

č. 258/2001 Z. z. ako aj s poukazom na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú.

68. V súhrne súd zdôrazňuje, že aj keď v zmluve o bežnom účte bolo uvedené poskytnutie povoleného
prečerpania (čl. VIII), nevyplýva z nej dohoda zmluvných strán o povolení prečerpania prostriedkov vkonkrétnej výške s konkrétnym úrokom, iba možnosť poskytnutia povoleného prečerpania na základe
rozhodnutia banky po tom, čo klient splní kritériá banky stanovené v Obchodných podmienkach. V
zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná a v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ nemôže požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak teda právny predchodca
žalobcu umožnil žalovanej čerpať peňažné prostriedky z bežného účtu bez schváleného povoleného
prečerpania, resp. úverového limitu (iné v konaní žalobcom nebolo preukázané), plnil bez právneho
dôvodu a mohol by žiadať len vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka).

69. Žalobca ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom toho, že by si jeho právny predchodca
splnil informačné povinnosti (§ 18 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), ako nevyhnutný predpoklad pre
vznik nároku titulom tzv. prekročenia, čo je potrebné aplikovať na daný právny vzťah v súlade s § 25
ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného od 2.4.2010

70. Právnym následkom neplatnosti zmluvy tak mohol byť v danom prípade iba vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej. V konaní nebolo sporné, že celkovo žalovaná vyčerpala z bežného
účtu sumu vo výške 7.188,40 eur a uhradila k účtu spolu sumu 6229,35 eur. Preto bezdôvodné
obohatenie na strane na strane žalovanej vzniklo najviac vo výške 959,05 eur. Žiadne iné nároky
z neplatnej zmluvy žalobcovi nemohli na základe daného záväzkového vzťahu vzniknúť. Súd musel

v danom prípade prihliadnuť aj na premlčanie nároku v súlade s § 54a Občianskeho zákonníka. Keďže
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, platí, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri

roky (§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť
vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor obohatil. O vzniku bezdôvodného obohatenia
sa oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia

a o osobe obohateného. Ako vyplýva z platobnej histórie bežného účtu, právny predchodca žalobcu
umožnil žalovanej čerpať z účtu finančné prostriedky priebežne, naposledy dňa 14.10.2022, išlo o platbu
v sume 70,- eur, stav debetu sa zmenil na -1000 eur. Žalobcovi tak začala subjektívna premlčacia doba
plynúť najneskôr dňa 15. 10. 2022 (u predtým čerpaných úverových prostriedkov skôr), pretože právny
predchodca žalobcu ako bankový subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov musel vedieť, že

nedošlokplatnémuuzavretiuzmluvy,resp.minimálnebolojehopovinnosťoupoznaťadodržiavaťprávne
predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Subjektívna premlčacia doba tak uplynula najneskôr
dňom 15. 10. 2024. Keďže žalobca podal žalobu na Mestský súd Košice až dňa 31.1.2025, teda po
márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby, súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu
premlčania pohľadávky. Ak by aj neboli akceptované uvedené subjektívne kritéria pre začiatok plynutia

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, posledná položka na bežnom účte bola právnym predchodcom
žalobcu účtovaná dňa 16.1.2023, preto ak by mal byť až dátum 17.1.2023 rozhodujúci pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby, táto následne uplynula dňom 17.1.2025, takže k podaniu žaloby
by rovnako došlo po uplynutí premlčacej doby.

71. Aj v prípade, že by v danom prípade nešlo o neplatnú zmluvu, súd je toho názoru, že žalobca nemal
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby.

72. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, nakoľko uvedené namietala samotná
žalovaná, avšak súd je povinný skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj z úradnej moci (porovnaj

rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010).

73. V konaní sa žalobca ako postupník domáha voči žalovanej zaplatenia pohľadávky, ktorú mal
nadobudnúť od postupcu - banky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024.
Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky

na tretiu osobu, je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vzťahu k ustanoveniu § 524 OZ
právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a stanovuje zákonné podmienky platného
postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu, ktorá nie je bankou, pričom vyžaduje ich súčasné
splnenie a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následnénepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018,
sp. zn. 7Cdo/191/2021 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 9Cdo/162/2022 zo dňa 27.09.2023). Súdna prax
ustálila, že písomnú výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za

hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 OZ, t.j. aby
vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny účinok musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15. decembra 2020).

74. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021 (R6 /2022) „v sporovom súdnom

konaní súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia
podmienok podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje
veriteľa aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia“. Pri skúmaní aktívnej
vecnej legitimácie postupcu v spotrebiteľskom spore je potrebné prihliadať na skutočnosť, že nesplnenie
zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom

(viď rozsudky NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 alebo sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018 zverejnený v zbierke ako R 60/2018). Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada
súd v spore z úradnej povinnosti (ex offo), preto v spotrebiteľskom spore je žalobca (postupník) povinný
nielen tvrdiť, ale súčasne aj preukázať splnenie zákonných podmienok postúpenia spornej pohľadávky
za účelom posúdenia, či sporná pohľadávka bola na neho postúpená platne. Len samotné tvrdenie

splnenia zákonných podmienok postúpenia pohľadávky nie je postačujúce, pretože bez ich preukázania
nie je možné posúdiť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, na prípadnú absolútnu neplatnosť
ktorej musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ohľadne splnenia zákonných podmienok postúpenia
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v spotrebiteľskom spore tak žalobcu zaťažuje bremeno
tvrdenia a súčasne aj dôkazné bremeno, dôsledkom nesplnenia ktorých môže byť zamietnutie žaloby

z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (postupníka) v spore; pasivita žalovaného
(spotrebiteľa) v spore je preto z tohto dôvodu bez právneho významu (viď rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/16/2022 z 30. júna 2022).

75.NajvyššísúdSRvrozhodnutísp.zn.2Cdo/266/2020z31.03.2022definoval,že:„Zuvedenéhojetak

zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto
úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva,
že žalovaní sú pre prípad poručenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri
mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

Obsah ustanovenia § 92 ods.8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj
charaktervýzvyvzmysle§92ods.8zákonaobankách.RovnakouznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.
4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/2/2024

zo dňa 30. 05. 2024, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/42/2023 zo dňa
30. 04. 2024, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/24/2022 zo dňa 28. 06.
2023, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/36/2020 zo dňa 13. mája 2021
a 15CoCsp/23/2023 zo dňa 19. júla 2023).

76. Žalobca nepreukázal (a ani netvrdil), že by právny predchodca žalobcu žalovanej doručoval takúto
výlučnúasamostatnúkvalifikovanúvýzvu,vyhotovenúvzmysle§92ods.8vetaprvázákonaobankách.
Z obsahu výpovede zmluvy o účte zo dňa 9.7.2024 (č.l. 35) síce sekundárne vyplýva, že žalovaná
bola napriek predchádzajúcim výzvam neustále v nepovolenom prečerpaní, avšak primárne (aj podľa
označenia listu) je predmetom tejto listiny výpoveď zmluvy o účte, ktorý účet banka ruší v deň uplynutia

výpovednej doby, t.j. po uplynutí 2 mesiacov po doručení výpovede. Skrz spotrebiteľský charakter
dojednanej zmluvy tak nemožno prisvedčiť výpovedi zmluvy aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách. Žiadnu inú relevantnú výzvu svojho právneho predchodcu žalobca súdu nepredložil.

77. V Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR bolo pod č. R 38/2025 publikované

rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorého právna veta znie:
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažnéhozáväzku,pričomtoutovýzvounieje(nemôžebyť)výzvabankypodľaustanovenia§53ods.9Občianskehozákonníkaanioznámenieovyhláseníúveruzapredčasnesplatný.“(rozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025).
78.Súdužvyššieskonštatoval,žežalobcaneuniesolbremenotvrdeniaohľadneuplatnenéhonároku,ani

ohľadne existencie povoleného prečerpania, príp. prekročenia. Už samo o sebe spochybňuje možnosť
platného postúpenia nároku tak, ako to žalobca deklaroval, nakoľko súd považoval v danom právnom
vzťahu za možný iba vznik nároku na bezdôvodné obohatenie. Listom zo dňa zo dňa 9.7.2024 (výpoveď
zmluvy o účte) právny predchodca žalobcu síce upozornil žalovanú, že je v nepovolenom prečerpaní na
účte, vyzval ju na úhradu sumy nepovoleného prečerpania do 7 kalendárnych dní od vystavenia výzvy

a zároveň mu oznámil, že využíva svoje právo a vypovedá zmluvu o bežnom účte a tiež ho upozornil,
že v prípade pretrvávajúceho omeškania (viac ako 90 dní) môže postúpiť pohľadávku zúčtovanú do
nepovoleného prečerpania na tretiu osobu. Uvedený právny úkon právneho predchodcu žalobcu však
jednoznačne nenapĺňa charakter osobitnej výzvy banky tak, ako ju má na mysli najvyšší súd (R38/2025),
teda výzvou banky odlišnou od výzvy podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež
odlišnou od oznámenia o vyhlásení úveru za predčasne splatný. Žalobcom predložená výpoveď zo

zmluvy totiž nemôže v sebe kumulovať všetky tri osobitné výzvy do jedného úkonu banky, a to ani
v prípade, že pre daný typ úveru (kontokorent) nebolo potrebné postupovať v súlade s § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, s čím sa súd však v danom prípade nestotožňuje. Článok III. bod 1.8
totiž predpokladá pravidelné splátky úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov. S tvrdením žalobcu, že
žalovaný nebol povinný vykonávať žiadnu pravidelnú mesačnú splátku, nemožno súhlasiť. Bolo práve

na žalobcovi, aby preukázal tieto podmienky splácania povoleného prečerpania a jeho príslušenstva,
pričom ako súd uviedol vyššie, tento nepreukázal ani existenciu úverového rámca v konkrétnej tvrdenej
výške. Podstatným teda je, že aj v prípade, ak by súd považoval posudzovaný záväzo zo zmluvy
o povolenom prečerpaní za platný, existenciu a zaslanie osobitnej výzvy banky po zosplatnení úveru,
žalobca v konaní nepreukázal.

79. Skutočnosť, že je judikát R38/2025 aplikovateľný aj na úver formou povoleného prečerpania vyplýva
napríklad v obdobnej veci právneho predchodcu žalobcu z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 16CoCsp/19/2025 z 30. 10. 2025: „Okresný súd konštatoval, že Tatra banka a.s. dňa 09. 07.
2024listomoznačenýmakoVýpoveďzmluvyoúčteupozornilažalovaného,ženapriekpredchádzajúcim

výzvam je žalovaný k 04. 07. 2024 v nepovolenom prečerpaní na bankovom účte vedenom v F. E.
G.. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažného záväzku, žalobca bol povinný preukázať, že žalovaného banka pred samotnou výpoveďou
zo dňa 09.07.2024 vyzvala na úhradu platby, z dôvodu nepovoleného prečerpania. 15.2. Pokiaľ výpoveď

zo zmluvy zo dňa 09.07.2024 odkazuje na predošlé výzvy adresované žalovanému, potom nejde o taký
dôkaz,ktorýžalobca,nemoholvčaspredložiťvkonanínasúdeprvejinštancie,pretožetvrdí,žejeprávny
nástupca banky.“

80. Súd konštatuje, že žalovaná nebola (osobitnou výzvou) účinne vyzvaná bankou na zaplatenie

celej pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal zaslanie takejto osobitnej výzvy žalovanej v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách (v čase po zosplatnení a pred postúpením). V dôsledku uvedeného
pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt išlo o postúpenie v rozpore so zákonom
o bankách. V prejednávanej veci preto neboli splnené všetky zákonné podmienky pre postúpenie
predmetnej pohľadávky, čo zakladá dôvod neplatnosti tohto postúpenia podľa ust. § 39 Občianskeho

zákonníka. Uvedené je dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu v celom rozsahu pre nepreukázanie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

81. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä
na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo

45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem
spotrebiteľa“.

82. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z

ktoréhovyvodzuježalobouuplatnenýnárok,lebonepreukázalplatnépostúpeniepredmetnejpohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.83. Žalobca nepreukázal rozhodné skutočnosti ani tvrdené skutočnosti nedoplnil relevantnými dôkazmi.

84. Súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených,

pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v
spotrebiteľskej veci.

85. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

86. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

87. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

88. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko bola jeho žaloba zamietnutá.
Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov konania. V
plnom rozsahu tak bola v danej veci úspešná žalovaná, ktorá má nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom táto náhradu trov konania požadovala, preto jej súd náhradu trov
konania priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozhodnutia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.