Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125013540
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1125013540.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr.
Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa v trestnej veci odsúdeného C. F., pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/, písm. c/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
I z 10.11.2025 sp. zn. 42Pp/48/2025, na neverejnom zasadnutí konanom 13. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. F., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Mestského súdu Bratislava I z 10.11.2025 sp. zn. 42Pp/48/2025 bol podľa § 415 ods. 1
Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. návrh odsúdeného C. F. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Senica z

28.11.2026 sp. zn. 1T/97/2016, právoplatného dňa 28.11.2016, v spojení s uznesením Okresného súdu
Senica z 14.11.2022 sp. zn. 1Nt/16/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 30.03.2023
sp. zn. 5Tos/10/2023, zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený C. F., ktorú odôvodnil
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.11.2025. V dôvodoch svojej sťažnosti

odsúdený C. F. namietal, že súd prizeral len na jeho minulosť, aj keď sa vo výkone trestu odňatia slobody
správa vzorovo. Uvedomuje si, že v minulosti mal veľa podmienok, no až počas výkonu trestu odňatia
slobody zistil koľko času a úsilia ho stojí to, že môže mať vychádzku a byť s rodinou. Je toho názoru,
že výkon trestu mu ukázal o čo všetko prišiel, keď páchal trestnú činnosť. Zároveň uviedol, že súd pri
rozhodovaní nezohľadnil jeho hodnotenie z ústavu na výkon trestu, kde bol stále hodnotený len kladne.
Keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nemohol inak preukázať svoje polepšenie, ako

len riadnym plnením si svojich povinností. Po prepustení by chcel viesť riadny život, bývať so starými
rodičmi, venovať sa rodine a zamestnať sa, aby tak mohol splácať svoje dlhy.

Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v
zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a

zistil, že sťažnosť odsúdeného C. F. nie je dôvodná.

Sťažnostný súd ďalej konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo
vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.

Rozhodnutiu okresnému súdu, ktorým bol návrh odsúdeného C.. na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody zamietnutá, nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom aj odôvodneniesamotnéhouzneseniavyhotovilprvostupňovýsúdzodpovedajúcimspôsobomatakkrajskýsúdvzásade
na odôvodnenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu odkazuje.

Sťažnostný súd z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu zistil, že odsúdený
C. F. bol rozsudkom Okresného súdu Senica z 28.11.2026 sp. zn. 1T/97/2016, právoplatného dňa
28.11.2016, odsúdený pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. Za to mu
súd uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere tri roky s tým, že výkon trestu odňatia slobody podľa § 51 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom v trvaní päť rokov. Ďalej súd podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. uložil obvinenému povinnosť v
skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. aj povinnosť
strpieť kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Nakoniec podľa § 73 ods. 2 písm. d/
Tr. zák. uložil súd obvinenému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Vzhľadom na to, že obvinený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal ďalšiu trestnú
činnosť, Okresný súd Senica uznesením z 14.11.2022 sp. zn. 1Nt/16/2021 rozhodol o premene
podmienečného trestu odňatia slobody a nariadil jeho výkon. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený
sťažnosť, ktorú Krajský súd v Trnave uznesením z 30.03.2023 sp. zn. 5Tos/10/2023 podľa § 193 ods.

1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Dňa 02.09.2025 bolo prvostupňovému súdu doručené písomné podanie odsúdeného C. F., ktorým
odsúdený podal návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Podaný návrh
odsúdený odôvodnil tým, že spĺňa formálne podmienky na podmienečné prepustenie podľa § 66 ods.

1 písm. b/ Tr. zák.

Z odpovede na lustráciu v ZVJS vyplynulo, že odsúdený C. F. má trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
uložený vyššie označeným rozsudkom vykonávať od 21.07.2023 do 21.07.2026.

V odpise registra trestov má odsúdený C. F. 11 záznamov o predchádzajúcich odsúdeniach,
predovšetkým pre majetkovú trestnú činnosť.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Bratislava z 30.09.2025 krajský súd zistil, že odsúdený C. F.
bol predvedený do výkonu trestu odňatia slobody dňa 21.07.2023 v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, pričom počas krátkeho pobytu bol zaznamenaný len
jeden nedostatok spočívajúci v neustlanom lôžku a fajčení na cele, iné nedostatky zistené neboli. Dňa
22.08.2023 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej
len „ústav Hnrčiarovce“), kde po absolvovaní nástupného oddielu bol zaradený do diferenčnej skupiny
„B“ v minimálnom stupni stráženia. V tomto ústave sa správal a vystupoval na požadovanej úrovni,

riadne dodržiaval ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, zásady slušného správania voči príslušníkom
i spoluodsúdeným, konflikty nevyvolával, pokyny a príkazy plnil bez pripomienok a poriadok na cele
i vo svojich veciach si udržiaval. Zapájal sa do protidrogovej osvety, vo voľnom čase sa venoval
sledovaniu televízneho vysielania, spoločenským hrám, vychádzkam a športovým aktivitám, najmä
stolnému tenisu, a zúčastňoval sa aj organizovaných aktivít kultúrno-osvetovej činnosti. Od 05.09.2023

do 27.12.2024 bol pracovne zaradený na viaceré nestrážené pracoviská mimo ústavu s dohľadom
a voľným pohybom, pričom jeho pracovná morálka bola hodnotená pozitívne a zásady bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci dodržiaval. Udržiaval kontakty s vonkajším prostredím, a to s rodičmi,
družkou a synom. V ústave Hrnčiarovce bol disciplinárne dvakrát odmenený a disciplinárne potrestaný
nebol. Dňa 15.11.2023 mu bol stanovený program zaobchádzania so zameraním na dodržiavanie

interných noriem, protitoxikomanickú a protialkoholickú osvetu, rozvíjanie zodpovednosti, sebakontroly
a sebadisciplíny, zmysluplné trávenie voľného času, upevňovanie pracovných návykov a udržiavanie
kontaktu s rodinou, pričom stanovené ciele plnil v celom rozsahu. Dňa 27.12.2024 bol preradený do
diferenčnej skupiny „A“ v minimálnom stupni stráženia a dňa 31.12.2024 bol premiestnený do Ústavu
na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej len „ústav Bratislava“),

kde je od 02.01.2025 umiestnený do otvoreného oddelenia. Aj v tomto ústave sa bez problémov
adaptoval na nové podmienky výkonu trestu, dodržiava zásady slušného správania, rešpektuje autority,
pokyny plnil bez pripomienok, poriadok si udržiava, konflikty nevyvoláva a k trestnej činnosti a užívaniu
návykovýchlátokvyjadrujekritickýpostoj.DisciplinárnebolvústaveBratislavataktieždvakrátodmenenýa disciplinárne potrestaný nebol. Vo voľnom čase sleduje televíziu, počúva rádio, číta literatúru, hrá
spoločenské hry, bol členom záhradkárskeho a aktuálne chovateľského krúžku, pričom svoj voľný čas
sa snaží tráviť aktívne a zmysluplne. Od 03.01.2025 je pracovne zaradený na nestráženom pracovisku

mimo ústavu s voľným pohybom na Úrade vlády, kde neboli zaznamenané žiadne nedostatky, jeho
pracovná morálka bola hodnotená pozitívne, v práci je aktívny a podľa možností pracoval aj nad rámec
svojich povinností. Kontakty s vonkajším prostredím udržiava všetkými dostupnými formami s viacerými
rodinnými príslušníkmi a blízkymi osobami, pričom vzťahy v rodine boli hodnotené ako dobré, rodina ho
psychicky aj materiálne podporuje a má vytvorené rodinné zázemie. Vyživovaciu povinnosť voči synovi

si nahlásil a plní ju zrážkami z pracovnej odmeny. Počas celého výkonu trestu bol štyrikrát disciplinárne
odmenený, a to pochvalou a mimoriadnymi voľnami na opustenie ústavu, disciplinárne potrestaný nebol
a program zaobchádzania plnil v celom rozsahu. Riziko recidívy trestnej činnosti bolo hodnotené ako
stredné, resocializačná prognóza ako menej priaznivá, pričom jeho ďalšia resocializácia bude závisieť
od vyhýbania sa ďalšej trestnej činnosti, pracovného uplatnenia a trvalej abstinencie od návykových
látok. Po prepustení má podľa vlastných slov bývať u starých rodičov. Riaditeľ ústavu napokon odporučil

jeho podmienečné prepustenie s tým, aby mu bol uložený probačný dohľad a obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Na verejnom zasadnutí, ktoré prvostupňový súd nariadil za účelom prejednania podaného návrhu,
odsúdený odmietol vypovedať.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta

Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Z dikcie citovaných ustanovení je zrejmé, že dosiahnutý stupeň nápravy sa má posudzovať nielen
podľa správania sa odsúdeného a jeho pomeru k práci počas výkonu trestu odňatia slobody, ale tiež
s ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu,

pre ktorý bol odsúdený a či sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu neprispôsobil len formálne.
Závažnosťspáchanéhotrestnéhočinu,rovnakoakoskutočnosť,doakéhoústavujeodsúdenýzaradený,
je potrebné hodnotiť v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu a
jeho vzťah k práci, je výrazom jeho skutočného polepšenia a či je možné od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život (stanovisko najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 13/1972 uverejnené v Zb. NS

pod publikačným číslom 37/1973). Z materiálneho hľadiska teda nie je pre rozhodnutie o podmienečnom
prepustení rozhodujúce iba správanie sa odsúdeného a jeho pomer k práci vo výkone trestu, ale
musí byť splnená aj ďalšia podmienka explicitne upravená v návetí § 66 ods. 1 Tr. por., ktorou je
dôvodnéočakávanievedeniariadnehoživotavbudúcnostizostranyodsúdeného.Podpornýmikritériami
pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení sú tiež povaha spáchaného trestného činu a zaradenie

odsúdeného do ústavu na výkon trestu toho ktorého stupňa stráženia.

V prejednávanej trestnej veci síce z hodnotenia riaditeľa ústavu Bratislava vyplývajú výrazne pozitívne
poznatky o správaní sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a o riadnom plnení si povinnosti
v rámci jeho pracovného zaradenia vo výkone trestu, avšak jeho postoj pri samotnom prejednaní jeho

návrhu na verejnom zasadnutí v konaní pred súdom prvého stupňa v spojení s ďalšími okolnosťami
vyvolávaodôvodnenépochybnostioskutočnejsebareflexiiodsúdenéhoatýmajpochybnostiotom,čiod
neho možno skutočne očakávať vedenie riadneho života už po uplynutí zákonom predpokladanej doby
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere krajský súd poukazuje na
to, že už z prejavov samotného odsúdeného by mal vyplývať úprimný záujem odsúdeného presvedčiť

konajúci súd o tom, že sa skutočne polepšil a najmä, že nie je dôvod sa obávať, či po prepustení na
slobodu bude viesť riadny život. Inak povedané, odsúdený by sa nemal spoliehať iba na hodnotenie jeho
správania zo strany riaditeľa ústavu na výkon trestu, ale sám by sa pri svojich vyjadreniach (písomných
aj ústnych) mal snažiť preukázať, že si uvedomil príčiny a dôsledky svojej predchádzajúcej protiprávnejčinnosti a práve v dôsledku svojho polepšenia za zbavil záporných vlastností a sklonov, alebo ich
aspoň eliminoval na takú akceptovateľnú úroveň, ktorá nebude vyvolávať opodstatnené pochybnosti o
možnom opätovnom zlyhaní odsúdeného. Priestor na takýto aktívny prístup odsúdeného je daný nielen

pri odôvodnení ním podaného návrhu na podmienečné prepustenie, ale predovšetkým na verejnom
zasadnutí, na ktorom je súd povinný odsúdeného v súvislosti s takýmto predmetom konania vypočuť (§
417 ods. 2 Tr. por.). Ak teda odsúdený osobne nevyvíja v naznačenom smere žiadnu aktivitu, alebo ju
vyvíja len minimálne, je opodstatnený dôvod pochybovať, či jeho pozitívne správanie vo výkone trestu je
výrazom jeho skutočného polepšenia a nie iba formálnym a účelovým prejavom motivovaným snahou o

zabezpečenie si kladného hodnotenia bez toho, aby jeho správanie bolo reálnym odrazom jeho postoja
k trestnej činnosti a k budúcemu správaniu. Konkrétny postoj odsúdeného je však potrebné hodnotiť
uvážlivo so zreteľom na jeho osobu a v kontexte ostatných skutočností významných pre rozhodnutie o
návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

V posudzovanej veci odsúdený už vo svojom písomnom návrhu na podmienečne prepustenie neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť jeho návrhu vyhovené. Na verejnom zasadnutí v konaní pred
prvostupňovým súdom taktiež dostatočne nevyužil priestor, ktorý mu bol poskytnutý na uvedenie týchto
dôvodov. Napokon aj v rámci konečného návrhu odsúdený rezignoval na akúkoľvek snahu poukázať na
dôvody, pre ktoré by mal byť podmienečne prepustený a sčasti na ne poukázal až pri koncipovaní jeho
sťažnosti. Takýto postoj odsúdeného rozhodne nesvedčí pre také očakávania ohľadne jeho budúceho

správania sa na slobode, s akými Trestný zákon spája pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom
prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Od odsúdeného C. by sa pritom úplne iný
prístup očakával o to viac, keď trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva, mu bol pôvodne
uložený ako podmienečný s probačným dohľadom, avšak tento bol neskôr nariadený z dôvodu, že sa
v skúšobnej dobe neosvedčil. Zo zadovážených podkladov je zrejmé, že ani po vyhlásení rozsudku zo

dňa 28.11.2016 v danej veci, odsúdený neupustil od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, ale
naopak dopustil sa ďalších trestných činov, a to aj obdobného charakteru, ako aj trestných činov proti
majetku, marenia výkonu úradného rozhodnutia a zanedbania povinnej výživy, ktoré dotvárajú obraz o
doterajšom živote odsúdeného. Uvedené svedčí aj o tom, že doteraz uložené tresty, vrátane miernejších
a alternatívnych sankcií, ako aj samotný probačný dohľad, nesplnili u odsúdeného svoj preventívny a

výchovný účel.

Na základe týchto úvah sťažnostný súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa
pri posudzovaní návrhu odsúdeného C. F. neobmedzil iba na hodnotenie správania sa odsúdeného vo
výkone trestu, ktoré vypracoval riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený tento

druh trestu vykonáva, ale dôsledne posudzoval všetky aspekty významné pre posúdenie podmienok
upravených v § 66 ods. 1 Tr. zák.

Prvostupňový súd dospel tiež k správnemu záveru, že materiálna podmienka spočívajúca v očakávaní
vedenia riadneho života u odsúdeného C. F. splnená nebola a to pre jeho nekritický postoj k spáchanému

trestnému činu v spojení s povahou tohto trestného činu a s kriminálnou minulosťou odsúdeného. Na
tomto základe je teda opodstatnené konštatovať, že samotné správanie sa odsúdeného C. F. vo výkone
trestu odňatia slobody a jeho zaradenie do minimálneho stupňa stráženia s umiestnením do otvoreného
oddelenia ústavu Bratislava samé osebe nedáva rozumný základ pre záver, že došlo k dovŕšeniu jeho
nápravy v takom rozsahu, pre ktorý by bolo možné považovať podmienečné prepustenie v jeho prípade

za opodstatnené. Postoj odsúdeného, ktorý sa spoliehal iba na písomné hodnotenie jeho správania
vo výkone trestu, dáva dostatočne odôvodnený základ pre taký záver, že správanie odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody je iba účelovým prispôsobením sa podmienkam vo výkone trestu odňatia
slobody a nie je prejavom reálneho (nie iba navonok sa javiaceho) polepšenia v rámci plnenia programu
zaobchádzania. Na tomto konštatovaní nemení nič ani tvrdenie odsúdeného v rámci jeho sťažnostných

námietok, že po výkone trestu sa vráti bývať so starými rodičmi, bude sa venovať rodine a zamestná
sa. Naopak, je preto o to viac potrebné dôsledne dbať na také ďalšie pôsobenie odsúdeného v rámci
programu zaobchádzania vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré prispeje k eliminovaniu alebo aspoň k
výraznémuzoslabeniupochybnostíspojenýchsotázkoubudúcehovedeniariadnehoživotaodsúdeným.

Za danej situácie nevidel nadriadený súd dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia a
preto sťažnosť odsúdeného C. F. v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.