Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207194
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425207194.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu
JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: D. A., J. XX.XX.XXXX,
G. U. XX, XXX XX J. K., zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Drobnou, LL.M., so sídlom Kozia 29, 811
03 Bratislava, IČO: 50 689 550, proti žalovanému: News and Media Holding, a.s., so sídlom Einsteinova
25, 851 01 Bratislava, IČO: 47 256 281, zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so

sídlomDigitalParkII,Einsteinova25,85101Bratislava,IČO:36861154,oochranuosobnostianáhradu
nemajetkovej ujmy, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
a odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 56Cos/2/2025-66 zo dňa
05.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 56Cos/2/2025-66 zo dňa 05.08.2025, p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 56Cos/2/2025-66 zo dňa 05.08.2025 rozhodol o
nariadení neodkladného opatrenia tak, že žalovanému uložil povinnosť odstrániť článok s názvom „N.Ť.
po I. L. L. I. K.. S. L. A. U. na K. zverejnený žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne https://
K..K..N.-po-I.-L.-L.-I.-K.-S.-L.-A.-U.-na-K., a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej
(výrok I.). Ďalej uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania akýmkoľvek spôsobom (slovom,

písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) článku s názvom „N.S. po I. L. L. I. K.. S.M. L. A. U. na
K.“ zverejnený žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne https://K..K..N.-po-I.-L.-L.-I.-K.-S.-L.-A.-
U.-na-K., a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej (výrok II.). A vo zvyšnej časti návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.).

2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.07.2025 sa žalobkyňa domáha ochrany osobnosti

a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Spolu so žalobou podala žalobkyňa návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v znení:
I. Žalovaný je povinný odstrániť článok s názvom „N. po I. L. L. I.E. K.. S. L. A. U. na K.“ zverejnený
Žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne https://K..K..N.-po-I.-L.-L.-I.-K.-S.-L.-A.-U.-na-K., a to
počnúc dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto uznesenia až do doby právoplatného rozhodnutia vo
veci samej.

II. Žalovaný je povinný zdržať sa, zverejňovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom,
audiozáznamom alebo videozáznamom) článku s názvom „N. po I. L. L. I. K.. S. L. A. U. na K.“
zverejneného Žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne https://K..K..N.-po-I.-L.-L.-I.-K.-S.-L.-A.-
U.-na-K., a to počnúc dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto uznesenia až do doby právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.
III. Žalovaný je povinný upustiť od ďalšieho obdobného pokračovania v protiprávnom zasahovaní do

jednotlivých čiastkových práv žalobkyne a nebohého K. A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, naposledy
trvale bytom: G. XXX/XX, XXX XX J. K., zomretý dňa 23.6.2025, občan Slovenskej republiky na ochranuosobnosti, a to práva na súkromie, rodinný život, vážnosť, ľudskú dôstojnosť a osobnú integritu šírením
nepravdivých skutkových tvrdení v súvislosti s osobou nebohého, a to počnúc dňom nadobudnutia
vykonateľnosti tohto uznesenia až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Žalovaný je povinný upustiť od ďalšieho obdobného pokračovania v protiprávnom zasahovaní do
jednotlivých čiastkových práv žalobkyne a nebohého K. A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, naposledy
trvale bytom: G. XXX/XX, XXX XX J. K., zomretý dňa 23.6.2025, občan Slovenskej republiky na
ochranu osobnosti, a to práva na súkromie, rodinný život, vážnosť, ľudskú dôstojnosť a osobnú integritu
neoprávneným šírením mena a priezviska nebohého, fotografie nebohého, fotografie hrobu nebohého

a fotografie smútočného oznámenia, ktorým bolo informované o smrti nebohého, a to počnúc dňom
nadobudnutia vykonateľnosti tohto uznesenia až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
V. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhrady trov konania za konanie o
nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane nároku 100 % náhrady trov právneho zastúpenia za
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný ako
vydavateľ, dňa 17.07.2025 v printovej verzii týždenníka K. X O. a na internetovej doméne K..K..sk
zverejnil článok s názvom „N. po I. L. L. I. K.. S. L. A. U. na K.“ (ďalej len „Článok“). Autorkou článku je Z.
Š. a za jeho obsah zodpovedá žalovaný ako vydavateľ periodika K. X O. a prevádzkovateľ internetového
portálu K..K..sk. V Článku je okrem iného opisované úmrtie K. A., narodeného dňa XX.XX.XXXX,

naposledy bytom G. XX, XXX XX J. K., ktorý zomrel dňa 23.06.2025 a ktorý bol manželom žalobkyne.
Žalobkyňa poukázala na § 11 v spojení s § 12, § 13 a § 15 Občianskeho zákonníka a v priamej príčinnej
súvislosti s Článkom sa domáha súdnej ochrany. Žalovaný bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom
oprávnený alebo disponoval zákonnými licenciami podľa § 12 ods. 2 a/alebo ods. 3 Občianskeho
zákonníka, v rozpore so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, zhromažďuje informácie

a materiál týkajúci sa jej zosnulého manžela, vrátane jeho podobizne, čím zasahuje do osobných a
osobnostných práv, práva na rodinný život a práva na súkromný život žalobkyne a nebohého. Žalovaný
taktiež šíril cez elektronickú a printovú verziu týždenníka K. X O. zjavne nepravdivé a pravdu skresľujúce
skutkové tvrdenia difamačného charakteru o zraneniach a úmrtí nebohého, a to pravdepodobne v
snahe šokovať, upútať pozornosť a bulvarizovať nešťastnú udalosť rodiny žalobkyne a tým získať

vlastný prospech prostredníctvom zvýšeného predaja printového média, či vyššieho počtu kliknutí
prostredníctvom internetového portálu. Žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti
žalobkyne a nebohého, a to spôsobom, ktorý v demokratickej spoločnosti a právnom štáte nemožno
tolerovať, lebo presahuje ústavné limity princípu proporcionality medzi základným právom na slobodu
slova a na informovanie verejnosti na strane jednej a ochranou osobnosti a súkromia na strane druhej.

Vzhľadom na obsah, znenie a formu prezentácie a šírenia Článku je konanie žalovaného objektívne
spôsobilé protiprávne zasiahnuť do práva na rodinný život, do práva na súkromie ako aj do osobnej
integrity žalobkyne, pričom žalobkyňa má za to, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti v danom
prípade aj reálne došlo. Článok mal značný a zjavný negatívny dopad do vyššie označených čiastkových
osobnostných práv žalobkyne a nebohého, ktoré sú chránené v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka ako aj článku 19 Ústavy Slovenskej republiky a článku 10 Listiny základných práv a slobôd,
pričom právna ochrana pôsobí erga omnes a je absolútnej povahy.
Žalobkyňa uviedla, že v Článku je viacero nepravdivých skutkových tvrdení, ktoré sa týkajú nebohého,
jeho zranení a zdravotného stavu v nadväznosti na nehodu (tragickú udalosť) ako napr. „...J. L. A. L.
K. A. L. O. Q. U. M. N. S. Ť. K. U., K., M. M. Q., K. N. I. U. J.. ...“ a „... S ťažkými zraneniami ho

okamžite previezli do najbližšej nemocnice v Bojniciach, neskôr do Martina a nakoniec do bratislavskej
Univerzitnej nemocnice Ružinov, kde podstúpil niekoľko vážnych operácií. Napokon tam zomrel. ...“
Žalovaný, resp. redaktorka a autorka Článku, si skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom neoverili a ide o
nepravdivé a hrubo difamačné skutkové tvrdenia zasahujúce do súkromného života nebohého manžela,
jeho zdravotného stavu a posledných chvíľ jeho života.

Súčasťou Článku bola podobizeň zosnulého manžela, smútočné oznámenie a fotografia miesta jeho
posledného odpočinku, na ktorej je vidieť kríž s jeho menom a priezviskom. V Článku je v rozpore so
zákonom a v hrubom rozpore s ochranou posmrtnej piety opakovane uvádzané celé meno a priezvisko
zosnulého, bez anonymizácie jeho osobných údajov a jeho podobizne. Nebohý manžel za života
ani žalobkyňa ako jeho manželka a ani jeho dcéra, žalovanému nikdy nedali súhlas na akékoľvek

disponovanie alebo nakladanie s jeho osobnými údajmi a podobizňou. Podobizeň nebohého, ktorú
v Článku žalovaný použil, je súčasťou smútočného oznámenia, čo považuje žalobkyňa za hlboko
znevažujúce, difamačné a neľudské konanie zo strany žalovaného voči jej nebohému manželovi, a
zároveň je to konanie v hrubom rozpore s § 12 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1, § 15 a § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka, ale aj v rozpore s konaním v súlade s dobrými mravmi, ktoré nemôže
požívať právnu ochranu. Obsah Článku sa netýka žiadnej informácie verejného záujmu, ale ide výlučne
o informácie o súkromnej osobe, ktorá nemá ani status verejnej osoby ani status celebrity. Vydaním

a šírením Článku tak žalovaný hrubo a amorálne zasahuje do veľmi zložitého a žalostného obdobia
žalobkyne a to spôsobom, ktorým priamo zasahuje aj do práv na ochranu osobnosti jej zosnulého
manžela.
Zodpovednosťžalovanéhozazásahydoprávažalobkyneajejzosnuléhomanželanaochranuosobnosti
žalobkyňa oprela o § 11 Občianskeho zákonníka uviedla, že na vyvolanie právnych následkov v zmysle

§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje vyvolanie následkov zásahu, ale plne postačuje,
že zásah bol objektívne spôsobilý ujmu vyvolať, čo podporila rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 28 Cdo 2194/2002 zo dňa 24.04.2002 s poukazom na ústavno-konformný výklad
zákona podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
Zverejnenie Článku významným spôsobom zasiahlo do osobnostných práv žalobkyne, ktorá toho času
prežíva značné trápenie z dôvodu úmrtia jej manžela. Spôsobom ako je Článok prezentovaný, jatrí

rany žalobkyne o to viac, že žalovaný nijakým spôsobom nereagoval ani na predžalobnú výzvu. Je
pochopiteľné, že Článok, v ktorom sú uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia o zdravotnom stave
nebohého manžela a o operáciách, spolu s fotografiami miesta posledného odpočinku ako aj s
fotografiou zo smútočného oznámenia, je spôsobilý zásadným spôsobom negatívne zasiahnuť do
psychického prežívania pozostalých osôb. Je zrejmé, že konanie žalovaného negatívne ovplyvnilo

žalobkyňu a porušilo jej práva vyplývajúce z § 11 Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedených
skutočností žalobkyňa žiada o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť stiahnuť Článok z jeho internetovej stránky, zdržať sa jeho iného zverejňovania a upustiť
od ďalšieho obdobného konania. Žalobkyňa uviedla, že je preukázaná potreba neodkladnej úpravy
pomerov,čovyplývazobsahuČlánku,pričomochranujepotrebnéposkytnúťbezodkladne,pretožeujma

vzniká žalobkyni teraz a plynutím času sa akákoľvek ochrana minie účinkom. Nariadením neodkladného
opatrenia by sa zabezpečilo, aby nedošlo k ešte výraznejšiemu poškodeniu osobnostných práv
žalobkyne a jej nebohého manžela, a teda prehlbovaniu negatívneho stavu spôsobeného zverejnením
Článku.Uloženímpovinnostížalovanémuzároveňmožnoobjektívnedosiahnuťochranuprávžalobkyne.
Taktiež platí, že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, nakoľko

ak bude žalobkyňa vo veci samej neúspešná, žalovanému nič nebráni v tom, aby Článok opätovne
publikoval. Nariadenie neodkladného opatrenia je taktiež proporcionálne, čo žalobkyňa preukazovala
testom proporcionality. Na preukázanie svojich tvrdení, žalobkyňa priložila listiny a to: článok s názvom
„J. K.“ z týždenníka K. X O. (č.l. 44 až 46), sobášny list (č.l. 47) a predžalobnú výzvu (č.l. 48 až 57).

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 11, § 12 ods. 1, ods. 3, §
13 ods. 1, § 15 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že v odseku 23. napadnutého rozhodnutia
analyzoval klasický konflikt dvoch základných ústavných práv, a to práva na slobodu prejavu a práva

na informácie v zmysle článku 26 ods. 1 Ústavy SR a práva na ochranu osobnosti v zmysle článku
19 ods. 1 Ústavy SR. V ďalšom sa súd prvej inštancie zameral na tvrdenia žalobkyne, že do práva
na ochranu osobnosti bolo zasiahnuté nepravdivými skutkovými tvrdeniami o zosnulom manželovi,
ktoré sú difamačné; a že do práva na ochranu osobnosti bolo zasiahnuté zverejnením celého mena
a priezviska zosnulého manžela, zverejnením fotografie náhrobného kameňa s vyobrazeným plného

mena a priezviska, zverejnením smútočného oznámenia, na ktorom sa nachádza meno, priezvisko a
fotografia nebohého manžela. V odsekoch 27. až 31. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
pre nariadenie neodkladného opatrenia vykonal test proporcionality, ktorý vyhodnotil v odseku 32.
napadnutého rozhodnutia so záverom, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej
sa zásahu spôsobeného zverejnením celého mena, priezviska a fotografií náhrobného kameňa,

smútočného oznámenia s fotografiou nebohého, je dôvodný. Zdôraznil, že v prípade osoby nebohého
manžela, nešlo o osobu verejného záujmu. Preto ako verejne nie známa osoba mal nebohý po
svojej smrti ako aj žalobkyňa ako jeho pozostalá manželka, nárok na ochranu ich súkromia v zmysle
článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 11 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa
preukázala, že toto jej právo a právo jej nebohého manžela bolo zo strany žalovaného, zverejnením

Článku podstatným spôsobom narušené. Takéto právo žalovaného nevyplýva ani zo zákonnej licencie
v spravodajstve v zmysle § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko práve vzhľadom na výlučne
súkromný charakter osoby nebohého, bolo zverejnenie osobných príslušných údajov v rozpore s
oprávnenými záujmami jeho a žalobkyne. S ohľadom na dôkazy, z ktorých súd pri posudzovaní návrhuna nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal, neexistoval žiadny rozumný a ospravedlniteľný
dôvod, pre ktorý by bolo zverejnenie mena a priezviska zosnulého, jeho náhrobného kameňa a jeho
smútočného oznámenia potrebné na spravodajské účely, resp. ktorý by prevažoval nad oprávnenými

záujmami žalobkyne a jej zosnulého manžela. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto prípade
mala právo, aby smrť manžela mohla prežívať v súkromí, resp. s osobami, ktorí o smrti jej manžela
vedeli od nej alebo patrili do blízkeho okruhu jeho známych, prípadne boli obyvateľmi obce v ktorej
žil alebo okolitých obcí. Rovnako mal zosnulý manžel žalobkyne právo, aby sa jeho smrť nestala
verejnou informáciou. Žalovaný však Článkom do týchto práv zasiahol, keď informáciu o smrti manžela

žalobkyne spolu s jeho fotografiou, smútočným oznámením a fotografiou náhrobného kameňa zverejnil
v týždenníku s celoštátnym dosahom, resp. na internete. Súd prvej inštancie konštatoval, že takýto
postup žalovaného nebol zdôvodnený spravodajskou licenciou v zmysle § 12 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a vzhľadom na uvedené skutočnosti pokladal na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení
za dostatočne preukázané, že konanie žalovaného spočívajúce v zverejnení a šírení Článku bolo
protiprávnym konaním zasahujúcim do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a jej nebohého manžela

v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň pokladal v dostatočnej miere za preukázanú aj
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže žalovaný nereagoval na žiadosť žalobkyne o mimosúdnu
dohodu a nedošlo k stiahnutiu Článku z online priestoru. Túto skutočnosť súd prvej inštancie preveril na
internete, kde je Článok naďalej dostupný, čím mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
a bez potreby skúmania žalobkyňou tvrdených nepravdivých difamačných skutkových tvrdení vyhovel

prvému a druhému výroku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Vo zvyšnej časti návrhu, t.j. vo výrokoch III. a IV., súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol s odôvodnením uvedeným v odseku 39. napadnutého rozhodnutia. Súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom
neosvedčila a ani netvrdila, že by žalovaný plánoval pokračovať vo zverejňovaní článkov, ktorými by

zasahoval do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a jej nebohého manžela. Formulácia neodkladného
opatrenia v tejto časti je nedostatočne určitá, nedostatočne špecifikovaná, pričom okolnosti, za ktorých
by v budúcnosti mohol žalovaný o nebohom informovať, sa môžu meniť, a súd nemôže žalovanému
paušálne zakázať publikovanie informácií o nebohom v iných súvislostiach. Už samotné nariadenie
neodkladného opatrenia je pre žalovaného dostatočné, keďže mu bola uložená povinnosť odstrániť už

publikovaný článok a zdržať sa jeho ďalšieho šírenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, resp.
do prípadného rozhodnutia o jeho odvolaní vo veci nariadeného neodkladného opatrenia, že tak nebude
publikovať ďalšie články, v ktorých by zverejňoval plné meno a priezvisko nebohého manžela žalobkyne,
jeho fotografie, smútočné oznámenie a fotografie jeho náhrobného kameňa. V odseku 40. napadnutého
rozhodnutia, súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciu zásady proporcionality pri rozhodovaní o nariadení

neodkladného opatrenia v časti, v ktorej návrhu vyhovel.

5. Žalobkyňa podala na súd dve podania, obe zhodné s dátumom 20.08.2025, doručené súdu prvej
inštancie zhodne elektronicky dňa 20.08.2025, jedným podaním bol návrh žalobkyne na zmenu žaloby
(č.l. 133), ktorým žiadala zmenu petitu v merite veci (č.l. 154) a tiež žiadala zmenu petitu návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia v časti výrokov III. a IV. (č.l. 143). Druhým podaním bolo odvolanie
(č.l. 171) proti uzneseniu súdu prvej inštancie sp. zn. 56Cos/2/2025-66 zo dňa 05.08.2025.

6. Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie smerovalo k časti výroku III., ktorým vo
zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ako dôvody odvolania žalobkyňa

uviedla v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP a navrhla, aby Krajský súd v Bratislave
rušil výrok III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava IV na
nové konanie a rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
Eventuálne, v prípade, ak odvolací súd bude mať za to, že nie sú splnené podmienky na zrušenie

napadnutého rozhodnutia, aby odvolací súd zmenil
Výrok III. tak,
že žalovanému uloží povinnosť zdržať sa a upustiť od ďalšieho pokračovania v protiprávnom zasahovaní
dojednotlivýchčiastkovýchprávžalobkyneanebohéhoK.A.,dátumnarodeniaXX.XX.XXXX,naposledy
trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX J. K., zomretý dňa 23.06.2025, občan Slovenskej republiky na ochranu

osobnosti, a to práva na súkromie, rodinný život, vážnosť, ľudskú dôstojnosť a osobnú integritu šírením
nepravdivých skutkových tvrdení, neprimeraných hodnotiacich úsudkov ako aj pravdivých skutkových
tvrdení intímnej osobnej povahy v súvislosti s výlučne hlboko osobnostnou integritou a súkromím
nebohého, ktoré sú svojim významom totožné alebo obdobné tvrdeniam uvádzaným v článku s názvom„N. po I. L. L. I. K.. S. L. A. U. na K.“ zverejnený žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne https://
K..K..N.-po-I.-L.-L.-I.-K.-S.-L.-A.-U.-na-K., že
- nebohého zasiahol náboj z guľovnice do oblasti chrbta;

- nebohému spôsobil výstrel ťažké poranenie chrbtice;
- nebohému spôsobil výstrel ťažké poranenie pečene;
- nebohému spôsobil výstrel ťažké poranenie obličky;
- strela z guľovnice vyšla cez nohu;
- nebohý bol s ťažkými zraneniami prevezený do nemocnie;

- nebohý bol hospitalizovaný v nemocnici v Bojniciach;
- nebohý bol hospitalizovaný v nemocnici v Martine;
- nebohý bol hospitalizovaný v nemocnici v Bratislave;
- nebohý podstúpil vážne operácie;
- nebohý zomrel
a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Výrok IV. tak,
že žalovaný je povinný zdržať sa a upustiť od ďalšieho pokračovania v protiprávnom zasahovaní do
jednotlivých čiastkových práv žalobkyne a nebohého K. A., dátum narodenia XX.XX.XXXX, naposledy
trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX J. K., zomretý dňa 23.06.2025, občan Slovenskej republiky na

ochranu osobnosti, a to práva na súkromie, rodinný život, vážnosť, ľudskú dôstojnosť a osobnú integritu
neoprávneným šírením informácií, ktoré sú svojim významom, podobou, obsahom či inak totožné alebo
obdobné informáciám uvádzaným v článku s názvom „N. po I. L. L. I. K.. S. L. A. U. na K.“ zverejnený
žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne https://K..K..N.-po-I.-L.-L.-I.-K.-S.-L.-A.-U.-na-K., najmä
- mena a priezviska nebohého;

- podobizne nebohého;
- fotografie hrobu nebohého;
- miesta posledného odpočinku nebohého;
- fotografie smútočného oznámenia;
- informácie o smrti nebohého

a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Výrok V. tak,
že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni 100% náhrady trov konania za prvostupňové konanie o
neodkladnom opatrení, 100% náhrady trov odvolacieho konania za konanie o neodkladnom opatrení,

vrátane 100% náhrady trov právneho zastúpenia za prvostupňové konanie o neodkladnom opatrení,
100% náhrady trov právneho zastúpenia za odvolacie konanie o neodkladnom opatrení, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu vo
veci samej.

7. Žalobkyňa uviedla, že odvolanie o.i. podala aj z dôvodu:
- využitia novôt v odvolacom konaní, doplnením lekárskej správy, ktorou žalobkyňa v čase podania
žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponovala (z obsahu vyplýva nepravdivosť
skutkových tvrdení autorky Článku),
- návrhom zúženia pôvodného rozsahu výrokov III. a IV. z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti,

- nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie výrokov III. a IV..

8. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala a aj citovala z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 84/2011 zo dňa 13.10.2011, v ktorom uviedol, „... Nie je vylúčené, že tým istým
konaním, ktoré po smrti fyzickej osoby neoprávnene zasiahlo do osobnosti zomrelého (napr. jeho cti

a dobrého mena), došlo zároveň k zásahu aj do osobnosti pozostalej osoby (napr. do jej práva na
súkromie). Podľa okolností, za ktorých k takému konaniu došlo, prichádza do úvahy tak možnosť tzv.
postmortálnej ochrany osobnosti zomrelého v zmysle ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka, ako
aj možnosť ochrany osobnosti pozostalej osoby v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka. ...“, sp.
zn. 3 Cdo 134/2007 zo dňa 28.02.2008, ďalej citovala z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 30 Cdo 3361/2007 zo dňa 21.01.2008 tiež sp. zn. 30 Cdo 4613/2007 zo dňa 13.01.2008, sp. zn.
28 Cdo 1524/2002 zo dňa 03.12.2002, sp. zn. 28 Cdo 2194/2002 zo dňa 24.04.2003, sp. zn. 25 Cdo
1778/2019 zo dňa 15.10.2019.9. Žalobkyňa citovala ust. § 13 Občianskeho zákonníka a má zato, že výrokmi III. a IV. sa domáhala
plne v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka, aby súd nariadil žalovanému do
budúcnosti upustiť od obdobného konania ako konania spôsobeného zverejnením Článku, ktorým došlo

k šíreniu nepravdivých skutkových tvrdení ako aj zverejneniu mena a priezviska, podobizne a iných
písomností osobnej povahy v rozpore s tzv. zákonnou licenciou. Žalobkyňa považuje nesprávne právne
posúdenie a nesprávne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie vo vzťahu k výroku III. k skutkovému
dôvodu „že došlo k zneužitiu osobných údajov, písomností osobnej povahy a podobizne nebohého bez
súhlasu a bez zákonnej licencie“, nakoľko pokiaľ súd prvej inštancie považuje za dôvodné na základe

absencie súhlasu a zákonnej licencie odstránenie Článku a aj zdržanie sa jeho opätovného zverejnenia
v rôznych formách, potom podľa názoru žalobkyne je absolútne dôvodné a osvedčené aj to, aby súd
prvej inštancie vyhovel aj časti výroku IV.. Nakoľko pokiaľ ide o upustenie do budúcnosti obdobného
zasahovania do práv na ochranu osobnosti, keďže súhlas udelený nebol, žalobkyňa si vzhľadom na
medializáciu tejto udalosti, nevie predstaviť, že použitie či už mena a priezviska, písomností osobnej
povahy alebo podobizne nebohého, v akomkoľvek kontexte vo vzťahu k tragickej udalosti, mohlo byť

legitímne aprobované v zmysle čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, keďže žalobkyňa tak aj nebohý sú súkromnými
osobami nie verejného záujmu. Žalobkyňa nestojí o žiadnu obdobnú medializáciu, pričom sám konajúci
súd prvej inštancie uviedol, že sa článok ako spravodajská reportáž mohol napísať aj ináč, čo by mohlo
motivovať žalovaného v snahe opätovne získať čitateľnosť, publikovať iný článok s obdobným obsahom.
Žalobkyňa považuje za zmätočné, aby na jednej strane súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva

na ochranu osobnosti, ale zároveň neprikáže žalovanému aby od obdobného porušovania práva upustil
do budúcnosti.

10. Žalobkyňa zdôraznila, že nie len nepravdivé, ale aj pravdivé tvrdenia môžu spôsobovať zásah
do práva na ochranu osobnosti, ak sa týkajú výlučne osobnej, intímnej sféry, čo v danom prípade je

jednoznačne naplnené, nakoľko išlo o opis skutočností výslovne intímneho charakteru a to strelných
poranení tela nebohého, t. j. zásah do jeho telesnej integrity zo strany žalovaného opisovaním takých
skutočností, ktorými chcel upútať pozornosť a zvyšovať si tak čitateľnosť na úkor nepriaznivého vývoja
životných okolností nebohého a žalobkyne. Skutočnosť, či sa jedná o nepravdivé skutkové tvrdenie
aleboneprimeranýhodnotiaciúsudok,aleboajopravdivétvrdenieavšaktýkajúcesaintímnejsféry,ktoré

nemôže požívať ochranu čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, je v konečnom dôsledku na vyhodnotení konajúceho
súdu prvej inštancie. Žalobkyňa riadne uviedla nepravdivé skutkové tvrdenia/neprimerané hodnotiace
úsudky a tie identifikovala, pričom navrhla vypočuť aj pôvodcu týchto výrokov, preto je neprípustné
prenášať dôkazné bremeno v tejto veci na žalobkyňu, ktorá mala osvedčovať akýmkoľvek spôsobom
nepravdivosť tvrdení odborného (medicínskeho) charakteru. V rámci tzv. novôt v zmysle odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, žalobkyňa doložila kompletnú lekársku správu nebohého v
rámci ktorej sa neuvádzajú skutočnosti o ťažkom poranení pečene, ťažkom poranení obličky, či tvrdenia,
že strela vyšla cez nohu.

11. K názoru súdu prvej inštancie o neurčitosti výrokov III. a IV. návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, žalobkyňa za použitia argumentum a contrario, keď podľa § 140 ods. 1, ods. 3 CSP v spojení
s § 371 CSP, zmenila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď de facto nedochádza k
rozšíreniu uplatneného práva ale k jeho vyššej špecifikácii, k zúženiu uplatneného práva vo vzťahu k
výrokom III. a IV. nasledovne:
Výrok III.

Žalovaný je povinný zdržať sa a upustiť a od ďalšieho pokračovania v protiprávnom zasahovaní do
jednotlivých čiastkových práv žalobkyne a nebohého K. A., dátum narodenia XX.XX.XXXX, naposledy
trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX J. K., zomretý dňa 23.06.2025, občan Slovenskej republiky na ochranu
osobnosti, a to práva na súkromie, rodinný život, vážnosť, ľudskú dôstojnosť a osobnú integritu šírením
nepravdivých skutkových tvrdení, neprimeraných hodnotiacich úsudkov ako aj pravdivých skutkových

tvrdení intímnej osobnej povahy v súvislosti s výlučne hlboko osobnostnou integritou a súkromím
nebohého, ktoré sú svojim významom totožné alebo obdobné tvrdeniam uvádzaným v článku s názvom
„N. po I. L. L. I. K.. S.Ž. L. A. U. na K.“ zverejnený žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne https://
K..K..N.-po-I.-L.-L.-I.-K.-S.-L.-A.-U.-na-K., že
-nebohého zasiahol náboj z guľovnice do oblasti chrbta;

-nebohému spôsobil výstrel ťažké poranenie chrbtice;
-nebohému spôsobil výstrel ťažké poranenie pečene;
-nebohému spôsobil výstrel ťažké poranenie obličky;
-strela z guľovnice vyšla cez nohu;-nebohý bol s ťažkými zraneniami prevezený do nemocnie;
-nebohý bol hospitalizovaný v nemocnici v Bojniciach;
-nebohý bol hospitalizovaný v nemocnici v Martine

-nebohý bol hospitalizovaný v nemocnici v Bratislave;
-nebohý podstúpil vážne operácie;
-nebohý zomrel,
a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Výrok IV.
Žalovaný je povinný zdržať sa a upustiť od ďalšieho pokračovania v protiprávnom zasahovaní do
jednotlivých čiastkových práv žalobkyne a nebohého K. A., dátum narodenia XX.XX.XXXX, naposledy
trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX J. K.I., zomretý dňa 23.06.2025, občan Slovenskej republiky na
ochranu osobnosti, a to práva na súkromie, rodinný život, vážnosť, ľudskú dôstojnosť a osobnú integritu
neoprávneným šírením informácií, ktoré sú svojim významom, podobou, obsahom či inak totožné

alebo obdobné informáciám uvádzaným v článku s názvom „N. po I. L. L. I. K.. S. L. A. U. na K.“
zverejnený žalovaným dňa 17.07.2025 na webovej doméne https://K..K..N.-po-I.-L.-L.J.-I.-K.-S.-L.-A.-
U.-na-K., najmä
-mena a priezviska nebohého;
-podobizne nebohého;

-fotografie hrobu nebohého;
-miesta posledného odpočinku nebohého;
-fotografie smútočného oznámenia;
-informácie o smrti nebohého,
a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

12. V odsekoch 70. až 96. podaného odvolania žalobkyňa venovala pozornosť existencii zásahu
spôsobilého vyvolať ujmu, v odsekoch 97. až 143. žalobkyňa venovala pozornosť testu proporcionality.
V odsekoch 148. až 192. žalobkyňa uviedla skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov strán sporu vo vzťahu k výrokom III. a IV. s uvedením právnej teórie a súdnej praxe napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/129/2017 zo dňa 31.10.2017, nálezy Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 311/07, sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn. III. ÚS 271/05-9, sp.zn. III. ÚS 95/06-6, a ďalšie
uvedené v odsekoch 183. až 192. podaného odvolania.

13. Žalobkyňa namieta, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nezákonné pretože súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.
1 písm. e) CSP) a tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala
jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b) CSP). Súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou navrhované dôkazy, ktoré boli podstatné pre
osvedčovanie tvrdených skutočností, najmä pokiaľ ide o prenos dôkazného bremena, kedy pravdivosť

jednotlivých výrokov musí preukazovať žalovaný, čo súd prvej inštancie vyčítal žalobkyni v odseku 36.
napadnutého rozhodnutia. Dôkaz ktorý v tomto smere nebol vykonaný napriek tomu, že ho žalobkyňa
navrhla je výsluch autorky Článku. Uviedla, že v prípade ak súd nevyhovie návrhu na vykonanie dôkazov
navrhovaných žalobcom, de iure dôjde k porušeniu tzv. PERNA TESTU podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aplikáciou tzv. Perna testu sa aktuálne zaoberal Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. 1TdoV/5/2021 zo dňa 22.03.2022, predtým vo veci pod sp. zn.
1TdoV/4/2018 zo dňa 22.08.2018, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. I. ÚS
177/2021 zo dňa 04.08.2021. V prípade, ak súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhnutý dôkaz,
je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy
(I. ÚS 350/08). Z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky

dôkazynavrhnutévsúdnomkonaníavšakodmietnutiežiadostiovykonaniestranousporunavrhovaných
dôkazov musí byť súdom náležite odôvodnené (II. ÚS 258/2012). Uvedený stav potom v konaní generuje
existenciu tzv. opomenutého dôkazu, a na zistenie toho, či o opomenutý dôkaz ide sa v praxi používa
tzv. Perna test (Perna proti Taliansku, č. 48898/99, rozsudok veľkého senátu zo 6. mája 2003, doplnený
koncepciou v zmysle Rozsudku Veľkého senátu ESĽP vo veci Murtazaliyeva proti Rusku z 18. decembra

2018,č.36658/05).Vďalšíchodsekoch204.až230.podanéhoodvolaniasažalobkyňavenovalaprávnej
teórii a súdnej praxe k otázke nevykonania navrhovaných dôkazov.14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný voči výroku I. a výroku II. z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. h), písm. f), písm. g) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie
Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. 56Cos/2/2025-66 zo dňa 05.08.2025 vo výroku I. a II. tak, že

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému voči žalobkyni prizná náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Žalovaný uviedol, že si plne uvedomuje citlivosť predmetného súdneho konania a nespochybňuje,
že strata blízkej osoby predstavuje pre žalobkyňu mimoriadne ťažké a bolestivé životné obdobie. V tejto

súvislostižalovanývyjadrilľútosťnadokolnosťami,ktorémuselibyťprežalobkyňuemocionálnenáročné,
zároveň je však názoru, že jeho postup pri zverejnení Článku bol v súlade s platnou právnou úpravou,
ako aj s pravidlami novinárskej etiky, pričom sledoval výlučne verejný záujem a informovanie verejnosti.

16. Žalovaný namietal test proporcionality vykonaný súdom prvej inštancie a v tejto súvislosti citoval
odseky 24., 25. a 27. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a má za to, že súd prvej inštancie

pri teste proporcionality neprihliadol na podstatné okolnosti prípadu (ktoré uviedol žalovaný neskôr),
po zohľadnení ktorých by musel jednoznačne dôjsť k záveru, že k zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, či zosnulého nedošlo. Následne sa žalovaný v odsekoch 9. až 33. venoval otázkam „KTO“,
„O KOM“, „ČO“ a „AKO“ ktoré súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí podrobil testu proporcionality
a v odsekoch 34. a 35. konštatoval svoj záver o tom, že súdom prvej inštancie nedošlo k dodržaniu

princípu proporcionality, nakoľko meno a priezvisko ako aj podobizeň zosnulého bola verejnosti známa
eštepredzverejnenímČlánku.Apokiaľsasúdujaviloproblematicképrávelenzverejnenietýchtoúdajov,
nemal žalovanému uložiť povinnosť stiahnuť celý Článok. Uvedený postup súdu je zjavne neprimeraný a
neproporcionálny. V prípade, ak by nariadenie neodkladného opatrenia spôsobilo neúmerné negatívne
následky povinnému subjektu, tak by takéto neodkladné opatrenie nebolo proporcionálne k cieľu, ktorý

sa jeho nariadením má docieliť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na právny názor súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého mal žalovaný právo zverejniť Článok, avšak bez uvedenia mena a priezviska
zosnulého a fotografií.

17. Žalovaný k situácii, že bol oprávnený publikovať aj meno, priezvisko a fotografiu zosnulého, vrátane

fotografie hrobu zosnulého, uviedol, že bol to práve bratranec zosnulého F. A., ktorý na svojej sociálnej
sieti starostu, zverejnil vo viacerých statusoch plné meno a priezvisko zosnulého, jeho krvnú skupinu,
ročník narodenia a aj miesto, kde bol v tom čase liečený. Na tejto sociálnej sieti bolo zverejnené aj
parte obsahujúce plné meno, priezvisko a fotografiu zosnulého. Žalovaný má tak za to, že osobné
údaje zosnulého sa stali verejnými ešte pred publikovaním Článku, čo spolu s ostatnými okolnosťami

uvedenými v podanom odvolaní (najmä téma verejného záujmu a súvis s osobou p. K. ako osoby
absolútneho verejného záujmu) oprávňovali žalovaného tieto údaje zverejniť. Žalovaný svoj názor oprel
o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/544/2014 zo dňa 14.06.2016, v zmysle ktorého
je uverejnenie osobných údajov a fotografie osoby, ktorá bola obeťou tragédie, v súlade so zákonom
(predmetný rozsudok sa zaoberá uverejňovaním osobných údajov a fotografií maloletej osoby, ktorá

požíva vyššiu mieru ochrany). V preskúmavanej veci ide o osobné údaje a fotografie dospelej osoby,
ktorá bola obeťou tragédie na poľovačke a so zreteľom na okolnosti možno nepochybne konštatovať, že
žalovanému prináležalo legitímne právo informovať verejnosť prostredníctvom tlače o závažnej tragickej
(hoci aj súkromnej rodinnej) udalosti, ktorá si vyžadovala upútanie pozornosti verejnosti v snahe o
zabránenie vzniku podobných tragédií v budúcnosti. K zverejneniu smútočného oznámenia žalovaný

uviedol,žesmútočnéoznámenieslúžinaverejnéoznámenieskutočnosti,žezosnulýzomrelakedybude
mať pohreb. Aj z uvedeného dôvodu nie je dôvod utajovať smútočné oznámenie, respektíve ho pred
publikáciou anonymizovať, nakoľko informácie z neho už boli verejnosti známe, čo bolo aj jeho účelom.
Na základe uvedeného žalovaný nesúhlasí, že by zverejnenie smútočného oznámenia predstavovalo
„zbytočný a neprimeraný“ zásah do osobnosti zosnulého, či jeho manželky. Fotografie boli publikované

dôstojne a s ohľadom na pietu, pričom zosnulý bol na fotografii zobrazený za života (fotografia z parte)
a nie po smrti.

18. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého bol žalovaný oprávnený
zverejniť Článok bez fotografií náhrobného kameňa zosnulého. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na

skutočnosť, že médiá bežne informujú o smrti verejne známych osôb, ale aj o smrti bežných občanov,
pričom v tejto súvislosti sú často publikované aj informácie o
miestach ich posledného odpočinku, ale aj fotografie z pietnych miest (žalovaný doložil reálne
informácie). Tiež dodal, že cintorín je verejný priestor a je verejne prístupný a žalovaný ako vydavateľperiodickej tlače disponuje tzv. spravodajskými licenciami v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Citoval z Etického kódexu novinára, čl. V ods. 3 „... Na verejných vystúpeniach a zhromaždeniach je
novinár oprávnený robiť textové, zvukové, zvukovo-obrazové aj obrazové záznamy bez výslovného

súhlasu vystupujúcich osôb, ak nedochádza k porušeniu autorských práv alebo práv súvisiacich
s autorským právom. Novinár môže rovnako postupovať aj pri vyhotovovaní záznamov a zbieraní
informácií na verejných priestranstvách. ...“.

19. Žalovaný sa vyjadril k tvrdeniu súdu prvej inštancie ktorý mal za preukázané, že žalobkyňa sa svojich

práv domáhala bezodkladne, keď predžalobnú výzvu adresovala žalovanému už nasledujúci deň po
publikovaní Článku a žalobu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala v priebehu dvoch
týždňov od zverejnenia článku, s dôrazom na to, že od žalobkyne neobdržal žiadnu predžalobnú výzvu.
Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by predžalobnú výzvu žalovanému skutočne aj doručila.

20. V závere podaného odvolania žalovaný konštatoval, keďže nemohol bez svojej viny dôkazy

uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a tak až v rámci odvolacieho konania navrhol, aby súd
vykonal listinné dôkazy, ktoré tvoria prílohu tohto odvolania vrátane odkazov/internetové linky, ktoré sú
obsiahnuté v tomto odvolaní.

21. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného, podaním zo dňa 14.10.2025 (č.l. 383) s tým,

že s námietkami žalovaného nesúhlasí a navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. K námietke žalovaného, že súd pri teste proporcionality neprihliadol na podstatné okolnosti prípadu,
po zohľadnení ktorých by musel jednoznačne dôjsť k záveru, že k zásahu do osobnostných práv

žalobkyne, či zosnulého nedošlo, žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie sa dôvodne nezaoberal
protiprávnosťou zásahu, čo má byť samo o sebe riešené až v merite veci, a zaoberal sa len tým, či
žalobkyňa dostatočne osvedčila svoj naliehavý záujem na bezodkladnej úprave pomerov strán sporu.
K posudzovanej otázke „KTO“, súd prvej inštancie konštatoval objektívnu skutočnosť, že žalovaný je
vydavateľom. Skutočnosť, že sa na žalovaného vzťahuje jeho základné právo v zmysle čl. 26 ods. 2

Ústavy SR, vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
K posudzovanej otázke „O KOM“ sa žalobkyňa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že informácie
o zosnulom boli zverejňované aj zo strany bratranca zosnulého F. A., ktorý je starostom Nitrianskeho
Pravna; že informácie o zosnulom boli zverejňované aj vo vzťahu k osobe p. K., ktorý je osobou
absolútneho verejného záujmu vo vzťahu ktorého bol zosnulý jeho zamestnancom; zosnulý má byť na

základe vyššie uvedených dôvodov osobou tzv. relatívneho verejného záujmu. K uvedenému žalobkyňa
uviedla, že účelom zverejnenia informácií o zosnulom pred tým, ako došlo k zverejneniu Článku, nebolo
informovanie verejnosti ani snaha o zisk, ale išlo o nezištnú snahu pomôcť blízkej osobe rýchlou
mobilizáciou a zverejnením výzvy na zbierku krvi pre zosnulého. K výzve sa pripojila aj žalobkyňa, čo je
rozdiel zverejnenia prostredníctvom printového a online média žalovaného po tom, čo nebohý skonal.

Žalobkyňa nikdy žiadny súhlas na zverejnenie nedala a žalovaný takýto súhlas nemôže prezumovať
zo zúfalej snahy žalobkyne o záchranu života zosnulého manžela prostredníctvom verejnej výzvy na
zbierku krvi. Žalobkyňa zdôraznila, že ona sama nemôže byť osobou relatívneho verejného záujmu skrz
odvodenie rodinného vzťahu bratrancov F. A. a zosnulého.
K námietke žalovaného k nedodržaniu princípu proporcionality, že pokiaľ mohol informovať o skutočnosti

verejného záujmu, tak potom nemalo dôjsť zo strany súdu k uloženiu povinnosti stiahnuť celý Článok,
čo považuje žalovaný za neprimerané a neproporcionálne, žalobkyňa s uvedeným názorom nesúhlasí.
Žalovaný koncipoval celý Článok preväzovaním údajov a informácií súkromného charakteru s inými
informáciami, ktorými sa snažil bulvarizovať smrť zosnulého s prepojením na „vplyvného bratislavského
podnikateľa“, a tak by bolo absolútne neúčelné a nevykonateľné odstraňovať len konkrétne časti

vzájomne prepojeného obsahu tak ako ho koncipoval autor Článku a publikoval žalovaný. Žalobkyňa
tiež zdôraznila, že pokiaľ ide o printovú verziu Článku, tak s touto už žalovaný nedokáže nič
urobiť, pretože všetky výtlačky boli v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pravdepodobne distribuované/predané. Avšak pokiaľ ide o elektronický Článok, resp. jeho elektronickú
verziu, poskytnutie požadovanej predbežnej ochrany je možné vykonať rýchlo, v snahe zabrániť

ďalšiemu rozširovaniu protiprávneho zásahu.
K námietke žalovaného, že osobné údaje zosnulého sa stali „verejnými“ ešte predtým, ako ich zverejnil
žalovaný v Článku, nakoľko „... bol to práve bratranec Zosnulého F. A., ktorý na svojej sociálnej sieti
starostu zverejnil vo viacerých statusoch plné meno a priezvisko Zosnulého, jeho krvnú skupinu, ročníknarodenia a dokonca aj miesto, kde bol v tom čase liečený. Na tejto sociálnej sieti bolo zverejnené aj
parte obsahujúce plné meno, priezvisko a fotografiu Zosnulého. ...“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
a citoval z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/544/2014 zo dňa 14.06.2016. Žalobkyňa

k uvedenému poukázala na fakt, že predmetný rozsudok krajského súdu nebol predmetom prieskumu
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu SR, pričom uvádzané argumenty
pre nevyhovenie žaloby na ochranu osobnosti pozostalým rodičom, sú podľa názoru žalobkyne právne
neudržateľné ako aj neaplikovateľné na prejednávanú vec, pretože vychádzajú len z odôvodnení
rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie. Žalobkyňa tiež konštatovala, že Článok, ktorý

je predmetom tohto sporu, nie je spravodajskou reportážou, ale ide o bulvarizáciu smrti zosnulého v
snahe vytvoriť senzáciu a to špekulatívnymi prepojeniami na bratislavského podnikateľa p. K., u ktorého
bol zosnulý zamestnaný, s ktorým žalobkyňa nemala žiadny vzťah, preto tento zásah je nevyhnutné
považovať zo stany žalovaného za protiprávny.
K námietke žalovaného, ktorý tvrdí, že tento zásah je legitímny v rámci tzv. spravodajskej licencie,
čo okrem iného podporuje aj tým, že smútočné oznámenie bolo na internete zverejnené zo strany F.

A., bratranca zosnulého, žalobkyňa uviedla, že s uvedeným tvrdením nesúhlasí. Je predsa rozdiel,
či smútočné oznámenie na sociálnej sieti zdieľa rodinný príbuzný, alebo či takého oznámenie zdieľa
informačné médium a to aj v rámci špekulatívneho prepájania na údajnú potrebu informovania o veciach
resp. osobách absolútneho verejného záujmu vytváraním špekulatívnych konšpiračných teórií v čase,
keď stále prebieha vyšetrovanie OČTK, ktoré nie je skončené. V tomto kontexte žalobkyňa poukázala

na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 1778/2019 zo dňa
15.10.2019.
K tvrdeniu žalovaného, že je pre média bežné zverejňovať miesta posledného odpočinku, žalobkyňa
uviedla, že je vždy na rozhodnutí a posúdení každého v rámci aktívnej vecnej legitimácie, či sa bude
alebo nebude proti takému zverejneniu brániť. Žalovaného nič neoprávňuje vyhotovovať fotografie

zasahujúc do práva na ochranu osobnosti žalobkyne aj zosnulého len z toho dôvodu, že cintorín je
verejný priestor, preto v tomto smere je potrebné skúmať aj kontext v akom sa miesto posledného
odpočinku zverejňuje, t. j. či sa nejedná o špekulatívnu bulvarizáciu v snahe získania vlastného
prospechu.

23. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne, podaním zo dňa 24.10.2025 (č.l. 400) s tým, že s
námietkami žalobkyne nesúhlasí a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako žalovaný navrhol v
podanom odvolaní.

24. Žalovaný reagoval na námietku žalobkyne v podanom odvolaní, ktorá považuje nesprávne právne

posúdenie a nesprávne zistený skutkový stav na základe vykonaného osvedčovania (dokazovania)
výroku III. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom zmysle, že pokiaľ súd prvej inštancie
považuje za dôvodné na základe absencie súhlasu a zákonnej licencie odstránenie Článku a aj zdržanie
sa jeho opätovného zverejnenia v rôznych formách, potom je absolútne dôvodné a osvedčené aj to,
aby súd prvej inštancie vyhovel aj výroku IV. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; pokiaľ

ide o upustenie do budúcnosti obdobného zasahovania do práv na ochranu osobnosti; a tiež podľa
názoru žalobkyne je dôležité zabrániť žalovanému, aby tieto materiály ďalej nešíril nielen vo vzťahu k
Článku, ale akémukoľvek inému informovaniu ohľadom rôznych špekulácii, ktoré sa autor Článku snaží
vytvárať v snahe zaujať a to poukazovaním na „vplyvného podnikateľa“ a pod., teda tieto informácie a
podklady mali od počiatku ostať súkromnej povahy a nemalo by dochádzať ani v budúcnosti k prípadným

úpravám nezákonne získaných písomností osobnej povahy a podobizní a pod., a tieto v budúcnosti
šíriť. K uvedenému žalovaný uviedol, že k žiadnemu zásahu do osobnosti žalobkyne, či zosnulého
nedošlo a z uvedeného dôvodu nemá opodstatnenie ani žalobkyňou navrhovaný výrok III. a výrok
IV. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný tiež poukázal na odôvodnenie súdu prvej
inštancie v odseku 39. napadnutého rozhodnutia, v ktorom konštatoval, že výrok III. a výrok IV. návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý a nejasný, nakoľko nebolo dostatočne špecifikované,
čo možno chápať pod „obdobným pokračovaním“. Rovnako súd prvej inštancie správne konštatoval,
že okolnosti, za ktorých by v budúcnosti mohol žalovaný o nebohom manželovi žalobkyne informovať,
sa môžu meniť, a súd nemôže žalovanému paušálne zakázať publikovanie informácií o nebohom
manželovi žalobkyne v iných súvislostiach. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že smrť zosnulého

je bez akýchkoľvek pochybností predmetom verejného záujmu, k čomu dospel aj súd v odseku 33.
napadnutého rozhodnutia, keďže zosnulý zomrel za okolností, ktoré sú predmetom vyšetrovania polície
(zomrieť mal na následky strelných poranení zbrane patriacej osobe absolútneho verejného záujmu
a to známemu podnikateľovi F. K., ktorý mal byť v čase nehody so zosnulým v aute). Niet pochýb otom, že Článok predstavoval legitímnu tému verejného záujmu, o ktorej nie je možné en block zakázať
informovať tak, ako to navrhuje žalobkyňa, nakoľko by sa jednalo o cenzúru. Uvedené platí o to viac,
že v budúcnosti bude predmetom verejného záujmu aj informovanie verejnosti o výsledkoch trestného

vyšetrovania v takto závažnej nehode. K právnej otázke cenzúry, žalovaný poukázal a aj citoval z
rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/41/2021 zo dňa 13.05.2021 s citáciou a nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 42/09 zo dňa 02.06.2009 a nálezu Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. II. ÚS 171/12 zo dňa 15.05.2012. V kontexte uvedeného má žalovaný za to,
že žalobkyňou navrhované výroky III. a IV. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predstavujú

neprípustnú cenzúru v rozpore s Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd,
nakoľko médiám v zásade nemožno ukladať absolútne zákazy informovať smerom do budúcna, nakoľko
dotknuté osoby disponujú širokou paletou právnych prostriedkov ochrany pre prípad, ak by sa médiá
dopustili porušenia.
V časti svojho vyjadrenia 3.2. a 3.3. sa žalovaný venoval vecným výrokom z Článku, ku ktorým sa
žalobkyňa v rámci podaného odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení

vyjadrila. Nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu, vyjadrenie v tejto časti nemá vplyv na rozhodnutie o
neodkladnom opatrení (skutkové okolnosti v tejto časti budú mať význam v konaní vo veci samej), preto
odvolací súd túto časť vyjadrenia z dôvodu hospodárnosti konania, neuvádza.
K návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania vo veci návrhu neodkladného opatrenia, ktorá k
odvolaniu pripojila lekársku správu, ktorou preukazuje údajnú nepravdivosť napadnutých výrokov a tiež

navrhla výsluch autorky Článku, žalovaný uviedol, že v prípade neodkladných opatrení platí, že k návrhu
musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP). Uvedené
bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote (§ 328 ods. 2 CSP), preto súd spravidla
rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a na základe skutočností

osvedčených z predložených listín. To, prirodzene, kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť
návrhu, s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.
K návrhu žalobkyne na zmenu petitu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý oprela o
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co/31/2024 zo dňa 30.04.2024, žalovaný uviedol, že
v danej veci išlo o na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to s požiadavkou o zabezpečenie

pohľadávky v nižšom/menšom rozsahu, než bolo požadované v pôvodnom návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru žalovaného, takýto úkon má bližšie k čiastočnému
späťvzatiu žaloby podľa § 144 CSP, než k zmene žaloby podľa § 139 CSP. V tejto súvislosti žalovaný
citoval ust. § 139 CSP s dôrazom na jeho odborný výklad „... Navrhovaná právna úprava predstavuje
precizáciu inštitútu zmeny žaloby oproti doterajšej právnej úprave, vrátane koncepčného riešenia, že

za zmenu žaloby sa nepovažuje len zmena tzv. petitu (žalobného návrhu-§ 128), ale aj akékoľvek
zásahy, doplnenie, upresnenie uplatneného nároku alebo skutočností, o ktoré žalobca uplatnený nárok
opiera sa bude považovať za zmenu žaloby. Rovnako sa za zmenu žaloby nepovažuje taký procesný
úkon žalobcu, ktorým sa mení nárok uplatnený podľa osobitných ustanovení hmotného práva (typický
pre prípady tzv. iudicium duplex) ako je vyporiadanie spoluvlastníckych vzťahov, vyporiadanie práva k

neoprávnenej stavbe a pod. ...“. V kontexte uvedeného žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa v pôvodnom
petite vo výroku III. a IV. dožadovala výslovne len upustenia od tvrdeného zasahovania do práv
zosnulého a žalobkyne, avšak v zmenenom petite žalobkyňa ponecháva požiadavku na upustenie od
pokračovania v tvrdenom zasahovaní do jej práv a práv zosnulého, a svoj nárok rozširuje o požiadavku
zdržania sa ďalšieho zasahovania do jej práv a práv zosnulého určitým, resp. neurčitým protiprávnym

konaním. Ďalej žalobkyňa v pôvodnom petite požadovala upustenie od tvrdeného zasahovania do práv
predovšetkým šírením nepravdivých skutkových tvrdení v súvislosti s osobu zosnulého. V zmenenom
petite, okrem pôvodnej požiadavky na upustenie od tvrdeného zasahovania do práv žalobkyne a
práv zosnulého šírením nepravdivých skutkových tvrdení, žalobkyňa požaduje aj úplne nový zákaz
šírenia neprimeraných hodnotiacich úsudkov, ako aj pravdivých tvrdení intímnej povahy. Na základe

uvedeného žalovaný je názoru, že zmena petitu, ktorú sa žalobkyňa v odvolacom konaní pokúša
presadiťpodzúženímašpecifikáciounávrhu,jevskutočnostipotrebnépovažovaťzaneprípustnúzmenu
žaloby/návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 371 CSP, pozostávajúcu z rozšírenia
uplatňovaného nároku, jeho doplnenia a čiastočného upresnenia.
Žalovaný poukázal na procesnú diligenciu a to právo iniciovať konanie a vymedziť jeho predmet, s čím

je spojená aj zodpovednosť. Zmenou žaloby je v zmysle § 140 CSP rozšírenie uplatneného práva,
uplatnenie iného práva a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v
žalobe. Nová úprava sporového procesu zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa. Neprípustnosť
tejto dispozície so žalobou je logická. Vec sa nachádza v odvolacom konaní, cieľom a úlohou ktoréhoje prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda o preskúmanie správnosti
a udržateľnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase
vydania napadnutého rozhodnutia, čo je podstata odvolacieho konania. Ak by bolo možné pripustiť

zmenu žaloby v odvolacom konaní a súd by túto zmenu pripustil, znamenalo by to, že prieskum, ktorý
má uskutočniť odvolací súd, sa stáva irelevantným, nakoľko irelevantným sa stal doterajší procesný
postup (celý alebo jeho časť), ako aj napadnuté rozhodnutie (celé alebo jeho časť). Uvedené závery,
podľa názoru žalovaného, možno analogicky uplatniť aj na zmenu návrhu na nariadenie neodkladného
oparenia.

25. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.10.2025, ďalším podaním zo dňa
09.02.2025 (poznámka súdu: správne má byť uvedený rok 2026), doručeným súdu prvej inštancie dňa
10.02.2026, v ktorom reagovala skutkovou a právnou argumentáciou zhodnou z predchádzajúceho
vyjadrenia.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalobkyne aj
žalovaného boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi
odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne a ani odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako rozhodnutie vecne správne.

27. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

28. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

29. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

31. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

32. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

33. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

34. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

35. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

36.Inštitútneodkladnéhoopatreniamávýnimočnýcharakteraprijehorozhodovaníprevládapožiadavka
rýchlosti nad formálnym postupom pri dokazovaní a zisťovaní skutkových okolností potrebných pre
vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, preto súd rozhoduje spravidla len na základe listín
predložených stranou sporu o vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd vychádza z názoru, že
zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou

platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia
žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil
súdu základné skutočnosti, teda nárok a aby osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu
rozhodnutia. Súd tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia je povinný zvážiť,pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je povinný vykonávať dokazovanie a to
ani výsluchom účastníkov (§ 329 ods. 1 CSP). Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených stranou sporu. Opísaním rozhodujúcich skutočností musí navrhovateľ neodkladného

opatrenia osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť a neodkladnosť návrhu, a
vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
účelu ochrany, ktorý je pre inštitút neodkladného opatrenia principiálny. Miera osvedčenia potreby
ochrany sa riadi naliehavosťou jej riešenia čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonať okamžitý zásah
súdu pre riešenie danej situácie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou

ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený,ažesubjektívneprávoanijemuzodpovedajúcapovinnosťniesúcelkomnepochybné.Dočasnou

úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

37. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho

vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia

neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

38. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle princípov a zásad uvedených v odsekoch

36. a 37. tohto rozhodnutia postupoval a vo veci neodkladného opatrenia rozhodol. Súd prvej inštancie
vykonal test proporcionality na základe predložených dôkazov, ako vyplýva z odsekov 27. až 31.
napadnutého rozhodnutia a v odseku 32. vyhodnotil závery vykonaného testu proporcionality, za účelom
vyhodnotenia miery pravdepodobnosti úspechu navrhovateľky neodkladného opatrenia, v konaní o veci
samej. Samotný ústavný súd už vyslovil svoj právny názor o tom, že neakceptuje postup, v rámci ktorého

sa skúmanie nároku vo forme osvedčenia odkáže na konanie vo veci samej (sp zn III ÚS 139/2022
a sp.zn. III ÚS 458/2022). Samozrejme, že v rámci konania vo veci samej, test proporcionality bude
vykonaný opätovne s dôrazom na riadne vykonané dokazovanie na základe procesných útokov a obrany
sporových strán.

39. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, vo vzťahu k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti výrokov III. a IV., ktoré súd prvej inštancie zamietol pre nemožnosť
nariadiť žalovanému do budúcnosti upustiť od obdobného konania ako konania spôsobeného
zverejnením Článku, čo by bolo v rozpore s tzv. zákonnou licenciou, odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodnú.

39.1. Žalobkyňa svoj návrh o nariadenie neodkladného opatrenia (uloženie povinnosti žalovanému do
budúcnosti) oprela o ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka, ktoré sa aplikuje v rámci konania vo veci
samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, má uloženie povinnosti do budúcnosti (ex nunc)
dočasný charakter, posudzuje sa vždy individuálne s dôrazom na cieľ aký sa neodkladným opatrením
sleduje. Preto sa kladie mimoriadny dôraz na formuláciu petitu návrhu neodkladného opatrenia.

39.2. To, že uloženie povinnosti voči vydavateľovi novín (tlače alebo internetového portálu) so
zameraním na jeho budúce správanie je právne možné, ide však o mimoriadny zásah do slobody prejavu
a tlače, ktorý podlieha prísnemu testu proporcionality, a takéto exaktné posúdenie je možné len v rámci
konania vo veci samej.
39.3. Pri neodkladnom opatrení je možné uložiť zákaz vydavateľovi zverejňovať informácie len pre určitý

časový úsek (napr. do právoplatne skončenia konania vo veci samej) za splnenia zákonných podmienok:
- potreba bezodkladnej úpravy pomerov, t.j. existencia reálnej a bezprostrednej hrozby o tom, že ak súd
nezasiahne, dôjde k nenapraviteľnej ujme (napr. na cti, súkromí, ...);- petit návrhu musí byť konkrétny, presne špecifikovaný v tom, akých informácií, článku alebo témy sa
zákaz týka, lebo nie je možné plošne zakázať vydavateľovi písať o určitej osobe (tzv. „gagging order“),
musí ísť o obmedzenie konkrétnych nepravdivých tvrdení alebo zásahov do súkromia (jasná špecifikácia

toho, čo presne sa zakazuje).
39.4. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené v čl. 26 Ústavy SR. Sloboda prejavu novinára,
je slobodou, ktorá je zaručená Ústavou SR a je upravená aj zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači
a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon). Tlačový zákon je jedným z obmedzení (resp. regulácií)
tejto slobody, aby sa predišlo šíreniu dezinformácií a porušovaniu osobnostných práv.

39.5. Ochrana osobnosti je právom zaručeným v čl. 16 ods. 1 a čl. 19 Ústavy SR. Okrem Ústavy SR
je právo na ochranu osobnosti upravené aj v § 11 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje, že fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
39.6. Medzi realizovaním práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti musí byť
proporcionálny vzťah.

39.7. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú osobami, ktoré sú zodpovedné za obsah toho
čo publikujú. Novinári sú povinní poskytovať informácie týkajúce sa verejného záujmu, o čom sa vyjadril
aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II ÚS 558/2012 zo dňa 28.02.2013. Právo novinárov na použitie
osobných prejavov a informácií o osobe v masovokomunikačných prostriedkoch je zakotvené v ust. §
12 Občianskeho zákonníka. Ide o takzvané zákonné licencie. Zákonná licencia spočíva v tom, že na

úradné účely, vedecké a umelecké účely a na účely tlačového, filmového, rozhlasového a televízneho
spravodajstva sa podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy môžu vyhotoviť a
primeraným spôsobom použiť aj bez privolenia fyzickej osoby, použitie však nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
39.8. Pri posúdení, či využitím slobody prejavu bol vykonaný neoprávnený zásah do práva na ochranu

osobnosti je potrebné aplikovať kritériá: (1) či bol vykonaný zásah do práva na ochranu osobnosti a (2)
či bol zásah proporcionálny. Najprv je potrebné skúmať, či vôbec došlo k zásahu do práva na ochranu
osobnosti. Ak sa zistí, že k zásahu došlo, je potrebné skúmať, či bol zásah proporcionálny.
39.9. Otázku, aké kritérium zvoliť na posúdenie proporcionality zásahu, riešil Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 152/08 zo dňa 15.12.2009 podľa ktorého „... Test proporcionality je

klasicky založený na nasledujúcich troch krokoch. Prvým krokom (A) je test dostatočne dôležitého
cieľa (test of legitimate aim/effect), teda test vhodnosti (Geeignetheit) - či zásah smeruje k cieľu, ktorý
je dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu; a test racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom
zásahu - či daným prostriedkom (obmedzením slobody prejavu) je možné dosiahnuť akceptovateľný
cieľ (ochranu cti). Druhým krokom (B) je test nevyhnutnosti (test potrebnosti použitia daného prostriedku

zásahu (Erforderlichkeit), test of neccecity, test of subsidiarity) - teda či nebolo možné použiť šetrnejší
zásah. Napokon tretím krokom (C) je test proporcionality v užšom slova zmysle (Angemessenheim, test
of proporcionality in strict sense, proporcionate effect), ktorý zahŕňa jednak (C1) praktickú konkordanciu
(praktickú súladnosť), t.j. test zachovania maxima z obidvoch základných práv, ako aj (C2) tzv. Alexyho
vážiacu formulu, vážiaci vzorec. Príkladom praktickej súladnosti môže byť situácia, keď obec namiesto

toho, aby zakázala zhromaždenie z dôvodu, že na danom mieste sa v tom istom čase koná iné
zhromaždenie, umožní napríklad za asistencie polície konanie oboch. (A) Uvedený zásah možno
považovať za vhodný, pretože umožňuje dosiahnuť legitímny cieľ, ochranu iného základného práva,
a to práva na zachovanie osobnej cti a dobrej povesti. (B) Zásah je nevyhnutný, pretože žalobca si
svoju osobnosť chránil adekvátnym prostriedkom, žalobou o ochranu osobnosti. (C.1) V uvedenom

prípade, vyplývajúc z jeho podstaty, nebolo možné zachovať obidve práva popri sebe. Pri strete práva
na ochranu osobnosti v konaniach o ochranu osobnosti a slobody prejavu sú odpovede A,B a C1 v
zásade automatické. Kľúčovou je teda vážiaca formula. (C.2) Vážiaca formula pracuje s trojstupňovou
stupnicou hodnôt: „nízka“, „stredná“ a „podstatná“. Intenzita zásahu do jedného základného práva sa
meria s mierou uspokojiteľnosti druhého práva v kolízii, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenia

nadobúdajú jednu z hodnôt - „nízka“, „stredná“ a „podstatná“. V prerokúvanej veci bola intenzita zásahu
do práva sťažovateľa podstatná, pretože išlo o článok novinára, ktorý sa týkal otázok verejného záujmu,
kritiky rozhodovacej činnosti súdov a v zásade išlo o hodnotový súd. Miera uspokojiteľnosti práva na
ochranu osobnosti žalobcu vyplýva z odpovedí na test s otázkami kto, o kom, čo, kde, kedy a ako
hovoril. ...“.

Inak povedané, test proporcionality zahŕňa test vhodnosti, test potrebnosti a test primeranosti v užšom
zmysle.
Testom vhodnosti sa posudzuje, či aplikovaním slobody slova možno dosiahnuť sledovaný cieľ. Je
potrebné pritom vychádzať z účelu, napríklad pri konkrétnom článku je potrebné posúdiť, či zásah, ktorýčlánok vyvolal bol potrebný. Napríklad pri karikatúre je aj preháňanie súčasťou sledovaného cieľa. Ale
aj v tomto prípade je potrebné zabezpečiť, aby karikatúra nepresiahla medze primeranosti v pomere k
sledovanému cieľu kritiky.

Testom nevyhnutnosti sa posudzuje, či miera zásahu je primeraná sledovanému cieľu. Ak je publikovaný
článok o určitej osobe, je potrebné napríklad posúdiť, či bolo vzhľadom na cieľ článku potrebné uviesť
napríklad fotografie osoby zo súkromia, podrobnosti z jej súkromného života, a podobne.
Testom primeranosti v užšom zmysle sa posudzuje praktická súladnosť a Alexyho vážiaca formula.
Praktickásúladnosťznamenázachovaniemaximazobidvochpráv.Teda,čipristretenebolojednozpráv

neprimeraneobmedzenénaúkordruhého,čosatýkakvantityzachovaniapráva,teda,čizjednéhopráva
nezostalo neprimerane málo vzhľadom na druhé právo. Ďalej je potrebné posúdiť takzvanú Alexyho
vážiacu formulu, teda či intenzita zásahu do práva bola nízka, stredná alebo podstatná. Pritom sa
uplatňujú otázky kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovoril.
39.10. V súvislosti so zásahom do práva na ochranu osobnosti je potrebné uviesť, že miera oprávneného
zásahu nie je rovnaká pri verejne známej osobe a pri osobe verejne neznámej. Verejne známa osoba,

napríkladpolitik,musístrpieťvyššiumieruzásahudosvojhosúkromiaaprejavovsvojejosobyakoosoba
súkromná. Pri verejnej osobe sú aj súkromné skutočnosti, ako je napríklad vzdelanie osoby, s kým sa
osobastýkaapodobne,dôležitépreverejnosť,abymohlaposúdiť,čijeosobaspôsobilázastávaťverejnú
funkciu. Zásah do súkromného života musia strpieť aj iné osoby verejne známe, napríklad speváci,
politici a pod..

39.11. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie
bude spravidla opodstatnené, ak bez úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila nenapraviteľná
alebo len ťažko napraviteľná škoda, či ujma, dochádzalo by k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozilo zhoršenie jej práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozba

zhoršenia jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu,
resp. poskytovať navrhovateľovi neodkladného opatrenia neadekvátnu výhodu. Zmyslom neodkladného
opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia,
a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu

oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale tiež musí prihliadnuť na
ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať.
39.12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením v
odseku39.napadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie,vktoromsúdjasneavlogickýchsúvislostiach
uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil, t.j. prečo

návrhu v časti petitu III. a VI. nevyhovel. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je v súlade s právnou
teóriou uvedenou v odseku 39.1. až 39.6. tohto rozhodnutia, keď konštatoval, že žalobkyňa žiadnym
spôsobom neosvedčila a ani netvrdila, že by žalovaný plánoval pokračovať vo zverejňovaní článkov,
ktorými by zasahoval do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a jej nebohého manžela. Odvolací súd
len dopĺňa, že žalobkyňa neosvedčila existenciu takých konkrétnych úkonov na strane žalovaného, v

dôsledku ktorých sa možno dôvodne obávať ďalšieho zverejňovania článkov žalovaným, ktorými by
mohol zasahovať do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a jej nebohého manžela.
39.13. Odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie aj ďalšej skutočnosti pre ktorú návrhu v časti petitu
III. a VI. nevyhovel, a to, že petit návrhu v týchto častiach je neurčitý.
39.14. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Ak by súd prevzal neurčitý petit do svojho

rozhodnutia, malo by to za následok, že rozhodnutie súdu by bolo nevykonateľné.

40. Žalobkyňa poukázala, tak ako je uvedené v odseku 10. tohto rozhodnutia, že riadne uviedla
nepravdivé skutkové tvrdenia/neprimerané hodnotiace úsudky a tie identifikovala, pričom navrhla
vypočuť aj pôvodcu týchto výrokov.

40.1. K uvedenému odvolací súd musí konštatovať, tak ako už uviedol v odseku 36. tohto rozhodnutia,
že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale rozhoduje spravidla
len na základe listín predložených stranou sporu. Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil súdu
základné skutočnosti, teda nárok a aby osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu
rozhodnutia. Takže uvedená námietka nie je dôvodná.

41. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je nezákonné pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy (napr. návrh žalobkynena výsluch autorky Článku), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.
41.1. Opäť odvolací súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením je možné upraviť pomery strán

sporu iba v prípade, že potreba ich úpravy je neodkladná. Požiadavka neodkladnosti musí vyplývať
z aspoň osvedčenej existencie bezprostrednej hrozby ujmy, ktorej osvedčenie je preto nevyhnutným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia
ako operatívneho preventívneho prostriedku brániaceho bezprostredne hroziacej ujme, nie je pre
rozhodnutie potrebné zisťovať skutkový stav veci dokazovaním, teda jednoznačným preukázaním

tvrdenej skutočnosti, ale je postačujúce, pokiaľ nie sú o rozhodujúcich skutočnostiach zásadné
pochybnosti (tzv. osvedčenie rozhodujúcich skutočností). Preto v konaní o nariadenie neodkladného je
zaužívaný pojem „osvedčenie“, lebo zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava
pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou). Inak povedané, zisťovanie skutkového stavu veci pre
účely rozhodovania o neodkladnom opatrení, nevyžaduje proces dokazovania v kvalite potrebnej pre
rozhodnutie vo veci samej, preto k porušeniu pravidiel dokazovania nedošlo.

42. Žalobkyňa uviedla, že odvolanie podala aj z dôvodu využitia novôt v odvolacom konaní, doplnením
lekárskej správy, ktorou žalobkyňa v čase podania žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nedisponovala; návrhom zúženia pôvodného rozsahu výrokov III. a IV. ako je uvedené v
odseku 7. tohto rozhodnutia.

42.1. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
42.2. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne
vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie

(I. ÚS 10/2017). Tzv. novoty v odvolacom konaní, možno uplatniť len za podmienok uvedených v § 366
CSP, a len do konca lehoty na podanie odvolania. Túto časovú podmienku žalobkyňa splnila.
42.3. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že novoty ktoré žalobkyňa uviedla v podanom odvolaní,
sa týkajú konania vo veci samej (pre zistenie skutočného stavu veci) a tak neboli spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie súdu v jej prospech vo veci návrhu neodkladného opatrenia vo výrokoch III. a IV., v

ktorýchsúdprvejinštancienávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol(žežalobkyňažiadnym
spôsobom neosvedčila a ani netvrdila, že by žalovaný plánoval pokračovať vo zverejňovaní článkov,
ktorými by zasahoval do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a jej nebohého manžela a tiež, že
petit návrhu v týchto častiach je neurčitý). Vzhľadom na uvedené, odvolací súd na predmetnú novotu
neprihliadal.

43. K návrhu žalobkyne na zmenu petitu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia v časti výrokov
III. a IV., uvedené v odseku 11. tohto rozhodnutia, odvolací súd akcentuje na ust. § 371 CSP, podľa
ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca môže
počas konania so súhlasom súdu prvej inštancie meniť žalobu. Tým sa zachováva základná právna

zásada dvojinštančnosti súdneho konania, ktorá sporovým stranám zaručuje právo na preskúmanie
prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom na základe odvolania. Zabezpečuje tým nápravu
prípadných chýb v konaní alebo pri dokazovaní a zvyšuje spravodlivosť a zákonnosť rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd na predmetnú zmenu petitu neprihliadal. Bude úlohou súdu prvej
inštancie sa s návrhom na zmenu petitu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia v časti výrokov

III. a IV., vysporiadať.

44. Námietku žalovaného, ktorý podal odvolanie voči výrokom I. a II. napadnutého rozhodnutia, a
namietal test proporcionality vykonaný súdom prvej inštancie v odsekoch 24., 25. a 27. napadnutého
rozhodnutia, keď podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie nedodržal princíp proporcionality,

nakoľko meno, priezvisko ako aj podobizeň zosnulého bola verejnosti známa ešte pred zverejnením
Článku; a pokiaľ sa súdu javilo problematické práve len zverejnenie týchto údajov, nemal žalovanému
uložiť povinnosť stiahnuť celý Článok. Námietka žalovaného je uvedená v odseku 16. tohto rozhodnutia,
ktorú odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.44.1. Odvolací súd v odseku 38. tohto rozhodnutia uviedol, že samotný test proporcionality by
mal byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Pri neodkladnom opatrení rozhoduje súd
len na základe osvedčenia rozhodujúcich skutočností („.. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní

rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo
veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. ...“ ÚS SR sp zn III ÚS 294 2020).
44.2. Judikatúra ustanovila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia:
- osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy

- osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
- vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej
- princíp efektivity a proporcionality
- princíp subsidiarity.
44.3. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje, či nárok, ktorý je predmetom konania
vo veci samej, je aspoň pravdepodobný, ďalej sa vyhodnocuje potreba neodkladnej úpravy pomerov a

napokon sa skúma, či žiadané opatrenie spĺňa princíp efektivity, ako aj proporcionality (sp. zn. IV ÚS
620/2021).
44.4.Subsidiaritatýkajúcasanariadenianeodkladnýchopatreníjesícevýslovneupravenálenvovzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo
vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana (sp. zn.

IV ÚS 13/2020 a sp.zn. I ÚS 257/2019).
44.5. Miera osvedčenia sa vždy riadi danou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia (NS SR sp. zn.
5 Cdo 91/2012, sp.zn. 3 Cdo 338/2009, sp.zn. 3 Cdo 149/2010, ÚS SR sp.zn. I ÚS 187/2023).
44.6.Postačuje,žeosvedčenéskutočnostisajaviaakonanajvýšpravdepodobné(sp.zn.I.ÚS102/2005,
sp.zn. III. ÚS 298/2008, sp.zn. I. ÚS 358/2021).

44.7. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia (NS SR sp. zn. 1 Obo 8/2019, sp.zn. 1 Obdo 79/2020).
44.8.Hodnovernéosvedčeniedôvodnostiatrvaniameritórnehonárokumôženavrhovateľneodkladného
opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a

kvalifikovanou právnou argumentáciou (ÚS SR sp. zn. IV ÚS 490/2022).
44.9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
v odseku 25. až 35. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd jasne a v logických
súvislostiach uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri teste proporcionality riadil a danú vec správne právne
posúdil, t.j. že návrh o nariadenie neodkladného opatrenia v časti petitu I. a II. je dôvodný. Odôvodnenie

súdu prvej inštancie je v súlade s právnou teóriou a súdnou praxou uvedenou v odseku 39.9. až
39.11. a 44.1. až 44.8. tohto rozhodnutia, keď konštatoval, že žalobkyňa dostatočne osvedčila tvrdené
skutočnosti o tom, že žalovaný zverejnením Článku zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobkyne
a jej nebohého manžela, čo súdu postačilo k tomu, aby návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti výrokov I. a II. vyhovel.

45. Žalovaný sa v rámci podaného odvolania vyjadril k situácii, že bol oprávnený publikovať aj meno,
priezvisko a fotografiu zosnulého, vrátane fotografie hrobu zosnulého a ďalšie skutočnosti uvedené v
odseku 17. tohto rozhodnutia.
45.1. Odvolací súd je názoru, že vyjadrenie žalovaného v tejto časti podaného odvolania bude

predmetom konania vo veci samej a nie je spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu o
neodkladnom opatrení vo výrokoch I. a II., v ktorých súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil.

46. Námietku žalovaného, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého bol oprávnený
zverejniť Článok bez fotografií náhrobného kameňa zosnulého, uvedenú v odseku 18. tohto rozhodnutia,

odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
46.1.Prirozhodovaníoneodkladnomopatrenísúdyvždybalansujúmedziprávomnaochranuosobnosti/
súkromia a právom na slobodou prejavu, a preto je vždy úlohou súdu svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť tak, aby bolo presvedčivé.
46.2. Sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručujú podľa čl. 26 Ústavy, pričom ústavou upravené

(a pritom jediné) obmedzenia ich výkonu sú upravené v čl. 26 ods. 4 Ústavy. Medzi tieto obmedzenia
patrí aj „ochrana práv a slobôd iných“. Pri uplatňovaní týchto základných práv ide o vytvorenie primeranej
rovnováhy medzi právom na informácie na strane jednej a právom na súkromie toho, o ktorom sainformácie získavajú, pričom sa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich
súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv.
46.3. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva jasné a výstižné vysvetlenie, ako súd posúdil

podstatné skutočnosti. Rozhodnutie nevykazuje ani známky nepreskúmateľnosti a podľa názoru
odvolacieho súdu, zodpovedá požiadavkám vyplývajúcich z § 220 ods. 2 CSP.
46.4. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia
zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými sporovými stranami.

46.5. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným
nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces.
(sp.zn. IV. ÚS 115/03, sp.zn. III. ÚS 204/04).
46.6. S poukazom na uvedenú súdnu prax a obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd je názoru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky hodnotiace kritéria pre rozhodnutie.

47. Žalovaný v závere podaného odvolania, uvedené v odseku 20. tohto rozhodnutia konštatoval,
keďže nemohol bez svojej viny dôkazy uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a tak až v rámci
odvolacieho konania navrhol, aby súd vykonal listinné dôkazy, ktoré tvoria prílohu odvolania vrátane

odkazov/internetové linky, ktoré sú obsiahnuté v tomto odvolaní.
47.1. Z procesného charakteru návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd
rozhoduje len na základe osvedčenia rozhodujúcich skutočností predložených navrhovateľom (súd
nemusí dbať na všetky formality ako pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej) a tak druhá
procesná strana môže logicky reagovať až po rozhodnutí súdu, ak návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovie, kedy sa rozhodnutie doručuje protistrane a tá sa prvý krát dozvie o rozhodnutí, a
má tak právo v súlade so zákonom na vec reagovať. Preto je pochopiteľné, že žalovaný na predmetné
rozhodnutie mohol reagovať až po jeho doručení a využiť všetky procesné prostriedky na svoju obranu,
a tak na predložené dôkazy žalovaným, odvolací súd pri svojom rozhodnutí prihliadal.

48. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR odvolací súd
uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky/námietky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (stranami sporu). Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s
právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces.
Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby
bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/04). Uvedené analogicky platí aj pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.

49. Krajský súd v Bratislave po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci,

vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne ako aj žalovaného za nedôvodné, nespôsobilé zmeniť správny
právny záver súdu prvej inštancie, a keďže nezistil zákonné podmienky na zmenu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie, napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa
§ 387 CSP potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov konania, vrátane konania o neodkladnom opatrení v spojení s odvolacím
konaním, rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže návrh na
neodkladné opatrenie je súčasťou konania o návrhu vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP), a to s ohľadom na procesný úspech strany sporu v konaní.51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)