Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 86P/161/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125213237
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia Stuhlmann – Podobová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125213237.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou Mgr. Júliou Stuhlmann-Podobovou, vo veci starostlivosti súdu o mal.

deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, deti
rodičov: matky D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. XXXX/X, I. J. a otca E. B., nar, XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, D., o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal znížiť výživné na maloleté deti z dôvodu, že je

nezamestnaný bez nároku na podporu v nezamestnanosti a nemá peniaze na platenie výživného po
100 eur mesačne na každé dieťa. Preto žiadal znížiť výživné na zákonné minimum.

2. Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.

3. Kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť s tým, že neexistujú objektívne dôvody na zníženie
výživného a existenčné problémy si otec zavinil sám.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s ich osobnými,
zárobkovými a majetkovými pomermi, obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 86P/26/2023
a zistil nasledovné:

5. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 86P/26/2023–31 zo dňa 25.09.2023 bola schválená
rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX

zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok
v bežných veciach budú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A.
B., nar. XX.XX.XXXX po 100 Eur mesačne a na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX po 100 Eur
tak, že výživné bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, od
právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2023. V tom čase bol otec
zamestnaný v spoločnosti L. D. H.. so zárobkom 895,91 eur - 975,16 eur mesačne. Matka pracovala
a dosahovala zárobok 392,82 Eur. Maloletá A. mala 7 rokov, navštevovala 2. ročník ZŠ. Maloletá C.

navštevovala materskú školu.

6. Podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne otec bol v období od 01.11.2023 – 30.04.2024 zamestnaný
v spoločnosti D. D. H. , kde dosahoval priemerný vymeriavací základ 1067,14 eur. Ako sám napojednávaní uviedol, pod uvedenou spoločnosťou pracoval v L. D., kde mal odpracovaných viac ako 6
rokov. Vo výpovedi doslova uviedol, že v práci si začal robiť, čo chcel. Práca mu liezla na nervy. Žiadal
o inú pozíciu, pretože dokola robil to isté. Vozil plášte vozíkom do lisovne a do sektorov. Chcel, aby ho

preložili na miešareň. Toto neurobili, odôvodňujúc to tým, že je stabilným a spoľahlivým zamestnancom,
a preto ho držali na jednej práci. Začal si preto robiť, čo chcel. Bez ospravedlnenia napr. neprišiel
do roboty a tak dostal výpoveď. Toho času je od 01.11.2025 vedený na ÚPSVaR ako uchádzač o
zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti a hľadá si prácu. Podľa správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.11.2025 nepoberá štátne sociálne dávky ani pomoc v hmotnej

núdzi. Okrem mal. A. a C. má vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne k dcére J. B., ktorá
má síce 19 rokov, ale ešte navštevuje školu. Otec býva naďalej v rodinnom dome, ktorý je v jeho
vlastníctve. Býva sám. Jeho súčasné náklady predstavujú: elektrika 60 eur, 310 hypotéka na dom, 300
eur výživné na 3 deti, smeti 50-55 eur na jednu osobu ročne. Mal. A. a C. sú prihlásené na trvalý pobyt
a pokiaľ obci nepredloží potvrdenie, že nebývajú v dome, musí zaplatiť aj za ne. Žije z toho, že pomáha
bývalej partnerke, matke J.. Od apríla má sľúbenú pracovnú zmluvu v kamenárstve. Od 17.06.2024 do

31.10.2024 a od 07.05.2025 do 31.10.2025 pracoval u M. N. O., kde dosiahol vymeriavací základ podľa
lustrácie v Sociálnej poisťovni za obdobie od 07/2024 do 10/2024 vo výške 383,59 eur a za obdobie od
5/2025 do 10/2025 vo výške 405,22 eur.

7. Z ponuky voľných pracovných miest v okrese Púchov, súvisiacich so vzdelaním a doterajšou praxou

menovaného, má Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti v databáze pracovné ponuky:
pomocný pracovník v sklade u zamestnávateľa LH Personal, s. r. o., Púchov, ktorý ponúka mesačnú
mzdu vo výške 866 eur v hrubom, pomocný robotník v sklade u zamestnávateľa AFRAN, s. r. o., Púchov,
ponúka mesačnú mzdu vo výške 932 eur v hrubom, pomocný robotník v sklade u zamestnávateľa LH
Peoples s.r.o., Púchov, ktorý ponúka mesačnú mzdu vo výške 932 eur v hrubom.

8. Maloletá A. navštevuje t.č. v 4. ročník ZŠ a maloletá C. je v 1. ročníku ZŠ. Matka je naďalej
zamestnaná v spoločnosti I. H. H. , kde dosiahla za obdobie 9/2024 – 08/2025 čistú priemernú mesačnú
mzdu 746,10 Eur vrátane daňového bonusu. Za 9/2025 zarobila 859,30 eur a za 10/2025 mala mzdu vo
výške 939,89 eur. S deťmi býva na F. G. H. v D., nájomné platí vo výške 399 eur mesačne.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.16. Otec navrhoval zníženie výživného na maloleté deti zo sumy 100 eur mesačne na zákonné minimum
odôvodňujúc návrh zmenou svojich príjmových pomerov, nedostatkom peňazí na plnenie vyživovacej
povinnosti.

17. Súd vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, porovnával pomery
účastníkov konania v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v septembri 2023 s pomermi
existujúcimi v čase aktuálneho rozhodovania o návrhu na zníženie výživného v súlade s § 78 ods. 1
Zákona o rodine.

18. Od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery u otca ako osoby povinnej platiť výživné, a to
tým, že dostal výpoveď od svojho zamestnávateľa D. D. H., kde dosahoval podľa lustrácie zo Sociálnej
poisťovne priemerný vymeriavací základ 1067,14 eur. Výpoveď bola daná z dôvodu porušovania
pracovnej disciplíny otca, čo sám potvrdil, keď uviedol, že si robil, čo chcel a bez ospravedlnenia
neprišiel do práce. Pracovný pomer skončil 30.04.2024. Následne po skončení pracovného pomeru

pracoval nepravidelne s oveľa nižším príjmom a od 01.11.2025 sa zaevidoval do evidencie uchádzačov
o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Otec nepoberá štátne sociálne dávky ani
pomoc v hmotnej núdzi.

19. Vo vzťahu k maloletým deťom súd ustálil, že na ich strane došlo k zásadnej zmene pomerov, pretože

tieto sú vekovo staršie , maloletá A. končí prvý stupeň základnej školy a maloletá C. nastúpila do
1. ročníka ZŠ, zatiaľ čo v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala materskú školu.
S nástupom mal. C. do školy je spojené podstatné zvýšenie výdavkov so zabezpečením školských
pomôcok, ako aj základnými existenčnými potrebami, t. j. strava, ošatenie, obuv. Pri poslednej úprave
výživného dňa 25.09.2023 otec dosahoval príjem 895,91 eur – 975,16 eur. Do skončenia pracovného

pomeru 30.04.2024 otec takýto príjem nepochybne mal, čo potvrdzuje lustrácia Sociálnej poisťovne,
zktorejmásúdpreukázanévymeriavaciezákladyotcapredskončenímpracovnéhopomeru30.04.2025.
Otec sa dobrovoľne , bez vážneho dôvodu, ba až ľahkovážne a nezodpovedne vzdal zamestnania, kde
dosahoval stabilný príjem, z ktorého bol schopný platiť výživné po 100 Eur mesačne na každé dieťa.
Nezodpovedné konanie otca, následkom ktorého bolo vzdanie sa príjmu zo zamestnania, z ktorého

bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, nemôže byť na úkor maloletých detí, ktoré sú odkázané na
výživu svojich rodičov. Konanie otca ako povinnej osoby bolo preto potrebné vyhodnotiť ako prevzatie
neprimeraného majetkového rizika zo strany otca detí, za ktoré nemôžu niesť zodpovednosť deti v
podobe zníženia výživného. Riadne a zodpovedné plnenie vyživovacej povinnosti predpokladá určitú
mieru zodpovednosti a to v každom období života povinnej osoby. Znamená to rozvážne disponovanie

s finančnými prostriedkami s perspektívou zabezpečenia dieťaťa do budúcna, aj pre prípad možných
nepriaznivých udalostí. Vzhľadom na situáciu na trhu práce je potrebné starostlivo zvážiť zotrvanie
v pracovnom pomere. Dôvod skončenia pracovného pomeru je pri posudzovaní výživného primárne
dôležitý. Dobrovoľné vzdanie sa stabilného príjmu zo zamestnania nemožno vyhodnotiť v neprospech
maloletých detí ako oprávnených osôb na výživné.

20. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného na výživné.
Záujemzákonodarcunatom,abyvrámcimajetkovýchvzťahovodôvodnenýchodpríslušnýchosobných,
rodinno-právnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov siaha až do tej miery,
že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť

pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie
sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním
znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a
majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť touto okolnosťou napr. zmena zamestnania,
na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného

dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp.
vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo
za následok rozviazanie pracovného pomeru. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s
určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej vyššej funkcii.
Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod je skutočnosť) je, že

súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. príjmu pred rozviazaním
pracovného pomeru.21. V prejednávanej veci sa jednalo o návrh na zníženie výživného, preto súd v konaní skúmal, či od
času posledného rozhodnutia o výške výživného na maloleté deti došlo k takej zmene pomerov, ktorá
by odôvodňovala stanovenie nižšieho než naposledy určeného výživného. Súd porovnával okolnosti, za

ktorých bol vyhlásený posledný rozsudok upravujúci výšku výživného s tými, ktoré aktuálne existujú ku
dňu vyhlásenia rozsudku a návrh otca detí na zníženie výživného zamietol. Od posledného rozhodnutia
totiž nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Rodičia musia svoje
správanie prispôsobiť tak, aby boli schopní zabezpečiť si riadne plnenie vyživovacej povinnosti. Otec
neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by súd videl dôvody pre zmenu výživného.

22. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimo sporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).