Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 41Ps/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209650
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:2125209650.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. E., D. F. E., toho času Geria s.r.o. – Liečebňa dlhodobo chorých, G. X, H.,
zastúpenej procesným opatrovníkom JUDr. Vladimírom Babčákom, zamestnancom Mestského súdu
Košice, na podnet Mesta Košice, Tr. F. X, C., v konaní o ustanovenie opatrovníka, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo veci samej o ustanovenie opatrovníka z a s t a v u j e.

II. Z a č í n akonanie o nariadenie neodkladného opatrenia.
III. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým dočasne ustanovuje za opatrovníka A. B., nar.
XX.X.XXXX, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.
zn. 37Ps/1/2010-86 zo dňa 2.4.2012 Mesto Košice, Tr. F. X, C., a to na účel získavania informácií o
jeho zdravotnom stave, udeľovanie súhlasu resp. nesúhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
rozhodovania o jeho umiestnení v zariadeniach zdravotnej starostlivosti a zariadeniach sociálnych

služieb.
IV. Navrhovateľovi ukladá povinnosť bezodkladne oznámiť súdu zmenu pomerov alebo odpadnutie
dôvodov, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.5.2024 Mesto Košice podalo podnet na Okresný súd Trnava v záujme ochrany práv osoby

pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, ktorým žiadalo, aby súd v konaní o ustanovenie opatrovníka
vykonal potrebnú lustráciu a ustanovil osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníka
s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu jej práv a právom chránených záujmov.

2. Svoj podnet Mesto Košice odôvodnilo tým, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony
toho času nemá súdom ustanoveného opatrovníka. Mesto C. tak postupovalo na základe podania

Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 22.12.2025, z ktorého vyplýva, že osoba pozbavená
spôsobilostinaprávneúkonyjeod19.12.2025hospitalizovanávUNLPKošice,pracoviskoII.Chirurgická
klinika, E. XX, C., pričom nesúhlasí s navrhovanou chirurgickou liečbou, a teda je plánované jej
prepustenie, čo však bez súhlasu opatrovníka nie je možné realizovať.

3. Vec bola tunajšiemu súdu z Okresného súdu Trnava postúpená dňa 15.1.2026.

4. Súd z predmetného spisu vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 41Ps/1/2026, ako
aj z pripojených spisov Okresného súdu Trnava sp.zn. 13Ps/12/2023, sp.zn. 31Ps/5/2018, sp.zn.
37P/6/2013 a sp.zn. 37Ps/1/2010, ako aj z lustrácie osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony
v Registri obyvateľov SR zistil nasledovné:5. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 37Ps/1/2010 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp.zn. 37Ps/1/2010-86 zo dňa 2.4.2012 súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony A. B., nar.
XX.X.XXXX a ustanovil I. B., nar. X.X.XXXX, jeho matku, za jeho opatrovníčku,.

6. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 37P/6/2013 súd zistil, že osoba pozbavená spôsobilosti
na právne úkony sa od 17.2.2011 zdržuje na neznámom mieste a od 23.4.2012 je vedená ako
nezvestná osoba, pričom posledná informácia o opatrovancovi je približne z januára 2013, kedy bola táto
kontrolovaná políciou v Nemecku. Zo spisu tiež vyplýva, že dôchodok bol osobe pozbavenej spôsobilosti
na právne úkony pozastavený Sociálnou poisťovňou dňa 22.1.2013.

7. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 37P/6/2013 súd tiež zistil, že rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp.zn. 37P/6/2013-24 zo dňa 22.4.2013 súd ustanovil za opatrovníka osobe pozbavenej
spôsobilosti na právne úkony C. B., nar. X.X.XXXX, jeho otca.
8. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 31Ps/5/2018 súd zistil, že súdom ustanovený opatrovník C.
B., nar. X.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom brat osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony
v podaní zo dňa 17.7.2018 uviedol, že o bratovi nemá žiadne správy od roku 2012. J. B., nar. X.X.XXXX

v predmetnom podaní tiež uviedol, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka bratovi, o ktorom nemá
žiadne informácie, nevie kde sa nachádza, nahlásil si pobyt v Kolíne nad Rýnom, nie je mu vyplácaný ani
dôchodok, keďže sa nenachádza na území SR, s tým, že nepozná nikoho, kto by bol schopný a ochotný
vykonávať funkciu opatrovníka, nakoľko aj sestra je čiastočne invalidná.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 23.1.2019 nachádzajúcej sa v spise
31Ps/5/2018 súd zistil, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony nepoberá žiadne dávky
od roku 2004. Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 24.1.2019 súd zistil, že osoba
pozbavená spôsobilosti na právne úkony bol poistencom VšZP do 30.6.1996. Zo správy Dôvera
zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 30.1.2019 vyplýva, že posledná vykázaná zdravotná starostlivosť

osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony bola uhradená dňa 20.3.2012.

10. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 13Ps/12/2013 súd zistil, že uznesením sp.zn. 13Ps/12/2013
zo dňa 19.12.2023 súd začal konanie o ustanovenie opatrovníka neodkladným opatrením na základe
podnetu Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Štokholme na účel podania žiadosti o vydanie

osvedčenie o štátnom občianstve SR a žiadosti o vydanie cestovného pasu, a to do doby schválenia
žiadosti o vydanie cestovného pasu pre opatrovanca.

11. Súd šetrením v UNLP Košice dňa 27.1.2026 zistil, že pozbavený nesúhlasí s liečbou a nemá
súdom ustanoveného opatrovníka, aktuálne sa nachádza v liečebni dlhodobo chorých v Trebišove, kde

však môže ostať iba do 3.2.2026, následne nebude možné jeho situáciu riešiť, vzhľadom na absenciu
zákonného zástupcu.

12. Súd na základe horeuvedených vykonaných lustrácií zistil, že pozbavený sa dlhodobo nezdržiaval
na území Slovenskej republiky, pričom jeho obvyklým pobytom je mesto Kolín nad Rýnom v Nemecku,

tak ako to vyplýva z Registra obyvateľov SR, nakoľko z trvalého pobytu na ul. Šafárikova 10 v Trnave
bol odhlásený dňa 4.2.2011. Opatrovník taktiež nebol poistencom zdravotnej poisťovne na Slovensku,
nepoberal žiadne sociálne ani iné dávky.

13. Podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a

procesnom vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych
a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území
Slovenskej republiky. Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí
len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu
obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na
konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

15. Podľa čl. 11 ods. 1 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

16. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.17. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

18. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

19. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

20. Ako bolo konštatované vyššie, nakoľko nie je preukázané, že by bola naplnená požiadavka
obvyklého pobytu osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony na území Slovenskej republiky, súd
dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie v tejto veci. Z uvedeného
dôvodu súd konanie vo veci samej o ustanovenie opatrovníka v súlade s § 9 CMP v I. výroku tohto

uznesenia zastavil.

21. Podľa § 23 ods. 1 a 2 CMP konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje inak, možno
začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

22. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

25. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

26. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

27. Podľa ust. § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

28. Podľa ust. § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

29. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

30. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku /
ďalej iba CMP / každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi
záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi
vyjadrené a chránené.

31. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

32. Podľa ust. § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.33. Podľa ust. § 274 ods. 2 CMP v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah
opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

34. Podľa ust. § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a
dbá na pokyny súdu.

35. Podľa ust. § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len
„Občianskeho zákonníka“), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo

zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie
je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

36. Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

37. Podľa ust. § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony,
konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

38. Podľa ust. § 27 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého
súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony

súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1).

39. Podľa ust. § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok
tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

40. Podľa § 29 Občianskeho zákonníka súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je
známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých

podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

41. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone
samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone
samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

42. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy
na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu.

43. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,

rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, nie len faktických pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a boli vážnejšie
pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je
príčinou, že súd môže rozhodnúť, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by

musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či, a kedy je takáto potreba daná, je
ponechaná na úvahu súdu.

44. Rozhodovanie o osobnom stave posudzovanej osoby, a zároveň určenie osoby opatrovníka nie je v
zásademožnéneodkladnýmopatrenímbezrozsiahlehodokazovania,príznačnéhopredanýtypkonania

a bez následného náležitého vyhodnotenia a zistenia skutkového stavu. Preskúmaním doručeného
podnetu Mesta Košice však súd dospel k záveru, že predmetný podnet na ustanovenie opatrovníka
je dôvodný. Súd má za to, že v danom prípade vzhľadom na zistené skutočnosti vec neznesenie
odklad, pričom sú dostatočne zistené a osvedčené skutočnosti, na to, aby mohol aspoň v nevyhnutnom
rozsahuvdanejvecizasiahnuťformouneodkladnéhoopatrenia.Súdmusívprvomradesledovaťzáujem

dotknutej osoby. Po oboznámení sa z obsahom návrhu, vyššie uvedenými súvisiacimi spismi a ich
prílohamijezrejmé,žeosobapozbavenáspôsobilostinaprávneúkonysaocitlavkritickejsituácii,vktorej
je ohrozený jej život i zdravie, pričom bez zákonného zástupcu nie je možné danú urgentnú situáciu
riešiť. Osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony sa po dlhoročnom pobyte v zahraničí aktuálnenachádza na Slovensku ako bezdomovec, pričom súdu nie je zrejmé kedy, za akých okolností a z akých
dôvodov sa ocitol v Košiciach (resp. toho času prechodne v Trebišove). Osoba pozbavená spôsobilosti
na právne úkony nie je schopná zabezpečiť si potrebnú zdravotnú starostlivosť, je v zhoršujúcom

sa zdravotnom stave, zdržiava sa na ulici a rodinní príslušníci odmietajú prevziať funkciu zákonného
zástupcu. Taktiež po jej prepustení bude potrebné zabezpečiť jej potrebnú starostlivosť. Ustanovenie
zákonného zástupcu, ktorý by mu túto starostlivosť zabezpečoval a vykonával nad opatrovancom
dohľad, považuje súd za nevyhnutné, preto rozhodol neodkladným opatrením aj bez návrhu, a to v
súlade s ust. § 361 CMP, podľa ktorého súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje

verejný záujem, a tiež v súlade s ust. § 360 ods. 1 CMP, podľa ktorého neodkladné opatrenie možno
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. V danom prípade konanie
o ustanovení opatrovníka je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 29 OZ súd ustanovuje
opatrovníka osobám, ktorých pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu ich záujmov alebo ak
si to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok iné závažné dôvody, ktoré vedú k ochrane
záujmov fyzických osôb ustanovením opatrovníka, posúdi na základe konkrétnych okolností prípadu

súd. Súd preto analogicky poukazom na ustanovenie § 29 v spojení s čl. 2 a 3 CMP ustanovil osobe
pozbavenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníka na účel získavania informácií o jej zdravotnom
stave, udeľovanie súhlasu resp. nesúhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o jej
umiestnení v zariadeniach zdravotnej starostlivosti a zariadeniach sociálnych služieb, nakoľko vzhľadom
na okolnosti je potrebné prostredníctvom opatrovníka vykonať právne úkony, ktoré neznesú odklad a sú

nevyhnutné pre ochranu jej práv a právom chránených záujmov.

45. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v
príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že
medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo

inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere, povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka
je tak ponímané osobnejšie, a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za
predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená fyzická osoba
blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva
a jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto funkcie

súhlasí, čím bude naplnený účel funkcie opatrovníka. V prejednávanom prípade však nikto z príbuzných
s ustanovením za opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony už v minulosti nesúhlasil,
a to práve z dôvodu absencie bližších osobných, citových a emočných väzieb medzi príbuznými.

46. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať v zásade len výnimočný charakter, a to až

v prípade, ak žiada fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať
alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady. Pri ustanovení právnickej osoby do tejto funkcie
ide o tzv. verejného opatrovníka, ktorý vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich pracovníkov
na základe rozhodnutia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení.
Rozhodnutie, ktorým je jednotlivec pozbavený, resp. v súčasnosti obmedzený spôsobilosti na právne

úkony predstavuje obmedzenie jeho základných práv garantovaných v Listine základných práv a slobôd.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je teda vždy rozhodnutím štátu, ktorým štát vstupuje do
autonómneho priestoru jednotlivca, pričom je to práve štát, ktorý nesie plnú zodpovednosť za to, že
za trvania tohto obmedzenia sa žiadnym spôsobom nezhorší postavenie jednotlivca. Z uvedeného
možno vyvodiť, že je to štát, ktorý nesie primárnu povinnosť vykonávať opatrovníctvo osoby pozbavenej

spôsobilosti na právne úkony tam, kde nie je možné nájsť vhodnú osobu z okruhu príbuzných
opatrovanca, či ďalších súkromných osôb, ktoré by boli ochotné dobrovoľne túto funkciu prevziať a s
náležitosťou starostlivosťou ju vykonávať. Ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 2 ods. 1, prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstavuje subsidiárnu možnosť
ustanoviť obec za tzv. verejného opatrovníka osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak

neexistuje iná osoba, ktorá by spĺňala podmienky na ustanovenie opatrovníka. Sám zákonodarca zvolil
obec, vychádzajú z toho, že medzi obcou a jej obyvateľom existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa
starostlivosť o potreby obyvateľov obce. Súd vychádzal z toho, že ,,orgánom miestnej správy” je obec,
ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva ako ,,organizačnú súčasť štátu“. Úlohou obcí je okrem iného
starostlivosť o potreby jej obyvateľov v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,

ktorá môže poskytovať podpornú sociálnu službu spočívajúcu v pomoci pri zabezpečení opatrovníckych
práv a povinností (§ 12 ods. 1 písm. e) bod 2, § 55 a § 80 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o
sociálnych službách). Uvedené úlohy, ktoré sú zákonom zverené mestám a obciam možno svojoupovahou považovať za blízke povinnostiam vyplývajúcim z funkcie opatrovníka osoby obmedzenej
spôsobilosti na právne úkony.

47. Súd pri rozhodovaní o konkrétnom verejnom opatrovníkovi zvolil ako kritérium skutočnosť, že Mesto
Košice riešilo situáciu osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, pričom táto sa nachádzala
v nemocnici a práve z dôvodu absencie zákonného zástupcu jej nemohol byť vykonaný chirurgický
zákrok a v danej situácii nebolo možné postupovať inak, než ju preložiť do zariadenia, ktoré bolo ochotné
ju prijať. V prípade existencie zákonného zástupcu bude s najväčšou pravdepodobnosťou udelený

súhlas na uskutočnenie potrebného zákroku, resp. na umiestnenie osoby pozbavenej spôsobilosti
na právne úkony v príslušnom sociálnom zariadení. V danom prípade sa jedná o veľmi špecifickú
situáciu a pre krátkosť času nie je možné zisťovať ďalšie možnosti, keď z príslušného zariadenia
v H. bude osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony prepustená dňa 3.2.2026 a ocitne sa
na ulici bez zákonného zástupcu neschopná obstarať si záležitosti dennej potreby, čo rozhodne nie
je v jej záujme. Za takýchto okolností si Mesto Košice môže plniť funkciu opatrovníka, nakoľko má

reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade so záujmami opatrovanca. Ustanovenie
Mesta Košice ako opatrovníka nesvojprávneho je teda voľbou najvhodnejšej alternatívy aj z hľadiska
teritoriálnej blízkosti a prístupu v súvislosti so zabezpečením ochrany záujmov opatrovanca. Podľa
zásad doterajšej súdnej praxe, pre ustanovenie za opatrovníka nie je rozhodujúca okolnosť, či v
tomto zariadení sú vytvorené všetky organizačné predpoklady na výkon funkcie opatrovníka a či orgán

štátnej alebo miestnej správy má pre to vytvorené podmienky. Súd má za to, že organizačnú štruktúru
mesta je možné prispôsobiť výkonu funkcie opatrovníka, a to napríklad poverením (splnomocnením)
určenej osoby s uvedením rozsahu splnomocnenia, ktorá bude vykonávať vopred určené úkony v mene
opatrovníka v záujme nesvojprávneho, čím sa uľahčí výkon funkcie opatrovníka a nebude potrebné
čakať v každom jednotlivom prípade na pokyn štatutárneho orgánu mesta (primátora). Ustanovenie

orgánu miestnej správy za opatrovníka občana nie je ani viazané na súhlas tohto orgánu. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na judikát číslo E. X/XXXX, v zmysle ktorého je povinnosťou
súdu, aby neodkladne ustanovil opatrovníka občanovi obmedzenému spôsobilosti na právne úkony,
ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana pre túto funkciu, orgán miestnej štátnej správy alebo jeho
zariadenie, pokiaľ toto má právnu subjektivitu. Súd na tomto mieste poznamenáva, že v zmysle ust.

§ 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa
sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v zariadení, v
ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu. Obmedzenie podľa prvej vety neplatí,
ak štatutárny orgán poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby
je blízka osoba prijímateľa sociálnej služby. Ustanovenie orgánu miestnej správy, za opatrovníka je síce

krajným riešením, avšak v prejednávanej veci plne opodstatneným. Nie je potrebné, aby ustanovený
opatrovník zabezpečoval faktickú osobnú starostlivosť o opatrovanca, resp. za týmto účelom, aby s ním
musel byť v pravidelnom a častom kontakte.

48. Na základe uvedeného súd vydal neodkladné opatrenie aj bez návrhu v tom znení, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a ustanovil osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony
za opatrovníka Mesto Košice, ktorý je oprávnený za neho vykonávať uvedené úkony. Navrhovateľovi
zároveňsúduložilpovinnosťbezodkladneoznámiťzmenupomerovaleboodpadnutiedôvodov,prektoré
bolo toto neodkladné opatrenie nariadené.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti II. IV. a V. výroku tohto rozhodnutia odvolania nie je prípustné ( § 357 CSP a contrario).

Proti I., III., a VI. výroku tohto rozhodnutia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa totorozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365 ods. 1 a 2
Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.